{"guid": "ussr:f5a66aeb-0f46-47c7-8419-6ce8ecb5a8bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.429.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 429/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 429/2015 z 8. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 429/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.429.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-09-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f5a66aeb-0f46-47c7-8419-6ce8ecb5a8bb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.429.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.429.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.429.2015.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 429/2015­25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej spoločnosťou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Radovan Pala, LL.M. PhD., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 MObdo 3/2013 z 30. septembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n12. januára 2015 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou TaylorWessing e/n/w/c\n\nadvokáti s. r. o., Panenská 6, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Radovan Pala, LL.M PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 MObdo 3/2013 z 30. septembra 2014.\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla:\n«... Dňa 5. februára 2007 Okresný súd Bratislava III (ďalej ako „Okresný súd“)\nrozsudkom sp. zn. 18Cb/18/2001 (ďalej ako „Rozsudok Okresného súdu“) zamietol návrh\nsťažovateľky\n\n, autorizovaný architekt Slovenskej komory\n\narchitektov, reg. číslo\n\n,\n\n(ďalej ako\n\n„Sťažovateľka“), ktorá sa domáhala práva na zaplatenie sumy 3 800 000,­ Sk s úrokom\nz omeškania voči\n\n, trvalé bytom\n\n(ďalej ako „Odporca“). Rozsudok Okresného súdu bol odôvodnený tak, že k uzavretiu\nzmluvy, Sťažovateľkou spoločne s Odporcom označenej ako Mandátna zmluva\nč.\n\n, na základe ktorej si Sťažovateľka uplatňovala svoj nárok (pričom Odporca\n\nčiastočne plnil), nedošlo, nakoľko predmet záväzkov nebol v rozpore s § 269 ods. 2 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“) určený dostatočne.\nSťažovateľka podala voči Rozsudku Okresného súdu odvolanie. Krajský súd\nv Bratislave (ďalej ako „Krajský súd“) Rozsudok Okresného súdu rozsudkom sp. zn.\n6Cob/117/2007 zo dňa 3. februára 2009 (ďalej ako „Rozsudok Krajského súdu“) potvrdil,\navšak svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vadou predmetnej mandátnej zmluvy nie je\nskutočnosť, že nie je uzavretá, ale že mandátna zmluva je absolútne neplatná. Krajský súd\nnavyše neuviedol konkrétnu právnu normu, s ktorou je mandátna zmluva v rozpore. Krajský\nsúd účastníkov konania o predpokladanej zmene právnej kvalifikácie nepoučil,\nneumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k možnej aplikácii iného zákonného ustanovenia\na teda nedodržal zákonom predpísaný postup podľa ustanovenia § 213 ods. 2 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „OSP“). Krajský súd okrem\nvyššie uvedeného svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a nesprávne právne posúdil.\n2\n\nNa základe podnetu Sťažovateľky podal generálny prokurátor v zákonnej lehote\nmimoriadne dovolanie doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako\n„Najvyšší súd“) dňa 25. februára 2010 a navrhol Rozsudok Okresného súdu a Rozsudok\nKrajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie bolo podané\nz dôvodu, že Krajský súd svojim postupom odňal Odporcovi možnosť konať pred súdom\nv rozpore s § 237 písm. f) OSP v spojení s § 243f ods. 1 písm. a) OSP a zároveň vec\nnesprávne právne posúdil v rozpore s § 243f ods. 1 písm. c) OSP.\nNajvyšší súd o mimoriadnom dovolaní rozhodol uznesením sp. zn. 3 MObdo/2/2010\nzo dňa 28. apríla 2011 tak, že Rozsudok Krajského súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu\nna ďalšie konanie (ďalej ako „Uznesenie Najvyššieho súdu 1“). Najvyšší súd sa stotožnil\ns vysloveným právnym názorom Generálneho prokurátora, že Krajský súd odňal\núčastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď na základe nečakaných, prekvapivých\nprávnych záverov rozhodol a týmto porušil práva účastníkov konania na spravodlivý súdny\nproces.\nPredtým, ako vo veci opätovne začal konať Krajský súd, Ústavný súd na základe\nsťažnosti Odporcu zrušil Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 314/2001­39\nzo dňa 9. novembra 2011 (ďalej ako „Nález Ústavného súdu 1“) Uznesenie Najvyššieho\nsúdu 1 z dôvodu, že bolo porušené základné právo Odporcu na súdnu ochranu, keď mu\nnebolo doručené mimoriadne dovolanie.\nV intenciách Nálezu Ústavného súdu 1 Najvyšší súd mimoriadne dovolanie listom\nzo dňa 7. septembra 2012 Odporcovi zaslal.\nNajvyšší súd po odstránení nedostatku vec opätovne prejednal a dňa 31. októbra\n2012 na základe uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MObdo 4/2012 Rozsudok Krajského\nsúdu zrušil a vrátil Krajskému súdu na ďalšie konanie (ďalej ako „Uznesenie Najvyššieho\nsúdu 2“).\nNásledne Ústavný súd Nálezom III. ÚS 179/2013 zo dňa 18. júla 2013 (ďalej ako\n„Nález Ústavného súdu 2“) rozhodol, že základné právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Odporcu bolo\nUznesením Najvyššieho súdu 2 porušené.\n3\n\nNajvyšší súd viazaný názorom Ústavného súdu dňa 30. septembra 2014 vydal\nv nadväznosti na Nález Ústavného súdu 2 uznesenie sp. zn. 3MObdo/3/2013 (ďalej ako\n„Uznesenie Najvyššieho súdu 3“), ktorým mimoriadne dovolanie ako neprípustné podľa\n§ 218 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 243i OSP odmietol...\nUznesením Najvyššieho súdu 3 bol z čisto formálnych dôvodov a bez zohľadnenia\nokolností potvrdený stav bezprávia voči Sťažovateľke, ktorý bol nastolený Rozsudkom\nKrajského súdu a ktorý nebolo možné s výnimkou ochrany garantovanej generálnym\nprokurátorom prostredníctvom mimoriadneho dovolania žiadnym iným spôsobom napraviť.\nUznesením Najvyššieho súdu 3 sa Sťažovateľke v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu,\njudikatúrou Ústavného súdu a zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu odňala\npríležitosť, aby bola jej vec spravodlivo prejednaná pred nezávislým a nestranným súdom\na právo na súdnu ochranu...»\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol\nnálezom, ktorým vysloví, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Obdo 3/2013\nz 30. septembra 2014 bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Obdo 3/2013 z 30. septembra 2014 zruší a vec vráti\nna ďalšie konanie a prizná sťažovateľke úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPokiaľ ide o uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 MObdo 3/2013 z 30. septembra\n2014, ktorým tento súd mimoriadne dovolanie odmietol ako neprípustné, sťažovateľka\nsťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že\nk úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie\na ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby.\nAk je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť\nkonanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy\ntakýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov\nzákladných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon\na ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné\nzáruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú\nústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto\nkonaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania\n5\n\nuskutočňujú,\n\nkoná\n\nzásadne\n\nnestranne,\n\nnezávisle\n\na s využitím\n\nvšetkým\n\nzákonom\n\nustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd\nz tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci\n(II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese\nvylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny\npostup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov\nzisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje\naj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich\nvyužitia v súlade s procesnými predpismi.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť\nkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné\nprávo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov\nustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady\nustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania\nso všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia\nvyplývajú.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil\naj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup\nk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení\nvšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by\nuvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú\n6\n\nzlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len\nvtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými\nprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy\nodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa\npovahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie\nvyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\n7\n\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý\nje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\nAk však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­\nA, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­B; Georgiadis\nc. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní o namietanej\nveci aj najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania\nsťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať\nzáver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nSťažovateľka v sťažnosti predovšetkým namieta, že najvyšší súd napadnuté uznesenie\nneodôvodnil dostatočným spôsobom a nezaoberal sa všetkými jej námietkami. Podľa názoru\nsťažovateľky najvyšší súd rozhodol arbitrárne o odmietnutí mimoriadneho dovolania pre\nneprípustnosť z dôvodu, že nepodala dovolanie, a teda nevyužila všetky zákonom dovolené\na efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov.\nV dôsledku toho malo dôjsť podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n8\n\nV relevantnej časti odôvodnenia uznesenia sp. zn. 3 M Obdo/3/2013 z 30. septembra\n2014 najvyšší súd uviedol:\n„... Za základnú otázku v tomto dovolacom konaní s poukazom na vyjadrenie\nžalovaného k mimoriadnemu dovolaniu Najvyšší súd Slovenskej republiky /§ 10a ods. 3\nO. s. p./ označil, či s poukazom na ustanovenie § 243e O. s. p. ide o dovolanie prípustné,\nteda čí Generálny prokurátor Slovenskej republiky mohol účinne podať mimoriadne\ndovolanie za predpokladu, keď podľa žalovaného nebola splnená podmienka, že ochranu\nžalobkyne nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Citoval ustanovenie\n§ 243e O. s. p., z ktorého vyplýva, že ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka\nkonania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,\nže právoplatným rozhodnutím súdu bolo porušený zákon /§ 243f/, ak to vyžaduje ochrana\npráv zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto\nochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami podá proti takémuto\nrozhodnutiu mimoriadne dovolanie...\nS poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 179/2013 ­ 43\nzo dňa 18. júla 2013 žalobkyňa mohla rozsudok po právnej stránke napadnúť dovolaním iba\nz dôvodu podľa § 241 ods. 2 písmeno a/ O. s. p., to jest, že v konaní došlo k niektorej z vád\nvymenovaných v § 237 O. s. p., nie však z dôvodov ustanovených v § 241 ods. 2 písmeno b/\na c/ O. s. p., to jest, že konanie bolo postihnuté inou vadou majúcou za následok neprávne\nrozhodnutie veci alebo že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čo\nvšak žalobkyňa nepodala a teda nevyužila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky\nna ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky viazaný názorom Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky mimoriadne dovolanie ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písmeno c/ O. s. p.\nv spojení s ustanovením § 243i odmietol...“\nÚstavný súd pridržiavajúc sa svojej doterajšej judikatúry konštatuje, že ochrana\nposkytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t. j. vtedy, ak osoba,\nktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom\ndovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov\n9\n\n[s výnimkou dovolania – § 243f ods. 2 písm. c) OSP] alebo takéto právne prostriedky\nnemala k dispozícii, tak ako to je vo veciach správneho súdnictva, kde nie je prípustné\n(až na výnimku) ani odvolanie, alebo jej bolo zákonnými prekážkami znemožnené využiť\ntieto právne prostriedky nápravy. Z tohto zákonného predpokladu vyplýva významné\nobmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania, ktoré zabezpečuje jeho výnimočnosť\nv súlade s teoretickou podstatou mimoriadneho opravného prostriedku (PL. ÚS 57/99,\nIII. ÚS 179/2013).\nJudikatúra ústavného súdu zastáva stabilne názor, že mimoriadne dovolanie\npredstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho\nprávoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku,\nktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť\nsúdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne\ndovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy;\njedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy\npochybení vytýkaných v mimoriadnom dovolaní. Rešpektovanie týchto kritérií je\nnevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva\nna súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami\nzaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. PL. ÚS 57/99, II. ÚS 185/09, II. ÚS 280/2010,\nIII. ÚS 179/2013).\nSťažovateľka dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 6 Cob 117/2007­664 z 3. februára 2009 z dôvodu, že v konaní došlo\nk niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 OSP, nepodala, teda nevyužila všetky\nzákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených\nzáujmov, čo má za následok, že mimoriadne dovolanie v danom prípade nie je prípustné.\nNa základe citovaného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom\nuznesení sp. zn. 3 M Obdo 3/2013 z 30. septembra 2014 zaoberal a ústavne\nakceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľky\n10\n\ntýkajúcimi sa prípustnosti mimoriadneho dovolania, s ktorými sa nestotožnil, a preto\nmimoriadne dovolanie odmietol pre neprípustnosť z dôvodu, že sťažovateľka nepodala\ndovolanie proti rozsudku krajského súdu č. k. 6 Cob 117/2007­664 z 3. februára 2009,\na teda nevyužila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv\na zákonom chránených záujmov. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno podľa\nnázoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také,\nktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú\npodstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 M Obdo 3/2013 z 30. septembra 2014 a základným právom\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie\nsťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po\nprípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky, ktorou\nnamieta porušenie svojich práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 M Obdo 3/2013\nz 30. septembra 2014, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľky uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 M Obdo 3/2013 z 30. septembra 2014, vrátenie veci na ďalšie\nkonanie, priznanie úhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "mimoriadne dovolanie", "zmluva-mandátna zmluva", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3e16e2b0-8574-45cb-8cf2-031b8bb74412", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 179/2013 z 18. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-18", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3e16e2b0-8574-45cb-8cf2-031b8bb74412"}, {"guid": "ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad2555c8-a741-4efb-a8d7-4bbbd2f2d149"}, {"guid": "ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/09 z 12. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-12", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5d37e47-c554-4ef2-bd08-f5c9a71d6f9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8310bebb-6ab0-4c46-8f6a-0c75c80b8313", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.18.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2017 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.18.2017.1"}, {"guid": "ussr:1adf1745-b21e-4f35-96f2-aa9eb8373edb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.248.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 248/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 248/2016 z 19. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.248.2016.1"}, {"guid": "9a25453c-b084-4425-ad1a-b385968a43ac:76cd8bf8-3045-4515-9a8c-8d84836dc24b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1109227975.1", "spisova_znacka": "6MCdo/12/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/12/2014 z 28. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1109227975.1"}, {"guid": "5f34946b-6f83-4bc6-8e15-01c181c01ed7:cb1ecb8c-0467-4e6b-828f-b9523d7b9da5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6407210692.1", "spisova_znacka": "7EMCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7EMCdo/2/2014 z 24. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6407210692.1"}, {"guid": "5f34946b-6f83-4bc6-8e15-01c181c01ed7:35caf5db-0399-447d-b57b-687724a767c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6407210692.1", "spisova_znacka": "7EMCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7EMCdo/2/2014 z 24. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6407210692.1"}, {"guid": "ff429df9-8a92-4e51-a986-14489cdbf42e:5bbb4a14-85df-4df7-b502-c7547b190e59", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5712211626.1", "spisova_znacka": "7MCdo/2/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/2/2015 z 24. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5712211626.1"}, {"guid": "4ac0c7a3-8210-4a73-a261-790980e5248c:c061eb52-5c8b-4a2e-beac-42dec223c460", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6613221441.1", "spisova_znacka": "6MCdo/2/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/2/2015 z 23. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6613221441.1"}, {"guid": "55b1cee9-a09d-44e0-9006-0c5557c35a15:feb15c6b-b534-44c8-a189-26bafb2fe336", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6812208616.1", "spisova_znacka": "6MCdo/4/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2014 z 15. 12. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6812208616.1"}, {"guid": "0bcf7735-e1e1-485c-8c55-28c2d7117254:b3dc16b5-51b2-4f32-9a28-7da05f4eadd3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7112231456.1", "spisova_znacka": "7MCdo/8/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/8/2014 z 24. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7112231456.1"}, {"guid": "03e3787f-0ca7-4a59-b64a-cea242297ea8:4db9eea6-a401-400a-b654-802c2c519b40", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8611205276.1", "spisova_znacka": "7MCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/2/2014 z 3. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8611205276.1"}, {"guid": "03c7eceb-0c43-4990-817b-d7ed913cefec:54bd41bf-aae3-400e-b286-2a499dcb14f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8312209220.1", "spisova_znacka": "7MCdo/14/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/14/2014 z 3. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8312209220.1"}, {"guid": "83846fe6-eaa2-4385-ba4b-45e88639761d:49dc6331-07b1-49ab-9d31-cdd37e82a6fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:3112223062.1", "spisova_znacka": "7MCdo/6/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/6/2014 z 3. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:3112223062.1"}, {"guid": "e000cf5f-b758-4e50-9a8b-b018231f3215:3a83c310-38e8-439d-a59c-7bdb2e9a8be4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8109203226.1", "spisova_znacka": "7MCdo/4/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/4/2014 z 3. 11. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-11-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8109203226.1"}]}