{"guid": "ussr:4b6a62ce-7f72-4df2-aa34-fb2a97534365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.409.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 409/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 409/2015 z 18. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. augusta 2015, sp. zn. III. ÚS 409/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.409.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b6a62ce-7f72-4df2-aa34-fb2a97534365", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.409.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.409.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.409.2015.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 409/2015­11\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EuroFinancovanie s. r. o., Nové\nZáhrady\n\nI 13/A,\n\nBratislava,\n\nzastúpenú\n\nadvokátkou\n\nJUDr.\n\nKatarínou\n\nDvorskou,\n\nVietnamská 48, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17 Co 2/2015 z 28. januára 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nEuroFinancovanie\n\ns. r. o.\n\nodmieta\n\npre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2015\ndoručená sťažnosť EuroFinancovanie s. r. o., Nové Záhrady I 13/A, Bratislava (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17\nCo 2/2015 z 28. januára 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že navrhovateľka\n\n,\n\n(ďalej len „navrhovateľka“), podala na Okresnom súde Prievidza\n(ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala,\naby súd odporcom\n\n(ďalej len\n\n„dlžník“), a sťažovateľke zakázal akokoľvek nakladať s označenými nehnuteľnosťami\nvo svojom návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že dlžník je vlastníkom týchto nehnuteľností\na sťažovateľka je záložným veriteľom, ktorá začala s výkonom záložného práva označených\nnehnuteľností. Navrhovateľka v súčasnosti vedie exekučné konanie proti dlžníkovi\nna základe notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh vyplývajúci zo zmenky\na súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Navrhovateľka zistila, že dlžník ako\nvlastník označených nehnuteľností zriadil záložné právo v prospech sťažovateľky na základe\nzmluvy o zriadení záložného práva 19. septembra 2013 (ďalej len „záložná zmluva“), ktorou\nje zabezpečená pohľadávka sťažovateľky ako záložného veriteľa zo zmluvy o úvere. Dlžník\nv záložnej zmluve súhlasil s výkonom záložného práva priamym predajom v prípade\nnesplácania poskytnutého úveru sťažovateľkou, ktorá z dôvodu nesplácania úveru aj začala\ns výkonom záložného práva. Podľa názoru navrhovateľky boli splnené predpoklady na\nnariadenie predbežného opatrenia, keďže osvedčila nárok, ktorému má byť poskytnutá\nochrana, a aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by nedošlo k nariadeniu\npredbežného opatrenia. Okresný súd uznesením vyhovel návrhu navrhovateľky a zakázal\nnakladať medzi iným aj sťažovateľke s označenými nehnuteľnosťami. Sťažovateľka\nnespokojná s označeným uznesením okresného súdu podala proti nemu odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa\npotvrdil ako vecne správne.\nSťažovateľka v sťažnosti namieta, že krajský súd napadnutým uznesením porušil jej\noznačené práva. Argumentuje tým, že napadnuté uznesenie je arbitrárne, pretože krajský\nsúd sa ústavne konformným spôsobom nevysporiadal s jej námietkami, ktorými\nspochybňovala splnenie podmienok na nariadenie predbežného opatrenia. Sťažovateľka\ntvrdí, že nebola splnená ani jedna z podmienok na nariadenie predbežného opatrenia,\npretože podľa jej názoru navrhovateľka neosvedčila svoj nárok, v tomto smere poukazovala\n2\n\nna nedostatok uznania dlhu v notárskej zápisnici, pretože predpokladom uznania dlhu je\njeho existencia v čase uznania, a tvrdila že navrhovateľka sa nestala oprávneným\nso zmenky, pretože absentuje podpis indosanta, preto ak indosament je neplatný,\nnavrhovateľka vlastne nie je veriteľom pohľadávky a notárska zápisnica nie je legitímnym\nexekučným titulom, a to z dôvodu, že nie je možné uznať záväzok, ktorý v čase uznania\nneexistoval. Sťažovateľka ďalej spochybňovala úspešnosť návrhu navrhovateľky vo veci\nsamej, totiž ak sa navrhovateľka domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza\n(sp. zn. 6 C 178/2014) určenia neplatnosti záložnej zmluvy, nemôže byť v takomto konaní\núspešná, pretože v zmysle ňou označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 Cdo 89/2007 z 25. februára 2009 na takomto určení nie je naliehavý\nprávny záujem. Pokiaľ ide o bezprostredne hroziacu ujmu na strane navrhovateľky,\nsťažovateľka tvrdí, že ani táto nebola osvedčená, pretože rovnaký účel ako predbežné\nopatrenie by navrhovateľka docielila prostredníctvom informatívnej poznámky o začatí\nsúdneho konania vo veci samej (určenie neplatnosti záložnej zmluvy, pozn.) do katastra\nnehnuteľností. Krajský súd podľa názoru sťažovateľky interpretoval a aplikoval ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku spôsobom týkajúcim sa predbežného opatrenia nesprávne,\nselektívne a excesne, nezohľadnil a nebral do úvahy zistený skutkový stav a „dospel\nk záveru, ktorý zjavne odporuje pravidlám formálnej a právnej logiky, porušil princíp\nlegality, princíp právnej istoty účastníka konania, pričom vystavil sťažovateľku\nnespravodlivosti sprevádzanej procesným neúspechom v konaní“.\nNa základe všetkých uvedených skutočností v závere sťažnosti sťažovateľka navrhuje,\naby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil\nvec krajskému súdu na nové konanie a zaviazal krajský súd na náhradu trov konania.\n\nII.\n\n3\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo\nnávrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez\nústneho pojednávania.\nPredmetom sťažnosti je namietaná neústavnosť, ako aj namietané porušenie práv\ngarantovaných dohovorom, a to rozhodnutím krajského súdu potvrdzujúcim vecnú\nsprávnosť prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené návrhu navrhovateľky\nna nariadenie predbežného opatrenia, smerujúceho okrem iného aj proti sťažovateľke.\nPodľa § 102 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „OSP“) ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery\núčastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné\nvykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie\nalebo zabezpečí dôkaz. Predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, jeho dôsledky\na spôsob zániku upravujú ustanovenia § 74 až § 77a OSP.\n4\n\nPredbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,\nktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé\nnásledky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť\ntohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu\nvzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov\npráva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý\nokruh vzťahov.\nZ citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť\nochranu základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity, podľa ktorého\nústavný súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú všeobecné súdy.\nÚstavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných\nsúvislostiach vyslovil názor, že rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia, prípadne\nrozhodnutím\n\no\n\nzrušení\n\nnariadeného\n\npredbežného\n\nopatrenia\n\nvydaným\n\nv rámci\n\nobčianskoprávneho konania môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka\nsúdneho konania, avšak takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa čl. 127\nods. 1 ústavy len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom\núčinného právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými\nsúdmi (princíp subsidiarity) (III. ÚS 281/07).\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením miesta\na postavenia predbežného opatrenia, ako aj existenciou účinných právnych prostriedkov\nnápravy v prípade, ak sa ten, koho sa rozhodnutie o predbežnom opatrení dotýka, domnieva\n(tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo slobôd.\nPodľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné\nopatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je\nvšak také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného\n5\n\nsúdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl. OSP) (obdobne\nI. ÚS 46/00). Aj v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je\ngarantované právo dotknutého účastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu\nposkytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia\nv žiadnom prípade nevylučuje, aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu\nprávam, porušenie ktorých sťažovateľka namieta.\nPokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje\naplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení,\npretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri rozhodnutie\nApis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000, č. 39754/98, v ktorom sa konštatovala\nneaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní o zrušení predbežného\nopatrenia).\nReflektujúc na uvedené východiská ústavný súd konštatuje, že realizácia inštitútu\npredbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese nemôže sama\nosebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby\nvyplývajúceho z ústavy alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti ktorému\nsmeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú a efektívnu ochranu\npred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas\nkonania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd jednak za účinnú\na jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže súčasne dovolávať\naj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis II. ÚS 37/00,\nI. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03, I. ÚS 49/ 07, III. ÚS 281/07).\nNa druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných opatreniach, zásadne\nvšak išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými okolnosťami veci. V tejto\nsúvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov\no predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím\n6\n\nvšeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého\n\nprocesu\n\nmajúci\n\ncharakter\n\nsvojvôle\n\n(obdobne\n\nIII.\n\nÚS\n\n169/2010,\n\nIII. ÚS 281/07).\nÚstavný súd je toho názoru, že sťažovateľkou napadnuté uznesenie krajského súdu\ntakéto známky zjavnej svojvôle nenesie. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia svoj právny\nzáver o osvedčení splnenia zákonných podmienok pre nariadenie navrhnutého predbežného\nopatrenia oprel o zistený skutkový stav a uviedol, že „nemožno pri rozhodovaní\no predbežnom opatrení posudzovať otázky rozhodujúce až pre vec samú, ako v tomto\nprípade namietaný naliehavý právny záujem na určení požadovanom vo veci samej\na nedostatky indosamentu. Rovnako pri rozhodovaní o predbežnom opatrení nebol priestor\nna skúmanie bonity ostatných dlžníkov navrhovateľa a správa exekútora pre potreby\nrozhodnutia o predbežnom opatrní dostatočne osvedčovala, že tu dostatok iného majetku\nna splnenie dlhu nie je. To sa napokon javí pravdepodobné aj z informácie o začatí\nkonkurzného konania voči odporcovi 1/. Čo sa týka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej\nujmy, nie je možné ju nepovažovať za danú za situácie, kedy sa už vedie exekúcia\nna vymoženie dlhu a v tom čase sú vykonávané také úkony (výkon záložného práva), ktoré\nmajú bezpochyby dopad na umenšenie majetku dlžníka. To, že neplatnosť záložnej zmluvy,\na z nej vyplývajúce neprípustnosť výkonu záložného práva ostáva do značnej miery sporná\nnie je v tomto prípade predbežnému opatreniu na prekážku. Výkon záložného práva je totiž\nodporcovi 2/ znemožnený aj v dôsledku prebiehajúceho konkurzného konania na majetok\nodporcu 1/, a preto ujma, ktorá nariadeným predbežným opatrením na jeho strane hrozí je\nminimálna. Hrozbe tvrdenej a osvedčenej ujmy sa tak predchádza s minimálnym\nnegatívnym dopadom na odporcu 2/, a preto niet dôvod poistku v podobe predbežného\nopatrenia v danom prípade odstraňovať. Napokon nemožno uznať ani argumentáciu\nodporcu 2/, že účel predbežného opatrenia bolo možné dosiahnuť zápisom poznámky podľa\n§ 159a O. s. p. Tá nie je spôsobilá zamedziť úbytku v majetkovej sfére odporcu 1/, čo je\núčelom nariadeného predbežného opatrenia a nie je preto prostriedkom, ktorým možno cieľ\npredbežného opatrenia dosiahnuť aj bez jeho nariadenia.“.\n\n7\n\nÚstavný súd je toho názoru, že krajským súdom prijatý právny záver vychádza\nz okolností prípadu, odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu nemožno prima\nfacie považovať ani za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, pretože sa riadne zaoberal\nnámietkami sťažovateľky, a úvahy uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia nemožno\npovažovať ani za svojvoľné alebo také, ktoré by boli v rozpore so zmyslom a účelom\npredbežného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj to, že osvedčenie\nzákonných predpokladov pre potreby nariadenia predbežného opatrenia nemožno zamieňať\ns požiadavkou preukázania rozhodujúcich skutočností, tak ako to je pri rozhodovaní vo veci\nsamej, ako to správne uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vychádzajúc\nz uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil signály, ktoré by nasvedčovali tomu, že\nv prípade sťažovateľky rozhodnutím všeobecného súdu došlo k takému procesnému excesu,\nktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter\nsvojvôle. Na tomto závere nemôže nič zmeniť okolnosť, že sťažovateľka má na celú vec\nodlišný názor a s napadnutým uznesením krajského súdu nesúhlasí. Táto okolnosť\ntotiž sama osebe nemôže spôsobiť porušenie označených práv sťažovateľky (obdobne\nm. m. II. ÚS 218/02, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).\nV danom prípade teda ústavný súd na základe uvedených zistení konštatuje, že nie je\ndaná jeho právomoc na prerokovanie veci sťažovateľky, pretože ochranu jej právam ako\núčastníkovi konania poskytuje Občiansky súdny poriadok a občianskoprávny (všeobecný)\nsúd v dotknutom konaní, a to prostredníctvom účinného a dostupného právneho prostriedku\nnápravy. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky\npre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2015\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežné opatrenie", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "nehnuteľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "978d3563-dc94-4dac-8943-502eceeec327:54334afd-d4b6-4c1a-93b4-e5339a1b1ff4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113218121.1", "spisova_znacka": "17Co/2/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/2/2015 z 13. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-07-13", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113218121.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f8830a3d-d1fe-48f8-af93-2ebd42501ff1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.448.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 448/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 448/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.448.2019.1"}, {"guid": "ussr:aa89853b-c09a-4660-a392-fc24124135ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.127.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 127/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/2018 z 18. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.127.2018.1"}, {"guid": "ussr:f8cc23fb-a409-4be4-b9a8-98ae09beb94f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.559.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 559/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 559/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.559.2017.1"}, {"guid": "ussr:86333003-96f9-4c70-bc35-792da24c9b9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.497.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 497/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 497/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.497.2017.1"}, {"guid": "ussr:be0381f5-f03f-4716-8fc7-3e5a0f6e3113", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.159.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 159/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 159/2017 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.159.2017.1"}, {"guid": "ussr:d9a08118-a1b0-42fa-a788-34cc1972c5a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.730.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 730/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 730/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.730.2016.1"}, {"guid": "ussr:ea0b0a7e-b499-4b60-a6a5-c260077b754a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.815.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 815/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 815/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.815.2016.1"}, {"guid": "ussr:5e302df7-7dbe-4cb3-afbd-39198c1bfd33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.342.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.342.2016.1"}]}