{"guid": "ussr:a29d8476-da66-4d16-b616-4e1f449ccf62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 400/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2015 z 18. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. augusta 2015, sp. zn. III. ÚS 400/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a29d8476-da66-4d16-b616-4e1f449ccf62", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.400.2015.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 400/2015­12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A., Quai\nDu President Paul Doumer 9, La Defense Cedex, Paríž, Francúzsko, zastúpenej\nspoločnosťou White & Case s. r. o., Hlavné námestie 5, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát a konateľ Mgr. Marek Staroň, vo veci namietaného porušenia základného práva\nvlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 3 Cob 271/2013­411 z 30. septembra 2013 vo výroku o náhrade trov\nodvolacieho konania a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A.\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nodmieta\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n30. decembra 2013 doručená sťažnosť spoločnosti Crédit Agricole Corporate and Investment\nBank S.A., Quai Du President Paul Doumer 9, La Defense Cedex, Paríž, Francúzsko (ďalej\nlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva vlastniť majetok\nzaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n3 Cob 271/2013­411 z 30. septembra 2013 vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola odporkyňou v konaní\no nariadenie predbežného opatrenia vedenom na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“). Okresný súd uznesením č. k. 26 Cb 103/2013­84 z 11. júna 2013 vyhovel\nnávrhu navrhovateľa a sťažovateľku zaviazal „zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek plnení\nv prospech spoločnosti\n, na základe záručných listín vystavených odporcom..., a to až do právoplatnosti\nrozsudku vo veci samej“. Súčasne okresný súd „v prípade, ak dôjde zo strany odporcu\nk akémukoľvek plneniu v prospech spoločnosti\n\n... na základe záručných listín\n\nvystavených odporcom...“ uložil sťažovateľke povinnosť „zdržať sa akýchkoľvek úkonov\nsmerujúcich\n\nk vymáhaniu\n\nposkytnutých\n\nplnení\n\nod spoločnosti\n\n,... a to až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej“.\nOkresný súd zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť podať návrh na začatie konania\nvo veci náhrady škody do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o predbežnom opatrení\na sťažovateľke uložil nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 35 367,31 €.\n3. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd uznesením č. k. 3 Cob 271/2013­411\nz 30. septembra 2013 zmenil prvostupňové uznesenie okresného súdu tak, že návrh\nna nariadenie predbežného opatrenia zamietol, sťažovateľke náhradu trov prvostupňového\nkonania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľke „náhradu trov\n\n2\n\nodvolacieho konania, a to súdneho poplatku v sume 33,­ EUR a trov právneho zastúpenia\nv sume 90,82 EUR...“.\n4. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania krajský súd založil na právnom názore,\nže „nie je možné vyjadriť hodnotu veci, pretože navrhovateľ výšku náhrady škody, ktorej sa\nchce vo veci samej domáhať nešpecifikoval a ďalší návrh sa týka určenia, že spoločnosť\nnie je povinná plniť“.\n5. V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka kritizuje právny názor\nkrajského súdu o nemožnosti vyjadrenia hodnoty veci. Podľa sťažovateľky v posudzovanom\nprípade ide o „hodnotu práva“, ktorú „možno nepochybne vyčísliť v peniazoch“.\nNepravdivé je v tejto súvislosti tvrdenie krajského súdu, že navrhovateľ nešpecifikoval\nvýšku náhrady škody, pretože „zo samotného Uznesenia KS BA... vyplýva, že hroziaca\nškoda (ktorej náhrady sa chcela spoločnosť\n\nv konečnom dôsledku domáhať)\n\nbola v konaní vyčíslená“. Okrem toho podľa sťažovateľky „samotná skutočnosť,\nže navrhovateľ... nepodal návrh vo veci samej, nemôže mať za následok nemožnosť vyjadriť\nhodnotu práva, ktorého sa daný spor týka, a zasiahnuť tak do legitímnych práv Sťažovateľa\nna náhradu trov“.\n6. Rovnako podľa sťažovateľky „určenie, že spoločnosť\n\nnie je povinná plniť, je\n\nvyjadriteľné v peniazoch a práve preto zakladá možnosť vyjadriť hodnotu práva\nv peniazoch. KS BA však nepochopiteľne dospel k presne opačnému (a vnútorne\nrozpornému) záveru...“. Sťažovateľka uvádza, že „podľa Záruk má... povinnosť plniť sumu\n18.940.294,84 USD. Bez najmenších problémov je tak možné vyjadriť určenie, že spoločnosť\nnie je povinná plniť, v peniazoch“.\n7. Sťažovateľka teda namieta, že „KS BA úplne ignoroval ustanovenie § 10 ods. 2\nVyhlášky, podľa ktorého sa za cenu práva považuje aj hodnota záväzku, a ktoré je tak plne\naplikovateľné v predmetnom spore“.\n\n3\n\n8. Sťažovateľka argumentuje aj poukazom na iné rozhodnutie krajského súdu v jej\nobdobnej veci (č. k. 8 Cob 6/2013­384 z 29. mája 2013), „v ktorom KS BA v identickom\nspore po zrušení predbežného opatrenia vychádzal pri určení základnej sadzby tarifnej\nodmeny z hodnoty Záruk“. Namietané porušenie svojich označených práv vidí sťažovateľka\nv tom, že krajský súd „konal... v zrejmom rozpore s ustanovením § 10 ods. 2 Vyhlášky“.\n9. Ďalej sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „ak by sa aj ÚS SR nestotožnil s našim\ntvrdením, že aplikácia § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky bola v danom prípade nesprávna\na arbitrárna, táto sťažnosť je v každom prípade dôvodná... Z uznesenia KS BA vyplýva,\nže KS BA rozhodol podľa § 14 ods. 3 písm. a) Vyhlášky. Toto ustanovenie však už nebolo\nv čase vydania Uznesenia KS BA v znení, v akom ho aplikoval KS BA.\nS účinnosťou do 30.06.2013 platilo ustanovenie § 14 ods. 3 písm. a) Vyhlášky,\npodľa ktorého bola odmena za odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení vo výške\njednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Znenie § 14 Vyhlášky s účinnosťou\nod 01.07.2013 (teda znenie platné v čase vydania Uznesenia KS BA) však už obsahuje iba\núpravu výšky odmeny za úkony služby v trestnom konaní.\nS účinnosťou od 01.07.2013 sa dovtedajšie znenie ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a)\nVyhlášky zmenilo a presunulo do nového ustanovenia § 13a ods. 1 písm. g) Vyhlášky,\npodľa ktorého odmena za odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení má byť\nvo výške základnej sadzby tarifnej odmeny.\n...\nKS BA dospel k sume 90,82 EUR použitím jednej polovice základnej sadzby\n(t. j. 30,03 EUR), čím porušil platné znenie Vyhlášky. V súlade s prechodným ustanovením\n§ 20c Vyhlášky mal KS BA za právne úkony (prevzatie a príprava odvolania), ktoré boli\nuskutočnené po 01.07.2013, správne použiť celú základnú sadzbu tarifnej odmeny (nie\npolovicu)“. Sťažovateľke teda „mali byť... priznané trovy právneho zastúpenia aspoň\nvo výške 162,91 EUR + súdny poplatok 33 EUR.“.\n10. V závere argumentácie vo veci samej sťažovateľka rekapituláciou siedmich\nkonaní o nariadenie predbežného opatrenia, ktoré boli proti nej tými istými dvoma\n\n4\n\nnavrhovateľmi iniciované, konštatuje šikanózny výkon ich práva. Tvrdí, že „spoločnosti\na\n\nneustálym podávaním identických návrhov na vydanie predbežného\n\nopatrenia docielili, že od vydania prvého predbežného opatrenia zo dňa 31.10.2012 bolo\nv každom momente až po súčasnosť vykonateľné aspoň jedno predbežné opatrenie\ns účinkami obdobnými Predbežnému opatreniu. Vždy potom ako KS BA zrušil konkrétne\npredbežné opatrenie, OS BA promptne vydal obdobné nové predbežné opatrenie“.\nZ uvedeného dôvodu podľa sťažovateľky náhrada trov odvolacieho konania, ktorú jej\nkrajský súd priznal, neplní sankčnú funkciu, pretože nemá dostatočne odstrašujúci účinok\nproti šikanóznym návrhom zo strany tých istých navrhovateľov.\n11. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„(i) Základné právo spoločnosti Crédit Agricole Corporate and Investment Bank\nS.A. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ako aj právo Sťažovateľa na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.09.2013,\nč. k. 3Cob/271/2013­411, v časti, ktorou tento rozhodol o náhrade trov odvolacieho\nkonania vo vzťahu k spoločnosti Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A.,\nporušené bolo.\n(ii) Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.09.2013, č. k. 3Cob/271/2013­\n411, v časti, ktorou tento rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu\nk spoločnosti Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A., zrušuje a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\n(iii) Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť spoločnosti Crédit Agricole\nCorporate and Investment Bank S.A., trovy právneho zastúpenia v sume 312,98 EUR\n(vrátane DPH) na účet White & Case s. r. o. vedený v Citybank Europe plc., č. účtu:\n2006420101/8130, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n\n5\n\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\n14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n15. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne\nneopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci\npredloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd\nzaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek\nmožnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí\nako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\n\n6\n\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\n18. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n19. Sťažovateľka v prospech svojho sťažnostného petitu prednáša v zásade dve\nnámietky. Prvá sa týka nesprávneho posúdenia vyjadriteľnosti predmetu konania\nv peniazoch, ktorého sa mal dopustiť krajský súd. Druhá námietka zdôrazňuje priame\nporušenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom\na účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia krajského súdu (ďalej len „vyhláška“).\n20. K obom námietkam ústavný súd spoločne uvádza, že rozhodovanie o náhrade\ntrov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4\na čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu\n(obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\nratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania\nv súlade so zákonom (Európsky súd pre ľudské práva vo veci Robins c. Spojené kráľovstvo\nz 23. 9. 1997).\n21. Na druhej strane ústavný súd vyslovil, že rozhodovanie o trovách konania\npred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov. V tom sú vyjadrené atribúty ich\nnezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne podrobnejšie\n7\n\npreskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov\nkonania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia\nz pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej\ninterpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty\nsvojvôle (II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, I. ÚS 119/2012, III. ÚS 151/2013 a pod.).\n22. Uvedené stabilné právne názory ústavného súdu korešpondujú i širšiemu poňatiu\njeho „prieskumného“ vzťahu k všeobecným súdom. Ústavný súd totiž nie je súčasťou\nsystému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by\nním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n23.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nnepredstavuje\n\nopravnú\n\ninštanciu\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\n(napr. I. ÚS 31/05), a preto nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ\ntieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu\nzakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Ingerencia\nústavného súdu do výkonu právomoci všeobecného súdu by bola opodstatnená len v prípade\njeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby\nústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktoré sú „pánmi\nzákonov“, v zmysle už citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor\nvšeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený,\nresp. ústavne nekonformný.\n24. Z uvedených dôvodov rozhodnutie o náhrade trov konania nedosahuje spravidla\nsamo osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd\nbez ohľadu na to, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd\n8\n\npri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania\npred všeobecnými súdmi akcesorickej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu\nnapádaného výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo\nk porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom\nalebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04,\nIV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n25. Námietky sťažovateľky síce smerujú proti porušeniu princípov spravodlivého\nprocesu, týkajú sa však len jeho časti, a to rozhodovania o trovách konania, čo sa\nv okolnostiach daného prípadu vo svojich dôsledkoch síce mohlo negatívne dotknúť\nsťažovateľky, avšak z hľadiska kritérií spravodlivého procesu ich podľa názoru ústavného\nsúdu nemožno dávať na rovnakú úroveň a pripisovať rovnakú relevanciu ako námietkam\nproti procesnému postupu predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci samej (IV. ÚS 225/2012,\nIV. ÚS 311/2012).\n26. Na podklade uvedeného k prvej námietke ústavný súd udáva, že krajský súd\nzmeňujúcim výrokom vo veci nariadeného predbežného opatrenia z procesného hľadiska\nvyhovel odvolaniu sťažovateľky, čo ho v rovine rozhodovania o trovách odvolacieho\nkonania viedlo k priznaniu nároku na ich náhradu. Tento fakt, nespochybnený\nani sťažovateľkou a preukázaný z príloh sťažnosti, považuje ústavný súd za zásadný\npre ústavno­súdny prieskum sťažnosťou atakovaného výroku uznesenia krajského súdu.\nProblém stelesnený sťažovateľkou v jej prvej sťažnostnej námietke je v podstate problémom\nvýkladu a následnej aplikácie podzákonnej právnej normy o vyčíslení priznaného nároku\nna náhradu trov konaní o odvolaní proti nariadenému predbežnému opatreniu.\n27. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd v ňom síce stručne, ale napriek\ntomu dostatočne jasne vysvetlil svoj postoj k spornej otázke trov konania s poukazom\nna predmet konania a zaujal zrozumiteľné stanovisko k vyjadriteľnosti predmetu konania\nv danom type súdneho konania, najmä však v konkrétnej prerokúvanej veci. Aplikácia\nustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky je preto v danom prípade podľa názoru ústavného\nsúdu odôvodnená ústavne konformným spôsobom (dostatočne a relevantne). Krajský súd\n\n9\n\nv napadnutom rozhodnutí vyjadril právny názor, ktorý nemožno považovať za arbitrárny.\nÚstavný súd ho tiež nehodnotí ako ústavne spochybniteľný. Aj keby totiž bol názor\nústavného súdu na vyjadriteľnosť predmetu konania vedeného pred okresným súdom pod sp.\nzn. 26 Cb 103/2013 opačný v porovnaní s názorom krajského súdu, pri danej podobe\nodôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu a pri už konštatovanej pozícii\nvšeobecných súdov ako „pánov zákonov“ nedovoľuje ústavnému súdu jeho ústavou\nzaložená oddelenosť od sústavy všeobecného súdnictva právny názor krajského súdu\nrevidovať.\n28. Pokiaľ ide o sťažovateľkou akcentovaný odlišný prístup krajského súdu v inej jej\nveci, k sťažnosti bola priložená fotokópia uznesenia krajského súdu č. k. 8 Cob 6/2013­384\nz 29. mája 2013, z ktorého skutočne vyplýva, že krajský súd v inej obdobnej veci\nsťažovateľky (rozhodovanie o odvolaní proti nariadeniu predbežného opatrenia, ktorým bola\nsťažovateľke uložená povinnosť zdržať sa plnení plynúcich zo záručných listín vystavených\nsťažovateľkou) vychádzal pri vyčíslení náhrady trov odvolacieho konania z názoru\no vyjadriteľnosti predmetu konania v peniazoch.\n29. Právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej\nnemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných\nveciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené\nv analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty\nani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\n30. Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné\nzopakovať svoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať\nin abstracto judikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8\nods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky [ďalej len „najvyšší súd“ (resp. jeho plénu a kolégiám)], keď mu\nokrem iného priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05).\n10\n\nPráve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu\nzákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného\naj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to,\nže nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch,\nkeď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (IV. ÚS 574/2013). Keďže ústavný\nsúd v prípade napadnutého uznesenia krajského súdu prejav svojvôle, resp. zjavnej\nneodôvodnenosti nezistil (pozri bod 27), nepovažoval v danom prípade argumentáciu\nsťažovateľky založenú na poukaze na iné obdobné rozhodnutie krajského súdu za spôsobilú\nna to, aby na jej základe bolo možné toto uznesenie hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné\na neudržateľné.\n31. K tvrdeniu sťažovateľky o šikanóznom využívaní návrhov na nariadenie\npredbežných opatrení, ktorému údajne „asistuje“ aj samotný okresný súd, ústavný súd\nuvádza, že z obsahu sťažnosti a jej podkladov nevyplýva, že by krajský súd vo všetkých\nsiedmich konaniach vedených proti sťažovateľke vyčísľoval náhradu pre ňu úspešných\nodvolacích konaní, rovnako ako v prípade atakovanom sťažnosťou. Dokonca z jediného\niného odvolacieho uznesenia krajského súdu, ktorého fotokópiu sťažovateľka priložila\nk sťažnosti (č. k. 8 Cob 6/2013­384 z 29. mája 2013), vyplýva, že krajský súd sťažovateľke\npriznal proti navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v právnom režime\nvyznačujúcom sa vyčísliteľnosťou predmetu konania (teda v sume 35 431,55 €).\nSťažovateľka nedoložila sumy náhrad trov prípadných úspešných odvolacích konaní\nv ďalších veciach, ktoré v sťažnosti spisovou značkou uviedla, preto jej tvrdeniu,\npodľa ktorého rozhodovaním o náhrade trov odvolacieho konania krajský súd neučinil\nzadosť sankčnej funkcii rozhodovania o náhrade trov konania, nemožno z procesného\nhľadiska priznať relevanciu.\n32. Prvú námietku sťažovateľky preto ústavný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n\n11\n\n33. Druhá námietka sa orientuje na porušenie ustanovení vyhlášky regulujúcich\nspôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny za odvolanie v konaní o nariadenie\npredbežného opatrenia. Sťažovateľka zdôrazňuje, že krajský súd vyčíslil náhradu trov\nodvolacieho konania podľa ustanovenia vyhlášky, ktoré v čase rozhodovania už v dôsledku\nnovelizácie vyhlášky nebolo účinné a nemohlo sa uplatniť ani podľa intertemporálnych\nustanovení relevantnej novely.\n34. Bez potreby bližšej rekapitulácie právnej úpravy a jej komentovania ústavný súd\nkonštatuje, že právny názor sťažovateľky, ktorým brojí proti aplikácii relevantného práva\nkrajským súdom, je správny.\n35. Krajský súd skutočne pri vyčíslení náhrady trov odvolacieho konania postupoval,\nako to sám v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, podľa § 14 ods. 3 písm. a),\nktoré už 30. septembra 2013 nepredstavovalo účinnú normatívnu súčasť vyhlášky. Právna\nregulácia vyčíslenia odmeny za odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení bola\npresunutá do § 13a ods. 1 písm. g) vyhlášky a predstavuje sumu základnej tarify, nie jej\npolovicu.\n36. Ústavný súd však už v inej veci sťažovateľky (I. ÚS 214/2014) judikoval, že nie\nje jeho úlohou perfekcionisticky „prerábať“ konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj keby\nk nimi urobeným čiastkovým procesným/dočasným úkonom mal výhrady. Úlohou\nústavného\n\nsúdu\n\nje\n\nochraňovať\n\nústavnosť\n\n(nie\n\n„obyčajnú“\n\nzákonnosť)\n\nkonania pred všeobecnými súdmi. Preto je povinnosťou ústavného súdu rozlišovať\nmedzi prípadmi,\n\nkedy\n\nprocesný\n\ndo protiústavnosti a nespravodlivosti\n\npostup\nkonania\n\npriečiaci\n\nsa\n\nako celku,\n\nzákonu\na\n\nzároveň\n\nprípady,\n\nkedy\n\nvyústi\nurčitý\n\nprocesný/dočasný postup – hoci by ho aj bolo možné osamotene (inkontextuálne), hodnotiť,\na to výlučne z formálneho pohľadu, ako postup contra legem – protiústavnosť konania\nnezaloží (obdobne I. ÚS 571/2013).\n37. Výpočet krajského súdu v napadnutom uznesení nie je správny a výrok o náhrade\ntrov odvolacieho konania na ňom založený je rozhodnutím contra legem. Podľa názoru\n12\n\nústavného súdu však ide o nezákonnosť, ktorá rozpor so základným právom sťažovateľky\nna súdnu ochranu ani s jej právom na spravodlivé súdne konanie nezakladá.\n38. Ak by krajský súd postupoval pri vyčíslení náhrady trov za odvolanie\nproti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia v súlade s vyhláškou, teda s jej § 13a\nods. 1 písm. g), musel by za jeden úkon právnej služby v súlade s § 1 ods. 3 a § 11 ods. 1\npísm. a) vyhlášky priznať náhradu 60,08 € (výpočtovým základom pre úkony právnej služby\nvykonané v roku 2013 bola suma 781 €). Pri dvoch úkonoch právnej služby, ktoré aj krajský\nsúd v sťažovateľkinom prípade považoval z hľadiska náhrady trov za akceptovateľné\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odvolania), by po pripočítaní režijného paušálu za\ntieto dva úkony právnej služby náhrada trov odvolacieho konania predstavovala sumu\n135,30 €. Rozdiel o proti reálne priznanej náhrade trov odvolacieho konania (90,82 €) tak\npredstavuje sumu 44,48 €.\n39. V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd poukazuje na § 238 ods. 5 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“),\nz ktorého okrem iného vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je\nprípustné vo veciach, v ktorých je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce\ntrojnásobok minimálnej mzdy, a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,\nt. j. táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva zákonný dôvod\nna odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú\n(pozri napr. IV. ÚS 358/08 alebo IV. ÚS 717/2013).\n40. Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky súdny\nporiadok vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými\nsúdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny\nústavného súdnictva (IV. ÚS 431/2012). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť\nsmeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu,\nposkytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak\nsťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne\nzávažnom rozsahu [intenzite (IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)].\n13\n\n41. V roku 2013, teda v období, keď začalo a skončilo konanie o odvolaní\nsťažovateľky proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu o nariadení predbežného\nopatrenia, predstavovala minimálna mzda sumu 337,70 € mesačne. Suma náhrady trov\nodvolacieho konania priznaná napadnutým uznesením krajského súdu, suma náhrady trov\nodvolacieho konania, ktorá po práve sťažovateľke priznaná mala byť, ani rozdiel týchto\ndvoch súm nepresahujú ani trojnásobok, ani desaťnásobok minimálnej mzdy relevantnej\nv tom čase. Z ústavno­právneho hľadiska tak formálne nezákonné uznesenie krajského súdu\nvo výroku o náhrade trov odvolacieho konania predstavuje zásah materiálne sa vyznačujúci\nzanedbateľnou intenzitou ‒ bagateľnosťou. Preto ani druhú sťažovateľkinu námietku\nz pohľadu jej dopadu na základné právo na súdnu ochranu a na právo na spravodlivé súdne\nkonanie nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú.\n42.\n\nZhrňujúco\n\nk obom\n\nsťažnostným\n\nnámietkam\n\nústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil žiadne skutočnosti signalizujúce možnosť\nzáveru o porušení základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v rámci meritórneho prerokovania sťažnosti. Ústavný súd\npreto sťažnosť v predmetnej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n43. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy ústavný súd uvádza, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym\nporušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva\nz toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno­procesné princípy vyplývajúce z čl. 46\naž čl. 48 ústavy. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou\nvoči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy\nv spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové\na právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal\ndokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ\nrozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne\nnapr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Keďže ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané\n14\n\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\noznačeným uznesením krajského súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti,\nodmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie základného\npráva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, bolo už len nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim\nzo vzájomného vzťahu medzi právami hmotnoprávneho charakteru a ústavno­procesnými\nprincípmi z perspektívy ich možného porušenia.\n44. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v jej sťažnostnom petite (návrh na\nzrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu, návrh na priznanie náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "návrh-zjavne neopodstatnený", "náhrada škody (ujma)", "právny predpis-účinnosť", "predbežné opatrenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ffa0caa-98bb-4590-ab89-b57b863ca0b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 214/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ffa0caa-98bb-4590-ab89-b57b863ca0b8"}, {"guid": "ussr:8fb74491-03d2-4863-bbce-01e4be8fd22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 717/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 717/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fb74491-03d2-4863-bbce-01e4be8fd22d"}, {"guid": "ussr:16767767-07e7-4d6e-a7d4-e1301c8449b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 574/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 574/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16767767-07e7-4d6e-a7d4-e1301c8449b5"}, {"guid": "ussr:92c659b6-f8f0-4bf8-a9f8-a0ebc42caa1c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 571/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 571/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92c659b6-f8f0-4bf8-a9f8-a0ebc42caa1c"}, {"guid": "ussr:f5ee1feb-eaa9-4fc5-ab57-8be9c4e497cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/2013 z 26. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-26", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5ee1feb-eaa9-4fc5-ab57-8be9c4e497cf"}, {"guid": "ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a"}, {"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:5cf708b5-80b8-426c-ba6b-8ceb0c631545", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5cf708b5-80b8-426c-ba6b-8ceb0c631545"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:35c7e2ac-02f9-47f0-86c3-02e6a00c19e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.330.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 330/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 330/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.330.2019.1"}, {"guid": "ussr:51e4c2b4-2c4a-44e3-8fd1-1a313a2380ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.209.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 209/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.209.2017.1"}, {"guid": "ussr:12010b69-f876-4352-bb36-cc79355bea3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 726/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cd1e307-78c3-48f5-bdce-6d60587afa07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.243.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2016 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.243.2016.1"}, {"guid": "ussr:ec7ce86d-99ef-4e62-a092-d71302c5f212", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.122.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.122.2016.1"}, {"guid": "4e67a442-0f40-42c0-83e6-7bd2644832b6:2975e99a-0799-4156-b0e5-e4ac48f68d5b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200175.1", "spisova_znacka": "1Svk/21/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/21/2021 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200175.1"}]}