{"guid": "ussr:0dce5ac6-be3d-4f81-99a0-ce573aff9290", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.395.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 395/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 395/2015 z 27. 10. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 395/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.395.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0dce5ac6-be3d-4f81-99a0-ce573aff9290", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.395.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.395.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.395.2015.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 395/2015­36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nĽubomíra Dobríka vo veci sťažnosti spoločnosti CITIUS, s. r. o. v likvidácii, Krakovská 19,\nKošice, zastúpenej advokátkou JUDr. Veronikou Kitovou, Štúrova 20, Košice,\npre porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 791/2002 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti CITIUS, s. r. o. v likvidácii na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 C 791/2002 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Poprad p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 791/2002\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3. Spoločnosti CITIUS, s. r. o. v likvidácii finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .\n4. Okresný súd Poprad j e\n\np o v i n n ý uhradiť spoločnosti CITIUS, s. r. o.\n\nv likvidácii trovy právneho zastúpenia v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a\nštyridsaťštyri centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Veroniky Kitovej,\nŠtúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. III. ÚS 395/2015 z 18. augusta 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti\nCITIUS, s. r. o. v likvidácii (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“ alebo\n„navrhovateľ“), zastúpenej advokátkou JUDr. Veronikou Kitovou, Štúrova 20, Košice,\nv ktorej namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 791/2002.\nSťažovateľka v sťažnosti doplnenej podaním z 8. apríla 2015 namietala neprimeranú\ndĺžku konania sp. zn. 9 C 791/2002 vedeného na okresnom súde o zaplatenie dlhu\ns príslušenstvom. Uvedené konanie začalo žalobným návrhom právneho predchodcu\nsťažovateľky, ktorý bol okresnému súdu doručený 24. októbra 2002. Sťažovateľka vstúpila\ndo konania 12. mája 2010, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu\nz 30. marca 2010, ktorým bola pripustená zmena účastníkov na strane navrhovateľa.\n\n2\n\nNapriek tomu, že okresný súd vo veci už dvakrát meritórne rozhodol, jeho rozhodnutia boli\nodvolacím súdom zrušené a vrátené okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom napadnuté\nkonanie nebolo dosiaľ napriek jeho 13­ročnému priebehu právoplatne skončené.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci\njej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo sťažovateľa CITIUS, s. r. o., v likvidácii, Krakovská 19,\n040 11 Košice, IČO: 36491632, zastúpená likvidátorom\n, bytom\n\n,\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 9 C/791/2002\nporušené bolo.\nOkresnému súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/791/2002 prikazuje konať\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nFirme CITIUS, s. r. o., v likvidácii, Krakovská 19, 040 11 Košice, IČO: 36491632,\nzastúpenej likvidátorom\n\n,\n\n, bytom\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,00 € (slovom\ndvadsaťtisíc Eur), ktoré je Okresný súd Poprad povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresnému súdu Poprad ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnej\nzástupkyni JUDr. Veronike Kitovej za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR\nvo výške 939,48 € na účet vedený v\n\n, č. účtu\n\ndo jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nOkresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním\nsp. zn. Spr/368/2015 doručeným ústavnému súdu 2. júla 2015, v ktorom uviedol:\n„Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 2.871,27 eur s príslušenstvom z titulu\nneuhradeného nájomného. Ako vyplýva z doteraz vykonaného dokazovania možno\nkonštatovať, že ide o vec skutkovo zložitejšiu a vybavovanie tejto veci ovplyvňuje aj výrazný\npočet procesných návrhov, s ktorými sa súd musel vysporiadať. Ide predovšetkým\n3\n\no opakované návrhy na zmenu účastníka konania, návrhy na oslobodenie od súdnych\npoplatkov, návrhy na ustanovenie zástupcov z radov advokátov a tiež návrh na vydanie\npredbežného opatrenia.“\nOkresný súd poukázal aj na správanie samotného sťažovateľa, ktoré podľa názoru\nsúdu výrazným spôsobom ovplyvňuje doterajšiu dĺžku konania. Z vyjadrenia okresného\nsúdu vyplynulo, že sťažovateľ sa až 17­krát nezúčastnil súdnych pojednávaní buď\nz dôvodov, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, pretože predvolanie\nsi nevyzdvihol v odbernej lehote, alebo svoju neúčasť ospravedlňoval z rôznych dôvodov,\nktoré sa týkali aj objektívnych skutočností, napr. zdravotné problémy, avšak ide\no skutočnosti, ktoré sa vyskytli na strane navrhovateľa, a teda nemožno neprihliadať na tieto\nskutočnosti pri hodnotení celkovej dĺžky konania.\nOkresný súd poukázal na prehľad úkonov v danej veci, ktorý bol súčasťou jeho\nvyjadrenia k sťažnosti a z ktorého je zrejmé, v koľkých prípadoch muselo byť pojednávanie\nodročené práve z dôvodu neúčasti navrhovateľa. Taktiež poukázal aj na rozsah vykonaného\ndokazovania v doterajšom priebehu konania a na skutočnosť, že v priebehu konania došlo\nz objektívnych dôvodov (odchod do dôchodku, dočasné pridelenie na Krajský súd\nv Prešove) viackrát k zmene zákonného sudcu, pričom každý zákonný sudca po pridelení\nveci potrebuje určitý časový priestor na oboznámenie sa so spisom.\nK vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti zaujala sťažovateľka v podaní doručenom\nústavnému súdu 14. októbra 2015 stanovisko súhlasiac s tým, že „táto vec ­ 9C 791 /2002\nprebieha už 13­ty rok, že v období od 22. 10. 2008 do 10. 05. 2012, t. j. 3,5 (tri a pol) roka\nsa vo veci nepojednávalo a že za celé obdobie ­ 13 rokov, vec bola pridelená štyrom\nsudcom: JUDr. Robochová, JUDr. Zelený, JUDr. Kohút a JUDr. Soliarová“.\nPopierala však ako nepravdivé tvrdenie predsedu súdu, že «na pojednávanie\ndňa 15. 05. 2003 sa nedostavil navrhovateľ, odporkyňa bola prítomná, súd ju vypočul,\npričom z jej výpovede bolo zrejmé, že dňa 14. 05. 2003 stretla konateľa spoločnosti\nosobne, tento sa zdržoval v Poprade... toto vyjadrenie nie je pravdivé. Ak by\nsa navrhovateľ dňa 14. 05. 2003 aj zdržiaval v Poprade, o pojednávaní nemohol vedieť.\n4\n\nZo zápisnice z nemeritórneho pojednávania dňa 15. 05. 2003: „Po vyvolaní veci súd zisťuje,\nže sa nedostavil navrhovateľ, u ktorého je závada v doručení“ z dôvodu, že nedoručil\npredvolanie na adresu navrhovateľa. Súd pochybil a preto muselo byť aj toto pojednávanie\nodročené.».\nZa nepravdivé považovala aj tvrdenie žalovanej a využitie tohto tvrdenia predsedom\nOkresného súdu Poprad, že „žalovaná stretla\nvýmysel zrejme za tým účelom, aby na\n\nv Poprade dňa 14.05.2003 je\nvrhlo negatívne svetlo, aby ho označil\n\nza zlého. Sídlo žalobcu bolo a vždy je v Košiciach. Dňa 14. 05. 2003 sa\nzúčastnil pojednávania na Okresnom súde Košice 1, vo veci vedenej na OS Košice 1\npod sp. zn.: 27 Cb 1145/93. Dôkazom je zápisnica z pojednávania na OS Košice 1 zo dňa\n14. 05. 2003 v konaní 27 Cb 1145/93.“.\nPoukázala na to, že „v roku 2002 utrpel\n\n­ konateľ žalobcu ťažké\n\nzranenie, keď mu dvakrát (2 krát) operovali hlavu pre poškodenie mozgu, našťastie úspešne.\nVzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na priebeh liečenia konateľ žalobcu sa vždy riadne\na včas ospravedlnil súdu: raz pre práceneschopnosť, raz pre účasť na pojednávaní na súde\nv Prahe, raz pred Krajským súdom v Ostrave. Konateľ sa pokúšal o preloženie\npojednávania pred OS v Prahe ­ čo bol odvolací súd, ako aj pred OS v Ostrave ­ tiež\ndruhostupňový súd, bolo mu však oznámené, že účasť na odvolacích súdoch má prednosť\npred účasťou na prvostupňovom súde. Túto skutočnosť navrhovateľ vždy dokladoval\nOkresnému súdu Poprad.\nKonateľ\n\nvypovedal k veci pred Okresným súdom Košice 2\n\ndňa 07. 09. 2004 a dňa 22. 11. 2005. Mal zdravotné problémy, a mal právnu zástupkyňu,\nktorá ho zastupovala a ktorú mal súd predvolávať na pojednávania. Výpovede konateľ\npre OS Košice 2 podľa nášho názoru boli vyčerpávajúce a keď súd mal vedomosť\no zdravotných problémoch navrhovateľa, nemusel kvôli jeho ospravedlnenej neúčasti\npojednávania odročovať, mohol konať s právnym zástupcom.\nVo vyjadrení predsedu súdu je viackrát uvádzaná dôvod odročenia pojednávania\npre ospravedlnenú neúčasť navrhovateľa, ale neuvádza, že napr. na čl. 77 v súdnom spise\nna pojednávaní dňa 14. 10. 3004 (správne má byť 14. 10. 2004, pozn.) (kde žalobca svoju\n\n5\n\nneúčasť písomne ospravedlnil): „súd dnešné pojednávanie odročuje na neurčito za účelom\npredvolania účastníkov, odporkyňu s vyhrážkou predvedenia.“»\nTiež poukázala na to, že „počas celého konania prvostupňový súd neprijal návrh\nžalobcu na súdnoznalecké dokazovanie pravosti podpisu konateľa žalobcu\nna zmluve o zrušení prenájmu zo dňa 23. 11. 2001, ako aj súdnoznalecké dokazovanie,\nže túto zmluvu o zrušení prenájmu zo dňa 23. 11. 2001\n\nnepísal, ani\n\nnepodpísal“.\nTvrdila naďalej, že „zmluvu o zrušení prenájmu zo dňa 23. 11. 2001 napísala\nžalovaná na tom istom písacom stroji, na ktorom je napísaná aj jej faktúra\nč. 1/M/18. 2. 2002, ktorú do spisu dodala žalovaná ako prílohu k protižalobe o zaplatenie\n238 172.­ Sk, protižaloba je v spise na č. l. 19“.\nTiež tvrdila, že „podpis\n\nna tejto zmluve o zrušení prenájmu zo dňa\n\n23. 11. 2001, je prenesený zo zmluvy o prenájme zo dňa 30. 10. 2001­ to sa dá zistiť aj\nvoľným okom, aj znaleckým posudkom“.\nĎalej uviedla, že „po vyhlásení rozsudku OS Poprad dňa 23. 01. 2006 žalobca podal\nodvolanie, Krajský súd Prešov tento rozsudok zrušil, vrátil vec súdu prvého stupňa\nz dôvodu, aby sa OS Poprad vyporiadal s vierohodnosťou listiny označenej ako zmluva\no zrušení prenájmu z 23. 11. 2001.\nOkresný súd Poprad toto uznesenie ignoroval a návrhy žalobcu, ktoré boli v súlade\nso zrušujúcim uznesením KS Prešov, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, zamietol.\nNaproti tomu sústavne ukladal žalobcovi, aby žalobca predložil súdu originál zmluvy\no zrušení prenájmu zo dňa 23. 11. 2001 aj napriek niekoľkonásobnému uisťovaniu,\nže žalobca takúto zmluvu nemá, nepísal ju a nepodpísal ju.\nAj 13. 04. 2007 žalobca cestou právnej zástupkyne písomne dal návrh a žiadal, aby\nsúd ustanovil znalca, čo súd neprijal“.\nPre vysvetlenie uviedla, že ,,podpis\n\nna listine č. l. 2b v súdnom spise\n\ns názvom Zmluva o zrušení prenájmu je prenesený zo Zmluvy o prenájme zo dňa\n30. 10. 2001 (22. 11. 2001)ktorá je vyhotovená len v jednom exemplári a to tak, že pôvodný\ndátum 22. 11. 2001 uvedený na tejto zmluve bol prečiarknutý a nahradený novým dátumom\n30. 10. 2001. Túto zmenu dátumu z 22. 11. 2001 na nový dátum 30. 10. 2001 si vyžiadala\n6\n\nžalovaná, lebo si chcela čo najskôr vybaviť živnostenský list a Živnostenský úrad by jej bol\nvydal živnostenský list ku dňu 22. 11. 2001. Žalovaná požiadala\n\no zmenu\n\ndátumu na zmluve o prenájme a to tak, že dátum 22. 11. 2001 bol prečiarknutý a nahradený\nnovým dátumom 30. 10. 2001. Zdôrazňujeme, že táto zmena dátumu bola urobená len\nna jednej zmluve o prenájme a to na tej, ktoré vlastní žalovaná a ktorej kópiu do spisu\nna OS Poprad na č. l. 7 dodala žalovaná.\nDňa 7. decembra 2012 prvostupňový súd rozsudkom žalobu zamietol. Po odvolaní\nžalobcu Krajský súd Prešov znova zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého\nstupňa na doplnenie dokazovania.\nŽalobca je presvedčený, že ak by OS Poprad vyhovel jeho návrhu, ustanovil znalca,\ncelá vec mohla byť skončená.\nPrvostupňový súd Okresný súd Poprad nepostupoval v zmysle názoru a rozhodnutí\nÚstavného súdu, že: súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky\nskutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Keďže súd prvého stupňa nevyhovel návrhom\nžalobcu na dokazovanie, musel sa žalobca so svojimi návrhmi a nárokmi obrátiť\nna odvolací súd a využiť inštitút odvolania, aby sa domohol svojich práv.“.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne\nsa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza\n\naž\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu\n\nalebo\n\niného\n\nštátneho\n\norgánu.\n\nPreto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).\nPovinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania\nna prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov\nSlovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie\nich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavu\nprávnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe\n(III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).\nOtázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nprípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania\na spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje\n\n8\n\npri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).\nÚstavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľky došlo k procesnoprávnemu\nnástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania na strane\nnavrhovateľa, a to na základe singulárnej sukcesie (zmluva o postúpení pohľadávky). Keďže\nsingulárna sukcesia (na rozdiel od univerzálnej sukcesie) nevyvoláva automaticky\naj procesnoprávne nástupníctvo (sukcesiu), musel konajúci súd (odporca) uplatňovanú\nzmenu svojím uznesením pripustiť. Na základe návrhu sťažovateľky na pripustenie zmeny\núčastníkov konania doručeného okresnému súdu 31. júla 2009 okresný súd svojím\nuznesením z 30. marca 2010 návrhu sťažovateľky na zmenu účastníkov konania na strane\nnavrhovateľa vyhovel. Právoplatnosťou tohto uznesenia (12. máj 2010) vstúpila sťažovateľka\ndo predmetného konania v tom štádiu, v akom sa nachádzalo pred zmenou účastníkov\nkonania. Tým sa zmena účastníkov konania líši od zámeny účastníkov konania (§ 92 ods. 4\nObčianskeho\n\nsúdneho\n\nporiadku),\n\nkde\n\nnedochádza\n\nk\n\nvstupu\n\ndo\n\ndoterajšieho\n\nprocesnoprávneho vzťahu a kde právoplatnosťou uznesenia o povolení zámeny vzniká nový\nprocesnoprávny vzťah.\nUvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam\npre vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej protiústavnosti konania\nokresného\n\nsúdu,\n\npretože\n\nv\n\nuvedenom\n\nzmeny účastníkov\n\nkonania\n\nnedošlo\n\nk\n\nprípade\nvzniku\n\nv\n\ndôsledku\n\nnového\n\nsúdom\n\npovolenej\n\nprocesnoprávneho\n\nvzťahu,\n\nale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu.\nAj s prihliadnutím na tento záver ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka môže\nuplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré\npredchádzalo tejto zmene.\n1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie\no zaplatenie dlhu s príslušenstvom z titulu neuhradeného nájomného. Ide o konanie, ktoré\n9\n\nspravidla nebýva skutkovo zložité, v tomto prípade však ústavný súd pripúšťa určitú mieru\nskutkovej zložitosti veci, ktorá mala vplyv na predĺženie priebehu napadnutého konania.\nIde predovšetkým o opakované návrhy na zmenu účastníka konania, návrhy\nna oslobodenie od súdnych poplatkov, na ustanovenie zástupcov z radov advokátov\na návrhy na vydanie predbežného opatrenia.\nPo právnej stránke vec nie je osobitne náročná. Návrhy tohto typu tvoria častú\na bežnú agendu okresných súdov. V danej veci sa však musel okresný súd vysporiadať\ns viacerými procesnými návrhmi, čo taktiež neprispelo k rýchlosti konania.\n2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd posudzoval priebeh napadnutého\nkonania, bolo správanie sťažovateľky a jej právnych predchodcov.\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľka a jej právni predchodcovia svojím správaním\nzásadným spôsobom ovplyvnili priebeh a dĺžku napadnutého konania.\nSťažovateľka a jej právni predchodcovia sa nedostavili v priebehu napadnutého\nkonania na viac ako 10 nariadených pojednávaní, ktoré v dôsledku uvedeného museli byť\nodročené. Z tohto hľadiska nie je podstatné, či dôvodom neúčasti bola práceneschopnosť,\nliečenie alebo kolízia s termínom iného pojednávania. V uvedenej súvislosti ústavný súd\nuznáva,\n\nže\n\npráceneschopnosť\n\nalebo\n\nliečebný\n\npobyt\n\nsú\n\nrelevantným\n\ndôvodom\n\nna ospravedlnenie neúčasti na pojednávaniach pred všeobecnými súdmi, nemožno však\npri rozhodovaní o sťažnosti takéhoto účastníka na prieťahy v konaní neprihliadnuť na tieto\nokolnosti, pokiaľ skutočne mali preukázateľný dopad na celkovú dĺžku trvania doterajšieho\nkonania.\nPriebeh konania bol nepochybne výrazne spomalený aj neúčasťou na výsluchoch,\nktoré mali byť vykonané dožiadaným súdom postupne 23. februára 2004, 13. mája 2004, 10.\njúna 2004 a 29. augusta 2004. Výsluch sťažovateľky bol napokon dožiadaným súdom\n\n10\n\nvykonaný až 7. septembra 2004, teda takmer po roku od momentu, kedy o jeho vykonanie\npožiadal okresný súd.\nUvedené skutočnosti podľa názoru ústavného súdu do istej miery spochybňujú\naj skutočný záujem sťažovateľky a jej právnych predchodcov na odstránení stavu právnej\nneistoty v napadnutom konaní. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že sťažovateľka uplatnila\núčinný prostriedok nápravy v podobe sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného\nsúdu v zmysle § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov až 14. augusta 2014, teda po takmer\n12­tich rokoch od začiatku napadnutého konania.\nÚstavný súd považuje za dôležité taktiež zdôrazniť, že sťažovateľka má\nv napadnutom konaní v súčasnosti procesné postavenie navrhovateľa už iba formálne,\npretože vecne aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky na základe zmluvy\no postúpení pohľadávky z 15. júla 2013 uzavretej v zmysle § 524 až § 530 Občianskeho\nzákonníka sa stal\n\nako fyzická osoba, ktorý je súčasne likvidátorom\n\nsťažovateľky.\n3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd\nprihliadal na § 100 ods. 1 prvú vetu Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“),\npodľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby\nvec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Aj keď postup okresného súdu bol okrem\nobdobia nečinnosti od 22. októbra 2008 do 30. marca 2010 v zásade plynulý, bez väčších\nintervalov medzi jednotlivými procesnými úkonmi, na druhej strane bol postihnutý\nneefektívnosťou.\nNepochybným dôkazom neefektívnosti postupu okresného súdu v napadnutom\nkonaní sa javí aj skutočnosť, že krajský súd dvakrát zrušil meritórne rozhodnutia okresného\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n11\n\nV prvom prípade krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 55/2006 z 25. apríla 2007 zrušil\nrozsudok okresného súdu z 23. januára 2006, keď v odôvodnení okrem iného uviedol:\n„Tak, ako bolo konštatované, pre rozhodnutie vo veci je podstatné zistenie, či došlo\nk ústnej, prípadne písomnej dohode účastníkov o bezplatnom užívaní týchto nebytových\npriestorov odporkyňou v období od 20. 12. 2001 do 12. 2. 2002, resp. či odporkyňa účinne\nvzniesla započítaciu námietku svojej pohľadávky vo výške 58.172,­­ Sk.\nKeďže v priebehu prvostupňového konania navrhovateľ navrhol vykonať doplnenie\ndokazovania znaleckým posudkom na posúdenie platnosti zmluvy o zrušení prenájmu zo\ndňa 23. 11. 2001, pričom prvostupňový súd tento jeho návrh neakceptoval, čo mohlo mať\nza následok nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd musel rozsudok súdu prvého\nstupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) ods. 3\nO. s. p.). Pri svojom novom rozhodnutí vo veci je prvostupňový súd viazaný právnym\nnázorom vysloveným týmto uznesením odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).“\nV druhom prípade krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 44/2013, 9 Co 45/2013,\n9 Co 54/2014 a sp. zn. 9 Co 55/2014 z 10. júna 2014 zrušil aj rozsudok okresného súdu\nzo 17. decembra 2012, keď v odôvodnení okrem iného uviedol:\n„Prvostupňový súd netvrdil žiaden iný dôvod neplatnosti zmlúv o postúpení\npohľadávky zo dňa 28. 9. 2006 a zo dňa 15. 7. 2009. Žalovaná žiaden dôvod neplatnosti\ntýchto zmlúv nebola oprávnená tvrdiť vzhľadom k tomu, že jej vo všetkých prípadoch\npostúpenia pohľadávky bolo postupcom oznámené postúpenie pohľadávky novému\npostupníkovi (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, R 16/2004).\nPreskúmavaný rozsudok sa naviac vo svojom odôvodnení vôbec nezaoberá ďalšími\nprávne významnými skutočnosťami, na základe ktorých mala byť posudzovaná oprávnenosť\npodanej žaloby. V dôsledku toho je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok\ndôvodov. Takáto nepreskúmateľnosť má za dôsledok odňatie práva účastníkov na súdnu\nochranu, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f)\nO. s. p.\nV čase vyhlásenia preskúmavaného rozsudku bola v postavení veriteľa, a teda\nv postavení žalobcu, spoločnosť CITIUS, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Košice, Krakovská 19,\n12\n\nIČO: 36 491 632. Následne na základe ďalšej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n15. 7. 2013 tento veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanej\nbytom\n\n,\n\n, teda tomu istému subjektu, ktorý bol majiteľom tejto\n\npohľadávky už na základe zmluvy zo dňa 24. 3. 2004. V tomto prípade sa ale postupník\ns postupcom dohodli na tom, že naďalej bude túto pohľadávku vymáhať spoločnosť\nCITIUS, s.r.o. v likvidácii, t. j. doterajší žalobca, pričom tak ale bude robiť síce vo svojom\nmene, ale na účet postupníka\n\n. Keďže v danom prípade posledné\n\npostúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanej dlžníčke, musel doterajší žalobca\n(postupiteľ) preukázať dlžníčke súhlas postupníka, t. j. nového veriteľa s týmto vymáhaním\n(§ 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Takéto oznámenie zaslal doterajší žalobca\n(postupca ­ postupiteľ) žalovanej dňa 26.8.2013. Súčasťou tohto oznámenia mal byť písomný\nsúhlas\n\nako postupníka s týmto vymáhaním na jeho účet.\nNávrh na pripustenie zmeny na strane žalobcu v tomto súdnom konaní zo dňa\n\n2. 9. 2013, podaný doterajším žalobcom, bol následne podaním došlým dňa 16. 10. 2013\nvzatý späť, pričom tak postupca, ako aj postupník zotrvali na návrhu, aby napriek uzavretej\nzmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 7. 2013 pokračoval v tomto konaní ako žalobca\nCITIUS, s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Košiciach s tým, že predmetnú pohľadávku bude\nvymáhať vo svojom mene, ale na účet postupníka, t. j.\n\n.\n\nPrávnym dôsledkom takejto dohody medzi postupcom a postupníkom zo zmluvy zo\ndňa 27. 8. 2013 je na jednej strane skutočnosť, že formálne ako žalobca je naďalej\noznačovaná spoločnosť CITIUS, s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Košiciach. Druhým\ndôsledkom je však skutočnosť, že vecne legitimovaný na vymáhanie tejto pohľadávky\nje v súčasnosti už\n\n.“\n\nÚstavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen\nnečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného\nsúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľka obrátila na štátny orgán,\n\n13\n\naby o jej veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09,\nI. ÚS 7/2011).\nPri konštatovaní neefektívnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní zobral\nústavný súd do úvahy najmä tú skutočnosť, že napadnuté konanie ako celok nebolo\nprávoplatne skončené ani po 13 rokoch od jeho začatia, čo nie je z ústavnoprávneho\nhľadiska akceptovateľné. Preto nemohol ústavný súd ani zohľadniť námietku okresného\nsúdu uvedenú vo vyjadrení k sťažnosti, že sťažovateľka neposkytla žiadnu príležitosť\nna odstránenie protiprávneho stavu. V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval,\nže ak už konanie trvá neprimerane dlho, má všeobecný súd venovať zvláštnu pozornosť jeho\nurýchleniu (III. ÚS 146/05).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 791/2002 došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\n\n14\n\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 20 000 € z dôvodov v nej uvedených.\nPriznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej\nnemajetkovej ujmy, podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade neprichádza do úvahy,\npretože sťažovateľka zásadným spôsobom prispela k predĺženiu priebehu napadnutého\nkonania, na čo ústavný súd poukázal pri vyhodnotení veci podľa druhého kritéria, a preto\nústavný súd v okolnostiach danej veci sťažovateľke finančné zadosťučinenie nepriznal\n(bod 3 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd musel zobrať do úvahy, že od 24. marca 2004 vystupuje na strane\nnavrhovateľa\npostavení\n\nako\n\n, a to striedavo ako fyzická osoba alebo v dvojjedinom\nlikvidátor\n\n(pôvodného\n\nnavrhovateľa),\n\nresp.\n\nsťažovateľ.\n\nOpätovné\n\npostupovanie pohľadávky a najmä pozícia postupníka (tobôž nie vymáhanie pohľadávky\nna cudzí účet, ako to je v súčasnosti) určite nenapĺňa podmienky kogentných zákonných\nustanovení pre spoločnosť v likvidácii (teda zrušení) a jej likvidátora podľa § 70 až § 72\nObchodného zákonníka.\nÚstavný súd považoval preto výrok o porušení základného práva sťažovateľky\na výrok, ktorým prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných\nprieťahov, za dostatočnú ochranu jej práv.\n\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré\njej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom\nadvokátkou JUDr. Veronikou Kitovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný\n\n15\n\nsúd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľka si uplatnila trovy konania v celkovej sume 939,48 €.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie\nsťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) v sume 279,66 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 8,39 € režijný\npaušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 296,44 €.\nÚstavný súd vo zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie", "právne nástupníctvo, sukcesia-singulárna", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "zadosťučinenie-nepriznanie", "právne nástupníctvo, sukcesia-singulárna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/791/2002", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:77a23ba0-188f-4858-b779-1ace03fafc5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 146/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/05 z 12. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-12", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77a23ba0-188f-4858-b779-1ace03fafc5a"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84e5e1a4-f4e2-4914-8b58-80852e741dcd"}, {"guid": "ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 29/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/03 z 29. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-29", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:925b6b1d-535c-42a3-b252-1ccc3fff35d6"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}, {"guid": "8e72f341-dc7b-46ea-8acb-a3f2bc16b393:3977a6bb-8afb-4d61-8ffb-5e3b8a685d9f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7914211097.1", "spisova_znacka": "9Co/55/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/55/2014 z 29. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7914211097.1"}, {"guid": "cdef78e7-40db-40f4-9508-793db0271aba:8f28e293-4e40-4f98-98ed-4f9e213d5d4e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4112233472.2", "spisova_znacka": "9Co/54/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/54/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4112233472.2"}, {"guid": "07e9e220-901e-4725-9b5d-e25b29672ebb:c461364d-6004-4196-97fe-bca3a3c5f5ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/44/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/44/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/07e9e220-901e-4725-9b5d-e25b29672ebb:c461364d-6004-4196-97fe-bca3a3c5f5ba"}, {"guid": "79fb6bb1-34e5-42da-a3c1-0e216e1acf07:cd085b69-c8e1-4801-8168-60389f7bfc4b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4112232104.1", "spisova_znacka": "9Co/45/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/45/2013 z 27. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4112232104.1"}], "citovane_v": []}