{"guid": "ussr:34d87b21-a65b-4cca-8537-229dbc80785e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.393.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 393/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 393/2015 z 18. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. augusta 2015, sp. zn. III. ÚS 393/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.393.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/34d87b21-a65b-4cca-8537-229dbc80785e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.393.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.393.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.393.2015.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 393/2015­22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ITIMEX, a. s., SNP 44, Šahy, zastúpenej\nadvokátkou JUDr. Marianou Matulovou, Železničiarska 9, Banská Bystrica, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a základného práva zaručeného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso 36/2012 z 18. decembra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti ITIMEX, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2014\ndoručená sťažnosť spoločnosti ITIMEX, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 47 ods. 3 a čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sžso 36/2012 z 18. decembra 2013.\n\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa v konaní\nv správnom súdnictve napadla správnou žalobou rozhodnutie Sociálnej poisťovne ̶ ústredia\n(ďalej len „Sociálna poisťovňa“) č. 49099­2/2011­BA z 21. septembra 2011 v časti\nvyčíslenia penále vo výške 10 716,33 eur. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“)\nrozhodnutím č. k. 11 S 186/2011­48 z 22. mája 2012 žalobu sťažovateľky zamietol\na najvyšší súd označeným rozsudkom na odvolanie sťažovateľky rozsudok krajského súdu\npotvrdil. Sťažovateľka vyjadrila nesúhlas s odôvodnením sťažnosťou napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu, ktorý sa odvoláva na § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s tým,\nže toto ustanovenie „upravuje oprávnenie Sociálnej poisťovne predpísať penále, pričom\ntoto oprávnenie sa premlčí v lehote podľa § 147. Z toho vyplýva, že penále môže, ale nemusí\nbyť predpísané. Pohľadávka na penále preto vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia\no jej predpísaní.“.\nSťažovateľka poukázala na § 151 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, najmä\nna rozsudok najvyššieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Sžso 20/2013, v ktorom\nvyslovil, že „... je celkom v právomoci žalovanej ako oprávneného správneho orgánu\nrozhodnúť, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní\ndlžníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí. Na druhej strane si však\nžalovaná musí byť vedomá tej skutočnosti, že niektoré súdom aprobované situácie (právne\nstavy) u jednotlivcov môžu svojimi účinkami vytvoriť pre jej rozhodovaciu prax ako\naj pre rozhodovaciu prax iných orgánov verejnej správy zákonné prekážky. Tak tomu\nnastalo aj v prejednávanej veci, čo však ani žalovaná ani krajský súd nezohľadnili\npri svojom rozhodovaní.“.\nNajvyšší súd mal podľa sťažovateľky aj vo veci sp. zn. 9 Sžso 36/2012 dospieť\nk rovnakému právnemu záveru, t. j. prihliadnuť na účinky reštrukturalizácie na pohľadávky\nSociálnej poisťovne, a teda uzavrieť, že «Je nepochybné, že aj zákon č. 461/2003 Z. z.\nna proces reštrukturalizácie (resp. v staršom legislatívnom poňatí na vyrovnanie) reaguje.\nV zmysle ustanovenia § 151 zák. č. 461/2003 Z. z. sa premietajú účinky\n\n2\n\nreštrukturalizačného plánu tak, že žalovanej sa ukladá „ex offo“ povinnosť zosúladiť\nevidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou.».\nNajvyšší súd mal preto dospieť k záveru, že keďže sťažovateľka svoje záväzky voči\nSociálnej poisťovni v zmysle reštrukturalizačného plánu a v ňom dohodnutej novácie\nzáväzkov splnila, nebol dôvod zo strany Sociálnej poisťovne postupovať v zmysle § 240\nzákona o sociálnom poistení a penále vyrubovať. Navyše, Sociálna poisťovňa mala\npohľadávky na penále z neuhradeného poistného (ako príslušenstva pohľadávok existujúcich\npred začatím reštrukturalizácie 11. marca 2010) za január 2010, február 2010 a 1. ̶ 10. marec\n2010 prihlásiť spolu s pohľadávkami na poistnom [§ 121 a § 122 zákona č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)]. «Pretože toto penále nebolo\nprihlásené v lehote do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, t. j. do 17. 5. 2011, došlo k\nsituácii predpokladanej ustanovením § 155 ods. 2 ZoKR, a to, citujem: „Zverejnením\nuznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a\nvčas neprihlásili tieto svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi.»\nPodľa názoru sťažovateľky je nutné penále ako osobitný inštitút podľa § 240 zákona o\nsociálnom poistení považovať za príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 138 ods. 2 zákona o\nkonkurze a reštrukturalizácii. „Keďže penále sú podľa právnej teórie peňažným postihom,\nresp. sankciou za nesplnenie zákonnej povinnosti, nie je možné penálmi postihovať\nneuhradenie pohľadávky (istiny), ktorú podľa právneho poriadku subjekt nie je povinný\nplniť. Keďže takéto nároky – naturálne obligácie voči žalovanému nemožno vymáhať,\nnie je možné ich ani priznať v súdom, a analogicky ani v správnom konaní a rovnako ani\npríslušenstvo tejto istiny, pretože príslušenstvo nie je samostatným právnym nárokom.“\nNajvyšší súd vo veci sp. zn. 9 Sžso 36/2012 podľa sťažovateľky uprednostnil\npredpisy verejného práva pred inými zákonmi, ako aj záujmy orgánu verejnej správy\npred druhým účastníkom konania, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov\nkonania pred súdmi zaručenej čl. 47 ústavy. Následne výkonom rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne dôjde k zmenšeniu majetku sťažovateľky o sumu 10 716,33 eur a trovy núteného\nvýkonu rozhodnutia, čím dochádza k porušeniu základného práva sťažovateľky slobodne\n3\n\na nerušene užívať majetok, ktorý je v jej vlastníctve, a to v rozpore s čl. 20 ústavy.\nZdôraznila, že v dôsledku úspešne ukončeného reštrukturalizačného konania mala legitímne\nočakávania, že k takému zníženiu jej majetku nedôjde.\nSťažovateľka tiež vyslovila obavy zo vzniku nezákonného precedensu pre ďalšie\nkonania, ktoré v pozícii žalobkyne voči Sociálnej poisťovni vedie, osobitne pri existujúcej\nnejednotnosti právneho názoru najvyššieho súdu, ako to preukazuje rozdielnosť rozsudkov\nv dvoch veciach sťažovateľky vedenej pod sp. zn. 9 Sžso 36/2012 a sp. zn. 1 Sžso 20/2013.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9Sžso/36/2012 zo dňa\n18. decembra 2013, doručeného účastníkovi dňa 30. januára 2014, ktorým bol potvrdený\nrozsudok Krajského súdu v Nitre č. 11S/186/2011­48 zo dňa 22. mája 2012 boli porušené\nústavné práva sťažovateľa a to: rovnosť účastníkov konania pred súdom zaručené v čl. 47\nods. 3 Ústavy SR a obmedzené jeho vlastnícke právo zaručené článkom 20 Ústavy SR.“\nZároveň sťažovateľka požiadala ústavný súd, aby „... napadnuté právoplatné\nrozhodnutie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč.\n\n9Sžso/36/2012\n\nzo\n\ndňa\n\n18. decembra 2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie“.\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\n\n4\n\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu\nbez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (m. m. IV. ÚS 292/04).\nV zmysle čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými\nštátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nAko zo sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv\nrozsudkom najvyššieho súdu. Spôsob, ktorým k porušeniu malo dôjsť, spočíva v tom,\nže najvyšší súd neprihliadol na tvrdenie sťažovateľky v odvolaní proti rozsudku krajského\nsúdu, že Sociálna poisťovňa v žalobou napadnutom rozhodnutí nezohľadnila v danom čase\n5\n\nuž ukončenú reštrukturalizáciu a skutočnosť, že predpísané penále z dlžného poistného mala\nspolu s dlžným poistným uplatniť v reštrukturalizačnom konaní. Poukázala tiež\nna existenciu rozdielnych stanovísk najvyššieho súdu vo vzťahu k totožnému problému –\nvzťahu penále z omeškania podľa § 240 zákona o sociálnom poistení a účinkov\nreštrukturalizácie. Podľa sťažovateľky bola táto otázka správne uchopená iným senátom\nnajvyššieho súdu v rozsudku vo veci sp. zn. 1 Sžso 20/2013.\nÚstavný súd dáva do pozornosti sťažovateľky, že v zásade nie je orgánom\noprávneným a povinným zaisťovať súlad stanovísk a právnych názorov rôznych senátov\nnajvyššieho súdu, ani nie je v jeho kompetencii preskúmavať správnosť skutkových\na právnych záverov jedného či druhého názoru vysloveného najvyšším súdom v rôznych\nveciach obdobnej, resp. totožnej povahy. Nie je totiž ďalšou inštanciou vo vzťahu\nk všeobecným súdom. Jeho úlohou je bdieť nad tým, aby všeobecné súdy vo svojom konaní\na rozhodovaní neopomínali základné zásady konania vyplývajúce zo základných práv\nzakotvených v ústave, listine základných práv a slobôd, ako aj v medzinárodných zmluvách\no ľudských právach a základných slobodách.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej. Ústavný súd zásadne nemá oprávnenie preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (napr. II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00). Inými slovami, úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\n6\n\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy (m. m. I. ÚS 13/01,\nI. ÚS 17/01).\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany\nústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom\nrozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 352/06).\nZ rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 36/2012 vyplýva, že sťažovateľka\nvo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu argumentovala v zásade tými istými\ndôvodmi, ktoré tvrdila už v žalobe, t. j. namietala, „že ani rozhodnutie žalovaného podľa\nzákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ako normy verejného práva,\nnemôže byť vydané na nezákonnom podklade, t. j. nie je možné vyčísliť penále z pohľadávky,\nktorá sa neprihlásením v reštrukturalizačnom konaní stala nevykonateľnou, resp. zaradením\ndo reštrukturalizačného plánu a jeho následným schválením súdu, došlo k jej zániku\na nahradením novým záväzkom s novým obsahom, a to tak čo do výšky pohľadávky, ako aj\nčo do lehoty jej splatnosti. Akceptovaním názoru krajského súdu by sa pripustilo, že tohto\nzdôvodnenia by pripustila, že pre Sociálnu poisťovňu neplatí zákon č. 7/2005 Z. z., ani iné\nzákony, iba zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Naďalej považuje rozhodnutie\nza nezákonné v časti vyrubeného penále za mesiace január 2010, február 2010\ndo 11. marca 2010, spolu vo výške 10 716,33 €. Oproti dôvodom žaloby žalobkyňa navyše\nnamietla, že schváleným reštrukturalizačným plánom došlo k zníženiu sumy všetkých\nprihlásených pohľadávok, a teda aj prihlásenej pohľadávky na poistnom za január 2010,\nna 12 % pôvodnej hodnoty, pričom žalobkyňa si svoje záväzky splnila v súlade\ns reštrukturalizačným plánom a preto zo strany Sociálnej poisťovne nie je dôvod ale ani\nprávny nárok vyčísľovať penále nad rámec hodnoty, ktorá bola v súlade so schváleným\n7\n\nreštrukturalizačným plánom uhradená riadne a včas. Čo sa týka penále z poistného\nza mesiac február 2010 a za obdobie od 1. marca do dňa vyhlásenia reštrukturalizácie t. j.\ndo 11. marca 2010 v celkovej výške 5 913,24 €, podľa žalobkyne ide o pohľadávky, ktoré\nvznikli do začatia reštrukturalizačného konania a tieto si mala žalovaná uplatniť v lehote\n30 dní od povolenia reštrukturalizácie; keďže tak neurobila, tieto sa stali zo zákona\nč. 7/2005 Z. z. nevymožiteľnými a žalobca nie je povinný ich uhradiť. Bez istiny ­ poistného\na omeškania s jeho úhradou ­ nie je možný vznik pohľadávky na penále. Vzhľadom na vyššie\nuvedené žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu pre nesprávne\nprávne posúdenie veci zrušil.“.\nS poukazom na § 240 a § 248 ods. 1 zákona o sociálnom poistení najvyšší súd\nuviedol, že „zákon o sociálnom poistení určuje povinnosť zamestnávateľa platiť poistné\na ustanovuje aj jeho splatnosť. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti súčasne\nv ustanovení § 240 ods.1 upravuje oprávnenie Sociálnej poisťovne predpísať penále, pričom\ntoto oprávnenie sa premlčí v lehote podľa § 147. Z toho vyplýva, že penále môže, ale nemusí\nbyť predpísané. Pohľadávka na penále preto vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia\no jej predpísaní.“.\nPre účely komplexnejšieho posúdenia okolností, za ktorých malo dôjsť k porušeniu\nzákladných práv sťažovateľky, si ústavný súd vyžiadal stanovisko najvyššieho súdu\nk tvrdeniam obsiahnutým v sťažnosti.\nVo svojom vyjadrení k sťažnosti najvyšší súd uviedol:\n«Najvyšší súd považuje sťažnosť za neopodstatnenú. Zdôrazňuje že v zmysle § 250h\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 249 ods. 2 a § 250b ods. 1 O. s. p. je súd viazaný rozsahom\nžaloby a dôvodmi, v ktorých žalobca vidí konkrétne nezákonnosti rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu; tieto dôvody majú tvoriť obsah žaloby a určujú rozsah preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia súdom. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia nemôže\nprihliadať na ďalšie dôvody, ktoré žalobca nenamietal v lehote na podanie žaloby.\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na to, že sťažovateľ ako žalobca v žalobe\nnamietal nezákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. 49099­2/2011­BA\n8\n\nz 21. 09. 2011 len z dôvodu, že... istina ­ poistné za január 2010 bola žalovanou prihlásená\ndo reštrukturalizačného plánu... podľa názoru žalobkyne si žalovaná (Sociálna poisťovňa,\nústredie) v súlade s § 121 a § 122 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\n(ďalej len „ZKR“) všetky pohľadávky, na ktoré mala nárok od začatia reštrukturalizačného\nkonania (od 17 . apríla 2010) mala prihlásiť do 30 dní od začatia reštrukturalizačného\nkonania, teda do 17. mája 2010. Keďže tak neurobila, v prípade penále z omeškania\nod 1. januára 2010 do 11. marca 2010 došlo k ich zániku podľa § 155 ods. 2 ZKR dňom\n4. augusta 2010 na základe potvrdenia reštrukturalizačného plánu...\nOkolnosť, že schváleným reštrukturalizačným plánom malo dôjsť k zníženiu sumy\nvšetkých prihlásených pohľadávok, žalobca v žalobe, resp. v lehote podľa § 250h ods. 1\nO. s. p. v spojení s § 250b ods. 2 O. s. p. nenamietal; odvolací súd preto preskúmaval\nzákonnosť rozhodnutia žalovanej len v rozsahu žalobnej námietky, teda že žalovaná mala\npohľadávku na penále za obdobia január až marec 2010 (do 11. marca 2010) prihlásiť\ndo 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania, teda do 17.mája 2010 a keďže\ntak neurobila, došlo k zániku týchto pohľadávok. Odvolací súd neprihliadol na ďalšie\nnámietky, vznesené po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovanej\na nezaoberal sa nimi.\nOdvolací súd teda skúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej len z toho hľadiska,\nči žalovaná\n\nmala\n\nzahlásiť\n\npohľadávku\n\nna\n\npenále\n\nza\n\nuvedené\n\nobdobie\n\ndo reštrukturalizačného konania a to vo vzťahu k otázke, kedy táto pohľadávka vznikla.\nZ rozsudku odvolacieho súdu vyplýva na základe ustanovení § 143 ods. 2, § 240 ods. 1,\n§ 147 v spojení s § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov záver, že pohľadávka na penále vzniká až právoplatnosťou\nrozhodnutia o jej predpísaní (a teda v čase začatia reštrukturalizačného konania\nneexistovala).»\nNajvyšší súd vo svojom vyjadrení tiež poukázal na tretie rozhodnutie najvyššieho\nsúdu v obdobnej veci sťažovateľky sp. zn. 4 Sžso 5/2011 z 28. júna 2012, ktoré v prílohe\npripojil.\n\n9\n\nPo oboznámení sa so stanoviskom najvyššieho súdu a jeho konfrontovaní s obsahom\nsťažnosti sťažovateľky, ako aj rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 36/2012 dospel\nústavný súd k záveru, že v konaní najvyššieho súdu nedošlo k takým pochybeniam, ktoré by\nviedli k porušeniu základných práv označených sťažovateľkou. Ústavný súd nezistil ani iné\nzávažné pochybenia, pre ktoré by označený rozsudok najvyššieho súdu neobstál v teste\nústavnosti.\nPre konanie v správnom súdnictve Občiansky súdny poriadok zakotvuje zásadu\nkoncentrácie ustanovením časového obmedzenia dispozičného práva žalobcu v § 250h tak,\nže žalobca môže rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť až do rozhodnutia\nsúdu, no rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b OSP, t. j. v lehote na podanie žaloby.\nRozsahom a dôvodmi uvedenými v žalobe je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j\nods. 1 OSP). Rozsah a dôvody žaloby teda nie je možné rozširovať a meniť ani v odvolaní\nproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.\nÚstavný súd však nemôže nevysloviť výhradu voči formulovaniu odôvodnenia\noznačeného rozsudku, kedy najvyšší súd nedostatočne zdôraznil dôvod, pre ktorý nebolo\nmožné odvolaniu (a eventuálne aj žalobe) sťažovateľky vyhovieť. Najvyšší súd sa uspokojil\ns konštatovaním, že „... Oproti dôvodom žaloby žalobkyňa navyše namietla, že schváleným\nreštrukturalizačným plánom došlo k zníženiu sumy všetkých prihlásených pohľadávok,\na teda aj prihlásenej pohľadávky na poistnom za január 2010, na 12 % pôvodnej hodnoty,\npričom žalobkyňa si svoje záväzky splnila v súlade s reštrukturalizačným plánom a preto\nzo strany Sociálnej poisťovne nie je dôvod ale ani právny nárok vyčísľovať penále\nnad rámec hodnoty, ktorá bola v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom\nuhradená riadne a včas...“, ako aj stručným uvedením momentu vzniku pohľadávky\nSociálnej poisťovne na penále z omeškania s ohľadom na § 240 a § 248 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení: „Pohľadávka na penále preto vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia\no jej predpísaní.“ Tieto dôvody jeho rozhodnutia sa stali zjavnými až v súvislosti s jeho\nvyjadrením k sťažnosti sťažovateľky. Ústavný súd však tieto výhrady nepovažuje za natoľko\nzávažné, aby zakladali porušenie základných práv sťažovateľky, a teda boli dôvodom\n10\n\nzrušenia označeného rozsudku najvyššieho súdu. Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu napriek uvedenej výhrade vyhovuje požiadavkám základného\npráva na spravodlivé súdne konanie a rovnosť účastníkov konania a najvyšším súdom\nprezentovaný výklad relevantných právnych predpisov v ich vzájomnej súvislosti nie je v\nrozpore s čl. 152 ods. 4 ústavy.\nV tejto súvislosti dáva ústavný súd do pozornosti sťažovateľky iné rozhodnutie senátu\n9 S najvyššieho súdu v obdobnej veci, konkrétne rozsudok sp. zn. 9 Sžso 10/2013 z 28.\napríla 2014, v ktorom bol opätovne predmetom sporu stret pohľadávky na penále\nz omeškania podľa zákona o sociálnej poisťovni a reštrukturalizačného konania. V tejto veci\n„nebolo sporné, že v reštrukturalizačnom konaní si Sociálna poisťovňa, pobočka uplatnila\npohľadávku za neuhradenie poistného za mesiace február 2010 (evidovaná v Zozname\npohľadávok pod poradovým číslom 120), za marec 2010 (evidovaná pod poradovým číslom\n121), za apríl 2010 (evidovaná pod poradovým číslom 122).\nReštrukturalizačný plán žalobcu bol potvrdený uznesením Okresného súdu Nitra\nz 10. 03. 2011, sp. zn. 31R/4/2010, zverejneného v Obchodnom vestníku č. OV 53B dňa\n17. 03. 2011.\n…\nŽalobca v žalobe namietal aj to, že ustanovenia reštrukturalizačného plánu sa\nzverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku považujú za dohodu\no vzdaní sa práv a odpustení dlhov medzi žalobcom a veriteľmi podľa § 574 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (čl. 7 bod 7.2 Reštrukturalizačného plánu). Podľa\nžalobcu preto základ pre výpočet penále za predmetné obdobia je iba 6 % dlžnej sumy\npoistného a príspevkov.\n…\nReštrukturalizačný plán žalobcu bol schválený schvaľovacou schôdzou dňa\n14. 02. 2011. Tento plán bol potvrdený súdom, pričom uznesenie súdu o schválení plánu\nč. k.31R/4/2010­2052 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 17. 03. 2011; týmto dňom\ndošlo v súlade s § 155 ods.3 ZKR k zmene záväzkov žalobcu, obsiahnutých v pláne aj voči\nžalovanej.\n11\n\nZ článku 3 a 4 plánu vyplýva, že žalovaná ako veriteľ dlžníka (žalobcu) sa vzdala\nsvojich v reštrukturalizácii uplatnených pohľadávok v časti 94 % ich výšky, takže zostatok\ntýchto pohľadávok sa rovná 6 % ich výšky.\nZ článku 5, bodu 5.2 plánu súčasne vyplýva, že došlo i k zmene splatnosti zostatku\npohľadávok žalovanej (v ich zvyšnej časti 6 %) tak, že sú splatné uplynutím troch rokov\nod zverejnenia uznesenia o skončení reštrukturalizácie.\nNapriek tomu, že podľa § 143 ods. 2 ZSP je poistné splatné v deň, ktorý je určený\nna výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v dôsledku potvrdenia\nPlánu dňom zverejnenia uznesenia súdu o potvrdení plánu došlo i k zmene splatnosti\npoistného za mesiace február, marec a apríl 2010 tak, že podľa článku 5, bod 5.2 plánu je\ntoto poistné splatné až uplynutím troch rokov od zverejnenia uznesenia súdu o skončení\nreštrukturalizácie, teda je splatné až dňom 17. 03. 2014 (a ku dňu vydania rozhodnutia\nžalovanej nedošlo ani k splneniu podmienok predpokladaných ustanovením § 159 ZKR,\nteda k neúčinnosti plánu voči žalovanej vo vzťahu k dotknutej pohľadávke).\nNa tomto závere odvolacieho súdu nič nemení okolnosť, že v zmysle bodu 5.3 plánu\nmôže žalobca uhradiť zostatok pohľadávok aj pred uplynutím troch rokov odo dňa\nzverejnenia uznesenia o skončení reštrukturalizácie.\nKeďže poistné za mesiace február, marec a apríl 2010 v dôsledku potvrdeného plánu\nnebolo splatné, prvostupňový správny orgán ako aj žalovaná rozhodli rozhodnutiami\nz roku 2011 o predpísaní penále za omeškanie sa žalobcu s odvedením poistného za február\naž apríl 2010 v rozpore s týmto plánom a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\nAko vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaná sa so žalobcom v reštrukturalizačnom pláne\ndohodla na znížení sumy poistného zo 100 % na 6 % jeho výšky a súčasne sa dohodla\nna zmene splatnosti tohto poistného, a to dňom uplynutia troch rokov od schválenia plánu;\npred uplynutím tejto doby sa preto žalobca nedostal do omeškania.\nZ uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil,\nrozhodnutie 1 žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne\nzrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.“.\n\n12\n\nSúčasne však najvyšší súd v rozsudku vo veci sp. zn. 9 Sžso 10/2013 preskúmaval\nzákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne v časti „zmenila prvostupňové rozhodnutie\npobočky Sociálnej a predpísala penále 1 857,39 € z dlžnej sumy poistného a príspevkov\nza január 2010, za ktoré žalobca poistné a príspevky nezaplatil vôbec, a to za každý deň\nomeškania odo dňa 23. marca 2010 do 11. júna 2010.\nNebolo sporné, že v reštrukturalizačnom konaní si Sociálna poisťovňa, pobočka\nuplatnila pohľadávku z titulu penále z dlžnej sumy poistného za január 2010, a to za každý\ndeň omeškania odo dňa 01. 03. 2010 do 22. 03. 2010. Taktiež nebolo sporné, že táto\npohľadávka bola zahrnutá do plánu.\nAk teda žalobca namietal, že v Zozname pohľadávok bola zahrnutá aj pohľadávka\nna 1 904,12 €, v ktorej je zahrnuté aj penále za január 2010, a teda, že rozhodnutím 2 voči\nnemu žalovaná uplatňuje tú istú pohľadávku duplicitne, táto jeho námietka nebola\nopodstatnená. Preskúmavaným rozhodnutím 2 totiž žalovaná predpísala penále podľa § 240\nZSP za omeškanie s platbou poistného a príspevkov za január 2010 iba za obdobie\nod 23. 03. 2010 do 11.júna 2010, teda za iné obdobie.\nPodľa § 143 ods.2 ZSP poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň\nurčený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata\ntýchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni,\npoistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny\nmesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca\nnasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne\nna sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný\ndeň.\n…\nPodľa § 240 ods.1 ZSP fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať\npoistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky\nna starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli\nv nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý\ndeň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie\n\n13\n\ndo dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici,\nzaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 147 v spojení s § 241 ods.1 a 3 ZSP právo predpísať penále sa premlčí\nza desať rokov odo dňa splatnosti poistného a právo vymáhať penále sa premlčí za šesť\nrokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.\nZ citovaných ustanovení vyplýva, že pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku\nsamotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky; vzniká až\nprávoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. Pohľadávka na penále z dôvodu\nomeškania sa s odvedením poistného a príspevkov za január 2010, a to za konkrétne\nobdobie od 23. 03. 2010 do 11. júna 2010, vznikla až nadobudnutím právoplatnosti\nrozhodnutia žalovanej číslo 46377­2/2011­BA z 12. 09. 2011. Kým penále nie je predpísané\nprávoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu\npohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Žalovaná preto uvedenú pohľadávku vzhľadom\nna jej neexistenciu nemohla prihlásiť do reštrukturalizačného konania a z toho dôvodu\nnemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky podľa ustanovenia § 155 ods. 2 ZKR.“.\nAko vyplýva z rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 9 Sžso 10/2013, nie sú\nnamieste ani obavy sťažovateľky o tom, že by najvyšší súd bez ďalšieho uprednostňoval\npredpis verejného práva, resp. záujmy verejného orgánu – Sociálnej poisťovne. Je zrejmé, že\nvo veci sp. zn. 9 Sžso 36/2012 najvyšší súd v súlade s Občianskym súdnym poriadkom\npreskúmal rozhodnutia v medziach žaloby. Je preto opodstatnené predpokladať, že rozsah\na dôvody preskúmavania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci vedenej\npod sp. zn. 1 Sžso 20/2013, na ktorú sťažovateľka v sťažnosti výslovne poukázala, boli\nv žalobe zadefinované odlišne od staršej veci sp. zn. 9 Sžso 36/2012.\nPri posúdení sťažnosti ústavný súd nemohol opomenúť, že sťažovateľka namieta\nporušenie čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 20 ods. 1 ústavy bez toho, aby súčasne namietala\nporušenie čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n14\n\nPodľa § 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nÚčelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu\nalebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy\numožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\núčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej\nefektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými\noprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.\nAko je už uvedené, sťažovateľka vo svojej sťažnosti porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy\nnenamieta, namieta porušenie práva na rovnosť účastníkov konania (čl. 47 ods. 3 ústavy)\na porušenie svojho základného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy).\nNámietku porušenia zásady rovnosti účastníkov konania pred súdmi zaručenú čl. 47\nods. 3 ústavy, ku ktorému podľa sťažovateľky malo dôjsť tým, že najvyšší súd „uprednostnil\npredpisy verejného práva pred inými zákonmi, ako aj záujmy orgánu verejnej správy pred\ndruhým účastníkom konania“, ústavný súd považuje za celkom nedôvodnú, nemajúcu\nnijaký relevantný podklad v odvolacom konaní pred najvyšším súdom.\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05,\nIV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť\nsekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotného charakteru, ku ktorým\npatrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy (a tiež právo podľa čl. 1\ndodatkového protokolu), ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne\nporušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1\ndohovoru. O prípadnom porušení týchto práv by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak\nby zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv,\n15\n\nresp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s\nich porušením (IV. ÚS 326/07).\nNa tomto základe ústavný súd konštatuje, že ak v danom prípade dospel k záveru,\nže napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, neprichádza do úvahy ani vyslovenie porušenia\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti teda nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie, preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne\nneopodstatnená. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom\nna odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti\nmedzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným\nkonaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej.\nInými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom\norgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,\nvysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II.\nÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľky z hľadiska možnosti porušenia\njej základného práva podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 20 ústavy vyhodnotil ako zjavne\nneopodstatnenú a ako takú ju podľa § 25 ods. 2 zákon o ústavnom súde odmietol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený", "sociálna poisťovňa", "penále"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d113ed32-30d5-459e-8050-74ae9a743c32:15b3b902-2f40-4bfb-9df4-79db351b10b1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3020200060.3", "spisova_znacka": "7Sžsk/123/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/123/2020 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3020200060.3"}, {"guid": "151eb3f6-f06e-485b-88b7-11e3fd190a3a:2aa19492-0c16-46c1-a36a-7a696d9754d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200358.1", "spisova_znacka": "19SVs/1/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/1/2023 z 13. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-13", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200358.1"}, {"guid": "850effaa-4c13-4eff-a268-f4b63705e119:0566c1e0-dd77-4637-be4c-2690803fc4c1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3020200060.2", "spisova_znacka": "28Sa/5/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 28Sa/5/2020 z 11. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-08-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3020200060.2"}, {"guid": "850effaa-4c13-4eff-a268-f4b63705e119:f15551d5-5abd-4242-af0b-6543d304d7c2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3020200060.2", "spisova_znacka": "28Sa/5/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 28Sa/5/2020 z 11. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-08-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3020200060.2"}, {"guid": "d5f5f010-9bae-41a0-943a-7a433e9a444a:25d7fc5c-419e-4375-87cd-b6b888670fe9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3020200059.2", "spisova_znacka": "25Sa/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sa/4/2020 z 22. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-07-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3020200059.2"}, {"guid": "d5f5f010-9bae-41a0-943a-7a433e9a444a:c06e454f-7a5e-42fb-9dab-0f772285cb1f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:3020200059.2", "spisova_znacka": "25Sa/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sa/4/2020 z 22. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-07-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:3020200059.2"}, {"guid": "cbef546b-a9f8-43ed-923a-d876e8cfa592:02c8ca80-7bd9-4611-b98c-ca5a91d9c3f1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8018200415.3", "spisova_znacka": "8Sa/37/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/37/2018 z 27. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200415.3"}, {"guid": "cbef546b-a9f8-43ed-923a-d876e8cfa592:90e17e4f-b60b-4203-b0ee-6cf7a632b54b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8018200415.3", "spisova_znacka": "8Sa/37/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/37/2018 z 27. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8018200415.3"}, {"guid": "6ab29dea-542a-46b7-aeb7-1363a1603668:7f9fcb7d-ba88-4f61-a55e-73363de6d776", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8018200168.2", "spisova_znacka": "8Sa/20/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/20/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8018200168.2"}, {"guid": "6ab29dea-542a-46b7-aeb7-1363a1603668:617bce78-67f2-49de-8859-2c86b6141336", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8018200168.2", "spisova_znacka": "8Sa/20/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/20/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8018200168.2"}, {"guid": "6ab29dea-542a-46b7-aeb7-1363a1603668:b5f02933-9fcf-47f7-8c0e-42b5415fbcc2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8018200168.2", "spisova_znacka": "8Sa/20/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/20/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8018200168.2"}]}