{"guid": "ussr:72fae480-2ae1-4f14-b736-6a20735a2760", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.376.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 376/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 376/2015 z 27. 10. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 376/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.376.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/72fae480-2ae1-4f14-b736-6a20735a2760", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.376.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.376.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.376.2015.2/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 376/2015­25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2015\nv senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nĽubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o.,\nZámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mandzák, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a zákazu diskriminácie zaručeného čl. 14\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sžz 1/2014 zo 14. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sžz 1/2014 zo 14. októbra 2014 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžz 1/2014\nzo 14. októbra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\npovinný\n\nuhradiť trovy konania v sume 340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov)\nna účet obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a zákazu\ndiskriminácie zaručeného čl. 14 dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžz 1/2014 zo 14. októbra 2014 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podľa § 250v Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“) domáhal proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky\na Kriminálnemu úradu finančnej správy ochrany pred nezákonným zásahom, ktorý spočíval\nv zostavení zoznamu „BIELE KONE“ využívaného orgánmi finančnej správy pri svojej\nčinnosti. V tomto zozname mal byť evidovaný i sťažovateľ. Sťažovateľ považuje právne\n2\n\nzávery najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku za arbitrárne, všeobecné, vnútorne\nrozporné a formalistické a poukazujúc pritom na „nejednosť judikatúry na úrovni\nÚstavného súdu... ako i Najvyššieho súdu..., pričom za právne významné je potrebné\nhodnotiť to, že ani Najvyšší súd..., a ani Ústavný súd... neprijal žiadne zjednocujúce\nstanovisko k tejto otázke“. Poukazuje na časovú tieseň plynutia 30­dňovej subjektívnej\nlehoty podľa § 250v ods. 3 OSP, pre ktorú by sťažovateľ mohol zmeškať podanie návrhu, ak\nby najvyšší súd sťažnosť nepovažoval za účinný prostriedok nápravy, ako aj na rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžz/4/2011 z 8. novembra 2011. Roztrieštenosť judikatúry sa\nv okolnostiach prípadu podľa sťažovateľa týka tiež práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru v spojení so zákazom diskriminácie zaručeným čl. 14 dohovoru, keďže\n«dôsledkom roztrieštenej judikatúry sa vytvorili dve kategórie subjektov, a to tých, u\nktorých vec súd meritórne prejednal... bez podania sťažnosti ako „účinného“ prostriedku\nnápravy (napr. Rozsudok NS SR, spis. zn. 6 Sžz 3/2011, ako i vec účastníkov ktorým\nÚstavný súd SR poskytol ústavnú ochranu v Nálezoch Ústavného súd SR, spis. č. III. ÚS\n115/2013 zo dňa 18.06.2013 a II. ÚS 513/2011 zo dňa 20.03.2012 ) a tých, ktorým odoprel\nprávo na prístup k súdu len z dôvodu nevyčerpania riadneho opravného prostriedku, za\nktorý považoval napríklad podanie sťažnosti, pričom pre takéto rozdielne zaobchádzanie\nneexistovalo racionálne zdôvodnenie.».\nAnalyzujúc požiadavky účinných prostriedkov nápravy sťažovateľ uvádza, že\npodanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o sťažnostiach“) za takýto prostriedok nápravy považovať nemožno,\npretože orgán „prejednávajúci sťažnosť nedisponuje prostriedkami preventívneho a\nkompenzačného charakteru, a nedisponuje napríklad právomocou poskytnúť kompenzáciu\nza protiprávny stav. Je potrebné zvýrazniť i to, že prostriedkami nápravy, ktorými disponuje\norgán prejednávajúci sťažnosť závisí výlučne od jeho úvahy, a orgán prejednávajúci\nsťažnosť nie je viazaný návrhom sťažovateľa (ako je tomu v súdnom konaní, kedy je súd\nviazaný petitom), čo taktiež svedčí o neadekvátnosti tohto opravného prostriedku“.\nV petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n3\n\n„1. Základné právo sťažovateľa... podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 a čl.\n14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom Najvyššieho súdu...\nspis. zn. 1Sžz 1/2014 zo dňa 14.10.2014 a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené bolo.\n2. Zrušuje sa v celom rozsahu Rozsudok Najvyššieho súdu... spis. zn. 1Sžz 1/2014\nzo dňa 14.10.2014 a vec sa vracia Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie, aby v nej znovu\nkonal a rozhodol.\n3. Najvyšší súd... je povinný uhradiť sťažovateľovi\n\ndo 15 dní\n\nod doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu Advokátska\nkancelária Mandzák a spol. s.r.o.“\nÚstavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015 predbežne prerokoval\nsťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) a konštatoval, že spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde\nnezistiac procesné prekážky, ktoré by podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde bránili jej\nprijatiu na ďalšie konanie, a preto ju toho istého dňa uznesením č. k. III. ÚS 376/2015­15\nprijal na ďalšie konanie.\nII.\nNajvyšší súd sa na výzvu ústavného súdu, ktorá mu bola doručená 31. augusta 2015\nv stanovenej lehote 21 dní od jej doručenia, písomne nevyjadril. Ústavný súd však pri\nprerokúvaní veci považoval za vhodné prihliadnuť na obsah vyjadrenia najvyššieho súdu\nč. k. KP 3/2015­54 z 9. septembra 2015 doručeného ústavnému súdu 22. septembra 2015\nvo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 375/2015, v ktorom sa najvyšší súd vyjadril síce k inej,\navšak z hľadiska skutkovej situácie v napadnutom rozsudku i v sťažnosti formulovanej\nprávnej argumentácie, ako aj z hľadiska namietaného porušenia práv a slobôd zaručených\nústavou a dohovorom v podstate totožnej sťažnosti.\n\n4\n\nV tomto vyjadrení najvyšší súd po opísaní obsahu vznesených námietok a dôvodov,\nz ktorých vychádzal pri vydaní napadnutého rozsudku, uviedol, že sťažovateľ svoje tvrdenie\no „nejednotnosti judikatúry na úrovni ústavného ani najvyššieho súdu ničím nepreukázal“\na v písomnom návrhu na začatie konania ani v ďalších podaniach v rámci napadnutého\nkonania nepoukazoval ani na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžz 4/2011 z 8. novembra\n2011 ani na rozsudok sp. zn. 6 Sžz 3/2011, ktoré mal najvyšší súd podľa sťažovateľa\nmeritórne prerokovať bez podania sťažnosti ako účinného prostriedku nápravy.\nK uvedenému argumentu, ktorý podľa najvyššieho súdu sťažovateľ uplatnil až v ústavnej\nsťažnosti, preto najvyšší súd nemohol zaujať žiadne stanovisko. Najvyšší súd ďalej\nzdôraznil, že sťažovateľ nevyužil svoje „právo osobnej účasti na pojednávaní konanom dňa\n14.10.2014, a preto najvyšší súd mohol vychádzať len z písomných podaní sťažovateľa“,\na zastáva názor, že „v dôvodoch rozsudku dal odpoveď na všetky sťažovateľom uplatnené\ndôvody v ktorých videl sťažovateľ nezákonný zásah orgánu verejnej moci“. Najvyšší súd tiež\nnesúhlasil s námietkou sťažovateľa, že sťažnosť ani prokurátorský protest nespĺňa\n„podmienku efektívnosti prostriedku nápravy“ poukazujúc na judikatúru ústavného súdu\n(konkrétne III. ÚS 317/04, I. ÚS 74/05, III. ÚS 78/2010, IV. ÚS 144/2011 a IV. ÚS 428/09)\na na ňu odkazujúcu judikatúru najvyššieho súdu (sp. zn. 8 Sžnč 6/2011, 8 Szž/1/2010),\nv ktorých ústavný súd „právo na nevyužitie nijakých prostriedkov na odvrátenie\nnezákonného zásahu bez zohľadnenia osobitostí konkrétneho prípadu nezovšeobecnil“.\nVo svojom vyjadrení ďalej najvyšší súd poukázal na to, že «vo vzťahu k spracúvaniu\nosobných údajov v informačných systémoch už Ústavný súd SR judikoval potrebu\nvyčerpania dostupných prostriedkov ochrany svojím uznesením I. ÚS 74/05, podľa ktorého\nje práve takýmto účinným prostriedkom ochrany podanie sťažnosti podľa vtedy platného\nzákona o ochrane osobných údajov.\nPodľa v súčasnosti platného zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov je špeciálnym inštitútom ochrany osobných\núdajov konanie o ochrane osobných údajov upravené v ustanoveniach § 62 až 66, ktoré sa\nzačína na návrh osoby, ktorá tvrdí, že je priamo dotknutá na svojich právach ustanovených\ntýmto zákonom. Podľa sťažovateľa v danom prípade mu takýto prostriedok nápravy\n5\n\nnepriznáva subjektívne právo na meritórne rozhodnutie v jeho veci, pretože poukazuje na\nustanovenie § 63 ods. 3 písm. b) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého môže byť návrh odložený, ak sa týka\nveci prejednávanej orgánom činným v trestnom konaní. Vec prejednávaná orgánmi činnými\nv trestnom konaní musí súvisieť s návrhom sťažovateľa. Ak teda sťažovateľ tvrdí, že\npredstavitelia portálu GINN v súvislosti s vedením zoznamu „BIELE KONE“ podali\noznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, pričom\ncharakter oznámeného trestného činu nijako nešpecifikoval, potom sa najvyšší súd musel\nstotožniť s vyjadrením odporcu, že sú jeho závery o opodstatnenosti možnosti odmietnutia\nnávrhu na začatie konania o ochrane osobných údajov Úradom na ochranu osobných\núdajov SR predčasné a nedôvodné a zároveň nezohľadňujú skutočnosť, že zákon upravuje\niba možnosť Úradu na ochranu osobných údajov SR návrh odložiť, nie však povinnosť návrh\nodložiť.».\nV replike z 28. septembra 2015 na vyjadrenie najvyššieho súdu č. k. KP 3/2015­54\nz 9. septembra 2015 právny zástupca sťažovateľa odmietol argumentáciu najvyššieho súdu,\nže na odlišnú judikatúru poukázal až v konaní o ústavnej sťažnosti upriamujúc pozornosť\nna obsah svojho návrhu doručeného najvyššiemu súdu v napadnutom konaní, ako aj na jeho\ndoplňujúce vyjadrenie z 27. mája 2014.\nÚstavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde v danej veci od ústneho\npojednávania upustil, keďže sťažovateľ podaním z 21. októbra 2015 výslovne s upustením\nod ústneho pojednávania súhlasil a najvyšší súd sa v stanovenej lehote k tejto otázke\nna výzvu súdu nevyjadril. Ústavný súd pritom prihliadol na skutočnosť, že v konaní\no obdobnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. III. ÚS 375/2015 najvyšší súd s upustením\nod ústneho pojednávania súhlasil. Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, s už označeným\nvyjadrením najvyššieho súdu, ktorý vo veci rozhodoval, replikou právneho zástupcu\nsťažovateľa k tomuto vyjadreniu, ako aj s obsahom napadnutého rozsudku sp. zn.\n1 Sžz 1/2014 zo 14. októbra 2015 ústavný súd zároveň dospel k názoru, že od ústneho\npojednávania nemožno ďalšie objasnenie veci očakávať.\n6\n\nIII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nrozhodnutie všeobecného súdu môže preskúmavať v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05). Ústavný súd tiež nie je ani orgánom oprávneným\nzjednocovať právne názory všeobecných súdov (I. ÚS 199/07, II. ÚS 273/08, IV. ÚS\n331/09); v konkrétnych prípadoch posudzuje ústavný súd len ich ústavnú akceptovateľnosť\n(III. ÚS 313/2010).\n\n7\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený, môže sa\nobrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.\nZ právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa\nzákladných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo... prejednaná nezávislým a nestranným súdom... ktorý rozhodne o jeho\nobčianskych právach a záväzkoch...\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v platnom\n\nprávnom poriadku Slovenskej\n\nrepubliky alebo v takých\n\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nVšeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\n8\n\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri\nposkytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\nČlánok 6 ods. 1 dohovoru obdobne ako čl. 46 ústavy zahŕňa právo na súd, do ktorého\npatrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá\nprávo na spravodlivé prejednanie veci [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len ,,ESĽP“) z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36)]. Právo na spravodlivé\nprejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,\nprávo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné\npožiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\ntaktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\nUstanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy v podstate upravuje právo na prístup k súdu, a to\nako lex specialis pre prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.\n9\n\nV podstate ide skôr o kompetenčné ustanovenie určujúce, kedy súdna moc preskúmava\nrozhodnutia orgánov verejnej správy, než o ustanovenie zakladajúce základné právo. To je\nv skutočnosti priznané už čl. 46 ods. 1 ústavy. Vo vzťahu k pojmu „rozhodnutie v čl. 46 ods.\n2 ústavy je opodstatnený extenzívny výklad, nevzťahuje sa teda len na rozhodnutia, ale\nzahŕňa aj ďalšie formy správania, konania a nečinnosti, ktorými orgán verejnej správy môže\npôsobiť na právne postavenie fyzických alebo právnických osôb.\nPodstata námietok sťažovateľa spočíva v jeho nesúhlase s právnym názorom\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého mal sťažovateľ pred podaním návrhu na súde možnosť\ndomáhať sa nápravy tvrdeného porušenia sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach, a tak\nnevyužil efektívny právny prostriedok nápravy, ktorý mu právny poriadok poskytoval.\nRozsudok najvyššieho súdu tak podľa sťažovateľa vychádzal z formalistického výkladu\naplikovanej procesnoprávnej úpravy s priamym dosahom na právo na prístup k súdu.\nÚstavný súd vychádzajúc z obsahu napadnutého rozsudku najvyššieho súdu zistil, že\nnajvyšší súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom 14. októbra 2014, na ktorom „bola\npreverovaná opodstatnenosť námietok orgánu verejnej správy 1/, a to najmä vyčerpanie\nopravných prostriedkov“. Napadnutý rozsudok vydal najvyšší súd na základe zistenia, že\nnávrh bol na súde podaný pred vyčerpaním opravných prostriedkov predpokladaných\n§ 250v ods. 3 prvej vety OSP, teda bol podaný predčasne, v dôsledku čoho bol tento návrh\npodľa § 250v ods. 4 poslednej vety OSP zamietnutý ako neprípustný „bez meritórneho\npreskúmania jednotlivých argumentov navrhovateľov“. Odkazujúc na svoju predchádzajúcu\njudikatúru (rozsudok sp. zn. 5 Sžz 1/2009 z 3. marca 2009) najvyšší súd „zdôraznil, že\nzákladnou úlohou správneho súdu aplikujúceho ust. § 250v ods. 1 O. s. p. za účelom\nrozhodnúť o návrhu smerujúcom proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy je preveriť,\nči sa navrhovateľ skutočne prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti\nnezákonnej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či\nnavrhovateľom označená verejná správa skutočne ako orgán verejnej správy takúto aktivitu\nvykonala (formálna stránka verejnej správy spojená s otázkou pasívnej legitimácie).\n\n10\n\nUvedené je mimoriadne dôležité, nakoľko Občiansky súdny poriadok vzhľadom na\nmnohopočetnosť foriem verejnej správy vo svojej 5.časti obsahuje v súlade s čl. 46 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky viacero rôznych prostriedkov (mechanizmov) súdnej nápravy\npochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho mechanizmu je\nponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka (m. m. aj uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 9/05 z 13.01.2005)...\nNa základe uvedeného súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu\nk zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko\na hodnotenie ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom\nna ním sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho\norgánu (domimis litis) ani nesmie v konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného\nprostriedku súdnej nápravy, poprípade sformulovať iný požadovaný petit.“.\nNadväzne na uvedené a na podklade použitej judikatúry ústavného súdu (konkrétne\nIII. ÚS 244/2012, I. ÚS 74/05 a IV. ÚS 428/09) najvyšší súd objasňuje právny pojem\n„prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis“, medzi ktoré podľa neho patrí aj\nsťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, pričom následne právne uzatvára, že „úlohou súdu\nv správnom súdnictve nie je suplovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať\nzákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či vecne, funkčne alebo miestne príslušné\norgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok správneho práva rešpektovali\npríslušné hmotno­právne a procesno­právne predpisy.\nAk potom zákonodarca v procesnom predpise pre prístup k správnemu súdu stanovil\nokrem iného ako podmienku uvedenú zásadu subsidiarity súdneho konania, tak potom, aby\nmohol konkrétny orgán štátnej moci poskytnúť navrhovateľovi ako dotknutej osobe právnu\nochranu (za ktorú nemožno považovať úspech v konaní), musí táto osoba vyvinúť potrebnú\niniciatívu predpísanú zákonnou úpravou konania pred ním. Sledovaným dôsledkom\niniciatívy jednotlivca je nielen nadobudnutie vedomosti samotného orgánu verejnej správy\no existencii a dĺžke trvania nespokojnosti jednotlivca, ale aj povinnosť túto situáciu\nv medziach svojho oprávnenia rýchlo a účinne riešiť, a tiež zápisnične zachytenie svojich\núkonov v administratívnom spise (najmä § 22 Správneho poriadku), ktorý je správnym\n11\n\nsúdom v zmysle §250v ods. 4 vetá druhá O.s.p. prezumovaný ale ja postupom podľa § 250d\nods. 1 v spojení s § 250v ods. 8 O.s.p. vyžadovaný...\nAko bolo vyššie zdôraznené, z návrhu vyplýva, že navrhovateľ sťažnosť nevyužil\nna nápravu tvrdeného protiprávneho stavu, a preto na jeho návrh je nutné v zmysle § 250v\nods. 3 O.s.p. nazerať ako na predčasne podaný.\nAk súd dospeje k záveru o neprípustnosti návrhu, potom je povinný návrh v zmysle\n§ 250v ods. 4 O.s.p. in fine zamietnuť bez toho, aby preskúmal meritórne námietky\nnavrhovateľa. Z uvedeného dôvodu nemohol konajúci súd vyhovieť žiadosti navrhovateľa\n(viď bod č. 18), aby zadovážil stanoviská príslušného orgánu verejnej správy k trom\nvzneseným požiadavkám ako aj požiadavke smerujúcej k zabezpečeniu výsluchu\nnavrhnutých osôb...\nNajvyšší súd preto na tomto mieste musí zdôrazniť, že na základe uvedeného\nnavrhovateľ nesplnil jednu zo základných podmienok požadovaných zákonom pre existenciu\nnezákonného stavu, proti ktorému právny poriadok prostredníctvom 5. hlavy 5. časti\nObčianskeho súdneho poriadku poskytuje ochranu, a to že sa vôbec nedomáhal nápravy\nnezákonného stavu na príslušnom orgáne verejnej správy...\nVzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery ako aj na už spomenutú\njudikatúru Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžz 1/2009 ako aj judikatúru Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, pri vyhodnotení aktuálnosti ktorej Najvyšší súd nezistil žiaden\nrelevantný dôvod, aby sa od nej odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\nstanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.“.\nÚstavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je garantom ústavnosti\na súčasne súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie a rešpektovanie ústavy\nvšetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov. Dodržiavanie ústavy orgánmi\nverejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé rešpektovanie jej jednotlivých článkov.\nGenerálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie\nústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí\nbyť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Výklad každej právnej normy (právneho\n12\n\npredpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou právnou\nsilou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je v konkrétnej veci\npovinný uprednostniť ústavne konformný výklad (I. ÚS 351/2013).\nTieto zásady o povinnosti ústavne súladného výkladu aplikovanej právnej normy sa\nvzťahujú v celom rozsahu aj na procesný postup všeobecných súdov podľa ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku, ktorý je vlastne predpisom upravujúcim podmienky\na podrobnosti o výkone základného práva na súdnu ochranu vydaným na základe čl. 46\nods. 4 ústavy.\nPodľa § 250v ods. 3 OSP nie je návrh prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal\nprostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha\nlen určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa,\nkeď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa,\nkeď k nemu došlo.\nPodľa § 250v ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne rozsudkom... Súd návrh zamietne,\nak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.\nÚstavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku najvyššieho súdu dospel\nk záveru, že najvyšší súd v okolnostiach danej veci vyložil aplikovanú právnu normu\no neprípustnosti návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (t. j.\n§ 250v ods. 3 OSP) striktne formalisticky, neprihliadajúc pritom na ústavný rozmer\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy zaručujúci prístup k súdu\nna preskúmanie rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktoré sa dotýkajú\nzákladných práv a slobôd.\nÚstavný súd si je vedomý svojej predchádzajúcej judikatúry (najmä IV. ÚS 428/09,\nII. ÚS 758/2014), podľa ktorej bol právny názor, že sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach je\nefektívnym právnym prostriedkom nápravy nezákonného zásahu orgánu verejnej správy do\n13\n\npráv alebo právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb,\nvyhodnotený ako ústavne udržateľný. Uvedený prístup však nemožno považovať\nza automaticky aplikovateľný v každom prípade bez toho, aby všeobecný súd aplikujúci toto\nzákonné obmedzenie prístupu k súdu nezohľadnil, či v konkrétnych okolnostiach bolo\ndaným právnym prostriedkom možné nápravu nezákonného stavu aj materiálne dosiahnuť.\nV opačnom prípade by zamietnutím návrhu podľa § 250v OSP došlo k ústavne\nneakceptovateľnému zásahu do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.\nV súvislosti s hodnotením, ktorý právny prostriedok nápravy je efektívny, vychádza\nústavný súd z kritérií ustálených judikatúrou „ESĽP, medzi ktoré patrí požiadavka\nprípustnosti, požiadavka adekvátnosti a požiadavka praktickej účinnosti prostriedku nápravy\n(bližšie Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských\nprávech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012. 192 s.), pričom podľa názoru\nústavného súdu najmä poslednú z týchto požiadaviek sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach\nv danom prípade nespĺňala, čo bolo zjavné už pred vydaním napadnutého rozsudku\npredovšetkým z písomných stanovísk napadnutých orgánov verejnej správy ̶ Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky a Kriminálneho úradu finančnej správy k návrhu\ndoručenému najvyššiemu súdu.\nÚstavný súd zároveň poukazuje na to, že v posledných rokoch práve pod vplyvom\njudikatúry ESĽP upúšťa vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. I. ÚS 60/2011,\nII. ÚS 513/2011, IV. ÚS 144/2011, III. ÚS 115/2013) od názoru, že sťažnosť podľa zákona\no sťažnostiach možno vždy považovať za efektívny prostriedok nápravy nezákonných\nzásahov orgánov verejnej správy, prípadne nečinnosti orgánov verejnej správy, ktorá je\nv podobe nekonania orgánu verejnej správy obdobou nezákonného zásahu do zaručených\npráv. Aj preto napriek nevyužitiu sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach rozsudok\nnajvyššieho súdu, ktorým bol návrh zamietnutý len z dôvodu neprípustnosti a bez\nmeritórneho preskúmania prednesených námietok, materiálne zasiahol do obsahu práva\nna prístup k súdu zaručeného čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n14\n\nZ uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to\nvyplýva z prvého bodu výrokovej časti tohto rozhodnutia. Námietku nedostatočného\nodôvodnenia napadnutého rozsudku ústavný súd nepovažoval za právne relevantnú, keďže\nnajvyšší súd svoje právne úvahy odôvodnil relatívne podrobne, pri výklade a aplikácii\nrelevantnej procesnoprávnej normy však nezohľadnil ústavné požiadavky zaručené\noznačenými právami podľa ústavy a dohovoru.\nPokiaľ ide o namietané porušenie zákazu diskriminácie zaručeného čl. 14 dohovoru\nv spojitosti s porušením práva na prístup k súdu ako obsahovej súčasti práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že zo sťažovateľovej\nargumentácie ani z obsahu rozsudku spisu najvyššieho súdu nevyplývajú žiadne konkrétne\nokolnosti svedčiace o porušení práva na prístup súdu z niektorého „diskriminačného\ndôvodu“ založeného na pohlaví, rase, farbe pleti, jazyku, náboženstve, politickom alebo\ninom zmýšľaní, národnostnom alebo sociálnom pôvode, príslušnosti k národnostnej\nmenšine, majetku, rode alebo inom postavení. Inými slovami, v danom prípade\nz napadnutého rozsudku ani z konania jeho vydaniu predchádzajúceho nevyplýva, že by sa\nnajvyšší súd dopustil určitého typu zakázaného (diskriminačného) rozlišovania medzi\nnositeľmi práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSkutočnosť, že v inom prípade iný senát najvyššieho súdu návrh podľa § 250v OSP\npreskúmal bez toho, aby bolo vyčerpanie iných prostriedkov nápravy podľa osobitného\npredpisu preukázané, ešte neznamená, že sa v sťažovateľovom prípade najvyšší súd dopustil\ndiskriminačného postupu pri užívaní práv a slobôd priznaných dohovorom podľa čl. 14\ndohovoru. Ústavný súd preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel, tak ako to vyplýva\nz posledného bodu výrokovej časti tohto nálezu.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n15\n\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nKeďže napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu), ústavný súd v nadväznosti na to\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžz 1/2014 zo 14. októbra 2014 zrušil a vec\nvrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 zákona\no ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPovinnosťou najvyššieho súdu bude odstrániť vytýkané nedostatky a rešpektovať\nrelevantné ústavné princípy, teda v danom prípade návrh na začatie konania o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy na základe ústavne súladného výkladu\nprocesnoprávnych ustanovení meritórne prerokovať, zaujať stanovisko k právne relevantným\notázkam a vo veci opätovne rozhodnúť, rešpektujúc obsah a zmysel práv zaručených čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n16\n\nSťažovateľ si v podaní z 21. októbra 2015 uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia\nv sume 340,89 €, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie\nústavnej sťažnosti).\nOdmena za 1 úkon právnej služby v roku 2014, kedy boli úkony vykonané, bola\nv zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) určená na sumu 134 € a paušálna\nnáhrada za 1 úkon právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky na sumu 8,04 €.\nÚstavný súd vzhliadol za dôvodné sťažovateľovi priznať úhradu trov právneho\nzastúpenia za obidva vyúčtované úkony právnych služieb vykonané v roku 2014, a to aj\nspolu s daňou z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Preto porušovateľa\nzákladného práva ústavný súd zaviazal na zaplatenie úhrady trov právneho zastúpenia\nv sume 340,89 €, ktorá pozostáva z odmeny za vykonané právne úkony v sume 2 x 134 €,\npaušálnej náhrady nákladov v sume 2 x 8,04 € a dane z pridanej hodnoty v sume 56,81 €,\ntak ako to vyplýva z bodu 3 výrokovej časti tohto nálezu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. októbra 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výklad (interpretácia)-formalistický", "sťažnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "podmienky konania", "diskriminácia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sžz/1/2014", "guid": "dca6c0f5-5066-47a6-a5da-f6acb8b2dbad:bdbfcc00-ac7e-442f-9e46-af80b941c333", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ef8c2f5-e3cc-44db-9543-401b53e673c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.375.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.375.2015.2"}, {"guid": "ussr:ee6e0033-427a-4bad-987f-7485dd92ea04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 758/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 758/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee6e0033-427a-4bad-987f-7485dd92ea04"}, {"guid": "ussr:e14a4056-c36f-4315-84fd-48d1619a00aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e14a4056-c36f-4315-84fd-48d1619a00aa"}, {"guid": "ussr:2ed00a60-27c4-4550-a60e-3ca28f6e2bc8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/2013 z 18. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ed00a60-27c4-4550-a60e-3ca28f6e2bc8"}, {"guid": "ussr:23bde824-6944-4d7c-b19d-dbd5bbeabfa7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 244/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23bde824-6944-4d7c-b19d-dbd5bbeabfa7"}, {"guid": "ussr:8ab0235c-a2d5-421f-b65c-a78fda6fd766", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 513/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 513/2011 z 20. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-20", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8ab0235c-a2d5-421f-b65c-a78fda6fd766"}, {"guid": "ussr:6532f47f-a5c0-469a-9890-99b9e01c8454", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 144/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 144/2011 z 15. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-15", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6532f47f-a5c0-469a-9890-99b9e01c8454"}, {"guid": "ussr:f4551dac-3afa-43d3-9e3c-2fa2583b3473", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 60/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4551dac-3afa-43d3-9e3c-2fa2583b3473"}, {"guid": "ussr:22c39752-f707-414f-8afe-f2ea2e3d5feb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 313/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 313/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22c39752-f707-414f-8afe-f2ea2e3d5feb"}, {"guid": "ussr:323745fc-9b51-4b71-acf0-1111f221b23c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:323745fc-9b51-4b71-acf0-1111f221b23c"}, {"guid": "ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 428/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 428/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7"}, {"guid": "ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/09 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/08 z 25. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-25", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:c42855c4-173e-40a7-b993-98c70bd83c9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 9/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/05 z 13. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-13", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c42855c4-173e-40a7-b993-98c70bd83c9f"}, {"guid": "ussr:6f5d62f2-3adb-480e-b718-532d1aea7feb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 317/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/04 z 21. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6f5d62f2-3adb-480e-b718-532d1aea7feb"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:482b3277-e179-47b2-a169-5ab68adf15b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.432.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 432/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 432/2021 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.432.2021.1"}, {"guid": "ussr:a682ad57-da0a-4255-946e-2237ebd6262f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 58/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 58/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2018.1"}, {"guid": "ussr:427edc3a-b9c0-484a-aa1b-34aa0f5b3249", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.396.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 396/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 396/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.396.2015.1"}, {"guid": "316ca001-ec06-4727-ba39-60fec637ac78:e3268161-993c-4e3f-a474-fc2bbc0577f2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4016200484.1", "spisova_znacka": "5Sžk/28/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/28/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200484.1"}, {"guid": "f712d348-83ae-42fc-98e1-d96354b72000:135f19e6-fef3-4e4b-8968-0d082afd11b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:9015898694.3", "spisova_znacka": "8Sžnz/2/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžnz/2/2015 z 27. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9015898694.3"}, {"guid": "20d13247-9dd5-4b6d-ba7f-98aab79a0667:f46f8e59-2fdc-42ed-baaf-2db7541fa151", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1016202538.1", "spisova_znacka": "4SžNSS/6/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4SžNSS/6/2024 z 25. 9. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1016202538.1"}, {"guid": "a1bad40f-2c8d-4f19-815d-9cc9ea8ad09b:d597a67c-83b2-458b-95df-35e51fb5aaaf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1017201876.7", "spisova_znacka": "2S/273/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/273/2017 z 20. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017201876.7"}, {"guid": "a1bad40f-2c8d-4f19-815d-9cc9ea8ad09b:0d42fecb-9a1b-4557-8cf4-2dd9ba0ab25b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1017201876.7", "spisova_znacka": "2S/273/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/273/2017 z 20. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017201876.7"}, {"guid": "d54e559b-e2b4-4d8c-a5df-86e22afe5261:4d5f0801-e614-42e6-8dba-e1d4d6b25740", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4016200484.1", "spisova_znacka": "11S/131/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/131/2016 z 29. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4016200484.1"}]}