{"guid": "ussr:3ac70e07-d01d-4ca3-a376-2d71c41acdcc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 327/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 327/2015 z 8. 9. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 327/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-09-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3ac70e07-d01d-4ca3-a376-2d71c41acdcc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.327.2015.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 327/2015­36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nĽubomíra Dobríka v konaní o sťažnosti\n,\n, a\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou\n,\n\n, vo veci namietaného\n\nporušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 155/2008 (pôvodne vedenom\npod sp. zn. 12 C 91/2000) takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\na\n\n,\n\n,\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 155/2008 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 C 155/2008 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\na\n\np r i z n á v a finančné\n\nzadosťučinenie každému v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd\nPiešťany p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4.\n\na\n\np r i z n á v a finančné\n\nzadosťučinenie každému v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd\nPiešťany p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Okresný súd Piešťany j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\n,\n\na\n\n,\ntrovy konania\n\nv sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet ich právnej\nzástupkyne advokátky\n\n,\n\n, do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nsp. zn. III. ÚS 327/2015 z 30. júna 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom\n\nsúde“)\n\nna\n\nďalšie\n\nkonanie\n\n,\n\nsťažnosť\na\n\n,\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“, v citáciách aj „odporcovia v 1. až vo 4. rade“), ktorou namietajú porušenie\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\n2\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp.\nzn. 4 C 155/2008, pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 91/2000 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie bolo začaté podaním žaloby 7. septembra\n1999, ktorej predmetom bolo vydanie nehnuteľnosti, neskôr jej vypratanie, pričom\nsťažovatelia sú v tomto konaní v procesnom postavení odporcov. Pristúpenie sťažovateľov\nv 3. a vo 4. rade do konania okresný súd pripustil na pojednávaní uskutočnenom 3.\ndecembra 2004.\nSťažovatelia uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté\nkonanie právoplatne skončené.\nOkrem toho, že sťažovatelia sa domáhajú, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy\nv náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené ich\nzákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, navrhujú,\n\naby\n\nokresnému\n\nsúdu\n\nprikázal\n\nkonať\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\nbez zbytočných prieťahov. Ďalej navrhujú, aby im priznal finančné zadosťučinenie,\na to sťažovateľovi v 1. rade v sume 50 000 €, sťažovateľke v 2. rade v sume 45 000 €,\nsťažovateľovi v 3. rade v sume 40 000 € a sťažovateľovi vo 4. rade v sume 40 000 €.\nOkresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním\nsp. zn. Spr 342/15 z 8. júna 2015 doručeným ústavnému súdu 15. júna 2015, v ktorom\nokrem iného uvádza:\n«K namietaným dlhším obdobiam medzi niektorými úkonmi chcem poukázať\nna rozsiahlosť dokladov predkladaných pred ďalšími pojednávaniami, ktoré bolo potrebné\nnaštudovať ako aj postupnú rozsiahlosť celého spisového materiálu, ktorý má v súčasnosti\n3\n\n1253 strán, čo najmä od 1. 1. 2008 po tom čo bol spis postúpený na znovuobnovený\nOkresný súd Piešťany spôsobovalo dlhšie obdobia medzi jednotlivými úkonmi z dôvodu\nnedostatočného personálneho obsadenia súdu sudcami, kedy na súde od 1. 1. 2008 pôsobilo\nlen 7 sudcov, hoci súdy s porovnateľne veľkým územným obvodom mali priemerne\n15 sudcov, čo viedlo k neprimeranej zaťaženosti sudcov množstvom pridelených vecí,\npričom zo strany vedenia súdu nebolo možné túto situáciu žiadnym spôsobom ovplyvniť\na Ministerstvo spravodlivosti SR oprávnené určovať voľné miesta sudcov situáciu riešilo len\npostupným navyšovaním miest sudcov, a to v priebehu 6 rokov na počet 13 sudcov, čo však\nneviedlo k zníženiu zaťaženosti súdu, nakoľko Okresný súd Piešťany mal mať od 1. 1. 2008\ns ohľadom na veľkosť jeho obvodu minimálne 15 sudcov.\nĎalšie\n\nobdobia\n\nnečinnosti\n\nv\n\nkonaní\n\nboli\n\novplyvnené\n\ndlhšie\n\ntrvajúcimi\n\npráceneschopnosťami zákonného sudcu, čo v jednom prípade, kedy bol sudca\npráceneschopný od apríla 2009, viedlo k prerozdeleniu všetkých jeho spisov medzi\nostatných sudcov v období od 3. 6. 2009 do 20. 11. 2009. V období od 01. 09. 2010\ndo 30. 04. 2011 bol sudca\n\ndočasne pridelený na Krajský súd v Trnave, preto\n\nboli všetky jeho veci prerozdelené medzi ostatných sudcov a daná veci bola\ndňa 23. 09. 2010 pridelená sudkyni\n\nspolu s ďalšími 240 vecami aj\n\nz agendy P, ktoré bolo potrebné prednostne vybavovať, pričom sudkyňa vzhľadom na počet\nvecí vo svojom senáte a počet prerozdelených vecí, nestihla v danej veci vykonať úkon.\nK spisu si dovoľujem doplniť, že vo veci bolo 3 krát rozhodnuté rozsudkom\n(18. 09. 2002, 16. 12. 2005 a 30. 11. 2011), pričom na odvolania boli všetky rozsudky\nzrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.\nPojednávania boli opakovane odročované z dôvodov tak na strane navrhovateľa\n(navrhovateľ už ,,klasicky“ spravidla na nariadenom pojednávaní, príp. tesne\npred nariadeným pojednávaním mení návrh), ako aj na strane odporcov (opakovaná\nneprítomnosť niektorého z odporcov, ktorých výsluch je potrebné vykonať po každej zmene\nnávrhu v intenciách úpravy KS, žiadosti odporcov o odročenie pojednávania) ako aj\nna strane súdu (opakovane odročované či už z dôvodu PN sudcu alebo dočasného\npridelenia na KS).\nZákonný sudca k skutočnosti, že sťažovatelia v závere podanej sťažnosti uviedli, že\nv dôsledku tohto súdneho konania a jeho medializáciou bolo poškodené ich dobré meno\n4\n\na povesť, doplnil, že na pojednávaní konanom dňa 28. 11. 2014 vyšlo najavo, že O1 (O2 je\nuž bývalá manželka O1, O3 a O4 sú ich deti) bol v čase nadobudnutia predmetných\nnehnuteľností (6­bytového domu a prísl. pozemku) za kúpnu cenu (545 690,­ Sk/18 113,59\neura) vo verejnej funkcii ako viceprimátor Mesta\n\n(viď č. l. 1221 in fine),\n\na cez tento poznatok je potrebné vnímať aj na požadované finančné zadosťučinenie (celkom\nspolu v sume 175 000,­ eur).\nUž samotná skutočnosť, že sudca má viac ako 600 až 700 vecí v pojednávacej\nagende, v ktorých treba vytýčiť termín pojednávania, znamená, že ak by sudca vo všetkých\nveciach naraz vytýčil pojednávanie, mal by termíny vytýčené na viac ako 12 mesiacov\ndopredu, pričom v žiadnej z vecí by nemohol pojednávanie odročiť na skorší termín ako\nza rok, čo je neprípustné. V ideálnom prípade sudca skončí okolo 300 vecí v hlavnej agende\nza rok, čo znamená, že efektívne odpojednáva 300 konaní, ktoré je schopný skončiť, nakoľko\nveľa konaní treba pojednávať viac ako raz. Už len táto okolnosť neumožňuje sudcovi\nefektívne konať vo viac ako 600 spisov v hlavnej agende, čo má za následok objektívne\nprieťahy v konaniach, ako aj dlhé obdobia medzi jednotlivými úkonmi. Množstvo vecí\nv pojednávacej agende v senáte sudcov Okresného súdu Piešťany má za následok prieťahy\nv súvislosti s nariadením prvého pojednávania vo veci s ohľadom na potrebu vybavovať\npridelené veci podľa poradia nápadu s prihliadnutím len na prednostné veci, čo sa\npredmetného konania netýka.\nNa záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti\nvýkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu\nväčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,\nktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.\nTáto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,\nkde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod\nokresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd\nnaďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace\nk územnému obvodu okresu Hlohovec.»\nZo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 155/2008 ústavný súd\nzistil takýto priebeh napadnutého konania:\n5\n\nPo podaní žaloby o vydanie nehnuteľnosti 7. septembra 1999 na Okresnom súde\nTrnava bol 27. decembra 2000 predmetný spis na vybavenie a rozhodnutie postúpený\nmiestne a vecne príslušnému okresnému súdu.\nV priebehu roka 2001 po vykonaní viacerých jednoduchých procesných úkonov\nokresný súd nariadil termín pojednávania na 24. jún 2002, ktoré bez prerokovania veci\nodročil na 18. september 2002, pričom na uvedenom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok\nvo veci samej.\nPo podaní odvolania proti predmetnému rozsudku bol tento uznesením Krajského\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) z 31. marca 2003 zrušený a vec bola vrátená\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\nNavrhovateľom podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia bol okresnému súdu\ndoručený 2. apríla 2003, pričom uvedený návrh okresný súd uznesením z 13. júna 2003\nzamietol.\nOkresný súd 8. novembra 2004 nariadil pojednávanie na 3. december 2004, pričom\nna uvedenom pojednávaní okresný súd okrem zmeny petitu žaloby pripustil aj pristúpenie\nďalších účastníkov na strane odporcu (odporcovia v 3. a vo 4. rade).\nPojednávanie okresným súdom 29. septembra 2005 nariadené na 5. december 2005\nbolo z dôvodu účasti zákonného sudcu na školení odročené na 12. december 2005\na po odročení okresný súd 16. decembra 2005 vo veci druhýkrát vyhlásil meritórny\nrozsudok.\nPo jeho doručení účastníkom konania po podaní odvolania krajský súd uznesením\nz 20. júna 2006 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nUznesením z 18. júna 2007 okresný súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka\ndo napadnutého konania. Proti predmetnému uzneseniu o pristúpení vedľajšieho účastníka\nsa odvolali odporcovia v 1. až vo 4. rade. Krajský súd uznesením z 18. júla 2008\nvstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustil, na čo vedľajší účastník reagoval\n22. októbra 2008 podaním dovolania.\nV dôsledku podaného dovolania bolo aj pojednávanie okresným súdom nariadené\nodročené na neurčito. Súdny spis okresného súdu bol na rozhodnutie o dovolaní\n6\n\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložený\n2. januára 2009, pričom najvyšší súd uznesením z 1. júla 2009 dovolanie odmietol.\nPojednávanie uskutočnené 28. júna 2010 bolo na účely doplnenia dokazovania\nodročené na 10. september 2010.\nPojednávanie uskutočnené 8. augusta 2011 bolo odročené na 30. november 2011.\nNa tomto pojednávaní okresný súd tretíkrát vyhlásil rozsudok v merite veci, proti ktorému\nsa odvolali odporcovia v 1. až vo 4. rade. Okresný súd 2. februára 2012 vyhlásil doplňujúci\nrozsudok vo veci samej. Odporca v 1. až vo 4. rade 11. apríla 2012 podaním vzniesli\nnámietku zaujatosti proti sudkyniam odvolacieho senátu krajského súdu, pričom najvyšší\nsúd uznesením z 23. apríla 2012 rozhodol, že sudkyne krajského súdu nie sú vylúčené\nz rozhodovania vo veci.\nPojednávanie o odvolaní na krajskom súde nariadené na 21. január 2013 sa\nna základe žiadosti právneho zástupcu odporcov v 1. až vo 4. rade neuskutočnilo a bolo\nodročené na 4. február 2013, keď krajský súd uznesením rozsudok okresného súdu\nv napadnutej časti zrušil a vec okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie.\nPojednávania nariadené na 2. október 2013 a 16. máj 2014 sa z dôvodu\npráceneschopnosti zákonného sudcu neuskutočnili a boli odročené.\nPojednávanie nariadené na 27. august 2014 bolo odročené na 28. november 2014\nz dôvodu potreby rozhodnutia o zmene návrhu prednesenom na pojednávaní.\nV priebehu roka 2015 právny zástupca odporcov v 1. až vo 4. rade požiadal okresný\nsúd o poskytnutie lehoty na účely mimosúdneho rokovania, ktoré dohodu neprinieslo,\npričom okresný súd 26. mája 2015 nariadil termín pojednávania na 26. jún 2015.\nNa uvedenom pojednávaní okresný súd uznesením nariadil doplnenie dokazovania\nohliadkou nehnuteľnosti, ktorá je predmetom rozhodovania v napadnutom konaní.\nOhliadka na mieste samom po prerušení pojednávania sa uskutočnila a bola\nukončená o 10.30 hodine.\nOstatným procesným úkonom vo veci je uznesenie okresného súdu z 15. júla 2015,\nktorým bolo konanie o uložení povinnosti odporcom vypratať nehnuteľnosť vylúčené\nna samostatné konanie.\n\n7\n\nK vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia zaujali stanovisko prostredníctvom právnej\nzástupkyne podaním doručeným ústavnému súdu 20. augusta 2015, v ktorom okrem iného\nuviedli:\n„Pokiaľ ide o vyjadrenie Okresného súdu Piešťany, v krátkosti zareagujeme iba\nna časť, v ktorej súd poukazuje na nutnosť odročovania pojednávaní z dôvodov na strane\nodporcov (ich neprítomnosť na pojednávaní). Toto tvrdenie je skresľujúce, nakoľko súd\nopakovane odporcov vypočúval k tým istým skutkovým okolnostiam a na ostatnom\npojednávaní konanom dňa 26. 06. 2015 dokonca zákonný sudca odporkyniam v 2. a 4. rade\nprekladal rozhodnutia odvolacieho súdu s vyznačeným odsekom, že k čomu sa majú\nvyjadriť. Poukazujeme na to, že toto konanie je významné predovšetkým po právnej stránke\na nie po skutkovej a odporcovia boli opakovane vypočúvaní k tým istým okolnostiam,\nčo zo spisu jasne vyplýva. V žiadnom prípade svojim konaním neprispievali k vzniknutým\nprieťahom. Zároveň však chceme poukázať na skutočnosť, že Uznesením Okresného súdu\nPiešťany, č. k. 4 C 115/2008 zo dňa 15. 07. 2015 (teda po takmer 16 rokoch od začatia\nkonania) súd vylúčil výrok č. V žaloby znejúci na vypratanie nehnuteľností na samostatné\nkonanie, čím si dovoľujem tvrdiť vzniknú v konaní ďalšie prieťahy a právna neistota\nodporcov sa zasa predĺži.“\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n8\n\nSťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nSťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\n9\n\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety\nOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa\nzabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,\npredseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové\npojednávanie.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,\nže spory týkajúce sa určenia práv k nehnuteľnostiam patria do bežnej rozhodovacej agendy\nvšeobecných\n\nsúdov\n\na po\n\nprávnej\n\nstránke\n\nich\n\nnemožno\n\npovažovať\n\nza\n\nzložité\n\n(napr. IV. ÚS 257/09). Ani v okolnostiach danej veci podľa názoru ústavného súdu nejde\no takú mieru skutkovej zložitosti, ktorou by bolo možné ospravedlniť doterajšiu dĺžku\nnapadnutého konania, ktoré v čase meritórneho rozhodovania ústavného súdu nebolo ani\npo viac ako 15 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené.\n2. Čo sa týka kritéria správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd\nkonštatuje, že sťažovatelia sa niektorých pojednávaní nezúčastnili, v dôsledku čoho\npo zmene návrhu nebolo možné vykonať ich výsluch, no podľa názoru ústavného súdu tieto\nskutočnosti zásadným spôsobom neovplyvnili dĺžku napadnutého konania.\n\n10\n\n3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom\nkonaní.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\npredovšetkým\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nz ústavnoprávneho\n\nhľadiska\n\nje neakceptovateľné, aby konanie nebolo právoplatne skončené ani po viac ako 15 rokoch\nod jeho začatia.\nÚstavný súd ďalej konštatuje, že priebeh napadnutého konania bol v zásade plynulý,\nale na druhej strane bol poznačený neefektívnym postupom okresného súdu. Uvedené\nvyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že prvostupňové rozsudky okresného súdu boli\nv priebehu napadnutého konania po podaní odvolaní trikrát uzneseniami krajského súdu\nzrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, v dôsledku čoho nepochybne\ndošlo k spomaleniu jeho priebehu.\nV prvom prípade rozsudok okresného súdu sp. zn. 12 C 91/00 z 18. septembra 2002\nbol uznesením krajského súdu sp. zn. 23 Co 53/03 z 31. marca 2003 zrušený a vec bola\nokresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem\niného uviedol:\n„Z vyššie uvedeného uznesenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, akú zmenu návrhu\npripustil, pretože chýba výroková časť uznesenia, v ktorej by bolo uvedené znenie\npripustenej zmeny návrhu, jej konkrétne znenie.\nOkrem toho návrh, ktorý predniesol navrhovateľ dňa 08. 10. 2001 na pojednávaní\nnie je riadnym návrhom, pretože nie je presne špecifikované, čo presne by mal navrhovateľ\nvydať. Nestačí uviesť, že to má byť plnenie poskytnuté odporcami, ale musí byť presne\nšpecifikované, aké plnenie to bolo, ktoré by mal vydať.\nTieto nedostatky spôsobujú nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku súdu prvého\nstupňa keďže nie je zrejmé, čo presne malo byť predmetom konania, z toho potom nie je\nzrejmé, či bolo rozhodnuté o celom návrhu navrhovateľa, o celom predmete konania, ktoré\nskutočnosti zasa spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa,\npretože nie je možné preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého\nstupňa.\nVzhľadom na uvedené musel odvolací súd, z dôvodu procesného pochybenia\nčo do predmetu konania, ktorý nedostatok nemôže odstrániť odvolací súd, napadnutý\n11\n\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. c) O. s. p. a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie.“\nAj rozsudok okresného súdu sp. zn. 12 C 91/00 zo 16. decembra 2005 bol uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 23 Co 60/2006 z 20. júla 2006 zrušený a vec bola okresnému súdu\nvrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol:\n„Prvostupňový súd sa v 1. rade po zrušení veci súdu prvého stupňa dopustil takej\nistej procesnej vady, pre ktorú bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené, pretože\nuznesením Krajského súdu Trnava 23 Co 53/03­598 zo dňa 31. 3. 2003 bolo vytknuté súdu\nprvého stupňa, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože\nnerozhodol o zmene žalobného petitu, rozhodol iba uznesením, že návrh na zmenu pripúšťa\na z uznesenia nie je zrejmé, akú zmenu pripustil, pretože chýba výroková časť uznesenia.\nTo isté urobil aj na pojednávaní 3. 12. 2004 potom, čo už navrhovateľ doplnil svoj návrh\na žiadal zmenu pripustiť, pretože svojim podaním žalobca nielen žiadal pripustiť zmenu\npetitu, ale žiadal aj aby súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkov v 3. rade\na v 4. rade\n\n,\n\n. Na pojednávaní 3. 12. 2004\n\nprvostupňový súd síce celkový návrh na zmenu žalobného petitu uviedol v zápisnici, ale\nnerozhodol o nej, pretože vydal len uznesenie, v ktorom konštatuje, že návrh na zmenu tak\nako je vyššie uvedené pripúšťa. Týmto je vlastne nepreskúmateľné, o čom prvostupňový súd\nrozhodoval, o čom sa ďalej v predmetnom konaní konalo.“\nA napokon aj rozsudok okresného súdu sp. zn. 4 C 155/2008 z 30. novembra 2011\nbol v napadnutej časti uznesením krajského súdu sp. zn. 23 Co 51/2012 zo 4. februára 2013\nzrušený a v napadnutých častiach sa vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.\nKrajský súd v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol: «Prvostupňový súd teda\nsa vôbec v konaní nezaoberal tým, kto skutočne predmetný dom užíva, či už bytový priestor\nv predmetnej nehnuteľnosti niektorí zo žalovaných alebo užíva nebytový priestor, prípadne,\nči má uzatvorené nájomné vzťahy s inými fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré\npredmetné priestory užívajú. Nedostatočné zistenie skutkového stavu v týchto častiach tiež\nrobia rozhodnutie súdu I. stupňa nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.\n12\n\nNaostatok je absolútne nepreskúmateľné tiež rozhodnutie v časti vyhovenia V. nároku\nnavrhovateľa o povinnosti vrátiť odporcom 1. a 2. v celosti plnenie z kúpnej ceny\nza nehnuteľnosť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa absentuje úplne dôvodmi pre tento výrok,\nvôbec nie je možné z neho zistiť prečo prvostupňový súd rozhodol takýmto spôsobom.\nZdôvodnenie, že V. výrok logicky nadväzuje na výrok III. a IV. nie je zdôvodnenie prečo tak\nsúd rozhodol. A vyhovel v tejto časti návrhu navrhovateľa. Ak takýto nárok navrhovateľ\npodal, je podstatné takisto zistiť nielen skutkové okolnosti, ale aj právne týkajúce sa daného\nprávneho vzťahu, z čoho vyplýva povinnosť vrátiť cenu za nehnuteľnosti na základe kúpnej\nzmluvy. Nestačí len citácia uvedeného ustanovenia, ale je potrebné zdôvodniť skutkovými\nokolnosťami práve aplikovaním daného ustanovenia zákona na daný právny vzťah.\nJe potrebné vychádzať z toho, že treba túto zmluvu uviesť ako listinný dôkaz, treba poukázať\nna to, čo na základe nej bolo získané. Na základe nej sa plnilo z oboch strán a preto je\npotrebné zdôvodniť aké plnenie, a aké obohatenie, na úkor koho sa získalo a kto ho má\nvydať, z akého dôvodu.\nI keď sa odvolací súd snažil na odvolacom pojednávaní účastníkov vypočuť aj tých,\nktorí vypočutí neboli, alebo boli vypočutí iba v obmedzenej miere, nemožno tým zhojiť\nnepreskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa už v spomínaných častiach jeho\nrozhodnutia týkajúcich sa práve nároku navrhovateľa o určení vlastníctva k predmetnej\nnehnuteľnosti, o povinnosti vypratať predmetné nehnuteľnosti, o povinnosti vrátiť odporcom\nplnenie na základe kúpnej zmluvy, ako prvostupňový súd ukladá povinnosť na základe\nuzavretej kúpnej zmluvy.\nOdvolací súd preto musel rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť podľa ust. § 221\nods. 1 písm. f) O. s. p. pretože nepočutím (správna formulácia mala asi byť „nevypočutím“,\npozn.) účastníka konanie k pripustenému návrhu a nepreskúmateľnosťou rozhodnutia\npre nedostatok dôvodov sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom. Podľa ust. § 221\nods. 2 O. s. p. bolo potrebné preto vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.»\nÚstavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen\nnečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného\nsúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej\n13\n\nneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby\no jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09,\nI. ÚS 7/2011).\nArgumenty, ktorými okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti ospravedlňoval prieťahy\nv konaní, ústavný súd nemohol akceptovať, pričom poukázal na svoju predchádzajúcu\nstabilizovanú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorí\noprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom\nna zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom\ndôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom prípade prenášať\ntechnicko­organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac,\nak to môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 155/2008 došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nneefektívnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\n14\n\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo\npostupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzajú.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume, ktorá\nje špecifikovaná v sťažnosti z dôvodov v nej uvedených. Poukazujú najmä na to, že prieťahy\nv konaní v nich vyvolávajú stav právnej neistoty, beznádeje a bezmocnosti.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nS prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, berúc do úvahy\nkonkrétne okolnosti daného prípadu, skutočnosť, že posudzované konanie vo veci nebolo\n15\n\ndo rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie súm\nsťažovateľovi a sťažovateľke v 1. a 2. rade – každému po 6 000 € a sťažovateľovi\na sťažovateľke v 3. a vo 4. rade, keďže vstúpili do konania neskôr, každému po 4 000 €\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré\nim vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní o ich sťažnosti advokátkou\n. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd\nmôže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá\nbola 804 €.\nÚstavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby\nvrátane režijného paušálu v sume 284,08 € nepresahuje sumu vypočítanú ústavným súdom\npodľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľom úhradu trov\nkonania v sume uplatnenej ich právnou zástupkyňou.\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote\nuvedenej v bode 5 výroku tohto nálezu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n16\n\nV Košiciach 8. septembra 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie-efektívnosť", "nehnuteľnosť", "vypratanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/155/2008", "guid": "77dd8493-85f1-4d92-bd1c-1a9f9a04c8c5:45d637e4-0571-4716-a868-db94b0a9d1cf", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:13dd60e4-09f6-4332-a4f4-5b7f1487d6eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13dd60e4-09f6-4332-a4f4-5b7f1487d6eb"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:39af5c0c-fdf4-44cc-b779-ce257757318e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.379.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.379.2020.2"}, {"guid": "ussr:b17961e8-30a6-4f33-a998-d40db03df6e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.187.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 187/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 187/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.187.2018.2"}, {"guid": "ussr:654c878a-75a6-4c48-9727-bc66a711a37b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.492.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 492/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 492/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.492.2017.1"}, {"guid": "ussr:d0f57eb0-6938-42a6-9956-349df2bca67d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.594.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 594/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 594/2016 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.594.2016.1"}, {"guid": "ussr:f692788b-5ddc-42ea-9d1a-b068c4756787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.590.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 590/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 590/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.590.2016.1"}, {"guid": "ussr:a9aadece-bc08-473c-9a46-0064344dda51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.243.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 243/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 243/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.243.2016.2"}]}