{"guid": "ussr:3b073348-1c44-4028-b42d-ae957940a25b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.2.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 2/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/2015 z 16. 6. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 2/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.2.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-06-16", "forma": "Nález,Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "porušené bolo", "porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3b073348-1c44-4028-b42d-ae957940a25b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.2.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.2.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.2.2015.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 2/2015­48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra\nDobríka vo veci sťažnosti\n,\n\n,\n\n;\n\n, a\n\n,\n\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ivan Syrový\n\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníctva zaručeného v čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 63/2011 z 27. marca 2013 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n,\n\na\n\nna súdnu\n\nochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\n\nkonanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 63/2011 z 27. marca 2013\nporušené boli.\n\n2\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 63/2011\nz 27. marca 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\na\n\n,\n\ntrovy konania v sume 487,32 € (slovom\n\nštyristoosemdesiatsedem eur a tridsaťdva centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia na účet Advokátskej kancelárie Ivan Syrový, s. r. o.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 2/2015­17 zo 14. januára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\na\n\n;\n\n,\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou\n\nnamietali porušenie svojho základného práva na ochranu vlastníctva zaručeného v čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 63/2011 z 27. marca 2013 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou 10. októbra 1997 Okresnému\nsúdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) sa právny predchodca (ďalej len „žalobca“)\nsúčasných\n\nžalobcov\n\ndomáhal\n\nproti\n\nsťažovateľom\n\nurčenia\n\nvlastníckeho\n\npráva\n\nk nehnuteľnostiam ̶ pozemkom (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), ktoré mali byť podľa\nžalobcu skonfiškované jeho právnej predchodkyni\n3\n\n, zomrelej 23. júna\n\n1948 (ďalej len „právna predchodkyňa“), a následne po jej smrti boli tieto sporné\nnehnuteľnosti výmerom o prídele č. VII/5.193.R.1952 z 15. septembra 1952 po vykonaní\nopravy v tomto výmere zo 16. januára 1953 pridelené do vlastníctva\n, zomrelej 18. januára 1969 (ďalej len „prídelkyňa“), ktorá ich následne\nna podklade notárskej zápisnice č. N34/65 NZ38/65 z 22. februára 1965 predala\ndo vlastníctva\n\n, ktorý zasa tieto sporné nehnuteľnosti v roku 1968 predal\n\n(kúpna zmluva registrovaná „... štátnym notárstvom pod RI 500/68“)\na\n\n, t. j. právnym predchodcom (rodičom) sťažovateľov, ktorí ich\n\npo rodičoch zdedili.\nPo pripustení zmeny žalobného petitu, podľa ktorého sa žalobcovia domáhali určenia,\nže sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva ich právnej predchodkyne, okresný súd\nrozsudkom č. k. 4 C 145/97­456 z 9. októbra 2009 tejto žalobe v plnom rozsahu vyhovel,\npričom svoje závery odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním nebolo hodnoverne\npreukázané, že by sporné nehnuteľnosti pred ich pridelením prídelkyni boli či už za života\nalebo po smrti právnej predchodkyne skonfiškované v prospech štátu. t. j. inými slovami,\nnebolo preukázané, že by sporné nehnuteľnosti boli pred ich pridelením prídelkyni\nvo vlastníctve štátu, ktorý by s nimi mohol disponovať. Vzhľadom na uvedené bola podľa\nokresného súdu spochybnená zákonnosť pridelenia sporných nehnuteľností prídelkyni\na nadväzne na to, keďže z nepráva nemôže vzísť právo, sú podľa okresného súdu\nspochybniteľné aj ďalšie právne úkony o prevode vlastníckeho práva k sporným\nnehnuteľnostiam z prídelkyne na ďalšie osoby. Okresný súd tak vzhľadom na zistenia, že\nku dňu smrti právnej predchodkyne nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k sporným\nnehnuteľnostiam v jej vlastníctve na štát, dospel k záveru, že menovaná bola ku dňu svojej\nsmrti ich vlastníčkou a že teda patria do majetkovej masy jej dedičského konania.\nO odvolaní sťažovateľov proti označenému rozhodnutiu okresného súdu rozhodol\nkrajský súd rozsudkom č. k. 10 Co 445/09­521 z 15. júna 2010 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“), ktorým v prvom výroku tohto rozsudku zmenil výrok rozsudku okresného\nsúdu a v druhom výroku konštatoval všeobecnú prípustnosť dovolania proti tomuto svojmu\nrozsudku. V súvislosti so zmenou výroku rozsudku okresného súdu krajský súd konštatoval,\n4\n\nže ide iba o zmenu formálno­právnu, avšak „... žaloba v prejednávanej veci bola i podľa\nodvolacieho súdu dôvodnou a pretože jej súd prvého stupňa vyhovel, odvolací súd jeho\nrozsudok vo veci samej fakticky potvrdil ( § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.), právne ho však\ni s prihliadnutím k spresneniu žaloby v odvolacom konaní spôsobom zodpovedajúcim\nplatnému právu musel zmeniť ( § 220 O. s. p.), i keď pri zachovaní spôsobu rozhodnutia\n(takže z hľadiska do úvahy prichádzajúcich ustanovení procesného práva ide o zmeňujúci\nrozsudok len formálne)“.\nV súvislosti s výrokom o prípustnosti dovolania proti svojmu rozsudku krajský súd\niba v odôvodnení konštatoval, že toto je prípustné, len pokiaľ ide o posúdenie otázky\nexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení s prihliadnutím na špecifiká\ndedenia podľa viacerých právnych úprav a pokiaľ ide o posúdenie otázky pomeru „... tzv.\nvšeobecného zákonodarstva a zákonodarstva reštitučného v prípade, v ktorom by mal byť\ndaný reštitučný dôvod...“, pričom otázku nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľného\ndržiteľa s ohľadom na špecifiká daného prípadu krajský súd nepovažoval za nejasnú.\nO dovolaní sťažovateľov proti označenému rozsudku krajského súdu rozhodol\nnajvyšší súd napádaným rozsudkom, ktorým dovolanie sťažovateľov zamietol, a to\nz dôvodu, že podľa jeho právneho názoru dovolanie proti rozsudku krajského súdu\nv rozsahu, v akom ho pripustil samotný krajský súd, bolo nedôvodné.\nÚstavný súd po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie 9. marca 2015 vyzval\nnajvyšší súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s\nupustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\nVyjadrenie najvyššieho súdu bolo ústavnému súdu doručené 20. apríla 2015. V jeho\nprílohe sa nachádzal zberný súdny spis, vyjadrenie predsedníčky najvyššieho súdu, ktorá\nk veci uviedla: „Pokiaľ sťažovatelia namietali, že sa dovolací súd nezaoberal vecou\nz hľadiska nimi uvádzaných námietok v podanom dovolaní, je potrebné uviesť, že ak je\nprípustnosť dovolania založená rozhodnutím súdu, môže byť dovolanie podané len z dôvodu\n\n5\n\ntej právnej otázky, pre riešenie ktorej odvolací súd dovolanie pripustil, a ktorá súčasne\nmusí byť pre rozhodnutie veci zásadná (významná).\n... Pokiaľ sťažovatelia tvrdia, že dovolací súd sa mal – napriek v tomto smere\nprocesnej neprípustnosti jeho dovolania zaoberať nimi uplatnenými dovolacími dôvodmi,\nmimo okruh pripustených otázok zo strany odvolacieho súdu, a to opätovne otázkou\nvydržania, takýto prieskum zo strany dovolacieho súdu je procesne neprípustný, ako už bolo\nvyššie uvedené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že prípustnosť dovolania posúdil aj\nz hľadiska vád konania uvedených v § 237 O. s. p., výlučne ktoré mohli zakladať procesnú\nprípustnosť dovolania, a po zistení, že dovolanie nie je prípustné podľa §237 O. s. p. a tiež\nnedôvodné z hľadiska § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie zamietol.“\nPredsedníčka najvyššieho súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania, „keďže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci“, a zároveň navrhla, aby ústavný súd „predmetnú sťažnosť odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú“.\nVyjadrenie najvyššieho súdu zaslal ústavný súd 29. apríla 2015 právnemu zástupcovi\nsťažovateľov s možnosťou zaujať k nemu stanovisko. Požiadal aj o vyjadrenie k možnému\nupusteniu od ústneho pojednávania o sťažnosti.\nPrávny zástupca sťažovateľov doručil ústavnému súdu 12. mája 2015 vyjadrenie,\nv ktorom zotrval na dôvodoch podanej sťažnosti, vyčíslil trovy konania a vyslovil súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci.\nÚstavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ústavný súd“) upustil\nv danej veci od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom neverejnom\nzasadnutí bez prítomnosti účastníkov.\n6\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97).\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n7\n\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nReálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi\nsúdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom\nvýklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať\nuvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nVýklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto\nv súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej\nochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť\ntoto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II.\nÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nPokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,\nktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným\nprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to\ntak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4 ústavy)\n(IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\nZ konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\n\n8\n\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v\nkonaní pred všeobecným súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/00).\nPokiaľ ide o požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu v limitoch čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd sa už odvolal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\naj „ESĽP“), podľa ktorej čl. 6 ods. 1 dohovoru súd síce zaväzuje, aby odôvodnil svoje\nrozhodnutie, čo však neznamená, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná podrobná odpoveď. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie,\nktorá vyplýva z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno podľa záverov ESĽP posúdiť len\nso zreteľom na okolnosti daného prípadu (rozhodnutie vo veci Ruiz Torija proti Španielsku\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 288).\nPodľa judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 209/04) je súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\naj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nPritom všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\n9\n\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia (m. m. napr. IV. ÚS 115/03).\nTieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci, a preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľmi\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu.\n\nVychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľov ústavný súd konštatuje, že zásadne\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony,\na preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný\n(arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní\nobsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08).\nZo sťažnosti a z predloženého spisu najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 63/2011 ústavný\nsúd zistil, že najvyšší súd zamietol dovolanie sťažovateľov smerujúce proti rozsudku\nkrajského súd, ktorým krajský súd zmenil výrok rozsudku prvostupňového súdu (ktorým\nokresný súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej, pozn.), pričom nešlo\no zmenu v pravom slova zmysle, pretože podľa obsahu išlo o potvrdzujúci rozsudok,\na zároveň samostatným výrok rozhodol, že „proti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné“.\nNajvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku argumentoval tým, že nezistil\nvady konania podľa § 237 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a vzhľadom na prípustnosť dovolania založenú\nrozsudkom krajského súdu preskúmal najvyšší súd dovolaním napadnutý rozsudok výlučne\nlen z hľadiska otázok pripustených krajským súdom, pričom v závere odôvodnenia svojho\nrozhodnutia konštatoval, že dovolanie podané sťažovateľmi je nedôvodné, preto ho\n10\n\nzamietol. K ostatným námietkam sťažovateľov týkajúcim sa namietaného nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, ktoré najvyšší súd aj uviedol v rámci rekapitulácie obsahu\ndovolania v odôvodnení svojho rozhodnutia, neuviedol nič.\nVšeobecný súd poskytujúci ochranu účastníkovi konania je povinný poskytnúť mu ju\nv požadovanej kvalite, ktorej zodpovedá odôvodnenie rozhodnutia reflektujúce na všetky\nzásadné otázky. Ide pritom o tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (napr. rozhodnutia ESĽP\nvo veci Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997 a vo veci Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nAž zo stanoviska predsedníčky najvyššieho súdu k prijatej sťažnosti je zrejmé, že\nnajvyšší súd iné námietky sťažovateľov týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia\nuvedené v dovolaní než tie, pre ktoré krajský súd rozsudkom pripustil dovolanie, považoval\nza procesne neprípustné (pretože v súvislosti s nimi nebola založená prípustnosť dovolania\nani podľa § 237 a ani § 238 ods. 3 OSP), preto sa nimi nezaoberal a dovolanie zamietol.\nÚstavný súd pri hodnotení procesných súvislostí konštatuje, že prerokúvaný prípad\nvykazuje niekoľko neobvyklých procesných riešení. Krajský súd svojím rozsudkom de facto\npotvrdil odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, pričom výrokom zmenil\nrozsudok okresného súdu, čo vzbudzuje na prvý pohľad aplikovateľnosť § 238 ods. 1 OSP,\nv zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol\nzmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Zároveň samostatným výrokom\nkrajský súd pripustil dovolanie proti svojmu rozhodnutiu bez uvedenia konkrétnych otázok\nzásadného právneho významu vo výroku rozhodnutia, čím mohol zmiasť účastníkov\nkonania, že dovolanie je prípustné v plnom rozsahu. Vychádzajúc z uvedeného bolo ťažké\nz pohľadu sťažovateľov predvídať, v akom rozsahu bude považovať najvyšší súd dovolanie\nproti rozsudku krajského súdu za prípustné. Ako už bolo uvedené, najvyšší súd k niektorým\ndovolacím námietkam nezaujal stanovisko, teda ich ani meritórne neposudzoval vzhľadom\nna ich následne tvrdenú procesnú neprípustnosť. Tieto závery týkajúce sa neprípustnosti\n11\n\nniektorých dovolacích námietok sa však nepremietli (ani sa nemohli) do výroku\nmeritórneho rozhodnutia dovolacieho súdu, ale ani do jeho odôvodnenia.\nV tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že v štandardných prípadoch podaného\ndovolania, ktoré smeruje proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu a sťažovateľ\nnamieta nesprávne právne posúdenie veci, čo je uznaným dôvodom dovolania podľa § 241\nods. 2 písm. c) OSP, avšak nezakladá samo osebe jeho procesnú prípustnosť, je výrok\nnajvyššieho súdu nemeritórny ̶ procesný teda dovolanie sa odmieta, čo má zásadný význam\npre rozsah možného prieskumu ústavným súdom z hľadiska namietaného porušenia\nzákladných práv a slobôd vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle judikatúry\nESĽP, ktorú rešpektuje a prevzal aj ústavný súd, je potom v takých prípadoch zachovaná\nlehota voči poslednému meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, aby bola zachovaná\nmožnosť prieskumu z hľadiska existencie porušenia základných práv a slobôd ústavným\nsúdom. Práve nepredvídateľnosť postupu najvyššieho súdu s ohľadom na jeho prax (ako aj\nprax ústavného súdu), čo sa týka posudzovania procesných podmienok meritórneho\nprieskumu súdnych rozhodnutí všeobecných súdov z hľadiska namietaného porušenia\nzákladných práv a slobôd, bola predmetom kritiky ESĽP. Táto prax totiž napokon mala\nza následok, že namietaným porušením práv účastníka konania (pred ústavným súdom\nsťažovateľa) sa v konečnom dôsledku meritórne nezaoberal ani najvyšší súd, ani ústavný súd\n(ten sťažnosti odmietal z dôvodov subsidiarity) a otázky týkajúceho sa možného porušenia\nzákladných práv a slobôd zostali v konečnom dôsledku nezodpovedané (pozri rozsudok\nESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť\nč. 46129/99).\nTieto okolnosti (formálna zmena rozsudku odvolacím súdom a pripustenie\ndovolania) spôsobili z pohľadu účastníkov konania nepredvídateľnosť postupu najvyššieho\nsúdu, čo sa týka rozsahu meritórneho prieskumu námietok uvedených v dovolaní.\nVzhľadom na meritórny výrok rozsudku dovolacieho súdu bol znemožnený prieskum\nrozsudku krajského súdu z hľadiska namietaného porušenia základných práv a slobôd\nrozsudkom krajského súdu v konaní pred ústavným súdom, pričom najvyšší súd sa\n\n12\n\nzásadnými námietkami sťažovateľov odmietol zaoberať z dôvodu ich údajnej procesnej\nneprípustnosti, čo malo za následok to, že na tieto námietky, v ktorých sťažovatelia videli\nporušenie svojich označených práv, sťažovatelia dosiaľ nedostali relevantnú odpoveď\nzo strany všeobecných súdov.\nPokiaľ ide o údajnú procesnú neprípustnosť námietok sťažovateľov týkajúcich sa\nnesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, ústavný súd v prvom rade\nkonštatuje, že najvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku k nim neuviedol nič,\naž následne predsedníčka najvyššieho súdu uviedla, že najvyšší súd ich neskúmal z dôvodu\nich procesnej neprípustnosti, čo samo osebe postačuje na vyslovenie porušenia označených\npráv sťažovateľov napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, keďže sa s nimi vôbec\nnevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku. Ústavný súd v okolnostiach prípadu ani túto\nnáslednú argumentáciu najvyššieho súdu nemohol akceptovať, pretože ako už bolo uvedené,\nprocesné okolnosti prípadu si vyžadovali, aby najvyšší súd v záujme poskytnutia súdnej\nochrany v požadovanej kvalite dal meritórnu odpoveď na všetky námietky sťažovateľov\ntýkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, aby bol naplnený\nprincíp spravodlivosti, a to aj s ohľadom na dôsledky vyplývajúce z jeho meritórneho\nvýroku, a tým aj následnej nemožnosti prieskumu z hľadiska možného porušenia\noznačených práv sťažovateľov krajským súdom ako súdom odvolacím. V tejto súvislosti nie\nje možné prehliadnuť ani skutočnosť, že krajský súd v danej veci viackrát zrušil rozsudok\nokresného súdu a formuloval aj právny názor na vec, ktorým sa následne okresný súd musel\nriadiť.\nVýklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním\nv konečnom dôsledku nielen zmaril účel súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej\nochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi\nkonania, ktorý sa tejto ochrany domáha.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd podľa názoru\nústavného súdu dostatočne nereflektoval na zásadné a podstatné argumenty sťažovateľov\n13\n\nuvedené v dovolaní a uprednostnil formalizmus rozhodovania, ktorý povýšil nad zmysel\nsúdnej ochrany, v rámci ktorej sa sťažovatelia domáhali spravodlivosti, čo priamo súvisí\ns poskytovaním súdnej ochrany a čo teda malo za následok porušenie ich základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 20 ods.\n1 ústavy ústavný súd uvádza, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva\nsťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a zrušenie\nrozsudku najvyššieho súdu sa v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu\n(II. ÚS 182/06, IV. ÚS 311/08) otvára priestor na to, aby sa najvyšší súd sám vyrovnal\ns ochranou označeného základného práva hmotného charakteru. Ústavný súd preto sťažnosti\nv tejto časti nevyhovel, uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu\nsubjektívnych hmotných práv účastníkov konania pred ochranou v konaní pred ústavným\nsúdom. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol aj na zásadu minimalizovania zásahov\ndo právomoci iných orgánov verejnej moci, keďže nálezom zrušujúcim rozhodnutie\no poslednom procesnom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich práv\nposkytuje, sa vytvoril priestor na ochranu namietaného porušenia týchto práv v rámci\nsústavy všeobecných súdov (obdobne pozri napr. IV. ÚS 128/07, IV. ÚS 24/2010,\nI. ÚS 244/2011, IV. ÚS 495/2011).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo\nslobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nVzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, bolo pre dovŕšenie ochrany\nporušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 56\n14\n\nods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto zrušil napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu (bod 2 výroku nálezu).\nV ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).\nIII.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľov si\nuplatnil trovy konania, ktoré však vyčíslil v celkovej sume 749,09 €.\nÚstavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nPodľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)\nv konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu,\npričom ak ide o zastupovanie viacerých osôb, podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná\nsadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo\nviacerých osôb.\nZákladom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná\nmesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012\nv sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)\n15\n\nnáhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava\na prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 195,24 €. Ďalej má právny zástupca\nsťažovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu 7,81 € za dva úkony podľa vyhlášky\nvykonané v roku 2013. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty,\npreto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty\nv sume 81,22 €. Pokiaľ ide o vyjadrenie doručené ústavnému súdu 12. mája 2015, ústavný\nsúd za tento úkon náhradu trov konania nepriznal, keďže obsah vyjadrenia nepriniesol nové\nskutočnosti alebo argumenty, ktoré by boli potrebné pre rozhodnutie vo veci samej,\nrespektíve ktoré by bolo potrebné zohľadniť pri rozhodovaní.\nNa základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd priznal celkovú náhradu\ntrov konania v sume 487,32 €, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu (bod 3 výroku\nnálezu).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. júna 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dedenie, dedičstvo-dedičstvo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie-splnenie podmienok konania", "dovolanie-prípustnosť", "naliehavý právny záujem", "základné ľudské práva a slobody-podstata a zmysel", "dedenie, dedičstvo-dedičstvo", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cdo/63/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:ee30e114-c8f8-4b92-9156-118c224421a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 495/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 495/2011 z 9. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee30e114-c8f8-4b92-9156-118c224421a6"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:5daa82cb-db58-4aaa-9fa6-399ab98920f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 244/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 244/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5daa82cb-db58-4aaa-9fa6-399ab98920f6"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:0d48a8a1-2ec0-49f5-bc26-396a7f13a35c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d48a8a1-2ec0-49f5-bc26-396a7f13a35c"}, {"guid": "ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/08 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3"}, {"guid": "ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1"}, {"guid": "ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 182/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/06 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:36bff509-6871-40bc-8a82-f9388a2af7b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.493.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 493/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 493/2019 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.493.2019.2"}, {"guid": "ussr:06a4a8a5-4b8e-47af-997a-b9c01ab44781", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.586.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 586/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 586/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.586.2017.1"}, {"guid": "ussr:a3d2279e-4249-4c51-8e75-c4d39d4432f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.524.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 524/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 524/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.524.2017.1"}, {"guid": "0e11445e-963e-44bc-869e-19f45bbe7026:ba342aa4-9cea-4741-9e9d-ce9c0f74603d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3823222115.2", "spisova_znacka": "8Co/13/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/13/2026 z 29. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3823222115.2"}]}