{"guid": "ussr:15853f5f-8cd8-49c8-887e-e0aa732f1bd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.19.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 19/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 19/2015 z 17. 3. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. marca 2015, sp. zn. III. ÚS 19/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.19.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-03-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/15853f5f-8cd8-49c8-887e-e0aa732f1bd4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.19.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.19.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.19.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 19/2015­27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a zo sudcu Ľubomíra\nDobríka v konaní o sťažnosti Centra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Bardač s. r. o., Búdková 4, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokát a konateľ Mgr. Róbert Bardač, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sži 27/2013 a jeho uznesením\nzo 6. mája 2014 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo Centra ekologických informácií na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sži 27/2013 a jeho uznesením\nzo 6. mája 2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži 27/2013\nzo 6. mája 2014 z r u š u j e\n\na vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť Centru ekologických\ninformácií trovy konania v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť\ncentov) na účet jeho právnej zástupkyne advokátskej kancelárie Bardač s. r. o., Búdková 4,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta\n2014 doručená sťažnosť Centra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava (ďalej\nlen „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Sži 27/2013 a jeho uznesením zo 6. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie“).\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n«... sa v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\npod sp. zn. 7 S/132/2013 domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia starostu\nobce\n\nso sídlom\n\n(ďalej len „obec“), ktoré vydala obec v správnom\n\nkonaní o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“). Súčasne sa sťažovateľ\ndomáhal aj zrušenia prvostupňového fiktívneho rozhodnutia obce vydaného v tomto\nsprávnom konaní.\n2\n\nKrajský súd rozsudkom zo dňa 11. septembra 2013, č. k. 7 S/132/2013­72 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) žalobou napadnuté odvolacie fiktívne rozhodnutie, ako aj\nprvostupňové fiktívne rozhodnutie zrušil a vrátil vec obci na ďalšie konanie. Súčasne\nrozhodol samostatným výrokom o trovách konania (ďalej len „výrok o trovách konania“),\npričom sťažovateľovi nepriznal právo ich náhradu v zmysle § 250k ods. 1 zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Vzhľadom\nna to podal sťažovateľ proti výroku o trovách konania odvolanie, v ktorom navrhol zmeniť\nvýrok o trovách konania. O odvolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým rozhodnutím tak,\nže odvolanie podané proti rozsudku krajského súdu odmietol ako oneskorene podané.\nRozhodnutie odôvodnil najvyšší súd tým, že sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku\nkrajského súdu oneskorene, pretože ho podal 6. novembra 2013, kým posledným dňom\nna podanie odvolania bol 5. november 2013.\nSťažovateľ však podal odvolanie proti rozsudku krajského súdu včas ešte dňa\n5. novembra 2013 podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom cez portál\neŽaloby. Vyplýva to z potvrdzujúceho e­mailu zaslaného z portálu eŽaloby právnemu\nzástupcovi sťažovateľa dňa 5. novembra 2013 o 23,43 h (číslo podania 0903330113).\nSťažovateľ má teda za to, že odvolanie podal včas a nebol dôvod pre jeho odmietnutie.»\nSťažovateľ ďalej v sťažnosti poukazuje na to, že:\n«Najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa podané proti rozsudku krajského súdu\nz jediného dôvodu a to z dôvodu, že sťažovateľ podal odvolanie oneskorene dňa\n6. novembra 2013 namiesto toho, aby odvolanie podal najneskôr 5. novembra 2013, t. j.\nv posledný deň lehoty.\nZ prílohy č. 2 však jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ podal odvolanie proti\nrozsudku krajského súdu včas dňa 5. novembra 2013. V potvrdení doručenom sťažovateľovi\ndňa 5. novembra 2013 o 23,43 h (príloha č. 2) sa explicitne uvádza, že „Vyššie uvedený\ndátum je určujúci pre posúdenie dodržania lehoty na vykonanie podania, ak je táto lehota\nustanovená zákonom alebo určená súdom“. Sťažovateľ nemôže zodpovedať za to, že súdna\nkancelária, resp. podateľňa vyznačila na došlo odvolaní sťažovateľa nesprávne ako dátum\n\n3\n\ndoručenia odvolania dátum 6. november 2013 namiesto správneho dátumu doručenia,\nktorým bol 5. november 2013.\nNajvyšší súd teda vyhodnotil splnenie podmienky prípustnosti odvolania proti\nrozsudku krajského súdu nesprávne, pretože sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku\nkrajského súdu včas. Za týchto okolností nemal najvyšší súd podané odvolanie odmietnuť,\nale mal odvolanie riadne prejednať a učiniť tým zadosť základnému právu sťažovateľa\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a právu na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tým, že najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa podané\nvčas, je postup najvyššieho súdu a napadnuté rozhodnutie v priamom rozpore\ns požiadavkami, ktoré zakotvuje čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.»\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa Centra ekologických informácií na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo 6. mája 2014, sp. zn. 3 Sži/27/2013, a postupom, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal, porušené bolo.\n2. Uznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nzo\n\n6.\n\nmája\n\n2014,\n\nsp. zn. 3 Sži/27/2013, sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.“\nOkrem uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal aj náhradu trov\nkonania.\nUznesením sp. zn. III. ÚS 19/2015 z 20. januára 2015 ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Sži 27/2013 a jeho uznesením zo 6. mája 2014, prijal na ďalšie konanie.\n\n4\n\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku najvyššieho\nsúdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti.\nPredsedníčka najvyššieho súdu k svojmu vyjadreniu k sťažnosti doručenému\nústavnému súdu 12. decembra 2014 pripojila písomné stanovisko predsedníčky odvolacieho\nsenátu, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n«Najvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Sži/27/2013 odmietol odvolanie\nsťažovateľa voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/132/2013­72 zo dňa 11. 09.\n2013, ktorým bolo zrušené fiktívne rozhodnutie starostu Obce Kalša zo dňa 06. 05. 2013,\nako aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Kalša zo dňa 02. 04. 2013 a vec bola vrátená\nstarostovi Obce Kalša na ďalšie konanie. Najvyšší súd odmietol odvolanie sťažovateľa\nz dôvodu, že bolo podané oneskorene.\nSťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti uvádza, že odvolanie proti rozsudku\nkrajského súdu podal včas ešte dňa 05. 11. 2013 podaním podpísaným zaručeným\nelektronickým podpisom cez portál eŽaloby. Uvedená skutočnosť vyplýva z potvrdzujúceho\ne­mailu zaslaného z portálu eŽaloby právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 05. 11. 2013\no 23:43 hod. (číslo podania 0903330113). Sťažovateľ má teda za to, že odvolanie podal\nvčas a nebol dôvod pre jeho odmietnutie.\nK uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že po kontrole obsahu\npredmetného súdneho spisu vo veci sp. zn. 3 Sži/27/2013, ako aj spisu Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 7S/132/2013, najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti podaného\nodvolania vychádzal z obsahu spisu krajského súdu a zo skutočnosti, že napadnutý rozsudok\nbol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený dňa 21. 10. 2013, lehota na podanie\nodvolania začala sťažovateľovi plynúť dňa 22. 10. 2013 a posledný deň tejto lehoty pripadol\nna deň 05. 11. 2013 (utorok). Najvyšší súd pri rozhodovaní vychádzal z obsahu súdneho\nspisu, konkrétne l. č. 94, kde sa uvádza dátum a čas odoslania potvrdenky o prijatí podania\nčíslo 0903330113 – 06. 11. 2013 o 12:00:21 AM, ako aj l. č. 95, kde sa uvádza dátum a čas\nodoslania potvrdenky o overení zaručeného elektronického podpisu – 06. 11. 2013\no 12:57:23 PM. Na prvej strane podaného odvolania sťažovateľa l. č. 82 je spísaný úradný\nzáznam o tom, že predmetné odvolanie bolo zaslané cez portál eŽaloby podpísané\n5\n\nzaručeným elektronickým podpisom. Nenachádza sa tam však žiadny údaj o presnom\ndátume a čase podania predmetného odvolania. Rovnako aj z pokynu pre kanceláriu\nna vyhotovenie predkladacej správy l. č. 98, kde je uvedená poznámka, že predmetné\nodvolanie bolo podané oneskorene a na predkladacej správe Najvyššiemu súdu SR je\nuvedený dátum podania odvolania sťažovateľa 06. 11. 2013.\nVo vzťahu k sťažovateľom namietanej skutočnosti, že odvolanie proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 7 S/132/2013­72 zo dňa 11. 09. 2013 podal včas, a teda\ndňa 05. 11. 2013, o čom priložil aj potvrdenie doručené sťažovateľovi dňa 05. 11. 2013\no 23:43 hod., kde je uvedené: „Vyššie uvedený dátum je určujúci pre posúdenie dodržania\nlehoty na vykonanie podania, ak je táto lehota ustanovená zákonom alebo určená súdom“\nnajvyšší súd uvádza, že predmetné podanie, kde bol uvedený dátum podania odvolania dňa\n05. 11. 2013 o 23:43 hod. nie je a nebolo obsahom súdneho spisu a najvyšší súd o ňom\nv čase rozhodovania nemal vedomosť. Z viacerých listín obsahu súdneho spisu vyplývala\nskutočnosť, že predmetné odvolanie bolo podané oneskorene, a preto najvyšší súd rozhodol,\ntak ako je uvedené v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sži/27/2013 zo dňa 06. 05. 2014.»\nK uvedenému vyjadreniu k sťažnosti zaujal sťažovateľ stanovisko doručené\nústavnému súdu 18. februára 2015, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n„... že Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o odmietnutí odvolania\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. septembra 2013, č. k. 7S/132/2013­\n72 vychádzal z obsahu súdneho spisu, konkrétne č. l. 94, na ktorom sa uvádza dátum a čas\nodoslania potvrdenky o prijatí podania č. 0903330113 a to 6. 11. 2013 o 12:00:21 AM,\nt. j. 21 sekúnd po uplynutí lehoty na podanie odvolania a z č. l. 95, kde sa uvádza dátum\na čas odoslania potvrdenky o overení zaručeného elektronického podpisu 6. 11. 2013\no 12:57:12 PM, t. j. 12 hodín a 57 minút po uplynutí lehoty na podanie odvolania.\nZo stanoviska porušovateľa tiež vyplýva, že na prvej strane podaného odvolania\nbol urobený úradný záznam o tom, že odvolanie napadlo cez portál eŽaloby bez údaja\no presnom dátume a čase podania odvolania.\nSťažovateľ sa domnieva, že uvedené skutkové okolnosti nemôžu byť z hľadiska\núčinkov a posudzovania včasnosti odvolania na ťarchu sťažovateľa, ktorý využil pri\n6\n\npodávaní odvolania portál eŽaloby, prostredníctvom ktorého svoje odvolanie podal.\nSťažovateľ nenamieta pravdivosť údajov o vyhotovení potvrdenia o prijatí podania\nna č. l. 94, nakoľko tento časový údaj len vyjadruje skutočnosť, kedy bolo potvrdenie\no prijatí podania vyhotovené, t. j. nevyjadruje skutočnosť, kedy bolo podanie (odvolanie)\npodané.\nS prípustným použitím analógie teda ide o rovnakú situáciu ako v prípade podania\npoštovej zásielky, kedy je relevantné len to, či zásielka bola podaná na poštovú prepravu\nvčas najneskôr v posledný deň lehoty, nie skutočnosť, kedy adresát (napr. súd) otlačí\nna doručenku zásielku prezenčnú pečiatku s dátumom prevzatia zásielky, resp. inak\npovedané, kedy vyhotoví potvrdenie o prijatí podania.\nSťažovateľ preto zastáva názor, že pri posudzovaní tejto otázky je potrebné vychádzať\nz e­mailového potvrdenia, ktoré bolo po podaní odvolania doručené právnemu zástupcovi\nsťažovateľa dňa 5. 11. 2013 o 23:43 h v súlade s technickými nastaveniami portálu eŽaloby\n(tieto technické nastavenia spočívajú vtom, že každému odosielateľovi podania cez portál\neŽaloby je hneď po odoslaní podania doručený e­mail s časom odoslania podania).\nSťažovateľovi nie je známe, že adresát (v tomto prípade Krajský súd v Košiciach), ktorému\nje doručované podanie z portálu eŽaloby neobdrží informáciou o skutočnom čase odoslania\npodania podávaného cez tejto portál. Každopádne však sťažovateľ zastáva názor, že táto\nskutočnosť by nemala byť na jeho ujmu účastníka konania a to o to viac, ak v samotnom\npotvrdení sa uvádza, že dátum v tomto potvrdení uvedený (5. 11. 2013) je rozhodujúce z\nhľadiska plynutia zákonných lehôt. S poukazom na to aj po predložení stanoviska\nporušovateľa sťažovateľ považuje svoju sťažnosť za dôvodnú v celom rozsahu.“\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n7\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo\njeho odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nodmietnuté ako podané oneskorene.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nV zmysle čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch...\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z toho vyplýva, že právne východiská, na základe\nktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným\nprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\nPokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,\nktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným\nprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to\n8\n\ntak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/01).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislé rozhodovanie\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nsa\n\nmá\n\nuskutočňovať\n\nv ústavou\n\na\n\nzákonom\n\nustanovenom\n\nprocesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec súdneho\nrozhodovania tvoria predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ktoré sú\nvyvoditeľné z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Všeobecný súd by mal\nv argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú\npresvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým\nna základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť\nprijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd\nmusí súčasne vychádzať z toho, že práve on má poskytovať v občianskom súdnom konaní\nmateriálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\n9\n\na oprávnených záujmov účastníkov [§ 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“);\nnapr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09].\nUvedené zásady vzťahov ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci, pričom úlohou ústavného súdu bolo zistiť, či napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sú z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné.\nSťažovateľ svoj názor, že najvyšší súd napadnutým uznesením a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, porušil ním označené práva podľa ústavy a dohovoru, zakladá\nna tom, že najvyšší súd pri preskúmavaní splnenia zákonnej požiadavky včasnosti ním\npodaného odvolania proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 7 S 132/2013 z 11. septembra\n2013 neprihliadal na ním (v posledný deň lehoty) urobené elektronické podanie. Sťažovateľ\ntvrdí, že podal a doručil svoje odvolanie v súlade s platnými procesnoprávnymi pravidlami\n5. novembra 2013 o 23.43 h prostredníctvom portálu eŽaloby, pričom podanie bolo\npodpísané zaručeným elektronickým podpisom. Uvedené tvrdenie sťažovateľ preukazuje\npotvrdzujúcim mailom z portálu e­Žaloby.\nPodľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia\nuplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti\nurčujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec\nlehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší\nnasledujúci pracovný deň.\nPodľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na\nsúde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.\nPodľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej\n10\n\nalebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými\nprostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;\npodanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.\nPodanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.\nNa podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.\nPodľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia\nna súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.\nÚstavný súd považuje za potrebné najprv uviesť, že samotná otázka, či odvolanie\nsťažovateľa smerujúce proti uzneseniu krajského súdu z 31. júla 2012 bolo podané včas,\na teda v súlade s procesnoprávnymi predpismi, je skutková otázka, ktorej preskúmavanie\nústavným súdom je vo všeobecnosti limitované jeho ústavným postavením.\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že v konaní o sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý by vykonával dokazovanie\nna zistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkových\ntvrdení (I. ÚS 200/2011). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že aj podľa\nrozhodovacej činnosti Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United\nKingdom, sťažnosť č. 10000/83, H. v. United Kingdom) sa pod spravodlivým súdnym\nprocesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho\nkonania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické\nokolnosti konkrétneho prípadu. Uvedené platí v zásade aj pre prípad zisťovania včasnosti\npodaného opravného prostriedku.\nV okolnostiach\n\nposudzovanej\n\nveci\n\nústavný\n\nsúd\n\npovažuje\n\nza\n\nvhodné\n\npoukázať na právne názory samotného najvyššieho súdu vyjadrené v jeho doterajšej\njudikatúre k problematike doručovania elektronických podaní. Najvyšší súd v uznesení\nsp. zn. 3 Obdo 7/2012 z 29. februára 2012 v súvislosti s posudzovaním doručenia\nelektronických podaní okrem iného uviedol, že „za urobené sa považujú momentom ako\n11\n\ndôjdu na elektronickú adresu určenú pre súd, bez ohľadu nato, kedy bude došlý elektronický\ndokument spracovaný (vytlačením zhmotnený, zaevidovaný, ďalej odoslaný atď.)... Keďže\nelektronické adresy sú aktívne bez prerušenia 24 hodín denne, nie je možnosť robiť podania\ntakouto formou obmedzená úradnými hodinami súdov.“.\nÚstavný súd po analýze predloženého spisu krajského súdu a príloh pripojených\nk sťažnosti konštatuje, že vzhľadom na to, že odvolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského\nsúdu z 11. septembra 2013 bolo nepochybne podané elektronicky so zaručeným\nelektronickým podpisom, bolo povinnosťou najvyššieho súdu v súlade s už citovanými\nustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ako aj s už citovanou vlastnou judikatúrou\nprihliadať na takéto podanie a náležitým spôsobom sa vysporiadať v prvom rade s otázkou,\nči uvedené elektronické podanie bolo urobené včas. Preto, pokiaľ najvyšší súd pri\nposudzovaní včasnosti odvolania túto skutočnosť riadne neoveril a vychádzal iba z obsahu\npredloženého súdneho spisu krajského súdu, ktorý podľa vyjadrenia najvyššieho súdu „údaj\no presnom dátume a čase podania predmetného odvolania neobsahoval“, dopustil sa takého\nprocesného pochybenia, ktoré zbavilo sťažovateľa prístupu k súdu, teda možnosti, aby\nnajvyšší súd ako odvolací súd preskúmal ním podaný opravný prostriedok (odvolanie),\npričom v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu ide o také závažné pochybenie,\nktoré je z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné. Ústavný súd preto rozhodol,\nže najvyšší súd napadnutým uznesením, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nporušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto\nnálezu).\nNa uvedený právny záver, ako už bolo uvedené, nemá vplyv skutočnosť, že najvyšší\nsúd pri rozhodovaní o odvolaní nemal k dispozícii elektronické podanie odvolania\nsťažovateľa, pretože sa nenachádzalo v predloženom spise krajského súdu. Táto skutočnosť\nnemôže byť pričítaná na ťarchu účastníka konania (sťažovateľa), ktorý sa ochrany svojich\npráv a oprávnených záujmov domáha spôsobom ustanoveným zákonom.\n\n12\n\nIII.\nV zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nV zmysle § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že postupom najvyššieho súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Sži 27/2013 a jeho uznesením zo 6. mája 2014 bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, bolo potrebné zároveň v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľa aj\nvrátiť vec v zmysle § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPo zrušení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu a vrátení veci na ďalšie konanie\nbude najvyšší súd povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní proti rozsudku krajského súdu,\npričom bude viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v časti II tohto nálezu\n(§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\n\n13\n\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli\nv dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátskou kanceláriou\nBardač s. r. o., Búdková 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Róbert\nBardač. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch\núkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri treťom úkone právnej služby vychádzal\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2014, ktorá bola 839,83 €.\nÚhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie\nsťažnosti a stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2014 a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015\npredstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,04 € a 1 x 8,39 €) sumu 432,26 €. Keďže\nadvokátska kancelária Bardač s. r. o., Bratislava, je platkyňou dane z pridanej hodnoty\n[ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)],\nuvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy\nprávneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej\nsume 518,76 €.\n\n14\n\nPriznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote\nuvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. marca 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-preskúmavanie rozhodnutí a VZN orgánov územnej samosprávy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "doručenie, doručovanie", "elektronický podpis", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie-splnenie podmienok konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Sži/27/2013", "guid": "6668a1f3-ef9c-4b3f-aa4b-a1f02363f26a:528d2f39-a4fd-4e8f-952c-377b8d478c29", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6fff8550-1e93-42e7-9ff0-dafb3c27cdce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.67.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 67/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/2021 z 11. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.67.2021.2"}, {"guid": "ussr:9fdaf6b5-b6ac-4e6c-90bf-13481bf99c39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.479.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 479/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2018 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.479.2018.2"}]}