{"guid": "ussr:a94734ee-579a-4056-a5e1-1bada4a4c4ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.188.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 188/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 188/2015 z 12. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2015, sp. zn. III. ÚS 188/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.188.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a94734ee-579a-4056-a5e1-1bada4a4c4ab", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.188.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.188.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.188.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 188/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava, vo veci\nnamietaných jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 1\na 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 14 Co 283/2012 a jeho rozsudkom z 25. februára 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2014\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl.\n12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 283/2012 (ďalej\naj „napadnuté konanie“) a jeho rozsudkom z 25. februára 2014 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“).\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:\n«... postupom Krajského súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod spis. zn.: 14 Co\n283/2012, týkajúcom sa ochrany osobnosti proti odporcovi\n,\n\n,\n\n(ďalej ako „\n\n“),\n\nktorý rozsudkom zo dňa 25. 02. 2014 pod spis. zn.: 14 Co 283/2012­161 rozhodol tak, že\nrozsudok Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 01. 02. 2012, č. k.: 12 C 56/2010­122\npotvrdil a týmto rozhodnutím neboli ochránené jeho zákonné práva, odvolací súd spôsobil v\nkonaní prieťahy a sťažovateľ sa cíti byť v porovnaní s inou kategóriou občanov ­ verejnými\nčiniteľmi znevýhodnený pri domáhaní sa spravodlivého rozhodnutia.\nDňa 08. 04. 2010 podal sťažovateľ na Okresný súd Bratislava I proti\nnávrh na ochranu osobnosti. Konanie bolo na okresnom súde vedené pod spis. zn.:\n12 C/56/2010 a spis bol pridelený sudcovi JUDr. Beate Bizoňovej (ďalej ako „konajúca\nsudkyňa“). Okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 01. 02. 2012, č. k.: 12C 56/2010­122\na návrh zamietol. Proti rozsudku prvostupňového súdu č. k.: 12 C 56/2010­122 podal dňa\n03. 03. 2012 sťažovateľ na Krajský súd v Bratislave odvolanie.\nPredmetná odvolacia vec bola pridelená na rozhodnutie senátu pod vedením\npredsedkyne JUDr. Kataríny Javorčíkovej (ďalej ako „konajúci senát“). Odvolací súd bol\nnečinný a vo veci nekonal do 25. 02. 2014, kedy konajúci senát rozhodol rozsudkom dňa\n25. 02. 2014, č. k.: 14 Co 283/2012­161 a potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I,\nč. k.: 12 C 56/2010­122, tzn. že návrh na ochranu osobnosti zamietol. Podľa poučenia\nuvedeného v rozsudku, odvolanie proti rozsudku nebolo prípustné.\nSťažovateľ sa s dôvodmi zamietnutia návrhu na ochranu osobnosti nestotožnil a jeho\ntoho názoru, že konajúce všeobecné súdy (nijako) neochránili jeho právo na ochranu\nľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, ochranu mena v zmysle čl. 19 ods. 1 Ústavy\n2\n\nSR. Obidve rozhodnutia (č. k.: 12 C 56/2010­122, 14 Co 283/2012­161) pokladá sťažovateľ\nza zjavne neodborné a v rozpore s právnym stavom platným v Slovenskej republike.»\nV ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ podrobne opisuje z jeho pohľadu skutkový stav\nveci, ktorý predchádzal napadnutému konaniu.\nSťažovateľ v sťažnosti taktiež uviedol:\n«V priebehu súdneho konania 12 C 56/2010 na ochranu osobnosti splnomocnený\nzástupca odporcu uvádzal, že je jeho zákonným právom zvoliť si spôsob akým bude v konaní\nhájiť záujmy účastníka, ktorého v konaní zastupuje. Podľa toho mohol teda aj účelovo šíriť\nnepravdivé a zavádzajúce veci, ktorými zasahoval do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti\na dobrého mena sťažovateľa. S takýmto postupom obhajoby právneho zástupcu odporcu\nsťažovateľ nesúhlasil a poukazoval (je) na § 101 ods. 1 O. s. p., v ktorom je zakotvené,\nže účastníci sú povinní pravdivo opísať všetky rozhodné skutočnosti a označiť relevantné\ndôkazy. Bolo preukázané listinnými dôkazmi predloženými splnomocneným zástupcom\nodporcu (bod č. 4, 5), že aj mimo merita sporu útočil na česť a dobré meno sťažovateľa,\nrobil to systematicky a účelovo, aby aj za pomoci takéhoto nečestného konania, ktoré je\nv rozpore s dobrými mravmi, bol úspešný v súdnom spore.\nV rozsudku č. k.: 14 Co 283/2012­161 zo dňa 25. 02. 2014 Krajský súd v Bratislave\nuviedol, že pre vznik práva na ochranu osobnosti podľa § 11 O. Z. musia byť splnené dve\nzákladné podmienky, a to že zásah musí byť neoprávnený a súčasne musí objektívne\nspôsobiť ujmu na chránených osobnostných právach. Podľa právnej úvahy odvolacieho\nsúdu uvádzané v rozsudku niektoré zásahy, i keď sa zdanlivo javia ako odporujúce\nobjektívnemu právu, nemožno považovať za neoprávnené. O neoprávnený zásah\ndo osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu.\nJednou z takýchto okolnosti je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie\nzákonom uloženej povinnosti. Tu totiž dochádza k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa\nindividuálny záujem fyzickej osoby do osobnosti, do ktorej sa zasahuje dostáva do kolízie\ns iným „verejným tzn. vyšším záujmom“, ktorému nepriznáva prednosť. Prednes účastníka\nobčianskeho súdneho konania je výkon jeho oprávnenia. Pokiaľ pri výkone tohto\n3\n\noprávnenia dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, neposudzuje sa takýto\nzásah ako neoprávnený, pokiaľ sa osoba vykonávajúca právo nedopustí „excesu ­\nvybočenia“. Odvolací súd na základe tohto právneho zdôvodnenia potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na ochranu osobnosti.»\nV závere sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že:\n„Krajský súd v Bratislave, ktorý vo veci odvolania sťažovateľa proti zamietnutiu\nnávrhu na ochranu osobnosti konal od 25. 06. 2012 a rozhodnutie vydal až 25. 02. 2014,\nkedy bol nečinný 20 mesiacov. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je doba nečinnosti\nsúdu viac ako šesť mesiacov kvalifikovaná ako zbytočný prieťah v konaní. Sťažovateľ\npoukazuje pritom na skutočnosť, že na Krajskom súde Bratislava sú prieťahy v konaniach už\nveľa rokov bežnou záležitosťou s nikto zodpovedný tento protiústavný stav doteraz\nnevyriešil. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ namieta, že týmto (ne)konaním Krajského súdu\nv Bratislave bolo porušené jeho ústavné práva upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, t. j.\npráva na konanie bez zbytočných prieťahov. Zbytočné prieťahy v konaní, č. k.: 14 Co\n283/2012 potvrdila dňa 16. 05. 2014 aj podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave,\nlistom zo dňa 16. 05. 2014, č. Spr. 2133/2014.“\nOkrem uvedeného sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok za nespravodlivý,\nv súvislosti s čím poukazuje na spor o ochranu osobnosti, v ktorom ako uvádza,\n„\n\nvysúdil v spore s Generálnou prokuratúrou SR o ochranu osobnosti\n\n150.000.00 EUR“.\nĎalej sťažovateľ nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku ani s právnymi\na skutkovými závermi, ku ktorým v napadnutom rozsudku dospel.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„1. Základné práva\n\n,\n\nupravené v čl. 46\n\nods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 12 ods. 1,2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Bratislave v\nkonaní vedenom pod spis. zn.: 14 Co 283/2012 porušené boli.\n4\n\n2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd. Právoplatný rozsudok\nKrajského súdu zo dňa 25. 02. 2014, č. k.: 14 Co 283/2012­161 sa ruší a prikazuje sa, aby\nbol rešpektovaný platný právny stav najmä, aby boli riadne vykonané dôkazy v zmysle §\n122 ods. 1, § 129 ods. 1 O. s. p. a vyhodnotené povinnosti vyplývajúce z 6 ods. 4 vyhl. č.\n164/1997 Z. z., konanie bolo vedené za podmienok stanovených v zmysle § 101 ods. 1\nO. s. p. a aby bolo rozhodnuté súladne s Ústavou SR a Európskym dohovorom o ľudských\nprávach a základných slobodách.\n3.\n\n,\n\npriznáva finančné zadosťučinenie\n\n150 000,00 EUR (slovom stopäťdesiattisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný\nvyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).\n4. JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho\nzastúpenia 1 466,66 EUR (slovom jedentisícštyristošesťdesiatšesť EUR 66 centov), ktoré je\nsúd povinný zaplatiť na účet advokáta vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, číslo\núčtu: 0173 742 168/0900 do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n5\n\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne\n\nneopodstatnenú\n\nsťažnosť\n\nide\n\nvtedy,\n\nkeď\n\nnamietaným\n\npostupom\n\nvšeobecného súdu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\nÚstavný súd predovšetkým pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá\nzásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(II. ÚS 21/96). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale\nchrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi\nústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nÚstavný súd teda, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je\nopravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05), a preto nemôže preskúmavať\nrozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade\ns právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy\n\n6\n\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Z týchto hľadísk pristúpil ústavný súd aj k posúdeniu\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného uviedol:\n„Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal\na prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia ústneho odvolacieho\npojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., a dospel\nk záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a ani jeho zmenu. Súd\nprvého stupňa náležité zistil skutkový stav veci (§ 120 O. s. p.), vec posúdil správne\npo právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O. s. p.),\na s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje (§ 219\nods. 2 O. s. p.).\nOdvolací súd predovšetkým skúmal odvolaciu námietku, že postupom súdu prvého\nstupňa mala byť navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Takúto skutočnosť\nnezistil, pretože navrhovateľ okrem ústnych prednesov na pojednávaniach založil do spisu\nviaceré písomné podania, ktorými sa podrobne vyjadril k žalovanému nároku a s ktorými sa\nsúd prvého stupňa oboznámil. Na záverečnom pojednávaní dňa 1.2.2012 navrhovateľ nemal\nďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z týchto dôvodov na uvedenú odvolaciu námietku\nodvolací súd neprihliadal.\nHodnotením zásahu do osobnostných práv v rámci obrany v súdnom konaní sa\nzaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 74/2008 , v ktorom konštatoval, že pre\nvznik práva domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka musia byť splnené\nkumulatívne dve zákonné podmienky ­ zásah musí byť neoprávnený a súčasne objektívne\nspôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Niektoré zásahy, i keď sa\nzdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno považovať za neoprávnené.\nO neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti vylučujúce\nneoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho\npráva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Tu totiž dochádza k stretu dvoch\nzáujmov, pri ktorom sa individuálny záujem jednotlivej fyzickej osoby, do osobnosti ktorej\nsa zasahuje, dostáva do kolízie s iným (verejným ­ vyšším) záujmom, ktorému sa priznáva\n7\n\nprednosť. Prednes účastníka občianskeho súdneho konania, pri ktorom sa vyjadruje\nk prejednávanej veci alebo k výsledkom vykonaného dokazovania alebo pri ktorom opisuje\nrozhodujúce skutočnosti, je výkonom jeho procesného oprávnenia (obdobne je výpoveď\nsvedka alebo podanie znaleckého posudku znalcom v občianskom súdnom konaní plnením\nich zákonnej povinnosti). Pokiaľ pri realizácii tohto procesného oprávnenia (pri plnení tejto\nprocesnej povinnosti) dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, neposudzuje sa\ntakýto zásah ako neoprávnený potiaľ, pokiaľ sa osoba vykonávajúca toto právo (plniaca\ntúto povinnosť) nedopustí excesu (vybočenia). Pri posudzovaní správania určitej osoby\nzúčastnenej na občianskom súdnom konaní (napríklad účastníka konania, svedka, znalca)\nz hľadiska toho, či sa pri výkone svojich procesných oprávnení alebo pri plnení svojich\nprocesných povinností dopustila excesu a neoprávnene zasiahla do osobnostných práv inej\nosoby, treba za exces v uvedenom zmysle považovať každé konanie, ktoré vybočilo z rámca\nzodpovedajúceho výkonu príslušného procesného oprávnenia.\nNavrhovateľ odvodzuje svoj nárok od piatich tvrdení, špecifikovaných v žalobnom\nnávrhu, z ktorých štyri boli súčasťou vyjadrení zástupcov odporcu (\na\n\n) k žalobe navrhovateľa v rámci súdneho konania vedeného pod\n\nsp. zn. 20 C 61/06 a sp. zn. 18 C 377/04, a ktoré boli predmetom dokazovania a hodnotenia\nsúdov v týchto konaniach. Časť výrokov sa týkala zdravotného stavu navrhovateľa a jeho\nschopnosti vykonávať prácu vodiča trolejbusu v súvislosti s príkazom odporcu ako\nzamestnávateľa navrhovateľovi ako zamestnancovi, aby sa podrobil lekárskym vyšetreniam\nmimo zákonom stanovených termínov, pričom pre nerešpektovanie tohto príkazu odporca\ns navrhovateľom ukončil pracovný pomer. Časť výrokov sa týkala vyjadrení odporcu,\nže zákonný sudca rozhodol vo veci pod neprípustným nátlakom navrhovateľa. Tieto výroky\nodzneli len v rámci procesných oprávnení odporcu brániť sa proti žalovanému nároku\nnavrhovateľa, a neboli prednesené verejne. Aj v prípade ich nepravdivosti by samy osobe\nneboli spôsobilé znížiť česť a dobré meno navrhovateľa vo vzťahu k tretím osobám, a neboli\ntakého charakteru, aby ich bolo možné označiť za exces z procesných oprávnení odporcu\n(t. j. neboli hrubourážlivé, zosmiešňujúce, priečiace sa dobrým mravom, a časť z nich bola\nlen dôvodom na prípadné vylúčenie zákonného sudcu z rozhodovania veci). Tvrdenie pod\nbodom 1. zo dňa 19.5.2006 nebolo preukázané, a malo byť navyše prednesené len v úzkom\n8\n\nkruhu medzi navrhovateľom, hlavným majstrom\n\na prokuristom\n\n. Pre neoprávnený zásah sa okrem samotnej existencie difamujúceho\nvýroku vyžaduje, aby bol prednesený spôsobom, ktorý objektívne môže ohroziť vážnosť\nfyzickej osoby v spoločnosti, nie len v úzkom kruhu osôb, napríklad na pracovisku.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil.“\n\nIII.\n1. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa preskúmal\npredovšetkým možnosť preukázania príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom\nkrajského súdu v odvolacom konaní (vrátane napadnutého rozsudku krajského súdu)\na základným právom upraveným v čl. 46 ods. 1 ústavy, porušenie ktorého sťažovateľ\nv sťažnosti namieta.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nČlánkom 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, predovšetkým\npráva na prístup k súdu a práva na spravodlivý proces. Podľa konštantnej judikatúry\nústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd\nodmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby\n(II. ÚS 8/01) vrátane návrhu o námietke zaujatosti alebo v prípade opravných konaní by\n\n9\n\nvšeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho\nmeritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím\n(IV. ÚS 279/05, IV. ÚS 337/04).\nV prípade sťažovateľa však nešlo o odmietnutie spravodlivosti majúce za následok\nporušenie základných práv, ale o prípad, keď právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo\nna spravodlivé súdne konanie bolo v celom rozsahu realizované, aj keď nie podľa\nsubjektívnych názorov sťažovateľa. Sťažovateľova nespokojnosť s obsahom rozhodnutia\nkrajského súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným.\nÚstavný súd stabilne judikuje, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne (napr. I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). K tomu treba dodať, že aj taký zásah podlieha\nprincípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, a preto je podmienený tým, že zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným\nprocesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa\nvšeobecného súdu.\nÚstavný\n\nsúd\n\npo\n\ndôslednom\n\npreskúmaní\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 14 Co 283/2012­161 z 25. februára 2014 konštatuje, že ako celok obsahuje dostatok\nskutkových a právnych záverov na jeho potvrdzujúci výrok. Ústavný súd nezistil nič, čo by\nsignalizovalo možnosť porušenia ústavnoprocesných princípov konania pred krajským\nsúdom podľa čl. 46 až čl. 50 ústavy, a tiež nezistil, že by závery krajského súdu\nrozhodujúceho o odvolaní sťažovateľa proti zamietajúcemu prvostupňovému rozsudku\nv konaní o ochrane osobnosti boli svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či\nurobené v zrejmom omyle, prípadne v nesúlade s platnou právnou úpravou, navyše\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné, zrejmé a je vypracované aj\nv dostatočnom rozsahu. Ústavný súd v takom prípade nemá žiaden dôvod a ani oprávnenie\nna prehodnocovanie záverov krajského súdu. Tvrdenia sťažovateľa preto podľa názoru\n10\n\nústavného súdu sledujú len dosiahnutie zmeny napadnutého rozsudku, čo však nemožno\nspájať s pojmom spravodlivý proces a porušovaním jeho princípov.\nÚstavný súd poukazuje na tú skutočnosť, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé súdne konanie nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred\nvšeobecným súdom úspešný, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka vrátane jeho dôvodov a námietok. Procesný\npostoj účastníka konania zásadne nemôže implikovať povinnosť všeobecného súdu\nakceptovať všetky jeho návrhy, procesné úkony a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd\nje však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri\nrešpektovaní tohto druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje\nnároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Všeobecný\nsúd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. II. ÚS 98/06).\nÚstavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil,\nže ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva\nalebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne\nako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a postupu, ktorý\nmu predchádzal, konštatuje, že krajský súd rozhodol tak, že nie je reálne predpokladať, aby\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné dospieť k záveru o porušení\nobsahu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, a preto sťažnosť\nv tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n11\n\n2. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní vrátane vydania príkazu konať bez zbytočných prieťahov, ústavný súd\npoukazuje na svoju predchádzajúcu štandardnú judikatúru, podľa ktorej zjavná\nneopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie\nuvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený\nvšeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\n(II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu práva nečinnosťou tohto orgánu\nnemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo\ntrvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti\nústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,\nústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (pozri\n\nproti Slovenskej republike, rozhodnutie\n\no sťažnosti č. 16970/05).\nZo zistenia ústavného súdu a samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie\nkrajského súdu vedené pod sp. zn. 14 C 283/2012 bolo právoplatne skončené\n14. apríla 2014, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok krajského súdu z 25. februára 2014.\nKeďže sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy postupom krajského súdu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu až 4. júna 2014, t. j. v čase, keď napadnuté konanie už bolo právoplatne skončené,\n12\n\na preto k namietanému porušovaniu označeného základného práva už nemohlo dochádzať\na právna neistota sťažovateľa už nemohla trvať, ústavný súd sťažnosť v tejto časti v súlade\ns § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd napokon uvádza, že z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti musel\nodmietnuť sťažnosť aj v časti namietajúcej porušenie čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, keďže závery\nprijaté o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v časti namietajúcej porušenie základného\npráva na súdnu ochranu sa v celom rozsahu vzťahujú aj na záver o neopodstatnenosti\nsťažnosti vo vzťahu k označeným článkom ústavy, ktoré už preto nie je potrebné\npodrobnejšie odôvodňovať. Ak totiž nič nesignalizuje možnosť porušenia základného práva\nna súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súde konanie), potom sa krajský súd nemohol\ndopustiť ani porušenia predmetných článkov ústavy.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,\naby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "ochrana osobnosti", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:f7ea84cb-df8d-40bb-9860-4df280221340", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7ea84cb-df8d-40bb-9860-4df280221340"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:55d445fa-e04a-41b7-b593-72fda00dcdcd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 337/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55d445fa-e04a-41b7-b593-72fda00dcdcd"}, {"guid": "ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:ad46319d-9ace-4860-a04a-ae0ee1543740", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 53/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad46319d-9ace-4860-a04a-ae0ee1543740"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/01 z 18. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-18", "citacie_n": 229, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:48c753ad-3fea-4bd4-9436-d9906da85dbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/00 z 11. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-11", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.24.2000.1"}, {"guid": "ussr:f68db54a-deb7-48a8-90b1-1500dab22b30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.70.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/99 z 15. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-15", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.70.1999.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "a7b8dfb4-9976-4c76-a339-278f11da5d47:3522442a-fa6b-4f28-9bf8-dc203ba2f09d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1110216415.1", "spisova_znacka": "14Co/283/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/283/2012 z 24. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1110216415.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4e5e1313-7d65-49f2-bb8c-60604bd95f9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.673.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 673/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 673/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.673.2016.1"}]}