{"guid": "ussr:f217093f-8037-4681-80f6-5b815f45fb7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.173.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 173/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 173/2015 z 28. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2015, sp. zn. III. ÚS 173/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.173.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca nie je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f217093f-8037-4681-80f6-5b815f45fb7a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.173.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.173.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.173.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 173/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015\nprerokoval podanie JUDr. Daniely Švecovej, predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, č. k. KP 3/2014­41 z 5. novembra 2014, ktorým namieta predpojatosť sudcov\nÚstavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Lajosa Mészárosa, JUDr. Sergeja Kohuta\na JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky\npod sp. zn. II. ÚS 475/2014, a takto\nrozhodol:\nSudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Lajos Mészáros, Sergej Kohut\na Ľudmila Gajdošíková n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom\nÚstavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 475/2014.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo\n19. novembra 2014 doručené podanie JUDr. Daniely Švecovej (ďalej len „navrhovateľka“),\npredsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), č. k.\nKP 3/2014­41 z 5. novembra 2014, ktorým vzniesla námietku predpojatosti voči sudcom\nústavného súdu JUDr. Lajosovi Mészárosovi, JUDr. Sergejovi Kohutovi a JUDr. Ľudmile\nGajdošíkovej vo veci sťažnosti\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), proti\n\nnajvyššiemu súdu vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 475/2014. Sťažovateľ v tomto\nkonaní namieta porušenie v petite označených práv postupom (okrem iného) najvyššieho\n\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 TdoV 12/2013 a jeho uznesením z 21. novembra\n2013.\n2. V úvode svojho podania navrhovateľka uviedla: „v konaní o sťažnosti\nnavrhujem, aby Najvyšší súd v zmysle § 28 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde\") bývalý predseda Najvyššieho\nsúdu SR vyhlásil, že pre predpojatosť odmieta sudcov JUDr. Lajosa Meszárosa, JUDr.\nSergeja Kohúta a JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú.\nV prejednávanej veci\n\n, sp. zn. 2 TdoV 12/2013 bol predsedom\n\nsenátu a je všeobecne známy negatívny vzťah týchto sudcov vo vzťahu k jeho osobe.“\n3. V ďalšej časti podania námietku predpojatosti voči všetkým trom sudcom\nnavrhovateľka odôvodnila v podstatnom takto: „Predseda Najvyššieho súdu som v minulosti\npodal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenia pre podozrenie\nzo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, v ktorých som\npodrobne poukázal na skutočnosti týkajúce sa sudcov JUDr. Lajosa Meszárosa,\nJUDr. Sergeja Kohúta a JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej.“\nA tiež, že „Je všeobecne známe, že opakovane a verejne poukazoval na viaceré\npochybenia dotknutých sudcov. Okrem toho ako predseda Najvyššieho súdu sa listom\nz 20. marca 2012, sp. zn. KP 4/2010­117, obrátil na predsedníčku Ústavného súdu SR\ns viacerými výhradami proti nepravdivým tvrdeniam uvedeným v náleze II. ÚS 452/2010,\nktoré smerovali proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sudca. Uvedené tiež vyvoláva\npochybnosti o nestrannom rozhodovaní senátu JUDr. Mészárosa, ktorý sa podieľal\nna rozhodovaní vo veci II. ÚS 452/2010.“.\n4. Pokiaľ ide o sudcu Sergeja Kohuta, navrhovateľka odôvodnila jeho predpojatosť aj\ntým, «že v roku 2003 ako neúspešný kandidát na predsedu Najvyššieho súdu napadol voľbu\npredsedu najvyššieho súdu na túto funkciu sťažnosťou na Ústavnom súde, o ktorej aj\nÚstavný súd rozhodoval. Je všeobecne známe, že bol úspešným účastníkom tejto voľby.\nSudca Kohút vyjadril svoju zaujatosť vo viacerých veciach bývalého predsedu najvyššieho\n2\n\nsúdu ako účastníka konania, kde mal byť tento sudca pôvodne členom senátu. Osobitne\ntreba zdôrazniť a upriamiť pozornosť na to, že sudca Kohút na vlastnú žiadosť bol\nuznesením Ústavného súdu č. III. ÚS 72/2007 z 3. apríla 2007 vylúčený z výkonu sudcovskej\nfunkcie v konaní vedenom pred Ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 467/2006. V tejto veci sa\nsamotný sudca Kohút vyjadril takto: „(...) Ide o vec, v ktorej jedným z účastníkov konania je\nJUDr. Štefan Harabin, súčasný minister spravodlivosti.“»\n5. V závere podania navrhovateľka zhrnula, že „Okolnosti uvedené vo vzťahu\nk sudcom JUDr. Lajosovi Meszárosovi, JUDr. Sergejovi Kohútovi a JUDr. Ľudmile\nGajdošíkovej odôvodňujú vznik pochybností objektívnej povahy o ich nepredpojatosti\nv zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde.“.\n6. Predseda senátu II. ÚS a zároveň sudca spravodajca v predmetnej veci Lajos\nMészáros listom z 25. februára 2015 oznámil predsedníčke ústavného súdu, že boli podané\nnámietky predpojatosti voči všetkým sudcom tohto senátu a zároveň priložil vyjadrenie\nvšetkých dotknutých sudcov.\n7. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 10. marca 2015 boli\nnámietky v súlade s čl. IV bod 1 písm. b) Rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015\npridelené na rozhodnutie podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde do senátu\nIII. ÚS ústavného súdu.\n8. Sudca Lajos Mészáros vo svojom vyjadrení z 25. februára 2015 k námietkam\nuviedol: «Pokiaľ sa v uvedenom podaní tvrdí, že námietka sa vznáša aj preto, lebo mám\n„negatívny vzťah“ k bývalému predsedovi najvyššieho súdu JUDr. Štefanovi Harabinovi\n(ktorý bol predsedom senátu v napadnutom konaní), toto tvrdenie nie je, ale ani nemôže byť\nničím relevantným dôvodom podložené.\nSkutočnosť, že bývalý predseda najvyššieho súdu podal aj na mňa trestné oznámenie\nberiem ako realitu, a keďže nie som si vedomý toho, že by som sa dopustil akéhokoľvek\ntrestného činu, neviem si predstaviť ani žiadne negatívne následky takéhoto oznámenia.\n\n3\n\nPodstata námietok predpojatosti vo vzťahu k mojej osobe spočíva opakovane aj\nv tom, že II. senát ústavného súdu, ktorého som členom, vo veci sp. zn. II. ÚS 452/2010\nnerozhodol podľa predstáv bývalého predsedu najvyššieho súdu. Nemienim zachádzať\ndo podrobností v súvislosti s týmto podaním, teda bez toho, aby som zachádzal do merita\ntejto veci, iba poukazujem nato, že ústavná konformnosť predmetného rozhodnutia je\nv zásade obhájená už aj súvisiacou analýzou nášho analytického oddelenia Spr 846/2013\nz 10. septembra 2013. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe judikatúry ostatných\nsenátov ústavného súdu a v súlade s ňou, ako aj v súlade s judikatúrou ESĽP. Vo vzťahu\nk predmetným námietkam predpojatosti považujem za zmysluplné poukázať už iba\nna ustanovenie § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého\n„ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred\nústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (...).“ Podľa § 14\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku „dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré\nspočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných\nveciach.“\nNa základe uvedeného zastávam názor, že v danom prípade sú námietky\npredpojatosti voči mojej osobe neopodstatnené a že vo veci vedenej pred ústavným súdom\npod sp. zn. II. ÚS 475/2014 neexistujú dôvody môjho vylúčenia z funkcie sudcu\nv prerokúvanej veci v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nPrehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer k veci\nani pre pomer k účastníkom konania a ani k štatutárnemu zástupcovi.»\n9. Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková vo svojom vyjadrení z 5. marca 2015 uviedla, že\ndôvody\n\npredpojatosti\n\nsú\n\nv podaní\n\nnavrhovateľky\n\nformulované\n\ndosť\n\nzmätočne\n\na nezrozumiteľne, pričom citovala úvodné tri vety podania navrhovateľky. V ďalšej časti\nvyjadrenia sudkyňa Ľudmila Gajdošíková prezentovala toto stanovisko:\n«K námietkam mojej predpojatosti vznesenými JUDr. Štefanom Harabinom (časť\ntextu námietky predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky totižto evokuje dojem,\n\n4\n\nže ide v časti/čiastočne o námietku JUDr. Štefana Harabina) som sa vyjadrila už niekoľko\ndesiatok ráz a príslušný senát o nich aj rozhodol.\nOkrem takto formulovanej námietky predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky formuluje námietku predpojatosti voči mojej osobe dosť všeobecne a nie je mi\nznáme, aké sú jej vlastné dôvody, pre ktoré vyhlasuje moju predpojatosť vo veci vedenej pod\nsp. zn. II. ÚS 475/2014.\nV nadväznosti na uvedené oznamujem, že námietku predpojatosti voči mojej osobe\nuplatnenú predsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Danielou Švecovou\npovažujem za nedôvodnú a vyjadrujem presvedčenie, že som spôsobilá a pripravená\nrozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato v súlade so sľubom, ktorý som podľa\nčl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zložila už dva razy.»\n10. Sudca Sergej Kohut predložil listom z 3. marca 2015 toto vyjadrenie:\n„\n\nnepoznám, nikdy som s ním nebol v styku a neviem o koho sa\n\njedná, preto už z toho dôvodu sa necítim byť zaujatým vo veci výkonu sudcovskej funkcie.\nPredsedníčka uvedeného súdu však neuvádza ako dôvod mojej zaujatosti\nmôj vzťah k\n\nnejaký\n\n, ale skutočnosti, ktoré s tým vôbec nesúvisia. Predmetom konania\n\nnie je subjekt Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale konkrétna osoba, čo nesúvisí\ns prejednávanou vecou. Túto skutočnosť by mala predsedníčka takéhoto súdu vedieť, ak\nnapriek tomu uvádza zavádzajúce skutočnosti, potom hodnotím jej podanie ako vrcholne\nnekvalifikované, zavádzajúce a zaujaté voči mojej osobe, k čomu som jej nezadal žiadny\ndôvod. Preto pri opakovanom zavádzajúcom podnete proti mojej osobe budem postupovať\nprávnymi krokmi aj ja proti predsedníčke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nZ uvedených dôvodov sa necítim byť zaujatým vo veci a navrhujem, aby som nebol\nvylúčený z výkonu sudcovskej funkcie podľa § 27 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“\n11. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu\nsudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom\nkonania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.\n5\n\n12. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že\nniektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu\no odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže\nju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.\n13. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak ide o rozhodovanie v senáte\nústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.\n14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba\nposudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia\na správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená\nakákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby\nrozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že\nsúd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato\na neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné\npre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké\npríležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd\nmá právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).\n15. Ešte pred posúdením dôvodnosti samotných námietok predpojatosti dotknutých\nsudcov bolo potrebné, aby sa ústavný súd zaoberal procesnými podmienkami konania\nv zmysle § 20 ods. 1, § 25 ods. 2 a § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to najmä (i)\nformy a obsahu podania a (ii) aktívnej legitimácie.\n16.\n\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa\n\nústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,\nprípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.\n\n6\n\n17. Aj keď v tomto prípade sa jedná „iba“ o procesný návrh, požiadavky plynúce\nz citovaného ustanovenia zákona sa, čo do formy a náležitostí obsahu, nepochybne vzťahujú\naj na podania tohto typu.\nUvádzacia veta podania navrhovateľky (ktorá by mala zrejme byť aj návrhom\nna rozhodnutie, pretože ďalší text sa zaoberá už iba dôvodmi vznesenej námietky\npredpojatosti sudcov) znie v podstatnom takto: „v konaní o sťažnosti\nnavrhujem, aby Najvyšší súd v zmysle § 28 zákona č. 38/1993 Z. z. (...) bývalý predseda\nNajvyššieho súdu SR vyhlásil, že pre predpojatosť odmieta sudcov JUDr. Lajosa\nMeszárosa, JUDr. Sergeja Kohúta a JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú“. Keďže ostatné formálne\nnáležitosti svedčia o tom, že ide o podanie navrhovateľky (ako štatutárneho orgánu) v mene\nnajvyššieho súdu, z tejto formulácia (celkom nejasnej po gramatickej i sémantickej stránke)\nnemožno zreteľne odvodiť ani len to, či ide o odmietnutie sudcov najvyšším súdom (ako\núčastníkom predmetného konania pred ústavným súdom) alebo jeho bývalým predsedom.\nNezrozumiteľnosť podania v tomto smere (teda o čie podanie vlastne ide) podčiarkuje text\ntretieho odseku, úvod ktorého znie: „Predseda Najvyššieho súdu som (sic !; pozn.)\nv minulosti podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenia...“.\n18. Podľa už citovaného § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnuť sudcu\npre predpojatosť môže iba účastník konania. V danej veci je okrem sťažovateľa účastníkom\nkonania najvyšší súd, v mene ktorého koná navrhovateľka ako štatutárny orgán. Všetky\ndôvody uvedené v podaní sa však týkajú vzťahu bývalého predsedu najvyššieho súdu,\npresnejšie, aj keď to explicitne v podaní nie je uvedené, JUDr. Štefana Harabina, ktorý bol\naj predsedom senátu najvyššieho súdu v sťažnosti napadnutej veci, k dotknutým sudcom\nústavného súdu. K tomu je potrebné konštatovať, že JUDr. Štefan Harabin nezosobňuje\nnajvyšší súd, ani senát najvyššieho súdu, ktorému predsedal, teda nie je účastníkom\npredmetného konania pred ústavným súdom.\n19. Z obsahu podania vyplýva, že ide o vyhlásenie o odmietnutí sudcov podľa § 28\nods. 1 zákona o ústavnom súde a dôvody v ňom uvedené sa týkajú výlučne subjektívneho\nvzťahu JUDr. Štefana Harabina k nim. Poukazuje sa však v ňom prostredníctvom judikatúry\n\n7\n\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu a priamo v texte posledného odseku aj\nna pravidlo objektívnej predpojatosti, pričom dôvody pochybností o nepredpojatosti\ndotknutých sudcov by mali spočívať práve v uvedených osobných vzťahoch. Ani táto\nkonštrukcia podania nezodpovedá všeobecným požiadavkám každého návrhu na začatie\nkonania pred ústavným súdom (§ 20 ods. 1 druhá veta zákona o ústavnom súde).\n20. Ústavný súd už judikoval, že námietkový proces môže začať, prebiehať\na rozhodnutie ústavného súdu o ňom môže byť vydané len za splnenia určitých podmienok\nstanovených procesným právom (procesné podmienky). Procesné podmienky možno\nvymedziť ako predpoklady prípustnosti vydania meritórneho rozhodnutia (hmotnoprávnej\nalebo procesnej povahy) v danej veci (m. m. I. ÚS 130/2010).\n21. Nedostatky posudzovaného podania takého charakteru a rozsahu ako sú popísané\nv bodoch 15. až 20., zvyčajne vedú v praxi ústavného súdu k procesnému odmietnutiu\nnávrhu, či už z dôvodov nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí alebo ako podané\nzjavne neoprávnenou osobou.\n22. V danom prípade však ústavný súd, vychádzajúc z celého obsahu podania\nnavrhovateľky, ale najmä v záujme zachovania právnej istoty všetkých účastníkov konania\no sťažnosti sťažovateľa z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý proces\na na zákonného sudcu, posúdil podanie navrhovateľky ako podnet na preskúmanie\nexistencie pochybností o nepredpojatosti dotknutých sudcov z objektívneho hľadiska\nz dôvodov v ňom uvedených.\n23. Nosným dôvodom, z ktorého by sa mali odvodiť pochybnosti o nepredpojatosti\ndotknutých sudcov je skutočnosť, že voči nim v minulosti bývalý predseda najvyššieho súdu\npodal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenia, že je všeobecne\nznáme jeho opakované a verejné poukazovanie na viaceré ich pochybenia, a že je tiež\nvšeobecne známy negatívny vzťah týchto sudcov vo vzťahu k jeho osobe.\nV spojení s početnými námietkami bývalého predseda najvyššieho súdu toho istého\nrázu (okrem iného) aj voči dotknutým sudcom v tejto veci ústavný súd konštatuje, že tieto\n8\n\nvšeobecné tvrdenia nepostačujú na rozhodnutie o ich vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie\nv danej veci. Z iných rozhodnutí ústavného súdu je známe, že pochybností o nepredpojatosti\nsudcu musia byť založené na existencii určitého dôvodu, vymedzeného takými konkrétne\noznačenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nepredpojatosť\nreálne a objektívne pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu,\npričom zároveň je potrebné zdôrazniť, že zákon o ústavnom súde nepozná „univerzálne“\nvylúčenie sudcu. Rozhodnutie o vylúčení sudcu sa vždy musí týkať len konkrétnej právnej\nveci prejednávanej ústavným súdom (pozri napr. I. ÚS 130/2010).\n24. Pokiaľ ide o osobitný dôvod námietky týkajúci sa sudcu Lajosa Mészárosa a jeho\núčasti na rozhodovaní vo veci sp. zn. II. ÚS 452/2010, ústavný súd pripomína, že podľa\n§ 14 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov\nv spojení s § 31a zákona o ústavnom súde dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,\nktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní\nv iných veciach.\n25. Dôvod na vylúčenie sudcu Sergeja Kohuta podporený poukázaním na jeho\nvylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie vo veci Rvp 467/2006 na základe žiadosti\nsamotného sudcu neobstojí, pretože v tejto veci bol účastníkom konania osobne bývalý\npredseda najvyššieho súdu ako fyzická osoba, čo je úplne iná situácia.\n26. Ústavný súd\n\npovažuje v uvedených súvislostiach (obsah dôvodov námietok\n\na skutočnosti, o ktoré sa opierajú; pozri aj bod 23.) za potrebné zdôrazniť, že nemožno\nakceptovať\n\ntaký\n\npostup\n\nktoréhokoľvek\n\núčastníka\n\nkonania\n\nalebo\n\njeho\n\nzástupcu\n\npred ústavným súdom, v rámci ktorého najprv podrobí kritike (aj verejnej) niektorých\nsudcov ústavného súdu, prípadne podá na ich osobu trestné oznámenie a neskôr namieta ich\npredpojatosť\n\ntvrdiac,\n\nže\n\nobjektívne\n\nexistujú\n\npochybnosti\n\n(tzv.\n\n„zdanie“)\n\no ich\n\nnepredpojatosti, pretože jeho predchádzajúce iniciatívne atakovanie muselo v nich vyvolať\nnepriateľstvo, či nevraživosť voči jeho osobe. Tento postup vybočuje z rámca nástrojov,\nktorým sa zabezpečuje nestranné rozhodovanie zákonného sudcu, ale ide už o pokus\n\n9\n\núčastníka konania vyberať si sudcov, ktorí by mali v jeho veci (alebo dokonca v inej kauze)\nrozhodovať.\n\n27. Zhrnúc\n\ndôvody\n\nuvedené\n\nv predchádzajúcich\n\nbodoch\n\ns prihliadnutím\n\nna vyjadrenia všetkých dotknutých sudcov, ktorí svoju predpojatosť odmietajú, ako aj na to,\nže všetky dôvody uvedené v podaní navrhovateľky sa týkajú bývalého predsedu najvyššieho\nsúdu, ktorý nie je účastníkom predmetného konania pred ústavným súdom, ústavný súd\nrozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "sudca-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["§ 28 ods. 2 zákona o organizácii ÚS SR platného do 28. 2. 2019"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:987f90af-97c0-44bd-828c-026b42fa3f3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 475/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 475/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1"}, {"guid": "ussr:ad48d878-331d-414d-96e5-36d1b59b4f18", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 452/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 452/2010 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad48d878-331d-414d-96e5-36d1b59b4f18"}, {"guid": "ussr:582c9b53-c843-4aab-911f-4b55d623b371", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 158/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 158/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:582c9b53-c843-4aab-911f-4b55d623b371"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}