{"guid": "ussr:8a409096-554d-49d9-a2f7-b21708dd7e96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.166.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 166/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/2015 z 28. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2015, sp. zn. III. ÚS 166/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.166.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "nazov": "čl. 46 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a409096-554d-49d9-a2f7-b21708dd7e96", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.166.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.166.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.166.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 166/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\n,\nJUDr.\n\nJozefom\n\nPodobom,\n\nAdvokátska\n\nkancelária,\n\nBratislavská 354/32, Dubnica nad Váhom, vo veci namietaného porušenia jeho základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Krajského súdu\nv Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 23 CoE/104/2014 z 30. júla 2014 a takto\nr o z h o d o l:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n29. októbra 2014 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu\n\na inú právnu ochranu a na „prejednanie veci spravodlivo“ podľa čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 48\nods. 2 Ústavy slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu\nv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“).\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:\n«Predmetnú sťažnosť podávam v zákonnej lehote proti uzneseniu Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 23CoE/104/2014 zo dňa 30.07. 2014, ktoré mi bolo doručené dňa\n11.09.2014.\nTýmto konečným rozhodnutím, ktorým Krajský súd v Trenčíne potvrdil uznesenie\nsúdu prvého stupňa, bolo porušené moje právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46\nods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky.\nKrajský súd predmetným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu v Považskej\nBystrici sp. zn. 1Er/2454/1997­30 zo dňa 05.03. 2014, čím porušil moje právo\nna prejednanie veci spravodlivo vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\nOkresný súd a ani krajský súd sa vôbec nezaoberal mojou námietkou, že exekučné\nkonanie bolo v rozpore s ustanovením § 36 ods. 5 Zákona č. 233/1995 Z. z. /exekučný\nporiadok/ prerušené v dobe od 03.01. 1997 do 08.11. 2013, keďže exekútor Čekan zrejme\nnevykonal žiadny exekučný úkon a v rozpore so zákonom sa v ňom pokračuje.\nNa pojednávaní v dedičskom konaní dňa 14.08. 2008 bola predmetná pohľadávka,\nktorú uplatnilo Mesto Považská Bystrica a nie exekútor označená za spornú s možnosťou jej\nuplatnenia súdnou cestou, čo urobené nebolo, čím došlo k premlčaniu práva na jeho\nuplatnenie v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka.\nNa moju argumentáciu o prieťahoch v exekučnom konaní, ktoré je podľa súdu vedené\nod 03.01.1997 doposiaľ súd uvádza, že v exekučnom poriadku nie je stanovená maximálna\ndoba konania, po uplynutí ktorej by musel súd exekúciu zastaviť.\nK tomuto rozhodnutiu súdu upozorňujem na rozsudok ESĽP zo dňa 25.06. 2013\nv prípade „Csáko proti SR“, v ktorom sa exekučné konanie začalo vo februári 2003\na skončilo sa najneskôr v decembri 2011. Európsky súd túto dĺžku konania označil\nza neprimeranú.\n\n2\n\nNa postup Okresného súdu v Považskej Bystrici a prieťahy v exekučnom konaní som\npodal dve sťažnosti predsedníčke Okresného súdu v Považskej Bystrici, ktorá ich odmietla.\nII.\nSvoju sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podávam z toho dôvodu, že\no ochrane mnou označeného základného práva nerozhoduje iný súd.\nPri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne prostriedky,\nktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Tým som splnil podmienku ustanovenú\nv § 53 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov.\nZákonom ustanovenú lehotu (§ 53 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov) na podanie sťažnosti som dodržal, pretože\nod oznámenia mi uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23CoE/104/2014 zo dňa\n30.07. 2014, ktoré mi bolo doručené dňa 11.09.2014 neuplynuli dva mesiace.»\nSťažovateľ tvrdí, že uvedeným postupom všeobecných súdov boli porušené jeho\nústavné práva, „najmä právo na súdnu ochranu, vyplývajúce z čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na prejednanie veci spravodlivo z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR“.\n\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jeho\nsťažnosti prijal tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu a inú právnu\n\nochranu a na prejednanie veci spravodlivo zaručené v čl. 46 ods. 1, ods. 4 a v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trenčíne, ktorý neodstránil\nnezákonnosť postupu Okresného súdu v Považskej Bystrici porušené bolo.\n\n3\n\n2. Uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23CoE/104/2014 zo dňa 30.07. 2014\na Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 1Er/2454/1997­30 zo dňa 05.03. 2014 sa\nzrušujú a exekučné konanie sa zastavuje z dôvodu premlčania práva na jeho uplatnenie.\n3. Za zistené porušenie čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru priznáva Ústavný súd SR\n9.000,­€ z titulu nemajetkovej ujmy a sumu 500,­ € ako\nnáhradu nákladov výdavkov.\n4. Exekučný úrad Mgr. Janíka je povinný vrátiť celú sumu zrazenú z vdoveckého\ndôchodku sťažovateľa spolu s úrokmi z omeškania.\n5. Právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. Jozefovi PODOBOVI, advokát,\nAdvokátska kancelária 018 41 Dubnica nad Váhom, Bratislavská 354/32 sa priznáva\nnáhrada trov právneho zastupovania v sume 284,08­€ špecifikované v prílohe.“\nII.\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\n4\n\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\nnamieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nSťažovateľ tvrdí, že napadnutým rozhodnutím rady a rozsudkom najvyššieho súdu\nboli porušené jeho základné práva označené v petite jeho sťažnosti zaručené ústavou.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane\nustanoví zákon.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n1. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľa rozhodnutím\nOkresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 Er/2454/1997­30\nz 5. marca 2014, ústavný súd uvádza, že jeho preskúmaniu bráni princíp subsidiarity\nzakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo\n5\n\ndomáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto\nochranu nemôže poskytnúť iný súd. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva\nalebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu\ndostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom\nupraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto\nsťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).\nV prípade sťažovateľom napadnutého rozhodnutia okresného súdu bol súdom, ktorý\npreskúmaval jeho rozhodnutie, krajský súd na základe odvolania sťažovateľa. Sťažovateľ\nteda využil na ochranu ním označených práv zákonom poskytnutý opravný prostriedok.\nNa základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozhodnutiu rady\nodmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n2. Sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv vyplýva z jeho nesúhlasu\ns rozhodnutím okresného súdu aj krajského súdu o jeho návrhu na zastavenie exekučného\nkonania. Exekúcia sa proti nemu ako povinnému vedie po tom, ako na základe osvedčenia\no dedičstve č. k. 10 D/979/2006­285, Dnot 223/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu\nč. k. 19 CoD/7/2011­300, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. mája 2011, nadobudol majetok\npovinnej poručiteľky a stal sa univerzálnym sukcesorom povinnej. Okresný súd\nrozhodnutím č. k. 1 Er/2454/1997­30 z 5. marca 2014 rozhodol o zamietnutí návrhu\npovinného na zastavenie exekúcie. Sťažovateľ napadol rozhodnutie okresného súdu\nodvolaním, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci, rozpor s čl. 2 ods. 2\nústavy, porušenie ustanovení Exekučného poriadku o prerušení konania, ako aj porušenie\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku o premlčaní vymáhaného nároku.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 23 CoE/104/2014 z 30. júla 2014, ktorým\npotvrdil uznesenie súdu 1. stupňa, uviedol tieto dôvody rozhodnutia:\n„Preskúmaním obsahu spisu mal krajský súd za preukázané, že súd prvého stupňa\npoverením č. 5306 *002103 zo dňa 05.11.1997 poveril súdneho exekútora Mgr. Martina\n6\n\nČekana vykonaním exekúcie na podklade platobného rozkazu Okresného súdu v Považskej\nBystrici č. k. 2Rob/1235/96 zo dňa 03. januára 1997 právoplatného a vykonateľného dňa\n23.01.1997. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že\nprávoplatným dedičským rozhodnutím vstúpil ako dedič do neuspokojenej povinnosti\nporučiteľky v rozsahu zdedeného majetku, na ktorej skutočnosti nemení nič ani to, že\npohľadávka oprávneného nebola v dedičskom konaní prejednaná. Nakoľko návrh\noprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný pred uplynutím zákonnej 10 ­ ročnej\npremlčacej doby, námietku premlčania vznesenú povinným tak považoval za bezdôvodnú.\nPodľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali\ndo 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekučným\ntitulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo\npostihuje majetok.\nPodľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu\nsúd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie,\nktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo\nneúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia\npostihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa\ntohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia\npostihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní\nrozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je\ntu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) to ustanovuje tento zákon.\nPodľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu\nmôže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.\nPrávna úprava týkajúca sa dedičského práva neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa\nktorého by dlh poručiteľa zanikol, ak nebol veriteľom do dedičského konania prihlásený,\nresp. v dedičskom konaní prejednaný. Na základe ustálenej súdnej praxe možno vymáhať\nexekučným titulom priznaný dlh priamo od dediča povinného podľa zásad uvedených\nv § 470 Občianskeho zákonníka, a to do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak má oprávnený\nv exekučnom konaní exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní\n7\n\nexekučného titulu zomrela, prechod povinností (dlhu) z exekučného titulu v zmysle ust. § 37\nods. 3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča sa preukazuje rozhodnutím o dedičstve,\nhoci tento dlh nebol v rozhodnutí uvedený.\nZo spisu má súd za preukázané, že v danej veci pôvodná povinná zomrela dňa\n05.07.2006, teda v priebehu exekučného konania. Povinnosti vyplývajúce z exekučných\nvzťahov však smrťou povinnej nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale\nprechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv\na povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky\nnadobudnutého dedičstva (§ 470 Občianskeho zákonníka). Na základe dedičského\nrozhodnutia majetok pôvodnej povinnej ­ poručiteľky\n\nnadobudol\n\n, ktorý sa stal univerzálnym sukcesorom povinnej, čím sa stal\núčastníkom predmetnej exekúcie. Uvedené rozhodnutie o dedičstve je treba považovať\nza listinu preukazujúcu v zmysle ust. § 37 ods. 4 Exekučného poriadku prechod povinností\nz exekučného titulu z\n\n(pôvodnej povinnej) na\n\n,\n\nbez ohľadu na to, že v ňom dlh nie je uvedený. Námietku povinného týkajúcu sa právneho\ndôvodu nároku priznaného exekučným titulom považuje krajský súd za nedôvodnú, nakoľko\nuvedené bolo predmetom základného konania, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz.\nSprávne preto súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade sa vymáha plnenie, ktoré nie\nje viazané výlučne na osobu pôvodnej povinnej, preto jej úmrtím dlh nezanikol. Rovnako\npokiaľ ide o námietky povinného týkajúce sa premlčania nároku a porušenia ustanovení\no prerušení konania, na ktoré povinný poukazuje vo svojom odvolaní, považuje krajský súd\nzhodne ako súd prvého stupňa za bezpredmetné z dôvodov uvedených v odvolaním\nnapadnutom rozhodnutí.\nVzhľadom k tomu, že exekúcia sa vykonáva v súlade so zákonom, prechod povinnosti\nbol hodnoverne preukázaný a nie je naplnený ani žiadny z predpokladov pre zastavenie\nexekúcie podľa § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, mal krajský súd za to, že je potrebné\nuznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne.“\nVzhľadom na namietané porušenie čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy ústavný súd skúmal, či\ninterpretácia\n\na aplikácia\n\nrelevantných\n\nprávnych\n8\n\nnoriem\n\nExekučného\n\nporiadku\n\na Občianskeho súdneho poriadku krajským súdom nevykazovala znaky arbitrárnosti, príp.\niné nedostatky.\nExekučné konanie, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako povinný, prebieha v zmysle\n§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku podľa ustanovení zákona účinných do 31. januára 2002.\nPrechod povinnosti na sťažovateľa v predmetnom exekučnom konaní posúdili\nvšeobecné súdy v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného zákona. Na základe ustanovenia § 470\nods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré naňho prešli\nporučiteľovou smrťou, do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Vychádzajúc z uvedených\nustanovení zákona a rozhodnutia o dedičstve krajský súd konštatoval, že prechod povinnosti\nbol hodnoverne preukázaný.\nOtázku zastavenia exekúcie posúdili všeobecné súdy podľa § 57 ods. 1 a 2\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 a konštatovali, že nebol\nnaplnený žiadny z predpokladov na zastavenie exekúcie.\nVšeobecné súdy sa vysporiadali aj s námietkou premlčania, ktorú považovali\nza bezdôvodnú, keď konštatovali podanie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pred\nuplynutím zákonnej premlčacej doby.\nÚstavný súd konštatuje, že krajský súd interpretoval a aplikoval príslušné\nhmotnoprávne aj procesné právne normy spôsobom, ktorý zodpovedá ich účelu. O svojvôli\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom v okolnostiach daného\nprípadu by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu predmetná interpretácia týchto právnych predpisov krajským súdom takéto nedostatky\nnevykazuje. Z uvedeného dôvodu odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej\nporušenie čl. 46 ods. 1 a 4 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n9\n\nK námietke nevysporiadania sa so skutočnosťami uvádzanými sťažovateľom, najmä\njeho tvrdením, že exekučné konanie bolo prerušené v rozpore s ustanovením § 36 ods. 5\nExekučného poriadku,\n\nústavný súd poukazuje na rozhodnutie okresného súdu\n\nsp. zn. 1 Er/2454/1997 z 5. marca 2014, v ktorom sa uvádza, že „predmetné exekučné\nkonanie nebolo prerušené. Po úmrtí pôvodnej povinnej exekúcia pokračovala, pričom\nprávnym nástupcom povinnej sa stal\n\n“.\n\nK uvedenej námietke ústavný súd ešte v súlade so svojou konštantnou judikatúrou\ndodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie\n(m. m. IV. ÚS 112/05, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným. V konečnom dôsledku ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov\na právnych názorov všeobecného súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto\nprávomoci všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.\nZ obsahu sťažnosti, ako aj jej petitu vyplýva aj namietanie porušenia práva\nsťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V spojení s týmto článkom ústavy však sťažovateľ\npoukazuje na postup krajského súdu, „ktorý neodstránil nezákonnosť postupu Okresného\nsúdu v Považskej Bystrici“. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti a predovšetkým v jej petite síce\nvýslovne nenamieta prieťahy v exekučnom konaní, z obsahu sťažnosti možno odvodiť\n(aj vzhľadom na poukaz na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva CSÁKÓ\n10\n\nv. Slovensko – sťažnosť č. 47386/07), že dĺžku exekučného konania považuje\nza neprimeranú. Ústavný súd však vo vzťahu k tomuto odvolaciemu konaniu poukazuje na\nsvoju stabilizovanú judikatúru (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01,\nIV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03), podľa ktorej sa ochrana základnému právu podľa čl. 48\nods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto\nochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade\nkrajským súdom) ešte trvalo. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie pred\nkrajským súdom bolo právoplatne ukončené. Ústavný súd by tak v konaní o predloženej\nsťažnosti za žiadnych okolností už nemohol naplniť definovaný účel základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V tejto časti je preto sťažnosť\nsťažovateľa zjavne neopodstatnená.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na zásadu viazanosti petitom návrhu na\nzačatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) a tiež na skutočnosť, že sťažovateľ je\nv tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, a preto sťažnosť sťažovateľa\nprerokoval len v rozsahu namietaného porušenia tých práv, ktorých vyslovenia sa sťažovateľ\ndomáha v návrhu na rozhodnutie a len vo vzťahu v petite označenému konaniu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "dedenie, dedičstvo-dedičstvo", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "návrh-zjavne neopodstatnený", "právoplatnosť", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "rozhodnutie-meritórne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:ca9561fb-3d94-4460-a0ec-63325359ae5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca9561fb-3d94-4460-a0ec-63325359ae5a"}, {"guid": "ussr:206b5368-3999-4a96-86ba-72905a5714ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 37/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:206b5368-3999-4a96-86ba-72905a5714ce"}, {"guid": "ussr:0102aa6f-08d4-4b9b-b028-0fe119ced080", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 12/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 538, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0102aa6f-08d4-4b9b-b028-0fe119ced080"}, {"guid": "ussr:b4cd25e0-2f55-41a4-905e-694f724cb8ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/99 z 20. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-20", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ebd2060e-15a3-460e-8961-ac27e9ee7766", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.398.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 398/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.398.2016.1"}]}