{"guid": "ussr:84d1c101-fe41-4371-af29-9aa8af3e9deb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.158.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 158/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 158/2015 z 18. 8. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. augusta 2015, sp. zn. III. ÚS 158/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.158.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/84d1c101-fe41-4371-af29-9aa8af3e9deb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.158.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.158.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.158.2015.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 158/2015­43\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2015\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nĽubomíra Dobríka o prijatej sťažnosti spoločnosti JUPOR, s. r. o., Štefánikova 12,\nMichalovce, zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Kreibikom, Opálová 18, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 MCdo 1/2014 a jeho uznesením z 26. júna 2014\ntakto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti JUPOR, s. r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 MCdo 1/2014 a jeho uznesením\nz 26. júna 2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 1/2014\nz 26. júna 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý spoločnosti JUPOR, s. r. o.,\nuhradiť trovy konania v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva a tridsať centov) na účet\njej právneho zástupcu Mgr. Tomáša Kreibika, Opálová 18, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 158/2015­23 z 28. apríla 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti JUPOR, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 MCdo 1/2014 a jeho uznesením z 26. júna 2014\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania na strane\nnavrhovateľky o zaplatenie sumy 30 306 € s príslušenstvom vedeného Okresným súdom\nTrebišov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 1/2010. Okresný súd rozsudkom\nč. k. 10 C 1/2010­186 z 21. októbra 2011 v spojení s opravným uznesením sp. zn.\n10 C 1/2010 z 21. marca 2012 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uložil odporcovi\n2\n\nv konaní\n\n(ďalej len „odporca“) povinnosť zaplatiť sťažovateľke\n\nsumu 30 306 € s príslušenstvom. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 5 Co 126/2012­236 z 8. novembra 2012 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) bol potvrdený rozsudok okresného súdu.\nProti rozsudkom okresného súdu a krajského súdu podal 22. januára 2014 generálny\nprokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie\nna základe podnetu odporcu. Najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil rozsudok\nokresného súdu, ako aj rozsudok krajského súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie\nkonanie.\nSťažovateľka už vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu vo vzťahu k právoplatnosti\nrozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu uviedla, že odporca\nv konaní pred okresným súdom, ako aj krajským súdom udelil plnú moc na zastupovanie\nna celé konanie advokátovi\n\n(ďalej aj „právny zástupca odporcu“),\n\na ďalej opisuje doručovanie rozsudku krajského súdu takto: „Zo spisu okresného súdu\n(č. l. 243) vyplýva, že okresný súd doručoval rozsudok krajského súdu v predmetnom spore\nprávnemu zástupcovi odporcu advokátovi\n\n. Dňa 9. januára 2013\n\nokresný súd doručenkou číslo 17 doručil prostredníctvom súdneho doručovateľa predmetný\nrozsudok splnomocnenému advokátovi a tento to svojim podpisom na doručenke riadne\npotvrdil prevzatie predmetného rozsudku. Z tohto dôvodu, v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku bol rozsudok riadnym spôsobom doručený.\nSťažovateľ si rozsudok osobne prevzal ešte 4. januára 2013 a na základe týchto\nskutočností okresný súd vyznačil právoplatnosť rozsudku krajského súdu.\nPo doručení rozsudku právny zástupca odporcu\n\n, podľa názoru\n\nsťažovateľa účelovo, rozsudok vrátil okresnému súdu Trebišov, z dôvodu, že tento mal byť\ndoručovaný priamo žalovanému nakoľko odporca odvolal právnemu zástupcovi plnú moc.\nDôkazom o tom má byť podanie právneho zástupcu odporcu doručené okresnému súdu\npo doručení rozsudku krajského súdu.\n\n3\n\nO skutočnosti, že rozsudok krajského súdu bol riadne doručený právnemu zástupcovi\nodporcu a tento ho mal v držbe svedčí aj podanie podnetu na mimoriadne dovolanie\nodporcu generálnemu prokurátorovi opätovne prostredníctvom toho istého právneho\nzástupcu\n\n(!!!) z 31. januára 2013 ­ sp. zn. Pz 53/2013. Týmto odporca\n\naj nepriamo potvrdil riadne doručenie rozsudku 9. januára 2013.“\nSťažovateľka je toho názoru, že rozsudok krajského súdu bol riadnym spôsobom\ndoručený právnemu zástupcovi odporcu 9. januára 2013 a doručením nadobudol\naj právoplatnosť .\nAko ďalej uvádza sťažovateľka, mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo\ndoručené najvyššiemu súdu 22. januára 2014, „teda po lehote jedného roka\nod právoplatnosti rozsudku krajského súdu“. Preto podľa jej názoru z tohto dôvodu „mal\na musel“ najvyšší súd mimoriadne dovolanie odmietnuť z dôvodu oneskorenosti jeho\npodania v zmysle § 243b v spojení s § 218 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“) a poukazuje pri tom na judikatúru najvyššieho súdu, napríklad „5 Cdo 89/2007,\nV 3/1973“.\nSťažovateľka v sťažnosti zdôrazňuje:\n„­ rozsudky okresného súdu a krajského súdu nadobudli právoplatnosť\n9. januára 2013 a to účinným doručením právnemu zástupcovi odporcu\n­ Najvyšší súd svojim postupom a uznesením zásadným spôsobom ignoroval základne\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a tým porušil právo sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru zrušením právoplatných\nrozsudkov\n\nnapriek\n\noneskorenosti\n\npodania\n\nmimoriadneho\n\ndovolania\n\ngenerálnym\n\nprokurátorom.\n­ Najvyšší súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal už vyznačenou doložkou\nprávoplatnosti, napriek tomu, že to sťažovateľ vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu\ndovolaniu namietal.“\n\n4\n\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci nález\nv ktorom vysloví, že:\n„1. Základné právo obchodnej spoločnosti JUPOR s. r. o. zaručené v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 1/2014 z 26. júna 2014 porušené\nbolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 1/2014 z 26.\njúna 2014 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Obchodnej spoločnosti JUPOR s. r. o. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia\nv sume 1.055,16 Eur... , ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet\nadvokáta...“\nPredsedníčka najvyššieho súdu sa prípisom č. k. KP 3/2015­34, Cpj 21/2015\nz 3. júna 2015 vyjadrila takto: „Predmetom konania pred všeobecnými súdmi bol nárok\nsťažovateľa na zaplatenie 30 306 € s príslušenstvom z titulu nevrátenia pôžičiek\nposkytnutých odporcovi v roku 2007 a zaplatenie náhrady trov konania. Po vykonanom\ndokazovaní Okresný súd Trebišov rozsudkom z 21. októbra 2011 č. k. 10 C 1/2010­186\nv spojení s uznesením Okresného súdu Trebišov z 21. marca 2012 č. k. 10 C 1/2010­218\nrozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 30 306 € a 8,5 %­ný\núrok z omeškania zo sumy 30 306 € od 26. februára 2008 do zaplatenia, a to do 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi\ntrovy konania. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 8. novembra 2012 sp. zn.\n5 Co 126/2012 rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia potvrdil.\nNajvyšší súd svojím uznesením z 26. júna 2014 sp. zn. 1 MCdo 1/2014 zrušil\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach z 8. novembra 2012 sp. zn. 5 Co 126/2012 a rozsudok\nOkresného súdu Trebišov z 21. marca 2012 č. k. 10 C 1/2010­218 v spojení s opravným\nuznesením z 21. marca 2010 č. k. 10 C 1/2010 a vec vrátil Okresnému súdu Trebišov\nna ďalšie konanie.\n\n5\n\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že rozsudky okresného a krajského súdu\nnadobudli právoplatnosť 9. januára 2013, a to účinným doručením právnemu zástupcovi\nodporcu, vyznačenou doložkou právoplatnosti sa najvyšší súd nezaoberal a teda svojím\npostupom a uznesením zásadným spôsobom ignoroval základné ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku a tým porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru zrušením právoplatných rozsudkov napriek oneskorenosti\npodania mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom. Navyše sťažovateľ zastáva\nnázor, že odporca v predmetnej veci nevyužil všetky opravné prostriedky, pretože proti\nprávoplatnému rozsudku krajského súdu nepodal dovolanie, poukázal pritom na judikatúru\nústavného súdu (PL ÚS 57/99).\nNajvyšší súd sa v dovolacom konaní zaoberal predovšetkým otázkou, či boli splnené\nprocesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora konať, zvlášť otázkou, či mimoriadne dovolanie bolo podané včas\n(pozri strana 8 a 9 uznesenia). Uskutočnil tiež výklad ustanovení zákona o prípustnosti\ndovolania. V dovolacom konaní sa následne zaoberal otázkou, kto, resp. ktorú osobu možno\noznačiť za nositeľa hmotnoprávnej povinnosti dlžníka vo vzťahu k poskytnutým finančným\nprostriedkom.\nSkutočnosť, že sťažovateľ vyjadruje nespokojnosť s rozhodnutím najvyššieho súdu\nnepostačuje na to, aby ústavný súd vyhovel jeho sťažnosti. Právo na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (aj podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru) neznamená právo na to,\naby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté\nv súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno\npovedať, že neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie základného práva.\nJe v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, Ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať\n(pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. septembra 2008, III. ÚS 267/08).\nNamietané rozhodnutie najvyššieho súdu nie je možné považovať za svojvoľné alebo\nzjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé súdne\nkonanie a na súdnu ochranu, keďže najvyšší súd sa v dovolacom konaní vysporiadal\ns námietkami sťažovateľa a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil...“\n6\n\nPredsedníčka najvyššieho súdu zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti.\nK vyjadreniu predsedníčky najvyššieho súdu sťažovateľka (jej právny zástupca)\nzaujala listom z 25. júna 2015 takéto stanovisko:\n,,V zmysle podania zo dňa 7. 4. 2015 a predloženej fotokópie súdneho spisu\nOkresného súdu Trebišov, str. č. 309 je preukázané, že právny zástupca\n,\n\nrozsudok Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 10C/1/2010\n\ndňa 9. 1. 2013 (rozsudok Okresného súdu Trebišov v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach) riadne prevzal, tak ako je uvedené na doručenke v predmetnom súdnom spise.\nNásledne si právny zástupca nechal vyznačiť právoplatnosť k 16. 1. 2013 a dňa\n31. 1. 2013 právny zástupca\n\npodal podnet generálnemu prokurátorovi\n\nna podanie mimoriadneho dovolania, ktorému prokurátor nevyhovel a tak boli podané\nďalšie opakované podnety prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania, hoci\nneexistovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by opakované podnety odôvodňovali.\nRozsudok Okresného súdu Trebišov s vyznačenou právoplatnosťou právny zástupca\nvracia Okresnému súdu Trebišov neštandardne, do rúk zapisovateľky a to až dňa\n26. 6. 2014, presne v rovnaký deň, kedy bolo vydané uznesenie Najvyššieho súdu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 MCdo 1/2014 z 26. júna 2014.\nMáme zato, že nami doposiaľ predložené dôkazy jasne preukazujú účelové\na špekulatívne konanie odporcu a jeho právneho zástupcu, preukazujú, že rozsudok\nOkresného súdu Trebišov bol dňa 9. 1. 2013 riadne doručený a mimoriadne dovolanie bolo\npodané oneskorene, t. j. po zákonnej lehote jedného roka.\nNajvyšší súd sa však v stanovisku zo dňa 3. 6. 2015 k námietkam sťažovateľa\no oneskorenosti podania mimoriadneho dovolania vôbec nevyjadruje a neuvádza, akým\nspôsobom mohol ignorovať ustanovenie § 243g Občianskeho súdneho poriadku, hoci\npredstavujú porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé prejednanie veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Nehovoriac\no skutočnosti, že na právoplatnosť a vyznačenú doložku právoplatnosti sťažovateľ\n7\n\npoukazoval a oneskorenosť podania aj v samotnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu\nnamietal.“\nRovnako sťažovateľka vyslovila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n8\n\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a\nvýznam (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nPredmetom sťažnosti, ktorú ústavný súd prijal na ďalšie konanie, je namietané\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu (a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu), ku ktorému malo dôjsť\ntým, že najvyšší súd neodmietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora doručené\npo lehote stanovenej v § 243g OSP (do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), t. j. sú založené na rovnakých právnych\nvýchodiskách, a preto možno ich rešpektovanie posudzovať spoločne (m. m.\nIV. ÚS 147/08).\n\n9\n\nPodmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (čl. 46\nods. 4 ústavy).\nPodľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 46 tejto ústavy sa možno\nlen v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy).\nReálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi\nsúdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad\na používanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom\nrozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPodľa judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06) každý má právo\nna to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky\nalebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli\nvyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho\nveci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva,\nže k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci\npoužije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma.\nZ pohľadu ústavnoprávneho teda treba určiť povahu prípadov, v ktorých nesprávna\naplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie základných\npráv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady, v ktorých\nnesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto\n10\n\npráva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža\nkolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej\naplikácie jednoduchého práva (m. m. I. ÚS 331/09, I. ÚS 316/2011). Inými slovami,\nv prípadoch posudzovania individuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je úlohou\nústavného súdu preskúmavať príslušné právne predpisy a prax in abstracto, ale obmedziť sa,\nnakoľko je to len možné, na posúdenie konkrétneho prípadu na účely zistenia, či spôsob,\nakým boli uvedené predpisy aplikované alebo sa dotkli sťažovateľa, viedol k porušeniu\nústavy a príslušných medzinárodných zmlúv.\nSťažovateľka tvrdí, že najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti podania mimoriadneho\nopravného prostriedku pochybil, keď ho vyhodnotil ako podaný v lehote stanovenej\nv § 243g OSP.\nVšeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku\nv súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto\nustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.\nVšeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať\nv občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP).\nPrávo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty\na riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4\nv spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,\npovinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti\nnávrhu na začatie konania, zákonné lehoty a pod. Vzhľadom na význam práva na súdnu\nochranu v právnom štáte však pre záver o splnení či nesplnení podmienok konania\nnepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale splnenie či nesplnenie podmienok konania\nmusí byť preukázané mimo rozumných pochybností.\n\n11\n\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým podľa § 243b ods. 2 prvej\nvety a ods. 4 v spojení s § 243i ods. 2 OSP o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora podanom proti rozsudku krajského súdu rozhodol tak, že tento rozsudok\nkrajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie, uviedol okrem iného tieto relevantné skutočnosti:\n„Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde\no zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej\nveci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide\no zastúpenie podľa § 25 (§ 24 O. s. p.). Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne\nalebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie (tzv. všeobecné procesné)\nalebo len pre určité úkony (jednoduché) ako to ustanovuje § 28 ods. 1 O. s. p.\nPlnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto\nplnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník\n(§ 28 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 49 ods. 1 vety prvej O. s. p., ak má účastník zástupcu\ns plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.\nOdvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné,\nlen čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom sú účinné, len čo im\nich súd oznámil.\nV danom prípade je zo spisu zrejmé, že\n\nodporcu v konaní\n\nzastupoval ako advokát už od podania odporu v tejto veci na súd a odporcom mu bolo\nudelené procesné plnomocenstvo na celé konanie (č. l. 46 spisu). Počas konania súd\ndoručoval rozhodnutia vydané súdom na adresu jeho zástupcu. Podľa doručenky súdneho\ndoručovateľa\n\nzásielku,\n\nktorá\n\nobsahovala\n\nrozsudok\n\nodvolacieho\n\n9. januára 2013. V deň doručenia zásielky odporca a\n\nsúdu\n\nprevzal\n\nsúdu oznámili\n\nsúdu, že plnomocenstvo bolo odvolané (č. l. 244,245 a 246 spisu). Súd následne po tom,\nčo sa dozvedel o zániku plnomocenstva advokátovi, naradil rozsudok odvolacieho súdu\ndoručiť odporcovi osobne. Uvedená zásielka odporcovi nebola dodaná, podľa zápisu\nvedúcej Pošty 1, Trebišov z 31. januára 2013 došlo pri doručovaní k zámene a podpísaná\ndoručenka (16. januára 2013 nesprávnym adresátom f.\n\n) bola vrátená\n\nodosielateľovi (Okresnému súdu Trebišov) dňa 17. januára 2013 (č. l. 247 spisu). Po tomto\n12\n\nzistení súd nariadil znova doručiť rozsudok odvolacieho súdu odporcovi (viď úprava\nz 6. februára 2013). Odporca ako posledný z účastníkov podľa doručenky rozsudok\nodvolacieho súdu prevzal 14. februára 2013.\nZákon ustanovuje podmienky, za ktorých rozsudok (riadne doručený) nadobúda\nprávoplatnosť; tento čas je diferencovaný a záleží predovšetkým od toho, či oprávnená\nosoba využila právo podať odvolanie, prípadne, či využila dispozičný úkon, ktorý pripúšťa\npráva úprava. V prípade, že proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané odvolanie,\nnadobúda právoplatnosť rozsudok odvolacieho súdu dňom jeho doručenia.\nAko už bolo spomenuté vyššie rozhodnutie odvolacieho súdu naposledy bolo riadne\ndoručené odporcovi 14. februára 2013 a pokiaľ navrhovateľ nespochybňuje, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu mu bolo riadne doručené, súd doložku právoplatnosti dňom\n14. februára 2013 na rozhodnutí vyznačil správne (č. l. 186 spisu).\nV nadväznosti na uvedené dovolací súd uzatvára, že pokiaľ posledným dňom\nna podanie mimoriadneho dovolania bol 14. februára 2014 a generálny prokurátor z tohto\núdaju vychádzal a podal mimoriadne dovolanie 21. januára 2014, išlo o mimoriadne\ndovolanie podané včas. Navrhovateľova námietka v tomto smere je preto neopodstatnená.“\nZ § 24 ods. 1 OSP vyplýva pre účastníka konania možnosť dať sa v konaní zastupovať\nzástupcom, ktorého si zvolí. Svoje procesné práva a povinnosti potom vykonáva\nprostredníctvom tohto zástupcu. Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.\nSplnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 OSP).\nZ § 28 ods. 1 OSP vyplýva, že zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne\nalebo ústne do zápisnice splnomocnenie buď na celé konanie alebo len na určité úkony.\nPodľa § 28 ods. 2 OSP splnomocnenie udelené pre celé konanie nemožno obmedziť.\nZástupca, ktorému bolo toto splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré\nmôže v konaní urobiť účastník. Odvolanie splnomocnenia účastníkom alebo jeho výpoveď\nzástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili, voči iným\núčastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd (§ 28 ods. 3 OSP).\n\n13\n\nPodľa § 49 ods. 1 OSP prvej vety ak má účastník zástupcu so splnomocnením\npre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.\nPodľa § 243g OSP mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor\nna dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia.\nPrávoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú\nnezmeniteľnosť rozhodnutia. Výnimka zo zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutia je prípustná\nv súvislosti s uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku.\nV preskúmavanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že odporca udelil\nsplnomocnenie na zastupovanie na celé konanie advokátovi\nv plnom rozsahu (č. l. 146 spisu). Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo preto v súlade s § 49\nods. 1 OSP doručované tomuto právnemu zástupcovi, ktorý ho osobne prevzal\n9. januára 2013, ako to vyplýva z doručenky súdneho doručovateľa okresného súdu\nnachádzajúcej sa za pokynom zákonnej sudkyne, ktorým poverila kanceláriu na\ndoručovanie rozsudku krajského súdu (č. l. 243 spisu). Ešte v deň doručenia rozsudku\nkrajského súdu\n\n(9. januára 2013), avšak nepochybne až po jeho\n\nprevzatí, odporca, ako aj\n\npísomnými podaniami z 9. januára 2013 osobne\n\ndoručenými do podateľne okresného súdu oznámili vypovedanie splnomocnenia (č. l. 244,\n245 a 246 spisu), ku ktorému priložili aj jeho fotokópiu z 9. novembra 2012. Predmetný\nrozsudok krajského súdu zároveň\n\nvrátil okresnému súdu a uviedol, že ho\n\n„je potrebné doručiť priamo“ odporcovi. Okresný súd na to nariadil doručiť rozsudok\nkrajského súdu odporcovi osobne, pričom tento mu bol doručený až 14. februára 2013,\nkeďže pri doručovaní došlo k zámene zásielok (navyše toto rozhodnutie nesprávne prevzala\n16. januára 2013 iná obchodná spoločnosť).\nNa základe uvedených skutočností je zrejmé, že v čase doručovania rozsudku\nkrajského súdu (ako aj jeho doručenia), t. j. 9. januára 2013 bol odporca riadne zastúpený\nprávnym zástupcom pre celé konanie, a preto súd prvého stupňa správne doručoval\n14\n\nrozsudok tomuto zástupcovi (§ 49 ods. 1 OSP). Účastník konania síce môže splnomocnenie\nodvolať a zástupca môže splnomocnenie vypovedať, avšak tieto úkony sú voči súdu účinné,\nlen čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili. Do vtedy súd nielen môže, ale aj musí\nso zástupcom (v prerokúvanej veci s právnym zástupcom) konať tak, ako keby\nsplnomocnenie trvalo. Preto opätovné doručovanie rozsudku účastníkovi konania nemalo\noporu v procesných predpisoch a opísané konanie odporcu a\n\nnemohlo\n\nmať žiaden vplyv na posunutie dátumu právoplatnosti rozsudku krajského súdu.\nPodľa ustálenej súdnej praxe (pozri napr. V 3/1973, R 67/1995 a ZSP č. 24/1998)\nlehota na podanie riadneho opravného prostriedku začína plynúť účastníkovi od doručenia\nrozhodnutia jeho zástupcovi so splnomocnením pre celé konanie (§ 49 ods. 1 OSP),\na nie od prípadného nadbytočného a procesne nesprávneho doručenia rozhodnutia osobne\núčastníkovi konania. Vychádzajúc z uvedeného niet pochýb o tom, že aj právoplatnosť\nrozhodnutia v takomto prípade nastáva jeho doručením právnemu zástupcovi účastníka.\nZ uvedeného je zrejmé, pri doručovaní rozsudku krajského súdu\nbol v plnom rozsahu zachovaný zákonný postup pre jeho doručovanie určený\npríslušnými procesnými ustanoveniami, v prípade dodržania ktorých bola zásielka riadne\ndoručená a postup okresného súdu po doručení oznámenia o vypovedaní splnomocnenia\nbol nadbytočný a procesne nesprávny. Preto pokiaľ najvyšší súd počítal jednoročnú lehotu\npodľa § 243g OSP na podanie mimoriadneho dovolania odo dňa následného doručenia\nrozsudku krajského súdu odporcovi, ústavný súd opakovane poukazuje na to, že táto lehota\nnepochybne začala plynúť už odo dňa, kedy prevzal rozsudok krajského súdu\n(keďže sťažovateľka predmetné rozhodnutie prevzala ešte pred tým).\nS prihliadnutím na tieto východiská ústavný súd konštatuje, že výklad ustanovenia\n§ 49 ods. 1 OSP prvej vety a § 243g OSP vyslovený najvyšším súdom bol tak\ninterpretáciou, ktorá zjavne vybočila z ústavných medzí, a že najvyšší súd svojím postupom\na rozhodnutím, v ktorom nerešpektoval ústavnoprávne princípy zakotvené v čl. 46 ods. 1\n\n15\n\nústavy, nepochybne zasiahol do práva sťažovateľky na zákonný proces chráneného čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. dohovoru.\nZ týchto dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým uznesením\n(bod 1 výroku nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nVzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľky\nna súdnu ochranu i jeho práva na spravodlivé súdne konanie, bolo namieste využitie\nprávomoci podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, preto napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).\n\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nNajvyšší súd je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je\nvykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).\nIII.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom a ktoré si jeho právny\nzástupca vyčíslil sumou 1 055,16 €.\n\n16\n\nÚstavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a jeho hotových výdavkov a vychádzal\npritom z § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 15 písm. a) a § 16\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“).\nZákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach\nzastupovania pred ústavným súdom vykonaný v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného\npaušálu predstavuje sumu 8,04 €. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015\nje základná sadzba tarifnej odmeny stanovená v sume 139,83 € a hodnota režijného paušálu\nje 8,39 €. Za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava\nprávneho zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) a jeden úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2015 (stanovisko k vyjadreniu najvyššieho súdu) patrí sťažovateľke\nnáhrada trov jej právneho zastúpenia v celkovej sume 432,30 € vrátane režijného paušálu.\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku rozhodnutia).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "lehota-zmeškanie lehoty", "mimoriadne dovolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1MCdo/1/2014", "guid": "94163820-353c-499a-8c0b-256b31263e18:772df847-90ad-4b48-9861-879379b8a6a9", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:a3e9662b-a8e4-428c-9a66-43eacce02a07", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 267/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 267/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3e9662b-a8e4-428c-9a66-43eacce02a07"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "94163820-353c-499a-8c0b-256b31263e18:772df847-90ad-4b48-9861-879379b8a6a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7909207156.1", "spisova_znacka": "1MCdo/1/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2014 z 25. 6. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-06-25", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7909207156.1"}, {"guid": "9de8d98c-6cb6-4fc9-ae8c-a8d35ccdc4b7:5bac6467-1117-4c9a-ba19-cb86e20c1ab2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8311201945.1", "spisova_znacka": "5Co/126/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/126/2012 z 14. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-10-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8311201945.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:bf6ca41d-8e80-416e-99d2-7d84ba02b605", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.462.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 462/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 462/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.462.2018.1"}, {"guid": "ussr:646af0eb-9ba6-4ab6-8ad6-91ef97670b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.197.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2017 z 5. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.197.2017.1"}, {"guid": "5704544d-a934-4d00-b9ed-5f08f543b72d:c44a099b-7d79-44ef-a521-c3b6d045b4d3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7211220721.2", "spisova_znacka": "5Co/30/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/30/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7211220721.2"}, {"guid": "5704544d-a934-4d00-b9ed-5f08f543b72d:d06611d8-4252-4d41-adcd-32a126734d7a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7211220721.2", "spisova_znacka": "5Co/30/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/30/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7211220721.2"}, {"guid": "5704544d-a934-4d00-b9ed-5f08f543b72d:fa74e42e-626c-42fa-808a-8c564c109c94", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7211220721.2", "spisova_znacka": "5Co/30/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/30/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7211220721.2"}]}