{"guid": "ussr:e7f712c2-0ba6-4da4-b173-b77a07948bbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.140.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 140/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 140/2015 z 14. 7. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. júla 2015, sp. zn. III. ÚS 140/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.140.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-07-14", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e7f712c2-0ba6-4da4-b173-b77a07948bbf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.140.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.140.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.140.2015.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 140/2015­35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nĽubomíra Dobríka vo veci návrhov\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného spoločnosťou Hillbridges, s. r. o., advokátska kancelária, Sedlárska 1,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Miroslav Trenčan, na preskúmanie\nrozhodnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\nsp. zn. VP/22/14­K zo 17. septembra 2014 a sp. zn. VP/23/14­K zo 17. septembra 2014\ntakto\nrozhodol:\n\n1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcií sp. zn. VP/22/14­K zo 17. septembra 2014 a rozhodnutie Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/23/14­K zo 17. septembra 2014\nzrušuje.\n\n2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií j e\np o v i n n ý nahradiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky trovy\nkonania\n\nv sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásť\n\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu spoločnosti Hillbridges, s. r. o., Sedlárska 1,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. decembra\n2014 doručené návrhy\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“), vedené pod sp. zn. Rvp 16830/2014 a sp. zn. Rvp 16831/2014,\nna preskúmanie rozhodnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/22/14­K zo 17. septembra 2014 a sp. zn. VP/23/14­K\nzo 17. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).\nZ návrhu vedeného pod sp. zn. Rvp 16830/2014 a k nemu pripojeného rozhodnutia\nsp. zn. VP/22/14­K zo 17. septembra 2014 vyplýva, že výbor ním navrhovateľovi ako\nverejnému funkcionárovi – štatutárnemu orgánu/členovi predstavenstva Spoločnosti\npre skladovanie, a. s., Trakovice (ďalej len „SPS, a. s.“), vykonávajúcemu túto funkciu\nod 4. septembra 2013 uložil pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“)\nv sume 805 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára za porušenie\npovinnosti ustanovenej čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nv súvislosti s nepodaním písomného oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových\npomerov do 30 dní, t. j. do 4. októbra 2013, odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie;\npredmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 5. novembra 2014.\n\n2\n\nAj z návrhu vedeného pod sp. zn. Rvp 16831/2014 a k nemu pripojeného rozhodnutia\nsp. zn. VP/23/14­K zo 17. septembra 2014 vyplýva, že výbor ním navrhovateľovi ako\nverejnému funkcionárovi – členovi predstavenstva SPS, a. s., vykonávajúcemu túto funkciu\nod 4. septembra 2013 uložil pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu v sume 824 € zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára\nza porušenie povinnosti ustanovenej čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu v súvislosti s nepodaním písomného oznámenia funkcií, zamestnaní, činností\na majetkových pomerov za rok 2013 do 31. marca 2014; predmetné rozhodnutie bolo\nnavrhovateľovi doručené 5. novembra 2014.\nNavrhovateľ sa v konaniach vedených proti nemu výborom bránil tým, že ho z titulu\nvýkonu funkcie člena predstavenstva SPS, a. s., nemožno považovať za verejného\nfunkcionára na účel čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,\npretože podľa jeho názoru SPS, a. s., nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou\nmajetkovou účasťou štátu, keďže jej akcionármi sú spoločnosť TRANSPETROL, a. s.,\nŠumavská 38, Bratislava (ďalej len „TRANSPETROL, a. s.“), vlastniaca 1 287 kmeňových\nakcií, a Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, Bratislava\n(ďalej len „Správa štátnych hmotných rezerv“), vlastniaca 200 kmeňových akcií.\nNavrhovateľ vyjadril presvedčenie, že iba akcionársku účasť Správy štátnych hmotných\nrezerv možno považovať za majetkovú účasť štátu, tá je však menšinová.\nVýbor obranu navrhovateľa neakceptoval s poukazom na fakt, že stopercentným\nakcionárom TRANSPETROL­u, a. s., je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.\nPodľa jeho názoru „štátnymi akciovými spoločnosťami sú aj obchodné spoločnosti, ktorých\nzakladateľmi (jedinými akcionármi) sú orgány štátnej správy, príp. obchodné spoločnosti\nso stopercentnou majetkovou účasťou štátu“.\nV oboch návrhoch navrhovateľ (rovnako ako v konaniach vedených proti nemu\nvýborom, pozn.) argumentuje, že «SPS je obchodnou spoločnosťou s približne 14,5 %\n3\n\npriamou majetkovou účasťou štátu (percentuálne vyjadrenie počtu akcií patriacich Správe\nštátnych hmotných rezerv SR k celkovému počtu akcií spoločnosti SPS). Zvyšok majetkovej\núčasti v spoločnosti SPS (t. j. približne 85,5 %) patrí obchodnej spoločnosti\nTRANSPETROL, a. s., ktorej 100 % akcií vlastní Slovenská republika zastúpená\nMinisterstvom hospodárstva, a teda v tejto časti nejde o priamu majetkovú účasť štátu\nv spoločnosti SPS. Akciovú spoločnosť TRANSPETROL, a. s. totiž nie je v zmysle právneho\nporiadku Slovenskej republiky možné považovať za „štát“.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že Slovenská republika nemá v spoločnosti SPS\nstopercentnú priamu majetkovú účasť, ale iba nepriamu majetkovú účasť.\n... som toho názoru, že pre zaradenie mojej osoby do kategórie verejného\nfunkcionára v súvislosti s mojou funkciou člena štatutárneho orgánu SPS nepostačuje, ak\nmá štát v spoločnosti SPS iba nepriamu majetkovú účasť, a preto nie som verejným\nfunkcionárom v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.».\nNavrhovateľ vo svojich návrhoch podáva prehľad pojmu „majetková účasť štátu“\nnaprieč právnym poriadkom Slovenskej republiky, a tak argumentuje v prospech záveru, že\niba priama majetková účasť štátu je právne relevantná. Aj neprípustnosť extenzívneho\nvýkladu ústavno­právnych noriem svedčí podľa navrhovateľa pre ním preferovanú\ninterpretáciu. Dôvodí ďalej požiadavkou ochrany vlastných legitímnych očakávaní, keď\nvýbor vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi „za verejných funkcionárov vždy považoval\niba členov štatutárnych orgánov takých obchodných spoločností, v ktorých má štát\nstopercentnú priamu majetkovú účasť“. Napokon navrhovateľ cituje z priebehu rozpravy\nprebiehajúcej na zasadnutí výboru konaného 17. septembra 2014, z ktorej vyplýva, že aj\nčlenovia výboru majú pochybnosti o zvolenom spôsobne riešenia kardinálnej právnej\notázky.\nNa základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej takto\nrozhodol:\n„Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\nčíslo VP/22/14­K zo dňa 17. septembra 2014, ktorým bola uložená pokuta\n4\n\n, členovi predstavenstva spoločnosti Spoločnosť pre skladovanie, a. s.,\nIČO: 47 400 781 sa v zmysle § 73b zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu\nSR a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje. Ústavný súd SR zistil, že\nv predmetnej veci nejde o konanie verejného funkcionára. Toto Rozhodnutie Ústavného\nsúdu SR je konečné.\nVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií je povinný\nnavrhovateľovi –\n\n, nahradiť trovy konania vo výške 340,90 EUR, a to\n\nna účet právneho zástupcu navrhovateľa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\nIdenticky je návrhový petit formulovaný aj vo vzťahu k rozhodnutiu výboru\nsp. zn. VP/23/14­K zo 17. septembra 2014.\nÚstavný súd uznesením č. k. III. ÚS 140/2015­24 zo 14. apríla 2015 spojil\npodľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 112 ods. 1 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov oba návrhy\nna spoločné konanie a súčasne ich prijal na ďalšie konanie.\nII.\nK návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaním\nz 3. marca 2015 doručeným ústavnému súdu 6. marca 2015, ku ktorému pripojil aj originály\npríslušných na vec sa vzťahujúcich spisov. Vo vyjadrení hodnotí ako paradoxné tvrdenie\nnavrhovateľa, že «napriek tomu, že ide o akciovú spoločnosť, pri ktorej založení sú dva\nsubjekty disponujúce majetkom vo vlastníctve štátu, nejde o obchodnú spoločnosť\nso stopercentným majetkom vo vlastníctve štátu.\nNavrhovateľ nemieni vziať na vedomie, že pri vklade TRANSPETROL, a. s. ide\no obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom\n5\n\nhospodárstva Slovenskej republiky s tvrdením, že TRANSPETROL, a. s. nie je možné\npovažovať za „štát“.\nDomnievame sa, že ide o účelové tvrdenie popierajúce základný fakt, že Správa\nštátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a TRANSPETROL, a. s. disponujú síce\nrôznou formou štátneho majetku, ale jeho súhrn bez ohľadu na priamu alebo nepriamu\núčasť tvorí stále len formu štátnej účasti a v matematickom súhrne ide o konečnú sumu\n100 (%).\nZákonodarca pri tvorbe a schválení ústavného zákona sledoval záujem spoločnosti\nna ochranu verejného záujmu voči verejným funkcionárom spravujúcim majetok štátu\npri stopercentnej účasti štátu, čiže vyjadril tento záujem formuláciou pojmu verejný\nfunkcionár v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona ako „štatutárneho orgánu alebo členov\nštatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu“\n(širší pojem) bez rozlíšenia tzv. priamej alebo nepriamej účasti štátu. Takýto pojem (ako\nuvádza aj navrhovateľ), nie je vymedzený v žiadnom právnom predpise, a nezaoberá sa ním\nani odborná literatúra. Nejde preto, ako uvádza navrhovateľ, o neprípustný extenzívny\nvýklad, ale o čisto pragmatický „logický“ výklad, podporený bežnou matematickou vetou\nx+y=100.\nNaviac ide o zrozumiteľné a racionálne (logické) zdôvodnenie, že navrhovateľ je\nverejným funkcionárom, pretože ak zákonodarca v právnej norme uviedol pojem\n„majetková účasť štátu“, potom je možné logicky vyvodiť, že nemal v úmysle tento pojem\nrozdeľovať na „priamu“, príp. „nepriamu“ majetkovú účasť.».\nK navrhovateľovej námietke o diskriminácii zo strany výboru tento uvádza,\nže „nemá možnosť získať údaje o existencii obchodných spoločností, ale aj štátnych\npodnikov inak, ako podaním oznámenia zo strany verejného funkcionára a z jeho obsahu,\npríp. na základe oznámenia zo strany zakladateľa alebo náhodilo (prostredníctvom\nelektronických alebo printových médií).\nZ tohto dôvodu naďalej trváme na tom, že výbor nepoužil extenzívny výklad,\nkeďže o existencii SPS sa dozvedel až z podania oznámenia iného verejného funkcionára,\n\n6\n\nktorý vo svojom oznámení uviedol, že vykonáva popri verejnej funkcii aj funkciu v Agentúre\npre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov...“.\nS prihliadnutím na uvedené výbor navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutia\npotvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.\nNavrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručil ústavnému súdu 25. mája\n2015 stanovisko, v ktorom nesúhlasí s tvrdením výboru, «ktorým mi je podsúvané\nvyjadrenie, že pojem „majetková účasť štátu“ nie je vymedzený v žiadnom právnom\npredpise. Ide o zavádzajúce tvrdenie. Problematike výkladu pojmu „majetková účasť štátu“\nsa dôkladne venujem najmä v časti 4.1 môjho návrhu. Na základe tam uvedených\nargumentov trvám na svojom názore, že pojem „majetková účasť štátu“ nie je možné\nvykladať extenzívne (a subsumovať tak pod neho aj nepriamu majetkovú účasť štátu), pokiaľ\nkonkrétna norma výslovne neuvádza, že sa pod ním rozumie aj nepriama majetková účasť\nštátu.». Podľa navrhovateľa výbor na väčšinu jeho argumentov uvedených v návrhoch\nnereagoval. Kritizuje tiež postoj, podľa ktorého «sa Výbor „nevyjadruje k výhradám\nnavrhovateľa k procesnému postupu výboru“. Takáto pozícia Výboru k procesnému postupu\na spôsobu vedenia konania je podľa môjho názoru neakceptovateľná, nakoľko rozhodovacia\nčinnosť Ústavného súdu SR jednoznačne akcentuje požiadavku na riadny procesný postup\nVýboru.». Preto v plnom rozsahu zotrváva na svojich návrhoch.\nIII.\nPodľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný\nfunkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote\n30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata\nmandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,\nktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu\nna preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto\nnávrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia\n7\n\npred ústavným súdom upravujú ustanovenia § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.\nRozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.\n\nPodľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného\nfunkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona\no ochrane\n\nverejného\n\nzáujmu\n\npri\n\nvýkone\n\nfunkcií\n\nverejných\n\nfunkcionárov\n\nalebo podľa osobitného predpisu (ďalej len „orgán“).\nPodľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát\nústavného súdu na neverejnom zasadnutí.\nPodľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie\nverejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom, rozhodnutie\norgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát\nústavného súdu nálezom zruší.\nPodľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.\nNavrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru namieta,\nže nespĺňa definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu, keďže akciová spoločnosť, ktorej bol v rozhodnom\nobdobí členom predstavenstva, nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou\núčasťou štátu. Preto sa naňho ani nemohli vzťahovať povinnosti, za ktorých nesplnenie ho\nvýbor sankcionoval.\n\n8\n\nPodľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento\nústavný zákon vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu\nobchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.\n\nPodľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár\nje na účely tohto zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.\nPodľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár\nje povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy\ndo 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie,\na) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára\ns výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,\nb) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu\nalebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone\nfunkcie verejného funkcionára,\nc) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch\nprávnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických\nosôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,\nd) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie\nverejného\n\nfunkcionára\n\na\n\nz výkonu\n\niných\n\nfunkcií,\n\nzamestnaní\n\nalebo\n\nčinností,\n\nv ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného\nfunkcionára,\ne) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí,\nktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko\na adresa trvalého pobytu.\nZmyslom a účelom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je zabezpečiť\nprávny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci\n9\n\nv zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s verejným\nzáujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie,\nprípadne postavenia s ňou spojeného na osobný prospech (IV. ÚS 1/07). V záujme tohto\ncieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a čl. 8)\nrôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonu\nčinností, funkcií a zamestnaní nezlučiteľných so zastávanou verejnou funkciou\n(III. ÚS 24/07, III. ÚS 12/09).\nPre rozhodnutie ústavného súdu o návrhoch navrhovateľa z pohľadu dôvodov\nskoncipovaných v spojených a prijatých návrhoch, ako aj z pohľadu kriteriálneho nastavenia\nústavno­súdneho prieskumu determinovaného citovaným § 73 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde je nevyhnutné identifikovať pojmové znaky pojmu „majetková účasť“ použitého v čl. 2\nods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Zjavne totiž ide o pojem,\nktorý nie je legálne ani konštitucionálne definovaný. Len tak bude možné jednoznačne\nuzavrieť, či navrhovateľ porušil alebo neporušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu, keď písomné oznámenia funkcií, zamestnaní, činností\na majetkových pomerov nepodal.\nÚčasť v obchodnej spoločnosti je daná obsahom právneho vzťahu medzi spoločníkom\na obchodnou spoločnosťou. Pre akciovú spoločnosť to znamená obsah právneho vzťahu\nmedzi ňou a akcionárom, ktorý je jej spoločníkom. Účasť akcionára v akciovej spoločnosti\nje podmienená vlastníctvom akcie, pretože akcia ako cenný papier stelesňuje práva\nakcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku\na na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou [§ 155 ods. 1 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný\nzákonník“)]. Akcia sa tak zvykne označovať aj ako účastinný cenný papier alebo účastina.\nPredstavuje participáciu akcionára na spoločnosti (Kubíček, P. et. al. Obchodné právo. 1.\nvydanie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, s. 173).\nObsahom účasti akcionára v akciovej spoločnosti sú práva a povinnosti, ktoré môžu\nmať povahu majetkovú (napr. právo na dividendu, právo na podiel na likvidačnom zostatku)\n10\n\ni nemajetkovú (napríklad právo na riadenie i kontrolu spoločnosti). Práve identifikované\nčlenenie je podľa názoru ústavného súdu základom pre vymedzenie podstaty majetkovej\núčasti v akciovej spoločnosti.\nPojem „majetková účasť“ použitý v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu sa svojou obsahovou náplňou najviac blíži pojmu podiel, tak ako ho\ndefinuje v § 61 Obchodný zákonník. Podielom je miera účasti spoločníka na čistom\nobchodnom imaní spoločnosti. Kým obsahom právneho vzťahu účasti spoločníka\nv spoločnosti sú všetky práva a povinnosti, ktoré má spoločník voči spoločnosti, podiel, tak\nako je vymedzený v § 61, vyjadruje len majetkovú zložku účasti spoločníka v spoločnosti\n(Ďurica, M. in Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie. Praha:\nC. H. Beck, 2010, s. 186).\nÚstavný súd tak uzatvára, že pojem „majetková účasť“ podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb)\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyjadruje majetkové zdieľanie výsledkov\nčinnosti (väčšinou podnikateľskej) obchodnej spoločnosti jej spoločníkom, pričom tieto\nvýsledky môžu mať tak kladnú, ako aj zápornú hodnotu.\nNa\n\npodklade záverov formulovaných v predchádzajúcich odsekoch možno\n\nkonštatovať, že majetkovú účasť v SPS mali v rozhodnom období dva subjekty: Správa\nštátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s.\nSpráva štátnych hmotných rezerv je ústredným orgánom štátnej správy s postavením\nrozpočtovej organizácie štátu (§ 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov) a je právnickou osobou (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii\nčinnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov).\nAko štátna rozpočtová organizácia však môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu\nako právnickej osoby [§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993\nZ. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe\n11\n\nmajetku štátu“)]. Akcie SPS, ktoré spravuje Správa štátnych hmotných rezerv, sú teda\nvo vlastníctve štátu a prostredníctvom nich má štát aj majetkovú účasť v SPS, ktorá však,\nako to z podkladov daných ústavnému súdu k dispozícii vyplýva (a to medzi účastníkmi\nkonania nie je sporné), nevykazuje 100 %.\nTRANSPETROL, a. s., je obchodnou spoločnosťou – akciovou spoločnosťou,\nktorá má vlastnú právnu subjektivitu (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka) prejavujúcu sa\nokrem iného v právnej samostatnosti pri realizácii právnych úkonov, v spôsobilosti vlastniť\nmajetok\n\na niesť\n\nmajetkovú\n\nzodpovednosť\n\nv právnych\n\nvzťahoch.\n\nVšetky\n\nakcie\n\nTRANSPETROL­u, a. s., vlastní štát prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo“). TRANSPETROL, a. s., je teda obchodnou\nspoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Majetok vo vlastníctve\nTRANSPETROL­u, a. s. (teda aj akcie SPS) je od majetku štátu právne oddelený, a teda\nnetvorí súčasť majetkového substrátu štátu ako právnickej osoby (pozri napr. § 2 ods. 2\nzákona o správe majetku štátu, podľa ktorého Slovenská republika ako právnická osoba\nvlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu...).\nV týchto súvislostiach bude vhodné poukázať na mechanizmus založenia tzv. štátnej\nakciovej spoločnosti (pre účely podnikania) a na právne pomery medzi štátom a vzniknutou\nspoločnosťou, ktoré z tohto aktu vyplývajú.\nAk štát (štátny orgán) založí ako jediný zakladateľ akciovú spoločnosť\n­ podieľa sa svojím vkladom v plnom rozsahu na tvorbe jej základného imania (§ 58\nods. a § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka),\n­ predmet vkladu sa stáva súčasťou obchodného majetku [súhrn majetkových hodnôt\n(vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria\npodnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie\n\n̶ § 6 ods. 1 Obchodného\n\nzákonníka]; na dokreslenie je možné spomenúť, že v § 179 ods. 2 Obchodného zákonníka je\nvýslovný zákaz vrátenia vkladu akcionárom,\n­ akciová spoločnosť nakladá so svojím obchodným majetkom (ktorý už nepatrí štátu)\nv rámci svoje činnosti (podnikania), pričom podnikaním sa podľa § 2 ods. 1 Obchodného\n12\n\nzákonníka sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom\nmene a na vlastnú zodpovednosť pre účely dosiahnutia zisku.\n\nNemožno za žiadnych okolností súhlasiť s vyjadrením jedného z poslancov Národnej\nrady Slovenskej republiky zachyteným v zápisnici z 18. schôdze výboru zo 17. septembra\n2014, na ktorej sa hlasovaním prijali napadnuté rozhodnutia, že „vlastníkom 100 % akcií\nspoločnosti je Slovenská republika, ktorá je zastúpená spoločnosťou Transpetrol, a. s.,\nktorá je 100 % štátnou akciovou spoločnosťou a Správa štátnych hmotných rezerv SR,\nktorá je ústredným orgánom štátnej správy“. V prvom rade zo žiadnych podkladov,\nktoré má ústavný súd k dispozícii, nevyplýva, že by TRANSPETROL, a. s., pri realizácii\npráv a povinností akcionára SPS konal v mene a na zodpovednosť štátu, a nie vo svojom\nvlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. V druhom rade právny poriadok nepozná pojem\n„štátna akciová spoločnosť“. Z hľadiska akcionárskej štruktúry existuje len jedna právna\nkategória akciovej spoločnosti, pričom však štát môže vlastniť aj všetky akcie akciovej\nspoločnosti, čo má za následok, že má v danej akciovej spoločnosti stopercentnú majetkovú\núčasť. V takom prípade práva a povinnosti akcionára v mene a na zodpovednosť štátu\nvykonáva určený orgán štátu (väčšinou ústredný orgán štátnej správy) majúci pozíciu\nsprávcu majetku štátu. TRANSPETROL, a. s., však takýmto subjektom nie je. Postavenie\nprávneho zástupcu štátu nemajú bez ďalšieho akciové spoločnosti, ktorých jediným\nakcionárom je štát.\nÚstavný súd tak uzatvára, že akcie SPS, ktoré sú vo vlastníctve TRANSPETROL­u,\na. s., nezakladajú pre štát pozíciu akcionára. Štát potom prostredníctvom akcií vo vlastníctve\nTRANSPETROL­u ani nemôže mať v SPS účasť prislúchajúcu akcionárovi popísanú\nv bodoch 32 až 35. Prostredníctvom týchto akcií má v SPS majetkovú účasť\nTRANSPETROL, a. s., ako samostatný právny subjekt, nie štát.\nZ formulovaných záverov jednoznačne vyplýva, že v SPS, v ktorej bol navrhovateľ\npredsedom predstavenstva, sa majetková účasť rozkladá na Slovenskú republiku, zastúpenú\nSprávou štátnych hmotných rezerv, a TRANSPETROL, a. s. Kým v prípade Správy\n13\n\nštátnych hmotných rezerv vykonávajúcej práva akcionára nesie majetkové riziko spojené\ns účasťou na podnikaní SPS štát, pretože Správa štátnych hmotných rezerv ako štátna\nrozpočtová organizácia nemá vlastný majetok, TRANSPETROL, a. s., je spôsobilým\nsubjektom vlastníckeho práva, vlastní majetok, ktorý netvorí súčasť majetkového substrátu\nštátu ako právnickej osoby, a tak aj sám znáša majetkové riziko spojené s účasťou\nna podnikaní SPS. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva (na rozdiel od štátnych\nrozpočtových organizácií), že by obchodná spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou\nštátu nemohla vlastniť svoj majetok. Taká obchodná spoločnosť je od štátu po právnej\nstránke majetkovo nezávislá.\nPostavenie akciovej spoločnosti vo sfére majetkovo­právnej nemožno porovnávať\ns majetkovým postavením štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových\norganizácií či štátnych fondov, ktoré síce sú právnickými osobami, ale ako správcovia\nmajetku štátu môžu nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu, nie do svojho vlastníctva.\nAj právne úkony pri správe majetku štátu vykonávajú v mene štátu, nie vo svojom vlastnom\nmene (§ 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu).\nV SPS, v ktorej bol navrhovateľ predsedom predstavenstva, sa majetková účasť\nrozkladá na Správu štátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s. Kým v prípade\nSprávy štátnych hmotných rezerv vykonávajúcej práva akcionára nesie majetkové riziko\nspojené s účasťou na podnikaní SPS štát, pretože Správa štátnych hmotných rezerv\nako štátna rozpočtová organizácia nemá vlastný majetok, TRANSPETROL, a. s., je\nspôsobilým subjektom vlastníckeho práva, vlastní majetok, ktorý netvorí súčasť\nmajetkového substrátu štátu ako právnickej osoby, a tak aj sám znáša majetkové riziko\nspojené s účasťou na podnikaní SPS. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva\n(na rozdiel od štátnych rozpočtových organizácií), že by obchodná spoločnosť\nso stopercentnou majetkovou účasťou štátu nemohla vlastniť svoj majetok a niesť vlastnú\nzodpovednosť v majetkovo­právnych vzťahoch. Taká obchodná spoločnosť je majetkovo\nnezávislá a zákon o správe majetku štátu sa na jej majetok nevzťahuje.\n\n14\n\nSPS nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.\nÚstavný súd neopomína ani argumentáciu výboru založenú na rozlišovaní priamej\na nepriamej\n\nmajetkovej\n\núčasti\n\nv obchodnej\n\nspoločnosti\n\na následne\n\nprepojenú\n\nna zdôrazňovanie cieľa právnej úpravy zakotvenej v ústavnom zákone o ochrane verejného\nzáujmu (strana 3 vyjadrenia výboru doručeného ústavnému súdu 6. marca 2015).\nMajetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, ktorú už ústavný súd v predchádzajúcom\ntexte podrobne analyzoval, z hľadiska jej podstaty (majetkové zdieľanie výsledkov činnosti\nobchodnej spoločnosti) nemožno po právnej stránke klasifikovať. Je len jedna. Nepriamu\nmajetkovú účasť, tak ako ju má na mysli výbor, je právny, hoci nie faktický, nonsens.\nHospodárenie SPS ako akciovej spoločnosti má vplyv na výšku dividend (§ 178 ods. 1\nObchodného zákonníka) spojených s vlastníctvom akcií. Pokiaľ však ide o akcie SPS\nvo vlastníctve TRANSPETROL­u, a. s., dividendy z nich plynúce sa nestanú majetkom\nštátu, ale majetkom akcionára, teda TRANSPETROL­u, a. s. Ten nie je vo vlastníctve\nSlovenskej republiky, ako to na strane 3 svojho vyjadrenia uvádza výbor. Majetkový aspekt\núčasti v SPS teda, pokiaľ ide o akcie vo vlastníctve TRANSPETROL­u, a. s., nesvedčí štátu.\nTvrdenie, že „ide o obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika“, je\nnepochopením podstaty vzťahov medzi zakladateľom alebo akcionárom na jednej strane\na akciovou spoločnosťou na strane druhej. Akciová spoločnosť ako právnická osoba nikdy\nnemôže byť objektom vlastníctva, keď je sama spôsobilým nositeľom vlastníckeho práva.\nŽurnalistický štýl, ktorý takéto vyjadrenia často používa, nemôže byť základom\npre aplikáciu právnych noriem.\nPravdaže, ústavný súd chápe, čo výbor svojimi formulovanými postojmi chcel\nvyjadriť. Jeho argumenty však naznačujú skôr fakt sprostredkovaného ovládania SPS štátom\nprostredníctvom TRANSPETROL­u, a. s. V praxi je nepochybné, že štát ako jediný\nakcionár má vo vzťahu k spoločnosti TRANSPETROL, a. s. rozhodujúce postavenie.\nV právnej rovine sa však popisované javy obvykle vyjadrujú reguláciou vzťahu ovládajúcej\nosoby a ovládanej osoby (§ 66a Obchodného zákonníka, resp. môže ísť o konanie v zhode\n15\n\npodľa § 66b Obchodného zákonníka), ktorý však sám osebe bez ďalšieho nevykazuje\nmajetkový aspekt, ale skôr zdôrazňuje nemajetkovú črtu účasti v obchodnej spoločnosti\n(pozri aj bod 34).\nPokiaľ však výbor vo svojom vyjadrení ide ešte ďalej a tvrdí (stotožňujúc\nTRANSPETROL, a. s., s ministerstvom), že „... ide o orgány štátu, ktoré zverujú\nnovovzniknutej akciovej spoločnosti (rozumej SPS) majetok, ktorý bol doteraz v správe\nTRANSPETROL­u, a.s. a Správe štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky“, ide\no argumentáciu v príkrom rozpore s právnou realitou. Ústavný súd musí opakovane a rázne\npripomenúť, že TRANSPETROL, a. s., nie je správcom majetku štátu, ktorý bol\nprostredníctvom ministerstva vložený do jeho základného imania, ale vlastníkom celého\nobchodného majetku, s ktorým nakladá (podniká) samostatne a vo vlastnom mene. A to je\nprincipiálny rozdiel. Možno pripustiť, že takýto názor vznikol ako paralela so štátnym\npodnikom, ktorý napriek tomu, že je tiež v právnom postavení samostatnej právnickej\nosoby, majetok, ktorý mu bol zverený, „iba“ spravuje a tento zostáva vo vlastníctve štátu\n(§ 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov).\nÚstavný zákon o ochrane verejného záujmu však v čl. 2 ods. 1 písm. zb) definuje\nverejného funkcionára rýdzo na báze majetkového aspektu účasti v obchodnej spoločnosti.\nDikcia predmetnej ústavnej normy používajúca prívlastok „majetková“ iný výklad\nneumožňuje. Nemožno zabúdať, že uplatňovanie ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu v posudzovaných prípadoch navrhovateľa ústi do vyvodenia verejnoprávnej\nzodpovednosti, pri ktorej je vzhľadom na závažnosť zásahu do individuálnej sféry adresáta\njej\n\npôsobenia\n\nvylúčené\n\nrozširovať\n\ninterpretáciou\n\njej hmotnoprávnej\n\npodmienky.\n\nAk rešpektovanie znenia právnych noriem upravujúcich verejnoprávnu zodpovednosť\nneumožňuje dosahovať cieľ právnej regulácie (bod 30), potom je potrebné ju zmeniť,\nnie utiekať sa k nebezpečnej extenzii vo výklade právnych pravidiel. Ústavný súd už v tejto\nsúvislosti judikoval, že platná právna norma nemôže podliehať pri svojom uplatňovaní ̶ ako\nposlednom štádiu interpretácie\n\n̶\n\nkritériám významným predovšetkým pri jej tvorbe.\n\nV posudzovanej veci nemožno obísť ani aspekt, že ide o ukladanie sankcií, pri ktorom\n16\n\nvýklad a aplikácia či už „skutkovej podstaty“ alebo osoby porušovateľa (najmä, ak ide\no špecifický subjekt – verejný funkcionár) musí podliehať mimoriadne prísnym kritériám\na v pochybnostiach (ktoré zo zápisnice výboru sú zrejmé) nemožno sankciu uložiť (známa\nzásada „in dubio pro reo“). Najzávažnejším dôvodom vylučujúcim možnosť extenzívneho\nvýkladu ústavnej normy je však ústavná direktíva uvedená v čl. 2 ods. 2 ústavy\n(I. ÚS 30/99).\nNa podklade uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ\nnespĺňal definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) v spojení s čl. 3\nods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, v dôsledku čoho mu povinnosť podľa\nčl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona ani nevznikla. Preto konanie navrhovateľa spočívajúce\nv opomenutí podania písomných oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových\npomerov do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie predsedu predstavenstva SPS a do 31. marca\n2014 nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu. To má\npodľa § 73b ods. 3 druhej vety zákona o ústavnom súde za následok zrušenie oboch\nnapadnutých rozhodnutí (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIV.\nNavrhovateľ žiadal priznať proti výboru náhradu trov konania pred ústavným súdom,\nktorej sumu vyčíslil jeho právny zástupca v každom návrhu sumou 340,90 €. Trovy\nprávneho zastúpenia právny zástupca v oboch návrhoch bližšie špecifikoval ako odmenu\nza dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 [prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie návrhu (2 x po 134 €)] a režijný paušál (2 x po 8,04 €). Takto vypočítanú sumu\nzvýšil o 20 % dane z pridanej hodnoty.\nPri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal ústavný súd z § 36 ods. 2\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku\nkonania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil\ninému účastníkovi konania jeho trovy.\n\n17\n\nPri výpočte trov právneho zastúpenia navrhovateľa ústavný súd vychádzal z § 1\nods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\ns tým, že predmet konania pred ústavným súdom o návrhu na preskúmanie rozhodnutia\nvýboru podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je v zásade\nnevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný so sumou peňažnej sankcie uloženej\nnapadnutými rozhodnutiami výboru.\nPodľa § 11 ods. 3 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom,\nak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi...\nZákladom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 je\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku\n2013 v sume 804 €. Z toho vyplýva, že tarifná odmena sa jeden úkon právnej služby\npredstavuje podľa § 11 ods. 3 vyhlášky 134 € a režijný paušál 8,04 €.\nNapriek tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania za štyri\núkony právnej služby (2 úkony pri každom z návrhov), ústavný súd mu využijúc diskrečný\npriestor daný citovaným § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal náhradu tarifnej\nodmeny len za dva úkony právnej služby. Vychádzal pritom z totožnosti skutkovej a právnej\nstránky oboch návrhov rezultujúcej do identických dôvodov a právnej argumentácie\nv oboch spojených návrhoch.\nZ toho vyplýva, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov v sume 268 €,\nku ktorej bolo potrebné pripočítať režijný paušál za štyri úkony právnej služby (32,16 €).\nSpolu náhrada trov konania predstavuje 300,16 €. Vypočítanú sumu ústavný súd zvýšil\no 20 % dane z pridanej hodnoty, keďže navrhovateľ preukázal, že jeho právny zástupca je\n\n18\n\nplatiteľom dane z pridanej hodnoty. Navrhovateľovi tak ústavný súd voči výboru priznal\nnáhradu trov konania v sume 360,19 € (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPretože výbor, ktorému bola ako účastníkovi konania pred ústavným súdom uložená\npovinnosť nahradiť trovy navrhovateľovi, je orgánom Národnej rady Slovenskej republiky,\nuložil mu ústavný súd splnenie tejto povinnosti prostredníctvom Kancelárie Národnej rady\nSlovenskej republiky, ktorá nakladá s jej rozpočtovými prostriedkami.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júla 2015\n\n19", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "podmienky konania", "majetok-štátny", "verejný záujem, spoločenský záujem", "obchodná spoločnosť-štatutárny orgán spoločnosti", "Národná rada Slovenskej republiky-výbor"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fe73dce9-f696-4a6d-9a2e-ce50d732c30a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 12/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 12/09 z 21. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe73dce9-f696-4a6d-9a2e-ce50d732c30a"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:ceacdb39-a985-4725-ac27-99889fecbae4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/07 z 17. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-17", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ceacdb39-a985-4725-ac27-99889fecbae4"}, {"guid": "ussr:6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1"}], "citovane_v": []}