{"guid": "ussr:23bebecb-e7e1-451f-8c87-2732f786e9cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.122.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2015 z 8. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. apríla 2015, sp. zn. III. ÚS 122/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.122.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-04-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "[nezadané]", "nazov": "[nezadané]", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy[nezadané]", "judikatura_url": null}, {"iri": "[nezadané]", "nazov": "[nezadané]", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy[nezadané]", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/23bebecb-e7e1-451f-8c87-2732f786e9cc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.122.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.122.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.122.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 122/2015­16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia v sťažnosti bližšie neurčených práv uznesením\nOkresného súdu Levice sp. zn. 4 Nt 40/2014 zo 16. júna 2014 a uznesením Krajského súdu\nv Nitre sp. zn. 4 Tos 98/2014 z 27. augusta 2014 a takto\n\nrozhodol:\n\n1. Žiadosti\n\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným\n\nsúdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .\n2. Sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2014\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia\n\nbližšie neurčených práv uznesením Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 4 Nt 40/2014 zo 16. júna 2014 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) a uznesením\nKrajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Tos 98/2014 z 27. augusta 2014\n(ďalej aj „uznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného sp. zn. 2 T 46/2011\nz 18. apríla 2011 uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného\nrozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a vzhľadom na zbiehajúcu sa\ntrestnú činnosť odôvodňujúcu uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona\nmu bol s použitím § 172 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) a m), § 38 ods. 7, § 39 ods. 1 a §\n41 ods. 2 uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a na výkon tohto trestu\nbol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Keďže pri ukladaní\ntrestu sa v jeho prípade malo postupovať podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znením\núčinnom pred publikovaním nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011\nz 28. novembra 2012 (ďalej aj „nález ústavného súdu“) v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky, sťažovateľ s poukazom na § 41b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom\n\nsúde“)\n\nvzhľadom\n\nna uvedený\n\nnález\n\nústavného\n\nsúdu\n\na stanovisko\n\nTrestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 44/2013\nz 26. novembra 2013 (ďalej aj „stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu“)\npodal návrh na obnovu konania. Okresný súd uznesením sp. zn. 4 Nt 40/2014 zo 16. júna\n2014 však sťažovateľov návrh na obnovu konania zamietol, avšak aj krajský súd sťažnosť\nproti tomuto uzneseniu okresného súdu uznesením sp. zn. 4 Tos 98/2014 z 27. augusta 2014\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku rovnako zamietol.\nSťažovateľ po opise postupu označených súdov vo veci jeho návrhu na povolenie\nobnovy konania uvádza, že označenými uzneseniami „došlo k porušeniu zákona,\n2\n\nresp. k nerešpektovaniu Nálezu Ústavného súdu SR, PL. ÚS 106/2011 ako aj Stanoviska\ntrestnoprávneho kolégia NS SR č. Tpj 44/2013.\nOkresný súd Levice... v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra... sa v podstate\nzhodli na tom, že Nález Ústavného súdu SR ako i Stanovisko NS SR nie sú dostatočné\npodmienky podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, resp. aby na tomto základe bola povolená\nobnova konania a trest uložený rozsudkom Okr. Súdu Levice... je primeraný.\nSom toho názoru, že podmienky pre povolenie obnovy konania boli a sú splnené\nsamotným nálezom ÚS SR ako i Stanoviskom NS SR a zároveň mám za to, že či už okresný\nsúd Levice alebo Kraj. súd Nitra sa nemali zaoberať výškou trestu v tom zmysle, že trest je\nprimeraný, ale mali sa zaoberať tým, či sú, alebo nie sú splnené zákonné podmienky pre\nprijatie môjho návrhu na povolenie obnovy konania.“\nV doplnení sťažnosti z 9. februára 2015 doručenom po výzve ústavného súdu\nzo 14. januára 2015 sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že v jeho prípade boli „úplne\nkontraproduktívne“ použité ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 1\nTrestného zákona, poukazujúc na to, že „platnosť asperácie podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona,\nktorá bola ešte použitá a ktorá údajne neguje § 39, skončila a bola účinná len\ndo 21. decembra 2012“. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby bolo rozhodovanie\no jeho návrhu na povolenie obnovy konania vrátené do štádia konania pred okresným\nsúdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd\nrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\n\n3\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh vrátane sťažnosti\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri\npredbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, alebo podané oneskorene môže ústavný súd na\npredbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n2.1 K dôvodom nevyhovenia žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho\nzástupcu v konaní pred ústavným súdom\nPodľa zaužívanej praxe (napr. I. ÚS 337/08, I. ÚS 311/2012) môže ústavný súd\nustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu (t. j. advokáta), ak taká\nosoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejmé bezúspešné uplatňovanie\nnároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu\nv konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto\npredpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.\nAj keď sťažovateľom deklarované osobné, majetkové a zárobkové pomery na účely\nustanovenia právneho zástupcu v konaní by mohli ustanovenie právneho zástupcu\nodôvodňovať, ústavný súd dospel k záveru o zrejmej bezúspešnosti uplatňovania jeho práva\nna ochranu ústavnosti, keďže preskúmaním obsahu napadnutých uznesení a s prihliadnutím\nna doterajšiu judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa na obdobné sťažnosti smerujúce proti\nrozhodnutiam všeobecných súdov o návrhoch na povolenie obnovy konania v prípadoch,\nv ktorých bola použitá tzv. asperačná zásada (napríklad IV. ÚS 97/2014, III. ÚS 265/2014,\nIII. ÚS 352/2014 a iné) dospel ústavný súd sčasti k záveru o nedostatku právomoci na\nprerokovanie sťažnosti a sčasti k záveru o jej zjavnej neopodstatnenosti (k týmto záverom\n\n4\n\npozri bližšie body 2.2.1 a 2.2.2 odôvodnenia tohto uznesenia). Vzhľadom na to, že jeden\nz predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom splnený\nnebol, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel, tak ako\nto vyplýva z bodu 1 výrokovej časti uznesenia.\n\n2.2 K dôvodom odmietnutia sťažnosti\nSkôr, ako ústavný súd podrobnejšie uvedie svoje úvahy, ktoré ho viedli\nk odmietnutiu sťažnosti, považuje za potrebné poukázať na nedostatky jej náležitostí, ktoré\nvyplývajú predovšetkým z absencie kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa.\nZ ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že uplatnenie jeho právomocí je\nviazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až\nna zákonom presne definované výnimky je ústavný súd viazaný návrhom na začatie\nkonania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku\nrozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom,\nčoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne,\nurčito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým\nspôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci\n(III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na obsah § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 písm.\na) zákona o ústavnom súde, podľa ktorých musí byť z návrhu zrejmé, akej veci sa týka, kto\nho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,\nodôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Ústavný súd je pritom návrhom na začatie\nkonania viazaný, okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde. Okrem\n\n5\n\nvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí návrh obsahovať aj označenie základného\npráva alebo slobody, ktoré sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušilo.\nÚstavný súd konštatuje, že predložená sťažnosť aj napriek výzve ústavného súdu\nna jej doplnenie z 10. januára 2015 neobsahuje náležitosti vyžadované § 20 a § 50 ods. 1\nzákona o ústavnom súde, pretože v ňom absentuje označenie základných práv a slobôd,\nktoré mali byť uznesením okresného súdu a uznesením krajského súdu porušené a sťažnosť\nneobsahuje ani dostatočne určitý návrh, ako má vo veci ústavný súd rozhodnúť (t. j. petit\nsťažnosti), ktorý by mal byť základom pre rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej.\nZ dôvodu absencie právneho zastúpenia sťažovateľa a jeho žiadosti o ustanovenie\nprávneho zástupcu však ústavný súd neprihliadal len na uvedené formálne nedostatky\nsťažnosti, ale zameral sa aj na preskúmanie jej dôvodov a celkového obsahu, ktoré spočívajú\nv nespokojnosti sťažovateľa s výsledkom konania o jeho návrhu na povolenie obnovy\nkonania pred označenými všeobecnými súdmi. V tejto súvislosti sa zaoberal aj otázkou, či\nvýsledkom napadnutého konania nebolo zjavne zasiahnuté do základných práv a slobôd, pri\nktorých by v súvislosti s obnovou trestného konania pred všeobecnými súdmi mohlo podľa\ndoterajšej praxe ústavného súdu prichádzať do úvahy ich porušenie – v danom prípade\npredovšetkým základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\n2.2.1 Pokiaľ ide o ústavný prieskum uznesenia okresného súdu, ústavný súd\npoukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je\npravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným\nsúdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd.\nZmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne\n6\n\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\nV sťažovateľovej kauze mal pred zásahom do základných práv a slobôd okresným\nsúdom právomoc poskytnúť právnu ochranu krajský súd, ktorý konal o riadnom opravnom\nprostriedku. Právo podať sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu pritom sťažovateľ využil.\nPre rozhodnutie ústavného súdu je teda podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý\npoukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy, a to krajský súd ako súd sťažnostný (obdobne\nIII. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05). Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\n2.2.2 Pokiaľ ide o sťažovateľom navrhovaný prieskum uznesenia krajského súdu,\nústavný súd dospel k záveru o ústavnej akceptovateľnosti označeného uznesenia, pričom pri\nposudzovaní uznesenia krajského súdu vychádzal zo vzájomnej spojitosti jeho obsahu\ns obsahom uznesenia okresného súdu. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu\na odvolacieho súdu, resp. sťažnostného súdu totiž nemožno posudzovať izolovane\n(m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, II. ÚS 522/2014), pretože prvostupňové a odvolacie\n(resp. sťažnostné) konanie tvoria z hľadiska predmetu konania jeden celok.\nV danom prípade okresný súd sťažovateľov návrh na obnovu konania pôvodne\nvedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 T 46/2011 uznesením sp. zn. 4 Nt 40/2014\nzo 16. júna 2014 podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol z dôvodu, že okresný súd\n„pri ukladaní trestu síce použil ust. § 41 odsek 2 Tr. zákona, teda tzv. asperačnú zásadu,\navšak zároveň použil aj ustanovenie § 39 odsek 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu\n7\n\nodňatia slobody a uložil trest v trvaní 12 rokov, pri spodnej hranici trestnej sadzby“,\na preto sprísnená trestná sadzba v sťažovateľovom prípade „nebola použitá a pôvodne\nuložený trest nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa a nie\nje v zrejmom rozpore s účelom trestu“. Nadväzne na to poukázal na zbiehajúcu sa trestnú\nčinnosť „najmä drogového a majetkového charakteru, ktorej sa dopustil viacerými\nskutkami, ide o páchateľa, ktorý sa v minulosti viac krát dostal do rozporu so zákonom,\npričom mu boli uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré nesplnili svoj účel.\nUložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov je vzhľadom na charakter trestnej\nčinnosti a počet skutkov primeraný a zákonný. V tomto prípade súd považuje výmeru trestu\nuloženého v pôvodnom konaní za plne rešpektujúcu účel trestu, ktorým je zabrániť\nodsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti, ako aj vychovať ho k tomu, aby viedol\nriadny život a zohľadňuje účel trestu aj z hľadiska generálnej prevencie a vyjadruje aj\nmorálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.“.\nKrajský súd k dôvodom zamietnutia návrhu na povolenie obnovy konania doplnil, že\nzo stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu vyplýva aj výklad, podľa ktorého ak\nbolo pri ukladaní trestu odňatia slobody síce použité ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného\nzákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ale súčasne bolo použité aj mimoriadne\nzmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, potom bol odsúdenému\nuložený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby upravenej postupom podľa § 41 ods. 2\nTrestného zákona. Preto označený nález ústavného súdu nemôže byť dôvodom obnovy\nkonania „ex lege“ t. j. na základe § 41b ods. 1 zákona o ústavnom súde a v danom prípade\nje v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania potrebné z tohto dôvodu „skúmať aj\nsplnenie ďalšej materiálnej podmienky požadovanej citovaným ustanovením Trestného\nporiadku, a to že pôvodne uložený trest by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo\nk pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.\nAni jedna z taxatívne vymenovaných podmienok druhej materiálnej podmienky\nustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku však v prípade odsúdeného splnená nebola.\nPôvodne uložený trest odňatia slobody odsúdenému vo výmere 12 rokov nie je v zrejmom\nnepomere ani k závažnosti činu, ani k pomerom odsúdeného a ani jeho výmera nie je\n8\n\nv zrejmom nepomere s účelom trestu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 odsek 1\nTrestného zákona a to z dôvodov uvedených v dôvodoch napadnutého uznesenia, s ktorými\nsa aj krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a na ne ako na vecne správne a zákonné\npoukazuje.\nNie je správna úvaha odsúdeného, že v prípade, ak by mu bol ukladaný trest odňatia\nslobody v obnovenom konaní, musel by súd vychádzať z trestnej sadzby 10 až 15 rokov.\nKrajský súd k týmto námietkam odsúdeného udáva, že v prípade zrušenia ustanovenia § 41\nodsek 2 Trestného zákona citovaným Nálezom bol vyslovený nesúlad s ústavou len v časti\ntohto ustanovenia a to v tej časti, v ktorej podľa ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona\nmusel súd ukladať páchateľovi trest nad jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby určenej\npodľa postupu uvedeného v § 41 odsek 2 Trestného zákona. To znamená, že za súčasného\nprávneho stavu by sa odsúdenému opätovne ukladal trest za použitia § 41 odsek 2\nTrestného zákona, teda tzv. asperačnej zásady a horná hranica by sa opätovne zvýšila o\njednu tretinu, avšak nebolo by povinnosťou súdu I. stupňa ukladať odsúdenému trest nad\njednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby a preto by sa odsúdenému ukladal trest v sadzbe 10\naž 20 rokov.“\nÚstavný súd oboznámiac sa s obsahom uznesenia krajského súdu, ktorého\npreskúmaniu nebránil nedostatok právomoci ústavného súdu, zistil, že krajským súdom\nformulované právne závery o tom, že označený nález ústavného súdu nemôže byť dôvodom\nobnovy konania „ex lege“ na základe § 41b ods. 1 zákona o ústavnom súde a že pôvodne\nuložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov nie je v zrejmom nepomere ani\nk závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, sú ústavne udržateľné a súčasne v zhode\ns rozhodovacou praxou všeobecných súdov v obdobných veciach, ktorá bola zjednotená aj\nsťažovateľom označeným stanoviskom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu.\nSťažovateľovi bol v danej veci umožnený reálny prístup k súdu, keď všeobecný súd na\nzáklade ním podaného návrhu na obnovu konania vo veci konal, rozhodol a svoje\nrozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Odôvodnenie namietaného uznesenia\nkrajského súdu v konaní o návrhu na povolenie obnovu konania ústavný súd hodnotí ako\nvýstižné a nemožno ho považovať za rozporné so zárukami vyplývajúcimi zo základného\n9\n\npráva na súdnu ochranu (m. m. II. ÚS 106/05). Reálne garantovanie a uplatnenie\nzákladného práva na súdnu ochranu v konaní o obnovu konania totiž neznamená právo, aby\nvšeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany trestného konania, ktorá sa\ndomáha jeho obnovy, a ani právo na úspech v konaní.\nÚstavný súd stabilne judikuje, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou\nv systéme všeobecného súdnictva. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný\nsúd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne (napr. III. ÚS 53/02, IV. ÚS 181/04).\nZ obsahu uznesenia krajského súdu vyplýva, že stratu účinnosti časti právneho\npredpisu (časti § 41 ods. 2 Trestného zákona) krajský súd nepovažoval za dopadajúcu\nna prípad sťažovateľa, keďže aj v pôvodnom trestnom konaní (ktorého obnovy sa sťažovateľ\ndomáhal) vychádzal krajský súd pri rozhodovaní o výške trestu z rozpätia trestnej sadzby od\n5 rokov až do 20 rokov [použitím § 39 ods. 1 a 3 písm. c) Trestného zákona umožňujúcich\nmimoriadne zníženie trestu]. V dôsledku nepoužitia tej časti § 41 ods. 2 Trestného zákona\no uložení trestu nad jednu polovicu upravenej trestnej sadzby, ktorá bola vyhlásená za\nnesúladnú s čl. 1 ods. 1 ústavy, by teda aj v prípade obnovenia konania všeobecný súd opäť\nrozhodoval o uložení trestu v rovnako stanovenom rozpätí trestnej sadzby. Preto možnosť\ndôslednej individualizácie trestu všeobecným súdom odňatá nebola, na základe čoho bola\nsťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, ktorým nebolo návrhu sťažovateľa na povolenie\nobnovy konania vyhovené, krajským súdom zamietnutá.\nZ hľadiska obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nústavný súd nedospel k záveru o arbitrárnosti napadnutého uznesenia ani z dôvodu\nstotožnenia sa krajského súdu s obsahom stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu sp. zn. Tpj 44/2013, podľa ktorého sú účinky použitia § 41 ods. 2 Trestného zákona\nv znení účinnom pred 21. decembrom 2012 časti prvej vety za bodkočiarkou použitím\nustanovenia § 39 ods. 1 alebo 2 písm. a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona negované.\nSprísnená trestná sadzba v tomto prípade totiž nemohla byť použitá pre jej neprimeranú\n10\n\nprísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa alebo z iného zákonom\nurčeného dôvodu.\nVzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na dopadajúcu judikatúru ústavného súdu\nv obdobných veciach (m. m. IV. ÚS 97/2014, III. ÚS 264/2014, III. ÚS 265/2014,\nIII. ÚS 352/2014) považoval ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu\nkrajského súdu za zjavne neopodstatnenú, na základe čoho bolo potrebné aj vo zvyšnej časti\nsťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť, tak ako to vyplýva z bodu 2\nvýroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. apríla 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zastúpenie, zastupovanie-ustanovenie právneho zástupcu", "trest-asperačná zásada", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní", "trest-rozhodnutie o treste", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:82eb8c7e-e5c4-4101-9df9-f5d2d96d95ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 522/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82eb8c7e-e5c4-4101-9df9-f5d2d96d95ba"}, {"guid": "ussr:3815be25-a1b5-46f7-aafb-0de2720d0d5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 352/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 352/2014 z 10. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3815be25-a1b5-46f7-aafb-0de2720d0d5a"}, {"guid": "ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 265/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 265/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1"}, {"guid": "ussr:4ef4eac2-b29c-4bf7-b144-53400abfbc44", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ef4eac2-b29c-4bf7-b144-53400abfbc44"}, {"guid": "ussr:19d01fd2-b421-47cf-b0fa-5ee3ee8a5db6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19d01fd2-b421-47cf-b0fa-5ee3ee8a5db6"}, {"guid": "ussr:7edc4166-fbb9-48e5-983b-8b5a98be7d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7edc4166-fbb9-48e5-983b-8b5a98be7d0d"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:2df3d0af-fcc3-4aa6-b89e-07c7faf6b319", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 337/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/08 z 26. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2df3d0af-fcc3-4aa6-b89e-07c7faf6b319"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:0727acb1-7a31-402b-97d8-90a21381b0ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0727acb1-7a31-402b-97d8-90a21381b0ee"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:c658162a-7d1e-4e1d-b1dd-3e9cd338e720", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/04 z 26. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658162a-7d1e-4e1d-b1dd-3e9cd338e720"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:678b7303-7e22-4325-9a7c-a1d075918dd4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:678b7303-7e22-4325-9a7c-a1d075918dd4"}, {"guid": "ussr:463228d2-840a-4599-8baf-84df07d142ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:463228d2-840a-4599-8baf-84df07d142ca"}, {"guid": "ussr:ad46319d-9ace-4860-a04a-ae0ee1543740", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 53/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/02 z 2. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-02", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad46319d-9ace-4860-a04a-ae0ee1543740"}, {"guid": "0dcf6e5d-24a9-4804-a4b9-5ae6db622a71:386d199e-e1f3-4ab3-8358-51bf39244c9b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4314010295.1", "spisova_znacka": "4Tos/98/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Tos/98/2014 z 26. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4314010295.1"}, {"guid": "b815ad7e-229d-4170-b1d5-d8ecb0ee876b:3717a7d4-e022-4619-a2a4-4f948891d6a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Nt/40/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 4Nt/40/2014 z 16. 6. 2014", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2014-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b815ad7e-229d-4170-b1d5-d8ecb0ee876b:3717a7d4-e022-4619-a2a4-4f948891d6a4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6871695b-b723-4b86-9e18-907e0b6c631c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.336.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.336.2016.1"}]}