{"guid": "ussr:2691ede7-927d-456d-8524-e2fee5673b84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.116.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 116/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/2015 z 14. 7. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. júla 2015, sp. zn. III. ÚS 116/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.116.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-07-14", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2691ede7-927d-456d-8524-e2fee5673b84", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.116.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.116.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.116.2015.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 116/2015­34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra\nDobríka vo veci návrhov\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nspoločnosťou Hillbridges, s. r. o., advokátska kancelária, Sedlárska 1, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát a konateľ JUDr. Miroslav Trenčan, na preskúmanie rozhodnutia\nVýboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/20/14­K zo 17.\nseptembra\n\n2014\n\na\n\nrozhodnutia\n\nVýboru\n\nNárodnej\n\nrady\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\npre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/21/14­K zo 17. septembra 2014 takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcií č. VP/20/14­K zo 17. septembra 2014 a rozhodnutie Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/21/14­K zo 17. septembra 2014\nzrušuje.\n2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\n\nje\n\np o v i n n ý nahradiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky trovy\n\nkonania Robertovi Nemcsicsovi v sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásť\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu spoločnosti Hillbridges, s. r. o., Sedlárska 1,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. decembra\n2014 doručené návrhy\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie\n\nrozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej\nlen „výbor“) č. VP/20/14­K zo 17. septembra 2014 a rozhodnutia výboru č. VP/21/14­K\nzo 17. septembra 2014 (ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“).\n2. Z predložených návrhov a ich príloh vyplýva, že napadnutými rozhodnutiami\nvýbor sankcionoval navrhovateľa za porušenie povinností ustanovených v ústavnom zákone\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nv znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\n(ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“), a to konkrétne povinností\nzakotvených v jeho čl. 7 ods. 1.\n3. Výbor v napadnutých rozhodnutiach ustálil, že navrhovateľ začal výkon verejnej\nfunkcie 4. septembra 2013 ako člen predstavenstva obchodnej spoločnosti Spoločnosť\npre skladovanie, a. s., Trakovice (ďalej len „SPS“), a preto bol podľa čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu povinný podať oznámenie do 4. októbra 2013\n(rozhodnutie č. VP/20/14­K zo 17. septembra 2014), ako aj za rok 2013 do 31. marca 2014\n(rozhodnutie č. VP/21/14­K zo 17. septembra 2014). Keďže ani jednu z uvedených\npovinností nesplnil, pristúpil výbor k vyvodeniu zodpovednosti.\n\n2\n\n4. Navrhovateľ sa v konaniach vedených proti nemu výborom bránil argumentáciou,\npodľa ktorej ho z titulu výkonu funkcie člena predstavenstva SPS nemožno považovať\nza verejného funkcionára na účel čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu. SPS totiž podľa názoru navrhovateľa nie je obchodnou spoločnosťou\nso stopercentnou majetkovou účasťou štátu, lebo jeho akcionármi sú TRANSPETROL, a. s.,\nŠumavská 38, Bratislava (vlastní 1 287 kmeňových akcií), a Správa štátnych hmotných\nrezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, Bratislava (ďalej len „Správa štátnych hmotných\nrezerv“; vlastní 200 kmeňových akcií). Iba akcionársku účasť Správy štátnych hmotných\nrezerv možno považovať za majetkovú účasť štátu, tá je však menšinová.\n5. Výbor obranu navrhovateľa neakceptoval s poukazom na fakt, že stopercentným\nakcionárom TRANSPETROL­u, a. s., je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.\nPodľa názoru výboru „štátnymi akciovými spoločnosťami sú aj obchodné spoločnosti,\nktorých zakladateľmi (jedinými akcionármi) sú orgány štátnej správy, príp. obchodné\nspoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu“.\n6. V návrhoch doručených ústavnému súdu navrhovateľ rovnako ako v konaniach\nvedených výborom dôvodí faktom, že «SPS je obchodnou spoločnosťou s približne 14,5 %\npriamou majetkovou účasťou štátu (percentuálne vyjadrenie počtu akcií patriacich Správe\nštátnych hmotných rezerv SR k celkovému počtu akcií spoločnosti SPS). Zvyšok majetkovej\núčasti v spoločnosti SPS (t. j. približne 85,5 %) patrí obchodnej spoločnosti\nTRANSPETROL, a. s., v ktorej 100 % akcií vlastní Slovenská republika zastúpená\nMinisterstvom hospodárstva, a teda v tejto časti nejde o priamu majetkovú účasť štátu\nv spoločnosti SPS. Akciovú spoločnosť TRANSPETROL totiž nie je v zmysle právneho\nporiadku možné považovať za „štát“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Slovenská republika\nnemá v spoločnosti SPS stopercentnú priamu majetkovú účasť, ale iba nepriamu majetkovú\núčasť... som toho názoru, že pre zaradenie mojej osoby do kategórie verejného funkcionára\nv súvislosti s mojou funkciou člena štatutárneho orgánu SPS nepostačuje, ak má štát\n\n3\n\nv spoločnosti SPS iba nepriamu majetkovú účasť, a preto nie som verejným funkcionárom\nv zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.».\n7. Navrhovateľ vo svojich návrhoch podáva prehľad pojmu „majetková účasť štátu“\nnaprieč právnym poriadkom Slovenskej republiky, a tak argumentuje v prospech záveru, že\niba priama majetková účasť štátu je právne relevantná. Aj neprípustnosť extenzívneho\nvýkladu ústavno­právnych noriem svedčí podľa navrhovateľa pre ním preferovanú\ninterpretáciu. Dôvodí ďalej požiadavkou ochrany vlastných legitímnych očakávaní, keď\nvýbor vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi „za verejných funkcionárov vždy považoval\niba členov štatutárnych orgánov takých obchodných spoločností, v ktorých má štát\nstopercentnú priamu majetkovú účasť“. Napokon navrhovateľ cituje z priebehu rozpravy\nprebiehajúcej na zasadnutí výboru konaného 17. septembra 2014, z ktorých vyplýva, že aj\nčlenovia výboru majú pochybnosti o zvolenom spôsobe riešenia kardinálnej právnej otázky.\n8. V závere návrhov navrhovateľ žiada zrušenie napadnutých rozhodnutí a priznanie\nnáhrady trov konania.\n9. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 116/2015­21 z 8. apríla 2015 spojil podľa\n§ 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 112 ods. 1 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov oba návrhy\nna spoločné konanie a zároveň podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde oba návrhy\nnavrhovateľa prijal na ďalšie konanie.\n10. Ústavný súd 16. apríla 2015 vyzval výbor na vyjadrenie sa k vecnej stránke\nnávrhov a na doručenie spisov č. VP/20/14­K a č. VP/21/14­K.\n11. K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu\npodaním z 5. mája 2015 doručeným ústavnému súdu 12. mája 2015, ku ktorému pripojil aj\n4\n\noriginály príslušných na vec sa vzťahujúcich spisov. Vo vyjadrení hodnotí ako paradoxné\ntvrdenie navrhovateľa, že «napriek tomu, že ide o akciovú spoločnosť, pri ktorej založení sú\ndva subjekty disponujúce majetkom vo vlastníctve štátu, nejde o obchodnú spoločnosť\nso stopercentným majetkom vo vlastníctve štátu.\nNavrhovateľ nemieni vziať na vedomie, že pri vklade TRANSPETROL, a. s. ide\no obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom\nhospodárstva Slovenskej republiky s tvrdením, že TRANSPETROL, a. s. nie je možné\npovažovať za „štát“.\nDomnievame sa, že ide o účelové tvrdenie popierajúce základný fakt, že Správa\nštátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a TRANSPETROL, a. s. disponujú síce\nrôznou formou štátneho majetku, ale jeho súhrn bez ohľadu na priamu alebo\nnepriamu účasť tvorí stále len formu štátnej účasti a v matematickom súhrne ide o konečnú\nsumu 100 (%).».\n12. Podľa výboru «zákonodarca pri tvorbe a schválení ústavného zákona sledoval\nzáujem spoločnosti na ochranu verejného záujmu voči verejným funkcionárom spravujúcim\nmajetok štátu pri stopercentnej účasti štátu, čiže vyjadril tento záujem formuláciou pojmu\nverejný funkcionár v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona ako „štatutárneho orgánu\nalebo členov štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou\núčasťou štátu“ (širší pojem) bez rozlíšenia tzv. priamej alebo nepriamej účasti štátu. Takýto\npojem (ako uvádza aj navrhovateľ), nie je vymedzený v žiadnom právnom predpise,\na nezaoberá sa ním ani odborná literatúra. Nejde preto, ako uvádza navrhovateľ,\no neprípustný extenzívny výklad, ale o čisto pragmatický „logický“ výklad, podporený\nbežnou matematickou vetou x+y=100.\nNaviac ide o zrozumiteľné a racionálne (logické) zdôvodnenie, že navrhovateľ je\nverejným funkcionárom, pretože ak zákonodarca v právnej norme uviedol pojem\n„majetková účasť štátu“, potom je možné logicky vyvodiť, že nemal v úmysle tento pojem\nrozdeľovať na „priamu“, príp. „nepriamu“ majetkovú účasť.».\n\n5\n\n13. K navrhovateľovej námietke o diskriminácii zo strany výboru tento uvádza, že\n„nemá možnosť získať údaje o existencii obchodných spoločností, ale aj štátnych podnikov\ninak, ako podaním oznámenia zo strany verejného funkcionára a z jeho obsahu, príp.\nna základe\n\noznámenia\n\nzo\n\nstrany\n\nzakladateľa\n\nalebo\n\nnáhodilo\n\n(prostredníctvom\n\nelektronických alebo printových médií).\nZ tohto dôvodu naďalej trváme na tom, že výbor nepoužil extenzívny výklad, keďže\no existencii SPS sa dozvedel až z podania oznámenia iného verejného funkcionára...“.\n14.\n\nVýbor\n\nnavrhuje,\n\naby\n\nústavný\n\nsúd\n\nnapadnuté\n\nrozhodnutia\n\npotvrdil\n\na navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.\n15. Ústavný súd zaslal 12. mája 2015 vyjadrenie výboru právnemu zástupcovi\nnavrhovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.\n16. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručil ústavnému súdu\n21. mája 2015 stanovisko, v ktorom nesúhlasí s tvrdením výboru, «ktorým mi je podsúvané\nvyjadrenie, že pojem „majetková účasť štátu“ nie je vymedzený v žiadnom právnom\npredpise. Ide o zavádzajúce tvrdenie. Problematike výkladu pojmu „majetková účasť štátu“\nsa dôkladne venujem najmä v časti 4.1 môjho návrhu. Na základe tam uvedených\nargumentov trvám na svojom názore, že pojem „majetková účasť štátu“ nie je možné\nvykladať extenzívne (a subsumovať tak pod neho aj nepriamu majetkovú účasť štátu), pokiaľ\nkonkrétna norma výslovne neuvádza, že sa pod ním rozumie aj nepriama majetková účasť\nštátu.».\n17. Podľa navrhovateľa výbor na väčšinu jeho argumentov uvedených v návrhoch\nnereagoval.\n18. Navrhovateľ kritizuje postoj, podľa ktorého «sa Výbor „nevyjadruje k výhradám\nnavrhovateľa k procesnému postupu výboru“. Takáto pozícia Výboru k procesnému postupu\na spôsobu vedenia konania je podľa môjho názoru neakceptovateľná, nakoľko rozhodovacia\n6\n\nčinnosť Ústavného súdu SR jednoznačne akcentuje požiadavku na riadny procesný postup\nVýboru.».\n19. Navrhovateľ zotrváva na svojich návrhoch v plnom rozsahu.\nII.\n20. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý\nverejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd\nv lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená\nstrata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9\nods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu\nna preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto\nnávrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia\npred ústavným súdom upravujú ustanovenia § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.\nRozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.\n21. Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného\nfunkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo podľa\nosobitného predpisu (ďalej len ,,orgán“).\n22. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát\nústavného súdu na neverejnom zasadnutí.\n23. Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí,\nže konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného\nzáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom,\n\n7\n\nrozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie\norgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.\n24. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je\nkonečné.\n25. Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru namieta, že\nnespĺňa definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného\nzákona o ochrane verejného záujmu, keďže akciová spoločnosť, ktorej bol v rozhodnom\nobdobí členom predstavenstva, nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou\núčasťou štátu. Preto sa naňho ani nemohli vzťahovať povinnosti, za ktorých nesplnenie ho\nvýbor sankcionoval.\n26. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa\ntento ústavný zákon vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho\norgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.\n27. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný\nfunkcionár je na účely tohto zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.\n28. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný\nfunkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej\nvýkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok,\nv ktorom uvedie,\na) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára\ns výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,\nb) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu\nalebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone\nfunkcie verejného funkcionára,\n\n8\n\nc) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch\nprávnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických\nosôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,\nd) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie\nverejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých\nvykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného\nfunkcionára,\ne) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí\ns ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa\ntrvalého pobytu.\n29. Zmyslom a účelom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je zabezpečiť\nprávny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci\nv zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s verejným\nzáujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie,\nprípadne postavenia s ňou spojeného na osobný prospech (IV. ÚS 1/07). V záujme tohto\ncieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a čl. 8)\nrôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonu\nčinností, funkcií a zamestnaní nezlučiteľných so zastávanou verejnou funkciou\n(III. ÚS 24/07, III. ÚS 12/09).\n30. Pre rozhodnutie ústavného súdu o návrhoch navrhovateľa, a to z pohľadu\ndôvodov skoncipovaných v spojených a prijatých návrhoch, ako aj z pohľadu kriteriálneho\nnastavenia ústavno­súdneho prieskumu determinovaného citovaným § 73 ods. 3 zákona\no ústavnom súde je nevyhnutné identifikovať pojmové znaky pojmu „majetková účasť“\npoužitého v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Zjavne\ntotiž ide o pojem, ktorý nie je legálne ani konštitucionálne definovaný. Len tak bude možné\njednoznačne uzavrieť, či navrhovateľ porušil alebo neporušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keď písomné oznámenia funkcií,\nzamestnaní, činností a majetkových pomerov nepodal.\n9\n\n31. Účasť v obchodnej spoločnosti je daná obsahom právneho vzťahu medzi\nspoločníkom a obchodnou spoločnosťou. Pre akciovú spoločnosť to znamená obsah\nprávneho vzťahu medzi ňou a akcionárom, ktorý je jej spoločníkom. Účasť akcionára\nv akciovej spoločnosti je podmienená vlastníctvom akcie, pretože akcia ako cenný papier\nstelesňuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti\nna jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou [§ 155\nods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Obchodný zákonník“)]. Akcia sa tak zvykne označovať aj ako účastinný cenný papier\nalebo účastina. Predstavuje participáciu akcionára na spoločnosti (Kubíček, P. et. al.\nObchodné právo. 1. vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, s. 173).\n32. Obsahom účasti akcionára v akciovej spoločnosti sú práva a povinnosti, ktoré\nmôžu mať povahu majetkovú (napr. právo na dividendu, právo na podiel na likvidačnom\nzostatku) i nemajetkovú (napríklad právo na riadenie i kontrolu spoločnosti). Práve\nidentifikované členenie je podľa názoru ústavného súdu základom pre vymedzenie podstaty\nmajetkovej účasti v akciovej spoločnosti.\n33. Pojem „majetková účasť“ použitý v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu sa svojou obsahovo náplňou najviac blíži pojmu podiel, tak ako\nho definuje § 61 Obchodného zákonníka. Podielom je miera účasti spoločníka na čistom\nobchodnom imaní spoločnosti. Kým obsahom právneho vzťahu účasti spoločníka\nv spoločnosti sú všetky práva a povinnosti, ktoré má spoločník voči spoločnosti, podiel,\ntak ako je vymedzený v § 61, vyjadruje len majetkovú zložku účasti spoločníka\nv spoločnosti (Ďurica, M. in Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár.\n3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 186).\n34. Ústavný súd tak uzatvára, že pojem „majetková účasť“ podľa čl. 2 ods. 1\npísm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyjadruje majetkové zdieľanie\n\n10\n\nvýsledkov činnosti (väčšinou podnikateľskej) obchodnej spoločnosti jej spoločníkom,\npričom tieto výsledky môžu mať tak kladnú, ako aj zápornú hodnotu.\n35. Na podklade záverov formulovaných v predchádzajúcich odsekoch možno\nkonštatovať, že majetkovú účasť v SPS mali v rozhodnom období dva subjekty: Správa\nštátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s.\n36. Správa štátnych hmotných rezerv je ústredným orgánom štátnej správy\ns postavením rozpočtovej organizácie štátu (§ 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.\no rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov) a je právnickou osobou (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z.\no organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších\npredpisov). Ako štátna rozpočtová organizácia však môže nadobúdať majetok len\ndo vlastníctva štátu ako právnickej osoby [§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o správe majetku štátu“)]. Akcie SPS, ktoré spravuje Správa štátnych hmotných\nrezerv, sú teda vo vlastníctve štátu a prostredníctvom nich má štát aj majetkovú účasť v SPS,\nktorá však, ako to z podkladov daných ústavnému súdu k dispozícii vyplýva (a to medzi\núčastníkmi konania nie je sporné), nevykazuje 100 %.\n37. TRANSPETROL, a. s., je obchodnou spoločnosťou – akciovou spoločnosťou,\nktorá má vlastnú právnu subjektivitu (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka) prejavujúcu sa\nokrem iného v právnej samostatnosti pri realizácii právnych úkonov, v spôsobilosti vlastniť\nmajetok a niesť majetkovú zodpovednosť v právnych vzťahoch. Všetky akcie\nTRANSPETROL­u, a. s., vlastní štát prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo“). TRANSPETROL, a. s., je teda obchodnou\nspoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Majetok vo vlastníctve\nTRANSPETROL­u, a. s. (teda aj akcie SPS) je od majetku štátu právne oddelený, a teda\nnetvorí súčasť majetkového substrátu štátu ako právnickej osoby (pozri napr. § 2 ods. 2\n\n11\n\nzákona o správe majetku štátu, podľa ktorého Slovenská republika ako právnická osoba\nvlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu...).\n38. V týchto súvislostiach bude vhodné poukázať na mechanizmus založenia tzv.\nštátnej akciovej spoločnosti (pre účely podnikania) a na právne pomery medzi štátom\na vzniknutou spoločnosťou, ktoré z tohto aktu vyplývajú.\nAk štát (štátny orgán) založí ako jediný zakladateľ akciovú spoločnosť\n­ podieľa sa svojím vkladom v plnom rozsahu na tvorbe jej základného imania (§ 58\na § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka),\n­ predmet vkladu sa stáva súčasťou obchodného majetku [súhrn majetkových hodnôt\n(vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria\npodnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie – § 6 ods. 1 Obchodného\nzákonníka]; na dokreslenie je možné spomenúť, že v § 179 ods. 2 Obchodného zákonníka je\nvýslovný zákaz vrátenia vkladu akcionárom,\n­ akciová spoločnosť nakladá so svojím obchodným majetkom (ktorý už nepatrí štátu)\nv rámci svojej činnosti (podnikania), pričom podnikaním sa podľa § 2 ods. 1 Obchodného\nzákonníka rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom\nmene a na vlastnú zodpovednosť pre účely dosiahnutia zisku.\n39. Nemožno za žiadnych okolností súhlasiť s vyjadrením jedného z poslancov\nNárodnej rady Slovenskej republiky zachyteným v zápisnici z 18. schôdze výboru\nzo 17. septembra 2014, na ktorej sa hlasovaním prijali napadnuté rozhodnutia,\nže „vlastníkom 100 % akcií spoločnosti je Slovenská republika, ktorá je zastúpená\nspoločnosťou Transpetrol, a. s., ktorá je 100 % štátnou akciovou spoločnosťou a Správa\nštátnych hmotných rezerv SR, ktorá je ústredným orgánom štátnej správy“. V prvom rade\nzo žiadnych podkladov, ktoré má ústavný súd k dispozícii, nevyplýva, že by\nTRANSPETROL, a. s., pri realizácii práv a povinností akcionára SPS konal v mene\na na zodpovednosť štátu, a nie vo svojom vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.\nV druhom rade právny poriadok nepozná pojem „štátna akciová spoločnosť“. Z hľadiska\nakcionárskej štruktúry existuje len jedna právna kategória akciovej spoločnosti, pričom však\n12\n\nštát môže vlastniť aj všetky akcie akciovej spoločnosti, čo má za následok, že má v danej\nakciovej spoločnosti stopercentnú majetkovú účasť. V takom prípade práva a povinnosti\nakcionára v mene a na zodpovednosť štátu vykonáva určený orgán štátu (väčšinou ústredný\norgán štátnej správy) majúci pozíciu správcu majetku štátu. TRANSPETROL, a. s., však\ntakýmto subjektom nie je. Postavenie právneho zástupcu štátu nemajú bez ďalšieho akciové\nspoločnosti, ktorých jediným akcionárom je štát.\n40. Ústavný\n\nsúd\n\ntak uzatvára,\n\nže\n\nakcie SPS,\n\nktoré\n\nsú\n\nvo vlastníctve\n\nTRANSPETROL­u, a. s., nezakladajú pre štát pozíciu akcionára. Štát potom\nprostredníctvom akcií vo vlastníctve TRANSPETROL­u ani nemôže mať v SPS účasť\nprislúchajúcu akcionárovi popísanú v bodoch 31 až 34. Prostredníctvom týchto akcií má\nv SPS majetkovú účasť TRANSPETROL, a. s., ako samostatný právny subjekt, nie štát.\n41. Postavenie akciovej spoločnosti vo sfére majetkovo­právnej nemožno porovnávať\ns majetkovým postavením štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových\norganizácií či štátnych fondov, ktoré síce sú právnickými osobami, ale ako správcovia\nmajetku štátu môžu nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu, nie do svojho vlastníctva.\nAj právne úkony pri správe majetku štátu vykonávajú v mene štátu, nie vo svojom vlastnom\nmene (§ 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu).\n42. V SPS, v ktorej bol navrhovateľ členom predstavenstva SPS, sa majetková účasť\nrozkladá na Správu štátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s. Kým v prípade\nSprávy štátnych hmotných rezerv vykonávajúcej práva akcionára nesie majetkové riziko\nspojené s účasťou na podnikaní SPS štát, pretože Správa štátnych hmotných rezerv ako\nštátna rozpočtová organizácia nemá vlastný majetok, TRANSPETROL, a. s., je spôsobilým\nsubjektom vlastníckeho práva, vlastní majetok, ktorý netvorí súčasť majetkového substrátu\nštátu ako právnickej osoby, a tak aj sám znáša majetkové riziko spojené s účasťou\nna podnikaní SPS. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva (na rozdiel od štátnych\nrozpočtových organizácií), že by obchodná spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou\nštátu nemohla vlastniť svoj majetok a niesť vlastnú zodpovednosť v majetkovo­právnych\n13\n\nvzťahoch. Taká obchodná spoločnosť je majetkovo nezávislá a zákon o správe majetku štátu\nsa na jej majetok nevzťahuje.\n43. SPS nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.\n44. Ústavný súd neopomína ani argumentáciu výboru založenú na rozlišovaní\npriamej a nepriamej majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti a následne prepojenú\nna zdôrazňovanie cieľa právnej úpravy zakotvenej v ústavnom zákone o ochrane verejného\nzáujmu (strana 3 vyjadrenia výboru doručeného ústavnému súdu 12. mája 2015).\n45.\n\nMajetkovú\n\núčasť\n\nv\n\nobchodnej\n\nspoločnosti,\n\nktorú\n\nuž\n\nústavný\n\nsúd\n\nv predchádzajúcom texte podrobne analyzoval, z hľadiska jej podstaty (majetkové zdieľanie\nvýsledkov činnosti obchodnej spoločnosti) nemožno po právnej stránke klasifikovať. Je len\njedna. Nepriama majetková účasť, tak ako ju má na mysli výbor, je právny, hoci nie faktický\nnonsens. Hospodárenie SPS ako akciovej spoločnosti má vplyv na výšku dividend (§ 178\nods. 1 Obchodného zákonníka) spojených s vlastníctvom akcií. Pokiaľ však ide o akcie SPS\nvo vlastníctve TRANSPETROL­u, a. s., dividendy z nich plynúce sa nestanú majetkom\nštátu, ale majetkom akcionára, teda TRANSPETROL­u, a. s. Ten nie je vo vlastníctve\nSlovenskej republiky, ako to na strane 3 svojho vyjadrenia uvádza výbor. Majetkový aspekt\núčasti v SPS teda, pokiaľ ide o akcie vo vlastníctve TRANSPETROL­u, a. s., nesvedčí štátu.\nTvrdenie, že „ide o obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika“, je\nnepochopením podstaty vzťahov medzi zakladateľom alebo akcionárom na jednej strane a\nakciovou spoločnosťou na strane druhej. Akciová spoločnosť ako právnická osoba nikdy\nnemôže byť objektom vlastníctva, keď je sama spôsobilým nositeľom vlastníckeho práva.\nŽurnalistický štýl, ktorý takéto vyjadrenia často používa, nemôže byť základom pre\naplikáciu právnych noriem.\n46. Pravdaže, ústavný súd chápe, čo výbor svojimi formulovanými postojmi chcel\nvyjadriť. Jeho argumenty však naznačujú skôr fakt sprostredkovaného ovládania SPS štátom\nprostredníctvom TRANSPETROL­u, a. s. V praxi je nepochybné, že štát ako jediný\n14\n\nakcionár má vo vzťahu k spoločnosti TRANSPETROL, a. s., rozhodujúce postavenie (pozri\nbody 31 a 32). V právnej rovine sa však popisované javy obvykle vyjadrujú reguláciou\nvzťahu ovládajúcej osoby a ovládanej osoby (§ 66a Obchodného zákonníka, resp. môže ísť o\nkonanie v zhode podľa § 66b Obchodného zákonníka), ktorý však sám osebe bez ďalšieho\nnevykazuje majetkový aspekt, ale skôr zdôrazňuje nemajetkovú črtu účasti v obchodnej\nspoločnosti (pozri aj bod 33).\n47. Pokiaľ však výbor vo svojom vyjadrení ide ešte ďalej a tvrdí (stotožňujúc\nTRANSPETROL, a. s., s ministerstvom), že „... ide o orgány štátu, ktoré zverujú\nnovovzniknutej akciovej spoločnosti (rozumej SPS) majetok, ktorý bol doteraz v správe\nTRANSPETROL­u, a.s. a Správe štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky“, ide\no argumentáciu v príkrom rozpore s právnou realitou. Ústavný súd musí opakovane a rázne\npripomenúť, že TRANSPETROL, a. s., nie je správcom majetku štátu, ktorý bol\nprostredníctvom ministerstva vložený do jeho základného imania, ale vlastníkom celého\nobchodného majetku, s ktorým nakladá (podniká) samostatne a vo vlastnom mene. A to je\nprincipiálny rozdiel. Možno pripustiť, že takýto názor vznikol ako paralela so štátnym\npodnikom, ktorý napriek tomu, že je tiež v právnom postavení samostatnej právnickej\nosoby, majetok, ktorý mu bol zverený, „iba“ spravuje a tento zostáva vo vlastníctve štátu\n(§ 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov).\n48. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu však v čl. 2 ods. 1 písm. zb) definuje\nverejného funkcionára rýdzo na báze majetkového aspektu účasti v obchodnej spoločnosti.\nDikcia predmetnej ústavnej normy používajúca prívlastok „majetková“ iný výklad\nneumožňuje. Nemožno zabúdať, že uplatňovanie ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu v posudzovaných prípadoch navrhovateľa ústi do vyvodenia verejnoprávnej\nzodpovednosti, pri ktorej je vzhľadom na závažnosť zásahu do individuálnej sféry adresáta\njej pôsobenia vylúčené rozširovať interpretáciou jej hmotnoprávne podmienky. Ak\nrešpektovanie znenia právnych noriem upravujúcich verejnoprávnu zodpovednosť\nneumožňuje dosahovať cieľ právnej regulácie (bod 29), potom je potrebné ju zmeniť, nie\n\n15\n\nutiekať sa k nebezpečnej extenzii vo výklade právnych pravidiel. Ústavný súd už v tejto\nsúvislosti judikoval, že platná právna norma nemôže podliehať pri svojom uplatňovaní –\nako poslednom štádiu interpretácie – kritériám významným predovšetkým pri jej tvorbe.\nV posudzovanej veci nemožno obísť ani aspekt, že ide o ukladanie sankcií, pri ktorom\nvýklad a aplikácia či už „skutkovej podstaty“ alebo osoby porušovateľa (najmä, ak ide\no špecifický subjekt – verejný funkcionár) musí podliehať mimoriadne prísnym kritériám a v\npochybnostiach (ktoré zo zápisnice výboru sú zrejmé) nemožno sankciu uložiť (známa\nzásada „in dubio pro reo“). Najzávažnejším dôvodom vylučujúcim možnosť extenzívneho\nvýkladu ústavnej normy je však ústavná direktíva uvedená v čl. 2 ods. 2 ústavy\n(I. ÚS 30/99).\n49. Na podklade uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ\nnespĺňal definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) v spojení s čl. 3\nods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, v dôsledku čoho mu povinnosť podľa\nčl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona ani nevznikla. Preto konanie navrhovateľa spočívajúce\nv opomenutí podania písomných oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových\npomerov do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie členom predstavenstva SPS a do 31. marca\n2014 nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu. To má podľa\n§ 73b ods. 3 druhej vety zákona o ústavnom súde za následok zrušenie oboch napadnutých\nrozhodnutí (bod 1výroku tohto nálezu).\nIII.\n50. Navrhovateľ žiadal priznať proti výboru náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom, ktorej sumu vyčíslil jeho právny zástupca v každom návrhu sumou 340,90 €. Trovy\nprávneho zastúpenia právny zástupca v oboch návrhoch bližšie špecifikoval ako odmenu\nza dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 [prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie návrhu (2 x po 134 €)] a režijný paušál (2 x po 8,04 €). Takto vypočítanú sumu\nzvýšil o 20 % dane z pridanej hodnoty.\n\n16\n\n51. Pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal ústavný súd z § 36 ods. 2\nzákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku\nkonania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil\ninému účastníkovi konania jeho trovy.\n52. Pri výpočte trov právneho zastúpenia navrhovateľa ústavný súd vychádzal z § 1\nods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\ns tým, že predmet konania pred ústavným súdom o návrhu na preskúmanie rozhodnutia\nvýboru podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je v zásade\nnevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný so sumou peňažnej sankcie uloženej\nnapadnutými rozhodnutiami výboru.\n53. Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným\nsúdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.\n54. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 je\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku\n2013 v sume 804 €. Z toho vyplýva, že tarifná odmena sa jeden úkon právnej služby\npredstavuje podľa § 11 ods. 3 vyhlášky 134 € a režijný paušál 8,04 €.\n55. Napriek tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania za štyri\núkony právnej služby (2 úkony pri každom z návrhov), ústavný súd mu využijúc diskrečný\npriestor daný citovaným § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal náhradu tarifnej\nodmeny len za dva úkony právnej služby. Vychádzal pritom z totožnosti skutkovej a právnej\nstránky oboch návrhov rezultujúcej do identických dôvodov a právnej argumentácie\nv oboch spojených návrhoch.\n17\n\n56. Z toho vyplýva, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov v sume 268 €, ku ktorej\nbolo potrebné pripočítať režijný paušál za štyri úkony právnej služby (32,16 €). Spolu\nnáhrada trov konania predstavuje sumu 300,16 €. Vypočítanú sumu ústavný súd zvýšil\no 20 % dane z pridanej hodnoty, keďže navrhovateľ preukázal, že jeho právny zástupca je\nplatiteľom dane z pridanej hodnoty. Navrhovateľovi tak ústavný súd voči výboru priznal\nnáhradu trov konania v sume 360,19 € (bod 2 výroku tohto nálezu).\n57. Pretože výbor, ktorému bola ako účastníkovi konania pred ústavným súdom\nuložená povinnosť nahradiť trovy navrhovateľovi, je orgánom Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, uložil mu ústavný súd splnenie tejto povinnosti prostredníctvom Kancelárie\nNárodnej rady Slovenskej republiky, ktorá nakladá s jej rozpočtovými prostriedkami.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júla 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fe73dce9-f696-4a6d-9a2e-ce50d732c30a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 12/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 12/09 z 21. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe73dce9-f696-4a6d-9a2e-ce50d732c30a"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:ceacdb39-a985-4725-ac27-99889fecbae4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/07 z 17. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-17", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ceacdb39-a985-4725-ac27-99889fecbae4"}, {"guid": "ussr:6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1"}], "citovane_v": []}