{"guid": "ussr:ca39e35c-06d4-4c84-a5be-09c9991bcac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.888.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 888/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 888/2014 z 11. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. decembra 2014, sp. zn. II. ÚS 888/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.888.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2014-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "nazov": "čl. 2 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-3", "nazov": "čl. 30 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "nazov": "čl. 30 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-25", "nazov": "čl. 25 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. b", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. b", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-25", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ca39e35c-06d4-4c84-a5be-09c9991bcac1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.888.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.888.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.888.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 888/2014­13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2014\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného LEGAL ADVISORS SK s. r. o., Panenská 7, Bratislava,\nza ktorú koná advokát a konateľ Mgr. Branislav Fančovič, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení\ns čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 25 písm. b) Medzinárodného paktu\no občianskych a politických právach rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pasívneho volebného\npráva podľa čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy v spojení s čl. 25 písm. b) Medzinárodného paktu\no občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) a čl. 2 ods. 3 ústavy rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 So 54/2013\nz 28. mája 2014 a žiada vydať tento nález:\n„1. Sťažnosti Sťažovateľa sa vyhovuje.\n2. Základné právo Sťažovateľa na občiansku slobodu konania podľa čl. 2 ods. 3\nÚstavy SR; pasívne volebné právo Sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 3 a ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 25 písm. b) Medzinárodného paktu o občianskych\na politických právach, ktorý bol vyhlásený pod č. 120/1976 Zb.; základné právo Sťažovateľa\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR; ako aj základné právo\nSťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, ktorý bol v Slovenskej republike vyhlásený pod č. 209/1992 Zb.,\nbolo porušené.\n3. Právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.\n10So/54/2013 zo dňa 28. 05. 2014, sa podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nzrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR\n(slovom: päťtisíc eur).\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy konania\nvo výške 340,90 EUR na účet právneho zástupcu Sťažovateľa...“\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ bol\nako navrhovateľ účastníkom konania pred Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 44 Sd 35/2011 o sťažovateľom podanom opravnom prostriedku proti\n\n2\n\nrozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len „odporkyňa“) č. 50012824100\nz 21. marca 2011.\nOdporkyňa rozhodnutím č. 50012824100 z 21. marca 2011 sťažovateľovi zastavila\nvýplatu predčasného starobného dôchodku v dôsledku toho, že bol v novembri 2010\nzvolený za poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar. V odôvodnení rozhodnutia\nuviedla, že ak fyzická osoba, ktorej pred 1. januárom 2011 vznikol právny vzťah zakladajúci\nprávo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a 3 zákona č.\n595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z\npríjmov“), z tohto právneho vzťahu nie je 31. decembra 2010 zamestnancom, je podľa §\n293bp ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) na účely dôchodkového poistenia zamestnancom\npodľa § 4 ods. 1 alebo 2 zákona o sociálnom poistení, ak tento právny vzťah trvá aj po 31.\ndecembri 2010. Ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v právnom vzťahu,\nktorý mu zakladá právo na pravidelný príjem alebo nepravidelný príjem. Podľa § 5 ods. 1\npísm. d) zákona o dani z príjmov príjmom zo závislej činnosti sú odmeny za výkon funkcie\nv štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb\nalebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o dani z\npríjmov. Podľa § 25 ods. 5 a 9 v spojení s § 11 ods. 4 písm. k) zákona Slovenskej národnej\nrady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 102/2010 Z. z. (ďalej len „zákon\no obecnom zriadení“) poslancovi obecného zastupiteľstva patrí odmena, ak obec prijala\nzásady odmeňovania poslancov. Pretože sťažovateľ bol v novembri 2010 zvolený za\nposlanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar a táto obec prijala zásady odmeňovania\nposlancov, tieto skutočnosti zakladajú sťažovateľovi právo na príjem zo závislej činnosti. Z\ntohto dôvodu odporkyňa považovala sťažovateľa od 1. januára 2011 za zamestnanca s\nnepravidelným príjmom, v dôsledku čoho mu zanikol nárok na výplatu predčasného\nstarobného dôchodku, a to od 10. marca 2011, a jeho výplata musela byť preto v súlade s §\n112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení zastavená. O opätovnom vzniku nároku sťažovateľa\nna výplatu predčasného starobného dôchodku sťažovateľovi rozhodne odporkyňa v\nbudúcnosti na základe jeho žiadosti a po preukázaní, že dôchodkové poistenie sťažovateľa\n3\n\nako poistenca zaniklo (resp. sťažovateľovi môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok po\ndovŕšení dôchodkového veku, pričom jeho výplata nie je podmienená zánikom\ndôchodkového poistenia).\nSťažovateľ opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu odporkyne doručený\nkrajskému súdu odôvodnil tým, že kumulatívne podmienky na zánik jeho nároku na výplatu\npredčasného starobného dôchodku nie sú splnené, pretože sa listom z 21. februára 2011\nvzdal ročnej odmeny za výkon funkcie poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar\n(vo výške 32,79 € za jedno zasadnutie obecného zastupiteľstva), obec Zavar zrušila\nregistráciu sťažovateľa ako svojho zamestnanca vykonávajúceho zárobkovú činnosť\ns nepravidelným príjmom spätne k 1. januáru 2011. Odporkyňa vec nesprávne právne\nposúdila, dotknuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení vykladala v rozpore s ich\núčelom, ktorým je zabránenie, resp. predchádzanie neodôvodneného čerpania dôchodkovej\ndávky v prípade, ak osoba poberá príjem z pracovnej činnosti a zároveň aj predčasný\nstarobný dôchodok. Po rozhodnutí odporkyne je sťažovateľ v situácii, že po odpracovaných\n39 rokov a 43 dní ostal úplne bez príjmu. Rozhodnutím odporkyne je sťažovateľ nepriamo\nfakticky nútený vzdať sa funkcie poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 44 Sd 35/2011­205 z 24. júna 2013 rozhodol tak, že\nrozhodnutie odporkyne č. 50012824100 z 21. marca 2011 zrušil, vec jej vrátil na ďalšie\nkonanie a sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil takto:\n„Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1,\n2 a 3 O. s. p., v spojení s § 2501 ods. 1 a 2 O. s. p. a dospel k záveru, že podanie opravného\nprostriedku navrhovateľom je dôvodné.\nPodľa § 67 ods. 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\n... Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec\nku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako\nzamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.\n... Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky\nsplatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo\n\n4\n\npoistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho\npo dni zániku tohto dôchodkového poistenia.\nPodľa § 293bt ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\n... Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona\núčinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne\ndôchodkovo poistený ako zamestnanec uvedený v § 293bp ods. 3 od 1. januára 2011 a toto\ndôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného\ndôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej\npo 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca\nuvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky\ndôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a za\nobdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona\núčinného od 1. januára 2011.\nPodľa § 293bp ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\n... Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej\nčinnosti podľa osobitného predpisu 5) vznikol pred 1. januárom 2011, a k 31. decembru\n2010 nebola zamestnanec, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak\ntento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2010.\nKrajský súd dospel k záveru, že i napriek nálezu ústavného súdu je potrebné každý\nprípad posudzovať citlivo, s použitím zásady zdravého rozumu pri aplikovaní príslušnej,\nprávnej normy. Súd dospel k záveru, že účelom zákonného zákazu súbehu poberania\npredčasného starobného dôchodku a príjmov zo zárobkovej činnosti je ochrana systému\nsociálneho zabezpečenia pred jeho zneužívaním, keď poistenec, ktorý dosahuje príjmy\nzo závislej činnosti poberá súčasne aj predčasný starobný dôchodok. Zákon však nerieši\naký príjem zo závislej činnosti je dostatočný na to, aby mohol nahrádzať príjem vyplývajúci\nz predčasného starobného dôchodku a ktorý by postačoval poistencovi na zabezpečenie\njeho životných potrieb.\nVzhľadom na skutočnosť, že žiadny zákon, ani právny poriadok nie je schopný\nregulovať úplne všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní konkrétnej právnej\nnormy, je potrebné právnu úpravu dotvoriť súdnym výkladom práva, ktorého základom\n5\n\nv právnom štáte je vždy zásada zdravého rozumu. Neprípustným je výklad práva, ktorý je\nv rozpore s touto zásadou.\nNa základe preskúmaných skutočností súd dospel k záveru, že odmena navrhovateľa\nza výkon funkcie poslanca predstavuje nepravidelný príjem, keďže zasadnutia obecného\nzastupiteľstva sa nekonajú pravidelne, napr. každý mesiac, pričom z tohto príjmu vo výške\n32,79 Eur nie je možné, aby navrhovateľ uspokojil všetky svoje životné potreby. Okrem toho\nje nesporné, že navrhovateľ sa odmeny za výkon funkcie poslanca písomne vzdal a to\noznámením zaslaným obecnému zastupiteľstvu obce Zavar dňa 21. 2. 2011. Je logické, že\nnavrhovateľ, ktorý chcel naďalej vykonávať funkciu poslanca obecného zastupiteľstva zvolil\ntakýto postup, čím chcel zabrániť tomu, aby mu súčasne s vyplácaním predčasného\nstarobného dôchodku bola vyplácaná aj iná odmena. Navyše súd považuje za logické aj to,\nže navrhovateľ uprednostnil poberanie predčasného starobného dôchodku pred odmenou\nza funkciu poslanca, pretože dôchodková dávka bola nepomerne vyššia ako odmena za\nvýkon funkcie poslanca.\nOkrem toho krajský súd dospel k záveru, že odmeny za výkon funkcie poslancov\nnepredstavujú takú čiastku, ktorá by umožňovala, určitej osobe hradiť si všetky životné\npotreby a teda, aby bola jediným jeho príjmom. V prípade, že tieto osoby sú poberateľmi\nsociálnej dávky, jej odobratie by vážnym spôsobom ohrozilo uspokojovanie základných\nživotných potrieb tejto osoby.\nNa základe vyššie uvedenej skutočnosti krajský súd považoval rozhodnutie\nodporkyne za také rozhodnutie, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\npretože je preukázané, že navrhovateľ svojim konaním nezneužil sociálny systém, pretože\njeho úmyslom nebolo poberať za súčasného poberania predčasného starobného dôchodku\naj iný príjem, ale jeho úmyslom bolo len podieľať sa účasťou v obecnom zastupiteľstve na\nspráve obce, v ktorej žije a to bez akéhokoľvek nároku na odmenu.\nKrajský súd na záver musí skonštatovať, že novým rozhodnutím odporkyne zo dňa\n2. 8. 2011 došlo u navrhovateľa k uvoľneniu výplaty predčasného starobného dôchodku\nod 2. mája 2011.“\n\n6\n\nProti rozsudku krajského súdu č. k. 44 Sd 35/2011­205 z 24. júna 2013 podala\nodvolanie odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil\na potvrdil rozhodnutie odporkyne. Pokiaľ krajský súd zrušil jej rozhodnutie z dôvodu\npoužitia výkladu právnej normy podľa zásady zdravého rozumu, uviedla, že teória práva\nnepozná výklad právnych noriem podľa zdravého rozumu. Podľa jej názoru súd nemá\nprávomoc stanoviť v „rámci odstránenia tvrdosti zákona“ podľa výkladu právnej normy\nna základe teórie zdravého rozumu, komu príjem z uvedených činností postačuje\nna uspokojovanie základných životných potrieb a komu nie. Sťažovateľov mandát poslanca\nobecného zastupiteľstva mu zakladal právo na príjem zo závislej činnosti, a preto mu ako\nzamestnancovi s nepravidelným príjmom zanikol aj nárok na výplatu predčasného\nstarobného dôchodku.\nSťažovateľ žiadal rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukazoval\nna to, že odporkyňa neuviedla žiadne relevantné dôvody, s ktorými by sa krajský súd\nnevysporiadal. Zdôraznil, že u neho nikdy nenastal súbeh poberania predčasného starobného\ndôchodku a nepravidelného príjmu zo zárobkovej činnosti, a teda vždy spĺňal zákonné\npodmienky na vyplácanie predčasného starobného dôchodku od odporkyne. Vznikol mu\nnárok na nepravidelnú odmenu za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva vo výške\n32,79 € za jedno zasadnutie obecného zastupiteľstva, pričom sťažovateľ sa tejto odmeny\nvzdal listom z 21. februára 2011. Podľa jeho názoru je neprípustné, aby odporkyňa\nv právnom štáte zo svojej právnej pozície podmieňovala vyplácanie štátnych sociálnych\ndávok – dávok sociálneho zabezpečenia prijatím akýchkoľvek rozhodnutí orgánmi miestnej\nsamosprávy, medzi ktoré okrem iného patria aj zásady odmeňovania poslancov Obecného\nzastupiteľstva obce Zavar. Názor odporkyne o nemožnosti vzdania sa odmeny za výkon\nfunkcie poslanca obecného zastupiteľstva na základe slobodného rozhodnutia poslanca\nobecného zastupiteľstva je v príkrom rozpore s ústavou, pretože ústavodarca a zákonodarca\nstanovujú poslancovi obecného zastupiteľstva možnosť poberať odmenu za výkon funkcie\nposlanca, a nie povinnosť poberať odmenu za výkon funkcie poslanca. Podľa presvedčenia\nsťažovateľa základom výkladu práva v právnom štáte musí byť vždy zdravý rozum. Navyše\nodmena sťažovateľa za výkon funkcie poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar\nvo výške 32,79 € za jedno zasadnutie obecného zastupiteľstva nemôže finančne pokryť\n7\n\nrovnaké potreby navrhovateľa ako vyplácanie predčasného starobného dôchodku vo výške\n582,80 € mesačne. Tak ako uviedol aj krajský súd, účelom zákonného súbehu poberania\npredčasného starobného dôchodku a príjmov zo zárobkovej činnosti je ochrana systému\nsociálneho zabezpečenia pred jeho zneužívaním v prípadoch, ak by poistenec, ktorý\ndosahuje príjmy zo závislej činnosti vo výške, ktoré sú schopné pokryť poistencove\nminimálne životné potreby, poberal súčasne aj predčasný starobný dôchodok.\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014 rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne č. 50012824100 z 21. marca 2011 potvrdil\na účastníkom konania náhradu trov nepriznal.\nRozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014 nadobudol\nprávoplatnosť 7. júla 2014.\nSťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, ktorou namietal porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru, volebného práva podľa čl. 30 ods. 3 a 4\nústavy v spojení s čl. 2 ods. 3 ústavy a čl. 25 písm. b) paktu rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014, odôvodnil porušenie označených základných práv\ntým, že najvyšší súd potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 50012824100 z 21. marca 2011\nnapriek tomu, že súbeh príjmov (predčasného starobného dôchodku a nepravidelného\npríjmu zo zárobkovej činnosti) u neho nikdy nenastal a vždy spĺňal zákonné podmienky\nna výplatu predčasného starobného dôchodku. Sťažovateľ sa vzdal odmeny za výkon\nfunkcie poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar, avšak nevzdal sa poslaneckého\nmandátu, a teda túto funkciu vykonáva bez nároku na odmenu. Najvyšší súd takýto postup\nsťažovateľa považoval za právne nevýznamný, pretože rozhodujúcim podľa jeho právneho\nnázoru je to, či je výkon poslaneckého mandátu bez nároku na odmenu deklarovaný\na schválený v zásadách odmeňovania poslancov schválených obecným zastupiteľstvom.\nV právnom štáte je ale neprípustné, aby odporkyňa podmieňovala vyplácanie sociálnej\ndávky prijatím rozhodnutia orgánu územnej samosprávy, ktoré sú samostatné a nezávislé.\nPrávny názor najvyššieho súdu zároveň znamená, že poslanec obecného zastupiteľstva by sa\nnemohol na základe vlastného rozhodnutia vzdať odmeny za výkon tejto funkcie, hoci\n8\n\npoberanie odmeny je jeho právom, a nie povinnosťou. Preto rozhodnutie najvyššieho súdu\nodopiera sťažovateľovi možnosť konať, čo nie je zákonom zakázané. Rozsudok najvyššieho\nsúdu sa prieči zásadám zdravého rozumu a vo vzťahu k sťažovateľovi je nespravodlivý už\nlen preto, že popiera nevyhnutnosť právne normy vykladať práve v súlade so zdravým\nrozumom. Pritom uplatnenie každého právneho inštitútu v právnom štáte prichádza\ndo úvahy iba v súlade s jeho účelom. Účelom zákona o sociálnom poistení je zabezpečiť\ndostatočný príjem poistencom pre prípad staroby a súčasne zamedziť zneužívanie systému.\nAk by obstál výklad najvyššieho súdu, znamenalo by to, že jedinou možnosťou\npre sťažovateľa ako poberať predčasný starobný dôchodok by bolo vzdanie sa mandátu\nposlanca obecného zastupiteľstva. K vzdaniu sa tohto mandátu núti sťažovateľa odporkyňa a\npred jej postupom sťažovateľovi neposkytol ochranu ani najvyšší súd. Pritom sťažovateľ bol\ndo funkcie poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar riadne zvolený, jeho voliči\nod neho očakávajú riadny výkon funkcie. V konečnom dôsledku tak najvyšší súd svojím\nrozhodnutím ohrozuje pasívne volebné právo sťažovateľa a z ekonomickej stránky ho núti\nako dôchodcu odkázaného na výplatu predčasného starobného dôchodku vzdať sa\nposlaneckého mandátu. Navyše rozsudok najvyššieho súdu je vnútorne nelogický, je\nprejavom interpretačnej svojvôle najvyššieho súdu a nedostatočným spôsobom dáva\nodpoveď na otázku, z akého dôvodu najvyšší súd zmenil rozhodnutie krajského súdu.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n\n9\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nAko vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia\nporušenia čl. 46 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru,\nvolebného práva podľa čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 3 ústavy a čl. 25\npísm. b) paktu rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n10\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho\nnemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.\nPodľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa\ntajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.\nPodľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným\na iným verejným funkciám.\nPodľa čl. 25 písm. b) paktu každý občan má právo a možnosť bez akýchkoľvek\nrozdielov uvedených v článku 2 a bez neodôvodnených obmedzení... b) voliť a byť volený\nv pravidelných voľbách, ktoré sa budú konať na základe všeobecného a rovného\nhlasovacieho práva, tajným hlasovaním zabezpečujúcim slobodu hlasovania...\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom\nnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred\ntakými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\n11\n\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\ntakejto\n\ninterpretácie\n\na\n\naplikácie\n\ns\n\nústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nNajvyšší súd rozsudok sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014 odôvodnil takto:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p.,\npreskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade\ns § 250ja ods. 2 O. s. p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je\ndôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. mája 2014.\nPredmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. marca\n2011 č. 500 128 2410 0, ktorým bola navrhovateľovi podľa § 293bt ods. 1 a § 293bp ods. 3\nzákona zastavená výplata predčasného starobného dôchodku od 10. marca 2011 z dôvodu,\nže ako poslanec obce Zavar bol prihlásený na dôchodkové poistenie ako zamestnanec\ns nepravidelným príjmom od 1. mája 2011.\nZ obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľovi vznikol nárok na predčasný starobný\ndôchodok pred 1. januárom 2011 a do 28. februára 2011 nedovŕšil dôchodkový vek.\nNavrhovateľovi vzniklo od 1. januára 2011 povinné dôchodkové poistenie zamestnanca\npodľa § 293bp ods. 3 zákona a jeho dôchodkové poistenie trvalo aj po 28. februári 2011,\na preto nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa § 293bt ods. 1 zákona\nmu zanikol od najbližšieho výplatného termínu predčasného starobného dôchodku\nsplatného po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku\nnavrhovateľovi zanikol od 10. marca 2011.\n12\n\nPodľa § 67 ods. 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\n... Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku\ndňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako\nzamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.\n... Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky\nsplatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo\npoistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho\npo dni zániku tohto dôchodkového poistenia.\nPodľa § 293bt ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z .o sociálnom poistení\nAk poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona\núčinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne\ndôchodkovo poistený ako zamestnanec uvedený v § 293bp ods. 3 od 1. januára 2011 a toto\ndôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného\ndôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej\npo 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca\nuvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky\ndôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010\na za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona\núčinného od 1. januára 2011.\nPodľa § 293bp ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nFyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti\npodľa osobitného predpisu 5) vznikol pred 1. januárom 2011, a k 31. decembru 2010 nebola\nzamestnanec, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak tento právny\nvzťah trvá aj po 31. decembri 2010.\nV uvedenej právnej veci odvolací súd poukazuje tiež na ustanovenie § 4 ods. 2\nzákona, podľa ktorého zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je fyzická osoba,\nktorá vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona v právnom\nvzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a nepravidelný príjem.\nPodľa § 293bp zákona zamestnancom od 1. januára 2011 je fyzická osoba, ktorej\nprávny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu\n13\n\n(podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov),\nvznikol pred 1. januárom 2011, a k 31. decembru 2010 nebola zamestnancom, ak tento\nprávny vzťah trvá aj po 31. decembri 2010.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov\npríjmom zo závislej činnosti sú odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, orgánoch\núzemnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde\no príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších\npredpisov alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v § 5 ods. 1 písm. a),\nb) a g) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 25 ods. 5 a 9 v spojení s § 11 ods. 4 písm. k) zákona č. 369/1990 Zb.\no obecnom zriadení v znení zákona č. 102/2010 Z. z. poslancovi obecného zastupiteľstva\npatrí odmena, ak obec prijala zásady odmeňovania poslancov.\nV zmysle § 293bt ods. 1 zákona navrhovateľovi zanikol nárok na výplatu\npredčasného starobného dôchodku od najbližšej splátky splatnej po 28. februári 2011\nz dôvodu, že mandát poslanca obecného zastupiteľstva Obce Zavar, ktorá prijala zásady\nodmeňovania poslancov, mu zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, a preto je\nod 1. januára 2011 zamestnancom s nepravidelným príjmom.\nSkutočnosť, že odmena nepatrí poslancovi obecného zastupiteľstva, ktorý vyhlási, že\nsvoj mandát bude vykonávať bez odmeny, musí byť na účely posúdenia statusu zamestnanca\npodľa § 4 ods. 1 a 2 zákona a na účely posúdenia vzniku jeho povinného dôchodkového\npoistenia zamestnanca podľa § 20 ods. 1 zákona deklarovaná a schválená v zásadách\nodmeňovania poslancov, ktoré vydá a schváli obecné zastupiteľstvo.\nNavrhovateľ je zamestnancom s nepravidelným príjmom ako poslanec obecného\nzastupiteľstva Obce Zavar.\nOdvolací súd v tejto súvislosti na záver udáva, že teória práva nepozná výklad\nprávnych noriem podľa zdravého rozumu.\nJe nepochybné, že navrhovateľovi mandát poslanca obecného zastupiteľstva Obce\nZavar, ktorá prijala zásady odmeňovania poslancov, zakladá právo na príjem zo závislej\nčinnosti. Navrhovateľovi v zmysle uvedeného ako zamestnancovi s nepravidelným príjmom\nzanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od 10. marca 2011.\n14\n\nRozsudok krajského súdu odvolací súd zmenil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 220\nO. s. p. a rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil.“\nÚstavný súd sa zaoberal najprv sťažovateľom tvrdeným porušením základného práva\npodľa čl. 46 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru, ku ktorému podľa tvrdení\nsťažovateľa malo dôjsť tým, že rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája\n2014 je nedostatočne odôvodnený a založený na takom výklade aplikovaných ustanovení\nzákona o sociálnom zabezpečení a zákona o dani z príjmov, ktorý popiera ich účel a zmysel.\nÚčelom čl. 46 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť prístup k súdu\nkaždému, kto tvrdí, že bol na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy. Právo na prístup k súdu sa však nezaručuje\nkedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie práva na prístup k súdu sa\nvymedzuje podmienkami ustanovenými zákonom. Splnenie týchto podmienok treba\nposudzovať v kontexte so zmyslom a účelom ochrany práv a právom chránených záujmov\nv súlade s materiálnou koncepciou demokratického a právneho štátu. Ak fyzická alebo\nprávnická osoba splní podmienky ustanovené zákonom, súd musí tejto osobe umožniť stať\nsa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré\nz takéhoto postavenia vyplývajú (m. m. II. ÚS 230/09).\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ústavy je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého\nv odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa\nvo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako právne vec posúdil. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\n15\n\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nVychádzajúc z týchto úvah, ústavný súd dospel k záveru, že rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014 je dostatočne odôvodnený, pretože je v ňom\njasne a zrozumiteľne vyložené, z akých dôvodov považoval odvolací súd napadnuté\nrozhodnutie odporkyne č. 50012824100 z 21. marca 2011 za zákonné, a naopak, rozsudok\nkrajského súdu č. k. 44 Sd 35/2011­205 z 24. júna 2013 za taký, ktorý vo svetle prieskumu\nodvolacím súdom neobstojí. Odvolací súd jasne a zrozumiteľne uviedol svoj právny názor,\npodľa ktorého navrhovateľovi mandát poslanca Obecného zastupiteľstva obce Zavar, ktorá\nprijala zásady odmeňovania poslancov, zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, a to aj\nnapriek jeho vyhláseniu o tom, že svoj mandát bude vykonávať bez odmeny. Najvyšší súd\npovažoval za rozhodujúci obsah zásad odmeňovania poslancov, ktoré vydá a schváli obecné\nzastupiteľstvo, a to s poukazom na § 4 ods. 1 a 2 zákona sociálnom poistení, § 25, § 11\nods. 4 písm. k) zákona o obecnom zriadení a § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmu.\nPodľa § 25 ods. 5 zákona o obecnom zriadení funkcia poslanca sa zásadne vykonáva\nbez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Za jej výkon však môže obec\nposkytnúť odmenu. Poslancovi patrí náhrada skutočných výdavkov, ktoré mu v súvislosti\ns výkonom\n\nfunkcie\n\nposlanca\n\nvznikli,\n\npodľa\n\nosobitných\n\npredpisov\n\nplatných\n\npre zamestnancov v pracovnom pomere.\nPodľa § 25 ods. 9 zákona o obecnom zriadení poslancovi možno poskytnúť odmenu\nnajmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania\nposlancov.\n\n16\n\nPodľa § 11 ods. 4 písm. k) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo\nrozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené... k) schvaľovať štatút\nobce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmu sú príjmami zo závislej činnosti...\nd) ... odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy\na v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena\na) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené\nv písmenách a), b) a g).\nAko vyplýva z týchto ustanovení, už samotný výkon poslaneckého mandátu\nsťažovateľovi zakladá právo na príjem zo závislej činnosť v situácii, keď Obecné\nzastupiteľstvo obce Zavar prijalo zásady odmeňovania poslancov (ich vydanie\nnespochybňuje ani samotný sťažovateľ). Hoci niet pochýb o tom, že účelom zákona\no sociálnom poistení je skutočne okrem iného aj ochrana pred zneužívaním sociálneho\nsystému, na druhej strane rozsah tejto ochrany rovnako nepochybne stanovil sám\nzákonodarca, a to spôsobom, ktorý vyložil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 10 So 54/2013\nz 28. mája 2014.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa s právnym\nnázorom najvyššieho súdu týkajúcim sa výkladu citovaných ustanovení. Iba skutočnosť, že\nsťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Táto okolnosť\nnemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia sťažovateľovho základného práva už aj\nz toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).\nÚstavný súd sa stotožňuje s názorom a výkladom najvyššieho súdu v rozsudku\nsp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014. Výklad najvyššieho súdu je ústavne konformný,\n\n17\n\nrovnako aj spôsob, akým sa najvyšší súd vysporiadal s tvrdeniami sťažovateľa a odporkyne\nvyslovenými v priebehu konania.\nPretože ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým odôvodnil\nsvoje rozhodnutie vo veci sťažovateľa, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,\nktoré by bolo založené na takom výklade citovaných ustanovení, ktorý by popieral ich účel\na zmysel, ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením práv\nsťažovateľa a postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní odporkyne o jej odvolaní vo veci\nsťažovateľa. Vo vzťahu k čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne\nokolnosti nasvedčujúce tomu, že by sťažovateľovi najvyšší súd neumožnil stať sa\núčastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré\nz takéhoto postavenia vyplývajú. Z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti\nrozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014 odmietol z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\nZ rovnakého dôvodu považuje ústavný súd za vylúčené, aby napadnutým\nrozhodnutím odvolacieho súdu mohlo dôjsť k porušeniu čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy v spojení\ns čl. 2 ods. 3 ústavy a čl. 25 písm. b) paktu. Vo vzťahu k porušeniu čl. 30 ods. 3 a 4 ústavy\nv spojení s čl. 2 ods. 3 ústavy a čl. 25 písm. b) paktu považuje ústavný súd za potrebné\nuviesť aj to, že i samotný sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí iba to, že rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 10 So 54/2013 z 28. mája 2014 malo byť jeho pasívne volebné\nprávo obmedzené a ohrozené tým, že tento rozsudok sťažovateľa podľa jeho presvedčenia\nnúti vzdať sa z ekonomických dôvodov poslaneckého mandátu, avšak zo sťažnosti je zrejmé\ni to, že sťažovateľ sa mandátu nevzdal a mandát mu ani nezanikol. Ústavný súd preto aj\nv tejto jej časti sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\n\n18\n\nK rozhodnutiu sa pripája odlišné stanovisko sudcu Ladislava Orosza.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. decembra 2014\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "poslanec, poslanecký mandát", "obec-obecné zastupiteľstvo", "mzda, plat", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:275f6f0d-1291-4457-af8c-f91e4e4c3a2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 230/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 230/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275f6f0d-1291-4457-af8c-f91e4e4c3a2b"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "3e99fa66-bc19-4781-a5d0-e0d58991ed9b:9007c36f-ff2f-4f3a-8023-567948b07d00", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2011200241.2", "spisova_znacka": "10So/54/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/54/2013 z 27. 5. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-05-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200241.2"}, {"guid": "0e6ea43a-1513-4ae4-a8bb-db0b24ff7f6a:39d7015f-4de1-4d61-9c61-cb7120966285", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2011200241.4", "spisova_znacka": "44Sd/35/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 44Sd/35/2011 z 23. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2011200241.4"}], "citovane_v": []}