{"guid": "ussr:43680f0c-1357-492f-a47b-33df9eb5dd52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 878/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 878/2014 z 11. 6. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. júna 2015, sp. zn. II. ÚS 878/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-06-11", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/43680f0c-1357-492f-a47b-33df9eb5dd52", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.878.2014.1/text", "citacie_n": 19, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 878/2014­20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatý návrh\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Margitou Budzíkovou, Advokátska kancelária,\nNámestie sv. Egídia 95, Poprad, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/14/14­K zo 17. septembra 2014\na takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcií sp. zn. VP/14/14­K zo 17. septembra 2014 z r u š u j e .\n2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií j e\np o v i n n ý uhradiť\n\nprostredníctvom Kancelárie Národnej rady\n\nSlovenskej republiky trovy konania v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať\ncentov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Margity Budzíkovej, Advokátska kancelária,\nNámestie sv. Egídia 95, Poprad, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Zvyšnej časti návrhu\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\n\n2\n\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. októbra\n2014 doručený návrh\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie\n\nrozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej\nlen „výbor“) sp. zn. VP/14/14­K zo 17. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\nPodľa zistenia ústavného súdu bolo napadnuté rozhodnutie výboru navrhovateľovi doručené\n10. októbra 2014. Ústavný súd prijal uznesením č. k. II. ÚS 878/2014­8 z 11. decembra\n2014 návrh na ďalšie konanie.\n2. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi vo funkcii\npredsedu predstavenstva Poľnonákup TATRY, a. s., Kežmarok, bola rozhodnutím výboru\nsp. zn. VP/09/13­K z 10. septembra 2013 uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. d)\nústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) z dôvodu\nporušenia čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, keďže navrhovateľ vykonával funkciu nezlučiteľnú\ns verejnou funkciou (funkciu konateľa obchodnej spoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o.)\npo uplynutí 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie. Ďalej z návrhu vyplýva, že\nnavrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi vo funkcii predsedu predstavenstva\nPoľnonákup TATRY, a. s., Kežmarok, bola rozhodnutím výboru sp. zn. VP/62/13­K\nz 10. septembra 2013 a opravným rozhodnutím výboru sp. zn. VP/62/13­K/E z 9. októbra\n2013 uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona z dôvodu porušenia čl. 5\nods. 2 ústavného zákona, keďže navrhovateľ vykonával počas výkonu verejnej funkcie\nv roku 2012 funkciu konateľa obchodnej spoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o. (navrhovateľ bol\ndo verejnej funkcie ustanovený 28. júna 2012 a funkcie konateľa v obchodnej spoločnosti\nFVE Ipeľka, s. r. o., sa vzdal 1. mája 2013).\n3. Dňa 17. októbra 2013 a 22. októbra 2013 bol ústavnému súdu doručený návrh\nnavrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia výboru sp. zn. VP/62/13­K z 10. septembra 2013\na preskúmanie opravného rozhodnutia výboru sp. zn. VP/62/13­K/E z 9. októbra 2013.\n\n3\n\nÚstavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. novembra 2014 zrušil rozhodnutie\nvýboru sp. zn. VP/62/13­K z 10. septembra 2013 a opravné rozhodnutie výboru sp. zn.\nVP/62/13­K/E z 9. októbra 2013.\n4. Dňa 17. septembra 2014 bola navrhovateľovi napadnutým rozhodnutím výboru\nopätovne uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona vo výške 10 200 eur\nz dôvodu, že navrhovateľ ako bývalý predseda predstavenstva Poľnonákup TATRY, a. s.,\nKežmarok, tým, že v roku 2013 vykonával zároveň funkciu konateľa obchodnej spoločnosti\nFVE Ipeľka, a. s. (do 1. mája 2013), porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.\n5. Navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie výboru za nezákonné z dôvodu jeho\nduplicity, resp. ide v poradí už o tretie rozhodnutie o uložení pokuty v tej istej veci. Podľa\nnázoru navrhovateľa napadnuté rozhodnutie konštatuje, že navrhovateľ svojím konaním\nporušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona v tej istej veci. Podľa navrhovateľa\nnapadnuté rozhodnutie výboru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNavrhovateľ namieta, že za jedno skutkovo rovnaké konanie mu výbor uložil pokutu trikrát,\nprvýkrát rozhodnutím sp. zn. VP/09/13­K z 10. septembra 2013 za to, že po uplynutí 30 dní\nodo dňa ustanovenia do verejnej funkcie vykonával funkciu konateľa obchodnej spoločnosti\nFVE Ipeľka, s. r. o., ktorej výkon je nezlučiteľný podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona\ns výkonom verejnej funkcie, druhýkrát rozhodnutím sp. zn. VP/62/13­K z 10. septembra\n2013 a opravným rozhodnutím sp. zn. VP/62/13­K/E z 9. októbra 2013 z dôvodu, že\nvykonával počas výkonu verejnej funkcie v roku 2012 funkciu konateľa obchodnej\nspoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o., ktorej výkon je nezlučiteľný podľa čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona s výkonom verejnej funkcie, a napokon tretíkrát napadnutým rozhodnutím z dôvodu,\nže vykonával počas výkonu verejnej funkcie v roku 2013 funkciu konateľa obchodnej\nspoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o., ktorej výkon je nezlučiteľný podľa čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona s výkonom verejnej funkcie. Podľa navrhovateľa ústavný zákon v takomto prípade\numožňuje uložiť iba jednu (jednorazovú) sankciu, a to za celé obdobie výkonu funkcie\nnezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie, keďže ústavný zákon nedefinuje periodicitu,\na preto je neústavné, aby výbor svojvoľne určoval časové úseky porušenia ústavného zákona\n\n4\n\n(jednotlivé roky), za čo následne ukladá opakovane pokuty (za každý rok samostatne).\nTakýto výklad a aplikáciu ústavného zákona považuje navrhovateľ za šikanózne\na popierajúce jeho základné práva a slobody.\n6. Podľa navrhovateľa z hľadiska vecného i skutkového išlo o to isté porušenie\nústavného zákona a ústavný zákon nerozlišuje vecné a časové hľadisko porušenia čl. 5\nods. 2 ústavného zákona takým spôsobom, že je potrebné navrhovateľa sankcionovať\njednotlivo za to, že po uplynutí 30 dní od ustanovenia do verejnej funkcie neskončil\nfunkciu, ktorej výkon je v rozpore s čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona, a zvlášť za to, že\nfunkciu nezlučiteľnú s čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona vykonával aj v období výkonu\nverejnej funkcie v roku 2012 a 2013. Podľa navrhovateľa ide vždy len o jedno porušenie\nčl. 5 ods. 2 ústavného zákona, za ktoré je možne uložiť len jednu finančnú pokutu. Výbor\npodľa navrhovateľa postupoval nad rámec ústavného zákona a v rozpore s ním, keďže\nnapadnuté rozhodnutie výboru ukladá sankciu za jedno a to isté porušenie ústavného\nzákona, za ktoré už bola navrhovateľovi uložená pokuta. Navrhovateľ taktiež poukázal na\nznenie čl. 9 ods. 6 až 8 ústavného zákona a uviedol, že s odkazom aj na tieto ustanovenia\nústavného zákona je toho názoru, že výbor nesprávne a v rozpore s ústavným zákonom\nvyhodnotil porušenie povinnosti navrhovateľa, ktoré mu z ústavného zákona vyplývajú.\n7. Navrhovateľ ďalej namieta, že napadnuté rozhodnutie vzhľadom na skutkový stav\na predchádzajúce ukladanie sankcie zo strany výboru za jedno a to isté porušenie ústavného\nzákona porušuje princíp ne bis in idem a porušuje čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „protokol č. 7“), ako aj ďalšie medzinárodné\ndohovory upravujúce princíp ne bis in idem.\n8. Navrhovateľ okrem uvedeného poukázal aj na ­ podľa jeho vyjadrenia ­ vady\na formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia výboru. Podľa navrhovateľa tvrdenie\nvýboru prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že navrhovateľ vykonával\nfunkciu nezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie takmer tri roky a že jeho vyjadrenia\nprezentované v konaní pred výborom boli účelové a zavádzajúce, sa nezakladá na pravde,\n\n5\n\npričom uvádza, že funkciu nezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie vykonával 22\nmesiacov, teda necelé dva roky.\n9. S poukazom na uvedené navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd napadnuté\nrozhodnutia výboru zrušil a vrátil mu vec na nové prerokovanie a rozhodnutie. Zároveň\nnavrhuje priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n10. Na výzvu ústavného súdu sa k návrhu vyjadril výbor prostredníctvom svojho\npredsedu, ktorý vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 6. marca 2015 poukázal\nna nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. novembra 2014 vo veci navrhovateľa\na uviedol, že „s ohľadom na výrok, ale najmä odôvodnenie v predmetnom náleze ústavného\nsúdu, výbor nezaujíma k veci vecné ani právne stanovisko, a ponecháva vec na rozhodnutie\nústavného súdu v intenciách vyššie uvedeného nálezu“.\n11. Navrhovateľ na výzvu ústavného súdu doručil 20. marca 2015 prostredníctvom\nsvojej právnej zástupkyne repliku k vyjadreniu výboru, v rámci ktorej uviedol:\n„Z vyjadrenia Výboru Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcii, ktoré zaslal Ústavnému\nsúdu listom zo dňa 3.3.2015 vyplýva, že sa Výbor odvoláva na skoršie rozhodnutie\nÚstavného súdu a to konkrétne II. ÚS 185/2014 zo dňa 13.11.2014 v skutkovo a právne\ntotožnej veci, a v podstate navrhuje Ústavnému súdu, aby rozhodol v intenciách tohto\nnálezu. ... Za navrhovateľa ďalej uvádzam, že právny názor vyjadrený Ústavným súdom\nv skoršom rozhodnutí vo veci sp. zn.VP/62/13­K platí v celom rozsahu aj pre rozhodnutie\nVýboru NR SR sp. zn. VP/14/14­K zo dňa 14.9.2014.“\nIII.\n12. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať\nnávrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia\nrozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do\n\n6\n\n30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute\nvoči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má\nodkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.\nKonanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia\nzákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia\npodľa čl. 12 ods. 2.\nPodľa § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak senát\nústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom\no ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným\npredpisom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté\nrozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.\nIV.\n13. Predmetom konania pred ústavným súdom je námietka navrhovateľa spočívajúca\nv tvrdení, že výbor porušil ustanovenia ústavného zákona, keďže napadnuté rozhodnutie\nvýboru ukladá sankciu za jedno a to isté porušenie ústavného zákona, za ktoré už bol\nnavrhovateľ v minulosti sankcionovaný, čo ústavný zákon podľa navrhovateľa neumožňuje,\nčím výbor teda nesprávne a v rozpore s ústavným zákonom vyhodnotil porušenie jeho\npovinností, ktoré mu z ústavného zákona vyplývajú, a zároveň porušil princíp ne bis in\nidem.\n14. Ústavný súd už na tomto mieste konštatuje, že prerokovávaná vec navrhovateľa\nje po právnej stránke totožná s vecou navrhovateľa, o ktorej ústavný súd rozhodol už\nuvedeným nálezom sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. novembra 2014. Z toho dôvodu ústavný\nsúd bude vychádzať z obdobných záverov aj v prerokovávanej veci.\n\n7\n\nVšeobecne\n\nk princípom\n\nkonania\n\nvo\n\nveci\n\nochrany\n\nverejného\n\nzáujmu\n\na zamedzenia rozporu záujmov\n15. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany\nverejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu\nosobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s\nvýkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu\npostavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona.\n16. Výbor má pri výkone pôsobnosti a právomoci vyplývajúcich mu z ústavného\nzákona postavenie verejnomocenského orgánu sui generis. Taktiež konanie vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným\nústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného zákona), v rámci ktorého výbor\nv konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach\nverejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8\nústavného zákona.\n17. V tomto prípade je bazálnou otázka, aké princípy upravujú a vzťahujú sa na\nkonanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vedené\nvýborom. Samozrejmosťou však bez ohľadu na ďalej popísané princípy zostáva povinnosť\nvýboru procesne postupovať a konať vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov iba v rozsahu a spôsobom, ako to upravuje ústavný zákon.\n18. Primárne (avšak nie výlučné) musí byť zohľadnenie tých ustanovení ústavného\nzákona, ktoré upravujú samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov, a to s cieľom abstrahovať z takto vymedzeného normatívneho textu\nústavného zákona spoločný princíp upravujúci konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov, s ohľadom na gramatický a teleologický prístup\nk interpretácii normatívneho textu.\n\n8\n\n19. Podľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa\nodseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný\nfunkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo\nže verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto\nústavným zákonom alebo zákonom, alebo na základe riadne odôvodneného podnetu,\nz ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, a čo sa namieta.\nPodľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému\nfunkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné,\nvykoná ďalšie dokazovanie.\nPodľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár\nnesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom\nalebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé\núdaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie\nverejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie\na poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu\npodľa odseku 10.\nPodľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona ak sa rozhodnutím podľa odseku 6 vysloví, že\nverejný funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná\ns výkonom verejnej funkcie podľa Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), tohto\nústavného zákona alebo zákonov, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne\nzanechať takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť.\nPodľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona rozhodnutím podľa odseku 6 sa vysloví\nstrata mandátu alebo strata verejnej funkcie, ak sa v predchádzajúcom konaní proti\nverejnému funkcionárovi právoplatne rozhodlo, že nesplnil alebo porušil povinnosť alebo\nobmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa\nčl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje.\nPodľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokuta sa ukladá v sume\nzodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár\nporuší povinnosti podľa čl. 5.\n\n9\n\nPodľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že verejný\nfunkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť(...)\n20. Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, že\nústavodarca upravením a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesnoprávnych), napr.\ndokazovanie („ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie“), riadne zisťovanie stavu veci\n(„ak sa v konaní preukázalo“, resp. „ak sa v konaní nepreukázalo“), povinnosť\npodnecovateľa riadne odôvodniť podnet („na základe riadne odôvodneného podnetu“),\nzároveň reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch [porov. napr. § 46\na § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov; § 153 ods. 1 a § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“); § 119 ods. 1, § 168 ods. 1 a § 176\nods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov], aby\nrozhodnutie orgánov verejnej moci (v tomto prípade výboru) disponujúcich právomocou\nrozhodovať v konaní (reglementovaným právom) o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzických osôb (v tomto prípade verejných funkcionárov) a právnických\nosôb boli založené na správnom a v dostatočnom rozsahu zistenom skutkovom stave veci.\n21. Zároveň ústavodarca s nesplnením alebo porušením povinnosti alebo obmedzenia\nustanovených ústavným zákonom alebo zákonom spojil obligatórny právny následok\nvo forme sankcie – pokuty, prípadne straty mandátu alebo verejnej funkcie. Je však\npotrebné doplniť, že ústavný zákon umožňuje uložiť finančnú pokutu iba pri prvom\nnesplnení alebo porušení povinnosti alebo obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom\nalebo zákonom, o ktorom rozhoduje príslušný (podľa ústavného zákona) orgán verejnej\nmoci (v navrhovateľovej veci výbor). V prípade opakovaného nesplnenia alebo porušenia\npovinnosti alebo obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom zo strany\nverejného funkcionára ak sa v predchádzajúcom konaní proti verejnému funkcionárovi\nprávoplatne rozhodlo, že nesplnil, alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené\ntýmto ústavným zákonom alebo zákonom, je príslušný (podľa ústavného zákona) orgán\n\n10\n\nverejnej moci (napr. výbor) povinný obligatórne uložiť sankciu straty mandátu alebo\nverejnej funkcie. Finančná pokuta by pri opakovanom konštatovaní nesplnenia alebo\nporušenia povinnosti alebo obmedzenia ustanoveného týmto ústavným zákonom alebo\nzákonom a obligatórnom uložení sankcie v podobe straty mandátu alebo verejnej funkcie\nneplnila svoj preventívny účel (pozri ďalej bod 29). Represívny účel plní sankcia v podobe\nstraty mandátu alebo verejnej funkcie. Bližšie však ústavný zákon neupravuje princípy\nukladania sankcií a je potrebné v rámci ukladania sankcií zohľadniť aj ďalej popísané ďalšie\nprincípy demokratického právneho štátu.\n22. Sekundárne (avšak nie konečne) je potrebné akcentovať aj ďalšie princípy\ndemokratického právneho štátu formujúce každé konanie, v rámci ktorého orgán verejnej\nmoci rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb.\n23. Tieto nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (základné právo na súdnu a inú právnu\nochranu), v prerokúvanom prípade konkrétne v čl. 46 ods. 1 ústavy. V prípade konania\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pred výborom v zmysle\nústavného zákona pôjde o princípy spojené so základným právom na inú právnu ochranu.\n24. Ďalej je potrebné zohľadniť vzhľadom na obligatórne ukladanie sankcií (alebo\niných povinností) v prípade nesplnenia alebo porušenia povinnosti alebo obmedzenia\nustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 až 8 ústavného zákona) aj\nprincípy vzťahujúce sa na správne (nemá sa na mysli pojem „správne“ stricto sensu, ale\nv širšom poňatí, zahŕňajúc konania sui generis majúce povahu „administratívnu“, kde\nmožno aj vzhľadom na závery už popísané v bode 20 zaradiť i konanie vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona) trestanie.\nV tomto smere je dôležité odkázať na čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n25. Podľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom\nkonaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol\n11\n\noslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto\nštátu.\n26. Je nutné upozorniť, že uvedený oficiálny preklad čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 (pozri\nDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásený v Zbierke zákonov pod\nč. 209/1992 Zb. v slovenskom jazyku) nie je presný, resp. je chybný. Ak sa porovná tento\npreklad s originálnym znením v anglickom jazyku a francúzskom jazyku, je nutné dospieť\nk záveru, že slovenský preklad používa nepresný pojem „trestný čin“. Podstatná je\nskutočnosť, že slovo „delikt“ (v anglickom znení „offence“ a vo francúzskom „infraction“)\nzamieňa slovenský preklad za slovné spojenie „trestný čin“ (v anglickom jazyku „criminal\noffence“ a vo francúzskom jazyku „infraction criminelle“). Za smerodajnú a určujúcu je\nvšak podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať pôvodnú (originálnu) verziu\nv anglickom a francúzskom znení a na to nadväzujúcu skutočnosť, že anglickému termínu\n„offence“ a francúzskemu termínu „infraction“ v slovenčine zodpovedajú termíny „trestný\nčin“, „priestupok“, ale aj „disciplinárny delikt“ alebo „iný správny delikt“ (rovnaké závery\nporovnaj napr. aj v rozhodnutiach Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.\n14 Kse 5/2012 z 19. novembra 2013 alebo sp. zn. 11 Kseo 1/2010 z 1. septembra 2010\na v nich citovanej prejudikatúre).\n27. Avšak i pri tomto výklade čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 bude záver o tom, či ide\nv konkrétnom prípade o konanie, resp. delikt, ktoré spadajú pod ochranu čl. 4 ods. 1\nprotokolu č. 7, v konečnom dôsledku závislý na posúdení tzv. Engelovských kritérií\nustálených primárne pre účely interpretácie pojmu „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [porov. Zolotukhin v. Rusko,\nč. 14939/03, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) z 10. 2. 2009, bod 53; Khmel v. Rusko, č. 20383/04, rozsudok ESĽP\nz 12. 12. 2013, bod 59]. Prvým kritériom je kvalifikácia skutku v právnom poriadku\nžalovaného zmluvného štátu (defining the offence according to the legal system of the\nrespondent State). Ide o formálne a relatívne kritérium, a pokiaľ skutok nie je v právnom\nporiadku zmluvného štátu kvalifikovaný ako trestný čin (čím by spadal tento skutok do\n\n12\n\npôsobnosti čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7), použijú sa pre zodpovedanie otázky aplikovateľnosti\nčl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 na daný delikt ďalšie dve kritériá. Druhé kritérium je samotná\npovaha deliktu (the very nature of the offence) a tretím kritériom je stupeň závažnosti\nsankcie, ktorú možno uložiť dotknutej osobe (the degree of severity of the penalty that the\nperson concerned risks) v konkrétnom konaní (porov. Engel and Others v. Holandsko,\nč. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna ESĽP z 8. 6. 1976,\nbod 82).\n28. Posudzujúc prvé kritérium v spojitosti s konaním vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona, ústavný súd uzatvára, že\nnesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom\nalebo zákonom verejným funkcionárom nie je trestným činom, ale iným verejnoprávnym\n(správnym, resp. sui generis) deliktom.\n29. V rámci druhého kritéria sa predovšetkým posudzuje, či delikt, o ktorý ide,\nvyplýva z porušenia právnej normy adresovanej neurčitému všeobecnému okruhu adresátov\nalebo iba určitej špecifickej skupine osôb, prípadne či delikt vyplývajúci primárne\nz porušenia právnej normy adresovanej špecifickej skupine osôb nie je postihnuteľný aj\npodľa právnej normy adresovanej neurčitému všeobecnému okruhu adresátov (porov. Albert\nv. Rumunsko, č. 31911/03, rozsudok ESĽP zo 16. 2. 2010, bod 32; Ezeh and Connors\nv. Veľká Británia, č. 39655/98, 40086/98, rozsudok ESĽP z 9. 10. 2003, body 103 – 104).\nZároveň je nevyhnutné posúdiť účel sankcie, t. j. či sankcia, ktorá sa ukladá za spáchaný\ndelikt, má povahu reparačnú alebo preventívno­represívnu (porov. Nykänen v. Fínsko,\nč. 11828/11, rozsudok ESĽP z 20. 5. 2014, body 40 – 41; Jussila v. Fínsko, č. 73053/01,\nrozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006, body 32 – 38). Z pohľadu judikatúry ESĽP\nsa delikt považuje za subsumovateľný pod normatívny text čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 vtedy,\nak právna norma, o porušenie ktorej ide v prípade tohto deliktu, sa aplikuje na neurčitý\nvšeobecný počet adresátov, a uložená sankcia je aspoň čiastočne preventívno­represívneho\ncharakteru. V prípade deliktu, kde dochádza k porušeniu právnej normy adresovanej určitej\nšpecifickej skupine osôb so zvláštnym postavením, avšak uložená sankcia je preventívno­\n\n13\n\nrepresívneho charakteru, prihliada sa pre zodpovedanie otázky o aplikovateľnosti čl. 4\nods. 1 protokolu č. 7 na tretie kritérium, a to stupeň závažnosti sankcie, ktorú možno\ndotknutej osobe uložiť (porov. už uvedený rozsudok ESĽP vo veci Albert v. Rumunsko,\nbody 32 – 34, kde ESĽP uznal aplikovateľnosť čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 v prípade sankcie\nuloženej na základe právnej normy adresovanej špecifickej skupine osôb, avšak uložená\nsankcia bola preventívno­represívneho charakteru a ESĽP, ustálil v rámci tretieho kritéria\nzávažný dopad uloženej sankcie na dotknutú osobu). Aplikujúc uvedené na konanie vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona, možno\nkonštatovať, že ústavný zákon ukladá povinnosti alebo obmedzenia adresované\nšpecifickému okruhu osôb – verejným funkcionárom – a sankcie, ktoré možno v zmysle\nústavného zákona uložiť (čl. 9 ods. 6 a 8 a čl. 9 ods. 10 ústavného zákona), plnia podľa\nnázoru ústavného súdu preventívno­represívny účel, a to odradiť verejného funkcionára od\nneplnenia alebo porušovania povinnosti alebo obmedzenia ustanoveného ústavným\nzákonom alebo zákonom (preventívne pôsobiť) a zároveň sankcionovať, resp. potrestať\n(represívne pôsobiť) verejného funkcionára za dokonané nesplnenie alebo porušenie\npovinnosti alebo obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom. V tomto\nsmere je však pre konečnú odpoveď na otázku, či je v prípade verejnoprávneho deliktu,\nsankcie, resp. konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\npodľa ústavného zákona aplikovateľný čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7, potrebné zohľadniť tretie\nkritérium Engelovských kritérií.\n30. Tretím kritériom je stupeň závažnosti sankcie, ktorú možno uložiť dotknutej\nosobe. V konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa\nústavného zákona sa verejnému funkcionárovi ukladá za nesplnenie alebo porušenie\npovinnosti alebo obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom sankcia\nvo forme peňažnej pokuty alebo vo forme straty mandátu či verejnej funkcie. Závažnosť\nkonkrétnej sankcie je však potrebné skúmať jednotlivo v rámci každého konania vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona, keďže\nv zmysle čl. 9 ods. 10 ústavného zákona sa výška finančnej pokuty líši v závislosti od\nkonkrétneho verejnoprávneho deliktu (porušenia konkrétneho článku ústavného zákona).\n14\n\nInak to nie je ani v prípade navrhovateľa, a preto sa ústavný súd musí vzhľadom na\nnámietky navrhovateľa a skutkový stav vysporiadať v nasledujúcich častiach tohto nálezu\ns otázkou splnenia tretieho kritéria pre ustálenie odpovede týkajúcej sa aplikovateľnosti čl. 4\nods. 1 protokolu č. 7 na navrhovateľovu vec.\n31. V závere k tejto časti ústavný rekapituluje už popísané princípy vzťahujúce sa na\nkonanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného\nzákona a konštatuje, že\n(i) výbor je povinný procesne postupovať a konať vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov iba v rozsahu a spôsobom, ako to upravuje ústavný zákon,\n(ii) na konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa\nvzťahuje jeden zo základných princípov ústavne aprobovaného postupu konajúceho orgánu\nverejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou konajúceho orgánu verejnej\nmoci, a teda princíp, podľa ktorého je povinnosťou orgánov verejnej moci disponujúcich\nprávomocou rozhodovať v konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi predpismi\no právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických\nosôb (t. j. aj výboru) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi\nrozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým je spojená povinnosť\nriadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia\ndôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho­ktorého dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými návrhmi a námietkami účastníkov; detailnosť\na obsažnosť odôvodnenia rozhodnutia môže byť v špecifických prípadoch zákonom\nvýslovne zúžená, napríklad vzhľadom na vyhovenie všetkým účastníkom konania alebo\nvzdanie sa opravného prostriedku všetkými účastníkmi konania a pod. (porov. § 47 ods. 1\ndruhej vety správneho poriadku; § 157 ods. 3 a 4 OSP)], obe vyplývajú z čl. 46 ods. 1\nústavy, v prerokúvanom prípade sú spojené s právom na inú právnu ochranu [nota bene\nústavný súd uvádza, že spornou z hľadiska práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy je\ni výnimka z týchto základných znakov ústavne aprobovaného postupu konajúceho orgánu\nverejnej moci (t. j. z povinnosti orgánov verejnej moci zistiť správne a v dostatočnom\nrozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci a povinnosti riadne odôvodniť svoje\n15\n\nrozhodnutie) výslovne upravená zákonom v prípadoch, kde, preferujúc ochranu verejného\nzáujmu (napr. bezpečnosti štátu a pod.), je dodržiavanie uvedených procesných záruk\núčastníka konania, resp. dotknutého subjektu (v zmysle riadneho odôvodnenia rozhodnutia\nalebo správneho a dostatočného zistenia skutkového stavu) bez ohľadu na negatívny vplyv\nrozhodnutia na právnu pozíciu účastníkov konania týmto zákonom úplne negované –\ntypicky porov. § 120 ods. 2 písm. a) až i) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s ním súvisiace\nkonania o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom vedené na základe návrhov\nverejnej ochrankyne práv pod sp. zn. PL. ÚS 5/2014 a sp. zn. PL. ÚS 40/2014],\n(iii) v prípade záveru o aplikovateľnosti čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 na konkrétne\nkonanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je výbor povinný\npri rozhodovaní o tom istom verejnom funkcionárovi primárne rešpektovať princíp ne bis in\nidem, ktorý znamená „nie dvakrát v tej istej veci“ a v procesnom práve sa prejavuje\nvo forme procesných prekážok – prekážky začatého konania v tej istej veci (litispendencia)\na prekážky veci právoplatne rozsúdenej (res iuducata). V rovine správneho trestania tento\nprincíp znamená, že nikto nesmie byť potrestaný za ten istý skutok dvakrát.\nZávery ústavného súdu vo veci samej\n1. K predchádzajúcim rozhodnutiam výboru v navrhovateľovej veci a s tým\nsúvisiacim rozhodovaním ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 185/2014\n32. Výbor rozhodnutím sp. zn. VP/09/13­K z 10. septembra 2013 v navrhovateľovej\nveci konštatoval, že navrhovateľ ako predseda predstavenstva Poľnonákupu TATRY, a. s.,\nKežmarok, tým, že vykonával funkciu nezlučiteľnú s verejnou funkciou po uplynutí 30 dní\nodo dňa ustanovenia do verejnej funkcie, porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona\n(verejnej funkcie sa navrhovateľ ujal 28. júna 2012, funkciu konateľa spoločnosti FVE\nIpeľka, s. r. o., Košice, vykonával aj po uplynutí 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej\nfunkcie, funkciu konateľa uvedenej spoločnosti ukončil 1. mája 2013), za čo navrhovateľovi\nuložil v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokutu v sume zodpovedajúcej\n\n16\n\nšesťnásobku mesačného platu navrhovateľa, a to vo výške 4 716 eur. Svoje rozhodnutie\nvýbor odôvodnil takto: „Pri kontrole oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a\nmajetkových pomerov verejného funkcionára, ktoré menovaný verejný funkcionár podal pri\nujatí sa verejnej funkcie (za rok 2011) sekretariát Výboru Národnej rady Slovenskej\nrepubliky pre nezlučiteľnosť funkcií zistil, že\n\n, predseda predstavenstva\n\nPoľnonákupu TATRY, a.s. Kežmarok vykonával funkciu konateľa spoločnosti s ručením\nobmedzeným, ktorá je nezlučiteľná s verejnou funkciou. ...\nListom predsedu výboru zo dňa 17. apríla 2013 bol menovaný verejný funkcionár na\ntúto skutočnosť upozornený ešte pred začatím konania. Verejný funkcionár listom zo dňa\n23. apríla 2013 uviedol, že do funkcie člena predstavenstva Poľnonákupu TATRY, a.s.\nKežmarok bol ustanovený 28.6.2012. Pri nástupe do tejto funkcie ho nik neupozornil, že\nmusí spĺňať podmienky pre nezlučiteľnosť funkcií. O tejto skutočnosti sa dozvedel 24. marca\n2013. Pri vypĺňaní majetkového priznania zistil, že nemôže vykonávať funkciu konateľa.\nVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sa s predmetnou\nskutočnosťou oboznámil až 23. mája 2013 pri rokovaní o Prehľade Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií o došlých oznámeniach funkcií, zamestnaní,\nčinností a majetkových pomerov verejných funkcionárov za február ­ máj 2013\na k 31.3.2013 za rok 2012, keďže dovtedy nemal vedomosť o tom, že verejný funkcionár bol\ndo verejnej funkcie menovaný.\nVerejný funkcionár nepodal oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových\npomerov verejných funkcionárov do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie\npodľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona. Následne podaním oznámenia funkcií, zamestnaní,\nčinností a majetkových pomerov verejných funkcionárov k 31.3.2013 za rok 2012 zo strany\nverejného funkcionára Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií\nzistil, že došlo k porušeniu ústavného zákona a uznesením č. 145 z 23. mája 2013 začal voči\nmenovanému konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Súčasne podľa čl. 9\nods. 4 tohto ústavného zákona požiadal menovaného verejného funkcionára o stanovisko\npre účely konania vo veci ochrany verejného záujmu.\nDotknutý verejný funkcionár sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom zo dňa\n26. júna 2013, v ktorom uviedol, že v liste zo dňa 23. apríla 2013 vysvetlil, že ho nik\n17\n\nneupozornil pri nástupe do funkcie predsedu predstavenstva, že musí spĺňať podmienky\nnezlučiteľnosti funkcií a nikdy predtým v štátnej správe nepôsobil. Okamžite po\npreštudovaní ústavného zákona požiadal o ukončenie funkcie konateľa a dňa 1. mája 2013\nprestal byť konateľom v spoločnosti FVE Ipeľka, s.r.o. Košice. ...\nVýbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že vyjadrenie verejného\nfunkcionára má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané\nskutočnosti prihliadať, keďže ústavný zákon neumožňuje zbaviť zodpovednosti za jeho\nporušenie z takýchto dôvodov. Z tohto dôvodu prijal uznesenie, ktorým sa menovanému\n, predsedovi predstavenstva Poľnonákupu TATRY, a.s. Kežmarok,\nukladá pokuta za porušenie povinnosti čl. 5 ods. 2 ústavného zákona vo výške šesť násobku\nmesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona.\nUvedené rozhodnutie bolo dňa 10. septembra 2013 schválené uznesením č. 257.“\n33. Výbor rozhodnutím sp. zn. VP/62/13­K z 10. septembra 2013 v navrhovateľovej\nveci konštatoval, že navrhovateľ ako predseda predstavenstva Poľnonákupu TATRY, a. s.,\nKežmarok, tým, že v roku 2012 vykonával funkciu konateľa spoločnosti FVE Ipeľka,\ns. r. o., Košice, porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona (navrhovateľ vykonáva\nverejnú funkciu od 28. júna 2012, funkciu konateľa uvedenej spoločnosti ukončil 1. mája\n2013), za čo mu uložil pokutu v sume 10 200 eur. Svoje rozhodnutie výbor odôvodnil takto:\n„Pri kontrole oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného\nfunkcionára, ktoré menovaný verejný funkcionár podal za rok 2012 k 31.3.2013, sekretariát\nVýboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zistil, že\n, predseda predstavenstva Poľnonákupu TATRY, a.s. Kežmarok vykonával v roku\n2012 funkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je nezlučiteľná s verejnou\nfunkciou. ...\nVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sa s predmetnou\nskutočnosťou oboznámil 25. júna 2013 pri rokovaní Správy o došlých oznámeniach funkcií,\nzamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov k 31.3.2013 za rok\n2012 a uznesením č. 202 z 25. júna 2013 začal voči menovanému konanie podľa čl. 9 ods. 2\npísm. a) ústavného zákona. Súčasne podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona požiadal\n\n18\n\nmenovaného verejného funkcionára o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany\nverejného záujmu.\nDotknutý verejný funkcionár sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom zo dňa\n26. júna 2013 v ktorom uviedol, že ho nik neupozornil pri nástupe do funkcie predsedu\npredstavenstva, že musí spĺňať podmienky nezlučiteľnosti funkcií, a nikdy predtým v štátnej\nspráve nepôsobil. Okamžite po preštudovaní ústavného zákona požiadal o ukončenie\nfunkcie konateľa, a dňa 1. mája 2013 prestal byť konateľom v spoločnosti FVE Ipeľka, s.r.o.\nKošice. ...\nVýbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že vyjadrenie verejného\nfunkcionára má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané\nskutočnosti prihliadať, keďže ústavný zákon neumožňuje zbaviť zodpovednosti za jeho\nporušenie z takýchto dôvodov. Z tohto dôvodu prijal uznesenie, ktorým sa menovanému\n, predsedovi predstavenstva Poľnonákupu TATRY, a.s. Kežmarok,\nukladá pokuta za porušenie povinnosti čl. 5 ods. 2 ústavného zákona vo výške šesťnásobku\nmesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona.\nUvedené rozhodnutie bolo dňa 10. septembra 2013 schválené uznesením č. 263.“\n34. Výbor opravným rozhodnutím sp. zn. VP/62/13­K/E z 9. októbra 2013\nv navrhovateľovej veci opravil rozhodnutie sp. zn. VP/62/13­K z 10. septembra 2013 tak, že\nvo výroku rozhodnutia sp. zn.\n\nVP/62/13­K z 10. septembra 2013 opravil časť „a to\n\nvo výške 10 200 EUR“ na „a to vo výške 5 100 EUR“ z dôvodu zrejmej nesprávnosti\nv uvedení číselnej hodnoty predmetnej pokuty.\n35. Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. novembra 2014 rozhodnutie\nvýboru sp. zn. VP/62/13­K z 10. septembra 2013 a opravné rozhodnutie výboru sp. zn.\nVP/62/13­K/E z 9. októbra 2013 zrušil z dôvodov tam uvedených.\n2. Všeobecne k napadnutému rozhodnutiu výboru a východiskám ústavného\nsúdu pre jeho preskúmanie\n\n19\n\n36. Výbor napadnutým rozhodnutím sp. zn. VP/14/14­K zo 17. septembra 2014\nrozhodol, že navrhovateľ tým, že v roku 2013 vykonával funkciu konateľa spoločnosti FVE\nIpeľka, s. r. o. Košice, porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona (ako verejný\nfunkcionár vykonával verejnú funkciu od 28. júna 2012 do 30. apríla 2014, funkciu\nkonateľa uvedenej spoločnosti ukončil 1. mája 2013), za čo mu uložil v súlade s čl. 9\nods. 10 písm. d) ústavného zákona pokutu v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného\nplatu verejného funkcionára, a to vo výške 10 200 eur. Výbor napadnuté rozhodnutie\nodôvodnil takto: „Pri kontrole oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových\npomerov verejného funkcionára, ktoré menovaný verejný funkcionár podal za rok 2013\nk 31.3.2014, sekretariát Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcií zistil, že\n\n, bývalý predseda predstavenstva Poľnonákupu TATRY,\n\na.s. Kežmarok vykonával v roku 2013 funkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným,\nktorá je nezlučiteľná s verejnou funkciou.\nPodľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona ak verejný funkcionár vykonáva funkciu,\nzamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je\npovinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo\nčinnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.\nVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sa s predmetnou\nskutočnosťou oboznámil 1. júla 2014 pri rokovaní o Správe o došlých oznámeniach funkcií,\nzamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov k 31.3.2014 za rok\n2013 a uznesením č. 306 z 1. júla 2013 začal voči menovanému konanie podľa čl. 9 ods. 2\npísm. a) ústavného zákona. Súčasne podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona požiadal\nmenovaného verejného funkcionára o stanovisko pre účely konania vo veci ochrany\nverejného záujmu. ...\nV súvislosti s vyjadrením verejného funkcionára uvádzame, že je pravdou, že\nverejnému funkcionárovi výbor uložil za porušenie ústavného zákona tri pokuty, avšak nie\nje pravdou, že sa týkali za porušenia toho istého článku ústavného zákona. Výbor uložil\nverejnému funkcionárovi pokutu rozhodnutím č. VP/03/13­K zo dňa 10.9.2013 za\noneskorené podanie oznámenia pri ujatí sa verejnej funkcie, ktoré podal výboru takmer po\nroku (za rok 2011).\n20\n\nRozhodnutím č. VP/62/13­K zo dňa 10.9.2013 za neukončenie funkcie konateľa\nobchodnej spoločnosti do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verenej funkcie (oznámenie\npodané pri ujatí sa výkonu verejnej funkcie za rok 2011) a rozhodnutím č. VP/09/13­K\nzo dňa 10.9.2013 za výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti, v ktorom pokračoval aj\npo 30 dňoch odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie (oznámenie podané k 31.3.2013 za\nrok 2012).\nK argumentácii verejného funkcionára, že ho nik neupozornil na povinnosť podať\noznámenie a vzdať sa funkcie v iných spoločnostiach uvádzame, že výbor nemá povinnosť\nupozorňovať verejných funkcionárov na podávanie oznámení, príp. aké úkony musí verejný\nfunkcionár vykonať, aby neporušoval jednotlivé ustanovenia ústavného zákona.\nSkutočnosť, že vo všeobecnosti platí právna zásada, že občan má mať možnosť poznať\nsvoje práva a povinnosti tým, že každý právny predpis je publikovaný v zbierke zákonov,\nvyúsťuje v domnienku, že každý občan pozná a aplikuje právny predpis v nej uvedený. V\ndanom prípade dokonca práva a povinnosti vyplývajú z ústavného zákona, ktorý je jeden z\npredpisov tvoriacich základný rámec pre výkon funkcie verejných funkcionárov, a preto je\nviac ako zarážajúce, že verejný funkcionár nemal o nich vedomosť, hoci ide o vysokoškolsky\nvzdelaného občana s dostatočnou životnou a odbornou praxou. Z tohto dôvodu sa výbor\ndomnieval, že verejný funkcionár použil tvrdenie uvedené vo svojom vyjadrení účelovo a\nzavádzajúco.\nPrezumpcia znalosti právnych predpisov, ktoré sú publikované vyššie uvedeným\nspôsobom (neznalosť právnych predpisov neospravedlňuje), korešponduje s povinnosťou\ndodržiavať všetky zásadné povinnosti vyplývajúce pre verejného funkcionára viac ako pre\nbežného občana, a to i s ohľadom na spoločenskú dôležitosť vykonávanej funkcie a jej\nfinančné ocenenie.\nTvrdenie, že nemal vedomosť o existencii takejto povinnosti, ktorá vyplynula\nzo všeobecne záväzného právneho predpisu, je len jednoduchým obchádzaním základných\nzásad právneho štátu. Skutočnosť, že verejný funkcionár vykonával funkciu takmer tri roky\na súčasne takmer tri roky porušoval povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona, pričom za\nuvedenú dobu poberal za výkon funkcie viac ako 50 000 eur, svedčí o jeho nedbalom\nprístupe k plneniu si svojich povinností.\n21\n\nVýbor i v dôsledku tejto skutočnosti neprihliadol na jeho tvrdenie, a nemal možnosť\nani prihliadnuť na okolnosti o jeho zdravotnom stave, ktoré verejný funkcionár sa snaží\nv jeho prípade použiť ako zmierňovaciu klauzulu pri posudzovaní formy a miery zavinenia.\nZ tohto dôvodu výbor rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. ...\nVýbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že vyjadrenie verejného\nfunkcionára má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané\nskutočnosti prihliadať, keďže ústavný zákon neumožňuje zbaviť zodpovednosti za jeho\nporušenie z takýchto dôvodov. Z tohto dôvodu prijal uznesenie, ktorým sa menovanému\n, predsedovi predstavenstva Poľnonákupu TATRY, a.s. Kežmarok, ukladá\npokuta za porušenie povinnosti čl. 5 ods. 2 ústavného zákona vo výške šesťnásobku\nmesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona.“\n37. Námietka navrhovateľa spočíva v tvrdení, že výbor rovnako ako vo veci\nrozhodnutia sp. zn. VP/62/13­K z 10. septembra 2013 a opravného rozhodnutia sp. zn.\nVP/62/13­K/E z 9. októbra 2013, ktoré ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 185/2014\nz 13. novembra 2014 zrušil, porušil ustanovenia ústavného zákona, keďže napadnuté\nrozhodnutie výboru ukladajú sankciu za jedno a to isté porušenie ústavného zákona,\nčo ústavný zákon podľa navrhovateľa neumožňuje.\n3. K otázke, či došlo k porušeniu ústavného zákona navrhovateľom\n38. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia výboru, príloh doplnených k návrhu\na vyjadrení navrhovateľa v identickej veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.\nII. ÚS 185/2014, ústavný súd konštatuje, že v predmetnej veci nebolo sporné, čo sám\nnavrhovateľ aj priznal, teda že z jeho strany došlo k porušeniu ústavného zákona v tom\nsmere, že počas výkonu verejnej funkcie vykonával súbežne po uplynutí 30 dní od začatia\nvýkonu verejnej funkcie i funkciu konateľa spoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o., t. j. funkciu\nnezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie, čím porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.\n39. Ďalej je potrebné odpovedať na otázku, či sa svojím konaním (výkon funkcie\nkonateľa spoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o.) nezlučiteľným s dikciou ústavného zákona\n22\n\ndopustil jedného alebo viacerých verejnoprávnych deliktov, resp. opakovane toho istého\nverejnoprávneho deliktu vo viacerých samostatne posudzovaných obdobiach alebo jedného\nverejnoprávneho deliktu v rámci celého preverovaného obdobia od začiatku výkonu\nverejnej funkcie (28. júna 2012) do skončenia výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom\nverejnej funkcie (t. j. do 1. mája 2013, keď sa navrhovateľ vzdal funkcie konateľa\nv spoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o.).\n40. Účelom celého čl. 5 ústavného zákona je akcentovanie verejného záujmu na\nriadnom výkone verejnej funkcie, a to prostredníctvom úpravy obmedzenia spočívajúceho\nv zákaze výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom funkcie verejného funkcionára. Ústavný\nzákon upravuje zákaz výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom funkcie verejného\nfunkcionára (čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona). Na tento účel je logickou povinnosťou\nverejného funkcionára v prípade výkonu takejto funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej\nfunkcie skončiť výkon funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie. Ústavodarca\nupravil v čl. 5 ods. 7 ústavného zákona dobrodenie v prospech verejného funkcionára\nv podobe poskytnutia 30­dňovej lehoty na skončenie výkonu funkcie nezlučiteľnej\ns výkonom verejnej funkcie. V prípade, že aj po uplynutí tejto 30­dňovej lehoty (počas\nktorej nie je verejný funkcionár postihnuteľný za súbežný výkon verejnej funkcie i funkcie\nnezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie) verejný funkcionár vykonáva funkciu\nnezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie (hoci aj 1 deň po uplynutí 30­dňovej lehoty),\ndopúšťa sa porušenia obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom v podobe zákazu\nvýkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie v zmysle čl. 5 ods. 1 a (alebo) 2\nústavného zákona. Nemožno však čl. 5 ods. 7 ústavného zákona vykladať tak, že by tento\nupravoval samostatne sankcionovateľnú povinnosť v podobe skončenia výkonu funkcie\nnezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie. Táto povinnosť (vzdanie sa funkcie nezlučiteľnej\ns výkonom verejnej funkcie v lehote 30 dní od ustanovenia do verejnej funkcie) je len\nlogickým a explicitne vyjadreným právne relevantným úkonom, ktorého uskutočnenie\nzabezpečuje neporušenie obmedzenia ustanoveného v čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona\nzo strany verejného funkcionára, a teda naplnenie účelu čl. 5 ústavného zákona v podobe\nochrany verejného záujmu na riadnom výkone verejnej funkcie. Nie je preto možné od seba\n23\n\nna účely správneho trestania oddeliť obmedzenie v podobe zákazu výkonu funkcie\nnezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie v zmysle čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona\na povinnosť skončiť výkon funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie podľa čl. 5 ods.\n7 ústavného zákona. Obe ustanovenia sledujú ten istý účel a cieľ a nerešpektovaním\npríkazov v zmysle oboch článkov dochádza k porušeniu len jedného obmedzenia – zákazu\nvýkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie podľa čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného\nzákona.\n41. Zároveň je potrebné z hľadiska teórie správneho trestania doplniť, že pokiaľ\nverejný funkcionár neskončil po uplynutí 30 dní od ustanovenia do verejnej funkcie výkon\nfunkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie, k dokonaniu verejnoprávneho deliktu\nporušenia zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie dochádza\nprvým dňom nasledujúcim po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie. Každý ďalší deň\nje udržiavaním protiprávneho stavu vyvolaného dokonaním tohto verejnoprávneho deliktu,\na tento protiprávny stav je ukončený až skončením výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom\nverejnej funkcie. Na účely správneho trestania sa však toto celé obdobie od dokonania\nverejnoprávneho deliktu (porušenia zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom\nverejnej funkcie) až po ukončenie protiprávneho stavu považuje za jedno konanie (skutok)\na jeden verejnoprávny delikt, a to bez ohľadu na to, koľko dní, týždňov, mesiacov alebo\nrokov sa protiprávny stav udržuje, keďže ide o trváci verejnoprávny delikt. V prípade, že\npočas udržiavania protiprávneho stavu (spočívajúceho v kontinuálnom výkone funkcie\nnezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie počas výkonu funkcie verejného funkcionára bez\nohľadu na dĺžku obdobia, v rámci ktorého dochádza k udržiavaniu tohto protiprávneho\nstavu) dôjde k právoplatnému rozhodnutiu príslušného (podľa ústavného zákona) orgánu\nverejnej moci o porušení zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie\npodľa čl. 5 ods. 1 a (alebo) 2 ústavného zákona a verejný funkcionár aj po právoplatnosti\ntohto rozhodnutia naďalej vykonáva funkciu nezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie\n(alebo nesplní, či poruší iné obmedzenie alebo povinnosť v zmysle ústavného zákona alebo\nzákona), dopúšťa sa recidívy, a teda opätovného protiprávneho konania, resp. opätovného\nspáchania verejnoprávneho deliktu [spočívajúceho teda buď v opomenutí skončiť výkon\n24\n\nfunkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie, za ktorú bol právoplatným rozhodnutím\npríslušného (podľa ústavného zákona) orgánu verejnej moci potrestaný, čím udržiava\nnaďalej protiprávny stav, alebo začatím výkonu inej funkcie nezlučiteľnej s výkonom\nverejnej funkcie (individuálna recidíva), prípadne nesplnení alebo porušení inej povinnosti\nalebo obmedzenia podľa ústavného zákona alebo zákona (všeobecná recidíva)], t. j.\nporušenia zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie v zmysle čl. 5\nods. 1 a (alebo) 2 ústavného zákona.\n42. Ak teda navrhovateľ neskončil po uplynutí 30 dní od ustanovenia do verejnej\nfunkcie výkon funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie, dopustil sa prvým dňom\nnasledujúcim po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie porušenia obmedzenia\nspočívajúceho v zákaze výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie podľa\nčl. 5 ods. 2 ústavného zákona. Autoritatívne rozhodnutie o porušení zákazu výkonu funkcie\nnezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie a o uložení sankcie výbor rozhodol až\n10. septembra 2013 napadnutými rozhodnutiami, t. j. po vyše 4 mesiacoch od\nnavrhovateľovho skončenia výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie.\nV období od prvého dňa nasledujúceho po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až do\n1. mája 2013, keď navrhovateľ skončil výkon funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej\nfunkcie, sa dopúšťal trváceho verejnoprávneho deliktu, ktorý bol dokonaný vyvolaním\nprotiprávneho stavu prvým dňom nasledujúcim po 30. dni od ustanovenia do verejnej\nfunkcie, tento protiprávny stav bol až do 1. mája 2013 udržiavaný a k jeho ukončeniu došlo\naž odstránením protiprávneho stavu 1. mája 2013 skončením výkonu funkcie nezlučiteľnej\ns výkonom verejnej funkcie. Keďže v období od prvého dňa nasledujúceho po 30. dni od\nustanovenia do verejnej funkcie až do 1. mája 2013, keď navrhovateľ skončil výkon funkcie\nnezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie, nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu výboru\no porušení povinnosti podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona (k tomu došlo až 10. septembra\n2013), navrhovateľ sa tak dopustil jedného trváceho verejnoprávneho deliktu v období od\nprvého dňa nasledujúceho po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až do 1. mája 2013,\nkeď skončil výkon funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie, za ktorý mu bolo\nmožné výborom uložiť jednu sankciu v podobe finančnej pokuty. Na základe týchto záverov\n25\n\ntak neobstojí argument, že v prípade navrhovateľa ide o porušenie ústavného zákona\nopakovane vo viacerých hodnotených obdobiach, pričom každé takéto porušenie ústavného\nzákona musí byť sankcionované osobitne.\n43. Po zohľadnení popísaných konklúzií týkajúcich sa porušenia ústavného zákona\nzo strany navrhovateľa v spojitosti s výrokom a odôvodnením rozhodnutia výboru sp. zn.\nVP/09/13­K z 10. septembra 2013 ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 185/2014\nz 13. novembra 2014 konštatoval, že výbor rozhodol v súlade s ústavným zákonom,\na rozhodnutie sp. zn. VP/09/13­K z 10. septembra 2013 považoval za ústavne udržateľné.\n44. Výbor podľa ústavného súdu dospel v uvedenom konaní sp. zn. VP/09/13­K\nk správnemu záveru, že navrhovateľ tým, že vykonával funkciu nezlučiteľnú s výkonom\nverejnej funkcie (t. j. vykonával funkciu konateľa spoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o.) po\nuplynutí 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie, porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2\nústavného zákona, a správne uložil navrhovateľovi sankciu v podobe finančnej pokuty\npodľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona. Enunciát rozhodnutia výboru sp. zn.\nVP/09/13­K z 10. septembra 2013 ústavný súd hodnotil ako bezchybný.\n45. Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/09/13­K z 10. septembra 2013 pokrývalo celé\nobdobie (t. j. od prvého dňa nasledujúceho po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až\ndo 1. mája 2013, keď skončil výkon funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie),\nv ktorom sa navrhovateľ dopustil jedného trváceho verejnoprávneho deliktu (porušenia\nzákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie).\n4. K samotnému prieskumu napadnutého rozhodnutia výboru\n46. Ako už ústavný súd v bodoch 40 až 42 uviedol, navrhovateľ sa dopustil jedného\ntrváceho verejnoprávneho deliktu v období od prvého dňa nasledujúceho po 30. dni od\nustanovenia do verejnej funkcie až do 1. mája 2013, keď skončil výkon funkcie\nnezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie (t. j. výkon funkcie konateľa spoločnosti FVE\nIpeľka, s. r. o.), za ktorý mu bolo možné výborom uložiť jednu sankciu v podobe finančnej\n\n26\n\npokuty. Táto sankcia mu aj bola uložená rozhodnutím výboru sp. zn. VP/09/13­K\nz 10. septembra 2013. Ďalšiu sankciu, a to v podobe straty verejnej funkcie by bolo možné\nnavrhovateľovi uložiť v prípade, že by po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sp. zn.\nVP/09/13­K z 10. septembra 2013 opätovne (alebo kontinuálne) vykonával funkciu\n(totožnú, za ktorú mu bola právoplatným rozhodnutím výboru uložená finančná pokuta,\nalebo inú funkciu) nezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie. K takémuto porušeniu\nústavného zákona zo strany navrhovateľa nedošlo a dôjsť nemohlo, keďže výkon funkcie\nnezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie (t. j. výkon funkcie konateľa spoločnosti FVE\nIpeľka, s. r. o.) ukončil 1. mája 2013, teda ešte pred vydaním rozhodnutia výboru sp. zn.\nVP/09/13­K z 10. septembra 2013.\n47. Z napadnutého rozhodnutia výboru sp. zn. VP/14/14­K zo 17. septembra 2014\nvyplýva, že výbor konštatoval vo výroku tohto napadnutého rozhodnutia identické\nporušenie ústavného zákona (výkon funkcie konateľa spoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o.\nv období od 1. januára 2013 až do 1. mája 2013, keď skončil výkon funkcie nezlučiteľnej\ns výkonom verejnej funkcie) v identickom, už raz preskúmavanom období (od prvého dňa\nnasledujúceho po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až do 1. mája 2013, keď\nnavrhovateľ skončil výkon funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie, t. j. obdobie\nposudzované v konaní výboru sp. zn. VP/09/13­K). Zároveň výbor navrhovateľovi uložil\nopätovne finančnú pokutu.\n48. Ústavný súd sa musí na tomto mieste vysporiadať s otázkou, či nešlo zo strany\nvýboru o porušenie zákazu dvojitého potrestania v tej istej veci v zmysle čl. 4 ods. 1\nprotokolu č. 7.\n49. Na úvod je potrebné ustáliť, či konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov v navrhovateľovej veci a s ním spojené napadnuté\nrozhodnutie výboru sp. zn. VP/14/14­K zo 17. septembra 2014 spĺňa popísané Engelovské\nkritériá pre účely aplikácie čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7. Ako už ústavný súd v bodoch 27 a 28\nuviedol, konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov nespĺňa\nprvé z Engelovských kritérií, čím následne, posudzujúc ďalšie kritériá, dospel ústavný súd\n27\n\nk záveru o splnení atribútov druhého kritéria (všeobecne v rámci každého konania vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona)\na potreby skúmania splnenia tretieho kritéria v každej veci individuálne. Ústavný súd\nvzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi bola napadnutým rozhodnutím uložená finančná\npokuta vo výške 10 200 eur (ako šesťnásobok mesačného platu navrhovateľa), hodnotí túto\npokutu ako svojou závažnosťou napĺňajúcu obsah tretieho kritéria, a teda konštatuje\naplikovateľnosť čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 v rámci konania vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov v navrhovateľovej veci a s ním spojeného\nnapadnutého rozhodnutia výboru.\n50. Či došlo zo strany výboru konaním vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov v navrhovateľovej veci a s ním spojeným napadnutým\nrozhodnutím k porušeniu princípu ne bis in idem vyjadreného v čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7,\nje potrebné posúdiť podľa naplnenia troch zásad potrebných pre konštatovanie porušenia\nprincípu ne bis in idem, a to: totožnosť skutku, totožnosť páchateľa a totožnosť chráneného\nzáujmu (k tomuto klasickému inštrumentáriu skúmania porušenia princípu ne bis in idem\nv rámci správneho trestania či trestného konania porov. napr. rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci Aalborg Portland and Others v. Komisia zo 7. 1. 2004, C­204/00 P,\nC­205/00 P, C­211/00 P, C­213/00 P, C­217/00 P a C­219/00 P, bod 338 a nasl.; už uvedený\nrozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Zolotukhin v. Rusko, bod 82 a 84; uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 26/2012 z 30. mája 2012).\n51. K totožnosti skutku možno opätovne odkázať na body 40 až 42 tohto nálezu\na konštatovať, že výbor napadnutým rozhodnutím rozhodol o porušení čl. 5 ods. 2 ústavného\nzákona tým, že navrhovateľ vykonával funkciu konateľa spoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o.,\nv roku 2013 (do 1. mája 2013), teda funkciu nezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie, čím\nsa podľa výboru dopustil verejnoprávneho deliktu v období od 1. januára 2013 až do 1. mája\n2013, keď skončil výkon funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie. Za totožný\nskutok (výkon funkcie konateľa spoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o., v období od prvého dňa\nnasledujúceho po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až do 1. mája 2013, t. j.\n\n28\n\nzahŕňajúc i obdobie od 1. januára 2013 do 1. mája 2013) bol však navrhovateľ potrestaný\nrovnako skorším rozhodnutím výboru sp. zn. VP/09/13­K z 10. septembra 2013. Totožnosť\nskutku je tak v prípade konania a napadnutého rozhodnutia výboru zachovaná.\n52. Čo sa týka totožnosti osoby v rámci konania a rozhodnutia výboru sp. zn.\nVP/09/13­K z 10. septembra 2013 a následného konania a napadnutého rozhodnutia výboru,\ntá je bez potreby bližšieho komentára zrejmá a zachovaná.\n53. K totožnosti chráneného záujmu ústavný súd konštatuje, že tak v rozhodnutí\nvýboru sp. zn. VP/09/13­K z 10. septembra 2013, ako aj v napadnutom rozhodnutí výboru\nbol navrhovateľ potrestaný za porušenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona (k tomu pozri\nbod 40), ktorý vyjadruje záujem na riadnom výkone verejnej funkcie, a na ten účel upravuje\nzákaz výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie. Totožnosť chráneného\nzáujmu je tak v prípade konania a napadnutého rozhodnutia zachovaná.\n54. Cieľom čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 je zakázať opätovné konanie a potrestanie\ndotknutej osoby v prípade predchádzajúceho konečného rozhodnutia v totožnej veci (porov.\nFranz Fischer v. Rakúsko, č. 37950/97, rozsudok ESĽP z 29. 5. 2001, bod 22).\nZa predchádzajúce rozhodnutie (t. j. rozhodnutie, ktoré predchádza konaniu a napadnutému\nrozhodnutiu) v navrhovateľovej veci je potrebné považovať rozhodnutie výboru sp. zn.\nVP/09/13­K z 10. septembra 2013, pričom v následnom konaní a napadnutom rozhodnutí\nvýboru je zachovaná totožnosť skutku, osoby a chráneného záujmu (pozri body 51 až 53).\nÚstavný zákon však neupravuje inštitút právoplatnosti rozhodnutia výboru, a preto je\npotrebné nájsť odpoveď na otázku, či možno rozhodnutie výboru sp. zn. VP/09/13­K\nz 10. septembra 2013 považovať za konečné.\n55. Návrh verejného funkcionára na preskúmanie rozhodnutia výboru ústavným\nsúdom podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona, ako aj návrh na preskúmanie rozhodnutia\npríslušného orgánu verejnej moci podľa čl. 10 ods. 3 a 4 ústavného zákona nie je možné\npovažovať za riadny opravný prostriedok a konanie pred ústavným súdom o preskúmaní\nrozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov nie je\n29\n\nodvolacím (druhostupňovým) konaním (vychádzajúc z gramatického i teleologického\nvýkladu najmä čl. 10 ods. 1 až 4 ústavného zákona, ako aj § 73a § 73b zákona o ústavnom\nsúde, a taktiež postavenia ústavného súdu ako ochrancu ústavnosti v ústavnom poriadku\nSlovenskej republiky). Ústavný zákon upravuje vo svojom čl. 10 ods. 2 až 4 inštitút\nodkladného účinku (textáciou „podanie návrhu... má odkladný účinok“), ktorý sa však podľa\nnázoru ústavného súdu vzťahuje len na vykonateľnosť rozhodnutia príslušného orgánu\nverejnej moci, a to najmä z dôvodov, že (i) návrh verejného funkcionára na preskúmanie\nrozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci ústavným súdom podľa čl. 10 ods. 2 až 4\nústavného zákona nie je možné považovať za riadny opravný prostriedok [a teda nemožno\nhovoriť o devolutívnom účinku (v zmysle konštatovania právomoci ústavného súdu ako\norgánu verejnej moci vyššieho stupňa rozhodovať v rámci inštančného rozhodovania\no právach a povinnostiach verejných funkcionárov) a suspenzívnom účinku (t. j. odklad\nprávoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci) podaného návrhu na\npreskúmanie rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci], (ii) konanie pred ústavným\nsúdom o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov nie je odvolacím (druhostupňovým) konaním, a taktiež z dôvodu, že (iii) odkladom\nvykonateľnosti (a teda nie právoplatnosti) rozhodnutia orgánu verejnej moci sa akcentuje\nverejný záujem na efektívnom (jednoinštančnom s možnosťou prieskumu ústavným súdom)\nrozhodovaní o nesplnení alebo porušení povinnosti alebo obmedzenia ustanoveného\nústavným zákonom alebo zákonom, a tým promptnom zabránení v pokračovaní zneužívania\nverejnej funkcie, prípadne zneužívania postavenia s ňou spojeného na osobný prospech\n(k akcentovaniu princípu efektívnosti rozhodovania vo veciach podľa ústavného zákona na\núčely rešpektovania verejného záujmu na predchádzaní a zabránení v pokračovaní\nzneužívania verejnej funkcie možno odkázať aj na čl. 11 ods. 1 až 3 ústavného zákona,\nprípadne poukázať aj na 60­dňovú lehotu ústavného súdu na rozhodnutie o návrhu verejného\nfunkcionára na preskúmanie rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci upravenú\nv čl. 10 ods. 2 až 4 ústavného zákona, ako aj na konečnosť rozhodnutia ústavného súdu\nv zmysle čl. 10 ods. 2 až 4 ústavného zákona).\n\n30\n\n56. Absenciu explicitnej úpravy právoplatnosti rozhodnutí v ústavnom zákone je\npotrebné subsumovať pod teóriu medzier v normatívnych právnych aktoch. Ide o absenciu\nprávnej úpravy (špecifického pravidla) v prípadoch, kde je vzhľadom na ciele zákonodarcu\nalebo celkový kontext zákona táto právna úprava (toto špecifické pravidlo) legitímne\nočakávaná\n\n(porov.\n\nLarenz,\n\nK.\n\nMethodenlehre\n\nder\n\nRechtswissenschaft.\n\nSechste,\n\nneubearbeitete auflage. Berlin, Heidelberg, New York: Springer­Verlag, 1991, s. 375).\nJe preto ústavne aprobovateľné vyplniť túto medzeru prostredníctvom rozhodovacej činnosti\npríslušných orgánov verejnej moci [porov. rozhodnutie Spolkového ústavného súdu\nSpolkovej republiky Nemecko (ďalej len „Nemecko“) 1 BvR 1631/08 z 30. 8. 2010, bod\n64], a to pomocou analógie použitej za reštriktívnych, prísnych podmienok (porov.\nrozhodnutie Spolkového ústavného súdu Nemecka 1 BvR 1905/02 zo 6. 12. 2005, bod 56),\ntzn. aplikáciou základných princípov (ustanovení) toho istého všeobecne záväzného\nprávneho predpisu, ktoré upravujú skutkovú podstatu najpodobnejšiu danému skutkovému\nstavu či právnej otázke (analógia legis) alebo aplikáciou základných princípov (ustanovení)\nvšeobecne záväzného právneho predpisu svojím obsahom najbližšieho (analógia iuris)\nk aplikovanému všeobecne záväznému právnemu predpisu, v ktorom absentuje relevantná\nprávna norma.\n57. Takýmto je podľa názoru ústavného súdu správny poriadok, keďže správne\nkonanie v zmysle správneho poriadku je z dogmatického i zákonného hľadiska konaním,\nktorého cieľom je vydanie správneho aktu (individuálneho právneho aktu) spôsobilého\nzaložiť, zmeniť alebo zrušiť práva a povinnosti (konštitutívny správny akt) alebo ich\nautoritatívne potvrdiť (deklaratórny správny akt) (porov. Hendrych, D. a kol. Správní právo.\nObecná část. 7. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 367; ďalej porov. aj § 1 ods. 1\nsprávneho poriadku), a ako ústavný súd už artikuloval (bod 16 tohto nálezu), v rámci\nkonania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného\nzákona (ktoré je konaním sui generis majúcim povahu „administratívnu“ – pozri bod 24\ntohto\n\nnálezu)\n\nide\n\no rozhodovanie\n\no právach,\n\nprávom\n\nchránených\n\nzáujmoch\n\nalebo povinnostiach verejných funkcionárov. Preto je potrebné na otázku právoplatnosti\nrozhodnutí podľa ústavného zákona aplikovať princípy právoplatnosti upravené správnym\n31\n\nporiadkom (t. j. § 52 ods. 1 správneho poriadku). Keďže návrh verejného funkcionára na\npreskúmanie rozhodnutia výboru ústavným súdom podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona nie\nje možné považovať za riadny opravný prostriedok a konanie pred ústavným súdom nie je\nodvolacím konaním, každé rozhodnutie výboru v zmysle ústavného zákona je tak potrebné\npovažovať za právoplatné jeho doručením dotknutému verejnému funkcionárovi.\n58. Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/09/13­K z 10. septembra 2013 bolo\nnavrhovateľovi doručené 24. septembra 2013. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo\nnavrhovateľovi doručené 10. októbra 2014.\n59. Na základe už uvedených postulátov ústavný súd dospel k záveru, že doručením\nrozhodnutia výboru sp. zn. VP/09/13­K z 10. septembra 2013 navrhovateľovi nastala\nprekážka pre opätovné konanie a rozhodnutie (potrestanie) vo veci porušenia čl. 5 ods. 2\nústavného zákona vykonávaním funkcie konateľa spoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o., v období\nnasledujúcom po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až do 1. mája 2013, teda\nfunkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie, v období od prvého dňa nasledujúceho po\n30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až do 1. mája 2013. Tým, že výbor napriek tomu\nv napadnutom rozhodnutí opätovne rozhodol v totožnej veci (je zachovaná totožnosť skutku,\nosoby a chráneného záujmu – pozri body 51 až 53), porušil tým princíp ne bis in idem\nvyjadrený v čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7. Toto pochybenie výboru má ústavnoprávnu\nrelevanciu a intenzitu a je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia výboru zo strany\nústavného súdu.\n60. Ďalej je potrebné uviesť, že navrhovateľom podané oznámenie funkcií,\nzamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov, oznámenie funkcií,\nzamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov k 31. marcu 2014 za\nrok 2013 (ďalej len „oznámenie“) bolo možné považovať iba za dôkazný prostriedok\no skutočnosti výboru skôr známej, tzn. o skutočnosti, že navrhovateľ bol konateľom\nspoločnosti FVE Ipeľka, s. r. o., v období od prvého dňa nasledujúceho po 30. dni od\nustanovenia do verejnej funkcie až do 1. mája 2013, o ktorej mal výbor vedomosť\nz predchádzajúcich oznámení podaných navrhovateľom a na základe ktorej už výbor uložil\n32\n\nnavrhovateľovi sankciu rozhodnutím výboru sp. zn. VP/09/13­K z 10. septembra 2013.\nVýbor tak začatím ďalšieho konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov proti navrhovateľovi (uznesením č. 306 z 1. júla 2014) porušil procesnú\nprekážku veci právoplatne rozsúdenej (res iuducata), čo viedlo v konečnom dôsledku\nk vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktorým výbor porušil princíp ne bis in idem.\n61. V dôsledku uvedených záverov ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutie výboru\n(bod 1 výroku).\n5. K návrhu navrhovateľa na vrátenie veci výboru\n62. K návrhu navrhovateľa na vrátenie veci výboru ústavný súd odkazuje na čl. 10\nods. 2 ústavného zákona, podľa ktorého rozhodnutie ústavného súdu v konaní\no preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov je končené. Uvedené potvrdzuje aj § 73b ods. 3 a 4 zákona o ústavnom súde, podľa\nktorých ústavný súd napadnuté rozhodnutie príslušného orgánu nálezom zruší a toto\nrozhodnutie je konečné. Právna úprava konania o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pred ústavným súdom neumožňuje po\nzrušení rozhodnutia výboru (resp. príslušného orgánu) vec vrátiť na ďalšie konanie.\n63. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na vrátenie\nveci výboru (bod 3 výroku)\nV.\n64. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním advokátkou JUDr. Margitou Budzíkovou v konaní pred ústavným súdom.\nAdvokátka ich podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vyčíslila sumou 557,16 eur spolu za 2\n\n33\n\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie písomného návrhu\nústavnému súdu) vykonané v roku 2014 a 2­krát režijný paušál. Advokátka vychádzala pri\nvyčíslení trov právneho zastúpenia z § 10 vyhlášky.\n65. Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné\noceniť peniazmi. Ústavný súd v navrhovateľovej veci viedol jedno konanie na základe\njedného návrhu na začatie konania podaného navrhovateľom. Ústavný súd preto pri priznaní\núhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky.\n66. Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony\nprávnej služby ­ dva úkony právnej služby v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia\na podanie návrhu) a jeden úkon právnej služby v roku 2015 (vyjadrenie k stanovisku\nvýboru).\n67. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2013 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 804 eur\n(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 134 eur a jedna stotina\nv zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,04 eur). Podľa Štatistického úradu\nSlovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2014 (§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná\nmzda v hospodárstve Slovenskej republiky 839 eur (z toho jedna šestina v zmysle § 11\nods. 3 vyhlášky sa rovná sume 139,83 eur a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa\nrovná sume 8,39 eur).\n68. Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej\nslužby v roku 2014 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 268 eur (2 x 134 eur) a 2 x\nrežijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 16,08 eur (2 x 8,04 eur). Ústavný\nsúd priznal úhradu trov právneho zastúpenia taktiež za jeden úkon právnej služby v roku\n2015 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 139,83 eur a 1 x režijný paušál v zmysle § 16\nods. 3 vyhlášky spolu v sume 8,39 eur. Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných\npre DPH vedeného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky nie je advokátka\n\n34\n\nnavrhovateľa daňovým subjektom registrovaným pre DPH. Ústavný súd priznal\nnavrhovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 432,30 eur.\n69. Pretože výbor, ktorému bola ako účastníkovi konania pred ústavným súdom\nuložená povinnosť uhradiť trovy navrhovateľa, je orgánom Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, uložil mu ústavný súd splnenie tejto povinnosti prostredníctvom Kancelárie\nNárodnej rady Slovenskej republiky, ktorá nakladá s jeho rozpočtovými prostriedkami\n(bod 2 výroku). Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2\nvýrokovej časti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2015\n\n35", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 73a zč. 38/1993", "verejná funkcia", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-zásada ne bis in idem", "pokuta-uloženie"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b808b210-1e5b-4563-a41b-aa5b125c45aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 40/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 40/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b808b210-1e5b-4563-a41b-aa5b125c45aa"}, {"guid": "ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319"}, {"guid": "ussr:4493a62a-ce31-4507-96d3-bb6f991d54b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4493a62a-ce31-4507-96d3-bb6f991d54b8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a0a938ec-cfb7-4ab9-a323-aafd50f7d592", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.234.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2024 z 13. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.234.2024.1"}, {"guid": "ussr:708ecb7d-c10c-40df-bd87-4f34b50adeb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.478.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 478/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 478/2023 z 19. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.478.2023.1"}, {"guid": "ussr:d5b0d97a-15a7-4345-aae7-e32c0cc5f943", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.304.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 304/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 304/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.304.2023.1"}, {"guid": "ussr:20a97550-6341-41f5-9415-1caad76931d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.595.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.595.2022.2"}, {"guid": "ussr:eeed5fb1-2e1e-4bd0-b829-855fcc9bbd84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.4.2022.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 4/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 4/2022 z 23. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.4.2022.1"}, {"guid": "ussr:031917e3-8b4a-4f73-81ff-5311171f44b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.217.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2022 z 26. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.217.2022.1"}, {"guid": "ussr:31b5a47f-c8b9-4aee-9a53-01b33fee9286", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.129.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 129/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.129.2022.2"}, {"guid": "ussr:fd5d00dc-1f0a-4175-84b0-df5c47d3770a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.151.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 151/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 151/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.151.2022.1"}, {"guid": "ussr:f4007866-43c0-4832-aada-4710b3b15153", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.134.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 134/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.134.2022.1"}, {"guid": "ussr:c532a731-1e67-459f-b022-a55e7846d0e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.331.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.331.2021.2"}, {"guid": "ussr:f415eaab-aed5-4d5f-be2e-f656bfa6954a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.338.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 338/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/2021 z 24. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.338.2021.1"}, {"guid": "ussr:f0134c9d-d02b-4fc6-9a7e-0048355445a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.71.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 71/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.71.2019.2"}, {"guid": "ussr:63bbeaec-a955-492e-bf41-7cc83964a462", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.9.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2017 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.9.2017.1"}, {"guid": "ussr:162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1"}, {"guid": "ussr:1e568fa0-0c90-425e-b00e-80d8e5d57866", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.483.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 483/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 483/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.483.2018.1"}, {"guid": "ussr:ca48d73b-f383-4f18-9fd4-a6e20c610857", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.448.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 448/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 448/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.448.2018.1"}, {"guid": "ussr:bd2cd49d-5ff2-48c1-b108-58d303fe8fa7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.542.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 542/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 542/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.542.2017.1"}, {"guid": "ussr:c20075a5-72fc-490c-be77-9204b8e7956c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.667.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 667/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 667/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.667.2016.1"}, {"guid": "ussr:3977aa24-b321-447b-a440-1a6f730f15e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.463.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 463/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 463/2015 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.463.2015.1"}]}