{"guid": "ussr:68e5db26-0198-4bf8-940a-6471d396300c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.834.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 834/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 834/2014 z 25. 6. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. júna 2015, sp. zn. II. ÚS 834/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.834.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-06-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/68e5db26-0198-4bf8-940a-6471d396300c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.834.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.834.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.834.2014.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 834/2014­37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného JUDr. Jánom Floriánom Gajniakom, advokát, s. r. o.,\nŠafárikovo námestie 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 91/80 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 91/80 p o r u š i l\nzákladné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené\n\nv čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 17 500 €\n\n(slovom sedemnásťtisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť\nmu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n2\n\n3. Okresný súd Bratislava I j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov) na účet JUDr. Jána\nFloriána Gajniaka, advokát, s. r. o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 834/2014­10 z 26. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 91/80 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n\n2. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol najmä:\n«(...) Sťažovateľ (právny predchodca, stará matka) podal dňa 14. 04. 1980\nna Okresný súd Bratislava I žalobný návrh(...) o vyúčtovanie­zaplatenie nájomného\na zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti: DOMU o štyroch bytoch\na dvojgaráže, ktorý celý DOM obývajú dvaja zvyšní spoluvlastníci a dva byty prenajímajú\nbez súhlasu žalobcov. Spisu bola pridelená zn. 9 C 91/1980 a súd dodnes spravodlivé\nurovnanie medzi bývajúcimi a do DOMU nevpustenými spoluvlastníkmi nerozhodol. Vec\n3\n\no zrušenie podielového spoluvlastníctva Okresný súd Bratislava I na pojednávaní dňa\n17. 11. 1982 UZNESENÍM vylúčil na samostatné konanie, ktoré dodnes sa vôbec na súde\nnezačalo, nie je ani pridelená spisová značka, sťažovateľ navrhovateľ v 2. rade svoj žalobný\nnávrh o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k DOMU a pozemku dodnes nevzal späť,\nani tak účinne urobiť nemohol, lebo vylúčením veci na samostatné konanie jedná sa o iný\nsporový prípad ­ súdnu kauzu. Žalobný návrh o vyúčtovanie a zaplatenie nájomného bol\nrozhodnutý ROZSUDKOM č. 9C 91/1980­179 dňa 29. 01. 1988 voči ktorému bolo podané\núčastníkmi sporu odvolanie a Krajský súd UZNESENÍM č. k. 9Co 158/1988­219 dňa\n08. 11. 1988 ROZSUDOK prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec Okresnému súdu\nBratislava I na nové prejednenie a rozhodnutie. Vo veci bolo opätovne rozhodnuté\nrozsudkom č. k. 9C 91/1980­240 dňa 29. 10. 1989 voči čomu účastníci podali odvolanie\na Krajský súd v Bratislave UZNESENÍM č. k. 10C 147/1990­320 dňa 29. 06. 1990\nnapadnutý ROZSUDOK odvolaním zrušil a vec opätovne vrátil prvostupňovému súdu\nna nové prejednanie a rozhodnutie. Potom Okresný súd Bratislava I vo veci nekonal 14\nrokov a UZNESENÍM č. k. 9C 91/1980­411 dňa 04. 12. 2003 konanie prerušil titulom\nzačatia dedičského konania po odporcovi v 1. rade. Z dôvodov ďalšieho úmrtia účastníka,\nprávneho nástupcu odporcu v 1. rade, bolo na pojednávaní dňa 08. 12. 2011 toto odročené\nna neurčito. Potom s dedičmi súd viedol pojednávanie v dňoch 22. 03. 2012, 26. 04. 2012\na 07. 06. 2012, ktorí o veci nič nevedia a došlo k „zauzleniu“ spoluvlastníckeho sporu. (...)\nSťažovateľovo právo prerokovania veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené,\nnakoľko od podania žaloby na súd od 14. 04. 1980 ubehlo 33 rokov a vec je stále len na 1­\nstupňovom súde a pôvodní účastníci sporu stihli už zomrieť. Súdna ochrana nebývajúcich\nspoluvlastníkov DOMU úplne zlyhala, pritom sa jedná o DOM a dvojgaráž postavenú na\nvýznamnom mieste nad Bratislavským hradom na ul.\n\n, kde sú\n\nnehnuteľnosti najdrahšie a prenájmy najvyššie. Súd tým, že vo veci spravodlivo nerozhodol\nv primeranej lehote po dobu vyše 30 rokov zvýhodnil dve rodiny ­ odporcov, ktorí v rozpore\nso zásadami slušnosti, morálky a zákona si rozdelili DOMOVÚ nehnuteľnosť na významnom\nmieste k užívaniu tak, ako keby im patrila v celosti a bránia vstupu na pozemok i do DOMU\nsťažovateľovi.»\n\n4\n\n2.1 Pokiaľ ide o zložitosť veci, sťažovateľ uviedol:\n„Vec, ktorá je predmetom sporu, vyrovnanie z nerovnomerného používania\nspoločnej veci je bežnou záležitosťou riešenia všeobecných súdov, avšak súd zlyhal s jej\nriešením za vyše 33 rokov.\n(...) Sťažovateľ sa nijakým spôsobom nesnažil o prieťahy v konaní súdu, robil len\núkony ktoré si vyžiadal dlhý čas nečinnosti súdu. Navrhovateľ v 1. rade\ndeviatym rokom nečinnosti súdu vzal svoj návrh späť a postupne umreli účastníci sporu.\n(...) Súd sa k sporu sťažovateľa správa pasívne, čo dokazuje fakt, že za vyše 33 rokov\nprávoplatne vec nerozhodol. To potvrdzuje aj predsedkyňa 1­stup. súdu, keď sa vo svojej\nodpovedi z 07. 03. 2014 sťažovateľovi ospravedlňuje. Zdĺhavým postupom súd oslabuje\nsťažovateľovi možnosť preukázať žalovaný stav veci.“\n2.2 Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia, pretože „(...) je\npresvedčený, že zavinením Okresného súdu Bratislava I mu vznikla majetková ujma\n240000.­ Eur a nemajetková ujma 280000.­Eur, titulom nemožnosti užívať svoj majetok,\nalebo dostať zaplatené za jeho užívanie, lebo dodnes si nemal začo kúpiť vlastný byt a má už\n44 rokov a nemohol si založiť vlastnú rodinu, je stále slobodný, bezdetný a doprosuje sa\ndočasného ubytovania, kde príde. (...) sťažovateľ je spoluvlastníkom tak veľkého obytného\nDOMU a dodnes 34­rokom čo uplatnil svoje právo na súdnu ochranu je sťažovateľ\nbezdomovcom a bez rodinného zázemia, preto žiada zaplatiť tak vysokú sumu od vinníka\nformou primeraného finančného zadosťučinenia. Predlžovanie jeho prípadu súdom, súd\nspôsobil už stav právnej neistoty.“.\n2.3 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby\nústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n(...) na prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa článku 48 odseku 2 Ústavy SR a podľa článku 6 odseku 1 medzinárodného\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod zn. spisu číslo 9C 91/1980 a prikazuje\nOkresnému súdu Bratislava I aby v konaní zn. spisu: 9C 91/1980 konal a to bez zbytočných\nprieťahov.\n5\n\n2.\n\n(...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume:\n\n80 000.­ Eur z titulu majetkovej ujmy a primerané finančné zadosťučinenie v sume: 90 000.­\nEur z titulu nemajetkovej ujmy porušením základných ľudských práv na prerokovanie veci\nč. k. 9C 91/1980 bez zbytočných prieťahov a zaväzuje Okresný súd Bratislava I, aby\nuvedené priznané sumy vyplatil sťažovateľovi\n\ndo 60 dní od\n\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania(...) do 30 dní na účet právneho zástupcu.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3797/2014 zo 14. januára\n2015 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne v napadnutom konaní)\na právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 9. februára 2015\na jeho doplnením zo 16. februára 2015.\n3.1 Predsedníčka okresného súdu popísala čiastočnú chronológiu úkonov\nvykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:\n„(...) Z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že sťažovateľ vstúpil do konania ako\núčastník až v roku 2003. Z uvedeného dôvodu som existenciu prieťahov v konaní skúmala až\nod uvedeného obdobia. (...)\nDňa 07.02.2014 podal sťažovateľ na súd sťažnosť na prieťahy v konaní v namietanej\nveci sp. zn. 9C 91/1980, ktorú som v liste Spr. 2063/2014 zo dňa 07.03.2014 vyhodnotila\nako dôvodnú, nakoľko pred podaním predmetnej sťažnosti bol posledný úkon súdu\nv namietanej veci vykonaný dňa 07.06.2012, kedy sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo\nodročené na neurčito za účelom rozhodnutia o návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka do\nkonania na strane odporcu.\nS poukazom na konštatovanú nečinnosť súdu, ako aj na samotnú dĺžku konania je\nzrejmé, že konanie v namietanej veci je poznačené zbytočnými prieťahmi. K celkovému\npredĺženiu konania však prispela rovnako skutočnosť, že konanie vo veci bolo uznesením\nč. k. 9C 91/1980­411 zo dňa 04.12.2003 prerušené do skončenia dedičského konania po\n\n6\n\nneb. odporcovi v 1. rade\n\n, pričom osvedčenie o dedičstve sp. zn.\n\n1D 404/2003, Dnot 92/2004 nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia až dňa\n04.06.2010. Počas konania došlo dňa 14.08.2010 k úmrtiu odporcu v III. rade a potrebné\nzisťovanie okruhu dedičov taktiež prispelo k oddialeniu nariadenia pojednávania za účelom\nprejednania veci a meritórneho rozhodnutia. Okruh dedičov po nebohom odporcovi\nv III. rade bol súdu oznámený dňa 09.01.2012.\nZ vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že samotný sťažovateľ bol od vstupu do\nkonania nečinný, nezúčastnil sa žiadneho pojednávania nariadeného vo veci, a to napriek\njeho opakovanému predvolávaniu. Zákonná sudkyňa zároveň konštatovala, že vo veci\nnebolo skôr rozhodnuté aj z dôvodu nečinnosti navrhovateľa, ktorý vo veci podal o.i.\nnezmyselný návrh na pripustenie vstupu\n\ndo konania na strane odporcu,\n\nktorý súd uznesením zamietol, voči ktorému sa navrhovateľ odvolal.\nVzhľadom k uvedenému mám v súvislosti s konštatovanou existenciou prieťahov\nv konaní za to, že k predĺženiu celkovej doby konania tak prispeli aj samotní účastníci\nkonania, a to aj sťažovateľ.\n(...) dňa 08.01.2015 bol vo veci samej vyhlásený rozsudok, ktorý bol v písomnom\nvyhotovení expedovaný účastníkom dňa 12.01.2015. Týmto by som chcela poukázať na\nskutočnosť, že po podaní sťažnosti predsedovi súdu, súd v priebehu necelého roka rozhodol\nvo veci samej, a teda aj takýmto prostriedkom bola dosiahnutá náprava porušenia práv\nsťažovateľov.\nNa základe uvedeného si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby\nv prípade, ak dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov bolo porušené, vzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, ktoré ovplyvnili celkovú\ndobu konania, a aby sťažovateľovi ním uplatnené finančné zadosťučinenie nepriznal\nv uplatňovanej výške.\nNa záver oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti a súhlasím\ns tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.\nz. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov, Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho\n\n7\n\npojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“\n3.1.1 Zákonná sudkyňa JUDr. Viera Hadrbulcová uviedla tieto relevantné\nskutočnosti:\n„(...) Vo veci konali viacerí sudcovia tunajšieho súdu. (JUDr. Danica Šramková,\nJUDr. Štefánia Ursínyová, JUDr. Igor Belko, JUDr. Anna Elexová) JUDr. Danica\nŠramková dňa 17. novembra 1982 vylúčila na samostatné konanie návrh žalobcov na\nzrušenie podielového spoluvlastníctva. Účastníci konania viedli na tunajšom súde\nv osemdesiatych rokoch desiatky súdnych sporov. Ak sťažovateľ tvrdí, že vylúčený návrh na\nzrušenie podielového spoluvlastníctva nebol zapísaný pod spisovou značkou, navrhujem\ndohľadať v archíve tun. súdu všetky spory, ktoré účastníci konania na tunajšom súde viedli\nod roku roku 1980 dodnes.\nVo veci rozhodol Okresný súd Bratislava 1 dvakrát rozsudkom vo veci samej. Oba\nrozsudky boli zrušené odvolacím súdom. Odporcovi\n\na\n\nv priebehu\n\nkonania zomreli, súd v súčasnosti koná s ich právnymi nástupcami.\nSťažovateľ vstúpil do konania v roku 2003. Odvtedy je nečinný, nezúčastnil sa\nžiadneho pojednávania nariadeného súdom, napriek tomu, že ho súd opakovane na každé\npojednávanie predvolával ako účastníka konania. Súd vo veci dodnes nerozhodol z dôvodu\nnečinnosti navrhovateľa, ktorý o.i. prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal\nnezmyselný návrh na pripustenie vstupu\n\ndo konania na strane\n\nodporcu, proti uzneseniu, ktorým súd tento návrh zamietol podal odvolanie, o ktorom\nrozhodol odvolací súd dňa 19.11.2014 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Zo správania\nsa navrhovateľa a jeho zástupcu v konaní je zrejmé, že práve pre správanie sa sťažovateľa\na jeho zástupcu vec doposiaľ nebola právoplatne skončená. Taktiež je zrejmé že dôvodom\ntakéhoto správania je snaha sťažovateľa aj jeho zástupcu, ktorý je otcom sťažovateľa sa na\núkor štátu obohatiť.“\n\n8\n\n3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu tiež\nuviedol chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci, poukázal na skutkový stav\nsporu a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n«Pani predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. svojím upovedomením k sťažnosti\nna prieťahy v konaní súdu č. k. 9C 91/1980 potvrdzuje v liste z 07.03.2014, ako\ni vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti zistené prieťahy. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení\npodanom dňa 15.12.2014 oznamuje nečinnosť navrhovateľa a „nezmyselné“ návrhy jeho\nzástupcu do priebehu konania, čo neobstojí podľa O.s.p. a nijako nemôže byť príčinou 35 r.\nprieťahov v rozhodovaní spoluvlastníckeho sporu. Navrhovateľ za 35 rokov trvania sporu\nbol súdom asi 8x upovedomený o pojednávaní súdu, nikdy však súd, ani cestou jeho\nzástupcu nežiadal účasť navrhovateľa na pojednávaní súdu, súd nemal žiadne vysvetľujúce\npožiadavky k sporu na navrhovateľa, ktorý je strojný zámočník, nemá financie na advokáta\na preto je plne zastúpený vysokoškolsky vzdelaným otcom, ktorý 34 rokov vykonával znalca\nstavebných konštrukcii, kvalifikovane zastupuje syna\n\n, naopak nekvalifikované\n\npostupy v konaní súdu som zistil štúdiom spisu.\n(...) Sťažovateľ má už 45 rokov a v tomto veku si ťažko založí rodinu, na starobu\nostane sám a aj preto v ústavnej sťažnosti navrhujeme, aby Ústavný súd SR popri vyslovení,\nže boli porušené sťažovateľove ústavné a ľudské práva priznal pre tento prípad sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie podľa návrhu uvedenom v sťažnosti.\nZároveň Vám oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní.\n(...) Ak Okresný súd Bratislava I vo svojom stanovisku uvádza, že k predĺženiu\ncelkovej doby konania prispeli aj samotní účastníci konania tak uvedené sa nezakladá na\npravde:\nPodľa O.s.p. súd koná tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá a súd má\npripraviť pojednávanie tak, aby vec bola rozhodnutá na prvom pojednávaní. Súd koná aj ak\nsú účastníci konania nečinní. Súd pri svojom postupe a rozhodnutí dbá na to, aby nikto\nz účastníkov konania neutrpel ujmu, účastníkov ktorí nie sú zastúpení advokátom o ich\nprávach a dôsledkoch v procesnom postupe poučí. Súd má v rukách vedenie konania\na zodpovedá za efektívnosť procesného postupu, pripustených a vykonaných dôkazoch.»\n\n9\n\n3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 91/80 najmä po 15. februári 1993,\npretože ústavný súd chráni ústavnosť spôsobom, ktorý upravuje ústava a zákon o ústavnom\nsúde, pričom zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 15. februára 1993 a neobsahuje\nustanovenie o spätnej účinnosti, preto jurisdikcia ústavného súdu („rationae temporis“) sa\nvzťahuje na obdobie po 15. februári 1993 (napr. I. ÚS 100/03, IV. ÚS 148/03).\nDňa 14. apríla 1980 bol bývalému Obvodnému súdu Bratislava I (ďalej len „obvodný\nsúd“) doručený návrh\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n, na začatie konania „o vyúčtovanie nájomného“ a „o rozdelenie\na vydanie nebytových priestorov“ proti odporcom –\n,\n\n,\n, a\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n. Vec bola\n\nzaevidovaná pod sp. zn. 9 C 91/80.\nDňa 29. januára 1988 obvodný súd vo veci vyhlásil rozsudok č. k. 9 C 91/80­179,\nproti ktorému bolo podané odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nnapadnutý rozsudok obvodného súdu svojím uznesením č. k. 9 Co 158/88 z 8. novembra\n1988 zrušil a vec vrátil obvodnému súdu na „ďalšie konanie a rozhodnutie“.\nDňa 26. októbra 1989 obvodný súd vo veci vyhlásil rozsudok č. k. 9 C 91/80­240,\nproti ktorému bolo podané opätovne odvolanie. Mestský súd v Bratislave napadnutý\n\n10\n\nrozsudok obvodného súdu svojím uznesením č. k. 10 Co 147/90 z 29. júna 1990 zrušil a vec\nvrátil obvodnému súdu „na ďalšie konanie“.\nDňa 1. apríla 2003 okresný súd uznesením sp. zn. 9 C 91/80 pripustil zámenu\núčastníkov na strane navrhovateľov tak, že „z konania vystupuje navrhovateľka v II. rade\na na jej miesto vstupuje\n\n,\n\n, bytom\n\n“, teda sťažovateľ. Okresný súd uvedeným uznesením pripustil aj\nspäťvzatie návrhu voči viacerým odporcom, ktorých okruh sa medzičasom zmenil tak, že\núčastníkmi konania na strane odporcov sa stali\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n.\n\nDňa 10. októbra 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. december 2003.\nDňa 4. decembra 2003 zástupca odporkyne\n\noznámil súdu, že\n\nzomrel, preto okresný súd uznesením napadnuté konanie prerušil\n„do právoplatného rozhodnutia po odporcovi v 1. rade“.\nDňa 2. februára 2010 bolo okresnému súdu oznámené, že po neb.\nako dedičia zo zákona v I. skupine dedičov pripadajú do úvahy:\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,a\n\n.\nDňa 20. mája 2010 bolo vydané osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1 D 404/2003 po neb.\n, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. júna 2010.\nDňa 1. augusta 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. december 2011.\nDňa 8. decembra 2011 bolo pojednávanie odročené na neurčito „z dôvodu úmrtia\n\nodporcu v 3 rade s tým, že bude súdom zisťovaný okruh dedičov po\n\n,\n\nktorý zomrel 14.8.2010“.\nDňa 3. januára 2012 bolo okresnému súdu oznámené, že po neb.\nako dedičia zo zákona v I. skupine sú:\n,\n\n, a\n\n,\n\n,\n,\n\n.\nDňa 11. januára 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. marec 2012, ktoré\nbolo odročené na 26. apríl 2012.\n11\n\nDňa 26. apríla 2012 bolo pojednávanie pre neprítomnosť účastníka konania odročené\nna 7. jún 2012.\nDňa 15. mája 2012 bolo vydané osvedčenie o dedičstve sp. zn. 31 D 587/2010 po\nneb.\n\n, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. mája 2012.\nDňa 7. júna 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n\nneurčito „za účelom rozhodnutia o návrhu na pristúpenie\n\n, bytom\n\ndo konania na strane odporcu“.\nDňa 14. februára 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. apríl 2014.\nDňa 3. apríla 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\nneurčito na „doplnenia dokazovania“.\nDňa 4. apríla 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. september 2014.\nDňa 22. júla 2014 okresný súd uznesením č. k. 9 C 91/80­513 „návrh na pristúpenie\n, bytom\n\ndo konania na strane odporcu\n\nzamieta“.\nDňa 27. augusta 2014 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 9 C 91/80­513.\nDňa 18. septembra 2014 bolo pojednávanie odročené na neurčito „z dôvodu\npodaného odvolania“ proti uvedenému uzneseniu.\nDňa 14. novembra 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol\no odvolaní sťažovateľa.\nDňa 19. novembra 2014 krajský súd uznesením č. k. 5 Co 800/2014­528 napadnuté\nuznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.\nDňa 21. novembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 9. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 9 C 91/80­529 ustanovil\nodporkyni vo 4. rade –\n\nopatrovníka. V rovnaký deň bolo vo veci nariadené\n\npojednávanie na 8. január 2015.\nDňa 17. decembra 2014 bolo súdu doručené právoplatné osvedčenie o dedičstve\nsp. zn. 1 D 843/2004 zo 7. marca 2011 po neb.\n\n12\n\n.\n\nDňa 8. januára 2015 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd\nzrušil svoje uznesenie č. k. 9 C 91/80­529 a následne bol vyhlásený rozsudok č. k.\n9 C 91/80­568, ktorým návrh zamietol.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní „o zaplatenie\n\núhrady za užívanie bytu\n\na nebytových priestorov\n\ns príslušenstvom“ vedenom pod sp. zn. 9 C 91/80 dochádza k porušovaniu základného\npráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov(...)\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)\n\n13\n\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.\nÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným\nprerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným\nrozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48\nods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu,\nna ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv\n(II. ÚS 26/95).\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný\nsúd postupoval aj v danom prípade.\n\n14\n\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon\nani predsedníčka okresného súdu a ani zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení nepoukázali\nna skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci. Pravdou je, že napadnuté konanie sa po\nskutkovej stránke začalo komplikovať až v priebehu času, konkrétne po uplynutí viac ako 20\nrokov od podania návrhu, kedy došlo k úmrtiu odporcov\n\na\n\n, nemožno mať však pochybnosti o tom, že už v tomto štádiu konania bol postup\nokresného súdu neospravedlniteľne zdĺhavý.\n2.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne\nzohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Pre neúčasť sťažovateľa na pojednávaní\nsíce v jednom prípade muselo byť toto pojednávanie odročené (26. apríla 2012), avšak\nv kontexte celkovo neuveriteľne dlhého napadnutého konania je toto nesúčinnostné konanie\nsťažovateľa takpovediac zanedbateľné. Pokiaľ sťažovateľ podľa vyjadrenia okresného súdu\npodal „nezmyselný návrh na pripustenie vstupu\n\ndo konania“, ústavný\n\nsúd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných\nnavrhovateľom procesnými predpismi (napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku)\nna uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce\npredĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom\nsú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Okrem uvedeného rozhodovanie o namietanom\nnávrhu sťažovateľa, ako to z chronológie úkonov vykonaných v preskúmavanom konaní\nvyplýva (pozri bod II tohto nálezu), trvalo na krajskom súde 7 dní (pozri bod II tohto\nnálezu), teda ani tento „nezmyslený návrh“ sťažovateľa výrazne neovplyvnil celkový\npriebeh napadnutého konania.\nNapokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,\npričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku\nkonania a všetky okolnosti daného prípadu. Predovšetkým poukazuje na to, že nemohol\n\n15\n\nprehliadnuť, že napadnuté konanie sa začalo 14. apríla 1980 a bez právoplatného\nrozhodnutia trvá už viac ako 35 rokov. Napadnuté konanie sa začalo skôr, ako začal ústavný\nsúd zabezpečovať individuálnu ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb\na právnických osôb (15. február 1993), a skôr, ako sa stal pre Slovenskú republiku záväzný\ndohovor (18. marec 1992), keď ČSFR ratifikovala dohovor a uznala právo na individuálnu\nochranu podľa čl. 25 dohovoru (Slovenská republika ako nástupnícky štát prevzala tento\nzáväzok s účinnosťou od 1. januára 1993).\nPredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že „sťažovateľ vstúpil\ndo konania ako účastník až v roku 2003. Z uvedeného dôvodu som existenciu prieťahov\nv konaní skúmala až od uvedeného obdobia.“. Ústavný súd však, vychádzajúc zo svojej\njudikatúry, „existenciu prieťahov v konaní“ skúmal ­ ako to už bolo uvedené –\nod 15. februára 1993, pričom prihliadol aj na celkové trvanie napadnutého konania.\nK uvedenému ústavný súd poukazuje na to, že v prípade sťažovateľa došlo\nk procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania\nna strane navrhovateľa, a to na základe singulárnej sukcesie (predaj spoluvlastníckeho\npodielu v nehnuteľnostiach, v súvislosti s ktorými sa vedie spor o zaplatenie úhrady za\nužívanie bytu a nebytových priestorov s prísl. pôvodnou navrhovateľkou v druhom rade –\nna terajšieho navrhovateľa, teda sťažovateľa). Keďže singulárna\nsukcesia (na rozdiel od univerzálnej sukcesie) nevyvoláva automaticky aj procesnoprávne\nnástupníctvo (sukcesiu), musel konajúci súd uplatňovanú zmenu svojím uznesením\npripustiť. Na základe návrhu sťažovateľa na pripustenie zmeny účastníka konania tak\nokresný súd urobil svojím uznesením sp. zn. 9 C 91/80 z 1. apríla 2003. Právoplatnosťou\ntohto uznesenia vstúpil sťažovateľ do predmetného konania v tom štádiu, v akom sa\nnachádzalo pred zmenou účastníkov konania. Tým sa zmena účastníkov konania líši od\nzámeny účastníkov konania (§ 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), kde nedochádza\nku vstupu do doterajšieho procesnoprávneho vzťahu a kde právoplatnosťou uznesenia\no povolení zámeny vzniká nový procesnoprávny vzťah.\nUvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam pre\nvymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej protiústavnosti konania\n16\n\nokresného súdu (ratione tempore), pretože v uvedenom prípade v dôsledku súdom\npovolenej zmeny účastníkov konania nedošlo ku vzniku nového procesnoprávneho vzťahu,\nale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu (mutatis\nmutandis I. ÚS 52/01).\nAj s prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovateľ môže\nuplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré\npredchádzalo tejto zmene.\nMajúc na zreteli uvedené skutočnosti a zásady, ústavný súd sa napokon zaoberal\npostupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým opakovane poukazuje na to, že\nnapadnuté konanie sa začalo 14. apríla 1980 a bez právoplatného rozhodnutia trvá už viac\nako 35 rokov. Takéto neobyčajne dlhé konanie možno spravidla už len na základe tejto\nskutočnosti považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej\nneistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym,\na teda ho ohrozuje vo svojej podstate. V predmetnom prípade skúmanie všetkých\nneprimeraných postupov medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu je celkom\njednoznačne nadbytočné, pretože o efektívnom postupe okresného súdu v napadnutom\nkonaní už prima facie nemožno hovoriť. Účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, a to odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania a požiadavka\nprejednania veci v primeranej lehote podľa dohovoru, ktorá vyplýva zo všeobecnej zásady\njustice delayed, justice denied (oneskorená spravodlivosť, odopretá spravodlivosť),\nv napadnutom konaní, ktoré trvá celkove 35 rokov a od 15. februára 1993 už viac ako 22\nrokov bez právoplatného rozhodnutia, nemožno inak posúdiť, len ako porušujúci imperatív\nzakotvený v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na tomto konštatovaní nemení nič\nani skutočnosť, ktorá neušla pozornosti ústavného súdu, že napadnuté konanie bolo od\n4. decembra 2003 do 4. júna 2010 prerušené. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu\nsíce nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je\nv prípade prerušenia konania, neposudzuje v zásade ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n(napr. II. ÚS 3/00, III. ÚS 42/02, I. ÚS 10/03), podľa názoru ústavného súdu však v danom\n17\n\nprípade prerušiť konanie na 7 rokov už po 23 rokoch trvania napadnutého konania pre\númrtie odporcu 1 bolo zrejme neprimerané (Mianowicz v. Nemecko, rozsudok ESĽP\nz 13. 10. 2011), najmä, keď v okolnostiach danej veci dochádzalo k zmene účastníkov na\nzáklade univerzálnej sukcesie. V takomto prípade totiž zo zákona (§ 460 Občianskeho\nzákonníka) došlo k procesnému nástupníctvu hmotnoprávnych nástupcov. Po 23 rokoch\ntrvania napadnutého konania mal okresný súd pokračovať s dedičmi odporcu 1 (v prípade\nneskorších úmrtí účastníkov tak aj učinil) alebo využiť všetky účinné prostriedky nápravy na\nurýchlenie dedičského konania po odporcovi 1 tak, aby toto súvisiace konanie netrvalo 7\nrokov. V súlade so zásadou iura novit curia si totiž okresný súd musí byť vedomý účinkov\nsvojho postupu aj z toho hľadiska, že zdĺhavosť konania v princípe predlžuje stav právnej\nneistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym,\na teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis I. ÚS 66/03). Iba na dokreslenie\nmožno pritom poukázať i na to, že okresný súd bol už po neefektívnom neprimeranom 7­\nročnom prerušení konania v danej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov\ncelé roky nečinný, a to konkrétne od 4. júna 2010 do 1. augusta 2011 (viac ako 1 rok) a od\n7. júna 2012 do 14. februára 2014 (viac ako 1,5 roka). Celková doba napadnutého konania\nv trvaní 35 rokov, a v rámci toho viac ako 2,5­ročná nečinnosť a 7­ročná neefektívna činnosť\nokresného súdu iba od 1. apríla 2003 (keď sťažovateľ vstúpil do konania) nie je ničím\nospravedlniteľná, pretože okresný súd extrémne dlho nevykonával úkony smerujúce\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ (resp. predtým jeho\nprávna predchodkyňa – stará mama) počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je\nzákladným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr.\nI. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti a, samozrejme, aj neefektívnej činnosti\nokresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy\nv konaní, ktoré z ústavnoprávneho aspektu sú netolerovateľné, keďže svojimi dôsledkami vo\nvzťahu k viacerým účastníkom konania nadobudli už charakter odopretia spravodlivosti\n(denegatio iustitiae). K týmto zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti\nveci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.\n\n18\n\nVzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného\npráva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia v bode 1.\n4. Vzhľadom na to, že okresný súd vo veci rozsudkom č. k. 9 C 91/80­568\nz 8. januára 2015 rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie\npodľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie «v sume: 80 000.­ Eur z titulu\nmajetkovej ujmy a primerané finančné zadosťučinenie v sume: 90 000.­ Eur z titulu\nnemajetkovej ujmy, pretože „je presvedčený, že zavinením Okresného súdu Bratislava I mu\nvznikla majetková ujma 240000.­ Eur a nemajetková ujma 280000.­Eur, titulom nemožnosti\nužívať svoj majetok, alebo dostať zaplatené za jeho užívanie, lebo dodnes si nemal za čo\nkúpiť vlastný byt a má už 44 rokov a nemohol si založiť vlastnú rodinu, je stále slobodný,\nbezdetný a doprosuje sa dočasného ubytovania, kde príde.».\n5.1 Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len\nkonštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným\nzadosťučinením pre sťažovateľa. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia ústavný súd\nvychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na\nkonkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi\naj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré\npodľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv\nsťažovateľa, najmä na celkovo 35 rokov trvajúce napadnuté konanie, považuje za primerané\nvo výške 17 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že medzi sťažovateľom a jeho\n19\n\nprávnou predchodkyňou existovali rodinné väzby v priamom pokolení, pričom v danom\nšpecifickom prípade sťažovateľ ujmu utrpenú jeho právnou predchodkyňou (starou mamou)\nmohol pociťovať aj ako vlastnú ujmu, pričom súdnictvo bolo v tomto prípade vykonávané\ntakými extrémnymi prieťahmi, ktoré narušujú jeho účinnosť a vierohodnosť, veď\nv podmienkach Slovenskej republiky ide zrejme o najdlhšie trvajúce konanie, vo vzťahu ku\nktorému boli na ústavnom súde namietnuté zbytočné prieťahy v konaní [nie však\nv porovnaní aj s inými štátmi – Jennens v. Jennens (Jennings), Veľká Británia; k tomu\nporov. Bröstl, A. Profesorským perom: 117­ročný spor. (online) 04/2014. Dostupné na\nhttp://www.ulpianus.sk/blog/8457/].\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n5.2 Podľa ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde má primerané finančné\nzadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy.\nPokiaľ sa sťažovateľ domáhal aj priznania „80 000.­ Eur z titulu majetkovej ujmy“,\nústavný súd poukazuje na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je\nzmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03).\nVzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd v časti, ktorou sťažovateľ navrhol\npriznať aj náhradu za „majetkovú ujmu“, sťažnosti nevyhovel, teda rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 4 tohto nálezu.\n6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 25. marca 2014, spísanie sťažnosti\nz 26. marca 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 9. februára 2015).\nZa dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál\n\n20\n\ndvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 €\na režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 432,30 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júna 2015\n\n21", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "nájom a podnájom-zaplatenie nájmu", "spoluvlastníctvo-podielové", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "nehnuteľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "účastník konania-zmena", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "nehnuteľnosť", "spoluvlastníctvo-podielové", "nájom a podnájom-zaplatenie nájmu", "prieťahy v konaní-extrémne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:1e0066bd-28b6-475e-82db-85b70d8a57bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/03 z 10. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e0066bd-28b6-475e-82db-85b70d8a57bb"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:751daef0-245b-495c-93a3-a13d76de2431", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/03 z 21. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-21", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:751daef0-245b-495c-93a3-a13d76de2431"}, {"guid": "ussr:f8f17596-282f-4abc-b5d5-d7cffedcdcdd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 148/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 148/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f8f17596-282f-4abc-b5d5-d7cffedcdcdd"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:d95b802c-d1dd-4cee-9f01-f280cddaa44a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d95b802c-d1dd-4cee-9f01-f280cddaa44a"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:130d5108-30c6-4d46-a0ef-d7c3794829b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 398, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:2.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "230afe56-61b7-40d4-9852-8f339a9eeb66:d10ec02e-b4f1-4a10-a580-c36cb60700b0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4214201082.1", "spisova_znacka": "5Co/800/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/800/2014 z 11. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4214201082.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:84e4d783-2769-4e30-8a34-53c50e47eeaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 242/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.242.2019.2"}, {"guid": "ussr:62ca9d10-b9af-4e24-83dd-5dbba59f2dc2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:4.US.283.2011.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 283/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 283/2011 z 14. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:4.US.283.2011.2"}, {"guid": "ussr:21759fdf-1559-40eb-8f6b-2df706788d42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.296.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 296/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 296/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.296.2017.1"}, {"guid": "c726300f-9a39-48bd-8e14-bede363ed1b4:b2cb74d8-0d4c-4614-8b68-2abca41e01f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2315206854.2", "spisova_znacka": "6Cdo/148/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/148/2022 z 16. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2315206854.2"}, {"guid": "385d8927-0576-4d2f-9cf2-4ed399323d9b:87b23592-6778-427a-94f4-306563adb7ec", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2315206854.4", "spisova_znacka": "21Co/77/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/77/2024 z 30. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2315206854.4"}, {"guid": "e880cfcb-8eb2-40ce-9651-48368ffda77b:ac8b4a38-351f-4df9-aa47-160c67133b8d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2712206024.1", "spisova_znacka": "23Co/317/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/317/2017 z 19. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-08-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2712206024.1"}, {"guid": "978ac81d-4a1e-472e-8978-80f3c448e53b:6349cca3-5fb0-4925-957f-54879a70874c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:1111240518.4", "spisova_znacka": "10Co/132/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/132/2016 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:1111240518.4"}, {"guid": "eee3e36f-75cd-41cc-a5f7-b2972a212c50:eac91d1a-f864-4a28-abe7-1ee3ba27bece", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7124207568.3", "spisova_znacka": "67C/14/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 67C/14/2024 z 19. 2. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7124207568.3"}]}