{"guid": "ussr:6dbfe069-637d-4e85-a1b9-7a86091994ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.829.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 829/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 829/2014 z 20. 5. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 829/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.829.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-05-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6dbfe069-637d-4e85-a1b9-7a86091994ba", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.829.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.829.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.829.2014.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 829/2014­35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou, Štúrova 27,\nKošice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie jej záležitosti primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom\npod sp. zn. 41 C 173/2007, za účasti Okresného súdu Košice II a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\njej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.\n41 C 173/2007 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n41 C 173/2007 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom\n\ntritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet\nadvokátky JUDr. Frederiky Birkovej, Štúrova 27, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2014\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie svojej záležitosti primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice\nII (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 41 C 173/2007 (ďalej\naj „napadnuté konanie“).\nZ obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je navrhovateľkou\nv súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 41 C 173/2007, v ktorom\nsa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva.\nSťažovateľka zastáva názor, že v napadnutom konaní postupom okresného súdu došlo\nv dôsledku jeho neefektívnej činnosti k porušeniu ňou označených práv, a preto podala\n\n2\n\nústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným porušením svojich práv\nodôvodňuje takto:\n„Sťažovateľka si svoje právo na rozhodnutie vo veci uplatňuje už od 13. 12. 2007,\nteda takmer sedem rokov, kedy bol podaný návrh na začatie konania. Predmetné konanie\nmá pre ňu zásadný význam, nakoľko prieťahmi v konaní dochádza nielen k znemožneniu\nužívania väčšiny majetku patriaceho do BSM, ktorú si ponechal odporca: úspory, chalupu,\nauto, ale hlavne k pokračovaniu psychického nátlaku odporcu prostredníctvom detí,\nčo odporca robí už od svojho rozhodnutia ukončiť ich manželstvo. Zdĺhavosť konania\nnapomáha plánom odporcu sťažovateľku od jej detí izolovať a trvalo narušiť ich vzťahy,\nčo sťažovateľku poškodzuje a takéto konanie súdu sťažovateľka pociťuje ako nápomocné\nk pokračovaniu psychického nátlaku odporcom.\nNapriek doterajšej dĺžke konania takmer sedem rokov vo veci nielenže nebolo\nprávoplatne rozhodnuté ani na prvom stupni, ale súd doposiaľ nezistil ani skutkový stav.\nSťažovateľka je toho názoru, že väčšina pojednávaní v konaní o vyporiadanie BSM bolo\nneefektívnych a formálnych, a podľa jej názoru neexistuje skutočnosť, ktorá by mohla\nospravedlniť to, že konanie trvá takmer sedem rokov a súd ešte ani nezistil skutočný stav\nveci. Tento postup súdu je podľa sťažovateľky v súlade so záujmami odporcu, avšak\nju poškodzuje.\nSťažovateľka tiež niekoľko ostatných rokov poukazuje na to, že podľa jej názoru\nna súde existuje osoba, ktorá v konaní cielene spôsobuje prieťahy a rôzne omyly,\nako založenie kľúčového podania do iného spisu práve na to obdobie, keď sa prešetruje\nsťažnosť, falšovanie dokumentu o zaslaní zápisnice, manipulácia a skresľovanie zápisníc,\nzmätočné vykonávanie dôkazov s cieľom nezistiť skutkový stav.\nSťažovateľka poukazuje tiež na skutočnosť, že súd odročil na žiadosť právnej\nzástupkyne odporcu sedem niekoľko mesiacov skoršie vytýčených termínov pojednávaní,\nzväčša pre kolíziu pojednávaní právnej zástupkyne odporcu, pričom táto výslovne žiadala\nvytýčiť neskorší termín pojednávania a súd jej vždy vyhovel. Taktiež päť vopred vytýčených\npojednávaní bolo odročených na neskorší termín pre rodinné dôvody a PN sudkyne.\nNapríklad pre PN sudkyne bolo dňa 3. 10. 2014 zrušené pojednávanie, ktoré sa malo konať\n\n3\n\ndňa 6. 10. 2014. Nový termín pojednávania vytýčený nebol. Vypočítaný prieťah len z týchto\nspolu dvanástich odročených pojednávaní je viac ako 18 mesiacov.\nSťažovateľka opakovane žiadala okresný súd o zistenie skutkového stavu\na o rozhodnutie vo veci, poukazujúc aj na negatívny vplyv dĺžky konania na vzťahy v rodine.\nPodala spolu 12 sťažností predsedovi OS KE II a 9 žiadostí o prešetrenie vybavenia\nsťažností predsedovi Krajského súdu v Košiciach, dokonca požiadala o pomoc\naj Ministerstvo Spravodlivosti SR.\nPredseda OS KE II a predseda Krajského súdu v Košiciach síce priznali v konaní\nurčité organizačné a komunikačné nedostatky v práci súdu, ako aj pochybenia pracovníkov\nsúdu, avšak podľa názoru sťažovateľky sa cielene vyhli vyjadreniu k samotnej podstate,\na to k skutočnosti, že konanie trvá neprimerane dlho a na prieťahy v konaní ako takom.\nA to napriek skutočnosti, že v zmysle § 42 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\nje to práve predseda súdu, ktorý má dohliadať na činnosť sudcov z hľadiska\nbezprieťahovosti, a to aj z úradnej povinnosti, nielen na podnet.\nPredseda Krajského súdu v Košiciach v odpovedi Spr/147 zo dňa 14. 8. 2014 dal\nza pravdu sťažovateľke, že jej sťažnosť z 27. 6. 2012 nebola riadne vybavená v časti\nnedostatkov a doručovania zápisníc, zároveň sťažovateľke vrátil poplatok. Predseda\nOkresného súdu v Košiciach následne v odpovedi Spr V 639/2012 zo dňa 7. 11. 2012\noznámil sťažovateľke, že zákonná sudkyňa bola upozornená na dlhý časový úsek medzi\npojednávaním a zaslaním zápisnice a nutnosť postupovať v obdobných veciach\nbez zbytočného odkladu.\nPredseda Krajského súdu v Košiciach v odpovedi Spr/239/12 zo dňa 14. 8. 2014 dal\nza pravdu sťažovateľke, že jej sťažnosť z 22. 10. 2012 nebola riadne vybavená v časti\nnamietaných prieťahov v konaní a zároveň sťažovateľke vrátil poplatok.\nPredseda Okresného súdu v Košiciach v odpovedi Spr. 51/2013 zo dňa 22. 03. 2013\nsa ospravedlnil za chybu asistentky, ktorá zápisnicu doručovala právnej zástupkyni, ktorá\nsťažovateľku už v tom čase nezastupovala.\nPredseda Okresného súdu v Košiciach v odpovedi Spr. 102/2013 zo dňa 14. 6. 2013\npotvrdil, že podanie sťažovateľky bolo skutočne omylom založené do iného spisu, ale podľa\nneho k žiadnym prieťahom v konaní nedošlo, lebo bol určený termín pojednávania.\n4\n\nZaloženie sťažovateľkinho podania do iného spisu potvrdil aj predseda Krajského súdu\nv Košiciach v odpovedi 152/2013 z 9. 9. 2013.\nPredseda Okresného súdu v Košiciach v odpovedi Spr. 122/2013 zo dňa 31. 07. 2013\nsíce uviedol, že je pravdou, že spis nebol predložený napriek objednaniu sa sťažovateľky\nna nazretie, a to z dôvodu nesprávnej a nedôslednej organizačnej komunikácie\nzamestnancov súdu, ale prieťahy podľa neho nevznikli. Predseda Krajského súdu\nv Košiciach v odpovedi Spr/177/2013 zo dňa 7. 10. 2013 konštatoval, že sťažovateľke bolo\noznámené, že pochybením v organizačnej komunikácii zamestnancov súdu nedôvodné nebol\npredložený spis informačnej kancelárii.\nSťažovateľka využila právne prostriedky nápravy priznané jej podľa § 62 a nasl.\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to spolu\ndvanástimi sťažnosťami na prieťahy a nečinnosť v konaní sp. zn. 41 C/173/2007,\nako aj podaniami žiadajúcimi zisťovanie skutkového stavu a súčinnosť pri vykonávaní\ndokazovania.\nVzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že sťažovateľka vyčerpala všetky prostriedky\nnápravy pred podaním sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky, avšak k zjednaniu\nnápravy nedošlo.“\nZ obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka namieta doterajší postup okresného\nsúdu. Podľa jej názoru daná vec nie je skutkovo a právne zložitá, ona sama svojím\nsprávaním nezapríčinila vzniknuté prieťahy v napadnutom konaní, a preto zastáva názor, že\nokresný súd nepostupoval v tomto konaní dostatočne efektívne, keďže jeho postup ani po\nviac ako siedmich rokoch neviedol k odstráneniu stavu jej právnej neistoty. Sťažovateľka\nkonkrétne uvádza, že okresný súd v priebehu napadnutého konania síce vykonal 14\npojednávaní, avšak väčšina z nich bola formálna a neefektívna, pretože nijako neprispeli k\nzisteniu skutkového stavu veci. Okresný súd toleroval neplnenie si povinností odporcu,\nvyhovel všetkým žiadostiam jeho právnej zástupkyne a odročil sedem skôr nariadených\npojednávaní bez toho, aby skúmal opodstatnenosť týchto žiadostí v zmysle § 101 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), neberúc do úvahy nesúhlas a námietky\n\n5\n\nsťažovateľky.\n\nOkresný\n\nsúd\n\ntiež\n\nodročil\n\npäť\n\nskôr\n\nnariadených\n\npojednávaní\n\npre práceneschopnosť a rodinné dôvody samotnej sudkyne.\nNa základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Košice II, pod sp. zn.\n41 C/173/2007.\nÚstavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n41 C/173/2007 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho\nsúdneho poriadku.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume\n7.000 €. Okresnému súdu Košice II ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľke finančné\nzadosťučinenie a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 292,08 € do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu, pričom trovy je povinný poukázať na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky − JUDr. Frederiky Birkovej, vedený vo\n“\nÚstavný súd sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní, predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a uznesením\nč. k. II. ÚS 829/2014­11 z 26. novembra 2014 ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\nNásledne spolu s prípisom č. k. II. ÚS 829/2014­18 z 19. decembra 2014\nústavný súd doručil predsedovi okresného súdu uznesenie č. k. II. ÚS 829/2014­11\nz 26. novembra 2014, ktorým prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľky, a vyzval ho,\n6\n\naby sa k sťažnosti písomne vyjadril a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo\nústne pojednávanie.\nPredseda okresného súdu na výzvu ústavného súdu vo svojom vyjadrení\nč. 1 SprV 888/2014 z 8. januára 2015 (doručenom ústavnému súdu 9. januára 2015) uvádza\ntoto:\n„Po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti, ako aj napadnutým spisom,\nv ktorom sú namietané prieťahy v konaní, Vám predkladám nasledujúce stanovisko vrátane\nprehľadu procesných úkonov v danej veci vykonaných:\n­ návrh o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol sťažovateľkou\nna tunajšom súde podaný dňa 13. 12. 2007 a pridelený do súdneho oddelenia sudkyne\n.\n­ dňa 17. 12. 2007 dala zákonná sudkyňa pokyn na vypracovanie uznesenia\nna odstránenie vád podania s poučením, ako treba toto odstránenie vád vykonať.\n­ uznesenie bolo sťažovateľke doručené 5. 3. 2008 a sťažovateľka naňho reagovala\npodaním, doručeným dňa 20. 3. 2008.\n­ dňa 26. 3. 2008 boli účastníkom zasielané uznesenia a žalovanému bol zaslaný\nnávrh na vyjadrenie v lehote 15 dní od doručenia výzvy.\n­ dňa 7. 5. 2008 bolo určené pojednávanie na deň 18. 6. 2008.\n­ dňa 26. 5. 2008 požiadala právna zástupkyňa žalovaného o odročenie\npojednávania z rodinných dôvodov, i zároveň ospravedlnila aj neúčasť žalovaného na\nvytýčenom pojednávaní.\n­ na základe uvedenej žiadosti bolo pojednávanie odročené na deň 17. 9. 2008.\nZo zápisnice z pojednávania z uvedeného dňa vyplýva, že pred začatím pojednávania\npožiadali právni zástupcovia účastníkov konania o odročenie pojednávania z dôvodu\nmimosúdnej dohody. Na ich žiadosť bolo pojednávanie odročené na 5. 11. 2008.\nPojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého\ndokazovania.\n\n7\n\n­ dňa 5. 11. 2008 podal brat sťažovateľky sťažnosť na nevhodné správanie zákonnej\nsudkyne, v dôsledku čoho zákonná sudkyňa predložila spis dňa 10. 11. 2008 predsedovi\nsúdu s návrhom na svoje vylúčenie z prejednávania predmetnej veci.\n­ dňa 12. 11. 2008 predložil predseda súdu spis Krajskému súdu v Košiciach v súlade\ns ust. § 15 ods. 1 veta štvrtá O. s. p.\n­ z odvolacieho súdu bol spis vrátený nášmu súdu dňa 12. 12. 2008 s rozhodnutím\no nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.\n­ uznesením zo dňa 22. 1. 2009 bol v konaní ustanovený znalec z odboru stavebníctva\na boli vyžiadané ďalšie správy.\n­ dňa 27. 1. 2009 namietala sťažovateľka zaujatosť zákonnej sudkyne, ktorá\nv dôsledku toho opätovne predložila spis predsedovi súdu a ten opakovane dňa 3. 2. 2009\nKrajskému súdu v Košiciach, z ktorého bol vrátený 5. 3. 2009 s rozhodnutím o vylúčení\nzákonnej sudkyne\n\nz konania.\n\n­ dňa 12. 2. 2009 podal žalovaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia,\no ktorom bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 11. 3. 2009.\n­ proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o jeho návrhu, sa žalovaný 31. 3. 2009\nodvolal. Súdny poplatok za odvolanie zaplatil na základe výzvy súdu dňa 6. 4. 2009.\n­ dňa 22. 4. 2009 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,\nna ktorom sa nachádzal do 14. 5. 2009, kedy bol vrátený s potvrdzujúcim uznesením.\n­ dňa 16. 9. 2009 bolo určené pojednávanie na deň 26. 10. 2009.\n­ na žiadosť právnej zástupkyne žalovaného bolo pojednávanie odročené na deň\n3. 12. 2009 a následne na 10. 12. 2009.\n­ pojednávanie dňa 10. 12. 2009 sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito\nza účelom vykonania znaleckého dokazovania.\n­ dňa 22. 2. 2010 bol spis odoslaný ustanovenému znalcovi za účelom vypracovania\nznaleckého posudku.\n­ znalecký posudok bol súdu doručený 13. 4. 2010 a 16. 4. 2010 doručovaný\nna vyjadrenie v lehote 10 dní účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov.\n­ stanoviská účastníkov konania boli súdu doručené 23. 4. 2010 a 5. 5. 2010.\n\n8\n\n­ dňa 10. 5. 2010 predložil žalovaný súdu list, adresovaný sťažovateľke, týkajúci\nsa návrhu na mimosúdne riešenie sporu, ­dňa 4. 6. 2010 bolo rozhodnuté o znalečnom.\n­ dňa 16. 9. 2010 bolo vytýčené pojednávanie na deň 25. 10. 2010.\n­ dňa 12. 10. 2010 požiadala právna zástupkyňa žalovaného o odročenie\npojednávania, určeného na deň 25. 10. 2010. Zároveň ospravedlnila neúčasť žalovaného,\nktorý nesúhlasil so substitučným zastúpením na pojednávaní. Z uvedeného dôvodu bolo\npojednávanie odročené na deň 22. 11. 2010.\n­ pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom písomného\nvyjadrenia právnej zástupkyne sťažovateľky ohľadom finančných prostriedkov patriacich\ndo BSM s uvedením jednotlivých účtov, zostatkov a spôsobov vyporiadania.\n­ vyjadrenie sťažovateľky bolo súdu doručené dňa 30. 12. 2010.\n­ v dňoch 13. 1. 2011, 20. 1. 2011 a 3. 3. 2011 doplnil do spisu svoje vyjadrenia\nžalovaný.\n­ dňa 14. 3. 2011 bol určený termín pojednávania na deň 11. 4. 2011.\n­ na žiadosť právnej zástupkyne žalovaného bolo pojednávanie odročené\nna 13. 6. 2011, kedy sa uskutočnilo.\n­ termín ďalšieho pojednávania bol určený na deň 26. 9. 2011, ktoré bolo z dôvodu\npráceneschopnosti zákonnej sudkyne odročené na deň 27. 10. 2011 a následne z rodinných\ndôvodov sudkyne na deň 5. 12. 2011.\n­ pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na deň 13. 2. 2012.\n­ ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 16. 4. 2012.\n­ dňa 17. 9. 2012 bolo vytýčené pojednávanie na deň 12. 11. 2012.\n­ ďalšie pojednávanie, určené na deň 4. 2. 2013, bolo odročené na žiadosť právnej\nzástupkyne žalovaného s odôvodnením, že žalovaný bude dňa 5. 2. 2013 mimo územia\nSlovenska.\n­ na základe tejto žiadosti bolo pojednávanie odročené na deň 18. 2. 2013 a po jeho\nuskutočnení odročené na 22. 4. 2013.\n­ z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bol termín uvedeného pojednávania\nzrušený a v júli 2013 bolo určené ďalšie pojednávanie na deň 23. 9. 2013.\n\n9\n\n­ v deň pojednávania predložila sťažovateľka písomnú námietku zaujatosti\nproti zákonnej sudkyni, preto bolo pojednávanie odročené na neurčito.\n­ dňa 7.10.2013 predložila zákonná sudkyňa spis so vznesenou námietkou zaujatosti\nKrajskému súdu v Košiciach spolu so svojím vyjadrením k tejto námietke.\n­ z Krajského súdu v Košiciach bol spis vrátený dňa 25. 11. 2013 s rozhodnutím\no nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci.\n­ v januári 2014 bolo určené pojednávanie na deň 7. 4. 2014, ktoré sa uskutočnilo.\n­ ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 16. 6. 2014 a bolo odročené na deň 6. 10. 2014.\n­ termín pojednávania, určeného na 6. 10. 2014, bol zrušený pre práceneschopnosť\nzákonnej sudkyne a v novembri 2014 bol vytýčený termín pojednávania na deň 19. 1. 2015.\n­ dňa 24. 11. 2014 požiadala právna zástupkyňa žalovaného o odročenie\npojednávania, určeného na 19. 1. 2015 z dôvodu kolízie termínov skôr vytýčených\npojednávaní, preto dňa 16. 12. 2014 bolo pojednávanie odročené na deň 16. 2. 2015.\nVzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je možné konštatovať, že dané\nkonanie nevykazovalo v žiadnej svojej fáze dlhodobé obdobia nečinnosti. Pojednávania boli\nvytyčované v primeraných časových lehotách a ak dochádzalo k ich odročovaniu, dialo sa\ntak stále z objektívnych dôvodov.\nDĺžka predmetného konania je ovplyvnená predovšetkým tou skutočnosťou,\nže účastníci neustále počas celého trvania sporu predkladajú ďalšie návrhy na doplnenie\ndokazovania, čo vyplýva z obsahu spisu (napríklad návrh sťažovateľky zo dňa\n24. 9. 2012 na začatie vykonania dokazovania a doloženie nových zistení, návrh\nsťažovateľky zo dňa 12. 3. 2013 na vykonanie kompletného dôkazu vo veci podielových\nlistov TAM, návrh sťažovateľky zo dňa 6. 8. 2014 na vykonanie dokazovania za účelom\nzistenia čiastky získanej predajom garzónky, ktorá je súčasťou BSM), ako aj opakovaným\npredkladaním svojich vyjadrení, návrhov a listín, s ktorými sa súd musí oboznamovať\n(celý spisový materiál obsahuje k dnešnému dňu 1080 strán).\nVzhľadom na nevyhnutnosť rozsiahleho dokazovania možno spor hodnotiť\nako skutkovo náročný, pričom mnohé z dôkazov boli navrhované až so značným časovým\nodstupom po podaní návrhu, preto ich vykonanie nebolo možné v skoršom období trvania\nsporu.“\n10\n\nÚstavný súd prípisom č. k. II. ÚS 829/2014­24 z 9. januára 2015 vyzval právnu\nzástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň\njej zaslal vyjadrenie okresného súdu č. 1 SprV 888/2014 z 8. januára 2015 na vedomie\na prípadné zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom\nústavnému súdu 27. januára 2015 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania, a k vyjadreniu okresného súdu uviedla, že nesúhlasí s jeho tvrdením,\npriebežnom predkladaní ďalších návrhov na doplnenie dokazovania z jej strany, keďže\nsťažovateľka v priebehu namietaného konania svojimi podaniami iba zosumarizovala\ntie dôkazné prostriedky, ktoré súdom vykonané neboli a na vykonaní ktorých trvá, čo podľa\njej názoru nemohlo ovplyvniť dĺžku namietaného konania.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky ďalej poukázala na to, že vec nie je skutkovo\nnáročná, a preto je podľa jej názoru preukázané, že postupom okresného súdu v namietanom\nkonaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd využil\nmožnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označeného článku\nústavy a dohovoru. Poukazujúc na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou\nv sťažnosti namietaného porušenia označených práv, ústavný súd nepovažuje ústne\npojednávanie ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností\npotrebných na meritórne rozhodnutie veci (m. m. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03), a preto ďalej\nkonal bez nariadenia ústneho pojednávania.\nII.\n11\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,\nsú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\n\n12\n\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje,\naby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje\nv ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia\nvýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého\nsa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý\ndôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli\npredvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové\npojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\n13\n\nIV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická,\nprípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu\nveci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV.\nÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmetom namietaného konania je rozhodovanie o vyporiadaní bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov po rozvode ich manželstva. Obdobné spory tvoria štandardnú\nsúčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade\nustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľky ústavný súd nepovažuje\nz právneho hľadiska za zložitú. V súvislosti s posudzovaním faktickej zložitosti veci\nústavný súd konštatuje, že celková dĺžka namietaného konania je nezanedbateľne\novplyvnená najmä potrebou vykonania dokazovania na zistenie rozsahu vecí patriacich\ndo zaniknutého BSM účastníkov konania a ustálenia ich hodnoty, ako aj oboznámením\na vysporiadaním sa s priebežne podávanými návrhmi účastníkov konania na jeho doplnenie,\nresp. s ich podaniami, ktorými reagujú na vzájomné skutkové a právne tvrdenia,\na s tým súvisiacim priebežným prehodnocovaním možných meniacich sa okolností\nrozhodujúcich pre ustálenie skutkového deja. Pre rozhodnutie v merite veci je tiež potrebné\nvypočuť svedkov a zistiť skutkové otázky, ktoré vyžadujú odborné znalosti, a tým\naj vykonanie znaleckého dokazovania, čo bezpochyby zvyšuje skutkovú náročnosť veci.\nStupeň skutkovej zložitosti veci zvyšuje aj rozsah spisového materiálu, ktorý má viac než\n1 000 strán. Napriek už uvedenému tieto okolnosti nie sú v okolnostiach danej veci\nspôsobilé vysvetliť celkovú dĺžku namietaného konania.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou\nveci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.\n\n14\n\n2. Ústavný súd pri hodnotení ďalšieho kritéria, správania sťažovateľky ako účastníčky\nnamietaného konania, vychádzal z toho, že v posudzovanom prípade ide o spor, v ktorom je\nkaždý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 OSP a vyvíjať všetko úsilie na\nsúčinnosť so súdom tak, aby súd mohol o ochrane uplatneného práva rozhodnúť v súlade so\nzákonom a aj v primeranom čase. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že k právu\núčastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje aj jeho\nprocesná povinnosť prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na\npokyny súdu a oznámením potrebných skutočností.\nZo správania sťažovateľky v preskúmavanom konaní nevyplývajú také skutočnosti,\nktoré by významne ovplyvnili jeho doterajšiu dĺžku. Sťažovateľke preto nie je možné\npričítať podiel na stave veci, v akom sa vec nachádza v čase rozhodovania ústavného súdu\no jej sťažnosti.\nPri hodnotení tohto kritéria ústavný súd prihliadol aj na aktívny prístup sťažovateľky,\nkeď predsedovi okresného súdu postupom podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“)\nopakovane signalizovala existenciu zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu\nv napadnutom konaní. Sťažovateľka tak, využívajúc aj iné prostriedky spôsobilé aspoň\nčiastočne minimalizovať zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu, mala snahu aj takto\novplyvniť a tým skrátiť celkovú dĺžku namietaného konania.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené nielen\nsamotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II.\nÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n\n15\n\nZ obsahu sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec\nsa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 41 C 173/2007 ústavný súd zistil,\nže doterajší postup okresného súdu v priebehu napadnutého konania je poznamenaný\nniekoľkými obdobiami jeho nečinnosti (obdobie január 2011 až jún 2011, jún 2011\naž december 2011, apríl 2012 až november 2012, február 2013 až september 2013,\nseptember 2013 až apríl 2014, jún 2014 až február 2015), ktoré sú v rozpore s ústavnou\npožiadavkou prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd v týchto\nobdobiach nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu stavu právnej\nneistoty sťažovateľky.\nÚstavný súd tiež zistil, že konanie na okresnom súde je ako celok poznačené\naj neefektívnosťou a nesústredenosťou, keď okresný súd, s výnimkou už uvedených období,\nsíce nariaďoval pojednávania v primeraných časových obdobiach, ale tieto boli prevažne\nodročované bez podstatného posunu v zisťovaní skutkového stavu.\nZa súčasť neefektívneho postupu okresného súdu považuje ústavný súd aj jeho\nnedostatočný dôraz na využívanie všetkých procesných nástrojov zabezpečenia procesnej\ndisciplíny najmä tretích osôb, ktorých účasť na nariadených pojednávaniach považoval za\npotrebnú. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že správanie účastníkov konania alebo\ntretích osôb nemožno samo osebe pričítať na ťarchu vec prerokúvajúceho súdu, avšak\nuvedené ho nezbavuje povinnosti zabezpečiť plynulé a včasné prerokovanie veci a dbať\nna to, aby prípadné prieťahy na strane týchto subjektov neviedli k porušeniu práv ostatných\núčastníkov konania.\nZ pripojeného súdneho spisu okresného súdu a z vyjadrení účastníkov konania\nústavný súd ďalej zistil, že v priebehu namietaného konania právna zástupkyňa odporcu\nz rôznych dôvodov ospravedlnila svoju a odporcovu neúčasť na nariadených pojednávaniach\na zároveň požiadala o odročenie pojednávaní nariadených na 18. jún 2008, 26. október\n2009, 25. október 2010, 11. apríl 2011, 4. február 2013 a 19. január 2015, v dôsledku čoho\nokresný súd tieto pojednávania odročil. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na § 119\n16\n\nods. 1 OSP, podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov, a hodnotí\nako neefektívny postup okresného súdu, ktorý bez náležitého posúdenia vyhovel všetkým\nžiadostiam právnej zástupkyne odporcu o odročenie pojednávaní, v dôsledku čoho\nnepochybne došlo k spomaleniu a predĺženiu doterajšieho priebehu namietaného konania.\nNa vrub nesústredenej činnosti okresného súdu možno čiastočne pripísať aj jeho\npostup pri zabezpečovaní znaleckého dokazovania, keď znalecký posudok mu bol doručený\npo roku a troch mesiacoch od jeho nariadenia.\nÚstavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska\nskutkovej, právnej a procesnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného\nsúdu poznamenaného neefektívnou činnosťou a viacerými obdobiami jeho dlhodobej\nnečinnosti, zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu namietaného konania a jeho\ncelkovú dĺžku, ako aj skutočnosť, že konanie nie je ani po viac ako siedmich rokoch\nprávoplatne skončené, dospel k záveru, že v postupe okresného súdu došlo k zbytočným\nprieťahom v namietanom konaní, a preto rozhodol, že bolo porušené základné právo\nsťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a\nprávo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný\nsúd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,\naby vo veci konal.\n\n17\n\nPretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené\na vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončená, prikázal mu,\naby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa\nsťažovateľka domáhajúca sa vybavenia svojej záležitosti nachádza (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\nSťažovateľka sa okrem vyslovenia porušenia označeného práva domáha aj priznania\nfinančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.\nAj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľkou označených práv podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu\nuplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná\nnáprava, a preto považoval za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhu\nsťažovateľky na priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej\nprávnej neistoty postupom orgánov verejnej moci.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva\nboli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n18\n\nSťažovateľka v sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €. Tento\nnávrh odôvodňuje s poukazom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, a s tým súvisiacim\nstavom svojej právnej neistoty.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu\nvzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nPri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd\nzohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, prihliadol na ničím\nneodôvodnené obdobia nečinnosti okresného súdu, ako aj na charakter jeho neefektívnej\nčinnosti v skúmanom období, predmet sporu, jeho skutkovú a právnu zložitosť, ako aj jeho\nvýznam pre sťažovateľku a správanie sťažovateľky v posudzovanom období.\nVychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností, ústavný súd považoval\nv konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 3 000 € sťažovateľke\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný\nsúd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.\nÚstavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.\n\n19\n\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorá\nbola 804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za dva\núkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon\npo 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,04 € za každý\núkon právnej služby predstavuje sumu 284,08 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Za tretí úkon\nprávnej služby (stanovisko sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu) ústavný súd úhradu\nnepriznal, pretože neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli prispieť\nk ďalšiemu objasneniu veci.\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia\nuvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. mája 2015\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "dokazovanie", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "zložitosť veci-právna a faktická zložitosť veci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "41C/173/2007", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/02 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b711202d-02bb-4428-9c64-000f621fb252", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.188.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.188.2024.2"}, {"guid": "ussr:3f45769c-6aaa-46c0-ab3a-b3804a1eb376", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 135/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2020.2"}]}