{"guid": "ussr:6b556d0a-106f-46ae-80d9-5046833a5c5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.80.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/2015 z 27. 5. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 80/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.80.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-05-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6b556d0a-106f-46ae-80d9-5046833a5c5b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.80.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.80.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.80.2015.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 80/2015­42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml.,\nAdvokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie čl. 17 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 85/2014 a jeho\nuznesením z 2. októbra 2014 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod\nsp. zn. 6 Tpo 68/2014 a jeho uznesením zo 16. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 85/2014\nzákladné právo\n\nporušil\n\nna urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie\n\nz väzby podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2.\n(slovom tisíc eur), ktorú j e\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\nOkresný súd Trnava p o v i n n ý\n\nvyplatiť mu do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov), ktorú j e Okresný súd Trnava\n\npovinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. Pavla Piovarčího ml. do jedného mesiaca od\nprávoplatnosti nálezu.\n4. Sťažnosti\n\n2\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 80/2015­18 z 12. februára 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie\n\nčl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 85/2014 a jeho\nuznesením z 2. októbra 2014 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 68/2014 a jeho uznesením zo 16. októbra 2014.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 27. apríla 2015,\nokresný súd vo vyjadrení zo 14. apríla 2015 a krajský súd vo vyjadrení z 10. apríla 2015\nvyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom\nz listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre zločin podvodu podľa § 221\nods. 1 a 3 písm. a) a c) Trestného zákona.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 72/2014 z 10. júla 2014 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 48/2014 z 24. júla 2014 bol sťažovateľ vzatý do\nväzby z dôvodu uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom\nväzba mu začala plynúť 8. júla 2014 o 05.55 h.\n\n3\n\nSťažovateľ prostredníctvom obhajcu podaním z 24. augusta 2014 požiadal\no prepustenie z väzby. Argumentoval tým, že vzhľadom na už uskutočnené výsluchy\nsvedkov došlo k zániku dôvodnosti kolúznej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku. Žiadosť bola doručená okresnému súdu 25. augusta 2014.\nSťažovateľ namieta, že jeho žiadosť bola až 22. septembra 2014 (teda takmer\n1 mesiac po jej podaní) predložená na vyjadrenie prokurátorovi Okresnej prokuratúry\nTrnava (ďalej len „prokurátor“), ktorý sa k žiadosti obratom písomne vyjadril podaním\nsp. zn. 2 Pv 569/14 z 24. septembra 2014. Jeho stanovisko bolo okresnému súdu doručené\n26. septembra 2014.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 85/2014 z 2. októbra 2014 (teda viac ako\n5 týždňov po podaní žiadosti) bola žiadosť sťažovateľa zamietnutá.\nSťažnosť podaná sťažovateľom do zápisnice bezprostredne po vyhlásení uznesenia\nokresného súdu a písomne odôvodnená podaním obhajcu zo 6. októbra 2014 bola\nuznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 68/2014 zo 16. októbra 2014 zamietnutá.\nPodľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu označených práv v konaní vedenom\nokresným súdom z dôvodu nedodržania požiadavky neodkladnosti a urýchlenosti\nrozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, keďže od podania žiadosti 25. augusta\n2014 do jej prerokovania okresným súdom 2. októbra 2014 uplynulo viac ako 5 týždňov.\nZnamená to, že počas uvedenej doby bol okresný súd vo veci bezdôvodne nečinný. Navyše,\nokresný súd tento nedostatok nezhojil ani pri výsluchu sťažovateľa k podanej žiadosti\n2. októbra 2014, pretože sa nijakým spôsobom nezoberal porušením označených práv\na žiadosť o prepustenie z väzby zamietol.\nK porušeniu označených práv došlo následne aj v konaní vedenom krajským súdom\na jeho uznesením zo 16. októbra 2014, pretože krajský súd svojím rozhodnutím neodstránil\nprotiprávny a ústavne nesúladný stav nastolený postupom a uznesením okresného súdu.\n4\n\nPráve naopak, vôbec sa nezaoberal námietkou pomalosti rozhodovania okresného súdu, čím\nde facto potvrdil postup okresného súdu. Navyše sa krajský súd v uznesení zo 16. októbra\n2014 s namietanou dĺžkou trvania konania vôbec nevysporiadal a úplne ju odignoroval.\nSťažovateľ je presvedčený, že postup okresného súdu nespĺňal požiadavku\nneodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o väzbe. Toto rozhodovanie trvalo 5 týždňov\na 4 dni, teda 39 dní. Spolu s konaním vedeným krajským súdom celé konanie o žiadosti\ntrvalo 7 týždňov a 4 dni, teda 53 dní. Takéto lehoty – najmä v konaní okresného súdu –\nnemožno považovať za primerané.\nPostup krajského súdu odporoval zákonnej požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia\n§ 192 ods. 1 Trestného poriadku. Hoci sťažovateľ výslovne namietal dĺžku konania na\nokresnom súde, krajský súd sa tejto námietke nijako nevenoval, aj keď to bol dôvod na\nprepustenie sťažovateľa z väzby. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na viaceré\nustanovenia Trestného poriadku, ktoré „sankcionujú“ prekročenie stanovených lehôt pri\nrozhodovaní o väzbe prepustením obvineného na slobodu (§ 73 ods. 5, § 76 ods. 2, § 87\nods. 2 a iné Trestného poriadku).\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy(...) a podľa čl. 5 ods. 4\nDohovoru(...) uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. Tp 85/2014 zo dňa 02.10.2014\na konaním, ktoré mu predchádzalo, ako aj uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn.\n6Tpo/68/204 zo dňa 16.10.2014 a konaním, ktoré mu predchádzalo, nerozhodnutím\no žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu urýchlene a včas, porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tpo/68/2014 zo dňa 16.10.2014 zrušuje\na prikazuje mu, aby sťažovateľa prepustil neodkladne z väzby na slobodu.\n3. Sťažovateľovi priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 5.000 €(...), ktoré sú\nOkresný súd Trnava a Krajský súd Trnava povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť\nsťažovateľovi do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia.\n\n5\n\nOkresný súd Trnava a Krajský súd Trnava sú povinní uhradiť sťažovateľovi trovy\nkonania na účet jeho právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\nZ vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. 1 SprV 280/2015 zo 14. apríla\n2015 doručeného ústavnému súdu elektronicky toho istého dňa a poštou 20. apríla 2015\nvyplýva, že sťažnosť považuje za nedôvodnú, pričom sa odvoláva na vyjadrenie zákonnej\nsudkyne, s ktorým sa stotožňuje. Zákonná sudkyňa najprv uvádza chronologický prehľad\nrozhodujúcich skutočností konania. Následne zdôrazňuje, že ihneď potom, ako jej bol spis\npredložený kanceláriou, dala pokyn na vyžiadanie stanoviska prokurátora a na pripojenie\nvyšetrovacieho spisu (25. augusta 2014). Vyjadrenie prokurátora a vyšetrovací spis boli\nokresnému súdu doručené 26. septembra 2014 v piatok o 9.45 h a kanceláriou jej predložené\n29. septembra 2014 v pondelok. Vtedy hneď určila termín výsluchu na 2. október 2014\na ihneď po výsluchu došlo k doručeniu uznesenia procesným stranám. Obhajca sťažovateľa\nsvojím konaním prispel k prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby, lebo\nžiadosť mal v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného poriadku adresovať prokurátorovi, a\nnie priamo okresnému súdu. Preto bolo potrebné vyžiadať stanovisko prokurátora a pripojiť\nvyšetrovací spis. Celkom konanie na okresnom súde trvalo od 25. augusta do 2. októbra\n2014.\nZ vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 192/15 z 10. apríla 2015\ndoručeného ústavnému súdu 14. apríla 2015 vyplýva, že krajský súd rozhodol do dvoch\ntýždňov, pričom v deň rozhodnutia (16. októbra 2014) bolo rozhodnutie vypracované. Spis\nbol 24. októbra 2014 vrátený okresnému súdu. Preto zo strany krajského súdu k žiadnym\nprieťahom v konaní nedošlo. Krajský súd nepovažoval za potrebné korigovať pretrvávajúce\ndôvody väzby u sťažovateľa v súvislosti s dĺžkou rozhodovania okresného súdu o žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby. Ide totiž o rozsiahlu trestnú činnosť, ktorú mali spáchať\nviaceré osoby, pričom bola potrebná adekvátna doba na naštudovanie rozsiahleho spisu aj\nokresným súdom. Nemožno hovoriť o zjavnej nečinnosti okresného súdu v tejto súvislosti.\nZohľadňujúc rozsiahlosť a dôkaznú náročnosť posudzovanej trestnej veci, ako aj mieru\n6\n\nzaťaženosti sudcov okresného súdu, nemožno považovať namietanú dĺžku konania na\nokresnom súde za neprimerane dlhú. Krajský súd preto považuje sťažnosť v tomto smere za\nneopodstatnenú a navrhuje nevyhovieť jej.\nZ repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 27. apríla 2015 doručenej osobne do\npodateľne ústavného súdu 28. apríla 2015 vyplýva, že podľa jeho názoru skutočnosti\nuvedené vo vyjadreniach okresného súdu a krajského súdu treba považovať za irelevantné.\nI naďalej zastáva názor, že práve okresný súd zavinil porušenie práv sťažovateľa. Dôkazom\ntoho je aj chronologický súpis vykonaných úkonov, z ktorého zreteľne vyplýva, že hoci\nžiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola okresnému súdu doručená 25. augusta 2015,\nprokurátorovi bola daná na vyjadrenie až 22. septembra 2014, teda takmer mesiac po jej\npodaní. K samotnému prerokovaniu žiadosti došlo až 2. októbra 2014. Toto pochybenie sa\nvýslovne namietalo v rámci výsluchu sťažovateľa 2. októbra 2014, avšak okresný súd sa\ns ním nijako relevantne nevysporiadal. Pochybenie okresného súdu nezhojil ani krajský súd.\nTým aj on nepochybne prispel k umocneniu a pretrvávaniu protiprávneho stavu nastoleného\npostupom a rozhodnutím okresného súdu.\nII.\nZo žiadosti obhajcu sťažovateľa z 24. augusta 2014 doručenej okresnému súdu\n25. augusta 2014 vyplýva, že sťažovateľ (ale aj spoluobvinený) žiada o prepustenie z väzby.\nZ rukou písaného referátu zákonnej sudkyne okresného súdu z 25. augusta 2014\nvyplýva pokyn na zaslanie kópie žiadosti sťažovateľa prokurátorovi a na vyžiadanie\nstanoviska a zaslanie vyšetrovacieho spisu. Túto úpravu zákonnej sudkyne trestná\nkancelária prevzala 25. augusta 2014.\nZ prípisu okresného súdu prokurátorovi sp. zn. Tp 85/14 z 19. septembra 2014\nvyplýva realizácia úpravy zákonnej sudkyne z 25. augusta 2014.\n\n7\n\nZ doručenky okresného súdu vyplýva, že prokurátor prevzal kópiu žiadosti\no prepustenie z väzby 22. septembra 2014.\nZ vyjadrenia prokurátora č. k. 2 Pv 569/14/2207­54 z 24. septembra 2014\ndoručeného okresnému súdu 26. septembra 2014 vyplýva, že prokurátorovi bola\n22. septembra 2014 predložená žiadosť obhajcu o prepustenie z väzby. Prokurátor sa\nrozhodol žiadosti nevyhovieť.\nZ uznesenia okresného súdu sp. zn. 0 Tp 85/2014 z 2. októbra 2014 vyplýva, že ním\nbola žiadosť sťažovateľa (ale aj spoluobvineného) o prepustenie z väzby zamietnutá.\nZo sťažnosti obhajcu z 2. októbra 2014 smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu\nvyplýva inter alia, že namieta oneskorenosť rozhodovania okresného súdu o žiadosti\no prepustenie z väzby.\nZ uznesenia krajského súdu č. k. 6 Tpo 68/2014­44 zo 16. októbra 2014 vyplýva, že\nním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu. Podľa\nnázoru krajského súdu argumentácia okresného súdu o trvaní dôvodov väzby je správna.\nZ doručeniek krajského súdu vyplýva, že uznesenie krajského súdu prevzal\nsťažovateľ 28. októbra 2014 a jeho obhajca 27. októbra 2014.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n8\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má\nprávo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n«O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začína\npodaním návrhu alebo žiadosti a končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, príp.\ndoručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijaká\npevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,\nposudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú\npríliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru» (Bezicheri c.\nTaliansko, Sanchez ­ Reisse c. Švajčiarsko, II. ÚS 432/2013, II. ÚS 193/2014).\nZo skutkového hľadiska považuje ústavný súd za preukázané, že žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby bola okresnému súdu doručená 25. augusta 2014. Toho istého dňa\nzákonná sudkyňa dala trestnej kancelárii pokyn zaslať kópiu žiadosti sťažovateľa\nprokurátorovi na vyjadrenie a na zaujatie stanoviska. Trestná kancelária, ktorá pokyn\n9\n\nzákonnej sudkyne prevzala 25. augusta 2014, ho realizovala zaslaním prípisu prokurátorovi\n19. septembra 2014. Prokurátor prípis prevzal 22. septembra 2014 a jeho vyjadrenie spolu\ns vyšetrovacím spisom bolo okresnému súdu doručené 26. septembra 2014. Termín\nvýsluchu bol 29. septembra 2014 určený na 2. október 2014, pričom tento deň bolo\no žiadosti sťažovateľa rozhodnuté a uznesenie bolo procesným stranám doručené.\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že konanie o žiadosti sťažovateľa trvalo\nna okresnom súde od 25. augusta 2014 do 2. októbra 2014, teda celkom 38 dní.\nOkresný súd dôvodne poukazuje na to, že vzhľadom na ustanovenie § 79 ods. 3\nTrestného poriadku žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby v prípravnom konaní mala byť\nsprávne adresovaná prokurátorovi, a nie okresnému súdu, lebo bolo predovšetkým\nv právomoci prokurátora sťažovateľa prepustiť. Právomoc okresného súdu rozhodovať\no žiadosti sťažovateľa mohla vzniknúť až vo chvíli, keď by sa prokurátor rozhodol žiadosti\nnevyhovieť a z tohto dôvodu ju postúpiť okresnému súdu.\nZa daného stavu je ústavný súd toho názoru, že obdobie od 19. septembra 2014, keď\nokresný súd vyzval prokurátora vyjadriť sa k žiadosti sťažovateľa, do 26. septembra 2014,\nkeď vyjadrenie prokurátora spolu s vyšetrovacím spisom bolo okresnému súdu doručené,\nteda celkom 7 dní, treba považovať za taký prieťah v konaní o žiadosti sťažovateľa, ktorý si\nsťažovateľ sám zavinil svojím nesprávnym procesným postupom.\nNaproti tomu obdobie od 26. augusta 2014 (potom, ako zákonná sudkyňa 25. augusta\n2014 dala trestnej kancelárii príkaz vyžiadať stanovisko prokurátora) do 19. septembra 2014\n(keď došlo k realizácii príkazu zákonnej sudkyne trestnou kanceláriou) treba považovať za\ntaký prieťah pri rozhodovaní o väzbe sťažovateľa, za ktorý je zodpovedný okresný súd. Ide o\nobdobie v trvaní 25 dní. V uvedenej súvislosti je z pohľadu ústavného súdu irelevantné, či\nprieťah spôsobila zákonná sudkyňa alebo trestná kancelária okresného súdu.\n\n10\n\nĎalšie obdobie (po 19. septembri 2014 do 2. októbra 2014), teda celkom 13 dní,\nmožno považovať postup okresného súdu za dostatočne rýchly.\nMožno zhrnúť, že relevantná doba rozhodovania okresného súdu bola 31 dní, čo\nvzhľadom na všetky už uvedené okolnosti nemožno považovať za primerané. Preto\npostupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na urýchlené\nrozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 5 ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nZa daného stavu v súlade so zásadou spravodlivosti považoval ústavný súd za\nprimerané, aby okresný súd zaplatil sťažovateľovi ako finančné zadosťučinenie za utrpenú\nnemateriálnu ujmu čiastku 1 500 € (bod 2 výroku nálezu).\nĎalším požiadavkám sťažovateľa nebolo možné vyhovieť (bod 3 výroku nálezu).\nVzťahuje sa to predovšetkým na uplatnený nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške presahujúcej priznaných 1 500 €, a to z dôvodov uvedených\nv odôvodnení bodu 2 výroku nálezu.\nĎalej ústavný súd nepovažoval za dôvodnú tú časť sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ\ndomáhal vyslovenia porušenia označených práv podľa ústavy a dohovoru nielen konaním\nokresného súdu, ale aj jeho uznesením sp. zn. Tp 85/2014 z 2. októbra 2014, ako aj\nuznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 68/2014 zo 16. októbra 2014 a konaním, ktoré mu\npredchádzalo.\nTak nesprávnosť uznesenia okresného súdu, ako aj uznesenia krajského súdu (vrátane\nkonania, ktoré mu predchádzalo) napádal sťažovateľ preto, lebo podľa jeho presvedčenia\n11\n\npomalé rozhodovanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby malo vyústiť do jeho prepustenia\nz väzby. Inými slovami, podľa názoru sťažovateľa pomalé rozhodovanie o väzbe je\ndôvodom na prepustenie obvineného z väzby.\nUvedený právny názor sťažovateľa považuje ústavný súd za neakceptovateľný.\nZa dôvod na prepustenie obvineného z väzby možno považovať takú situáciu, keď sa\nv trestnej veci riešenej väzobne nekoná zo strany orgánov činných v trestnom konaní\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením. To znamená, že dôvodom na prepustenie z väzby\nsú prieťahy v konaní vo veci samej, teda napríklad pomalý postup policajného vyšetrovania.\nNaproti tomu pomalé rozhodovanie o väzbe, resp. o jej ďalšom trvaní spravidla nie je\ndôvodom na prepustenie z väzby. Výnimkou z tohto pravidla sú napríklad tie prípady, keď\npriamo zo zákona vyplýva lehota, v ktorej má byť o väzbe rozhodnuté.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov jeho právneho zastúpenia advokátom,\na to za 2 úkony právnych služieb v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť)\npo 134 € a za 1 úkon právnych služieb v roku 2015 (replika na vyjadrenie okresného súdu\na krajského súdu) v sume 139,83 €, ako aj režijný paušál 2­krát po 8,04 € a 1­krát 8,39 €.\nNáhradu trov priznal celkom vo výške 432,30 € (bod 4 výroku nálezu).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou\nrozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n12\n\nV Košiciach 27. mája 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie-splnenie podmienok konania", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-žiadosť o prepustenie", "uznesenie-opravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9fb143b4-ee88-4213-b26e-960a9d620130", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fb143b4-ee88-4213-b26e-960a9d620130"}, {"guid": "ussr:4b719957-951b-4780-a988-cfe07148659f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2013 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b719957-951b-4780-a988-cfe07148659f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f749e7b8-1d8a-43e8-9192-5d94a1845794", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.21.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/2023 z 11. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.21.2023.1"}, {"guid": "ussr:7d69b305-6c2d-4005-b8c3-f90442bdd7a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.229.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 229/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 229/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.229.2021.1"}, {"guid": "ussr:a7bf325b-e6ce-4124-b541-41e0e03968db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.576.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.576.2020.1"}, {"guid": "ussr:24bb9b00-2a38-468e-9ca7-75dd0130ffde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 318/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 318/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2"}]}