{"guid": "ussr:165e4285-6eae-4769-877a-1847ce29869c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.735.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 735/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 735/2014 z 26. 3. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 735/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.735.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/165e4285-6eae-4769-877a-1847ce29869c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.735.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.735.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.735.2014.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 735/2014­48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti Národná\ndiaľničná spoločnosť, a. s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, zastúpenej advokátkou\nJUDr. Renátou Barbušovou, Advokátska kancelária, Štúrova 13, Bratislava, pre namietané\nporušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským\nsúdom v Bratislave pod sp. zn. 2 Co 401/2014 a takto\nrozhodol:\n1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2 Co 401/2014­190 z 26. mája 2014\np o r u š i l základné práva obchodnej spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s., na\nsúdnu ochranu a na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 401/2014­190 z 26. mája 2014\nz r u š u j e v časti, v ktorej bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k.\n9 C 47/2013­168 zo 7. októbra 2013 o nepriznaní náhrady trov konania obchodnej\nspoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s., a vec v rozsahu zrušenia\nďalšie konanie.\n\nvracia\n\nna\n\n3. Obchodnej spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s., p r i z n á v a úhradu\ntrov právneho zastúpenia v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem\ncentov), ktorú j e\n\nKrajský súd v Bratislave p o v i n n ý\n\nvyplatiť na účet advokátky\n\nJUDr. Renáty Barbušovej, Advokátska kancelária, Štúrova 13, Bratislava, do jedného\nmesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s., vo zvyšnej\nčasti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 735/2014­27 zo 6. novembra 2014 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti\nNárodná diaľničná spoločnosť, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl.\n46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v\nkonaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 2 Co\n401/2014.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka v podaní z 5. januára\n2015 a krajský súd vo vyjadrení zo 16. decembra 2014 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od\nústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\n\n2\n\nZo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný\nsúd“) č. k. 9 C 47/2013­168 zo 7. októbra 2013 bolo v právnej veci žalobcu\n(ďalej len „žalobca“) proti sťažovateľke ako žalovanej o náhradu za\nobmedzenie vlastníckeho práva konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku\nžalobcom, pričom zároveň sťažovateľke nebola priznaná náhrada trov konania. Uznesením\nkrajského súdu č. k. 2 Co 401/2014­190 z 26. mája 2014 bolo uznesenie okresného súdu\npotvrdené, pričom žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov\nodvolacieho konania.\nPodľa názoru okresného súdu trovy konania sťažovateľky neboli vynaložené účelne.\nKrajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom okresného súdu, lebo aj podľa\nneho trovy konania, ktoré sťažovateľke vznikli v súvislosti s jej právnym zastúpením\nv konaní, neboli vynaložené účelne.\nSťažovateľka predovšetkým zdôrazňuje, že svoj procesný postoj vo veci samej\nv konaní nevyjadrila, pretože považovala za potrebné najprv dosiahnuť, aby žalobcovi\nnebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku. Podľa sťažovateľky všeobecné súdy pri\nposudzovaní účelnosti trov právneho zastúpenia sťažovateľky nepristupovali k týmto\nindividuálne (t. j. vo vzťahu ku každému úkonu), ale práve naopak, ako k celku. Trovy\npovažovali ako celok za neúčelné len preto, že vznikli v štádiu konania, keď okresný súd\nešte žalobu sťažovateľke nedoručoval. Hoci sťažovateľka sa v odvolaní podrobne vyjadrila k\npotrebe individuálneho posúdenia jednotlivých úkonov právnej služby (najmä vo vzťahu\nk úkonu „prevzatie a príprava zastúpenia“), krajský súd sa touto otázkou nezaoberal\na povedal iba toľko, že by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania doručovať\nsťažovateľke žalobu na vyjadrenie bez vyriešenia otázky súdneho poplatku, a preto trovy\nprávneho zastúpenia vrátane prevzatia a prípravy zastúpenia neboli účelne vynaložené.\nV súvislosti s úkonom „vyjadrenie k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov“\nsťažovateľka v odvolaní výslovne poukázala na to, že tento úkon nikdy neoznačila za úkon\npodľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\n3\n\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „tarifa“), teda za úkon, za ktorý patrí odmena\nv plnej výške, ale za úkon podľa § 14 ods. 3 tarify s polovičnou odmenou. Napriek tomu\nvšeobecné súdy trvali na argumente, že toto vyjadrenie nie je úkonom právnej služby podľa\n§ 14 ods. 1 písm. b) tarify. Sťažovateľka ďalej namieta, že hoci v podanom odvolaní výšku\ntrov opätovne vyčíslila a rozšírila ich aj o ďalší úkon „štúdium spisu zo dňa 15. 04. 2013“,\notázkou nepriznania odmeny za tento úkon sa krajský súd vôbec nezaoberal.\nSťažovateľka súhrne konštatuje, že odôvodnenie uznesení všeobecných súdov\nnespĺňa ústavné požiadavky, keďže ich nedostatky sú takej intenzity, že tým dochádza\nk porušeniu označených práv. V súvislosti s nepriznaním odmeny za prevzatie a prípravu\nzastúpenia zdôrazňuje, že žalobca sám doručil sťažovateľke kópiu žaloby s podacou\npečiatkou súdu, a preto nemala dôvod čakať na jej oficiálne doručenie. V záujme ochrany\nsvojich práv sa dala bezodkladne zastúpiť advokátom. Odstraňovanie prekážok konania\nsúdom, ktoré sa netýkali sťažovateľky a o existencii ktorých pred nahliadnutím do spisu ani\nnemala ako vedieť, nemôže byť dôvodom na nepriznanie trov za prevzatie a prípravu\nzastúpenia z dôvodu neúčelnosti.\nV súvislosti s vyjadrením k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov (o ktorej sa\nsťažovateľka dozvedela nahliadnutím do spisu potom, ako jej žalobca kópiu žaloby doručil)\nsťažovateľka zdôrazňuje, že tento úkon sledoval záujem hospodárnosti konania, pretože\npodľa jej vedomostí minimálne raz došlo k tomu, že žalobca bol v obdobnej veci vedenej\nproti sťažovateľke od súdnych poplatkov oslobodený, a to vďaka neúplnému uvedeniu\nmajetkových pomerov (žalobca je vlastníkom rozsiahlych pozemkov, za odpredaj ktorých\nmu sťažovateľka vypláca nemalé finančné prostriedky). Žalobca podáva proti sťažovateľke\nmnožstvo žalôb s cieľom vyvíjať neprimeraný tlak, pričom v prípade nepriznania\noslobodenia od súdneho poplatku dochádza k zastaveniu týchto konaní.\nSťažovateľka preto považovala za omnoho hospodárnejšie vyjadriť sa k žiadosti\no oslobodenie od súdnych poplatkov, než sa vystaviť riziku, že žalobca bude od súdneho\n\n4\n\npoplatku oslobodený. Úkon sťažovateľky smeroval k tomu, aby pomohol objektívne posúdiť\npomery žalobcu.\nSťažovateľka navrhuje vydať tento nález:\n„1. Základné práva Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.(...) na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy(...), na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy(...),\nna rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy(...) a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2Co 401/2014­190 z 26. mája 2014 v spojení s Uznesením Okresného súdu Bratislava II\nč. k. 9C/47/2013­168 zo dňa 07. októbra 2013, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie\nprvostupňového súdu vo výroku o trovách konania (ktoré odporcovi priznané neboli)\na nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, boli porušené.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 401/2014­190 z 26. mája 2014,\nktorým tento súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania,\na teda nepriznal odporcovi náhradu trov prvostupňového konania v časti potvrdenia výroku\no trovách konania a v časti výroku o náhrade trov odvolacieho konania, zrušuje a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.,\ntrovy právneho zastúpenia na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Renáty Barbušovej(...)“\nZ vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 3626/14 zo 16. decembra 2014\ndoručeného ústavnému súdu faxom toho istého dňa a poštou 22. decembra 2014 vyplýva, že\npovažuje sťažnosť za nedôvodnú v súlade so stanoviskom predsedníčky senátu krajského\nsúdu, ktoré si od nej vyžiadal, a so závermi ktorého sa stotožnil. Predsedníčka senátu\nkrajského súdu poukazuje na to, že trovy vzniknuté právnym zastúpením sťažovateľky\nadvokátkou nie je možné považovať za účelne vynaložené. Uznesenie krajského súdu bolo\nsenátom prijaté pomerom hlasov 3:0.\n\n5\n\nZ repliky právnej zástupkyne sťažovateľky z 5. januára 2015 doručenej ústavnému\nsúdu 12. januára 2015, ktorá je reakciou na vyjadrenie predsedu krajského súdu, vyplýva, že\nsťažovateľka na podanej sťažnosti naďalej trvá.\nÚstavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. II. ÚS 735/2014­27 zo 6. novembra\n2014, vyjadrenie predsedu krajského súdu a repliku sťažovateľky aj žalobcovi, aby sa aj on\nmohol vo veci samej vyjadriť, keďže by rozhodnutím ústavného súdu mohol byť dotknutý na\nsvojich právach.\nZ vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu JUDr. Michala Feciľaka, Advokátska\nkancelária, Jesenná 8, Prešov, z 28. januára 2015 doručeného ústavnému súdu 30. januára\n2015 vyplýva, že žiada sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť, resp. pre nedostatok\nprávomoci ústavného súdu. Poukazuje na to, že sťažovateľka namieta absolútny nedostatok\nodôvodnenia neúčelnosti trov konania vo vzťahu ku všetkým úkonom právnej služby,\nnedostatok dôslednej argumentácie a nesplnenie ústavných požiadaviek kladených na\nodôvodnenie rozhodnutia. Takáto argumentácia sťažovateľky zakladá prípustnosť dovolania\nv zmysle ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej uvádza, že proti\nuzneseniu krajského súdu sp. zn. 2 Co 401/2014 z 26. mája 2014 podal žalobca dovolanie,\nktoré sa na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedie pod\nsp. zn. 7 Cdo 591/2014, pričom nebolo o ňom ešte rozhodnuté. Z uvedených skutočností\ntreba vyvodiť nedostatok právomoci ústavného súdu rozhodnúť o sťažnosti.\nII.\nZ uznesenia krajského súdu č. k. 5 Co 387/2013­165 z 28. augusta 2013 vyplýva, že\nním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 9 C 47/2013­146 zo 17. mája 2013,\nktorým žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa ustálenia\nkrajského súdu k žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov sa vyjadrila\ni sťažovateľka podaním doručeným 19. apríla 2013. Uviedla, že pomery žalobcu\n\n6\n\nneodôvodňujú priznanie oslobodenia, keďže len samotná sťažovateľka z titulu nájmu,\nprípadne z titulu vecného bremena platí žalobcovi nemalé finančné prostriedky\nz nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z týchto napríklad uvádza pozemky v kat.\núzemí\n\nzapísané na liste vlastníctva č.\n\n, č. 1\n\n, č.\n\n, č.\n\na č.\n\n.\n\nŽalobcovi bola sťažovateľkou len v rokoch 2012 a 2013 uhradená suma vo výške\n93 772,31 € za prevod pozemkov na sťažovateľku, pričom k takýmto úhradám za prevody\ndochádzalo aj v predchádzajúcich rokoch. Ďalej podľa názoru sťažovateľky pri posudzovaní\nplatobnej schopnosti žalobcu treba vziať do úvahy jeho celkové majetkové pomery,\npodnikateľskú činnosť, ako aj stav a štruktúru majetku. Žalobca, resp. jeho manželka sú\nspoločníkmi alebo konateľmi v spoločnostiach\n,a\n\n,\n\n,\n\n, ktoré takisto vlastnia viaceré nehnuteľnosti. I týmto spoločnostiam\n\nuhradila sťažovateľka v roku 2012 za prevody nehnuteľností celkom 262 124,79 €. Podľa\nnázoru krajského súdu pokiaľ žalobca predložil vyplnené tlačivo pre dokladovanie jeho\npomerov spolu s daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, z ktorého\nvyplýva strata vo výške 15 761 €, nepoukazuje to na jeho nemajetnosť alebo platobnú\nneschopnosť výlučne v dôsledku objektívne vzniknutej situácie, ktorá nastala nezávisle od\njeho podnikateľskej činnosti. I keď sťažovateľka nie je aktívne legitimovaná na doručenie\nuznesenia o oslobodení, resp. neoslobodení žalobcu od súdnych poplatkov, jej informácia\no finančných pomeroch žalobcu je skutočnosťou, ktorú súd nemôže v konaní prehliadať, a to\nnajmä s poukazom na dôkazy priložené k vyjadreniu sťažovateľky. I s ohľadom na\nzisťovanie súdu vykonané nad rámec doložených dôkazov možno jednoznačne uzavrieť, že\nžalobca neosvedčil objektívnu neschopnosť zaplatiť súdny poplatok, čo znamená, že osobné,\nmajetkové a zárobkové pomery žalobcu neodôvodňujú splnenie podmienok na oslobodenie\nod súdnych poplatkov.\nZ odvolania sťažovateľky z 2. decembra 2012 podaného proti uzneseniu okresného\nsúdu č. k. 9 C 47/2013­168 zo 7. októbra 2013 čo do výroku o náhrade trov konania inter\nalia vyplýva, že sťažovateľka sa dozvedela o prebiehajúcom súdnom konaní priamo od\nžalobcu, ktorý jej 22. februára 2013 oznámil, že podal žalobu na okresnom súde, a zároveň\njej ju aj doručil. Vzhľadom na znalosť správania sa žalobcu z iných konaní považovala\n7\n\nsťažovateľka za absolútne nutné nahliadnuť do súdneho spisu. Zistila z neho, že žalobca\npožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, tak ako to robí aj v iných súdnych sporoch.\nZ dôvodu znalosti majetkových pomerov žalobcu, ktoré tento v prílohách žiadosti\no oslobodenie od súdnych poplatkov zámerne zamlčal, považovala sťažovateľka (majúc\nvedomosť minimálne o jednom súdnom konaní, v ktorom bol žalobca bez splnenia\nzákonných podmienok od súdneho poplatku oslobodený) za nevyhnutné uviesť zavádzajúce\nskutočnosti na pravú mieru a takto zabrániť konaniu bez zaplatenia súdneho poplatku.\nZa takéhoto stavu nepovažovala sťažovateľka za akceptovateľné nevyjadriť sa k žiadosti\nžalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov. Je totiž akciovou spoločnosťou so 100 %\nmajetkovou účasťou štátu a nemôže nereagovať na prístup žalobcu, ktorý sa pravidelne snaží\nvytvárať na ňu tlak tak, že jej najskôr oznámi podanie žaloby na súde a následne žiada\nrokovať o uspokojení svojich nárokov mimosúdne.\nZ uznesenia krajského súdu č. k. 2 Co 401/2014­190 z 26. mája 2014 vyplýva, že\nním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 9 C 47/2013­168 zo 7. októbra 2013.\nPodľa zistenia krajského súdu sa žalobca domáhal od sťažovateľky zaplatenia sumy\n335 274,90 € s úrokom z omeškania. Žalobcovi uznesením okresného súdu č. k.\n9 C 47/2013­146 zo 17. mája 2013 v spojení s uznesením krajského súdu č. k.\n5 Co 387/2013­165 z 28. augusta 2013 nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,\npričom napriek riadne doručenej výzve na zaplatenie súdneho poplatku obsahujúcej\npoučenie o následkoch nezaplatenia žalobca súdny poplatok vo výške 16 596,50 €\nnezaplatil, čo viedlo k zastaveniu konania. Okresný súd nepriznal sťažovateľke náhradu trov\nkonania z dôvodu, že ich nepovažoval za účelne vynaložené. Krajský súd sa s týmto\nzáverom v celom rozsahu stotožnil. Je síce nesporné, že konanie je začaté dňom, keď bol\ndoručený súdu návrh na jeho začatie, avšak vo vzťahu ku každému účastníkovi konania je\nsúd vždy povinný skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na\npriznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Trovy vynaložené účastníkom\nkonania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu\nkonania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku,\navšak v danej veci nie je možné považovať trovy vynaložené sťažovateľkou za účelné,\n8\n\npretože neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom sťažovateľky k predmetu\nkonania. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z čl. 47 ústavy\na v podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne\nvynaložené, pričom každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na\núčelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, a aj keď účastník\nmá právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé\nplatenie trov treba posudzovať samostatne. Žalobca po doručení výzvy na zaplatenie\nsúdneho poplatku (18. marca 2013) podaním z 2. apríla 2013 požiadal o oslobodenie od\nsúdnych poplatkov. Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním z 3. apríla 2013 oznámila\nokresnému súdu, že prevzala právne zastupovanie sťažovateľky, jej koncipient 15. apríla\n2013 nahliadol do spisu a 19. apríla 2013 podala vyjadrenie k žiadosti žalobcu\no oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že trovy konania vzniknuté\nsťažovateľke v súvislosti s jej právnym zastúpením v žiadnom prípade nie je možné\npovažovať za účelne vynaložené. Ako zbytočné podanie je nutné posúdiť vyjadrenie\nk žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorého dôvodnosť posudzuje výlučne súd,\npričom ani v prípade priznania oslobodenia by sťažovateľke žiadna ujma nevznikla a nebola\nby ani oprávnená podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie. Ako to správne uviedol\nokresný súd, toto vyjadrenie nie je ani úkonom právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. b)\ntarify, keďže odmena patrí iba za písomné podanie vo veci samej, ktoré však sťažovateľka\nnepodala. Zároveň nie je zrejmé, na základe akých okolností dospela sťažovateľka k záveru,\nže práve jej vyjadrenie k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov viedlo okresný súd\nk nepriznaniu oslobodenia a následne k zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho\npoplatku. Výlučne súd posudzuje a skúma splnenie všetkých zákonných podmienok, ako aj\nindividuálne okolnosti daného prípadu, pričom názory účastníka vyjadrujúceho sa k žiadosti\no oslobodenie od súdnych poplatkov nemajú pre rozhodnutie súdu žiadnu právnu\nrelevanciu, keďže žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov sa druhému účastníkovi\nkonania ani nedoručuje na vyjadrenie. Za situácie, keď žalobca nesplnil svoju poplatkovú\npovinnosť, bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a umelého navyšovania\ntrov doručovať odporcovi návrh na začatie konania na vyjadrenie, keďže pred splnením tejto\n\n9\n\nprvoradej podmienky (bez ktorej nemožno pokračovať v konaní) trovy právneho zastúpenia\nvrátane prevzatia a prípravy zastúpenia účelne vynaložené neboli.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za\npodmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n\n10\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nSťažovateľka je presvedčená, že trovy právneho zastúpenia advokátkou boli účelne\nvynaložené. Poukazuje najmä na to, že sám žalobca jej žalobu doručil.\nKrajský súd trvá na tom, že trovy právneho zastúpenia nemožno považovať za účelne\nvynaložené.\nŽalobca je tej mienky, že nie je daná právomoc ústavného súdu vo veci konať\na rozhodnúť, a to jednak preto, že sťažovateľka sama mohla podať dovolanie, ale tiež preto,\nže dovolanie podal on a nebolo o ňom ešte rozhodnuté.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\n11\n\nÚstavný súd ďalej zdôrazňuje vo všeobecnosti, že rozhodovanie o trovách konania je\nintegrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Otázka náhrady trov konania dosahuje\nústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ by išlo o svojvôľu, prepiaty formalizmus, či\ncelkom nedostatočné odôvodnenie výroku o trovách (II. ÚS 478/2014).\nZ pohľadu ústavného súdu treba tiež vyzdvihnúť, že trovy vzniknuté právnym\nzastúpením účastníka konania advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom sú\nspravidla trovami účelne vynaloženými. Opačný záver predstavuje výnimku, ktorá by mala\nbyť veľmi presvedčivo zdôvodnená konkrétnymi skutkovými okolnosťami.\nVoľba koncepcie, ktorou sa hodlá žalovaný účastník konania v súdnom spore brániť,\nje vecou jeho suverénneho rozhodnutia, ktoré spravidla robí v súčinnosti so svojím\nadvokátom. Trovy vynaložené žalovaným účastníkom konania v súvislosti s právnymi\nslužbami advokáta, ktoré smerujú k obrane práv žalovaného v konaní, treba považovať za\núčelne vynaložené aj vtedy, keď smerujú k tomu, aby žalujúci účastník konania dôsledne\nsplnil všetky podmienky konania, teda napr. aby nedosiahol oslobodenie od súdneho\npoplatku, ak nespĺňa podmienky.\n\nVo svetle uvedených zásad v posudzovanom prípade nie je možné s argumentáciou\nkrajského súdu súhlasiť.\n\nZa rozhodujúcu okolnosť považuje ústavný súd v danej konkrétnej veci tú skutočnosť,\nže samotný žalobca z vlastnej iniciatívy doručil sťažovateľke rovnopis žaloby, ktorú\nokresnému súdu podal, pričom tento rovnopis bol opatrený dátumovou pečiatkou podateľne\npreukazujúcou doručenie žaloby, a tým aj začatie konania. Sťažovateľka preto mala reálne\ndôvody na to, aby svojím právnym zastupovaním poverila advokáta a aby v rámci prípravy\nna zaujatie stanoviska nahliadla do súdneho spisu. Keď zo súdneho spisu zistila, že žalobca\n(podľa nej obdobne ako v ďalších svojich žalobách proti sťažovateľke) požiadal o\n\n12\n\noslobodenie od súdnych poplatkov, pričom neuviedol úplné údaje o svojich majetkových\npomeroch, považovala z hľadiska obrany vlastných práv za účelné okresný súd upozorniť na\nskutočný stav majetku žalobcu, ktorý podľa názoru sťažovateľky oslobodenie od súdnych\npoplatkov neodôvodňoval. Od takéhoto postupu sťažovateľka očakávala, že pokiaľ nedôjde\nk priznaniu oslobodenia od súdnych poplatkov, žalobca (tak ako už predtým v minulosti)\nsúdny poplatok neuhradí a konanie bude zastavené.\nV priebehu konania skutočne došlo k tomu, že uznesením krajského súdu č. k.\n5 Co 387/2013­165 z 28. augusta 2013 bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k.\n9 C 47/2013­146 zo 17. mája 2013 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov\nžalobcovi. Krajský súd pritom výslovne poukázal na písomné vyjadrenie sťažovateľky\nz 19. apríla 2013, v ktorom uviedla skutočné majetkové pomery žalobcu. Krajský súd tiež\nkonštatoval, že hoci sťažovateľka nie je aktívne legitimovaná na doručenie uznesenia\no oslobodení, resp. neoslobodení žalobcu od súdnych poplatkov, jej informácia\no finančných pomeroch žalobcu je skutočnosťou, ktorú súd nemôže v konaní prehliadať, a to\nnajmä s poukazom na dôkazy priložené k vyjadreniu sťažovateľky.\nNapokon je z pohľadu ústavného súdu podstatné, že žalobca súdny poplatok\nneuhradil, v dôsledku čoho uznesením okresného súdu č. k. 9 C 47/2013­168 zo 7. októbra\n2013 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 2 Co 401/2014­190 z 26. mája 2014 bolo\nkonanie zastavené. Sťažovateľka teda bola v konaní úspešná, keďže toto bolo zastavené pre\nnezaplatenie súdneho poplatku potom, ako žalobca nebol od povinnosti zaplatiť súdny\npoplatok oslobodený, a to aj vďaka údajom uvedeným sťažovateľkou a dôkazom, ktoré\npredložila súdu.\nZa uvedeného stavu nemožno v zásade pochybovať o účelnosti trov vzniknutých\nsťažovateľke v dôsledku jej právneho zastúpenia advokátkou. Náhrada trov právneho\nzastúpenia preto prichádzala do úvahy a bolo povinnosťou krajského súdu zaoberať sa\nopodstatnenosťou jednotlivých uplatnených úkonov právnych služieb poskytnutých\nadvokátkou. Preto došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a na\n13\n\nprávnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nNaproti tomu nebolo možné vyhovieť námietke porušenia základného práva na\nrovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy. Sťažovateľka vo svojej argumentácii\nneuviedla žiadne také konkrétne skutočnosti, z ktorých by porušenie tohto základného práva\nmalo vyplývať (bod 4 výroku nálezu).\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nVychádzajúc z citovaných ustanovení, ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu\nč. k. 2 Co 401/2014­190 z 26. mája 2014 v rozsahu vymedzenom vo výroku a vec\nvo vymedzenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\nKrajský súd bude viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu v ďalšom\nkonaní.\nSťažovateľka požadovala priznať úhradu trov právneho zastúpenia advokátkou.\nÚstavný súd priznal odmenu za dva úkony právnych služieb v roku 2014 (prevzatie\na príprava zastúpenia a sťažnosť) po 134 €, ako aj za režijný paušál dvakrát po 8,04 €, teda\ncelkom čiastku 284,08 € (bod 3 výroku nálezu).\nNapokon považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že nemožno súhlasiť\nso stanoviskom žalobcu, podľa ktorého treba sťažnosť považovať za neprípustnú, resp. treba\nvychádzať z nedostatku právomoci ústavného súdu vo veci konať a rozhodnúť.\n\n14\n\nNeprípustnosť sťažnosti vyvodzuje žalobca z tej časti argumentácie sťažovateľky,\nv ktorej táto namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Táto argumentácia totiž podľa\nžalobcu zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku.\nÚstavný súd v danej súvislosti konštatuje, že rozhodovacia prax najvyššieho súdu pri\nposudzovaní otázky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku je nejednotná, keď niektoré senáty najvyššieho súdu považujú nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia za skutočnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania, kým iné senáty\nsú tej mienky, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia možno považovať iba za dovolací\ndôvod, ktorý sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá.\nZa tohto stavu a v danej procesnej situácii nemožno považovať dovolanie za účinný\nprostriedok na ochranu práv účastníka konania v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde.\nNedostatok právomoci ústavného súdu vidí žalobca v tom, že on sám podal proti\nuzneseniu krajského súdu dovolanie, o ktorom nebolo najvyšším súdom dosiaľ rozhodnuté.\nJe preto toho názoru, že v danej fáze konania ochranu právam sťažovateľky má právomoc\nposkytnúť najvyšší súd v rámci dovolacieho konania.\nArgumentácia žalobcu je neakceptovateľná. Najvyšší súd môže na základe dovolania\npodaného žalobcom poskytnúť ochranu iba jeho právam, nie teda právam sťažovateľky,\nkeďže o práve sťažovateľky na náhradu trov konania na okresnom súde a na krajskom súde\nrozhodovať nebude. Preto je ústavný súd i naďalej tej mienky (prvýkrát tento názor vyjadril\nv uznesení, ktorým bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie), že má právomoc vo veci konať.\nNapokon je v tejto súvislosti podstatné aj to, že v čase rozhodovania ústavného súdu\nnajvyšší súd o dovolaní žalobcu ešte nerozhodol.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n\n15\n\nVzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou\nrozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "vlastníctvo-obmedzenie", "súdna a iná právna ochrana", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na právnu pomoc v konaní", "poplatok-oslobodenie", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/401/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "9C/47/2013", "guid": "f41644bb-eaf2-4ae6-8db8-468e3f409250:d6f2d5df-2687-415c-aeae-0b53933c7443", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f7103ab0-4ed9-4dd2-8d60-38098094bada", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2014 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2014.1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "7b976a0b-5278-4a21-8627-f29a56e464a4:ab2235bf-529a-4120-8244-ab15d5d46f24", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6613210195.1", "spisova_znacka": "2Co/401/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Co/401/2014 z 26. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-08-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6613210195.1"}, {"guid": "b1a9fdc0-10ae-420b-9191-1a76842762f6:a867f945-58a3-4145-afb9-8831fd8cf57e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5111207973.1", "spisova_znacka": "5Co/387/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/387/2013 z 28. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5111207973.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f5728965-cd4c-4434-bd7b-891f001557e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.194.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 194/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.194.2020.2"}, {"guid": "ussr:4e6b63b7-2390-460d-b38f-4fb184dac5fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.87.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 87/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 87/2020 z 4. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.87.2020.2"}, {"guid": "ussr:25288c65-505b-4320-b5de-28924ce46289", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/2019 z 10. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.17.2019.1"}, {"guid": "ussr:15663fc0-aed6-4b6b-b5a6-0c863fbff4b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/2020 z 18. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15663fc0-aed6-4b6b-b5a6-0c863fbff4b3"}, {"guid": "ussr:55df0383-79a7-4160-b134-8fe24765a9bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2019 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.10.2019.1"}, {"guid": "ussr:2c1ea71b-7e61-4e60-80d1-628a66467f90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.254.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2016 z 3. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.254.2016.1"}, {"guid": "ussr:cae13eca-4297-4b8f-a0e0-7fe01e49d482", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.92.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 92/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 92/2016 z 4. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.92.2016.1"}, {"guid": "ussr:23980c9d-48ca-492b-b722-d67b0f31f0ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.287.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 287/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 287/2015 z 24. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.287.2015.2"}, {"guid": "1c81a7e3-8dfe-438f-8255-1a6f857dabac:04529a00-8b47-4832-9554-bf003abb2c80", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2221202623.1", "spisova_znacka": "28Co/130/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/130/2024 z 17. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2221202623.1"}, {"guid": "52d4795b-83da-4b8e-9e37-1041f66d4e65:63f62779-abe5-4196-95f5-40a6e0d75252", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8817208305.1", "spisova_znacka": "16CoCsp/5/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoCsp/5/2020 z 28. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8817208305.1"}, {"guid": "08d4bde9-afdb-4c4d-bb17-9e8aae9bb0a2:3cbdcbb5-81fa-4ac8-9321-af6e1a3e4d1d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6119257505.1", "spisova_znacka": "11Co/58/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/58/2020 z 16. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6119257505.1"}, {"guid": "e4b2ba0c-0182-4ad9-a9a9-40d834c69bfd:8a3b2b61-56c2-43de-a8d3-d6a2dee6858d", "ecli": "ECLI:SK:OSDS:2025:2216208669.17", "spisova_znacka": "11C/152/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11C/152/2016 z 7. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2025:2216208669.17"}, {"guid": "70d3602e-b063-4b40-b1fb-2ee0e6dd1779:8e5c1b70-cfde-49a7-94c6-aef611232856", "ecli": "ECLI:SK:OSDS:2025:2222203921.12", "spisova_znacka": "10C/82/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/82/2022 z 15. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2025-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2025:2222203921.12"}, {"guid": "b3abf983-d40d-4ce9-bfa5-5cae1a310f33:0e67c24b-0fb7-4d56-ad43-881585ee164f", "ecli": "ECLI:SK:OSDS:2024:2221202623.10", "spisova_znacka": "7C/33/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7C/33/2021 z 5. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2024-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2024:2221202623.10"}]}