{"guid": "ussr:f358c9d8-5d59-4f65-8588-3b20a0723689", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.73.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 73/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 73/2015 z 4. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. februára 2015, sp. zn. II. ÚS 73/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.73.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f358c9d8-5d59-4f65-8588-3b20a0723689", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.73.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.73.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.73.2015.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 73/2015­21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nMONAQ Leasing, a. s., Panská 13, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom\nČarnogurským, Advokátska kancelária Čarnogurský ULC, s. r. o., Tvarožková 5, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia jej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4 Obdo 28/2013 z 30. septembra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MONAQ Leasing, a. s., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla\n2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MONAQ Leasing, a. s. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 46\n\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n4 Obdo 28/2013 z 30. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka z dôvodu naliehavej potreby\nochrany svojich práv v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) podala 26. novembra 2012 na 12\nrozličných okresných súdoch Slovenskej republiky návrh na nariadenie predbežného\nopatrenia proti Poštovej banke, a. s., v nasledovnej náhodnej časovej postupnosti\nprostredníctvom kuriérskej služby: o 07.42.08 h na Okresný súd Liptovský Mikuláš\nso sp. zn. 9 Cb 232/2012; o 09.36.27 h na Okresný súd Spišská Nová Ves so sp. zn.\n15 Cb 61/2012; o 10.40 h na Okresný súd Topoľčany so sp. zn. 8 Cb 107/2012; o 10.56.54 h\nna Okresný súd Banská Bystrica so sp. zn. 60 Cb 207/2012; o 11.35.39 h na Okresný súd\nBratislava I so sp. zn. 34 Cb 95 2012; o 11.37.25 h na Okresný súd Bratislava III so sp. zn.\n26 Cb 113/2012 (pôvodne 19 C 222/2012); o 11.39 h na Okresný súd Humenné so sp. zn.\n12 Cb 50/2012 (pôvodne 17 C 566/2012); o 12.22.20 h na Okresný súd Košice I so sp. zn.\n38 C 257/2012; o 12.53.03 h na Okresný súd Dunajská Streda so sp. zn. 11 Cb 116/2012;\no 14.21.35 h na Okresný súd Žiar nad Hronom so sp. zn. 6 C 211/2012; o neurčenej hodine\nna Okresný súd Prievidza so sp. zn. 14 Cb 177/2012 a o neurčenej hodine na Okresný súd\nKošice­okolie so sp. zn. 17 Cb 60/2012.\n3. Návrhy na nariadenie predbežného opatrenia smerovali k zdržaniu sa úkonov,\nktoré sú späté s väčším počtom nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve sťažovateľky, ktoré\nsú zapísané na LV\n\npre k. ú.\n, LV\n\npre k. ú.\n\n, LV\npre k. ú.\n, LV\n\n, LV\n\npre k. ú.\n\n, LV\n\n, LV\n\npre k. ú.\n\npre k. ú.\n\npre k. ú.\n, LV\n\n, LV\n\npre k. ú.\n\n, LV\n\n, LV\n\npre k. ú.\n\npre k. ú.\n\npre k. ú.\n\npre k. ú.\n, LV\n, LV\n\npre k. ú.\n\n, LV\n\n2\n\n, LV\n\npre k. ú.\n\npre k. ú.\n,\n\nLV\n\npre k. ú.\n, LV\n\n, LV\npre k. ú.\n\n, LV\n\n, LV\npre k. ú.\n, LV\n\npre k. ú.\n\n, LV\n, LV\n\nk. ú.\n\n, LV\n, LV\n\npre k. ú.\n\npre k. ú.\nLV\n\npre k. ú.\n\npre k. ú.\n\npre k. ú.\n\n, LV\n\npre k. ú.\n\n, LV\n\npre k. ú.\n\n, LV\n\n, LV\npre k. ú.\n\npre k. ú.\n\npre k. ú.\n, LV\n\npre k. ú.\n\npre\n\npre k. ú.\n, LV\n\npre k. ú.\na LV\n\n(spolu ďalej len „nehnuteľnosti“).\n\n4. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v obvode rôznych krajských súdov a okresných\nsúdov, preto sťažovateľka pri určovaní miestnej príslušnosti, vychádzajúc podľa jej názoru\nz nejednoznačnej dikcie § 11 ods. 2 v spojení s § 88 ods. 1 písm. h) OSP, nemala podľa\nvlastného presvedčenia inú možnosť, ako z procesnej opatrnosti podať návrhy na nariadenie\npredbežného opatrenia na rôzne okresné súdy, v obvode ktorých sa nachádzajú\nnehnuteľnosti, pri ktorých Poštová banka, a. s., oznámila začatie výkonu záložného práva.\n5. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvého stupňa uznesením č. k.\n9 Cb 232/2012­323 z 12. decembra 2012 nariadil predbežné opatrenie. Na odvolanie\nodporcu proti prvostupňovému uzneseniu Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením\nč. k. 13 Cob 16/2013­1442 z 19. februára 2013 napadnuté uznesenie Okresného súdu\nLiptovský Mikuláš ako vecne správne potvrdil za súčasného vykonania opravy výrokovej\nčasti prvostupňového uznesenia. Najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie\nOkresného súdu Liptovský Mikuláš a uznesenie Krajského súdu v Žiline a konanie zastavil.\n6. Sťažovateľka skutkový stav a svoje námietky proti napadnutému uzneseniu zhrnula\ntakto: «Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhovel návrhu sťažovateľa a Uznesením OS LM\nnariadil predbežné opatrenie tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.\nJe potrebné opätovne zdôrazniť, že konanie o nariadení predbežného opatrenia vedené na\nOkresnom súde Liptovský Mikuláš bolo spomedzi ostatných konaní začaté ako prvé.\nNásledne Krajský súd v Žiline sa stotožnil so závermi Okresného súdu Liptovský Mikuláš\na Uznesenie OS LM Uznesením KS v ZA ako vecne správne potvrdil. ...\n3\n\nOkresný súd Dunajská Streda v konaní o nariadení predbežného opatrenia vedenom\nso sp. zn. 11Cb/116/2012 vydal dňa 30.11.2012 uznesenie, č. k. 11 Cb/116/2012­223 (ďalej\nlen „Uznesenie OS DS“), doručené sťažovateľovi dňa 06.12.2012, ktorým návrh sťažovateľa\nna nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie OS DS nadobudlo právoplatnosť\ndňa 22.12.2012.\nJe potrebne zdôrazniť, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol\nOkresnému súdu Dunajská Streda doručený dňa 26.11.2012 o 12:53:03 hod., t.j. o viac ako\nštyri hodiny neskôr ako identický návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný v ten\nistý deň na Okresný súd Liptovský Mikuláš. ...\nZ odôvodnenia Uznesenia NS SR vyplýva, že NS SR zrušil rozhodnutie\nprvostupňového ako aj odvolacieho súdu výhradne z dôvodu prekážky veci právoplatne\nrozhodnutej (ďalej aj „res iudicata“), ktorá mala vzniknúť z dôvodu právoplatného\nUznesenia OS DS. ...\nPri rozhodovaní sa NS SR vôbec nezaoberal prekážkou litispendencie na Okresnom\nsúde Dunajská Streda, na ktorej vznik nejedenkrát poukazoval vo svojich podaniach\nsťažovateľ. NS SR pri posudzovaní obidvoch prekážok konania sa odvolal na výkladové\nstanovisko a nie na zákon. ...\nSťažovateľ si dovoľuje poukázať na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde\nDunajská Streda nebola zohľadnená prekážka, resp. vada konania v podobe prekážky\nzačatej veci (ďalej aj „litispendencia“), ktorá de facto nastala skôr, ako prekážka res\niudicata.\nNávrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý sťažovateľ adresoval Okresnému\nsúdu Liptovský Mikuláš, bol doručený tamojšiemu súdu dňa 26.11.2012 o 07:42:08 hod.\n(konanie so sp. zn. 9Cb/232/2012), zatiaľ čo návrh na nariadenie predbežného opatrenia\nadresovaný Okresnému súdu Dunajská Streda bol doručený tamojšiemu súdu dňa\n26.11.2012 o 12:53:03 hod. (konanie so sp. zn. 11Cb/116/2012). Prekážky litispendencie\na res iudicata je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti a kedykoľvek počas konania.\nOkresný súd Dunajská Streda v konaní so sp. zn. 11Cb/116/2012 bez skúmania\npodmienok konania rozhodol tak, že návrhy na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,\nnamiesto toho, aby konanie s poukazom na existenciu litispendencie zastavil. ...\n4\n\nV súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami zákona má sťažovateľ za to, že\nv konaní na Okresnom súd Dunajská Streda pod sp. zn. 11Cb/116/2012, vznikla prekážka\nlitispendencie, ktorá bránila konajúcemu súdu rozhodnúť, avšak konajúci na danú\nskutočnosť neprihliadol a rozhodol Uznesením OS DS, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n22.12.2012. ...\nZákladný predpoklad prekážky res iudicata je existencia rozhodnutia v rovnakej veci.\nZ toho dôvodu je dôležité porovnať predmety konaní, o ktorých rozhodol Okresný súd\nLiptovský Mikuláš na jednej strane a Okresný súd Dunajská Streda na strane druhej.\nNemôže preto bez povšimnutia ostať skutočnosť, že priznaniu účinkov res iudicata,\nspomínanému rozhodnutiu Okresného súdu Dunajská Streda, bráni i skutočnosť, že počas\nplynutia lehoty na podanie odvolania voči Uzneseniu OS DS boli sťažovateľovi a Poštovej\nbanke v dňoch 06.12.2012, 07.12.2012 a 12.12.2012 doručované upovedomenia o\npostúpení veci, o ktorých súd v Liptovskom Mikuláši rozhodol dňa 30.11.2012.\nZ dôvodu postúpení niektorých častí pôvodného predmetu konania bol predmet\nkonania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš značne zúžený v porovnaní s pôvodným\nnávrhom.\nSťažovateľ má ďalej za to, že postúpením veci z Okresného súdu na Liptovský\nMikuláš na iné súdy vznikol procesný stav, ktorý bráni priznať Uzneseniu OS DS účinky\nveci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu ku predmetu konania so sp. zn. 9Cb/232/2012\nvedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš po postúpení niektorých častí pôvodného\nkonania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.\nRovnako, Uznesením OS DS bolo rozhodnuté iba o pôvodnom návrhu sťažovateľa,\nbez zohľadnenia jeho následného rozšírenia. Návrh na rozšírenie predmetu konania bol\nOkresnému súdu Dunajská Streda doručený dňa 03.12.2012 ešte pred doručením Uznesenia\nOS DS. Okresný súd Dunajská Streda rozhodol o rozšírení návrhu uznesením, č. k.\n11Cb/116/2012­529, zo dňa 20.01.2014.\nSťažovateľovi nedá nespomenúť, že kým pôvodný návrh na nariadenie predbežného\nopatrenia bol zamietnutý zákonným sudcom do 4 dní od doručenia návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia, o rozšírení návrhu rozhodoval ten istý zákonný sudca viac než rok.\n\n5\n\nPostúpením časti konania z Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý vylučoval\nnehnuteľnosti nachádzajúce sa mimo obvodu prvostupňového súdu, nemôže byť predmet\nkonania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš totožný s konaním vedeným na Okresnom\nsúde Dunajská Streda, ktorý Uznesením OS DS rozhodol o všetkých nehnuteľnostiach\npôvodného návrhu.\nNa druhej strane, popri prekážke litispendencie tak došlo v rozhodnutí o postúpení\nveci vydanom Okresným súdom Liptovský Mikuláš i k vzniku prekážky res iudicata ohľadom\nmiestnej príslušnosti vo vzťahu k postúpeným častiam pôvodného predmetu konania, ktorá\nbránila týmto súdom meritórne rozhodnúť inak ako výrokom o zastavení konania, nakoľko\npostúpené časti konania boli účinne a právoplatne postúpené do príslušnosti iných súdov\nako je Okresný súd Dunajská Streda.\nO tom, že predmety konaní vedených na Okresnom súde Liptovský Mikuláš\na Okresnom súde Dunajská Streda neboli totožné svedčí aj fakt, že pokým Okresný súd\nLiptovský Mikuláš rozhodol vo výroku č. 1 a 3 výlučne o nehnuteľnostiach evidovaných na\n, k. ú.\n\n, Okresný súd Dunajská Streda Uznesením\n\nOS DS, v zmysle rozhodnutia o rozšírení návrhu, rozhodoval o všetkých nehnuteľnostiach vo\nvlastníctve sťažovateľa, na ktorých je zriadené záložné právo v prospech Poštovej banky.\nZ tohto dôvodu predmety obidvoch konaní nemohli byť totožné a rozhodnutie Okresného\nsúdu Dunajská Streda nemohlo založiť prekážku res iudicata.\nZ uvedeného postupu Okresného súdu Dunajská Streda je zrejmé, že tamojší súd\npostupoval v rozpore so zákonom. Orgány súdnej moci sú povinné konať len v zmysle\nzákona a postupom, ktorý im ukladá zákon, resp. Ústava SR. NS SR sa s postupom\nOkresného súdu Dunajská Streda vo svojom rozhodnutí stotožnil a vôbec nezobral tieto\nskutočnosti do úvahy. ...\nJe potrebné uviesť, že právoplatnosť Uznesenia OS DS nastala až po tom, čo bolo\nSťažovateľovi doručené Uznesenie OS LM. Právoplatnosť tohto uznesenia vychádza\nz konštrukcie, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s prekážkou litispendencie ako\ni prekážkou res iudicata, preto nie je možné pristúpiť k uplatneniu prekážky res iudicata,\nbez toho aby sa súd najprv zaoberal skoršie vzniknutou prekážkou, resp. neodstrániteľnou\nvadou konania.\n6\n\nJe zrejmé, že Okresný súd Dunajská Streda sa nezaoberal bližšie podmienkami\nkonania a neskúmal teda ani existenciu prekážky litispendencie. Rozhodnutie, od ktorého sa\nodvodzuje vznik prekážky res iudicata (Uznesenie OS DS), je preto postihnuté prekážkou\nlitispendencie, t. j. nie je možné podľa názoru sťažovateľa prihliadať na účinky prekážky res\niudicata podľa § 159 ods. 3 OSP.\nVzhľadom na skutočnosť, že Uznesenie OS DS bolo z dôvodu prekážky litispendencie,\nktorú súd protiprávne ignoroval, nezákonné, nemôže z neho žiaden účastník odvodzovať\nzákonné právo. Platí zásada, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.\nV súvislosti s vyššie uvedeným je namieste poukázať na to, že existenciou prekážky\nlitispendencie, úlohou ktorej je zabrániť výskytu dvojakých, či viacerých obsahovo\nnezhodných rozhodnutí o tej istej veci (v súlade so zásadou „ne bis in dem“) v predmetnej\nveci, sa Okresný súd Dunajská Streda nezaoberal vôbec.\nSťažovateľ má za to, že jednotlivé prekážky a podmienky konania o nariadenie\npredbežného opatrenia nie je možné posudzovať samostatne, ale vo vzájomnej korelácii. ...\nPosudzovaním prekážky res iudicata je potrebné sa prioritne zaoberať pri konaní\no novom návrhu, nie pri paralelne prebiehajúcich konaniach, ktoré boli začaté v ten istý\ndeň.\nV posudzovanom prípade je v prvom rade nevyhnutné posudzovať prekážku\nlitispendencie, pričom je zjavné, že Okresný súd Dunajská Streda, na rozdiel od iných súdov\nrozhodujúcich o návrhoch sťažovateľa, možný vznik tejto prekážky vôbec neskúmal. ...\nSťažovateľ má za to, že za takéhoto stavu len Okresný súd Liptovský Mikuláš bol\nv konaní so sp. zn. 9Cb/232/2012 oprávnený rozhodnúť o návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia v súvislosti s nehnuteľnosťou v jeho obvode, ako i o ostatných\nvýrokoch návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, t. j. iné okresné súdy, na ktoré bol\nnávrh doručený neskôr, vrátane Okresného súdu Dunajská Streda, nemali právomoc\nrozhodovať o nehnuteľnosti na LV\n\nk. ú.\n\nako aj o ostatných\n\nvýrokoch návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorých už rozhodol Okresný súd\nLiptovský Mikuláš...\nNS SR sa však s argumentáciou Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Krajského súdu\nv Žiline nestotožnil a pri rozhodovaní sa opieral výlučne o neodstrániteľnú podmienku res\n7\n\niudicata, ktorá vznikla navyše neskôr, ako neodstrániteľná podmienka litispendencie. Bez\nakéhokoľvek relevantného dôvodu tak NS SR „zvýhodnil“ jednu neodstrániteľnú podmienku\npred druhou, napriek tomu, že zákon žiadnej podmienke konania výhodnejšie postavanie\nnepriznáva. ...»\n7. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu sťažovateľka uviedla: „Sťažovateľ je toho názoru, že svojou\nargumentáciu sa NS SR povýšil nad zákon. Občiansky súdny poriadok presne stanovuje,\nako sa v prípade existencie totožných konaní majú posudzovať podmienky konania. Skúmať,\nkto zavinil tento procesný stav, vôbec nie je na mieste. NS SR jednoducho nemôže ignorovať\nskutočnosť, že v čase vydania Uznesenia OS DS prebiehalo rovnaké konanie na Okresnom\nsúde Liptovský Mikuláš.\nNS SR bez akéhokoľvek odôvodnenia ponechal prekážku litispendencie bez\npovšimnutia a uprednostnil prekážku res iudicata. Zákon ani jednej z týchto dvoch\nneodstrániteľných prekážok nedáva prednostné postavenie. Pri vzniku aspoň jednej\nprekážky občianske súdne konanie musí byť bez zbytočného odkladu zastavené.\nSťažovateľovi preto nie je pochopiteľné, prečo sa NS SR opieral o prekážku res iudicata,\navšak vôbec sa nezaoberal prekážkou litispendencie, ktorá navyše vznikla skôr.\nPo vzniku prekážky litispendencie konanie na Okresnom súde Dunajská Streda už\nvôbec nemalo pokračovať. Akékoľvek ďalšie úkony a rozhodnutia Okresného súdu Dunajská\nStreda, ktoré nesmerovali k zastaveniu konania, sú z tohto dôvodu nezákonné.\nZ tohto dôvodu sťažovateľ je toho názoru, že NS SR pri vydávaní Uznesenia NS SR\nnerozhodoval podľa relevantnej právnej normy, zvýhodnil jednu neodstrániteľnú podmienku\npred druhou, nezobral do úvahy skutočnosť, že rozhodnutie Okresného súdu Dunajská\nStreda je nezákonné, čím podľa názoru sťažovateľa bolo porušené právo sťažovateľa na\nsúdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. ...“\n8. K porušeniu čl. 48 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nsťažovateľka uviedla: «V konaniach o nariadení predbežného opatrenia vedených medzi\nsťažovateľom na strane žalobcu a Poštovou bankou ako žalovaným bola osoba zákonného\nsudcu jednoznačne určená doručením prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\n8\n\nna Okresný súd Liptovský Mikuláš. Vec bola pridelená Mgr. Slavomíre Mlynarčíkovej,\nktorá je v tomto konaní zákonným sudcom oprávneným rozhodnúť o návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia. V ostatných konaniach mali pridelení sudcovia rozhodnúť\nprocesným zastavením konania vzhľadom na prekážku litispendencie. Nie je predsa možné,\naby o tom istom návrhu rozhodovalo viacero zákonných sudcov súčasne.\nNS SR na tieto skutočnosti vôbec neprihliadal. Svojím Uznesením NS SR „schválil“\nskutočnosť, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol nezákonný sudca,\nnamiesto zákonne prideleného sudcu Okresného súdu Liptovský Mikuláš.\nRozhodnutím NS SR boli porušené ústavné práva sťažovateľa nebyť odňatý\nzákonnému sudcovi, nakoľko „schválením“ Uznesenia OS DS, ktoré bolo vydané\nnezákonným sudcom, NS SR súčasne odňal vec z rozhodovania zákonnému sudcovi, ktorý\nbol ako prvý pridelený v konaní o nariadení predbežného opatrenia rozhodnúť na\nOkresnom súde Liptovský Mikuláš.\nOkresný súd Dunajská Streda bol povinný konanie z dôvodu prekážky litispendencie\nzastaviť a nie o ňom meritórne rozhodovať. NS SR sa s nesprávnym postupom Okresného\nsúdu Dunajská Streda stotožnil, čím konvalidoval porušenie ústavných práv sťažovateľa.»\n9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu boli porušené jej základné práva garantované čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj právo garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej sťažovateľka\nnavrhla, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, vrátil vec\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke úhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n10. Najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie Okresného súdu Liptovský\nMikuláš č. k. 9 Cb 232/2012­323 z 12. decembra 2012 a uznesenie Krajského súdu v Žiline\nč. k. 13 Cob 16/2013­1442 z 19. februára 2013 a konanie zastavil. Najvyšší súd napadnuté\nuznesenie odôvodnil takto: «Osobitne sa dovolací súd zaoberal otázkou, či napadnuté\nrozhodnutie netrpí vadou podľa § 237 písm. d/ O. s. p. Dovolateľ prípustnosť dovolania\nv zmysle tohto ustanovenia odôvodnil poukázaním na rozhodnutia Okresného súdu\n9\n\nDunajská Streda č. k. 11 Cb [116]/2012­223 zo dňa 30. 11. 2012, Okresného súdu\nPrievidza č. k. 14 Cb 177/2012­322 zo dňa 10. 12. 2012 a Okresného súdu Žiar nad\nHronom č. k. 6 C 234/2012­81 zo dňa 20. 12. 2012, ktorých existencia podľa jeho tvrdenia\nzakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci.\nPrekážka právoplatne rozhodnutej veci ­ rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159\nods. 3 O. s. p., je jednou z neodstrániteľných prekážok konania a bráni tomu, aby vec,\no ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná.\nPred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby\ndočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho\nrozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O. s. p.).\nÚčelom predbežného opatrenia je zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov\núčastníkov konania alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. I keď\nrozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci\nsamej, má pre osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím závažné dôsledky. V záujme ich\nprávnej istoty zákon predchádza tomu, aby v tej istej veci (v tomto prípade o tom istom\nnávrhu na nariadenie predbežného opatrenia podanom rovnakým účastníkom konania za\nnezmenených skutkových okolností) bolo predbežné opatrenie nariadené niekoľkokrát\nalebo, aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne (protichodné) rozhodnutia. Tento účel\nzabezpečuje Občiansky súdny poriadok negatívnou podmienkou konania ­ požiadavkou, aby\nrozhodnutiu nebránila prekážka veci začatej v zmysle § 83 O. s. p. alebo právoplatne\nrozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. I keď sú tieto ustanovenia zaradené v tretej časti\nObčianskeho súdneho poriadku („Konanie v prvom stupni“), je na dosiahnutie účelu\nzákona sledovaného inštitútom predbežného opatrenia potrebné aplikovať ich primerane aj\nv konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania. Uznesenie,\nktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, vytvára prekážku veci\nprávoplatne rozsúdenej (§ 159 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 1 O. s. p.), v dôsledku\nčoho súd nemôže ten istý návrh znovu prejednávať.\nPrekážka rei iudicatae nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa\no veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia „táto\nvec“ prejednávaná znova. To však platí len potiaľ, pokiaľ je daná „totožnosť veci“. Za tú\n10\n\nistú vec v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. treba v novom konaní považovať ten istý nárok,\no ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci\nz totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok\nalebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých\nbol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode, a vyplývajúci\nz rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne\nrozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený\npo právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok\nsúdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť\núčastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach\nrozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní\na v druhom ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak\nv neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov (z dôvodu singulárnej alebo\nuniverzálnej sukcesie), ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania. Pokiaľ ale po\nvydaní uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie predbežného opatrenia dôjde k zmene\npomerov (k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie), nezakladá už\nprávoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie predbežného opatrenia prekážku\nveci rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O. s. p.) a súd môže rozhodnúť o novom návrhu na\nnariadenie predbežného opatrenia, i keby prípadne išlo o návrh toho istého účastníka\ns petitom identickým ako bol petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol\nskôr (pred zmenou pomerov) právoplatne zamietnutý uznesením súdu.\nVo vzťahu k prekážke právoplatne rozhodnutej veci sa dovolací súd v prvom rade\nzameral na konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.\n11 Cb [116]/2012. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie na menovanom súde, ako aj konanie\nv posudzovanej veci sa týka rovnakých účastníkov s rovnakým procesným postavením, a to\nspoločností MONAQ Leasing, a. s., so sídlom: Panská 13, Bratislava,\n\n, na\n\nstrane navrhovateľa a Poštovej banky, a. s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,\n, na strane odporcu. Predmetom obidvoch konaní je návrh navrhovateľa\nna nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania.\n\n11\n\nNavrhovateľ sa v posudzovanej veci svojím návrhom domáhal voči odporcovi\nnariadenia nasledovných predbežných opatrení: 1. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa\nakýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech odporcu\nk nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa, zapísaných na\núzemie, obec a okres\n\n, a to ako C­KN parc. č.\n\nzastavané plochy a nádvoria, C­KN parc. č.\n\n, o výmere 49 m2, zastavané plochy\n\n, o výmere 598 m2, zastavané plochy a nádvoria, C­KN parc. č.\n\no výmere 3397 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavby: súp. č.\nsklad plyn fl., súp. č.\nč.\n\n, o výmere 678 m2,\n\n, o výmere 303 m2, zastavané plochy a nádvoria, C­KN\n\na nádvoria, C­KN parc. č.\nparc. č.\n\n, katastrálne\n\n, na parc. č.\n\n, sušiareň, súp. č.\n\n, na parc. č.\n\n, prístrešok O. K., súp. č.\n\n, na parc. č.\n\n,\n,\n\n, na parc.\n\n, sklad, na základe Zmluvy o zriadení\n\nzáložného práva k nehnuteľnosti č. 023/05/550088/A/006 zo dňa 28. 11. 2005, a to až do\nprávoplatného skončenia konania vo veci samej, 2. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa\nakýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložných práv, pôvodne zabezpečujúcich\nZmluvu o úvere č. 023/05/550088 zo dňa 28. 11. 2005 a Zmluvu o úvere č. 021/06/550088\nzo dňa 31. 10. 2006, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, 3. uložiť\nodporcovi zákaz konať v mene navrhovateľa, ako aj vykonávať akékoľvek úkony smerujúce k\nzmene vlastníctva vyššie označených nehnuteľnosti, a to až do právoplatného skončenia\nkonania vo veci samej, 4. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov\nsmerujúcich k výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom centrálnom registri\nzáložných práv pod č. 17289/2005 dňa 29. 11. 2005, a to až do právoplatného skončenia\nkonania vo veci samej, 5. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov\nsmerujúcich k výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom centrálnom registri\nzáložných práv pod č. 21546/2006 dňa 31. 10. 2006, a to až do právoplatného skončenia\nkonania vo veci samej, 6. uložiť odporcovi zákaz prijímať akékoľvek plnenia (inkasá) od\ndlžníkov navrhovateľa uhrádzaných na základe jednotlivých zmlúv o nájme s následnou\nmožnosťou kúpy prenajatej veci, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,\n7. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k uplatneniu\nnárokov ako oprávneného z Notárskej zápisnice napísanou notárkou JUDr. Agátou\nWiegerovou, so sídlom Notárskeho úradu Lamačská cesta 3, Bratislava, dňa 28. 11. 2005,\n12\n\npod č. N 220/2005, Nz 57697/2005, NCRls 57120/2005, z Notárskej zápisnice napísanou\nnotárkou JUDr. Agátou Wiegerovou, dňa 31. 10. 2006, pod č. N 271/2006, Nz 42977/2006,\nNCRls 42834/2006, a to najmä podania návrhu na vykonanie exekúcie, a to až do\nprávoplatného skončenia konania vo veci samej.\nPokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.\n11 Cb 116/2012, navrhovateľ sa aj v tomto konaní domáhal voči odporcovi nariadenia\npredbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi rovnaké povinnosti, ako v konaní\nvedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že v obidvoch porovnávaných\nkonaniach je daná totožnosť účastníkov konania, ako a i totožnosť predmetu konania.\nZ obsahu spisu ďalej vyplýva, že Okresný súd Dunajská Streda uznesením č. k.\n11 Cb [116]/2012­223 zo dňa 30. 11. 2012 návrh navrhovateľa zo dňa 23. 11. 2012 na\nnariadenie predbežného opatrenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že ich\nnáhradu odporcovi nepriznal. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že\nnavrhovateľ svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnil tvrdením, že\n„...konanie odporcu spočívajúce v neodôvodnenom domáhaní sa zaniknutých pohľadávok\nvoči klientom odporcu, je konaním v rozpore so zákonom a spôsobuje a rovnako spôsobí\nznačnú ujmu navrhovateľovi, ale i ostatným klientom odporcu. Navrhovateľ mal za to, že tu\nexistuje bezprostredná hrozba vyplývajúca z konania odporcu tým, že pristúpil k začatiu\nvýkonu záložného práva, ktorým by navrhovateľ ale i tretie subjekty nepochybne utrpeli\nujmu, ktorej náprava by bola značne sťažená. I z tohto dôvodu mal navrhovateľ za to, že\nexistuje naliehavá potreba dočasne upraviť vzájomné vzťahy medzi navrhovateľom\na odporcom prostredníctvom predbežného opatrenia až do konečného rozhodnutia vo veci\nsamej. Na základe vyššie uvedeného mal navrhovateľ za to, že táto podmienka je splnená,\nkeďže realizáciou záložného práva dôjde k vzniku škody, resp. spôsobeniu inej ujmy\nnavrhovateľovi a tretím subjektom. Rovnako tak nariadením predbežného opatrenia\no zákaze výkonu záložného práva sa zabezpečí účel konania. Medzi navrhovateľom\na odporcom nedôjde vydaním predbežného opatrenia s navrhovaným obsahom (tak ako je\nformulovaný v petite) k vzniku nenávratného stavu, pretože predbežné opatrenie bude trvať\nlen do konečného rozhodnutia vo veci samej. Jedinou možnosťou, ako zabezpečiť účel a cieľ\n13\n\nkonania, je podľa navrhovateľa nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa odporcovi\nzakáže výkon záložného práva. Vzhľadom na určitú nerovnováhu vo vzťahu navrhovateľa\nako klienta banky voči odporcovi ako banky, ako aj na samotnú povahu a právnu úpravu\nzáložného práva, je predbežné opatrenie jediným účinným právnym prostriedkom\n(spôsobom), ako možno odporcovi zakázať vykonať úkony, ktoré by zaťažili práva tretích\nosôb, spôsobili značnú ujmu navrhovateľovi vrátane vzniku majetkovej i nemajetkovej\nškody; z tohto dôvodu predbežné opatrenie rešpektuje zásadu proporcionality ­ predbežné\nopatrenie je primerané povahe veci a sledovanému účelu konania, pričom ochrana záujmov\nzúčastnených subjektov je v spravodlivej rovnováhe. Navrhovateľ sa mieni návrhom vo veci\nsamej domáhať určenia zániku záložného práva“ (...)\nV návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde\nLiptovský Mikuláš pod sp. zn. 9 Cb 275/2012 (návrh zo dňa 23. 11. 2012 na č. l. 2 ­ 40\nspisu) navrhovateľ uviedol, že „... konanie odporcu spočívajúce v neodôvodnenom\ndomáhaní sa zaniknutých pohľadávok voči klientom odporcu, je konaním v rozpore\nso zákonom a spôsobuje a rovnako spôsobí značnú ujmu navrhovateľovi, ale i ostatným\nklientom odporcu. Navrhovateľ má za to, že tu existuje bezprostredná hrozba vyplývajúca\nz konania odporcu tým, že pristúpil k začatiu výkonu záložného práva, ktorým by\nnavrhovateľ, ale i tretie subjekty nepochybne utrpeli ujmu, ktorej náprava by bola značne\nsťažená. I z tohto dôvodu má navrhovateľ za to, že existuje naliehavá potreba dočasne\nupraviť vzájomné vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom prostredníctvom predbežného\nopatrenia až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Na základe vyššie uvedeného má\nnavrhovateľ za to, že táto podmienka je splnená, keďže realizáciou záložného práva dôjde\nk vzniku škody, resp. spôsobeniu inej ujmy navrhovateľovi a tretím subjektom. Rovnako tak\nnariadením predbežného opatrenia o zákaze výkonu záložného práva sa zabezpečí účel\nkonania. Medzi navrhovateľom a odporcom nedôjde vydaním predbežného opatrenia\ns navrhovaným obsahom (tak ako je formulovaný v petite) k vzniku nenávratného stavu,\npretože predbežné opatrenie bude trvať len do konečného rozhodnutia vo veci samej.\nJedinou možnosťou, ako zabezpečiť účel a cieľ konania, je podľa navrhovateľa nariadenie\npredbežného opatrenia, ktorým sa odporcovi zakáže výkon záložného práva. Vzhľadom na\nurčitú nerovnováhu vo vzťahu navrhovateľa ako klienta banky voči odporcovi ako banky,\n14\n\nako aj na samotnú povahu a právnu úpravu záložného práva, je predbežné opatrenie\njediným účinným právnym prostriedkom (spôsobom), ako možno odporcovi zakázať vykonať\núkony, ktoré by zaťažili práva tretích osôb, spôsobili značnú ujmu navrhovateľovi vrátane\nvzniku majetkovej i nemajetkovej škody; z tohto dôvodu predbežné opatrenie rešpektuje\nzásadu proporcionality ­ predbežné opatrenie je primerané povahe veci a sledovanému\núčelu konania, pričom ochrana záujmov zúčastnených subjektov je v spravodlivej\nrovnováhe. Navrhovateľ sa mieni návrhom vo veci samej domáhať určenia zániku záložného\npráva“ (str. 6­7 návrhu).\nVyplývajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľ v obidvoch konaniach vedených tak na\nOkresnom súde Dunajská Streda, ako aj na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, založil svoj\nnávrh na nariadenie predbežného opatrenia na identických skutkových okolnostiach,\nz ktorej skutočnosti je zrejmé, že k zmene pomerov po zamietnutí návrhu navrhovateľa\nOkresný súdom Dunajská Streda nedošlo.\nUznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11 Cb [116]/2012­223 zo dňa\n30. 11. 2012, keďže proti nemu nebolo podané odvolanie, nadobudlo právoplatnosť dňa\n22. 12. 2012. Okresný súd Liptovský Mikuláš o návrhu navrhovateľa v posudzovanej veci\nrozhodol dňa 12. 12. 2013 uznesením č. k. 9 Cb 232/2012­323, potvrdeným Krajským\nsúdom v Žiline ako súdom odvolacím (jeho uznesením č. k. 13 Cob 16/2013­1442 zo dňa\n19. 02. 2013, právoplatné dňom 04. 03. 2013). Z uvedeného vyplýva, že v čase\nrozhodovania súdu prvého stupňa síce prekážka právoplatne rozhodnutej veci neexistovala,\nkeďže vyššie označené uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sa stalo právoplatným až\ndňa 22. 12. 2012, ale stalo sa tak v čase pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní\nodporcu.\nNa prekážku právoplatne rozhodnutej veci je potrebné prihliadať v každom štádiu\nkonania a jej existencia má za následok, že konanie musí byť zastavené v ktoromkoľvek\nštádiu konania. Keďže táto vada konania existovala v čase rozhodovania odvolacieho súdu\nv predmetnej veci, je nepochybné, že pre existenciu tejto prekážky ako dôsledku materiálnej\npovahy právoplatného rozsudku a splnenia totožnosti veci v obidvoch súdnych konaniach,\nmalo byť konanie vo veci navrhovateľa vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš,\nzastavené.\n15\n\nNa základe uvedeného je zrejmé, že vo veci konajúce súdy zaťažili konanie procesnou\nvadou v zmysle § 237 písm. d/ O. s. p. Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť\ndovolania a je zároveň dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušiť,\npretože rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôžu\nbyť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré dovolací súd viedli k záveru, že\nnapadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj prvostupňové uznesenie, je potrebné zrušiť,\ndovolací súd neskúmal ďalšie námietky dovolateľa týkajúce sa vád konania ...\nS poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd dovolaním napadnuté\nuznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 243b ods. 2 veta\nprvá, § 243b ods. 3 veta prvá. § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p. zrušil. Súčasne\npodľa § 104 ods. 1 O. s. p. konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci\npredstavujúcej neodstrániteľnú prekážku konania, zastavil.»\nIII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\n16\n\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu alebo\nrozhodnutím štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (m. m. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).\nIV.\n13. Predmetom sťažnosti pred ústavným súdom je námietka porušenia základných\npráv sťažovateľky garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva garantovaného\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, a to z dôvodov, že najvyšší súd podľa\nsťažovateľky nezohľadnil pri rozhodovaní v jej veci prekážku litispendencie a uprednostnil\nprekážku rei iudicatae.\nVšeobecne k princípom spravodlivého procesu\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\n\n17\n\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n15. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu\nochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\n16. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05). Podľa stálej judikatúry\nústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na\nspravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá\npovinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi,\ndodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (II.\nÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s\nplatným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS\n340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú upravené\nnáležitosti odôvodnenia rozsudku.\n17. Inak povedané, povinnosť súdu zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový\nstav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená\npovinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení\nrozhodnutia, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci\nvyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne\nvysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov súd\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie\n18\n\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; detailnosť a obsažnosť odôvodnenia\nrozhodnutia môže byť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríklad\nvzhľadom na vyhovenie všetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného\nprostriedku všetkými účastníkmi konania a pod. (porov. § 157 ods. 3 a 4 OSP)], obe\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného\npostupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\n18. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\nZávery ústavného súdu vo veci samej\nK prekážke litispendencie\n19. V rámci logickej výstavby konklúzií ústavného súdu k námietkam sťažovateľky\nv rámci predbežného prerokovania sťažnosti je nutné zaoberať sa na prvom mieste\nnámietkou, že najvyšší súd bol v rámci svojho postupu a rozhodovania veci povinný\nzohľadniť skutočnosť, že Okresný súd Dunajská Streda nebol oprávnený z dôvodu prekážky\nskôr začatého konania o tej istej veci na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (t. j. z dôvodu\nlitispendencie) rozhodnúť o podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a bol\npovinný konanie pred ním zastaviť.\n20. Podľa § 83 OSP začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na\nsúde iné konanie.\nPodľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené\npodmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania,\nktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\n21. Ustanovenie § 83 OSP vyjadruje procesnú prekážku konania (litispendenciu),\nktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Totožnosť veci je\ndaná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo\n\n19\n\nvyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len\njeden z uvedených znakov totožnosti veci. Na prekážku skôr začatého konania v tej istej\nveci je povinný prihliadať súd, ktorý sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti v konkrétnej\nveci dozvie, že v tejto veci už iný súd koná. V prípade, ak súd koná a rozhodne napriek\nprekážke prv začatého konania, s ktorou sa súd (prvostupňový) vo svojom rozhodnutí\nnevysporiadal, účastník konania je oprávnený túto námietku predniesť aj v odvolacom\nkonaní. Na prekážku litispendencie musí rovnako prihliadať i odvolací súd z úradnej\npovinnosti.\n22. „Vecou“ bol v tomto prípade návrh na nariadenie predbežného opatrenia\ndoručený z hľadiska času najskôr na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Od momentu\ndoručenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia Okresnému súdu Liptovský Mikuláš\n(ktorým sa začalo konanie – § 79 ods. 1 v spojení s § 82 ods. 1 OSP) vznikla vo vzťahu\nku konaniam na ostatných okresných súdoch, ktorým bol v ten istý deň doručený totožný\nnávrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážka skôr začatého konania, a teda\nprekážka litispendencie sa vzťahovala i na konanie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.\n11 Cb 116/2012 až do momentu, kedy by odpadla prekážka konania napríklad tým, že by\nOkresný súd Liptovský Mikuláš postúpil vec v časti týkajúcej sa nehnuteľností v obvode\nOkresného súdu Dunajská Streda tomuto súdu (§ 105 ods. 2 OSP). Uznesenie Okresného\nsúdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 nadobudlo\nprávoplatnosť 22. decembra 2012. Sťažovateľka nepodala proti tomuto uzneseniu\nOkresnému súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 odvolanie\na nenamietala prekážku litispendencie v odvolacom konaní.\n23. Hic et nunc ústavný súd pripomína zásadu vigilantibus iura scripta sunt (bdelým\nprináležia práva) rozvíjanú v pomeroch moderného právneho štátu, ktorá poníma subjekty\nprávnych vzťahov ako emancipovaných jedincov a entity, ktorí sa musia aktívne pričiniť\no to, aby ich práva boli rešpektované a chránené a nespoliehať sa na ochranársku ruku\npaternalistického štátu (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.\nIV.ÚS 1106/08 z 10. marca 2009, bod 22). Táto zásada teda zdôrazňuje aj vlastné pričinenie\n\n20\n\nna ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva\na robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu,\na využil prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonal prípadné potrebné\nopatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (porov. II. ÚS 213/09, IV. ÚS 57/2011,\nIV. ÚS 349/2011).\n24. A tak aj keď možno mať objektívne pochybnosti o zákonnosti postupu Okresného\nsúdu Dunajská Streda, čo sa týka nezohľadnenia prekážky skôr začatého konania v tej istej\nveci na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, ako aj miestnej nepríslušnosti Okresného súdu\nDunajská Streda rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti\ns nehnuteľnosťami, ktoré sa nenachádzali v jeho obvode [§ 88 písm. h) OSP], sťažovateľka\nnepristúpila aktívne k ochrane svojich práv a nepodala odvolanie voči uzneseniu\nOkresnému súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 a možno jej\nsčasti pripísať stav založený právoplatným uznesením Okresnému súdu Dunajská Streda\nsp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012.\n25. Najvyšší súd v konaní o dovolaní napadnutým uznesením však rozhodol\no dovolaní voči rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline č. k. 13 Cob 16/2013­1442\nz 19. februára 2013, ktorý tento rozhodol o odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu\nLiptovský Mikuláš č. k. 9 Cb 232/2012­323 z 12. decembra 2012. Ako už ústavný súd\nkonštatoval, námietku litispendencie bola sťažovateľka oprávnená vzniesť v odvolacom\nkonaní proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012\nz 30. novembra 2012. Najvyšší súd, preskúmavajúc rozhodnutie Krajského súdu v Žiline\nsúvisiace s rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš, nemohol prihliadať na\nskutočnosť, že Okresný súd Dunajská Streda konal o návrhu na nariadenie predbežného\nopatrenia ako celku, napriek tomu, že o identickom návrhu ako celku sa začalo skôr konanie\nna Okresnom súde Liptovský Mikuláš, keďže otázka prekážky litispendencie sa vzťahovala\nna konanie pred Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 a potenciálne\nodvolacie konanie voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012\nz 30. novembra 2012.\n\n21\n\n26. Inak povedané, otázka litispendencie vyvstala v konaní pred Okresným súdom\nDunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 (a vzťahovala sa i na prípadné odvolacie konanie\nvoči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra\n2012), a nie v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 9 Cb 232/2012\n(a nevzťahovala sa na odvolacie či dovolacie konanie voči uzneseniu Okresného súdu\nLiptovský Mikuláš č. k. 9 Cb 232/2012­323 z 12. decembra 2012). V prípade právoplatného\nuznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012\nbol najvyšší súd povinný zohľadniť toto právoplatné uznesenie Okresného súdu Dunajská\nStreda a nemohol zohľadniť prekážku litispendencie, ktorá vyvstala pred už právoplatne\nskončeným konaním pred Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012.\nNajvyšší súd v tomto smere nijako nepochybil.\nK prekážke rei iudicatae\n27. Ďalšou otázkou, na ktorú je potrebné vzhľadom na argumentáciu sťažovateľky\na napadnuté uznesenie najvyššieho súdu reflektovať, je, či možno považovať uznesenie\nOkresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 za vec\nprávoplatne rozhodnutú (res iudicata) vo vzťahu ku konaniu Okresného súdu Liptovský\nMikuláš sp. zn. 9 Cb 232/2012, resp. odvolaciemu konaniu pred Krajským súdom v Žiline\nsp. zn. 13 Cob 16/2013.\n28. Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené\npodmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 159 ods. 1 OSP doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním,\nje právoplatný.\nPodľa § 159 ods. 2 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov\na pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.\nPodľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa\nprejednávať znova.\n\n22\n\n29. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) nastáva vtedy, ak sa má\nv ďalšom konaní prerokúvať totožná vec, o ktorej už v inom konaní bolo právoplatne\nrozhodnuté. O totožnú vec ide vtedy, pokiaľ ide v novom konaní o (i) ten istý nárok alebo\nstav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka (ii) rovnakého predmetu\nkonania a (iii) tých istých osôb. Rovnaký (totožný) predmet konania je daný vtedy, ak ten\nistý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových\ntvrdení, ktorými bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne\nrozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom skutok (skutkový dej), ktorý bol predmetom\npôvodného konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je\ndaná i vtedy, ak skutok (skutkový dej) bol doteraz posúdený po právnej stránke nesprávne\nalebo neúplne. O rovnaký (totožný) predmet konania ide tiež vtedy, ak bol rovnaký skutok\nv novom konaní právne kvalifikovaný inak než v konaní pôvodnom (porov. uznesenie\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 3199/2009 z 23. februára 2011).\n30. V širšom ponímaní prekážka rei iudicatae súvisí s účinkami právoplatnosti\nsúdneho rozhodnutia. Jurisprudencia i judikatúra v tomto smere rozlišuje formálnu stránku\nprávoplatnosti (§ 159 ods. 1 OSP) a materiálnu stránku právoplatnosti [§ 159 ods. 2 a 3 OSP\n– ide zároveň o vymedzenie subjektívnych (ods. 2) a objektívnych (ods. 3) medzí\nprávoplatnosti] súdneho rozhodnutia. Z formálneho hľadiska nadobúda právoplatnosť\nrozhodnutie, ktoré nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom (konečnosť\nrozhodnutia). K materiálnym stránkam (účinkom) právoplatnosti rozhodnutia náleží jeho\nnezmeniteľnosť (Einmaligkeitswirkung; prejavuje sa ako prekážka rei iudicatae) a jeho\nzáväznosť (Bindungswirkung) [porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Rakúska\n(Oberster Gerichtshof) 1 Ob 574/95 z 17. 10. 1995; uznesenie ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 586/2011 z 15. decembra 2011; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n23 Cdo 2890/2009 zo 7. decembra 2009].\n31. Čo sa týka prekážky rei iudicatae a právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na\nnariadenie predbežného opatrenia, ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov,\npodľa ktorej pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie,\n\n23\n\nktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne\nrozsúdenej [pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu zo 16. mája 2011\n(Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011,\nstanovisko č. 25); uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 249/2010 z 13. mája 2010, nález\nústavného súdu IV. ÚS 256/2012 z 18. septembra 2012]. Zohľadniac tieto závery, sa\nústavný súd už v minulosti k obdobnému skutkovému stavu ako vo veci sťažovateľky\nvyjadril takto: „... v prípade, že účastník podá viacero obsahovo identických návrhov\nparalelne (teda pôjde o samostatné návrhy vedené ako samostatné konania pod odlišnými\nspisovými značkami) z tých istých dôvodov, týkajúcich sa tej istej veci, medzi tými istými\núčastníkmi bezo zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie, je potom podľa\nnázoru ústavného súdu prípustné, aby súd po posúdení rozhodných okolností rozhodol\no tom, že skoršie právoplatné rozhodnutie súdu o jednom z týchto podaných návrhov na\nvydanie predbežného opatrenia za splnenia už uvedených podmienok totožnosti veci tvorí\nprekážku res iudicata.“ (pozri uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 9/2012\nzo 17. januára 2012)\n32. Pokiaľ teda sťažovateľka podala v ten istý deň viacero identických návrhov na\nnariadenie predbežného opatrenia na viaceré okresné súdy a pokiaľ Okresný súd Dunajská\nStreda rozhodol uznesením sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 (právoplatným\n22. decembra 2012) o celom návrhu, najvyšší súd správne judikoval, že právoplatnosť\nuznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012\nvytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) pre ostatné neskončené\nkonania o tom istom sťažovateľkinom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na\nostatných okresných súdoch. Najvyšší súd správne ustálil, že na túto prekážku právoplatne\nrozhodnutej veci bolo potrebné prihliadať v každom štádiu konania na ostatných okresných\nsúdoch alebo odvolacích súdoch a iné konanie na inom okresnom súde o totožnom návrhu\nna nariadenie predbežného opatrenia malo byť zastavené v ktoromkoľvek štádiu konania.\nKeďže táto vada konania (prekážka právoplatne rozhodnutej veci) existovala v čase\nrozhodovania Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci, bolo nepochybné, že pre\nexistenciu tejto prekážky malo byť konanie vo veci sťažovateľky vedenej na Okresnom súde\n24\n\nLiptovský Mikuláš sp. zn. 9 Cb 232/2012 zastavené. Najvyšší súd ani v tomto smere nijako\nvo svojom právnom zhodnotení veci a právnej argumentácii nepochybil.\nK enunciátu uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda\n33. Pre komplexnú odpoveď na všetky otázky implikované v prerokovávanej veci\nv súvislosti s prekážkou veci právoplatne rozhodnutej ústavný súd obracia pozornosť na\nvýrok uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra\n2012. Kľúčovou v tomto smere je otázka, či znenie výroku uznesenia Okresného súdu\nDunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 nepripúšťa interpretáciu,\npodľa ktorej by sa výrok (v širšom celé uznesenie) vzťahoval iba na nehnuteľnosti\nnachádzajúce sa v obvode Okresného súdu Dunajská Streda [§ 88 písm. h) OSP], čím by pri\nneexistencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k nehnuteľnostiam\nnachádzajúcim sa v obvode iných okresných súdov boli tieto oprávnené rozhodnúť o návrhu\nna nariadenie predbežného opatrenia v týchto častiach, a naopak, napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu by bolo nutné považovať za svojvoľné z dôvodu ignorovania skutkového a\nprávneho stavu veci.\n34. Podľa § 155 ods. 1 prvej vety OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd\nvo výroku rozsudku.\nPodľa § 159 ods. 2 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov\na pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.\nPodľa § 167 ods. 2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie\nprimerane ustanovenia o rozsudku.\n35. Enunciát (výrok) tvorí jadro a najpodstatnejšiu časť rozhodnutia súdu. Výrok je\nkonštitutívnou a esenciálnou súčasťou súdneho rozhodnutia, v ňom konajúci súd vyjadruje\nsvoj záväzný úsudok o predmete konania. Výrok musí byť formulovaný tak, aby z neho bolo\njednoznačne zrejmé, ako súd rozhodol (porov. uznesenie ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 254/2012 z 13. júna 2012 alebo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 335/2009\n\n25\n\nz 18. augusta 2010). Po obsahovej stránke musí výrok spĺňať atribút jasnosti,\nzrozumiteľnosti, presnosti a určitosti.\n36. Enunciát však nemožno interpretovať oddelene od odôvodnenia rozhodnutia. Ako\nnás poúča už judikatúra Najvyššieho správneho súdu Československa, „není... žádného\nvšeobecného, a ani pro případ, o jaký jde, žádného speciálního ustanovení, které by\npředpisovalo pro rozhodnutí vydávaná... přesné formální rozlišování mezi enunciátem\nrozhodnutí a jeho důvody s tím účinkem, že výroky... obsažené formálně v části označené\njako odůvodnění nebyly by schopny právní moci. Co úřad vysloviti chtěl a vyslovil, vlastní\ntenor jeho rozhodnutí, dlužno zjistiti pečlivou interpretací celého rozhodnutí včetně důvodů\nrozhodovacích, aniž možno omezovati se pouze na tu jeho část, která formálně prezentuje se\njako enunciát“ [Boh. A 4808/1925 (sp. zn. 12271/25)]. Artikulované závery sú i po\ndesaťročiach rovnako aktuálne, čoho potvrdením je i uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Tost 23/2013 z 24. júla 2013, v ktorom, vychádzajúc z nálezu ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 18/2013 z 22. mája 2013, najvyšší súd potvrdil, že pri formovaní právneho názoru\nmusí najvyšší súd akcentovať celý kontext nálezu ústavného súdu, t. j. jeho výrok\ni odôvodnenie v ich vzájomnej súvislosti. V neposlednom rade možno v tejto súvislosti\nodkázať aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „ESD“), podľa\nktorej výrok súdneho rozhodnutia musí byť interpretovaný vo svetle odôvodnenia tohto\nrozhodnutia (pozri rozsudok ESD vo veci Robert Bosch GmbH v. Hauptzollamt Hildesheim\nzo 16. 3. 1978, č. 135/77, European Court Reports 1978 – 00855).\n37. Výrok uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012\nz 30. novembra 2012 znie: „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.“\n38. Z výroku i z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.\n11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 je zrejmé, že Okresný súd Dunajská Streda rozhodol\no návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu ku všetkým v návrhu uvedeným\nnehnuteľnostiam, t. j. i vo vzťahu k tým, ktoré sa nenachádzajú v obvode Okresného súdu\nDunajská Streda a ktoré boli v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvedené\na špecifikované (ide napr. o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Bratislava\n26\n\n– Staré Mesto, Spišská Nová Ves, Senec, Partizánske, Liptovský Mikuláš, Nové Zámky,\nPrievidza, Humenné a iné v rámci celého územia Slovenskej republiky). Právoplatnosť\nuznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012\nteda vytvorila prekážku právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) veci pre ostatné neskončené\nkonania o tom istom sťažovateľkinom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na\nostatných okresných súdoch, aj čo sa týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v obvodoch\ntýchto iných okresných súdov. Aj v tomto smere tak zostáva napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu ústavne akceptovateľné a nesvojvoľné.\nK účinkom právoplatnosti rozhodnutia vychádzajúceho z nesprávneho posúdenia veci\n39. Poslednou nezodpovedanou zostáva otázka, ako sa postaviť k právoplatnému\nvýroku (v širšom rozhodnutiu), ktorý je zjavne nezákonný, napr. preto, že konajúci súd\nrozhodol v rozpore so svojou zákonom vymedzenou príslušnosťou či priznanou\nprávomocou, alebo vo veci rozhodoval a právoplatne rozhodol nezákonný sudca a pod.\n40. Najprv je potrebné poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky,\nktorý uviedol: „Pro posouzení, zda je dána překážka věci pravomocně rozhodnuté, není\nvýznamné, jak byl soudem skutek (skutkový děj), který byl předmětem původního řízení,\nposouzen po právní stránce. Překážka věci pravomocně rozhodnuté nastává i tehdy, jestliže\nskutek (skutkový děj) byl soudem v původním řízení posouzen po právní stránce nesprávně\nnebo neúplně. ... Na správnosti tohoto závěru nemůže nic změnit – jak shora uvedeno – ani\nkdyby se soudy v původním řízení mýlily a věc posoudily po právní stránce nesprávně.“\n(pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 1830/2009 z 11. februára\n2010; rovnaké závery porov. napr. aj v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 300/2009\nz 29. apríla 2010 alebo uznesení ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 39/2012 z 25. januára 2012).\n41. Nadväzujúc na uvedenú judikatúru, ústavný súd vo všeobecnosti dopĺňa, že\nvo vzťahu k výrokom rozhodnutí a rozhodnutiam ako takým, ktoré sa priečia objektívnemu\nprávu, možno nahliadať prizmou dvoch princípov právneho štátu formujúcich súdne\nkonanie.\n\n27\n\n42. Na jednej strane ide o princíp spravodlivého súdneho konania, ktorý je (v širšom\nzmysle) vyjadrením všeobecného záujmu na zákonnosti a ústavnosti rozhodnutí súdov\na predovšetkým (v užšom a primárnom zmysle) záujmu účastníkov konania na tom, aby ich\nvec (ich práva a povinnosti) bola spravodlivo posúdená a rozhodnutá nezávislým\na nestranným súdom. Na druhej strane ide o princíp právnej istoty subjektov práva\na účastníkov súdneho konania v prípade právoplatného súdneho rozhodnutia.\n43. Na účely ochrany a aplikácie týchto legitímnych záujmov právny poriadok\nkonštruuje konkrétny systémy ochrany.\n44. Pre účely aplikácie princípu spravodlivého súdneho konania slúži inštitút\ninštančnosti súdneho konania pred všeobecnými súdmi, ďalej katalóg opravných\nprostriedkov (riadnych a mimoriadnych), suspenzívny účinok podaného odvolania, kasačné\nprávomoci nadriadených súdov a pod. Preferuje sa teda požiadavka spravodlivého súdneho\nkonania a rozhodnutia konkrétnej veci pred princípom právnej istoty účastníkov konania,\na teda záujmom na odstránení právnej neistoty.\n45. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia v konkrétnej veci (až do jeho\nprípadného zrušenia v rámci konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo\nkonania o sťažnosti pred ústavným súdom) je však následne potrebné preferovať princíp\nprávnej istoty subjektov práva, najmä účastníkov konkrétneho, právoplatne skončeného\nsúdneho konania, ktorého ochrana je zabezpečovaná inštitútom právoplatnosti súdneho\nrozhodnutia a formálnymi a materiálnymi účinkami právoplatnosti rozhodnutia, ktoré\nneumožňujú prvostupňovému a druhostupňovému súdu opätovne konať a rozhodnúť bez\nzmeny skutkových okolností o tej istej veci (pozri body 29 a 30), a to i v prípade, že\nprávoplatné súdne rozhodnutie (výrok) je zjavne v rozpore s objektívnym právom. Inak\npovedané, zákonným naplnením požiadaviek a princípov právneho štátu, konkrétne právnej\nistoty, je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Právoplatnosť v civilnom procese značí\npredovšetkým nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia a jeho záväzné účinky na právne vzťahy\nmedzi účastníkmi, ktoré prostredníctvom inštitútu právoplatnosti nadobudli kvalitu\n28\n\njudikovaných právnych vzťahov, t. j. vzťahov aprobovaných súdnou mocou. Do účinkov\nprávoplatnosti možno zasiahnuť len v prípadoch presne ustanovených zákonom a len\nz dôvodov, ktoré sú významnejšie než je záujem štátu na právnej istote a stabilite súdnych\nrozhodnutí (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. septembra 1996).\n46. Na základe uvedených konklúzií ústavný súd konštatuje, že právoplatné\nuznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012\nbolo potrebné i napriek pochybnostiam o správnom zistení skutkového stavu veci a miestnej\npríslušnosti Okresného súdu Dunajská Streda pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia vo vzťahu k v návrhu označeným nehnuteľnostiam považovať za\nprekážku veci právoplatne rozhodnutej pre postup ostatných okresných súdov a krajských\nsúdov o tom istom návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu túto skutočnosť reflektuje, najvyšší súd správne posúdil\nprávoplatné uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012\nz 30. novembra 2012 ako prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre ďalšie súdne konania\no tom istom návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a jeho závery sú\nústavne aprobovateľné, nesvojvoľné a nemožno konštatovať neústavný zásah do\nsťažovateľkou označených práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nZáver\n47. Úloha ústavného súdu sa v konaní podľa čl. 127 ústavy obmedzuje predovšetkým\nna kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich\nprocesného postupu) s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných\n\nslobodách\n\n(porov.\n\nI. ÚS 17/01,\n\nII.\n\nÚS\n\n137/08,\n\nIII.\n\nÚS\n\n328/08,\n\nIV. ÚS 11/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu zásadne len v miere posúdenia, či tieto sú zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\n\n29\n\nmajú za následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05,\nII. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n48. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v postupe\na v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nič ústavne\nnekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti,\nodmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2015\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežné opatrenie", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "litispendencia", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:7af8c36a-72d5-4921-8757-9bbc419f90f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 256/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 256/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7af8c36a-72d5-4921-8757-9bbc419f90f2"}, {"guid": "ussr:84c67250-252f-4da7-8856-56535825b24e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-13", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:84c67250-252f-4da7-8856-56535825b24e"}, {"guid": "ussr:7d59850b-19fa-417d-8184-eebaf7729ef6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 349/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 349/2011 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d59850b-19fa-417d-8184-eebaf7729ef6"}, {"guid": "ussr:7d6a4efa-ab15-4092-89d8-dde00bad6381", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 39/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 39/2012 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d6a4efa-ab15-4092-89d8-dde00bad6381"}, {"guid": "ussr:99d6bcb2-a3c7-4e93-811a-55c818e5b1d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 9/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 9/2012 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99d6bcb2-a3c7-4e93-811a-55c818e5b1d2"}, {"guid": "ussr:fedf1fb9-151c-4ad8-afa2-f028302f711b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 586/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 586/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fedf1fb9-151c-4ad8-afa2-f028302f711b"}, {"guid": "ussr:3d853fef-7df3-4a7d-91d2-652e76e53275", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 57/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 57/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d853fef-7df3-4a7d-91d2-652e76e53275"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:a944ba00-5966-4722-9975-48cad2ab44aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2010 z 13. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-13", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a944ba00-5966-4722-9975-48cad2ab44aa"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:949ea8f9-4b27-4106-a70d-7bdacfee3b85", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 213/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 213/09 z 27. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-27", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949ea8f9-4b27-4106-a70d-7bdacfee3b85"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "edf70e5e-4e7c-4b1e-8cfa-08f008b74ac3:abdfc044-8ae2-452e-9021-439b37c5cb0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/113/2012", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/113/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/edf70e5e-4e7c-4b1e-8cfa-08f008b74ac3:abdfc044-8ae2-452e-9021-439b37c5cb0b"}, {"guid": "77e06d64-f8d5-411f-bb25-8ab34e773200:f1ca6f23-5244-4f66-9fd9-8b54fefa4714", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cb/50/2012", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/50/2012 z 20. 8. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2012-08-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/77e06d64-f8d5-411f-bb25-8ab34e773200:f1ca6f23-5244-4f66-9fd9-8b54fefa4714"}, {"guid": "c2a7fc81-fac0-4a6e-918c-27055c25dd4e:93ad738a-5a72-489d-825f-3844f5290c7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cb/107/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 8Cb/107/2012 z 27. 2. 2013", "sud": "Okresný súd Nové Mesto n/V", "datum_vydania": "2013-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c2a7fc81-fac0-4a6e-918c-27055c25dd4e:93ad738a-5a72-489d-825f-3844f5290c7d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f0627dbf-f5f9-4d9a-8afc-ae9029a01cee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.242.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 242/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.242.2024.1"}, {"guid": "ussr:f0a23a9b-8cdb-4b3f-9226-6fe2a387cab2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.185.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 185/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 185/2024 z 28. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.185.2024.1"}, {"guid": "ussr:e8350194-9dc2-4796-82a3-547e9943dff1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.57.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 57/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/2024 z 25. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.57.2024.1"}, {"guid": "ussr:1356913c-ea3b-43e7-ac6a-c837347f4720", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.654.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 654/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 654/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.654.2023.1"}, {"guid": "ussr:ff8b9a05-aaf1-492e-9bac-1b20a11a240c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.395.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 395/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 395/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.395.2022.1"}, {"guid": "ussr:9b167ef8-25d8-43fb-aac2-418b548f5474", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.118.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 118/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 118/2022 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.118.2022.1"}, {"guid": "ussr:cbfb2f1c-7a49-4a46-80d3-bf0ac3ab7790", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.578.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 578/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 578/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.578.2020.1"}, {"guid": "ussr:4519c16d-5bf3-420e-85b0-72f20544bac5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.526.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 526/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 526/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.526.2015.1"}, {"guid": "ussr:82c316b7-6017-4a66-930b-a07a876550a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.111.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.111.2015.2"}, {"guid": "ussr:ea98d829-2faf-4e48-a254-09960c99061f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.46.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 46/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 46/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.46.2015.1"}, {"guid": "a1458b6a-7678-46f7-8236-f4bd332fe091:9947118a-6854-48bc-937c-f3d49bc59a8f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4215010329.1", "spisova_znacka": "1Tos/45/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1Tos/45/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4215010329.1"}, {"guid": "3dcc4ec1-0594-4e31-ad69-0b513714b99f:34402395-aa33-42c4-bc19-658d4f03ad25", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5122203230.4", "spisova_znacka": "38Cb/39/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/39/2022 z 1. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-04-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5122203230.4"}]}