{"guid": "ussr:155e2cf6-f81a-44bd-a5e5-13893b6307b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.725.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 725/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 725/2014 z 10. 3. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 725/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.725.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-03-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/155e2cf6-f81a-44bd-a5e5-13893b6307b2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.725.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.725.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.725.2014.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 725/2014­35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti obchodnej spoločnosti WM Consulting\n& Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej JUDr. Romanom\nKvasnicom, Advokátska kancelária, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 78/2005, za účasti Okresného\nsúdu Nitra, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r.\no., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra\nv konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 78/2005 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresný\n\nsúd\n\nNitra\n\nje\n\npovinný\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nWM Consulting & Communication, s. r. o., uhradiť trovy konania v sume 340,89 € (slovom\ntristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Romana\nKvasnicu, Advokátska kancelária, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2014\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 78/2005.\nNávrhom na vykonanie exekúcie z 18. marca 2005 sa pôvodný veriteľ –\n,\noprávnený“),\n\ndomáhal\n\n(ďalej len „pôvodný veriteľ“ alebo „pôvodný\nvymoženia\n\npohľadávky\n\nv\n\nsume\n\n41 960 Sk\n\n(1 392,82 €)\n\ns príslušenstvom priznanej platobným rozkazom okresného súdu sp. zn. Ro 845/1994\nzo 6. marca 1995 voči povinnému v 1. rade\n, povinnému v 3. rade\n\n, povinnej v 2. rade\na povinnému vo 4. rade\n\n(spolu ďalej len „povinní“).\nZmluvou o postúpení pohľadávok z 15. decembra 2010 postúpil pôvodný oprávnený\nsťažovateľovi pohľadávku, ktorá je predmetom napadnutého exekučného konania. Na tomto\nzáklade sťažovateľ zaslal okresnému súdu návrh na zmenu účastníka konania.\n2\n\nOkresný súd uznesením č. k. 17 Er 78/2005­63 z 10. mája 2011 rozhodol tak,\nže pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania namiesto\npôvodného oprávneného vstupuje sťažovateľ.\nSťažovateľ namietal, že okresný súd „po dobu dlhšiu ako 21 mesiacov nezabezpečil\nprávoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia“, preto zaslal okresnému súdu 15. februára 2013\nžiadosť o prijatie opatrení umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným.\nOkresný súd na predmetnú žiadosť nereagoval, preto sťažovateľ podal predsedovi\nokresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktorú okresný súd reagoval podaním z 3.\ndecembra 2013, v ktorom „iba konštatoval, že predmetné uznesenie nebolo možné doručiť\npovinným v 1. až 4. rade a doručuje sa im na posledné zistené adresy pobytu“.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n„Súčasný protiprávny stav spočíva v tom, že Okresný súd síce pripustil zmenu\núčastníka konania na strane oprávneného, avšak nevykonal plynule opatrenia na doručenie\nrozhodnutia súdu povinným, čím predmetné uznesenie do dnešného dňa nenadobudlo\nprávoplatnosť a vykonateľnosť, hoci v odpovedi zo dňa 03. 12. 2013 bolo uvedené,\nže uznesenie sa povinným doručuje. Sťažovateľ sa týmto postupom Okresného súdu dostal\ndo právneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov v konaní spôsobenými prvostupňovým\nOkresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy exekútor nemôže ďalej\nvykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky v prospech skutočného veriteľa,\nktorým je aktuálne sťažovateľ. Konanie o rozhodovaní čiastkovej otázky právneho\nnástupníctva na strane oprávneného, trvá od 08. 04. 2011, t. j. už vyše troch rokov.\nSťažovateľ má za to, že doterajšia dĺžka konania o tejto čiastkovej otázke\nje ovplyvnená iba nečinnosťou Okresného súdu, ktorý adekvátne nereaguje na žiadne\npísomne doručené podania sťažovateľa. Následky tejto skutočnosti, ktoré spôsobil svojou\nnečinnosťou orgán, ktorého úlohou je práve ochrana zákonnosti, vyvoláva v sťažovateľovi\n3\n\nstratu dôvery k tomuto orgánu a najmä bráni uspokojeniu pohľadávky sťažovateľa, v pozícií\nnového veriteľa, a to aj napriek tomu, že je držiteľom exekučného titulu. Jeho postavenie\noprávneného z exekúcie vedenej pod sp. zn. 17 Er/78/05 (EX 702/05), je vo vzťahu\nk exekútorovi závislé od rozhodnutia Okresného súdu, na ktoré je naviazané aj reálne\nuspokojenie jeho pohľadávky a tým aj vymožiteľnosť jeho súdom už raz priznaného práva.\nSťažovateľ považuje nečinnosť Okresného súdu za vážny zásah do svojich majetkových práv\na nevidí žiadnu inú možnosť ako sa domôcť nápravy, okrem podania sťažnosti na ústavný\nsúd.\nSťažovateľ sa aktívne domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní a vyčerpal\nvšetky adekvátne prostriedky, na nastolenie právnej istoty svojho postavenia v predmetnom\nspore, majúc na mysli žiadosť zo dňa 15. 02. 2013, ako aj sťažnosť na prieťahy v konaní\nzo dňa 06. 11. 2013. Do dňa podania tejto sťažnosti na ústavný súd, t. j. do dňa\n30. 06. 2014, ubehlo už celkom 16 mesiacov od prvotného úkonu sťažovateľa, ktorým\nsa na Okresnom súde... domáhal nápravy nečinnosti Okresného súdu. Hoci Okresný súd\nvydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, avšak\nskutočnosť, že predmetné rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné a vykonateľné bráni\ntomu, aby sťažovateľ mohol uplatňovať právo, vyplývajúce z exekučného titulu. V tejto\nsúvislosti si dovoľujeme upozorniť, že Okresný súd spôsobuje sťažovateľovi stav právnej\nneistoty a najmä nemožnosť domôcť sa uspokojenia svojich majetkových, a už skôr\njudikovaných práv. Sťažovateľ je a aj bol v priebehu celého konania pripravený poskytnúť\nakúkoľvek súčinnosť, ktorú by Okresný súd vyžadoval na rozhodnutie o podanom návrhu\nna zmenu účastníka konania, no do dnešného dňa nebol k ničomu vyzvaný.“\nVzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er/78/05 porušil základné\nprávo... [sťažovateľa] zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj... právo...\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...\nOkresnému súdu Nitra v konaní, vedenom pod sp. zn. 17 Er/78/05 prikazuje konať\nbez zbytočných prieťahov.\n4\n\n[Sťažovateľovi]...\n\npriznáva\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nv\n\nsume\n\n1.000,00 Eur..., ktoré... je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd Nitra je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania k rukám\nprávneho zástupcu sťažovateľa v sume 340,89 €... v lehote pätnástich dní od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje\ntým, že prieťahy v napadnutom konaní mu spôsobujú „trvalý stav právnej neistoty,\nnemajetkovú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania a tiež majetkovú ujmu\nspočívajúcu v nemožnosti domôcť sa uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky... V tejto\nsume sťažovateľ zohľadnil najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú\nnemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery\nv efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci.“.\nPo predbežnom prerokovaní ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 725/2014\nz 28. októbra 2014 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci\nkonalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval,\naby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a podpredsedníčka okresného súdu\nústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a podpredsedníčky\nokresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd\nv súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\n\n5\n\nod ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nPodpredsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn.\nSpr. 1349/14 z 11. januára 2015, v ktorom poukázala na priebeh konania so zameraním\nsa na úkony okresného súdu, ktoré v napadnutom konaní vykonal. Uviedla, že uznesenie\no zmene účastníka z 10. mája 2011 nebolo možné doručiť povinným v 1. až 3. rade.\nPo doručení predmetného uznesenia povinnej v 2. rade a povinnému v 3. rade okresný súd\nvykonával ďalšie šetrenia na účely doručenia uznesenia aj povinnému v 1. rade. V tejto\nsúvislosti podpredsedníčka okresného súdu uviedla:\n„Pobyt povinného v 1. rade\n\nzostal neznámy, pričom ani lustráciou\n\nv registri obyvateľov sa jeho pobyt nepodarilo zistiť, nakoľko zadaných údajom nevyhovoval\nžiaden záznam. Ani na novú adresu povinného, oznámenú súdnym exekútorom\nsa rozhodnutie nepodarilo doručiť a zásielka sa dňa 11. 12. 2013 vrátila späť s údajom,\nže adresát je na uvedenej adrese neznámy. Dňa 18. 12. 2013 bolo súdu oznámené, že\nje evidovaný ako\n\n, rodený\n\n, na adrese trvalého pobytu\n\n,\n\n. Následne súd doručoval rozhodnutie povinnému na uvedenú adresu, avšak\naj táto zásielka sa dňa 29. 7. 2014 vrátila späť s tým, že adresát je na tejto adrese neznámy.\nSúd preto vyzval matku povinného na oznámenie adresy pobytu jej syna a za účelom\nprípadného ustanovenia opatrovníka pre povinného v osobe jeho matky ju zároveň požiadal\no udelenie súhlasu s ustanovením za opatrovníčku. Matka povinného nereagovala, avšak\nzároveň opätovnou lustráciou pobytu zo dňa 18. 11. 2014 bolo zistené, že povinný\nsa nachádza vo väzbe. Súd preto úpravou zo dňa 7. 1. 2015 nariadil doručiť rozhodnutie\npovinnému\n\nrod.\n\ndo väzby. Uznesenie... bolo povinnému doručené\n\ndňa 8. 1. 2015 a po uplynutí lehoty na podanie odvolania bude možné vyznačiť\nprávoplatnosť.\nZ obsahu spisového materiálu je zrejmé, že súd vydal rozhodnutie o zmene účastníka\nna strane oprávneného v lehote 25 dní, avšak jeho právoplatnosť nebolo možné vyznačiť\nz dôvodu problémov s doručením povinným osobám, najmä povinnému v 1. rade, ktorý bol\noznačený v návrhu ako\n\n, avšak až následným šetrením zo strany súdu\n6\n\nbolo zistené, že jeho súčasné priezvisko je\n\na nie\n\npri doručovaní na v návrhu označené priezvisko\n\n, čo spôsobilo komplikácie\nako aj pri zisťovaní pobytu\n\ncestou príslušných inštitúcií, keď bol označovaný pod nesprávnym priezviskom. Z dôvodu\nenormného zaťaženia exekučného oddelenia, kde evidujeme viac ako 90 tisíc prebiehajúcich\nexekúcií sa jednotlivé úkony smerujúce k zisťovaniu pobytu povinných vykonávali v dlhších\nčasových intervaloch, čím došlo k narušeniu plynulosti konania.“\nSťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal svoje stanovisko k vyjadreniu\npodpredsedníčky okresného súdu v podaní 30. januára 2015, v ktorom uviedol:\n„Sťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o čiastkovej otázke\nprávneho nástupníctva oprávneného trvalo od 08. 04. 2011, t. j. takmer 4 roky, hoci\nsa sťažovateľ opakovane domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní. Tento stav,\nspôsobený nečinnosťou Okresného súdu Nitra, má za následok, že sťažovateľ sa stále\nnemôže domôcť uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, čím je sťažovateľovi nepretržite\nspôsobovaný stav právnej neistoty.\nSamotný Okresný súd vo svojom vyjadrení uznáva, že úkony smerujúce k zisťovaniu\npobytu povinných sa vykonávali v dlhších časových intervaloch, a to z dôvodu enormného\nzaťaženia exekučného oddelenia.\nČo sa týka veľkého množstva exekučných vecí, na ktorej ďalej poukazuje Okresný\nsúd, sťažovateľ sa pridržiava toho názoru, že hoci je Okresný súd vyťažený, predmet\npodaného návrhu na zmenu účastníka konania nie je ničím špecifický a vzhľadom na svoju\nskutkovú a právnu povahu určite neodôvodňuje taký mimoriadne zdĺhavý priebeh konania.\nNaviac podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, nadmerná zaťaženosť súdu neospravedlňuje zdĺhavý postup súdu\nznamenajúci zbytočné prieťahy v konaní.“\nII.\nZ vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 17 Er 78/2005 ústavný súd zistil tento\npriebeh napadnutého konania:\n\n7\n\nOkresnému súdu bolo 15. apríla 2011 doručené podanie súdneho exekútora, ktorým\ndoručil návrh sťažovateľa na zmenu účastníka z 8. apríla 2011. Okresný súd o tomto návrhu\nrozhodol uznesením z 10. mája 2011 a následne doručoval toto uznesenie účastníkom\nkonania. Dňa 3. októbra 2011 boli okresnému súdu vrátené nedoručené zásielky\npre povinných v 1. až 3. rade s poznámkou, že adresáti sú neznámi. Súdny exekútor podal\n11. októbra 2011 okresnému súdu žiadosť o opravu uznesenia z 10. mája 2011.\nDňa 4. decembra 2013 okresný súd zisťoval pobyt povinných v 1. až 3. rade\nprostredníctvom Mestského úradu v Nitre, registra obyvateľov Slovenskej republiky,\nSociálnej poisťovne v Nitre, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre a Zboru\nväzenskej a justičnej stráže v Bratislave.\nVo vzťahu k povinnému v 1. rade bol výsledok zisťovania pobytu taký, že uvedené\ninštitúcie nemali záznam týkajúci sa uvedeného mena a priezviska.\nDňa 5. decembra 2013 okresný súd doručoval uznesenie povinným v 1. až 3. rade\nna adresy, ktoré mu oznámil súdny exekútor. Uznesenie okresného súdu bolo takto\ndoručené povinnej v 2. rade a povinnému v 3. rade.\nOkresný súd uznesením z 23. júla 2014 opravil záhlavie uznesenia z 10. mája 2011\ntak, že uviedol správny dátum narodenia povinného v 3. rade.\nZ vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu z 11. januára 2015 vyplýva,\nže uznesenie o zmene účastníka bolo povinnému v 1. rade doručené 8. januára 2015.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesenie okresného súdu z 10. mája 2011\nnadobudlo právoplatnosť 24. januára 2015.\nIII.\n\n8\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ\n\nsa\n\ndomáha\n\nvyslovenia\n\nporušenia\n\nsvojho\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 78/2005\npri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu účastníka.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n\n9\n\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety\nOSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia\nvýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie\nmôže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie\nodročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové\npojednávanie.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\nUvedené právne východiská možno primerane aplikovať aj v exekučnom konaní,\npreto podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd uvádza, že predmetom napadnutého\nexekučného konania je vymoženie peňažnej pohľadávky s tým, že sťažovateľ namieta\nprieťahy v súvislosti s doručovaním uznesenia o zmene účastníka konania z 10. mája 2011.\n10\n\nPredmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov,\nnevyznačuje sa právnou a ani faktickou zložitosťou. Rovnaký záver sa týka aj konania\no procesnom návrhu sťažovateľa na zmenu účastníka konania z dôvodu singulárnej sukcesie.\n2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka\nkonania. Z hľadiska povahy napadnutého konania ústavný súd konštatuje, že nezistil také\nskutočnosti, ktoré by bolo možné pripočítať na ťarchu sťažovateľa, prípadne povinných.\n3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu\nkonania. Postup okresného súdu v predmetnom štádiu exekučného konania v zásade možno\nhodnotiť ako efektívny a účelný – t. j. okresný súd vykonával primerané procesné úkony\nsmerujúce k zisteniu pobytu povinných, a takto aj k zisteniu podmienok na prípadné\nustanovenie opatrovníka povinným, ktorých pobyt sa nepodarí zistiť. Pri uvedenom postupe\nokresného súdu sa však vyskytli opakované obdobia nečinnosti s tým, že konanie o návrhu\nsťažovateľa na zmenu účastníka konania trvalo od apríla 2011 do 24. januára 2015,\nt. j. takmer štyri roky.\nPri hodnotení uvedených kritérií ústavný súd považoval za potrebné prihliadnuť na to,\nže v napadnutom exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka voči povinným, ktorej právnym\nzákladom je zmluva o pôžičke z 27. novembra 1989. Bežným prvkom uvedeného\nzmluvného vzťahu je povinnosť dlžníkov informovať veriteľa o zmene napr. zamestnávateľa,\nzmene adresy trvalého pobytu a pod. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za relevantnú\nprocesnú povinnosť účastníkov konania prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä\ntým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a\nže dbajú na pokyny súdu (porovnaj § 101 ods. 1 OSP). V súdnom spise nie sú podania\npôvodného veriteľa, prípadne sťažovateľa, ktoré by ozrejmovali aktuálny pobyt povinných.\nTo, že okresný súd právoplatne nerozhodol o návrhu na zmenu účastníkov, nemohlo byť\nprekážkou pre takýto postup sťažovateľa alebo pôvodného veriteľa. Možno preto rozumne\npredpokladať, že ani oni sami nedisponovali relevantnými údajmi týkajúcimi sa pobytu\npovinných. Námietku sťažovateľa, že okresným súdom nebol vyzvaný na žiadnu súčinnosť,\n11\n\nnemožno akceptovať. Ak mal sťažovateľ objektívne takú možnosť, mohol a mal sám uviesť\na predložiť relevantné skutočnosti vo svojich podaniach a prispieť tak k naplneniu účelu\nexekučného konania. Prekážkou nemohlo byť to, že okresným súdom nebol vyzvaný,\nprípadne že okresný súd právoplatne nerozhodol o jeho návrhu na zmenu účastníka konania.\nDĺžka konania o návrhu sťažovateľa na zmenu účastníka bola takto spôsobená aj neznámym\npobytom povinných. Uvedené skutočnosti a ich dôsledky boli objektívne a nemožno ich\npripočítať výlučne na ťarchu okresného súdu.\nNámietku sťažovateľa o tom, že okresný súd mal vykonať iné opatrenia –\nnapr. ustanoviť opatrovníka účastníkom konania, rozhodnúť, že sa im budú doručovať\npísomnosti uložením v spise a pod., možno akceptovať len čiastočne. Občiansky súdny\nporiadok dáva možnosť konajúcemu súdu zvoliť viaceré opatrenia, pričom konkrétny výber\npríslušných procesných opatrení, ich načasovanie a postupnosť je vecou úvahy súdu. Jeho\núlohou je dbať na procesné práva a povinnosti všetkých účastníkov, preto je tiež potrebné,\naby konajúci súd zisťoval pobyt účastníkov konania. Rozsah a intenzita takéhoto šetrenia\nje v zásade vecou úvahy súdu, je ovplyvnená konkrétnymi okolnosťami predmetnej veci\ns tým, že by malo ísť o efektívne a vecne vykonávané šetrenie. Až takéto šetrenie súdu\numožňuje záver o tom, či pobyt účastníka je neznámy a či možno takému účastníkovi\nustanoviť opatrovníka, prípadne rozhodnúť o tom, že písomnosti určené tomuto účastníkovi\nsa budú doručovať uložením v súdnom spise. Procesný postup okresného súdu v tomto\nsmere preto nemožno považovať sám osebe za neefektívny. Uvedené skutočnosti zohľadnil\nústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\nIV.\n12\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nÚstavný súd síce rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní porušené, avšak neprikázal mu, aby vo veci ďalej konal bez\nzbytočných prieťahov, pretože uznesenie okresného súdu o zmene účastníka konania\nz 10. mája 2011\n\nbolo\n\núčastníkom\n\nkonania\n\ndoručené\n\na\n\nnadobudlo\n\nprávoplatnosť\n\n24. januára 2015.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,\nktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne\npríkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\n\n13\n\nSťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie 1 000 €, pričom poukazoval\nna „trvalý stav právnej neistoty, nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky\nkonania a tiež majetkovú ujmu spočívajúcu v nemožnosti domôcť sa uspokojenia svojej\njudikovanej pohľadávky...“.\nÚstavný súd nepovažoval za potrebné priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, za dostatočné považuje vyslovenie porušenia ním označených práv\na tiež príkaz okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd prihliadol v prvom rade na okolnosti, ktoré uviedol v odôvodnení svojho\nnálezu v bode III. Ústavný súd prihliadol aj na to, že uvedená procesná situácia – to,\nže nebolo právoplatne rozhodnuté o účastníctve sťažovateľa v napadnutom konaní – nebráni\ntomu, aby judikovanú pohľadávku súdny exekútor vymáhal v prospech pôvodného veriteľa,\nresp. aby súdny exekútor využil zákonné prostriedky smerujúce voči povinným\na ich majetku, prípadne príjmom, ktoré by zaistili budúce vymoženie judikovanej\npohľadávky. Rozhodovanie o zmene účastníka nie je v zásade spôsobilé zmariť účel\nexekučného konania – naplnenie tohto účelu bude závislé od postupu súdneho exekútora\nv napadnutom konaní a tiež od bonity povinných. Sťažovateľ neuviedol také skutočnosti,\nktoré by viedli k záveru, že v dôsledku rozhodovania okresného súdu o návrhu sťažovateľa\nna zmenu účastníka došlo k zmareniu účelu exekučného konania.\nVychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (bod 3 výroku tohto nálezu).\nSťažovateľ tiež žiadal o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli\nv súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom, a to vo výške 340,89 €.\nPodľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\n\n14\n\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia sťažovateľa vo výške\n340,89 € zodpovedá sume vypočítanej ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania za dva úkony právnej služby\n(za rok 2014) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 15 písm. a)\na § 16 ods. 3 vyhlášky zvýšenú o 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH.\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "účastník konania-zmena", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Er/78/2005", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:59afed27-d888-451f-9b99-6d5a85a3f06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.2.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.2.2016.1"}]}