{"guid": "ussr:43214e17-125e-4a6a-9762-15add6d45134", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2014 z 11. 6. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. júna 2015, sp. zn. II. ÚS 7/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-06-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/43214e17-125e-4a6a-9762-15add6d45134", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1/text", "citacie_n": 33, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 7/2014­58\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\nJUDr.\n\nJurajom\n\nFüzerom,\n\nAdvokátska\n\n,\nkancelária,\n\nM. R. Štefánika 1256/22, Trebišov, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\nzaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10 Sžr 46/2011 z 25. januára 2012 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nzaručené čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj\njeho právo zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr 46/2011 z 25. januára\n2012 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr 46/2011\nz 25. januára 2012 z r u š u j e a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na\nďalšie konanie.\n\n2\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 485,28 € (slovom štyristoosemdesiatpäť\neur a dvadsaťosem centov) na účet advokáta JUDr. Juraja Füzera, Advokátska kancelária,\nM. R. Štefánika 1256/22, Trebišov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla\n2012 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) podľa čl. 127 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v ktorej namieta porušenie základných práv\nzaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 10 Sžr 46/2011 z 25. januára 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n1.1 Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 7/2014­25 z 15. januára 2014 prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie.\n2. Skutkový stav možno na základe sťažnosti a jej príloh zhrnúť takto:\n2.1 Sťažovateľov otec,\nv pozemkovej knihe\n\n, bol od 7. apríla 1932 zapísaný\n\npre k. ú.\n\nako\n\nspoluvlastník okrem iného parciel č.\n\na č.\n\nv podiele 2/56. Podľa zápisu na liste\n\nmajetkovej podstaty (list A) tejto pozemkovej vložky bola kultúra oboch parciel „legelő“,\nteda „pasienok“, a až do roku 1964, keď sa zastavili zápisy v pozemkových knihách, nebola\nvo vzťahu k tomuto pozemku zapísaná žiadna zmena jeho kultúry.\n\n3\n\nNa žiadosť Správy vodných tokov a meliorácií Košice vydal Krajský národný výbor\nv Košiciach (ďalej aj „krajský národný výbor“) 18. januára 1954 «na základe ustanovenia\nzák. čl. XXIII/1885... výmer zn. XI/4­739­16/2­1953. Výrokom tohto výmeru bolo žiadateľovi\n„udelené vodoprávne povolenie vybudovať rybníky a k tým patriace vodné zariadenia na\núzemí obce\n\n“», a to na 30 rokov; zo súvisiacej dokumentácie je zrejmé, že vodné\n\ndielo malo byť vybudované aj na parcelách č.\n\na č.\n\nv k. ú.\n\n. V bode 7 výroku\n\ntohto výmeru krajský národný výbor odporučil „stavebníkovi získať dohodou, alebo v rámci\nosobitného pokračovania vyvlastnením tie cudzie pozemky, ktoré sú bezpodmienečne\npotrebné pre vybudovanie, postavenie, zriadenie“ označeného vodného diela.\nK tomu však nedošlo, preto finančný odbor Okresného národného výboru v Rožňave\nvydal 28. júna 1963 rozhodnutie, ktorým „podľa vl. nar. č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhl.\nč. 88/1959 Ú. v.“ vyslovil, že „nehnuteľnosti v kat. území\nč.\n\na č.\n\n“, medzi nimi aj parcely\n\n, „prechádzajú podľa cit. predpisov dňom právoplatnosti tohto\n\nrozhodnutia do vlastníctva čsl. štátu – do správy Štátneho rybárstva n. p. v Stupave“. Podľa\ndoložky právoplatnosti vyznačenej na ňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\n15. augusta 1963. Z jeho odôvodnenia vyplynulo, že o náhrade za tieto nehnuteľnosti\n„sa rozhodne podľa osobitného vykonávacieho predpisu“.\nNásledne došlo geometrickým plánom z roku 1963 (v spojení s neskorším\ngeometrickým plánom z roku 1993) k tomu, že parcely č.\nparcely č.\n\na č.\n\nboli zlúčené do\n\ns kultúrou „vodná plocha“ a obe ako samostatné parcely úplne zanikli.\n\nŽiadna z týchto zmien, ani zmena vlastníctva však neboli zapísané do pozemkovej knihy.\nV dôsledku toho dochádzalo podľa sťažovateľa k zahrnutiu týchto parciel do dedičstva po\nbývalých vlastníkoch a vydávaniu rozhodnutí, uznesení, resp. osvedčení o dedičstve,\nv ktorých boli tieto parcely uvádzané.\n2.2 Keďže na parcely č.\n\na č.\n\nv k. ú.\n\nnebol zo strany sťažovateľa\n\nuplatnený nárok podľa zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých\nmajetkových krívd v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 403/1990 Zb.“), podal\nVýchodoslovenský rybársky podnik, š. p., Michalovce (ako jeden z nástupníckych podnikov\nŠtátneho rybárstva, n. p.), v roku 1995 návrh na zápis vlastníckeho práva k pozemku parc.\n4\n\nč.\n\nv k. ú.\n\nvlastníctva č.\n\ndo katastra nehnuteľností vo svoj prospech a bol aj zapísaný na list\n. Následne v roku 1996 došlo k predaju tohto pozemku dvom fyzickým\n\nosobám.\n2.3 Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva\nk pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995\nZ. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“) sťažovateľ požiadal bývalý Obvodný\npozemkový úrad Rožňava (ďalej len „pozemkový úrad“ alebo „správny orgán“)\no navrátenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu 2/56 na bývalých pozemnoknižných\nparcelách č.\n\na č.\n\n. Pozemkový úrad rozhodnutím č. 2010/00019­1Sax zo 17. mája\n\n2010 vyslovil, že sťažovateľ „nespĺňa podmienky zákona (č. 503/2003 Z. z., pozn.) uvedené\nv § 1 a § 3“ a že mu „nemožno navrátiť vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území\npzkn. vl. číslo\n\n“ č.\n\na č.\n\n, „lebo v konaní bola preukázaná zákonná\n\nprekážka: nesplnenie podmienok § 1 a § 3 zákona“; zároveň nepriznal náhradu za tieto\npozemky.\nNa odôvodnenie svojho rozhodnutia pozemkový úrad v podstate uviedol, že\n„pozemky... boli už od roku 1954 v užívaní organizácie socialistického sektora... Stali sa\nsúčasťou vodného diela, preto neslúžili na poľnohospodársku výrobu... nemali v čase\nprechodu na štát charakter pôdy podľa § 1 zákona...\nPodľa rozsudku Najvyššieho súdu... 1 Sžo 247/2009... prechod vlastníctva na štát\nna základe rozhodnutia bývalého ONV podľa vl. nar. 15/1959 Zb. nemožno považovať za to,\nže v danej veci sú splnené zákonné podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. n/ (zákona č. 503/2003\nZ. z., pozn.), pretože z ustanovenia § 1 vládneho nariadenia 15/1959 Zb... vyplýva, že\nuvedené vládne nariadenia nemožno považovať za právny predpis o znárodnení majetku.\nDňa 2. 10. 1990 schválilo Federálne zhromaždenie ČSFR zákon č. 403/1990 Zb...\nktorý... sa vzťahoval aj na následky majetkových krívd spôsobených odňatím vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb... Reštitučný nárok...\nbolo možné uplatniť v lehote 6 mesiacov..., t. j. do 30. 4. 1991...\n\n5\n\nZ dôkazov, ktoré boli v konaní preukázané, vyplynulo, že pozemky, ku ktorým si\núčastník konania (t. j. sťažovateľ, pozn.) uplatnil reštitučný nárok, prešli na štát podľa\nvládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. Tento právny titul... nie je uvedený v ustanovení § 3\nzákona č. 503/2003 Z. z., čím účastník konania nesplnil povinné podmienky § 3 citovaného\nzákona.“.\n2.4 Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ opravný prostriedok podľa § 250m\na nasl. Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia\nv podstate z týchto dôvodov:\na) vodné dielo nebolo postavené v súlade s vodoprávnym povolením, konkrétne bol\nporušený bod 7 časti A, v dôsledku čoho bolo vodné dielo postavené na cudzích\npozemkoch,\nb) od roku 1953 do roku 1963 existovalo obdobie bezprávia, ktoré chce «štát po 9­\nich rokoch cestou Rozhodnutia Finančného odboru ONV – Rožňava... zo dňa 28. 06. 1963\n„legalizovať“... pri porušení základných ľudských práv... Navyše... ONV Rožňava.. právnym\npredchodcom reštituentom (zrejme „reštituentov“, pozn.) odníma právo odvolať sa, lebo\nz 376 vlastníkom (zrejme „vlastníkov“, pozn.) rozhodnutie doručuje až dvom najväčším\nsedliakom v dedine, ktorým v prípade, že cit. rozhodnutie... napadnú, hrozí vysídlením\nz obce\n\n»,\nc) k zápisu vlastníckeho práva na štát došlo až v roku 1997, no reštitučný nárok\n\npodľa zákona č. 403/1990 Zb. bolo treba uplatniť do 1. mája 1991. V tejto lehote tak nebola\nznáma povinná osoba a sťažovateľ nemal „právny titul na reštitúciu podľa ust. cit. v zák.\nč. 403/1990 Zb.“. Navyše, povinná osoba podľa sťažovateľa vznikla po 20. júli 1997. Zákon\nč. 503/2003 Z. z. je tak prvou príležitosťou, kedy sťažovateľ mohol uplatniť svoj reštitučný\nnárok.\n2.5 Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) ako súd prvého stupňa\nrozsudkom č. k. 1 Sp 12/2010­45 z 21. januára 2011 rozhodnutie pozemkového úradu\npotvrdil a v jeho odôvodnení po rekapitulácii priebehu konania, citácii ustanovení zákona\nSlovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu\n\n6\n\na zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene\nzákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného\nprostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na rekapitulácii obsahu nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 209/2010­29 zo 16. septembra\n2010 uzavrel:\n«... v danom prípade ak odporca (t. j. pozemkový úrad, pozn.) vyslovil, že\nnavrhovateľ (t. j. sťažovateľ, pozn.) nespĺňa podmienku zákona (č. 503/2003 Z. z., pozn.)\nuvedenú v ust. § 1 zákona, tak rozhodol správne, pretože z vyššie citovaných zákonných\nustanovení, na ktoré odkazuje poznámkou zákon (§ 2 zákona č. 307/1992 Zb., zákon\nč. 61/1977 Zb., resp. zákon č. 220/2004 Z. z...) nie je v danom prípade splnená, pretože\nv čase prechodu predmetných pozemkov... na štát (15. 8. 1963) tieto netvorili\npoľnohospodársky pôdny fond ani do neho nepatrili, tobôž netvorili lesný pôdny fond,\npretože ku dňu prechodu... tu išlo o vodnú plochu a nie o poľnohospodársku pôdu...\nPokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že „Oblastný ústav geodézie a kartografie na\nstredisku Rožňava cit. Uzn. Finančného odboru ONV Rožňava nezapísal do\npozemnoknižných vložiek... v prospech Štátneho rybárstva n. p. Stupava“ je potrebné\npoznamenať, že v období od 1. 1. 1951 do 1. 4. 1964... už zápis nadobudnutia vlastníctva\nv pozemkovej knihe nebol podmienkou prevodu vlastníctva, ale mal len deklaratórny\nvýznam... navrhovateľom žiadané nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu dňom\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia... zo dňa 28. 6. 1963, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 15. 8. 1963...\nPokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa skutočnosti, že vodné dielo Rybníky\n„nebolo postavené v súlade s vodoprávnym povolením“... tieto súd nezobral do úvahy,\npretože v preskúmavacom konaní v danej veci nebolo možné posudzovať zákonnosť týchto\nrozhodnutí, keďže išlo o samostatné správne konania...\nV dôsledku nesplnenia jednej z... podmienok... bolo podľa názoru súdu nadbytočné\nzo strany odporcu skúmať ďalšiu nasledujúcu podmienku uvedenú v ust. § 3 zákona... Preto\nsúd nepovažoval za potrebné ďalej skúmať, či... došlo k naplneniu niektorého reštitučného\ntitulu uvedeného v ust. § 3 zákona pod písm. a) až f).»\n\n7\n\n2.6 Na odvolanie sťažovateľa, v ktorom zopakoval svoje argumenty z opravného\nprostriedku (pozri bod 2.4) a odkázal tiež na nálezy ústavného súdu vo veciach sp. zn.:\nIII. ÚS 185/2010, IV. ÚS 209/2010 a III. ÚS 212/2010, najvyšší súd napadnutým\nrozsudkom potvrdil rozsudok krajského súdu a odkázal na jeho odôvodnenie, ku ktorému\ndodal:\n„Z vyššie popísaných skutkových okolností a vzhľadom na uvedené ustanovenia\nzákonov a častí nálezu... č. k. IV. ÚS 209/2010­29 zo dňa 16. 09. 2010 vyplynulo, že\nv preskúmavanom prípade nebola splnená zákonná podmienka na navrátenie vlastníctva\nuvedená v § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, keďže v čase prechodu\npredmetných pozemkov z predchodcu navrhovateľa na štát, tieto netvorili lesný pôdny fond\na netvorili ani poľnohospodársky pôdny fond a ani do neho nepatrili; v čase prechodu na\nštát išlo o vodnú plochu.“\nRozsudok najvyššieho súdu bol sťažovateľovmu zástupcovi doručený 17. februára\n2012.\n3. Proti tomuto rozsudku smeruje sťažnosť sťažovateľa doplnená neskôr ešte ďalším\npodaním.\n3.1 V sťažnosti proti uvedenému rozsudku sťažovateľ doslova uvádza toto (poznámky\nsú doplnené ústavným súdom, pozn.):\n«Žalovaný (t. j. pozemkový úrad, pozn.) sa dôsledne neriadil... hore uvedenými\nčlánkami (myslené čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 a čl. 36\nods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.) a konal v rozpore s nimi, čím vydal zjavne\nneodôvodnené a arbitrárne rozhodnutie z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, prísne formalistické, účelové, čo malo zároveň za následok porušenie\nmojich základných práv a slobôd.\nV prvom rade chcem poukázať na tú skutočnosť, že pre účely miestnych daní podľa\n§ 6 ods. 1 písm. e, zák. č. 582/2004..., chovné rybníky a vodné plochy sa zdaňujú ako\npoľnohospodársky pôdny fond. Ak sa teda chovné rybníky zdaňujú ako poľnohospodársky\npôdny fond, tak ja ako reštituent nemôžem trpieť za nedokonalú legislatívu, zák. č. 307/92\n\n8\n\nZb. Rybníky sú súčasťou zemského povrchu a nie sú mimo neho. Nie je tu uplatnený výklad\nratio legis.\nPodľa môjho názoru Obvodný pozemkový úrad Rožňava, KS Košice a NS SR\nBratislava nesprávne vo veciach rozhodli.\nReštitučné zákony rešpektovali zmiernenie majetkových a iných krívd z obdobia od\n25. 02. 1948 do 01. 01. 1990, čo bolo vyjadrené aj zák. č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody...\nVlastným zákonom komunistického režimu bola aj Ústava Československej republiky\nč. 150/1948 Zb., ktorá umožňovala vyvlastnenie iba na základe zákona a nie na základe\nvládneho nariadenia.\nK prechodu vlastníckeho práva na štát v danej veci došlo na základe vládneho\nnariadenia č. 15/1959... Z uvedeného vyplýva, že vládne nariadenie č. 15/59 Zb. bolo\nvydané v rozpore s platnou Ústavou ČSR. Komunistický režim rozširovanie socialistického\nvlastníctva zoštátnením majetku aj v tomto prípade vykonal porušením ľudských práv\na vlastnej svojej ústavy.\nZ uvedeného je zrejmé, že vládnym nariadením č. 15/59 Zb. sa priamo porušovali\nľudské práva alebo sa ním obchádzali právne predpisy a po ich porušení a obídení ich\nlegalizovali nezákonnými správnymi rozhodnutiami, ktoré označili nezákonne aj pečiatkou\nprávoplatnosti a vykonateľnosti.\nMôj reštitučný nárok je opodstatnený v zmysle §§ 1 písm. a, 3 ods. 1 písm. m, n,\no, zák. č. 503/2003 Z. z., lebo podľa tohto zákona sa vlastnícke právo vracia k pozemkom,\nktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a navrátenie vlastníctva\nk pozemkom nebolo vydané podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 2 ods. 1 vlád. nar. č. 15/59 Zb. sa toto nariadenie vzťahovalo na veci, ktoré\nboli vo vlastníctve fyzických osôb a ich celkom alebo prevažne užívali organizácie\nsocialistického sektora na plnenie svojich úloh a to na základe nájomného alebo iného\nprávneho pomeru vzniknutého pred začiatkom účinnosti toho nariadenia t. j. pred dátumom\n25. 03. 1959. Teda najprv štát niečo urobil a potom to dodatočne legalizoval.\nZo správneho spisu a teda už aj súdneho spisu nebolo preukázané, že by socialistická\norganizácia Štátne rybárstvo n. p. Stupava, ktorej nehnuteľnosti boli štátom dané do správy\nrozhodnutím... zo dňa 28. 06. 1963... mala s vlastníkmi nehnuteľnosti... teda mojím právnym\n9\n\npredchodcom nájomné zmluvy na poľnohospodársku pôdu, resp. že by socialistická\norganizácia užívala túto nehnuteľnosť prípadne na základe iného právneho pomeru\nvzniknutého pred 25. 03. 1959...\nZo spisov nie je preukázaný nájomný vzťah alebo iný právny pomer a nie je\npreukázaný pokus o odkupovanie nehnuteľností v zmysle § 4 vlád. nar. 15/59 Zb. § 7 ods. 1\nvyhl. č. 88/59 Ú. I.\nZo spisov nie je preukázané, že by po prechode najatej veci bolo rozhodované\no náhrade v zmysle § 4 ods. 3, 5 vlád. nar. 15/59 Zb. a § 9, 10 vyhl. č. 88/59 Ú. I. ako to\nbolo zistené správnym orgánom...\nRozhodnutie... zo dňa 28. 06. 1963... bolo vydané preto v rozpore s vtedy platnými\npredpismi t. j. vlád. nar. 15/59 Zb. a §§ 9, 10 vyhl. č. 88/59 Ú. I., lebo bolo rozhodnuté\no prechode vlastníctva bez toho, že by existovali nájomné zmluvy alebo iný právny pomer\npred účinnosťou nariadenia a k prechodu vlastníckeho práva došlo bez náhrady. Bol\nporušený princíp právneho štátu založeného na úcte k právam občanov a súdy mi neposkytli\ndostatočnú súdnu ochranu a inú právnu ochranu ako to vyplýva z čl. 36 Listiny.\nSporné pozemky v r. 1954 nepochybne patrili do poľnohospodárskeho pôdneho fondu\na tieto môj právny predchodca ako aj iní reštituenti využívali. V dôsledku zatopenia\npozemkov vodným dielom – Rybníky\n\nv r. 1954 došlo k situácii, že občania obce\n\npredávali dojnice, pretože nemali pre nich krmivo, nakoľko im pozemky boli odňaté\nv rozpore s vtedy platnými predpismi. Nemohli pozemky využívať ani na produkciu zeleniny\na pod. Opätovne zdôrazňujem, že pred samotnou výstavbou vodného diela štát ani iný\nštátny subjekt neuzatváral nájomné zmluvy, pozemky nevykúpil a ich nezákonne odňal.\nAž v r. 1963 t. j. po 9 rokoch prostredníctvom rozhodnutia... zo dňa 28. 06. 1963...\nštát „legalizoval“ zoštátnenie pôdy za porušenia základných ľudských práv. Finančný\nodbor ONV Rožňava nielenže nezákonne odňal pôdu môjmu právnemu predchodcovi, ale\nnavyše mu odňal právo odvolať sa. Z 376 vlastníkov svoje rozhodnutie doručil len dvom\nvlastníkom aj napriek tomu, že občania žili v obci a vedelo sa, kto je vlastníkom a aké sú ich\nadresy. Doručovanie rozhodnutia Správneho orgánu nebolo preukázané, bolo mimo\nrozumných pochybností\n\n10\n\n(zrejme\n\nmyslené\n\n„nebolo\n\npreukázané\n\nmimo\n\nrozumných\n\npochybností“, pozn.), a preto je potrebné vychádzať z predpokladu, že rozhodnutia neboli\ndoručené a preto nemôžu byť ani právoplatné.\nNa\n\nzáklade\n\ntakéhoto\n\nnezákonného\n\nrozhodnutia\n\na\n\nnesprávne\n\nvyznačenej\n\nprávoplatnosti nemohlo dôjsť k zápisu tohto rozhodnutia do katastra nehnuteľností. Zápis\ndo katastra nehnuteľností mal byť Správou katastra Rožňava v r. 1997 odmietnutý, lebo už\nv tom čase bol vydaný zák. č. 403/90 Zb. účinný od 01. 11. 1990...\nV čase keď už platil tento reštitučný zákon Východoslovenský rybársky podnik ŠP\nMichalovce podal... návrh na vklad vlastníckeho práva k poľnohospodárskym pozemkom,\nku ktorým sa domáham reštitučného nároku a to na základe rozhodnutia... zo dňa\n28. 06. 1963...\nPokiaľ Správa katastra Rožňava v r. 1997 zapísala vlastnícke právo postupovala\nnezákonne. Na základe zrušeného vlád. nar. č. 15/1959 Zb., vyhl. č. 88/1959 Ú. I.\ns účinnosťou od 01. 11. 1990 už správa katastra nemohla zapísať vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti na iný subjekt. Správa katastra mala rešpektovať reštitučné zákony, ktoré\nzrušili predtým platné predpisy. Ak vládne nariadenie č. 15/1959 Zb. a vykonávacia\nvyhláška boli k 01. 11. 1990 zrušené zák. č. 403/90 Zb. zanikla účinnosť rozhodnutia ako aj\nsamotné rozhodnutie... zo dňa 28.06.1963... Rozhodnutie ako keby neexistovalo a preto\nnemohlo byť Správou katastra zapísané. Až týmto nezákonným rozhodnutím po 16. 07. 1997\n„vznikla“ povinná osoba Východoslovenský rybársky podnik v zmysle zák. č. 403/1990.\nZ hore uvedených dôvodov je preukázané, že došlo v danej veci od r. 1954 až doteraz\nk nezákonným postupom a rozhodnutiam, ktoré je potrebné napraviť.\nPoukazujem ďalej na tú skutočnosť, že... Východoslovenský rybársky podnik š. p.\nMichalovce... potom, čo získal vlastníctvo nezákonným zápisom na Správe katastra Rožňava\nv r. 1997, odovzdal nehnuteľnosti Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, ktorý\nnásledne kúpnou zmluvou... odpredal nehnuteľnosti (dvom fyzickým osobám, pozn.). Táto\nskutočnosť len preukazuje nezákonnú privatizáciu a obchádzanie, ako aj porušovanie\nprávnych predpisov.\nZ uvedeného dôvodu zo strany orgánov štátnej moci a zo strany socialistickej\norganizácie pri zoštátnení pozemku došlo k hrubému zneužitiu vtedy platných predpisov, čo\nzakladá môj reštitučný nárok, lebo právne účinne nevznikla vodná plocha a pozemok je\n11\n\npotrebné stále považovať za poľnohospodársky pozemok patriaci do poľnohospodárskeho\npôdneho fondu.\nPoukazujem na to, že aj prof. Štefanovič vo svojej knihe Pozemkové právo, umelé\na prirodzené vodné nádrže zaraďuje do charakteru druhov poľnohospodárskej pôdy.\nV čase prechodu vlastníctva na štát v r. 1963 teda nešlo o vodnú plochu, ale\no poľnohospodársku pôdu, lebo prechod vlastníctva bol protiprávnym, nezákonným\nporušovaním vtedy platných predpisov.\nKonajúci Správny orgán a súdy nesprávne posúdili právne vec a ich rozhodnutie je\narbitrárne.\nJe pravdou, že reštitučný nárok nebol uplatnený podľa zák. č. 403/90 Zb. a to\nz dôvodu, že v pozemkovej knihe, v katastri nehnuteľností a na LV nikdy nebol zapísaný iný\nprávny subjekt, ale vlastnícke právo bolo zapísané na občanoch a teda aj na mojom\nprávnom predchodcovi. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné a možné za účinnosti tohto\nzákona si uplatňovať reštitučný nárok, lebo o rozhodnutí... zo dňa 28. 06. 1963... sme\nnevedeli.\nV tom čase teda nebola známa povinná osoba a proti nej môj právny predchodca,\nktorý bol zapísaný ako vlastník nehnuteľností v pozemnoknižných vložkách nemohol zahájiť\nreštitučné konanie. Neexistoval právny titul na reštitúciu podľa zák. č. 403/1990 Zb. Štát\nnebol zapísaný ako vlastník a Správa katastra na základe dedičských rozhodnutí zapisovala\ndedičské rozhodnutia a vlastníctvo najmenej do 16. 07. 1997.\nSúdy zaujali stanovisko, že v čase smrti môjho právneho predchodcu ten nebol\nvlastníkom nehnuteľností a aj keď sa dedičské rozhodnutie zapísalo v katastri\na nehnuteľnosť na neho, tak takýto zápis nemožno považovať za osvedčujúci pre vlastnícke\nprávo môjho právneho predchodcu.\nNestotožňujem sa s takýmto právnym záverom súdov, pretože vlastnícke právo môjho\nprávneho predchodcu nemohlo zaniknúť zápisom nezákonného a neprávoplatného\nrozhodnutia... zo dňa 28. 06. 1963...\nSprávny orgán ako aj prvostupňový a druhostupňový súd vydali nezákonné\nrozhodnutia. Na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nlebo takto skutkové zistenie z vykonaných dôkazov nevyplynulo. Súdy nesprávne právne vec\n12\n\nposúdili tým, že nepoužili správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistili\nskutkový stav.\nPredkladám nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2/01, ktorý\nvo svojom náleze zo dňa 19. 11. 2001 riešil podobnú vec reštitučného majetku, ktorý ako\nnajatá vec prešla do socialistického vlastníctva podľa vlád. nar. 15/59 Zb. a vyhl. č. 88/59\nÚ. I. Právne závery Ústavného súdu je možné v celom rozsahu použiť aj na tento prípad,\nnakoľko v tom čase existovala spoločná Československá socialistická republika a aj\nreštitučné zákony boli spoločné do rozdelenia Československej republiky na samostatné\nštáty.\nPredkladám Ústavnému súdu aj nález ÚS SR č. I. ÚS 407/2002 a č. III. ÚS 185/2010,\nktoré sa zaoberali reštitučnou problematikou vodného diela Rybníky\n\n.»\n\n3.2 Sťažovateľ v sťažnosti napokon navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1./ Základné práva občana\n\nna súdnu ochranu podľa článku\n\n46 ods. 1 Ústavy..., čl. 36 ods. 1 Listiny... a čl. 6 Dohovoru... v spojení s právom na ochranu\nmajetku podľa čl. 20 ods. 1, Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny... a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru... rozsudkom Najvyššieho súdu... zo dňa 25. 01. 2012 pod sp. zn.\n10 Sžr/46/2011... boli porušené.\n2./ Zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu... zo dňa 25. 01. 2012 pod sp. zn.\n10 Sžr/46/2011 v celom rozsahu a vec vracia Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie.\n3./ Najvyšší súd... je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania...“\n3.3 Ďalším podaním doručeným ústavnému súdu 23. apríla 2012 sťažovateľ\nprecizoval svoje sťažnostné námietky vo vzťahu k právoplatnosti a účinkom rozhodnutia\nz 28. júna 1963 takto:\n„Vždy som namietal a poukazoval na tú skutočnosť, že doručovanie rozhodnutia...\nzo dňa 28. 06. 1963... nebolo zákonné, v súlade s vtedy platnými predpismi, nebolo\ndoručené a preto nemohla byť na ňom vyznačená doložka právoplatnosti.\nKonajúci správny orgán a konajúce súdy sa s týmito námietkami vôbec nezaoberali\nv odôvodneniach rozhodnutí. Neskúmali predbežne otázku právoplatnosti rozhodnutia, ako\n\n13\n\naj tej skutočnosti, či vôbec takéto rozhodnutie aj keď bolo právoplatnosťou vyznačené bolo\nmožné zapísať v katastri nehnuteľnosti v roku 1997, potom čo bolo zrušené vlád. nar.\nč. 15/1959 Zb., vyhl. č. 88/1959 Ú. I. S touto skutočnosťou sa mali vyporiadať z úradnej\nmoci a nie len na námietku účastníka konania. Ide o absolútnu neplatnosť právnych úkonov,\nktorá sa má posudzovať v okamihu keď ku právnym úkonom dochádzalo.\nĎalej prejudiciálne neskúmali či terajší vlastníci nehnuteľnosti nadobudli vlastnícke\nprávo k prevádzaným nehnuteľnostiam zákonným spôsobom t.j. či ich právni predchodcovia\nnadobudli zákonným spôsobom do vlastníctva nehnuteľnosti a či boli nositeľmi vlastníckeho\npráva a či mohli vlastnícke právo platne previesť na iný subjekt.\nRímsko­právna zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet\nznamená, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Ak k predmetným nehnuteľnostiam právny\npredchodca\n\nterajších\n\nvlastníkov\n\nnenadobudol\n\nzákonným\n\nspôsobom\n\nprávo\n\nk nehnuteľnostiam, tak ich ani nemohol platne previesť.\nTvrdím, že právni predchodcovia terajších vlastníkov nikdy neboli nositeľmi žiadnych\nvlastníckych práv k nehnuteľnosti a teda nemali čo prevádzať. Vlastníkom nehnuteľnosti bol\nstále môj právny predchodca. Neprávoplatným a nezákonným rozhodnutím... zo dňa\n28. 06. 1963... môj právny predchodca nemohol byť zbavený vlastníckeho práva aj zápisom\ntohto rozhodnutia do katastra nehnuteľností. Ak rozhodnutie, zápis rozhodnutia do katastra\nbol nezákonný, nezákonné boli aj následné právne úkony o prevode vlastníckeho práva\nk predmetným nehnuteľnostiam. Neplatnosť prvotného úkonu o prevode vlastníctva nemôže\nbyť zhojená ani následným prevodom vo veci na ďalšieho domnelého vlastníka. V súlade\nso zákonom je nadobudnutie vlastníckeho práva od vlastníka a nie od nevlastníka.\nV tejto súvislosti poukazujem aj na nález ÚS SR I. ÚS 407/2010, kde Ústavný súd\nkonštatoval v podobnej veci, ale iných spoluvlastníkov nehnuteľností, že postup Najvyššieho\nsúdu je neprípustný, keď sa aj v dnešnej dobe stotožňuje s konaním orgánov štátnej moci\nz rozhodného obdobia, teda z obdobia, keď dochádzalo k mocenskému zneužívaniu práva\ntotalitným režimom vo vzťahu k ľudským právam k občanom a tiež že neuznáva účel\nreštitučných zákonov, ktorých zmyslom je snaha zmierniť majetkové krivdy.\nĎalej poukazujem na uznesenie ÚS SR 1. ÚS 50/2010 zo dňa 10. 02. 2010, v ktorom\nÚstavný súd zaujímal stanoviská k predbežnej otázke platnosti neplatnosti zmlúv,\n14\n\nneplatnosti vkladu, vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zásady, že z nepráva nemôže\nvzniknúť právo a pod. Toto ústavné rozhodnutie je možné aplikovať aj v tejto veci.“\nII.\n4. Ústavnému súdu bolo 7. januára 2015 doručené vyjadrenie najvyššieho súdu\nk podanej sťažnosti. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení uviedol, že „v zmysle uznesenia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 7/2014­25, ktorým bola sťažnosť\nprijatá na ďalšie konanie, sa mal najvyšší súd vyjadriť k skutočnosti, že\nrozsudky (krajského ako i najvyššieho súdu) sa nijako nevyrovnávajú s otázkou, aký vplyv\nby mala prípadná protiprávnosť vodoprávneho povolenia z roku 1954 na reštitučný nárok\nsťažovateľa. Je totiž zrejmé, že zmeny kultúry sporných pozemkov z pasienkov, ktoré by do\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu patrili, na vodnú plochu, ktorá do poľnohospodárskeho\npôdneho fondu zrejme nepatrí, je práve dôsledkom uvedeného vodoprávneho povolenia. Je\npreto potrebné zdôrazniť, či by ústavokonformná interpretácia nevyžadovala posudzovať\nobe rozhodnutia (vodoprávne povolenie a rozhodnutie z 28. júna 1963) ako jeden logický\ncelok, ktorý spôsobil, že pôvodne súkromná poľnohospodárska pôda sa (podľa okolností\nprotiprávne) stala štátnou vodnou plochou.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na účel\nzákona č. 503/2003 Z. z., ktorý spočíva v zmiernení niektorých majetkových krívd, ktoré sa\nudiali v rokoch 1948­1990. Zákonodarca v zákone presne vymedzil, aké podmienky musí\noprávnená osoba splniť, pokiaľ sa domáha navrátenia vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli\nna štát z taxatívne vymenovaných dôvodov. V prvom rade ale musí byť splnená podmienka,\nže v čase prechodu nehnuteľností na štát tieto tvorili poľnohospodársky pôdny fond alebo do\nneho patrili, lesný pôdny fond alebo do neho patrili (§ 1 zákona č. 503/2003 Z. z.).\nVychádzajúc z uvedeného ustanovenia ako i ustálenej judikatúry najvyššieho súdu v danom\nprípade je najvyšší súd toho názoru, že pozemkový úrad pri posudzovaní žiadosti\noprávnenej osoby skúmal, či je splnená zákonná podmienka uvedená v § 1 zákona\nč. 503/2003 Z. z. Nakoľko v čase prechodu predmetných nehnuteľností na štát (podľa\nvykonaných dôkazov ­ rozhodnutie zo dňa 28. júna 1963) tieto netvorili poľnohospodársky\n\n15\n\npôdny fond ani do neho nepatrili a ani lesný pôdny fond, pretože tvorili vodnú plochu,\nrozhodol zákonne bez skúmania platnosti vodoprávneho povolenia. Predmetné vodoprávne\npovolenie nie je predmetom preskúmavania prejednávanej veci, ale predmetom je\npreskúmanie rozhodnutia, na základe ktorého nehnuteľnosti prešli na štát. Ak by aj\nvodoprávne rozhodnutie bolo spochybňované, treba podotknúť, že v žiadnom inom konaní\nnebolo zrušené ani napadnuté. Tunajšiemu súdu v danom konaní neprináleží skúmať\nrozhodnutia a dekréty štátu, ktorými bola takáto zmena povahy pozemku vykonaná.\nVychádzajúc z uvedeného považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť\nsťažovateľa za nedôvodnú.“\n5. Na výzvu ústavného súdu sa sťažovateľ k stanovisku najvyššieho súdu nevyjadril\na nezaslal ústavnému súdu repliku.\n6. Na výzvu ústavného súdu sa k podanej sťažnosti vyjadril pozemkový úrad, ktorý\nvšak v prevažnej miere zopakoval závery už uvedené v jeho rozhodnutí č. 2010/00019­1Sax\nzo 17. mája 2010, ktoré ústavný súd už zhrnul v bode 2.3 tohto nálezu.\n7. Sťažovateľ aj najvyšší súd súhlasili s upustením od ústneho pojednávania v konaní\npred ústavným súdom.\nIII.\n8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť, ktorou sťažovateľ brojí proti\nnapadnutému rozsudku najvyššieho súdu najmä z dôvodov, že najvyšší súd neposkytol\nsťažovateľovi ochranu jeho základných práv a slobôd, keď aproboval rozhodnutie správnych\norgánov, ktoré boli arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\nprísne formalistické a účelové.\nVýchodiská pre rozhodnutie ústavného súdu v sťažovateľovej veci\n9. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\n16\n\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nochrany sa fyzická osoba alebo právnická osoba domáha, poskytnutá ochrana v medziach\nzákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46\nods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom\nna ich postavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť\nSlovenskej republiky rešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných\nzmlúv o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. III. ÚS 79/02) zahŕňa\nzároveň požiadavku rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania\nvyplývajúcich z čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 dohovoru v súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Otázku, či konanie rešpektovalo\nprincípy uvedené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, posudzuje ESĽP so zreteľom na „osobitné\nokolnosti prípadu“, posudzujúc konanie ako celok.\n10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr.\nIII. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu\nochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom\npredpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie ustanovení príslušných právnych\npredpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\n11. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že súdy majú\nposkytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\n\n17\n\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02,\nII. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07).\n12. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných\nprávnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany\nuplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr.\nIII. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv\nsú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej)\nv rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.\n13. Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti taktiež vyslovil, že slovné\nspojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 ústavy, implikuje v sebe aj\npotrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v čl. 20\nods. 1 ústavy a ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy (I. ÚS 23/01,\nIII. ÚS 328/05, III. ÚS 260/07).\n14. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych\nvlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať\n(ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný čl. 20\nods. 1 ústavy teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne\nzaručuje (podobne aj čl. 1 dodatkového protokolu) realizáciu vlastníckych oprávnení\nvyplývajúcich aj z § 123 Občianskeho zákonníka. Článok 20 ods. 1 ústavy zabezpečuje\nkaždému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva\nza podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke právo\nkaždej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát,\nprávnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 ústavy\nnemožno však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok)\nbez dodržania predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva\nvlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj\n\n18\n\ntrvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade\ns platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu.\n15. Reštitučné zákony vo všeobecnosti predstavujú právnu úpravu zmiernenia\nmajetkových a iných krívd z obdobia od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Je to právna\núprava, ktorá mala prispieť k zmierneniu rozsiahlych krívd, ku ktorým došlo v pomerne\ndlhom období v oblasti občiansko­právnych a administratívno­právnych vzťahov. Reštitučné\nzákony boli vydané s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým\ndošlo voči vlastníkom v týchto zákonoch špecifikovanom majetku v období rokov 1948 –\n1989. Uplatnenie reštitučných predpisov má za cieľ obnoviť oprávneným osobám ich\npôvodné vlastnícke vzťahy, prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo finančnú náhradu.\nK reštitúcii dochádza na základe presne stanoveného dôvodu, ktorým boli menovite\nuvedené prípady straty vlastníctva majetku (reštitučný titul).\nZávery vo veci samej\n16. Kľúčovou pre prieskum napadnutého rozsudku najvyššieho súdu je skutočnosť, že\nnepriznanie reštitučného nároku sťažovateľa správny orgán i všeobecné súdy odôvodnili len\ntým, že parcely č.\n\na č.\n\nv roku 1963 (teda v čase vydania rozhodnutia finančného\n\nodboru Okresného národného výboru v Rožňave z 28. júna 1963 podľa vládneho nariadenia\nč. 15/1959 Zb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Ú. I. o ich prechode na štát) už netvorili\npoľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny fond, pretože boli už predtým zaplavené\nvodným dielom Hrhov postaveným na základe vodoprávneho povolenia Krajského\nnárodného výboru v Košiciach zn. XI/4­739­16/2­1953 z 18. januára 1954 vydaného na\nzáklade ustanovenia zákona čl. XXIII/1885.\n17. V úvode sa však ústavný súd musí vyjadriť aj k samotnému rozhodnutiu\nfinančného odboru Okresného národného výboru v Rožňave z 28. júna 1963 podľa vládneho\nnariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Ú. I.\n\n19\n\n18. Uvedeným rozhodnutím z 28. júna 1963 nehnuteľnosti v katastrálnom území\n, medzi nimi aj parcely č.\n\na č.\n\n, prešli podľa citovaných predpisov dňom\n\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia do vlastníctva štátu – do správy Štátneho rybárstva n. p.\nv Stupave. Rozhodnutie z 28. júna 1963 bolo vydané podľa vládneho nariadenia č. 15/1959\nZb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Ú. I.\n19. Podľa § 2 ods. 1 vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. sa toto nariadenie vzťahuje\nna veci, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb alebo súkromných právnických osôb, a ich\ncelkom, prípadne prevažne užívajú organizácie socialistického sektora na plnenie svojich\núloh, a to na základe nájomného alebo iného právneho pomeru vzniknutého pred začiatkom\núčinnosti tohto nariadenia.\n20. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že vládne nariadenie č. 15/1959 Zb.\no opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora\nbolo\n\nvydané\n\nv\n\nrozpore\n\ns\n\nvtedy\n\nplatnou\n\nústavou,\n\npodľa\n\nktorej\n\nobmedzenie\n\nvlastníctva a vyvlastnenie je možné vykonať iba na základe zákona (§ 9 ústavného zákona\nč. 150/1948 Zb. – Ústava Československej republiky), a keďže citované vládne nariadenie\n(teda nie zákon) bolo vydané na základe § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 63/1958 Zb. o druhom\npäťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej republiky, je už na prvý\npohľad zrejmé, že v postupoch podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. išlo predovšetkým\no zoštátňovanie majetku na účely plnenia hospodárskych plánov a rozširovanie\n„socialistického vlastníctva“ a vtedajšie štátne orgány v úsilí napĺňať túto „líniu“ nemali\nzáujem skúmať v konkrétnych prípadoch splnenie podmienok, ktoré oprávňovali rozhodnúť\npríslušný orgán o prechode vlastníctva na štát.\n21. Podľa čl. XII § 9 ods. 1 vtedy platnej ústavy bolo možné vlastníctvo obmedziť len\nzákonom. V prípade vyvlastnenia (§ 9 ods. 2 vtedy platného ústavného textu) bolo možné\nvyvlastniť len na základe zákona a za náhradu. Venovať náležitú pozornosť je potrebné aj\nzisteniu, že rozhodnutím finančného odboru Okresného národného výboru v Rožňave z 28.\njúna 1963 nebola uložená finančná náhrada, keďže cena užívaných nehnuteľností\nprevyšovala čiastku uvedenú v § 7 ods. 1 vyhlášky ministerstva financií č. 88/1959 U. I.\n20\n\no opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektora\na o náhrade sa malo rozhodnúť podľa osobitného vykonávacieho predpisu (§ 11 vyhlášky).\n22. Ústavný súd však popri už citovaných požiadavkách na citlivý prístup\nk uplatňovaným reštitučným nárokom dáva do pozornosti aj zákon č. 480/1991 Zb. o dobe\nneslobody, ktorý je súčasťou nášho právneho poriadku a ktorý v § 1 ustanovil, že v rokoch\n1948 až 1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i svoje vlastné zákony. V tejto\nsúvislosti možno konštatovať, že v sťažovateľom uplatnenom reštitučnom nároku mohla byť\nnaplnená podmienka podľa § 3 ods. 1 písm. n) zákona č. 503/2003 Z. z., a bolo preto\nsťažovateľovej veci zo strany konajúceho správneho orgánu a následne všeobecných súdov\npotrebné venovať náležitú pozornosť (a teda aj výkladu a aplikácii § 1 zákona č. 503/2003\nZ. z. pri zistenom skutkovom stave) a jeho reštitučný nárok posúdiť prizmou ochrany\nzákladných práv a slobôd v spojení s nápravou krívd spôsobených totalitným režimom\nv období neslobody.\n23. Z vodoprávneho povolenia krajského národného výboru zn. XI/4­739­16/2­1953\nz 18. januára 1954 vydaného na základe ustanovenia zákona čl. XXIII/1885 vyplýva, že na\nžiadosť Správy vodných tokov a meliorácií Košice vydal Krajský národný výbor\nv Košiciach 18. januára 1954 výmer, kde výrokom tohto výmeru bolo žiadateľovi udelené\nvodoprávne povolenie vybudovať rybníky a k tým patriace vodné zariadenia na území obce\n, a to na 30 rokov, pričom zo súvisiacej dokumentácie je zrejmé, že vodné dielo malo\nbyť vybudované aj na parcelách č.\n\na č.\n\nv k. ú.\n\n. V bode 7 výroku tohto\n\nvýmeru krajský národný výbor odporučil stavebníkovi získať dohodou, alebo v rámci\nosobitného pokračovania vyvlastnením tie cudzie pozemky, ktoré sú bezpodmienečne\npotrebné pre vybudovanie, postavenie, zriadenie označeného vodného diela.\n24. Ústavný súd sa nikde z rozhodnutia správneho orgánu v sťažovateľovej veci, ako\nani z rozhodnutí všeobecných súdov nedozvedá, na základe akého dôkazu alebo skutočnosti\ndospeli tieto orgány verejnej moci k záveru, že v čase vydania rozhodnutia finančného\nodboru Okresného národného výboru v Rožňave z 28. júna 1963 boli nehnuteľnosti parc.\n\n21\n\nč.\n\na č.\n\nv k. ú.\n\nsúčasťou vodného diela Rybníky, resp. že v čase vydania\n\nrozhodnutia z 28. júna 1963 už bolo vodné dielo Rybníky vybudované.\n25. Z vodoprávneho povolenia krajského národného výboru zn. XI/4­739­16/2­1953\nz roku 1954 z 18. januára 1954 totiž vyplýva len právo žiadateľa zrealizovať (v budúcnosti)\nvodné dielo Rybníky a odporúčanie stavebníkovi získať dohodou, alebo v rámci osobitného\npokračovania vyvlastnením tie cudzie pozemky, ktoré sú bezpodmienečne potrebné pre\nvybudovanie, postavenie, zriadenie označeného vodného diela. Samotným vodoprávnym\npovolením Krajského národného výboru v Košiciach zn. XI/4­739­16/2­1953 z 18. januára\n1954 nedošlo k prekvalifikovaniu poľnohospodárskej pôdy na vodnú plochu alebo určeniu,\nže dňom právoplatnosti vodoprávneho povolenia sa v ňom uvedené nehnuteľnosti považujú\nza vodnú plochu, a nie poľnohospodársku pôdu.\n26. Nikde z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu (ani z jemu predchádzajúcich\nrozhodnutí orgánov verejnej moci) nevyplýva, že by v čase vydania rozhodnutia finančného\nodboru Okresného národného výboru v Rožňave z 28. júna 1963 bolo vodné dielo Rybníky\nzrealizované alebo že z iných skutočností vyplývalo, že nehnuteľnosti parc. č.\na č.\n\nv k. ú.\n\nuž netvorili poľnohospodársky pôdny fond (z vodoprávneho\n\npovolenia 18. januára 1954 vyplýva len právo zrealizovať výstavbu vodného diela Rybníky\na nie je v ňom uvedené, že by vodné dielo už bolo v procese realizácie).\n27. Ak teda najvyšší súd (a pred ním krajský súd a správny orgán) (i) dospel\nk záveru, že v čase prechodu predmetných pozemkov na štát (dňom 15. augusta 1963, keď\nnadobudlo rozhodnutie finančného odboru Okresného národného výboru v Rožňave\nz 28. júna 1963 právoplatnosť) tieto netvorili poľnohospodársky pôdny fond ani do neho\nnepatrili, tobôž netvorili lesný pôdny fond, pretože ku dňu prechodu tu išlo o vodnú plochu,\na nie o poľnohospodársku pôdu z dôvodu, že pozemky boli už od roku 1954 v užívaní\norganizácie socialistického sektora a stali sa súčasťou vodného diela, pričom (ii) tento záver\nvyvodzoval výlučne na základe vodoprávneho povolenia Krajského národného výboru\nv Košiciach zn. XI/4­739­16/2­1953 z 18. januára 1954, ústavný súd hodnotí tento záver\nako nepodložený až svojvoľný, keďže z vodoprávneho povolenia z 18. januára 1954\n22\n\nnevyplýva, že by sa dňom jeho vydania poľnohospodárske pozemky stávali vodnou plochou\n(ako už ústavný súd uviedol, vodoprávne povolenie z 18. januára 1954 upravuje iba právo\nvybudovať vodné dielo v budúcnosti na určených pozemkoch).\n28. Ústavný súd ďalej v tejto súvislosti však dopĺňa, že aj keby orgány verejnej moci\nvo svojich rozhodnutiach poukázali na skutočnosť alebo dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že\nv čase vydania rozhodnutia z 28. júna 1963 už boli predmetné pozemky v sťažovateľovej\nveci zaplavené alebo boli súčasťou vodného diela, bolo by potrebné sa vysporiadať\ns otázkou, či takéto zaplavenia alebo uskutočnenie vodného diela na týchto pozemkoch bolo\nv súlade s vtedy platným právnym poriadkom (teda či došlo k dohode s vlastníkom\npozemkov, resp. k vyvlastneniu podľa vtedy platných právnych predpisov, keďže\nvodoprávne povolenie Krajského národného výboru v Košiciach zn. XI/4­739­16/2­1953\nz 18. januára 1954 nerieši vzťahy stavebníka a vlastníkov pozemkov, na ktorých malo byť\nvodné dielo vybudované), keďže takéto zistenie má nepochybne vplyv na ustálenie\nreštitučného nároku sťažovateľa a výklad § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., a teda\nzmiernenie krívd tých, ktorí trpia v dôsledku zásahov štátnych orgánov z obdobia neslobody\nnamierených proti vlastníctvu, resp. v širšom proti ľudských právam a slobodám.\n29. Z uvedeného pohľadu je podľa názoru ústavného súdu prirodzenou požiadavkou\nkladenou na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných\nnárokoch oprávnených osôb, aby riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu\npristupovali k interpretácii reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou a naopak, brali do\núvahy pre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa\nvyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci. Rozhodne\nvšak pri dôslednej individualizácii každého prípadu nemožno uvedené nedostatky pričítať na\nvrub oprávnenej osoby (porov. III. ÚS 185/2010).\n30. V rozpore s uvedenými postulátmi, ktoré podľa názoru ústavného súdu musia byť\npri rozhodovaní v reštitučných veciach uplatňované, závery najvyššieho súdu, v ktorých\nabsentuje hlbšia úvaha o postupoch orgánov štátu v dobe neslobody vo veci výstavby\nvodného diela a zmene poľnohospodárskej pôdy označenej sťažovateľom na vodnú plochu,\n23\n\nsvedčia o jeho neústretovom formalistickom prístupe, ktorý protirečí materiálnemu\nchápaniu právneho štátu, je v rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany\nsúdnej moci a v konečnom dôsledku hrozí prípadnou ďalšou krivdou.\n31. Keďže napadnutý rozsudok najvyššieho súdu sa týka jednak spravodlivého\nsúdneho konania (súdnej ochrany), ako aj ochrany vlastníctva, ústavný súd rozhodol,\nzohľadniac už pertraktované závery, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu\nsťažovateľových základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, základných práv\npodľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa\nčl. 1 dodatkového protokolu.\nIV.\n32. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľovi, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho\nprávnym zastupovaním právnym zástupcom advokátom JUDr. Jurajom Füzerom v konaní\npred ústavným súdom (bod 3 výroku).\n33. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n34. Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony\nprávnej služby v roku 2012 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie sťažnosti\na doplnenie sťažnosti).\n35. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2011 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky\nvo výške 763 eur (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 127,17\neur a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 7,63 eura).\n\n24\n\n36. Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony\nprávnej služby v roku 2012 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 381,51 eur (3 x 127,17\neur) a 3 x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 22,89 eur (3 x 7,63\neur). Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty (ďalej\nlen „DPH“) Finančnej správy Slovenskej republiky je právny zástupca subjektom\nregistrovaným pre DPH (IČ DPH SK1024198549). Ústavný súd priznal sťažovateľovi\núhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 485,28 eur (404,40 eur + 20 % DPH).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2015\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pozemok, pozemkové právo-vrátenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "reštitúcia-podmienky", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "vlastníctvo", "nehnuteľnosť", "reštitúcia-reštitučný nárok", "arbitrárnosť", "výklad (interpretácia)-formalistický"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Sžr/46/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b34e064-61d3-4968-9ac7-14f71df469d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 407/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2010 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b34e064-61d3-4968-9ac7-14f71df469d8"}, {"guid": "ussr:ed7183f0-7e2a-404b-b813-afda8cb9adb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed7183f0-7e2a-404b-b813-afda8cb9adb7"}, {"guid": "ussr:3d59d9a0-971c-4ae5-bde8-b8fab95d4c6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 185/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 185/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d59d9a0-971c-4ae5-bde8-b8fab95d4c6b"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/01 z 15. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-15", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7ad51cea-d98a-47e9-9b0c-c02b959caf02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.313.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.313.2025.1"}, {"guid": "ussr:508303eb-5630-4e6c-b4b4-99a1eb4e8ee3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.651.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 651/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 651/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.651.2024.1"}, {"guid": "ussr:69954027-904d-4675-bc3d-ce178daacd7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.212.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 212/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.212.2024.2"}, {"guid": "ussr:738c447a-eff3-4eb8-97b3-883ca9355f69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.249.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 249/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 249/2024 z 23. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.249.2024.1"}, {"guid": "ussr:bf2bb72b-05a5-4adc-bc7d-82903b5a00cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.562.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 562/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 562/2023 z 7. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.562.2023.1"}, {"guid": "ussr:d9451dad-e710-4351-8f12-4a777550f38f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.474.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.474.2020.1"}, {"guid": "ussr:40c5f0ad-9bd5-44fa-bced-4e5783b980ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.579.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 579/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 579/2018 z 12. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.579.2018.2"}, {"guid": "ussr:36d6288f-39d0-4108-ba03-81619e07ae13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.76.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 76/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.76.2019.1"}, {"guid": "ussr:744d8c51-f4e9-43dc-8b0a-aa084bc570b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.150.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/2018 z 6. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.150.2018.1"}, {"guid": "ussr:9ff5bdc2-f1aa-4ba5-8689-3f19468fc66f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.562.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 562/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 562/2015 z 10. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.562.2015.1"}, {"guid": "ussr:33a8b2c7-d372-4ecb-bef4-a4cec686ed04", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 658/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 658/2014 z 4. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a8b2c7-d372-4ecb-bef4-a4cec686ed04"}, {"guid": "0ca28bb2-06f3-4b5f-ab85-642ec2689e69:7c56f3cf-c8c4-438b-a1f9-ec2c19cb545e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8017200199.1", "spisova_znacka": "1Sžrk/1/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžrk/1/2020 z 25. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8017200199.1"}, {"guid": "0ca28bb2-06f3-4b5f-ab85-642ec2689e69:955dfd06-56e3-47ac-93f7-a202f090de6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8017200199.1", "spisova_znacka": "1Sžrk/1/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžrk/1/2020 z 24. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8017200199.1"}, {"guid": "f6633a9e-54a8-4077-ade7-783be1fa5a5f:4323acb7-3f7d-4757-a28d-e321b2457245", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3020200062.1", "spisova_znacka": "2Svk/11/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/11/2023 z 20. 12. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-12-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3020200062.1"}, {"guid": "2924d7f6-afd8-448e-8041-a99237e32497:811203fe-3541-4527-a62f-7261d076a372", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201299.2", "spisova_znacka": "BA-1S/209/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/209/2020 z 28. 11. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201299.2"}, {"guid": "9437c8e0-a266-4702-be01-e92c919c9a14:c80b86c1-0efe-452b-9620-74b091ec6f38", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100421.1", "spisova_znacka": "29Sa/2/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sa/2/2024 z 3. 9. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100421.1"}, {"guid": "04ea70c8-4c2b-49a2-a8fb-9b18d00bb48f:3e4e682b-2a96-49cc-ad52-f6b987a59433", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200647.3", "spisova_znacka": "PO-6S/75/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/75/2022 z 28. 4. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200647.3"}, {"guid": "36c14401-ee3d-4448-b1ab-5d4c6402021e:d0b2f1a0-61a8-43e1-8493-2a5c907d479a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201743.4", "spisova_znacka": "BA-1S/244/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/244/2017 z 27. 2. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1017201743.4"}, {"guid": "1603a54e-6b3f-4b7b-8e97-09e168a4dba6:20bcc418-731c-4321-845e-6e68974d152f", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200307.1", "spisova_znacka": "PO-2S/38/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2S/38/2022 z 26. 10. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200307.1"}, {"guid": "40918ad9-97c8-4f98-8c66-72164ea9d0e9:ab0fc345-6f2a-4c69-803b-be1698d1f2ac", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8719204558.2", "spisova_znacka": "22Co/49/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/49/2024 z 23. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8719204558.2"}, {"guid": "88039632-8286-45bd-9a0d-2ee2cda4c73b:d9ea6e85-a4f2-44d5-af2c-c353cd2e1b9e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6120226975.2", "spisova_znacka": "11Co/105/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/105/2024 z 18. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6120226975.2"}, {"guid": "af353825-d3bb-4147-9c57-f066a00ceeda:43846d5d-1f03-4b13-ac14-55b8856492ff", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1199899979.3", "spisova_znacka": "7Co/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/8/2024 z 21. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1199899979.3"}, {"guid": "f7715a47-1e41-4be6-b96f-4ea6b71d5e35:ccab30ec-505c-449d-80ae-a103d1d9718d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8122207289.1", "spisova_znacka": "18Co/3/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/3/2024 z 28. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8122207289.1"}, {"guid": "2401aff0-cc27-4629-a1ae-46c49d05b1e8:8f7c1180-43ff-4922-b411-27daea4602e3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4207202273.4", "spisova_znacka": "9Co/111/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/111/2023 z 23. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4207202273.4"}, {"guid": "82a92908-6e32-4a51-9c4a-31db9c0be158:fbfa52e5-eec6-43ff-adaf-2acb569257aa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1212232075.3", "spisova_znacka": "8Co/73/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/73/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1212232075.3"}, {"guid": "8eada103-bcbc-444e-a28f-6e629d0c00e6:a92a6edf-7a6c-4edb-812f-01eae19075a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1212232075.2", "spisova_znacka": "8Co/20/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/20/2020 z 30. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1212232075.2"}, {"guid": "bb5e153e-af83-4bfd-aaaa-f0636d0d948c:52eeeff2-5fbf-4e6e-ac97-8b5314e6a7a6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8019200092.2", "spisova_znacka": "2S/18/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/18/2019 z 26. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200092.2"}, {"guid": "bb5e153e-af83-4bfd-aaaa-f0636d0d948c:5409778f-d8c8-4e1e-ad8d-e197eaf765a9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8019200092.2", "spisova_znacka": "2S/18/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/18/2019 z 26. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200092.2"}, {"guid": "06c1989e-a443-4b68-9295-e47364b9e203:b56e4f62-a38e-4109-af61-60a6727e10dd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4018200585.5", "spisova_znacka": "26S/30/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/30/2018 z 12. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200585.5"}, {"guid": "06c1989e-a443-4b68-9295-e47364b9e203:933356e2-0ae3-4083-8c12-1118661d38cd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4018200585.5", "spisova_znacka": "26S/30/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/30/2018 z 12. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4018200585.5"}]}