{"guid": "ussr:ebe24c94-bd15-449b-86d6-b54321af61e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.687.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 687/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 687/2015 z 22. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 687/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.687.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ebe24c94-bd15-449b-86d6-b54321af61e5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.687.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.687.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.687.2015.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 687/2015­7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta\na Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu\nBardejov sp. zn. 6 C 93/2009 z 21. marca 2012 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 20 Co 118/2012 z 8. apríla 2013, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nOkresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 C 93/2009 z 21. marca 2012\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 20 Co 118/2012 z 8. apríla 2013 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom\ndoručeným okresnému súdu domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade vypratať\nbyt č. 1 nachádzajúci sa v bytovom dome v obci\n\n. Okresný súd žalobe vyhovel\n\nrozsudkom sp. zn. 8 C 196/1997 z 26. septembra 2006, ktorý bol ako vecne správny\npotvrdený rozsudkom krajského súdu č. k. 1 Co 302/2006­350 zo 7. mája 2007 (ďalej len\n„rozsudok zo 7. mája 2007“). Na základe podnetu žalovaných v 1. a 2. rade podal proti\nrozsudku krajského súdu zo 7. mája 2007 mimoriadne dovolanie generálny prokurátor\nSlovenskej republiky, na podklade ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 2 MCdo 10/2008 z 31. marca 2009 (ďalej len „uznesenie\nz 31. marca 2009“) zrušil rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového súdu a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\nOkresný súd v intenciách právneho názoru prezentovaného najvyšším súdom v jeho\nuznesení z 31. marca 2009 žalobu sťažovateľa zamietol rozsudkom sp. zn. 6 C 93/2009 z 21.\nmarca 2012. Napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 20 Co 118/2012 z 8. apríla 2013. Proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Cdo 314/2013 z 23.\nseptembra 2014 (ďalej len „uznesenie z 23. septembra 2014“) odmietol.\nSťažovateľ odôvodňuje namietané porušenie ním označených práv podľa ústavy\na dohovoru tým, že\n\n2\n\n„a) hoci som ako účastník konania požiadal včas o odročenie pojednávania okresný\nsúd vec prejednal v mojej neprítomnosti,\nb) odvolací súd nevyložil z akých dôvodov nie je na mieste vyhovieť návrhom na\ndoplnenie dokazovania,\nc) rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné“.\nK prvej námietke sťažovateľ uvádza, že v konaní pred okresným súdom neboli\nsplnené podmienky na prejednanie veci podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“), čím malo dôjsť k odňatiu možnosti sťažovateľa konať pred súdom, keďže\n„Súd prvého stupňa v danej veci dňa 21. 3. 2012 vydal rozhodnutie napriek tomu, že\nkonajúcemu súdu bola už predtým doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa\no odročenie pojednávania z dôvodu jeho pracovnej nespôsobilosti. Súd napriek tomu konal\na vyniesol rozhodnutie, hoci uvedené ospravedlnenie bolo učinené riadne a včas.“.\nK druhej námietke sťažovateľ uvádza, že „Ani okresný a ani odvolací súd\nnereagovali na mnou podané návrhy na doplnenie dokazovania, prednesené podaním\nz 5. 11. 2010, kedy bolo navrhované, aby k veci boli vypočutí svedkovia\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n.\n\nNavrhovaný svedkovia pritom mali osvedčiť práve tú okolnosť, že navrhovateľovi vzniklo\nčlenstvo v bytovom družstve. Ak práve otázka členstva navrhovateľa v družstve má byť podľa\nhodnotenia aj odvolacieho súdu zásadné pre posúdenie opodstatnenosti návrhu na začatie\nkonania, potom je doteraz nevysvetlenou otázkou, prečo neboli vypočuté tieto osoby, ktoré\nsa môžu k danej otázke vyjadriť. To, že súdy nevysvetlili prečo týchto svedkov k veci\nnevypočuli za daného stavu preukazuje odňatie možnosti konať pred súdom. Ak určitá\nokolnosť, ktorú je možné preukázať tak predložením listinných dôkazov ako aj inak, najmä\nvýsluchom svedkov, nie je objektívne možné preukázať predložením listiny, potom neexistuje\nžiadny objektívne uznateľný argument pre nevykonanie výsluchu navrhovaných svedkov.“.\nVo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu\nsťažovateľ uvádza, že „... rozhodnutie odvolacieho súdu je rovnako ako rozhodnutie súdu\n3\n\nprvého stupňa charakterizované absenciou riadneho a preskúmateľného odôvodnenia. Tu si\ndovoľujem poukázať na to, že z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je možné zistiť, ako sa\ntento vysporiadal s mojimi námietkami poukazujúcimi na iné listiny preukazujúce jeho\nprijatie za člena družstva než zápisnica, ktorých obsah je nesporný a dokazuje práve túto\nokolnosť. Súd nevysvetlil, prečo dospel k záveru o tom, že odporcom vzniklo členstvo\nv bytovom družstve a prečo je nimi predložená nájomná zmluva platnou, napriek tomu, že\nv konaní boli preukázané machinácie pri vyhotovení každého z nimi predložených dokladov\npretože dátumy kedy mali byť tieto doklady vyhotovené boli prepisované, pričom nebolo\nvylúčené, že sa tak stalo v úmysle prispôsobiť ich obsah potrebám tohto konania. V tomto\nsmere ostala nevysvetlená existencia falošnej dohody o prevode členských práv a povinností\nzo žalobcu na žalovaných, ktorá nikdy nebola podpísaná navrhovateľom (Aj táto dohoda\npritom dokazuje, že navrhovateľ bol členom družstva ak mal prevádzať členské práva,\nktorými môže disponovať len člen družstva, pričom ak ide o listinu predloženú odporcami\npotom je jej analýzou zistiteľné, že aj odporcovia o členstve navrhovateľa v družstve\nvedeli).“.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej namieta, že existencia jeho členstva v družstve jasne\na zrozumiteľne vyplýva z:\n«a) nájomnej zmluvy z 26. 6. 1986, ktorej preambula znie – „uzavretá medzi\nStavebným bytovým družstvom v Bardejove a jeho členom\n\n“,\n\nb) zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 26. 6. 1986..., z ktorej vyplýva že\ntáto bola spísaná podľa stanov OSBD Bardejov a členom družstva...,\nc) dohody s JRD\n\na navrhovateľmi z 1. 6. 1986, v ktorej je\n\nkonštatované, že ide o zmluvu uzatvorenú medzi družstvom a členmi OSBD v Bardejove,\nd) Dodatku k nájomnej zmluve z 5. 1. 1994, platnej od 1. 5. 1993, ktorým bol členom\ndružstva navrhovateľom určený nový zálohový predpis,\nd) výpovede doteraz vypočutých členov predstavenstva..., ktorý potvrdil prijatie\nnavrhovateľa za člena družstva a aj pridelenie družstevného bytu navrhovateľovi\na prejednanie jeho žiadosti o byt.»\n\n4\n\nS poukazom na § 125 OSP sťažovateľ argumentuje, že „závery súdu prvého stupňa\ns ktorými sa stotožnil odvolací súd a na ne odkázal, že bez predloženia uvedenej listiny nie\nje možné danú okolnosť preukázať, napr. ani výsluchom svedkov je v rozpore s uvedeným\nustanovením. Právne úvahy aj dovolacieho súdu ohľadne obsahu ustanovenia § 155 OSP sú\nnesprávne, a aj v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom\na nevykonaniu navrhovaných dôkazov nebol dostatočne zistený skutkový stav veci.“.\nPodľa sťažovateľa „uvedené dôkazy, v kontexte s osvedčením podania prihlášky\nnavrhovateľa za člena z 28. 5. 1986 a zaplatenia členského vkladu ako aj platením úhrad za\nbyt prostredníctvom JRD\n\n, jednoznačne osvedčujú platné uzatvorenie nájomnej\n\nzmluvy na predmetný byt navrhovateľom, ktorá nielenže nebola zrušená, ale dokonca\nobnovená právnym úkonom z 1. 5. 1993 a 5. 1. 1994. Skutočnosť, že OSBD Bardejov malo\nnapriek platne uzatvorenej nájomnej zmluvy s navrhovateľom, uzavrieť inú nájomnú zmluvu\ns odporcom je treba hodnotiť tak, že neskôr uzatvorený právny úkon je neplatný. Nikto totiž\nnie je oprávnený na iného previesť viac práv než má sám. OSBD Bardejov nemohol na\nodporcu previesť právo užívania daného bytu, ak toto právo predtým previedol na\nnavrhovateľa, ktorému toto právo platne nezaniklo. Ak odporcovia užívajú sporný byt na\nzáklade od začiatku neplatného právneho úkonu, je daný naliehavý záujem na vyhovení\npodanej žalobe, nakoľko daný byt odporcovia užívajú na úkor práv navrhovateľov a bez\nprávneho titulu.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„a) Krajský súd v Prešove sp. zn. 20 Co 118/2012 zo dňa 08. 04. 2013 a Okresný súd\nBardejov Rozsudkom sp. zn. 6 C 93/2009­543 zo dňa 21. 3. 2012, porušili právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nspravodlivý súdny proces garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n\n5\n\nb) Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20 Co 118/2012 zo dňa 08. 04. 2013,\na Rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 6 C 93/2009­543 zo dňa 21. 3. 2012, sa\nzrušujú.“\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu 10. júla 2013 už domáhal vyslovenia porušenia ním označeného základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 93/2009 a jeho\n6\n\nrozsudkom č. k. 6 C 93/2009­543 z 21. marca 2012, ako aj rozsudkom krajského súdu sp.\nzn. 20 Co 118/2012 z 8. apríla 2013. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 418/2013\nzo 4. septembra 2013 sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 C 93/2009 a jeho rozsudku z 21. marca 2012 odmietol z dôvodu\nnedostatku právomoci a sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu odmietol pre neprípustnosť, keďže sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu dovolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu\nV súlade s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka\nveci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\nS prihliadnutím na už uvedené zistenia ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti\nnapadnutému rozsudku okresného súdu odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 25\nods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, keďže uznesenie sp. zn.\nII. ÚS 418/2013 z 10. júla 2013, ktorým už rozhodol o namietanom porušení svojich práv\npodľa ústavy a dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu, zakladá prekážku res\niudicata.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\n\nÚstavný súd v prvom rade konštatuje, že túto časť sťažnosti môže odmietnuť\nz dôvodu, že bola podaná oneskorene. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že\nsťažovateľ ňou nenamieta porušenie svojich práv uznesením najvyššieho súdu ako\ndovolacieho súdu z 23. septembra 2014, čo je v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného\n\n7\n\nsúdu (napr. III. ÚS 34/2012, III. ÚS 543/2012) nevyhnutným predpokladom na aplikáciu\ntaktiež ustálenej judikatúry ústavného súdu, v zmysle ktorej dvojmesačná lehota na podanie\nsťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, v prípade sťažovateľa vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku krajského súdu (obdobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010,\nIV. ÚS 58/2011). Pri posudzovaní otázky dodržania lehoty na podanie sťažnosti ústavný súd\ntotiž musí vychádzať z doslovného znenia zákona o ústavnom súde a z toho, že ak\nsťažovateľ uplatnil mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, spôsobilý zabezpečiť\nochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietol ako neprípustný, mal namietať\nvo svojej sťažnosti aj postup dovolacieho súdu, resp. jeho rozhodnutie, čo však neurobil. Za\nsplnenia tejto podmienky, aj keby došlo k situácii, že ústavný súd pochybenie v postupe\na rozhodnutí dovolacieho súdu nezistí a porušenie práv sťažovateľa nevysloví, mohol by aj\nnapriek tomu preskúmať súčasne aj rozhodnutie odvolacieho súdu (napadnutý rozsudok\nkrajského súdu).\nNapriek uvedenému, so zreteľom na skutočnosť, že sťažovateľ nepriložil k svojej\nsťažnosti splnomocnenie pre svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom\nkvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), ústavný súd preskúmal aj z vecného\nhľadiska napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s uznesením najvyššieho súdu ako\ndovolacieho súdu z 23. septembra 2014 na účely posúdenia, či existujú aj iné dôvody na\nodmietnutie tejto časti sťažnosti.\nSťažovateľ namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu\njeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom\norgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy si ústavný\nsúd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).\nZo sťažnosti vyplývajú tieto tri zásadné námietky sťažovateľa:\na) okresný súd konal v neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa aj napriek\nskutočnosti, že o odročenie pojednávania požiadal (ďalej len „prvá námietka“),\nb) krajský súd bezdôvodne nevyhovel návrhu sťažovateľa na doplnenie dokazovania\n(ďalej len „druhá námietka“),\nc) napadnutý rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný (ďalej len „tretia\nnámietka“).\n\nÚstavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že argumentácia sťažovateľa\nv dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu je totožná s argumentáciou, ktorou\nsťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu. Uznesením najvyššieho súdu z 23. septembra 2014 bolo\ndovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietnuté podľa § 218 ods. 1\npísm. c) OSP v spojení s § 243b ods. 5 OSP.\nZ uznesenia najvyššieho súdu z 23. septembra 2014 vyplýva, že najvyšší súd\nnevzhliadol v postupe okresného súdu, ktorým tento vec prerokoval a rozhodol na\npojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu, aj napriek tomu, že o odročenie\npojednávania z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti žiadal, dovolací dôvod vyplývajúci\n\n9\n\nz § 237 ods. 1 písm. f) OSP (odňatie možnosti konať pred súdom, pozn.), a to\ns odôvodnením, že sťažovateľ „(jeho právny zástupca) na výzvu súdu nereagoval\na nepredložil súdu vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle ustanovenia § 119 ods. 3\nO. s. p., súd prvého stupňa postupoval správne, keď uznesením rozhodol, že vec prejedná\nv neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu“.\nRovnako z uznesenia najvyššieho súdu z 23. septembra 2014 vyplýva, že najvyšší\nsúd sa zaoberal aj námietkou sťažovateľa, že odvolací súd nevykonal všetky navrhnuté\ndôkazy, pričom nevykonanie dôkazov ani neodôvodnil, pričom ani v tejto argumentácii\nnevzhliadol dôvod odňatia možnosti konať pred súdom, ktorá by zároveň odôvodňovala\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP.\nV dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľ obdobne namietal\naj jeho nedostatočné odôvodnenie, a teda aj jeho nepreskúmateľnosť.\nV dovolacom konaní procesné podmienky upravujú § 236 a nasl. OSP. V rámci\nvšeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu sa\nv § 237 ods. 1 OSP výslovne uvádza, že dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide o prípady\nuvedené v písmene a) až písmene g) tohto zákonného ustanovenia. Dovolanie je prípustné aj\nproti uzneseniu odvolacieho súdu v prípade uvedenom v § 238 ods. 2 OSP.\nÚstava neupravuje, aké dôsledky majú prípady porušenia práva na súdnu ochranu\na jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým dochádza v konaní pred súdmi, ani\nnestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavou\ngarantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý\npredpokladá aj možnosť vzniku procesných pochybení v občianskom súdnom konaní.\nV nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky pochybení upravuje tento procesný\nkódex aj podmienky, za ktorých možno procesné nesprávnosti napraviť v dovolacom\nkonaní. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré\nzakladajú zmätočnosť súdneho rozhodnutia, spája Občiansky súdny poriadok priamo\n10\n\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 OSP, pričom vady tejto povahy sú zároveň aj\nprípustným dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a) OSP. Aj niektorým ďalším\nvadám inej procesnej povahy, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv.\niným vadám konania) pripisuje Občiansky súdny poriadok právny význam, avšak (na\nrozdiel od taxatívne vymenovaných vád uvedených v § 237 ods. 1 OSP) len v tom zmysle,\nže ich považuje za relevantný dovolací dôvod vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné;\npričom vada podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP sama osebe prípustnosť dovolania nezakladá.\nVychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd považuje za potrebné\nzdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho\nkonania, patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie\ndo právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani\nmimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,\nsústavu ktorých završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Zo subsidiárnej\nštruktúry systému ochrany ústavnosti ďalej vyplýva, že práve všeobecné súdy sú primárne\nzodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd\nvyplývajúcich z ústavy alebo dohovoru (I. ÚS 4/00), preto právomoc ústavného súdu pri\nochrane práva každého účastníka konania nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. II. ÚS 13/01), alebo všeobecné súdy neposkytnú ochranu\noznačeným základným právam sťažovateľa v súlade s ústavno­procesnými princípmi, ktoré\nupravujú výkon ich právomoci.\nKeďže sťažovateľ odôvodňuje prípustnosť dovolania z dôvodu, že konanie, v ktorom\nbol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté vadou v súlade s § 237 ods. 1 písm. f) OSP\n(účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), bolo\npovinnosťou najvyššieho súdu sa námietkami sťažovateľa, ktorými existenciu uvedenej vady\nodôvodňoval, aj zaoberať. Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej\nz uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že\n11\n\nv konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce\nzistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.\nÚstavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát uviedol, že vada konania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP má spravidla za následok porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 261/06).\nPodľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred\nsúdom.\nRealizáciu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 až čl. 50 ústavy (resp.\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v dovolacom konaní\numožňuje predovšetkým § 237 ods. 1 OSP. Práve preto jednotlivé dôvody prípustnosti\ndovolania uvedené v § 237 ods. 1 OSP treba vykladať tak, aby ich prostredníctvom bola\nposkytnutá plná ochrana uvedeným článkom ústavy.\nSťažovateľom namietané procesné pochybenia okresného súdu spočívajúce\nv uskutočnené pojednávania v neprítomnosti účastníka konania, ako aj procesné pochybenia\nkrajského súdu spočívajúce v nevyhovení návrhom na doplnenie dokazovania v zásade sú\nspôsobilé na to, aby boli predmetom preskúmania dovolacieho súdu z hľadiska existencie\nprípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Námietka odňatia možnosti konať\npred súdom procesnými pochybeniami zo strany okresného súdu a krajského súdu je\nobsahovou súčasťou základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie. Základné právo na súdnu ochranu požíva totiž ochranu v dovolacom konaní\nprostredníctvom § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal\nsťažovateľ reálnu možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva podľa ústavy\na práva podľa dohovoru podaním dovolania proti rozsudku krajského súdu z dôvodu\nuvedeného v § 237 ods. 1 písm. f) OSP.\n\n12\n\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak túto ochranu\nneposkytujú všeobecné súdy. V danom prípade, ako to vyplýva z už uvedených úvah, proti\nrozsudku krajského súdu bolo prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok,\nktoré sťažovateľ aj využil. Právomoc poskytnúť ochranu základnému právu sťažovateľa na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru mal najvyšší súd v dovolacom konaní, čo zároveň vylučuje právomoc\nústavného súdu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti mal sťažovateľ vo vzťahu k svojej prvej i druhej\nnámietke možnosť domáhať sa ochrany základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nna základe dovolacieho dôvodu uvedeného v § 237 ods. 1 písm. f) OSP.\nKeďže sťažovateľ porušenie svojich práv uznesením najvyššieho súdu ako\ndovolacieho súdu z 23. septembra 2014 nenamietal, ústavný súd jeho sťažnosť v časti\nsmerujúcej proti napadnutému rozsudku krajského súdu vo vzťahu k prvej a druhej námietke\npri predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nSťažovateľ sa treťou námietkou domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti napadnutého\nrozsudku krajského súdu. Ústavný súd sa treťou námietkou zaoberal z pohľadu existencie\nústavných záruk odôvodňujúcich ústavnú udržateľnosť napadnutého rozhodnutia.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Pri\npredbežnom prerokovaní časti sťažnosti sťažovateľa smerujúcej proti tretej námietke\ntýkajúcej sa napadnutému rozsudku krajského súdu sa ústavný súd zameral na posúdenie, či\n13\n\nju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Vychádzal pritom zo svojej konštantnej\njudikatúry, v ktorej opakovane uvádza, že o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nV napadnutom rozsudku krajského súdu sa predovšetkým uvádza:\n„Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe\nktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu\nprvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má\npodklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého\nstupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.\nPodľa čl. 11 vzorových stanov Stavebných bytových družstiev (ďalej len SBD)\núčinných ku dňu 29. 5. 1986, členstvo vzniká dňom, keď predstavenstvo rozhodne o prijatí\nobčana za člena na základe jeho písomnej prihlášky a zaplatením zápisného 200,­ Kčs.\nPodľa čl. 14 písm. c) a d) cit. vzorových stanov SBD, člen družstva má právo na\npridelenie družstevného bytu a na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí družstevného\nbytu.\nPodľa § 154 O. Z. v znení platnom do 1. 1. 1992, rozhodnutím o prideľovanie bytu\nvydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov\no hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom, vznikne\nobčanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní bytu.\nV zmysle § 154 ods. 2 cit. O. Z., zaplatením členského podielu vznikne členovi SBD\nprávo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania byt.\n14\n\nPre rozhodnutie v predmetnej veci je jednoznačne právne významné rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 MCdo 10/2008­473 z 31. 3. 2009, ktorým boli\nzrušené predchádzajúce rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu\nv predmetnej veci a ktorými bolo vyhovené žalobe žalobcu o vypratanie žalovaných\nz predmetného družstevného bytu nachádzajúceho sa v 9­bytovej jednotke v\n\n.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v tomto uznesení z 31. 3. 2009 zdôraznil\npredovšetkým okolnosť, že podľa predpisov, podľa ktorých je potrebné predmetnú vec\nposudzovať, je rozhodujúca otázka, či žalobca bol prijatý za člena SBD, pretože prideliť byt\na uzavrieť dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu do osobného užívania bolo možné len\nvo vzťahu k členovi bytového družstva, pričom táto okolnosť z hľadiska dôkazného bremena\nje pochopiteľne na žalobcovi.\nV predchádzajúcich štádiách konania sa totiž súdy opierali o to, že so žalobcom bola\nuzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu do osobného užívania, aj keď tento byt bol\nponechaný pre účely kancelárií pre družstvo JRD\n\n, avšak pri\n\nposudzovaní tohto právneho vzťahu účastníkov, predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu\nprinieslo zmenu a je potrebné sa riadiť právnym názorom takto vysloveným.\nSúd prvého stupňa z tejto okolnosti vychádzal a doplnil dokazovanie v naznačenom\nsmere, pričom kládol dôraz na to, že je úlohou žalobcu preukázať, že za člena družstva bol\nprijatý, pričom tento v priebehu konania, a to aj v jeho predchádzajúcich štádiách,\npoukazoval na to, že sa tak malo stať 29. 5. 1986 na zasadnutí predstavenstva OSBD\nBardejov.\nV skutočnosti z dokladov a dôkazov, ktoré boli predložené zo strany žalobcu alebo\nzadovážené súdom prvého stupňa, táto okolnosť nevyplýva. Zachovala sa iba členská\nprihláška žalobcu, ktorú podalo JRD\n\n, avšak rozhodnutie o prijatí\n\nžalobcu za člena OSBD Bardejov na predmetnom zasadnutí predstavenstva OSBD Bardejov\nvydané nebolo a z výsluchu všetkých členov predstavenstva OSBD Bardejov táto okolnosť\npozitívne nevyplýva, pretože títo poukazovali na to, že sa na priebeh nepamätajú a nemôžu\npozitívne potvrdiť, že žalobca skutočne na tomto zasadnutí za člena družstva bol prijatý.\nTak ako sa to správne konštatuje vo vyjadrení žalovaných k odvolaniu žalobcu,\npokiaľ ide o svedka\n\n, vyplynulo, že tento sa na zasadnutí predstavenstva OSBD\n15\n\nBardejov dňa 29. 5. 1986 nezúčastnil a preto je potrebné vec uzavrieť tak, že nebol\npreukázaný žiadny hodnoverný dôkaz, ktorý by potvrdzoval toto prijatie žalobcu za člena\nOSBD Bardejov.\nZa týchto okolností potom nemožno prisudzovať právny význam ani podanej\nprihláške za člena družstva, ako aj dohode o odovzdaní a prevzatí bytu vo vzťahu\nk žalobcovi, pretože tu chýba základná podmienka platnosti týchto právnych úkonov a tým\nje okolnosť, že žalobca bol prijatý za člena OSBD Bardejov, čo sa v predmetnej veci\nnepreukázalo.\nNemožno preto poukazovať na nájomnú zmluvu z 26. 6. 1986, zápisnicu o dohode\no odovzdaní a prevzatí bytu do osobného užívania z toho istého dňa, na dohodu uzavretú\nmedzi žalobcom a JRD\n\nz 1. 6. 1986 a ďalšie súvisiace doklady,\n\npretože tieto nemožno vyhodnocovať ako platné právne úkony, ktoré by boli urobené\ns členom družstva. Aj keď tieto právne úkony boli urobené, nemôžu mať právne účinný\ncharakter vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá sa členom OSBD Bardejov nestala, tak ako to\nsprávne poukazovali žalovaní v priebehu celého konania, ako aj v samotnom vyjadrení.\nTo znamená, že vyhodnotenie rozhodujúcej otázky právne významnej pre toto\nkonanie spočívajúcej v tom, či žalobca sa mohol stať členom OSBD Bardejov a následne\nsubjektom ďalších právnych úkonov, ktoré boli vo veci predmetného bytu urobené,\nv súčasnosti vo svetle názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svetle doplneného\ndokazovania, ako aj dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa v predchádzajúcich\nštádiách konania, vyznieva tak, že žalobca členom OSBD Bardejov sa nestal napriek\npodanej prihláške, pretože nebol za takéhoto člena prijatý a preto si nemôže v súčasnosti\nuplatňovať nárok na predmetný byt v podobe úspešného domáhania sa žaloby o vypratanie\nžalovaných z predmetného bytu.\nNa tom nič nemení ani okolnosť, žeby žalovaní mali preukázať, že oni sa stali platne\nčlenmi predmetného družstva, t. j. OSBD Bardejov, pretože táto okolnosť z pohľadu aktívnej\nlegitimácie žalobcu nie je právne významná. Rozhodujúcou okolnosťou je to, či žalobca je\naktívne legitimovaný na podanie žaloby o vypratanie kohokoľvek z predmetného bytu, čo by\nmohlo byť len vtedy, ak by preukázal, že sa stal členom OSBD Bardejov a užívateľom\na následne nájomcom predmetného bytu, čo sa však žalobcovi nepodarilo a preto tu chýba\n16\n\naktívna vecná legitimácia na strane žalobcu oprávňujúca ho na úspešné domáhanie sa\nvypratania žalovaných predmetnej veci z predmetného bytu.\nSprávne preto súd prvého stupňa uzavrel, že žaloba žalobcu nemôže úspešne obstáť\nso zreteľom na to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby a túto\nbolo potrebné zamietnuť.\nV ostatnom poukazuje odvolací súd na správne a výstižné dôvody súdu prvého stupňa\nuvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia.\nPreto postupom podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozsudok ako vecne správny\npotvrdil.“\nÚstavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívou ani mimoriadnou\nopravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m.\nII. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné alebo\nneudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie rozhodnutí\nvšeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti medzi\nzákladnými právami a slobodami, ktorých porušenie sa namieta, a napádaným rozhodnutím\nvšeobecného súdu, prípadne postupu, ktorý mu predchádzal.\nÚstavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\n17\n\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná\na účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\nZ napadnutého rozsudku krajského súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by\nzakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd\ndostatočne predstavil myšlienkové pochody, ktoré ho viedli k posúdeniu základnej právnej\notázky, ktorou bola aktívna vecná legitimácia sťažovateľa na podanie žaloby o vypratanie\nbytu, a preto jeho závery vyslovené v danej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, ale ako také, ktoré (v posudzovanom prípade, pozn.) sú\nv súlade s obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp.\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy).\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti sťažovateľa nezistil takú príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozsudkom\nkrajského\n\nsúdu\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk námietke\n\ntýkajúcej\n\nsa\n\njeho\n\nnepreskúmateľnosti\n\na nedostatočného odôvodnenia a obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých\n18\n\nporušenie sťažovateľ namieta, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2015\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "príčinná súvislosť", "plnomocenstvo, splnomocnenie", "vypratanie", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2b49a161-1047-46df-a834-7240b1f6592b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 418/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 418/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b49a161-1047-46df-a834-7240b1f6592b"}, {"guid": "ussr:faa73a54-c33a-41b8-a39e-258cb2e3b8ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 543/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 543/2012 z 30. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:faa73a54-c33a-41b8-a39e-258cb2e3b8ce"}, {"guid": "ussr:14033bc8-d3b3-4bb6-9eb8-46d48076d042", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/2012 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:14033bc8-d3b3-4bb6-9eb8-46d48076d042"}, {"guid": "ussr:c7debb67-075c-480b-9885-3b28662601d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 58/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 58/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7debb67-075c-480b-9885-3b28662601d9"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/06 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "f97a0b24-8fce-417b-b4f2-deb15ccf3f9d:e29152a6-6321-4906-a610-7f5507980603", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8209202256.3", "spisova_znacka": "20Co/118/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/118/2012 z 7. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-04-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8209202256.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ead10bd4-2877-4b80-9d47-21c8c19e01d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.68.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 68/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 68/2019 z 7. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.68.2019.1"}, {"guid": "ussr:18732f5a-3e8e-4f22-ad48-ce1593a32c99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.553.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 553/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 553/2018 z 9. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.553.2018.1"}, {"guid": "ussr:fb2fb62a-1d2b-413d-8c6e-5dedc11d8058", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.464.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 464/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.464.2018.1"}, {"guid": "ussr:44a94392-bbc6-4d85-90a1-c9dfc9356e2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.240.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 240/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 240/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.240.2018.1"}, {"guid": "ussr:0b506fae-8975-467e-bcd8-a6faaee9da64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.389.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 389/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 389/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.389.2018.1"}, {"guid": "ussr:c2fb2ff3-a8aa-4cf9-86c6-52cb3001fe2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.277.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.277.2018.1"}, {"guid": "ussr:5a73203e-78aa-4fb8-bde6-6423e6ea5f14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.735.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 735/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 735/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.735.2017.1"}, {"guid": "ussr:aab62b7a-5235-472d-be46-54548a3f87d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.699.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 699/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 699/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.699.2017.1"}, {"guid": "ussr:bc6a8130-38fb-435f-babf-3c63c52f9527", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.365.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 365/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 365/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.365.2016.1"}, {"guid": "ussr:8c755e8b-bdc5-4fdf-b66b-5649ac1850e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.309.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2016 z 7. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.309.2016.1"}, {"guid": "ussr:b223fabb-7ad0-4229-8a03-2d24b6be6124", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.170.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 170/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 170/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.170.2016.1"}]}