{"guid": "ussr:31686a2c-afe2-4df6-abb2-3dab974fc8af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.655.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 655/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 655/2015 z 6. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 655/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.655.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/31686a2c-afe2-4df6-abb2-3dab974fc8af", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.655.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.655.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.655.2015.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 655/2015­11\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, t. č.\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Timárom, Advokátska kancelária Timár &\npartners, s. r. o., Štúrova 42, Šaľa, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tost 35/2013 zo 4. decembra\n2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára\n2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tost 35/2013\nzo 4. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v trestnej veci obvineného sťažovateľa bolo\nnapadnutým uznesením rozhodnuté o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa a nebola nahradená\nväzba obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka. Tomuto napadnutému\nuzneseniu predchádzal nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. júna 2013, v ktorom\nústavný súd vzhliadol porušenie základných práv sťažovateľa a súčasne zrušil uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost 43/2012 zo 4. decembra 2012 v časti zamietnutia sťažnosti\nsťažovateľa.\n2.1 Najvyšší súd napadnuté uznesenie odôvodnil takto: «Obžalovaný\nbol vzatý do väzby uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava\nzo dňa 17. novembra 2011, sp. zn. Tp 88/11, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave\nzo dňa 6. decembra 2011, sp. zn. 3 Tpo 70/2011, a to z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/,\npísm. c/ Tr. por., pričom väzba začala plynúť dňa 15. novembra 2011. Uznesením\nŠpecializovaného trestného súdu z 27. novembra 2012, sp. zn. Tp 38/2012, v spojení\ns uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tost 43/2012, zo dňa\n4. decembra 2012 bola predĺžená lehota jeho väzby do 15. júna 2013.\nProkurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR dňa 10. mája\n2013 pod č. k. VII/1 Gv 221/11­885 podal obžalobu na\nobvineného\n\n(ako aj\n\n) pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej\n\nskupiny podľa § 296 Tr. zák. (pod bodom 1/, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1\npísm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. v spolupáchateľstve\npodľa § 20 Tr. zák. a pre obzvlášť závažný zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1/,\nods. 3 písm. a/ Tr. zák.) pod bodom 2/, ako aj pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c/, písm. d/, ods. 4/ písm. b/ Tr. zák. (pod\nbodom 6/) a pre obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania\nso zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona (pod bodom 10/).\nTouto obžalobou je trestne stíhaných ďalších sedem obžalovaných ­\n,\n2\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\na\n\nv rámci zločineckej skupiny, ktorej členovia sa v rámci svojho pôsobenia\n\nv tejto skupine označujú ako „Piťovci“.\nV nadväznosti na to Špecializovaný trestný súd Pezinok uznesením, sp. zn. PK­2\nT/14/2013, zo dňa 15. mája 2013 (pod bodom I ) podľa § 72 ods. l písm. e/ Tr. por.\ns poukazom na § 79 ods. 2, § 238 ods. 3 Tr. por., čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 5 ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozhodol, že obvineného\n,\na\n\n(ako aj obvinených\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n) ponecháva aj naďalej (po podaní obžaloby) vo väzbe,\n\npretože dôvody väzby u obvineného\n\npodľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/\n\nTr. por. (ako aj u ostatných obvinených z rôznych v citovanom uznesení uvedených\ndôvodov) naďalej trvajú.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 5 Tost 17/2013, zo dňa 28. mája\n2013 sťažnosť obvineného\n\n(ako aj ostatných obvinených) ako nedôvodnú\n\npodľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.\nV súčasnej dobe, po vykonaní predbežného prejednania obžaloby prvostupňový súd\nnariadil vykonanie hlavného pojednávania, na ktorom vykonáva dokazovanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa predovšetkým zaoberal otázkou, či po zrušení\nuznesenia, sp. zn. 1 Tost 43/2012, zo 4. decembra 2012 nálezom ústavného súdu je možné\npoužiť pravidlo upravené v § 76 ods. 3 časti prvej vety za bodkočiarkou Trestného poriadku,\nteda musel vyriešiť otázku, či je možné za daného právneho stavu konštatovať zachovanie\nlehôt uvedených v citovanom procesnom ustanovení, alebo posudzovať aktuálny stav\nrovnako ako prípad, keď vôbec nestihol v danej lehote rozhodnúť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere zastáva právny názor, že\nustanovenie pravidlo upravené v § 76 ods. 3 časti prvej vety za bodkočiarkou Tr. por. nie je\nmožné iba mechanicky aplikovať. V novej právnej situácii nie je totiž možné abstrahovať od\nzohľadnenia aktuálneho stavu trestného konania v predmetnej trestnej veci, najmä\nskutočnosti, že trestné konanie vedené proti sťažovateľovi medzičasom prešlo do vyššej fázy\ntrestného konania. Ako je to zrejmé už z vyššie uvedenej faktografie postupnosti trestného\nkonania, prvostupňový súd po podaní obžaloby prokurátorom Úradu špeciálnej\n3\n\nprokuratúry Generálnej prokuratúry SR rozhodol o ďalšom trvaní väzby\n(ako aj ostatných obvinených), keď konštatoval splnenie všetkých formálnych aj\nmateriálnych zákonných podmienok. Následne najvyšší súd zamietnutím sťažnosti všetkých\nobvinených rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Najvyšší súd teleologickým\nvýkladom dospel k názoru, že nie je možné porušiť kontinuitu tohto konania iba\nmechanickou aplikáciou ustanovenia § 76 ods. 3 Tr. zák. Takýmto postupom by došlo k\nfaktickej negácii medzitýmnych rozhodnutí o väzbe obvineného bez toho, aby boli tieto\nformálne zrušené a takýto právny stav by bolo možné označiť za stav právneho chaosu.\nNajvyšší súd v konaní aktuálne po zrušení rozhodnutia, sp. zn. 1 Tost 43/2012,\nzo 4. decembra 2012 s prihliadnutím na prednesy obžalovaného i jeho obhajcu na\nneverejnom zasadnutí dospel k záveru, že dôvodnosť väzby u obžalovaného\npodľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. je aj naďalej daná tak, ako to\nkonštatovali špecializovaný trestný súd a najvyšší súd vo svojich ostatných, v tomto texte\nvyššie uvedených, rozhodnutiach. V tomto smere odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje\nna odôvodnenie týchto rozhodnutí bez potreby ho znovu opakovať.\nPredmetom rozhodovania najvyššieho súdu bola predovšetkým tiež otázka, či\nu obžalovaného sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na nahradenie jeho väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka. V tomto smere najvyšší súd zvažoval, či\na do akej miery ponechanie obžalovaného na slobode zvyšuje riziko naplnenia konania,\nzakladajúceho väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. a či intenzita\nzásahu do osobnej slobody obžalovaného výkonom väzby nie je celkom zjavne neprimeraná\nk miere zvýšenia uvedeného rizika.\nV týchto súvislostiach je treba mať na zreteli skutočnosť, že obžalovaný je trestne\nstíhaný pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečin\nvýtržníctva, obzvlášť závažný zločin ublíženia na zdraví, obzvlášť závažný zločin\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržania a obchodovania s nimi a obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania\na obchodovania so zbraňami. Jedná sa o obzvlášť závažnú trestnú činnosť organizovaného\ncharakteru páchanú po dlhšiu dobu, pričom trestnou činnosťou si obžalovaný zabezpečoval\nfinančný príjem. Za túto trestnú činnosť hrozí obžalovanému uloženie vysokého trestu.\n4\n\nObžalovaný\n\nje dôvodne podozrivý (okrem iného), že pôsobil\n\nv hierarchii zločineckej skupiny, ktorá sa označovala ako „Piťovci“, v čase pred vzatím do\nväzby nemal stále bydlisko, zdržiaval sa na rôznych miestach bez toho, aby si splnil\npovinnosť úradného ohlásenia miesta pohybu. Z obsahu trestného spisu je zrejmé, že\nčlenovia zločineckej skupiny pre prípad vznesenia obvinenia boli dohodnutí na obmedzení\nvzájomných kontaktoch a ďalších opatreniach, ktoré mali znížiť pravdepodobnosť ich\ndosiahnuteľnosti pre účely trestného konania (vypnutie mobilných telefónov, zatajenie\nmiesta pobytu). Obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný.\nZohľadniac vyššie uvedené konkrétne okolnosti, zakladajúce dôvody väzby\nu obžalovaného\n\n, najvyšší súd dospel k presvedčeniu, že jeho väzbu nie je\n\nmožné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia\nprimeraných povinností a obmedzení (§ 82 Tr. por.). Takáto substitúcia väzby s poukazom\nna charakter trestnej činnosti kladenej mu za vinu v spojitosti s konkrétnymi skutočnosťami\nzakladajúcimi dôvody väzby sa javí v danom prípade ako celkom nedostatočná. Jeho\nponechanie na slobode aj po zohľadnení účinkov dohľadu probačného a mediačného\núradníka (i s uložením primeraných povinností a obmedzení) by výrazne zvýšilo riziko\nzmarenia účelu trestného konania útekom, resp. skrývaním sa, ako aj pokračovania\nv páchaní trestnej činnosti. V posudzovanom prípade nie je možné konštatovať celkom\nzjavnú neprimeranosť väzby v porovnaní s jej nahradením dohľadom probačného\na mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení.\nVzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval sťažnosť\nobvineného\n\nza dôvodnú, a preto túto podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.\n\npod bodom I./ zamietol a pod bodom II./ rozhodol, že jeho väzbu dohľadom probačného\na mediačného úradníka nenahrádza (§ 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).»\n3. Sťažovateľ je toho názoru, že právny názor najvyššieho súdu, ktorý podľa neho\nspočíva v tom, že rozhodoval s tzv. spätnou účinnosťou pri zachovaní lehoty upravenej\nv ustanovení § 76 ods. 3 časti za bodkočiarkou Trestného poriadku, ktoré sa v tomto prípade\nnepoužilo, nie je správny.\n\n5\n\n3.1 Samotná kontinuita trestného konania (prípravné konanie, obžaloba, súdne\nkonanie) má podľa názoru sťažovateľa svoj procesný odraz aj v kontinuite väzby a plynutia\nlehôt väzby (väzby v prípravnom konaní, v súdnom konaní). Trestný poriadok podľa\nvyjadrenia sťažovateľa nepozná rozhodovanie so spätnou účinnosťou. Rozhodovania\no väzbe, vychádzajúc z právnej úpravy dohovoru, sú podľa mienky sťažovateľa prísne\nrigidné, pričom nedodržanie lehoty väzby má za následok prepustenie obvineného z väzby\nna slobodu, teda lehota väzby, ak má narušenú kontinuitu vo svojej jednote a trvaní, nemôže\nbyť konvalidovaná iným rozhodnutím o väzbe spätne. V predmetnom prípade je podľa\nsťažovateľa veľmi podstatnou skutočnosťou, že na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost\n43/2012 zo 4. decembra 2012 nadväzovalo rozhodnutie o ponechaní sťažovateľa vo väzbe\npodľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku k § 238 ods. 3 Trestného poriadku.\n3.2 Vzhľadom na to, že bolo nálezom ústavného súdu zrušené uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Tost 43/2012 zo 4. decembra 2012, nastala podľa sťažovateľa právna situácia,\nže rozhodnutie o väzbe v prípravnom konaní nebolo právoplatné, teda konkrétne\nrozhodnutie o predĺžení väzby do 15. júna 2013 nebolo právoplatné. Z uvedeného je podľa\nsťažovateľa zrejmé, že predchádzajúca lehota väzby bola predĺžená do 15. decembra 2012\n(uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tost 19/2012 z 30. mája 2012). Vzhľadom na uvedené\nje podľa sťažovateľa nepochybné, že do 15. decembra 2012 nebolo rozhodnuté (právoplatne)\nv zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 76 ods. 3 Trestného poriadku. Sťažovateľ je toho\nnázoru, že nie je možné robiť rozdiel medzi situáciou, keď nadriadený súd nerozhodne do\nuplynutia predmetnej lehoty väzby, a situáciou, keď je rozhodnutie o väzbe zrušené ako\nnezákonné. Podstatné v tejto súvislosti podľa názoru sťažovateľa je, že rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost 43/2012 zo 4. decembra 2012 bolo zrušené ako nezákonné,\nkeďže porušilo základné práva a slobody sťažovateľa, a preto nie je možné konštatovať, že\ntakéto rozhodnutie bolo v zákonnej lehote. Zrušenie predmetného rozhodnutia spôsobilo, že\nnie je prítomné v zákonnej lehote rozhodnutie o predĺžení väzby. Takéto rozhodnutie nie je\nmožné nahradiť v časovo následnom slede so spätnou účinnosťou.\n\n6\n\n3.3 Teleologický výklad napríklad teleologickou redukciou je podľa mienky\nsťažovateľa možné použiť len vo svetle eurokomformného výkladu, ktorá je určená hranicou\nvýkladu contra legem (sťažovateľ odkazuje na judikát Konstantinos Adeneler C­212/04,\nPupino C­105/03). V hranici contra legem je podľa vyjadrenia sťažovateľa obmedzenie,\nktoré je vtelením všeobecných zásad práva, najmä princípu právnej istoty a zákazu\nretroaktivity. Teleologická redukcia však musí byť možná a prípustná, a legitímna.\nDotváranie práva musí byť podľa sťažovateľa v súlade s konformitou s ústavným právom.\nRovnako je potrebné podľa sťažovateľa poukázať na nálezy ústavného súdu, ktoré podľa\ninterpretácie sťažovateľa uvádzajú predvídateľnosť výkladu noriem trestného práva a jeho\nanalógiu len v prospech obžalovaného.\n3.4 Vo vzťahu k uvedenému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods.\n1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 dohovoru je podľa sťažovateľa potrebné predovšetkým\npoukázať na ustálenú judikatúru ústavného súdu, z ktorej podľa dôvodenia sťažovateľa\nvyplýva, že v označených ustanoveniach čl. 17 ústavy, ako aj čl. 5 dohovoru týkajúcich sa\npráva na osobnú slobodu sú obsiahnuté tak právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd\nneodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto\nnezákonná, ako aj právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú\ndobu, alebo byť prepustený počas konania (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS\n199/05). Uvedené platí podľa slov sťažovateľa v prípade, ak nebola dodržaná lehota väzby\nna rozhodnutie o jej predĺžení, resp. neexistuje rozhodnutie o väzbe, ktoré by predĺžilo\nlehotu väzby. Rešpektovanie základných práv osoby pozbavenej osobnej slobody väzbou\ngarantovaných v ustanoveniach čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy preto podľa sťažovateľa nevyhnutne\nzahŕňa zabezpečenie základných procesných záruk vyžadovaných v zmysle čl. 5 ods. 4\ndohovoru v konaní súdu, ktorého predmetom je rozhodovanie o ďalšom trvaní väzby\nobvineného.\n3.5 Z vyslovených právnych názorov ústavného súdu a z jeho ustálenej judikatúry\nmožno podľa sťažovateľa vyvodiť, že z hľadiska rozsahu práv garantovaných\nprostredníctvom čl. 17 ústavy a práv vyplývajúcich z čl. 5 dohovoru neexistujú medzi\n7\n\ntýmito právami zásadné rozdiely, keďže ustanovenia čl. 17 ústavy zahŕňajú aj práva\nvyplývajúce z čl. 5 dohovoru. Ústavný súd by mal preto v predmetnej veci podľa\nsťažovateľa posudzovať možnosť prípadného porušenia základných práv sťažovateľa podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a jeho práv vyplývajúcich z čl. 5 dohovoru napadnutým\nuznesením o väzbe v celosti a spoločne, pričom by mal zohľadňovať judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Z judikatúry ústavného súdu, ako aj z judikatúry\nESĽP podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že konanie o návrhu oprávneného subjektu na\npredĺženie väzby (podľa § 71 ods. 1 a 3 Trestného poriadku ním bol prokurátor, predseda\nsenátu a generálny prokurátor Slovenskej republiky – poznamenáva sťažovateľ) predstavuje\nautomatické súdne preskúmanie zákonnosti väzby zahŕňajúce preskúmanie existencie\nvšetkých jej podmienok v určitých intervaloch a z úradnej povinnosti. Z uvedeného dôvodu\nje na takéto konanie podľa názoru sťažovateľa aplikovateľný čl. 5 ods. 4 dohovoru\n(sťažovateľ odkazuje mutatis mutandis na rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 227/03, ako aj na\nrozsudok ESĽP z 21. 12. 2000 vo veci Jabloňski v. Polsko).\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Postupom a Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.12.2013,\nsp. zn. 1 Tost 35/2013 boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 17\nods. 1, ods. 2 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.12.2013, sp. zn.\n1 Tost 35/2013 sa zrušuje.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nsťažovateľa prepustiť neodkladne z väzby na slobodu.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 337,68 €, ktoré je\npovinný Najvyšší súd SR zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho\nprávneho zástupcu.“\nII.\n\n8\n\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej\nprijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS\n35/02).\nIII.\n\n9\n\n7. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa, že najvyšší súd postupom,\nnapadnutým uznesením a výkladom § 76 ods. 3 časti za bodkočiarkou Trestného poriadku\nporušil sťažovateľove základné práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj práva podľa čl.\n5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu arbitrárneho, nesprávneho výkladu\naplikovateľných právnych noriem, v dôsledku ktorého sa sťažovateľ nachádzal vo väzbe aj\npo uplynutí zákonnej lehoty pre väzbu.\n7.1 Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo predovšetkým\nvysporiadať sa s otázkou, či (i) výklad aplikovateľných právnych noriem najvyšším súdom\nje ústavne udržateľný a či (ii) najvyšší súd zohľadnil právne závery ústavného súdu uvedené\nv náleze sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. júna 2013, v ktorom ústavný súd vzhliadol porušenie\nzákladných práv sťažovateľa a súčasne zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost\n43/2012 zo 4. decembra 2012 v časti zamietnutia sťažnosti sťažovateľa.\n8. Najprv však ústavný súd upriamil svoju pozornosť na namietané porušenie čl. 6\nods. 1 dohovoru najvyšším súdom vo väzobnej veci.\n8.1 Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti\ns napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ústavný súd uvádza, že aplikovateľnosť čl. 6\nods. 1 dohovoru sa z vecného hľadiska (ratione materiae) v trestných veciach vzťahuje\nna konanie o oprávnenosti trestného obvinenia. Článok 6 dohovoru, ktorý upravuje právo na\nspravodlivý proces, sa v zásade nevzťahuje na konanie o väzbe vrátane konania\na rozhodovania všeobecného súdu o predĺžení trvania väzby, pre ktoré platí špeciálna,\npokiaľ ide o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, prísnejšia právna\núprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na osobnú slobodu a bezpečnosť\n(porov. napr. I. ÚS 256/07, II. ÚS 15/05, III. ÚS 272/03, IV. ÚS 65/05).\n8.2 Ústavný súd rešpektuje prax ESĽP, podľa ktorej osobnú slobodu chráni v zásade\nčl. 5 dohovoru, a to najmä pokiaľ ide o zákonnosť väzby vrátane otázky, či k takémuto\nzbaveniu slobody došlo v súlade so zákonom upraveným postupom, kde dohovor odkazuje\nprimárne na vnútroštátne právne predpisy a upravuje povinnosť dodržiavať ich\n10\n\nhmotnoprávne aj procesné právne normy a požaduje, aby zbavenie slobody jednotlivca\nnebolo arbitrárne (čl. 5 ods. 1 dohovoru), ďalej chráni právo jednotlivca na primeranú dĺžku\nväzby v zmysle požiadavky, aby väzba nebola predlžovaná nad primeranú lehotu a aby\nnedochádzalo v postupe príslušných orgánov počas trvania väzby k zbytočným prieťahom\n(čl. 5 ods. 3 dohovoru), a konečne chráni právo jednotlivca domáhať sa periodického\nprieskumu zákonnosti väzby a žiadať o prepustenie na slobodu, o ktorom musí byť\nrozhodnuté urýchlene (čl. 5 ods. 4 dohovoru) (k uvedenému pozri napr. Khudoyorov\nv. Rusko, č. 6847/02, rozsudok ESĽP z 8. 11. 2005, body 124 ­ 125, 172 ­ 174 a 193;\nÖcalan v. Turecko, č. 46221/99, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 5. 2005, body 83 ­ 84\na 103; Khudobin v. Rusko, č. 59696/00, rozsudok ESĽP z 26. 10. 2006, body 103 a 115).\n8.3 Nad rámec petitu sťažnosti ústavný súd pripomína, že čo sa týka vzťahu\nustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy upravujúceho základné právo na súdnu ochranu\na ustanovenia čl. 17 ods. 2 ústavy týkajúceho sa špecificky základného práva na osobnú\nslobodu, ústavný súd už vo svojej judikatúre konštatoval, že čl. 17 ústavy zahŕňa základné\nhmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na\nsúdnu ochranu pri jej pozbavení, a preto na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe je\naplikovateľné toto špeciálne ustanovenie o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenia\nčl. 46 ods. 1 ústavy o práve na súdnu ochranu (porov. napr. I. ÚS 124/08, II. ÚS 60/08,\nIII. ÚS 135/04, IV. ÚS 397/2010).\n8.4 Ústavný súd na základe týchto záverov konštatuje, že sťažnosť v časti smerujúcej\nproti postupu a napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu pre namietané porušenie práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že právne závery najvyššieho súdu sú zjavne\nnesprávne, arbitrárne, z ústavného hľadiska neudržateľné a zároveň majú za následok\nporušenie uvedených princípov spravodlivého procesu, je potrebné odmietnuť v zmysle § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n9. V otázke (i) požiadavky, aby väzba nebola predlžovaná nad primeranú lehotu\na aby nedochádzalo v postupe príslušných orgánov počas trvania väzby k zbytočným\n11\n\nprieťahom, stanovenej v čl. 5 ods. 3 dohovoru, keďže prieťahy v postupe príslušných\norgánov počas trvania väzby môžu zakladať porušenie čl. 5 ods. 3 dohovoru, pričom takýto\npostup môže byť zároveň zlučiteľný s čl. 6 ods. 1 dohovoru (porov. Matznetter v. Rakúsko,\nč. 2178/64, rozsudok ESĽP z 10. 11. 1969, bod 12 právneho posúdenia veci), a (ii) práva\ngarantovaného čl. 5 ods. 4 dohovoru na urýchlené rozhodnutie súdu o žiadosti\no preskúmanie zákonnosti väzby a žiadosti o prepustenie na slobodu, ústavný súd podrobne\npreskúmal argumenty sťažovateľa uvedené v odôvodnení sťažnosti.\n9.1 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ nenamieta prieťahy v postupe príslušných\nštátnych orgánov počas trvania väzby alebo rýchlosť, s akou najvyšší súd rozhodoval\no sťažnosti voči prvostupňovému rozhodnutiu o predĺžení väzby a zamietnutí žiadosti\no prepustenie z väzby. V sťažnosti sťažovateľa absentuje čo i len zmienka o prieťahoch\nv postupe najvyššieho súdu alebo nedodržaní princípu efektívnosti (rýchlosti) rozhodovania\no žiadosti o prepustenie z väzby. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti explicitne neuvádza\npodrobnejšiu argumentáciu k porušeniu uvedených článkov dohovoru. Ústavný súd taktiež\nv spojitosti s čl. 5 ods. 3 dohovoru (t. j. s primeranou dĺžkou väzby v zmysle požiadavky,\naby väzba nebola predlžovaná nad primeranú lehotu) dopĺňa, že najvyšší súd napadnutým\nuznesením rozhodol o sťažnosti proti prvostupňovému rozhodnutiu o predĺžení lehoty väzby\na zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, avšak sťažovateľ vo svojej sťažnosti\nnenapáda samotné dôvody predĺženia väzby a primeranosť tohto predĺženia, ale napáda\nskutočnosť, že najvyšší súd nesprávne (arbitrárne) vykladá aplikovateľné právne normy a že\nväzobná lehota (pôvodne stanovená do 15. decembra 2012) v čase rozhodovania\nnajvyššieho súdu už uplynula a nebola po jej uplynutí právoplatne predĺžená (z dôvodu\nzrušenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tos 43/2012 zo 4. decembra 2012 ústavným\nsúdom), avšak sťažovateľ sa nachádzal vo väzbe a najvyšší súd ho neprepustil z väzby.\n9.2 Keďže sťažovateľ explicitne neuviedol argumenty a odôvodnenie namietaného\nporušenia svojich práv garantovaných čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru postupom a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2\nústavy ako zjavne neopodstatnenú.\n12\n\n10. Ústavnému súdu tak zostáva posúdiť námietku porušenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy (námietka arbitrárneho výkladu aplikovateľných právnych noriem a trvanie väzby\nnad rámec zákonnej lehoty) a čl. 5 ods. 1 dohovoru (rovnako aj v súvislosti s čl. 5 ods. 1 ide\no námietku sťažovateľa o arbitrárnom výklade aplikovateľných právnych noriem a trvaní\nväzby nad rámec zákonnej lehoty, t. j. nezákonnosť trvania väzby) postupom a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu.\n10.1 Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy už uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom\nby súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak\nje táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú\ndobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené\nzárukou (porov. napr. I. ÚS 26/2013, III. ÚS 7/00, IV. ÚS 270/09). Z čl. 17 ods. 2 ústavy\nďalej vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone\na rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas\nďalšieho trvania väzby. Ústavou aprobovateľné uplatnenie inštitútu väzby je zároveň\ndeterminované aj existenciou konkrétnych skutočností, ktoré svojou podstatou musia dať\nratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie tohto zabezpečovacieho inštitútu.\n10.2 S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva zaručeného v čl. 17\nods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností\nsvedčiacich pre a proti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe\nkonkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (porov. napr. I. ÚS 31/2010,\nII. ÚS 349/2013, III. ÚS 271/07, IV. ÚS 361/09).\n10.3 V neposlednom rade z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že všeobecný\nsúd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby sa musí adekvátne\na preskúmateľne vyrovnať s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa (porov.\nIII. ÚS 135/04, III. ÚS 466/2010), a že z odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti\n13\n\nobvineného proti prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodované o väzbe\n(resp. o jej predĺžení alebo zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného na slobodu), musí\nbyť zrejmé, že sa súd náležite zaoberal všetkými podstatnými argumentmi a námietkami,\nktoré obvinený vo svojej sťažnosti uviedol (porov. III. ÚS 34/07, IV. ÚS 230/2011).\n10.4. Článok 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby pozbavenie osobnej slobody bolo\nzákonné a v súlade s konaním ustanoveným zákonom, pričom dohovor tu priamo odkazuje\nna vnútroštátne právo a upravuje povinnosť dodržiavať hmotné aj procesné právne normy,\na taktiež povinnosť, aby každé pozbavenie osobnej slobody zároveň bolo v súlade s účelom\nčl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou (k tomu pozri Bozano\nv. Francúzsko, č. 9990/82, rozsudok ESĽP z 18. 12. 1986, bod 54; Benham v. Veľká\nBritánia, č. 19380/92, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 10. 6. 1996, bod 40; z novšej\njudikatúry Stanev v. Bulharsko, č. 36760/06, rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 17. 1. 2012,\nbod 143; L. M. v. Slovinsko, č. 32863/05, rozsudok ESĽP z 12. 6. 2014, bod 121).\n10.5 Právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov\nvo väzobných veciach je daná najmä na preskúmanie, či dôvod a spôsob obmedzenia\nosobnej slobody rozhodnutiami všeobecných súdov vo väzobných veciach [napr. v zmysle\nposúdenia, či sú rozhodnutia všeobecných súdov o väzbe podložené zákonnými dôvodmi, či\nsúd výslovne, prehľadne a logicky vysvetlil, z ktorých konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvod väzby, či sú rozhodnutia riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, či súd rozhodol\no zákonnosti ďalšieho trvania väzby a žiadosti obvineného o prepustenie na slobodu\nurýchlene a pod.] je v súlade so základnými právami a slobodami zaručenými čl. 17 ods. 2\na ods. 5 ústavy a čl. 5 dohovoru (porov. napr. I. ÚS 47/2013, II. ÚS 230/02, II. ÚS 38/05,\nIII. ÚS 352/2011, IV. ÚS 124/03, IV. ÚS 153/09).\n10.6 Do obsahu právomoci ústavného súdu však nepatrí preskúmať správnosť\nskutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktoré viedli k záveru o existencii\nzákonného dôvodu na vzatie do väzby, resp. ponechaní dotknutej osoby vo väzbe. Tento\npostup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je oprávnený na\n14\n\npreskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj\nďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je\nväzba v trestnom konaní (porov. napr. I. ÚS 316/2011, II. ÚS 76/02, II. ÚS 466/2013,\nIII. ÚS 466/2010, IV. ÚS 83/03, IV. ÚS 619/2013). Skutkové a právne závery príslušného\nvšeobecného súdu však môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n10.7 Najvyšší súd k výkladu § 76 ods. 3 prvej vety časti za bodkočiarkou Trestného\nporiadku a právnej pozície sťažovateľa uviedol, že „pravidlo upravené v § 76 ods. 3 časti\nprvej vety za bodkočiarkou Tr. por. nie je možné iba mechanicky aplikovať. V novej právnej\nsituácii nie je totiž možné abstrahovať od zohľadnenia aktuálneho stavu trestného konania\nv predmetnej trestnej veci, najmä skutočnosti, že trestné konanie vedené proti sťažovateľovi\nmedzičasom prešlo do vyššej fázy trestného konania. Ako je to zrejmé už z vyššie uvedenej\nfaktografie postupnosti trestného konania, prvostupňový súd po podaní obžaloby\nprokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR rozhodol o ďalšom\ntrvaní väzby\n\n(ako aj ostatných obvinených), keď konštatoval splnenie\n\nvšetkých formálnych aj materiálnych zákonných podmienok. Následne najvyšší súd\nzamietnutím sťažnosti všetkých obvinených rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.\nNajvyšší súd teleologickým výkladom dospel k názoru, že nie je možné porušiť kontinuitu\ntohto konania iba mechanickou aplikáciou ustanovenia § 76 ods. 3 Tr. zák. Takýmto\npostupom by došlo k faktickej negácii medzitýmnych rozhodnutí o väzbe obvineného bez\ntoho, aby boli tieto formálne zrušené a takýto právny stav by bolo možné označiť za stav\nprávneho chaosu.“.\n10.8 Zohľadniac vývoj sťažovateľovej veci pred všeobecnými súdmi v čase od\nrozhodovania ústavného súdu vo veci II. ÚS 67/2013 a vydaním napadnutého uznesenia,\nústavný súd hodnotí výklad podaný najvyšším súdom ako jeden z možných výkladov § 76\nods. 3 prvej vety v časti za bodkočiarkou Trestného poriadku, a to s ohľadom na skutkový\n15\n\nstav v sťažovateľovej veci, ako aj s odkazom na právne závery, ktoré ústavný súd uviedol\nv náleze sp. zn. II. ÚS 67/2013. Dôležitým faktorom v prístupe k výkladu § 76 ods. 3 prvej\nvety v časti za bodkočiarkou Trestného poriadku v spojitosti s vývojom sťažovateľovej veci\nje vydanie medzitýmnych rozhodnutí o väzbe v období od rozhodovania ústavného súdu\nvo veci sp. zn. II. ÚS 67/2013 do vydania napadnutého uznesenia, ako aj skutočnosť\n(na ktorú najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia odkázal), že v čase\nrozhodovania najvyššieho súdu po vrátení veci ústavným súdom bola už na sťažovateľa\npodaná na prvostupňovom súde obžaloba prokurátora, na prerokovanie ktorej už v dobe\nrozhodovania najvyššieho súdu bolo po vykonaní predbežného prerokovania obžaloby\nnariadené vykonanie hlavného pojednávania, a zároveň bolo po podaní obžaloby\nrozhodnuté trestným súdom o väzbe sťažovateľa.\n10.9 Najvyšší súd v napadnutom uznesení správne poukázal, že nie je možné porušiť\nkontinuitu celého trestného konania v sťažovateľovej veci, pričom nezohľadnenie vývoja\ntrestného konania a skutočnosti, že trestné konanie v sťažovateľovej veci sa posunulo do\nvyššej fázy – súdneho konania po podaní obžaloby, kde príslušný trestný súd rozhodol\no väzbe sťažovateľa, by spôsobilo právny chaos a stav právnej neistoty. Zvolený výklad\naplikovaných právnych noriem a právne posúdenie vzniknutej situácie po vrátení veci\nústavným súdom najvyššiemu súdu bol jeden z možných a ústavne aprobovateľných\nprístupov najvyššieho súdu k prerokúvanej veci. Ústavný súd preto nenašiel na právnych\nzáveroch najvyššieho súdu v napadnutom uznesení nič ústavne neudržateľné, čo by bolo\ndôvodom vyslovenia porušenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n10.10 K otázke posúdenia dôvodov na predĺženie väzby sťažovateľa, ako aj\nvysporiadania sa najvyššieho súdu s možnosťou nahradenia väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka ústavný súd konštatuje, že právne závery najvyššieho súdu v tejto\notázke uvedené na s. 8 a 9 napadnutého uznesenia (citované v bode 2.1 tohto uznesenia) sú\njasné, zrozumiteľné, nie sú svojvoľné, opierajú sa o konkrétne dôkazy (citované z trestného\nspisu), a nemožno ich preto považovať za ústavne neudržateľné.\n16\n\n10.11 Zohľadňujúc závery prednesené v celom bode 10 tohto uznesenia, ústavný súd\nodmietol sťažnosť v časti namietaného porušenia\nl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti, keďže ani po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie v tejto časti by nebolo\nmožné dospieť k záveru o porušení ústavných práv sťažovateľa postupom a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dĺžka väzby", "interpretácia právnych noriem", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "návrh-zjavne neopodstatnený", "lex generalis, lex specialis"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:48554408-8a1a-49cb-8a28-37b70ada9ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 619/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 619/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48554408-8a1a-49cb-8a28-37b70ada9ced"}, {"guid": "ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5"}, {"guid": "ussr:44387ae9-d7d5-47ac-b1b2-a0f12b2b2c5e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44387ae9-d7d5-47ac-b1b2-a0f12b2b2c5e"}, {"guid": "ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0"}, {"guid": "ussr:46b872da-bf1e-4c80-ab12-2a34a79f3aa1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 47/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46b872da-bf1e-4c80-ab12-2a34a79f3aa1"}, {"guid": "ussr:20162df3-a3d7-4244-95d3-7ac4da82f361", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2013 z 24. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-24", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20162df3-a3d7-4244-95d3-7ac4da82f361"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:b3245363-e3b2-4d58-8e46-43a4596f8e97", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 230/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 230/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3245363-e3b2-4d58-8e46-43a4596f8e97"}, {"guid": "ussr:3918a307-a22a-401b-8fde-9c94acf6e376", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 352/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 352/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3918a307-a22a-401b-8fde-9c94acf6e376"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cd34381-5f12-4f58-a4db-793ea9c99955"}, {"guid": "ussr:5ca79f63-d201-4686-bcc2-91c10c4147a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 466/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 466/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ca79f63-d201-4686-bcc2-91c10c4147a3"}, {"guid": "ussr:acdfaa20-546e-48a4-86bb-acd9c84567c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2010 z 3. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-03", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:acdfaa20-546e-48a4-86bb-acd9c84567c6"}, {"guid": "ussr:6b8059d5-3bd7-4036-b97e-e938926ea6c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b8059d5-3bd7-4036-b97e-e938926ea6c4"}, {"guid": "ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/09 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:f880e370-7ff9-4ed6-8351-e6fceae03d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f880e370-7ff9-4ed6-8351-e6fceae03d19"}, {"guid": "ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f228dd6-346a-49ea-a9b7-cb75911bdd1d"}, {"guid": "ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 60/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:155651f4-2154-4aec-b864-e34e2268f693"}, {"guid": "ussr:eb89dee8-771a-4df7-bf07-d485903dbe41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 256/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 256/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb89dee8-771a-4df7-bf07-d485903dbe41"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:013bb44a-5a61-4e33-a734-699ed9f8d3c8"}, {"guid": "ussr:fee0731f-9a61-4fd6-b29d-4d9cf2cb9808", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/05 z 9. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-09", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee0731f-9a61-4fd6-b29d-4d9cf2cb9808"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 15/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0911ee55-e67c-478e-8fdd-a28456d51a4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.97.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/2022 z 1. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.97.2022.1"}, {"guid": "ussr:e32a047e-4c85-410d-85fa-490ade7e2bbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.795.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 795/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 795/2016 z 19. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-19", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.795.2016.1"}, {"guid": "ussr:2478c4e0-6f6b-4256-b152-afa5b0b58efd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.216.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 216/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.216.2016.2"}, {"guid": "ussr:1e83a17a-9f02-41a3-b733-0177effdbbba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.661.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 661/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 661/2015 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.661.2015.1"}]}