{"guid": "ussr:da1fd765-cc7e-4b2f-8d58-3a432be861e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.590.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 590/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2015 z 23. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 590/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.590.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-09-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "nazov": "čl. 46 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/da1fd765-cc7e-4b2f-8d58-3a432be861e9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.590.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.590.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.590.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 590/2015­11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nASTIRO, s. r. o., Kúpeľná 6663/6, Prešov, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nJUDr. Ladislav Janči, s. r. o., Dončova 1451/21, Ružomberok, za ktorú koná advokát\nJUDr. Ladislav Janči, vo veci namietaného porušenia jej základných práv na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení\ns čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.\n1 Co 9/2015­1222 z 27. apríla 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti ASTIRO, s. r. o.,\n\no d m i e t a pre nedostatok\n\nprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ASTIRO, s. r. o., Kúpeľná 6663/6, Prešov (ďalej\nlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 1 Co 9/2015­1222 z 27. apríla 2015, ktorou žiada vydať tento nález:\n„Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1 Co 9/2015 zo dňa 27. apríla 2015,\nktorým zrušil rozsudok Okresného súdu v Humennom 6 C 203/2004 z 22. októbra 2014\nporušil základné práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 4\na čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy.\nUznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 9/2015 zo dňa 27. apríla 2015,\nktorým zrušil rozsudok Okresného súdu v Humennom 6 C 203/2004 z 22. októbra 2014\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\nPorušovateľ práva je povinný nahradiť všetky trovy tohto konania.“\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľka je\nako žalobkyňa účastníčkou konania pred Okresným súdom Humenné (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 6 C 203/2004, v ktorom sa domáha proti\n, ako žalovanej (ďalej len „žalovaná“) za účasti viacerých\nvedľajších účastníkov náhrady škody.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 6 C 203/2004­1138 z 22. októbra 2014 (po tom, čo bol\njeho skorší rozsudok č. k. 6 C 203/2004­82 z 30. septembra 2011 potvrdený rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 1 Co 23/2012 z 22. októbra 2012 a tento rozsudok krajského súdu bol\nzrušený nálezom ústavného súdu č. k. IV. ÚS 562/2013­60 z 23. januára 2014 a vec mu bola\nvrátená na ďalšie konanie) rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľke\n1 132 320,73 € s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pri určovaní výšky\nnáhrady škody vychádzal zo znaleckého posudku č. 12/99 znalca\ntakouto sumou vyčíslil škodu na stavebnom objekte.\n\n2\n\n, ktorý\n\nProti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá poukázala na to, že tento\nrozsudok podobne ako predchádzajúce rozhodnutia okresného súdu je nepreskúmateľný pre\nnedostatok dôvodov.\nKrajský súd uznesením č. k. 1 Co 9/2015­1222 z 27. apríla 2015 rozsudok okresného\nsúdu č. k. 6 C 203/2004­1138 z 22. októbra 2014 vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené,\nzrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu, pretože „rozsudok súdu prvého\nstupňa bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj\nnepreskúmateľný“. V odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd poukázal na nález\nústavného súdu č. k. IV. ÚS 562/2013­60 z 23. januára 2014 a ďalej uviedol:\n„Za týchto okolností je potrebné mať za preukázané, že k odovzdaniu predmetného\nhotela\n\nžalovanému skutočne došlo a v závislosti od toho vznikla\n\npovinnosť na strane žalovaného sa o tento hotel ako predmet záložného práva (záloh) aj\nriadne starať, čo vyplýva z ustanovenia § 129f ods. 4 Hospodárskeho zákonníka, vrátane\npovinnosti záloh opatrovať a chrániť ho pred poškodením, zneužitím a zničením.\nZa týchto okolností zodpovedá záložný veriteľ za škodu, ktorá vznikla na predmetnom\nzálohu v zmysle § 145 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a tejto zodpovednosti sa môže\nzbaviť, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré\nmožno od neho požadovať, pričom svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť poukazom na to,\nže plnil opatrenia orgánov hospodárskeho riadenia.\nTeda za situácie, že na predmete záložného práva (zálohu) škoda vznikla leží\ndôkazné bremeno v súvislosti so zbavením sa zodpovednosti za túto škodu na žalovanom v\nzmysle § 145 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Zároveň je potrebné konštatovať, že\nžalovaný v doterajšom štádiu konania takéto dôkazy nepredložil.\nStalo sa tak však aj v dôsledku toho (a v tomto smere je potrebné súhlasiť\ns odvolacími námietkami žalovaného a vedľajších účastníkov), že súd prvého stupňa\nnevykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a bez akýchkoľvek dôvodov nevyhovel\nnávrhu žalovaného na doplnenie dokazovania v podobe výsluchu znalca\n\n,\n\nktorý vo veci podal znalecký posudok týkajúci sa kvantifikácie škody na predmetnom hoteli\n.\n\n3\n\nJe potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa sa s týmto návrhom na doplnenie\ndokazovania vyporiadal tak, že návrh v tomto smere zamietol, a to napriek tomu, že sa\nznaleckým posudkom ako rozhodujúcim dôkazom pre kvantifikáciu výšky škôd uplatňovanej\nv tomto konaní vôbec nezaoberal a bližšie tento dôkaz nevyhodnotil ani v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia.\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že znalec vo svojom znaleckom posudku\nkvalifikuje tri druhy škôd, ktoré zistil na predmetnom hoteli\n\n.\n\nIde o škodu, ktorá vznikla v dôsledku zrýchleného opotrebenia objektu, v dôsledku\nnekvalitnej výroby objektu, teda o tzv. dielčie opotrebenie objektu z nekvalitnej výroby,\nktoré znalec kvantifikuje v rozsahu 5%, ďalej ide o opotrebenie objektu z dôvodu\nnedostatočnej údržby objektu, ktoré kvantifikuje v rozsahu 8,5% a napokon ide o škodu,\nktorá vznikla v dôsledku násilného poškodenia konštrukcií a zariadení objektu neznámym\npáchateľom ktorú kvantifikuje vo výške 6,74%.\nV závislosti od toho prisudzuje znalec nekvalitnej stavebnej výrobe a zrýchlenému\nopotrebeniu v tomto smere hodnotu 2.284.666,54 Sk. Zrýchlenému opotrebeniu objektu\nv dôsledku zanedbania údržby hodnotu 3.883.933,89 Sk a násilnému poškodeniu hotela\nhodnotu 1.999.216,­ Sk, čo spolu predstavuje sumu 8.167.816,­ Sk, vychádzajúc z ceny\nobjektu 49.917.326,50 Sk ako zo základnej ceny, z ktorej bola vypočítaná škoda objektu\nv znaleckom posudku.\nV ďalšej časti svojej práce však znalec poukazuje na to, že ak má stanoviť všeobecnú\nhodnotu, resp. trhovú cenu predmetného hotela a v danom prípade postupovať tzv.\nreprodukčnou metódou nedovoľuje mu súčasná legislatíva tento postup kvalifikovať ako\nznalecký posudok ale môže tento postup uviesť len vo forme tzv. odborného posudku,\nv ktorom ustálil základnú cenu objektu hotela na sumu 182.189.730,60 Sk a v závislosti\nod toho ustálil výšku škody na sumu 34.112.294,­ Sk. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že\nbližšie preskúmanie tejto časti vyčíslení znalca\n\nnie je možné so zreteľom na to,\n\nže chýba strana 35 predmetného posudku.\nV každom prípade je však potrebné konštatovať, že vyčíslenie výšky škody zo strany\nznalca pribratého v tomto konaní a predovšetkým štruktúra položiek, ktoré by túto škodu\nmali tvoriť vzbudzujú značné pochybnosti.\n4\n\nZnalec bližšie nevysvetlil (a súd prvého stupňa sa nijako nezaoberal) otázkou, či\nmožno za škodu, za ktorú by mal zodpovedať subjekt, ktorý mal zabezpečovať starostlivosť\no hotel možno považovať aj zrýchlené opotrebenie objektu z príčin nekvalitnej výroby\nobjektu.\nTaktiež sa súd prvého stupňa bližšie nezaoberal druhou položkou, ktorá by mala\ntvoriť súčasť celkovej ustálenej škody na hoteli, a to opotrebenie objektu z dôvodu\nnedostatočnej údržby objektu, pričom v tejto súvislosti znalec\n\npoukázal\n\npredovšetkým na neodstránené poruchy a defekty na jednoplášťovej plochej streche lôžkovej\nčasti a taktiež na absenciu údržby pri defekte hydroizolácie prvého podzemného podlažia,\npričom tieto okolnosti urýchlili proces starnutia objektu a zároveň znalec konštatuje aj\nabsenciu ďalších udržiavacích prác, najmä v podobe netemperovania rozvodu ústredného\nkúrenia, neuzavretia rozvodu vody a neutesnenia vodovodných uzáverov.\nZ uvedeného vyplýva, že aj položka č. 2 štruktúry škody, ktorá mala na hoteli\nvzniknúť má viacero častí, ku ktorým však nebolo vykonané žiadne dokazovanie\nz pohľadu toho, z čoho je odvodená zodpovednosť žalovaného za túto časť škody a akými\nteoretickými (i praktickými) úvahami sa súd prvého stupňa riadil pri ustálení zodpovednosti\nžalovaného vo vzťahu k tejto časti škody.\nRovnaké úvahy súdu prvého stupňa absentujú aj vo vzťahu k tretej položke tvoriacej\nsúhrnnú škodu na predmetnom hoteli a to je škoda vyplývajúca z násilného poškodenia\nkonštrukcií a zariadení hotela neznámym páchateľom.\nZ odôvodnenia súdu prvého stupňa nie je možné zistiť, ako sa ustanovenie § 145\nods. 1 Hospodárskeho zákonníka v podobe porušenia povinnosti uvedených v § 129f ods. 4\nHospodárskeho zákonníka vzťahuje na žalovaného v zmysle jednotlivých druhov škôd, ktoré\ncelkovú škodu na hoteli tvoria.\nZa týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné a ako také\nmuselo byť zrušené postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p., nakoľko okrem\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa existujú aj pochybnosti o správnosti\nzistenia skutkového stavu v predmetnej veci.“\n\n5\n\nKrajský súd uznesením č. k. 1 Co 9/2015­1222 z 27. apríla 2015 z týchto dôvodov\nuložil okresnému súdu „doplniť dokazovanie výsluchom znalca\n\n, ktorý podal\n\nvo veci predmetný znalecký posudok a ustáliť, či žalovaný nesie zodpovednosť za všetky\nčiastkové druhy škôd, ktoré tvoria celkovú škodu na predmetnom hoteli\na z akých dôvodov. V tomto smere sa súd prvého stupňa nezaobíde bez podrobného\nvýsluchu znalca, ako aj vyjadrenia účastníkov.\nZ hľadiska časového je dôležité, aby si súd prvého stupňa ujasnil časový moment,\nod ktorého je možné uvažovať so zodpovednosťou žalovaného za vznik škody\nna predmetnom hoteli, pričom istý podklad v tomto smere dáva dokazovanie vykonané už\nna súde prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že k odovzdaniu kľúčov žalovanému\nod predmetného hotela\n\ndošlo 3. 5. 1994, pričom vo vzťahu k tomuto\n\ndátumu je nepochybné, že žalovaný mal predmetný hotel vo svojej dispozícii (aj v zmysle\nvyššie uvedených záverov Ústavného súdu SR).\nDokazovanie na súde prvého stupňa je potrebné viesť potom v tom smere, aby bolo\npreukázané, aké škody vznikli na predmetnom objekte v období od rozhodujúceho časového\nmomentu, v ktorom získal žalovaný správu objektu a tento prevzal do svojej dispozície.\nZnalecké dokazovanie je potrebné doplniť (či už výsluchom znalca alebo písomným\ndoplnením jeho znaleckého posudku) aj z toho dôvodu, že výška škody musí byť nepochybne\npreukázaná znaleckým posudkom, ktorý však nemôže mať akýsi duálny charakter, teda\nznaleckého posudku na jednej strane a tzv. odborného posudku zaoberajúceho sa trhovou\ncenou objektu a z nej vyplývajúcou škodou na strane druhej. Znalecký posudok musí mať\njednoznačný charakter, pričom pochopiteľne nie je vylúčené, že znalec by mal vychádzať\nzo všeobecnej, teda trhovej hodnoty objektu, vo vzťahu ku ktorému ustaľuje výšku\nspôsobenej škody.\nPokiaľ ide o návrhy žalovaného a vedľajších účastníkov smerujúce k opätovnému\nvýsluchu svedkyne\n\n, v tomto smere je potrebné konštatovať, že tieto\n\nnávrhy sú v súčasnom štádiu konania a predovšetkým so zreteľom na závery Ústavného\nsúdu SR v predmetnej veci nenáležité, pretože ako už vyššie bolo naznačené, ústavný súd\nvo svojom náleze konštatoval, že k prevzatiu predmetného hotela\n\nzo strany\n\nžalovaného došlo a z tohto záveru (bod II.3 citovaného nálezu) odvíjajú sa potom okolnosti\n6\n\nsmerujúce k zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu s tým, že dôkazné bremeno\ntýkajúce sa možného zbavenia sa zodpovednosti v zmysle vyššie uvedeného leží\nna žalovanom.\nAž po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách, ktoré budú vyžadovať\npredovšetkým náležité zaoberanie sa so všetkými okolnosťami vzťahujúcimi sa na štruktúru\nškody na predmetnom hoteli\n\na ustálení zodpovednosti zo strany\n\nžalovaného vo vzťahu ku každej z nich v zmysle § 145 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka\nbude možné vo veci zákonne rozhodnúť.“.\nUznesenie krajského súdu č. k. 1 Co 9/2015­1222 z 27. apríla 2015 bolo sťažovateľke\ndoručené 15. mája 2015.\nSťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu smerujúcu proti uzneseniu krajského súdu\nč. k. 1 Co 9/2015­1222 z 27. apríla 2015 na porušenie jej základných práv na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy\nodôvodnila tým, že krajský súd zvýhodnil žalovanú na úkor sťažovateľky, nariadil vykonať\ndokazovanie na skutkovú okolnosť, ktorá nebola medzi účastníkmi od roku 1999 sporná,\nnariadil vykonať dokazovanie, ktoré je objektívne neuskutočniteľné, a na svoje\nrozhodovanie nepoužil relevantnú normu, keď rozhodol o zrušení rozsudku okresného súdu\npodľa takých ustanovení procesného práva, ktoré sa na vec nevzťahujú. Pokiaľ krajský súd\nakceptoval návrh žalovanej na vykonanie výsluchu znalca\n\n, žalovaná už\n\nna takýto procesný návrh nemala právo, pretože ešte na pojednávaní pred okresným súdom\nvýslovne vyhlásila, že nemá žiadne námietky proti tomuto posudku. Krajský súd návrh\nna výsluch tohto znalca posúdil formalisticky a jednostranne v prospech žalovaného.\nNavyše znalec\n\nprestal byť znalcom ešte v roku 2011. Pokiaľ krajský súd zrušil\n\nrozsudok okresného súdu podľa § 22 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“), podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia naplnené neboli, pretože pre\naplikáciu tohto ustanovenia musí ísť súčasne o nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne\nprávne posúdenie, avšak, ako konštatoval aj sám krajský súd, okresný súd vec posúdil\npo právnej stránke správne.\n\n7\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie\ndôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane\nustanoví zákon.\n\n8\n\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPrincíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže\nkonať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťou iba vtedy, ak\nsa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich\npráv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na\nochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že\nochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného\nsúdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.\nVšeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať\npríslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj\nza dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým\nfyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity\nreflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané\n(IV. ÚS 303/04).\nSťažnosť ústavnému súdu teda možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním\nvyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom\nsa podľa ustanovenia § 53 zákona o ústavnom súde rozumie riadny opravný prostriedok,\nmimoriadny opravný prostriedok, vyjmúc návrh na obnovu konania a iný právny\nprostriedok, ktoré sťažovateľovi zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd\nposkytuje.\n9\n\nÚstavný súd, pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, poukazuje na to, že\nzákladné právo na súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy) je „výsledkové“, to znamená, musí\nmu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude\nspravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m.\nIII. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry\nústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03) obdobne ako z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002)\nvyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované\nako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nÚstavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že predpokladom na záver\no porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé konanie zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je také porušenie, ktoré\nnie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania\nalebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami,\nktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku (I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05,\nII. ÚS 307/06). V nadväznosti na to ústavný súd pripomína, že v rámci konania o sťažnosti\nzásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť\no rozhodnutia, ktorými sa konanie právoplatne skončilo (IV. ÚS 195/2010).\nAj keď je napadnuté uznesenie krajského súdu z formálneho hľadiska právoplatným\nrozhodnutím, nejde však o rozhodnutie, ktorým by konanie skončilo, ale rozhodnutie,\nktorým bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Konanie\nv právnej veci sťažovateľky o náhradu škody sa tak napadnutým rozhodnutím ešte meritórne\nneskončilo. Sťažovateľka tak bude mať naďalej možnosť uplatniť si svoje práva v súdnom\nkonaní medzi ňou a žalobkyňou, ktoré ďalej prebieha.\n\n10\n\nInými slovami, ústavná sťažnosť je nedôvodná, resp. predčasná, ak smeruje proti\nzrušujúcemu rozhodnutiu krajského súdu, ktoré treba považovať za procesné rozhodnutie\nnemajúce charakter rozhodnutia „konečného“ (I. ÚS 35/2012, II. ÚS 666/2013,\nI. ÚS 457/2011). Podľa zistenia ústavného súdu vo veci sťažovateľky v tomto čase konanie\nvo veci samej pokračuje na okresnom súde. Až po jeho ukončení, prípadnom uplatnení\nodvolania a vydaní rozhodnutia krajským súdom vo veci samej (ako aj po využití možnosti\npodať mimoriadne opravné prostriedky) bude mať sťažovateľka možnosť uplatniť ochranu\nsvojich práv podaním sťažnosti ústavnému súdu.\nAk ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky\nz tejto zásady, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej\nbolo v konaní o sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá\nčasť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou\nna pripustenie takejto výnimky však zároveň je, že v konkrétnom prípade musí ísť\no rozhodnutie spôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd\nsťažovateľa, ako aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané štádium\nkonania a nemohla by už byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne by sa tento\nnegatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné\nkorigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne opravných konaniach (IV. ÚS 322/09). V\ndanom prípade ústavný súd nezistil, že by boli podmienky uvedených výnimiek splnené.\nÚstavný súd preto vzhľadom na princíp subsidiarity svojej právomoci vyplývajúci\nz čl. 127 ods. 1 ústavy, ako aj na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax sťažnosť sťažovateľky\npri predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (§ 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde).\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení\noznačeného uznesenia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o trovách konania je viazané\nna vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy),\n11\n\nústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala ich priznania,\nuž nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. septembra 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "subsidiarita", "náhrada škody (ujma)", "právomoc-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fdc5ec14-652c-4cda-9122-e4d2f889ba5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 562/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 562/2013 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdc5ec14-652c-4cda-9122-e4d2f889ba5d"}, {"guid": "ussr:cac92d4c-e138-4876-954c-2505fa2d0669", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 666/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 666/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cac92d4c-e138-4876-954c-2505fa2d0669"}, {"guid": "ussr:ba85b4e0-8909-4e78-8079-980f727e5772", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/2012 z 18. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba85b4e0-8909-4e78-8079-980f727e5772"}, {"guid": "ussr:00b7622f-e926-4991-ab4f-1fe1a65a36bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00b7622f-e926-4991-ab4f-1fe1a65a36bb"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "b6f9a166-897d-4cd0-ad64-29a1a22ca34f:464b3233-7607-40bf-90c6-13f189e45612", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7514207217.1", "spisova_znacka": "1Co/9/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/9/2015 z 29. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-03-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7514207217.1"}, {"guid": "08be0da5-7b80-4ae8-a888-d6e582cdd244:f0350991-3468-4ee5-8e7b-3e9b85462a8f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8304119546.1", "spisova_znacka": "1Co/23/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/23/2012 z 21. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8304119546.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a7193be0-db59-4659-82bc-7d2eb29c06b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.728.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 728/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 728/2017 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.728.2017.1"}]}