{"guid": "ussr:bd36a3a2-08d3-49e9-b068-316b5f4a3232", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.571.2013.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 571/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 571/2013 z 2. 7. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. júla 2015, sp. zn. II. ÚS 571/2013, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.571.2013.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-07-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bd36a3a2-08d3-49e9-b068-316b5f4a3232", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.571.2013.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.571.2013.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.571.2013.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 571/2013­81\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Krnáč s. r. o., Horná 65A,\nBanská Bystrica, v menej ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Krnáč, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 21 NcC 15/2013 zo 16. apríla 2013 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n21 NcC 15/2013 zo 16. apríla 2013 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21 NcC 15/2013 zo 16. apríla 2013\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove je p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 672,04 € (slovom šesťstosedemdesiatdva eur a štyri centy), a to na účet Advokátskej\nkancelárie Krnáč s. r. o., Horná 65A, Banská Bystrica, v menej ktorej koná konateľ\na advokát JUDr. Ján Krnáč, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2013\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) na porušenie\n\nzákladných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 21 NcC 15/2013 zo 16. apríla 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n1.1 Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013 prijal uznesením\nč. k. II. ÚS 571/2013­20 sťažnosť na ďalšie konanie.\n2. Skutkový stav možno na základe sťažnosti a jej príloh zhrnúť takto:\n2.1 Sťažovateľkin manžel vykonával funkciu riaditeľa Základnej školy v\na bol z tejto funkcie odvolaný dekrétom z 8. decembra 2010. Svoje odvolanie však napadol\nopravnými prostriedkami, v dôsledku čoho došlo napokon 13. júna 2012 k zrušeniu dekrétu\no odvolaní. Následne bol opätovne odvolaný rozhodnutím z 19. júna 2012, ktoré však bolo\nopätovne zrušené nadriadeným orgánom 23. augusta 2012. Medzitým však bola do funkcie\n\n2\n\nustanovená nová riaditeľka školy, pričom jej postavenie je v dôsledku uvedených\nskutočností sporné.\nSťažovateľka bola zamestnankyňou Základnej školy v\n\n. Dňa 24. augusta\n\n2012 sa dohodla na skončení svojho pracovného pomeru, na základe čoho jej mal vzniknúť\nnárok na odstupné. Dohodu za školu podpísal jej manžel.\n2.2 Keďže odstupné jej vyplatené nebolo, domáhala sa ho na Okresnom súde\nBardejov (ďalej len „okresný súd“) návrhom na vydanie platobného rozkazu zo 6. decembra\n2012. Okresný súd platobný rozkaz vydal, žalovaná škola však podala odpor. V odpore\nnamietla jednak nedostatok oprávnenia sťažovateľkinho manžela konať za školu\nv rozhodujúcom období, jednak vzniesla námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného\nsúdu z dôvodu, že manžel sťažovateľky na ňom pôsobí ako prísediaci sudca, má teda\n„pomer k sudcom vo veci svojej manželky“, a navyše sa verejne vyjadruje o svojom vplyve.\nSťažovateľka v následnom vyjadrení odporu okrem iného namietla, že odpor – a tým aj\nnámietka zaujatosti – nie sú podpísané oprávnenou osobou, pretože tam uvedená riaditeľka\nnie je platne ustanovená a jediným riaditeľom školy je sťažovateľkin manžel. Iné výhrady\nproti podanej námietke zaujatosti neuviedla.\nK podanej námietke sa vyjadrili sudcovia okresného súdu, pričom okrem dvoch sa\nvšetci ostatní (medzi nimi aj sudca, ktorý bol vo veci zákonným sudcom) vyjadrili, že\nsťažovateľku ani jej manžela nepoznajú a necítia sa byť vo veci zaujatí.\n2.3 Krajský súd ako nadriadený súd uznesením sp. zn. 21 NcC 15/2013 zo 16. apríla\n2013 všetkých sudcov okresného súdu vylúčil z prerokúvania a rozhodovania\nsťažovateľkinej veci a celú vec prikázal Okresnému súdu Svidník. V odôvodnení\npo rekapitulácii vyjadrení jednotlivých sudcov, príslušných ustanovení ústavy a zákonov\na po stručnej rekapitulácii judikatúry k subjektívnemu a objektívnemu hľadisku\nposudzovania nestrannosti (konkrétne nálezu sp. zn. III. ÚS 105/2011) uviedol:\n„V prejednávanej veci sa s výnimkou sudcov (nasledujú ich mená, pozn.) všetci\nsudcovia Okresného súdu... vyjadrili, že sa vo veci necítia byť zaujatí. Z obsahu spisu však\n3\n\nvyplýva, že manžel žalobkyne pôsobí na Okresnom súde... vo funkcii prísediaceho (sudcu,\npozn.). Podľa názoru krajského súdu táto skutočnosť zakladá dôvod ich vylúčenia z hľadiska\nobjektívneho. Skutočnosť, že manžel žalobkyne je v pravidelnom kontakte so sudcami na\npracovisku ako osoba vykonávajúca funkciu prísediaceho na tomto súde, jednoznačne bráni\ntomu, aby sa ktorýkoľvek z nich v konaní a rozhodovaní vo veci javil v očiach účastníkov\nako aj verejnosti ako sudca nezaujatý a nestranný.“\nUznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. mája 2013.\n3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti proti uvedenému uzneseniu vznáša v podstate dva\nokruhy námietok:\na) krajský súd sa nijako nevyrovnal s jej tvrdením, že námietka zaujatosti nebola\npodaná oprávnenou osobou, resp. že za žalovanú školu konala riaditeľka, ktorá nie je riadne\nustanovenou riaditeľkou, čím zasiahol do jej práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\ndohovoru,\nb) krajský súd aplikoval teóriu zdania bezdôvodne extenzívne, pretože podľa\njudikatúry ústavného súdu i všeobecných súdov bežné kolegiálne vzťahy medzi sudcami nie\nsú dôvodom zaujatosti sudcu. Nebral pritom do úvahy, že sťažovateľkin manžel je len\nprísediacim sudcom, ktorý sa s ostatnými sudcami nestretáva vôbec, okolnosť, že\nsťažovateľka sa so žiadnym sudcom nepozná a že všetci – okrem dvoch – sa vyjadrili, že sa\nnecítia zaujatí. Tým krajský súd zasiahol do jej práva na zákonného sudcu zaručeného\nv čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 dohovoru.\n4. Vzhľadom na to sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1) Základné práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 1 Ústavy... a čl. 6\nods. 1... dohovoru... Uznesením Krajského súdu... sp. zn. 21NcC/15/2013 zo dňa\n16. 04. 2013 porušené boli.\n2) Zrušuje uznesenie Krajského súdu... sp. zn. 21NcC/15/2013 zo dňa 16. 04. 2013\na vec vracia Krajskému súdu... na ďalšie konanie.\n3)\n\nSťažovateľke\n\npriznáva\n\nprimerané\n\n5.000,00 EUR...\n4\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nvo\n\nvýške\n\n4) Krajský súd je povinný nahradiť Advokátskej kancelárii Krnáč s. r. o... trovy\nprávneho zastúpenia...“\nII.\n5. Ústavnému súdu bolo 30. decembra 2013 doručené vyjadrenie krajského súdu\nk podanej sťažnosti. Krajský súd vo svojom vyjadrení uviedol: „Krajský súd v Prešove\nv uznesení 21 NcC/15/2013 zo dňa 16.04.2013 sa vyrovnal so všetkými okolnosťami\nposúdenia sudcovskej nestrannosti sudcov Okresného súdu Bardejov z hľadiska objektívnej\na subjektívnej nestrannosti.\nZdôvodnil svoje rozhodnutie, dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1, čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nRozhodnutie prejednal aj po oboznámení sa so svojim predchádzajúcim rozhodnutím\nvo veci 20NcC/83/2012.\nKrajský súd v Prešove zotrváva na dôvodoch svojho rozhodnutia zo dňa\n16.04.2013.“\n5.1 Na výzvu ústavného súdu zaslala sťažovateľka repliku, ktorá bola ústavnému\nsúdu doručená 28. januára 2014, a jej doplnenie bolo doručené ústavnému súdu 14. apríla\n2014. Sťažovateľka vo svojej replike namietala, že vyjadrenie krajského súdu je šablónovité\na všeobecné a nereflektuje jej námietky vznesené v sťažnosti. Sťažovateľka uviedla, že\nnapadnuté uznesenie krajského súdu nerešpektuje ustálenú judikatúru ústavného súdu aj\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej uviedla odkaz na judikatúru týkajúcu sa\nobjektívnej nestrannosti zákonného sudcu. Sťažovateľka opätovne namietla, že krajský súd\nsa nevysporiadal s námietkou, že námietka zaujatosti bola podaná neoprávnenou osobou,\na k tejto námietke sťažovateľka vo svojej replike a jej doplnení uvádza rozhodnutia\nvšeobecných súdov a orgánov štátnej správy medzičasom vydaných vo veciach, ktoré sa\npodľa vyjadrenia sťažovateľky týkajú jej veci.\n\n5\n\n6. Ústavný súd zaslal 12. februára 2014 Základnej škole v\n\nako dotknutej\n\nosobe oznámenie o podanej sťažnosti a možnosti sa v lehote 10 dní od doručenia\nupovedomenia písomne vyjadriť k podanej sťažnosti. Dotknutá osoba vo svojom vyjadrení\ndoručenom ústavnému súdu 6. marca 2014 poukázala predovšetkým na skutočnosť, že\nvo veciach týkajúcich sa sťažovateľkinej veci prebiehajú dva súdne spory na Okresnom súde\nSvidník. Dotknutá osoba ďalej zdôraznila, že napadnuté uznesenie krajského súdu je\nzákonné, právoplatné a podľa jej názoru vydané v súlade s ústavou. S poukazom na uvedené\nnavrhla nevyhovieť sťažnosti.\n6.1 Na výzvu ústavného súdu zaslala sťažovateľka stanovisko k vyjadreniu dotknutej\nosoby, ktorá bola ústavnému súdu doručená 13. novembra 2014. Sťažovateľka opätovne\nnamietla, že krajský súd sa nevysporiadal s námietkou, že námietka zaujatosti bola podaná\nneoprávnenou osobou, a k tejto námietke sťažovateľka vo svojej replike a jej doplnení\nuvádza rozhodnutia všeobecných súdov a orgánov štátnej správy medzičasom vydaných\nvo veciach, ktoré sa podľa vyjadrenia sťažovateľky týkajú jej veci. V tejto súvislosti\nsťažovateľka uviedla, že vyjadrenie dotknutej osoby ignoruje existujúci platný právny stav\na popiera sťažovateľkou doložené rozhodnutia všeobecných súdov a správnych orgánov,\nz ktorých podľa sťažovateľky vyplýva, že právoplatným riaditeľom Základnej školy\nv\n\nje\n\n. K tejto námietke sťažovateľka uvádza rozsiahlu\n\nargumentáciu týkajúcu sa okamžitého skončenia pracovného pomeru\na argumentáciu týkajúcu sa otázky vedenia Základnej školy v\n\nkonkrétnym\n\nriaditeľom.\n7. Sťažovateľka aj krajský súd súhlasili s upustením od ústneho pojednávania\nv konaní pred ústavným súdom.\nIII.\n8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť, ktorou sťažovateľka brojí\nproti napadnutému uzneseniu krajského súdu z dôvodu, že podľa jej mienky (i) krajský súd\nsa nijako nevyrovnal s jej tvrdením, že námietka zaujatosti nebola podaná oprávnenou\n6\n\nosobou, resp. že za žalovanú školu konala riaditeľka, ktorá nie je riadne ustanovenou\nriaditeľkou, a (ii) krajský súd aplikoval pri rozhodovaní o nezaujatosti sudov okresného\nsúdu teóriu zdania bezdôvodne extenzívne.\nVšeobecne k základnému právu na súdnu ochranu\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n9.1 Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),\nako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\n9.2 Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05).\n9.3 Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému\nprístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi\na hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,\nvo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).\n\n7\n\n9.4 Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.\n9.5 Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j.\nv zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový\nstav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená\npovinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú\njedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov\nkonania pred svojvôľou súdu.\n9.6 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n[pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie\nESĽP z 3. 5. 2001, bod 2]. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok\nskutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené.\nVšeobecne k základnému právu na zákonného sudcu\n\n8\n\n10. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\n10.1 Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných\ngarancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou\nzárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia,\nktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce\nupravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná\nzásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody\na rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07).\nRozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na\nnaplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).\n10.2 Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho\nz čl. 48 ods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať\na rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo\nprinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch\na pre posudzovaný prípad v Občianskom súdnom poriadku a v predpisoch upravujúcich\norganizáciu súdnictva a postavenie sudcov.\n10.3 Z týchto zákonných úprav vyplýva, že pojem zákonného sudcu je definovaný\nviacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené\ngarancie reálneho obsahu tohto základného práva.\n10.4 K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu\npríslušnosť súdov. Potom nasleduje obsadenie súdu, ktoré je v procesných poriadkoch\na v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary\n(senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí\njednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce\na spôsobom, ktorý určuje zákon.\n9\n\nVšeobecne k požiadavke nestrannosti sudcu\n11. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej\npodstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či\npredsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.\nBarak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.), resp.\nnevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie\nsudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide\nsvojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5\nuznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010, čj. Nao 46/2010­\n78; dostupné na internete: www.nssoud.cz) a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva.\n11.1 Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide\no základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému. Právny poriadok\na procesná teória, kladúc dôraz na princíp nestrannosti, tradične konštruujú koncept\nnespôsobilého alebo nevhodného sudcu, iudex inhabilis. Nespôsobilý sudca je zaujatý,\n„stranný“ priamo na základe zákona. Ide tu o inštitucionálnu, objektívno­právnu ochranu\nnestranného\n\nvýkonu\n\nspravodlivosti.\n\nDôvody\n\nvylúčenia\n\nnespôsobilého\n\nsudcu\n\nsú\n\nobjektivizovateľné a takýto sudca je vylúčený z konania, aj keby samotní účastníci konania\nvnímali sudcu ako nestranného. Akt súdu, ktorým sa vyjadruje nespôsobilosť sudcu, je\naktom deklaratórnym.\n11.2 Popri nespôsobilom sudcovi rozoznáva právny poriadok a procesná teória sudcu\npodozrivého, iudex suspectus. Na rozdiel od objektívnych dôvodov vylúčenia pri sudcovi\npodozrivom majú buď samotní účastníci, alebo sudca sám subjektívny pocit zaujatosti\nv danej veci. Ide tu o ochranu subjektívneho práva na nestranného sudcu, o ochranu\nľudskoprávnu. Akt súdu, ktorým sa konštatuje vylúčenie sudcu pre podozrivosť, je aktom\nkonštitutívnym. Latinská terminológia definuje iudex suspectus takto: „Iudex suspectus est\niudex quem pars propter graves rationes recusare potest exempli gratia quia aliae parti\npropinquus, amicus aut inimicus est“ ‒ Podozrivý je ten sudca, ktorého jedna (sporová)\n10\n\nstrana môže odmietnuť na základe vážnych dôvodov, napr. pretože je druhej (sporovej)\nstrane blízky, priateľ alebo nepriateľ.\n11.3 V praxi dochádza k určitému prelínaniu medzi inštitútmi sudcu nespôsobilého\na sudcu podozrivého. Dôvodom je tiež skutočnosť, že Občiansky súdny poriadok z roku\n1950 opustil dôsledné rozlišovanie medzi vylúčeným (v užšom slova zmysle)\na odmietnutým sudcom a zároveň stanovil v rozpore s tradične ľahko identifikovateľnými\na presnými dôvodmi vylúčenia zo zákona všeobecnejšie dôvody vylúčenia pre pomer\nk veci, účastníkom a zástupcom. Tento koncept pretrváva na úrovni civilného procesu\ndodnes.\n11.4 K prelínaniu medzi inštitútmi sudcu nespôsobilého a sudcu podozrivého\ndochádza aj preto, že účastníci konania namietajú zaujatosť sudcov pre pomer k veci\na účastníkom, teda využívajú terminológiu, ktorú zákon explicitne používa pri inštitúte\niudex inhabilis, aj keď je, samozrejme, platná aj pre inštitút iudex suspectus (K pojmom\niudex inhabilis a iudex suspectus a k pojmom vylúčený a odmietnutý sudca porov. tiež:\nFilip, J.  Holländer, P.  Šimíček, V. Zákon o Ústavním soudu. 2. vydání. Praha: C. H.\nBeck, 2007, s. 174 a nasl.; Filip, J. Vybrané kapitoly ke studiu ústavního práva. Brno:\nMasarykova univerzita, 2004, s. 174; Wagnerová, E.  Dostál, M.  Langášek, T.  Pospíšil,\nI. Zákon o ústavním soudu s komentářem. Praha: ASPI, 2007, s. 121 a nasl.; Hora, V.\nUčebnice civilního práva procesního. Praha: Všehrd, 1947, s. 61 a nasl.; Jaworowski\nv. Poľsko, sťažnosť č. 30214/96, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\no prijateľnosti z 23. 3. 1999). Tým, že sa právo na nestranného sudcu stalo základným\nústavným právom, došlo k spojeniu tradícií civilistických s požiadavkami ústavnoprávnymi.\n11.5 Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu\nľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva na\nspravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva dve previazané stránky\nnestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack v. Belgicko, sťažnosť\nč. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06,\n\n11\n\nrozsudok ESĽP z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu\na tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje\nvýznam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti\n(Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale\nosobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok\nESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či\npredsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a\nobjektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné\npresvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť\nsudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom\nprejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov\nvyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne\nnaplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.\nNa subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca\nvykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva\nnestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must not only be\ndone, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné\nskutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle\nmôže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy\nv spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras\nv. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva,\nže súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu\n„v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.\n11.6 Ústavný súd z hľadiska teoretického upozorňuje, že test objektívnosti a zákonné\ndôvody nespôsobilosti sudcu sa môžu prekrývať, ale nejde o totožné inštitúty.\nAplikácia uvedených záverov na vec sťažovateľky\n\n12\n\n12. Ústavný súd musí najprv objasniť svoj postoj k námietke sťažovateľky, že krajský\nsúd v odôvodnení napadnutého uznesenia nereagoval na jej vyjadrenie, že námietku\nzaujatosti sudcov okresného súdu podala neoprávnená osoba.\n12.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd nevyčítal,\nžeby sa krajský súd zaoberal námietkou sťažovateľky, ktorú prezentovala vo svojom\nvyjadrení k podanému odporu. Pritom odpoveď na otázku, či námietku zaujatosti podal\nsubjekt aktívne legitimovaný pre takéto podanie, resp. že fyzická osoba, ktorá v konaní pred\nsúdom koná (ako štatutárny orgán) v mene tohto účastníka konania, je platne\na preukázateľne štatutárnym orgánom účastníka konania.\n12.2 Odpoveď na v predchádzajúcom bode položenú otázku je ťažiskovou\nskutočnosťou pre účely spravodlivého rozhodnutia vo veci podanej námietky zaujatosti, ako\naj sekundárne pre neporušenie základného práva účastníkov konania pred okresným súdom\nna zákonného sudcu.\n12.3 Tým, že krajský súd neuviedol vo svojom odôvodnení právny názor na\nvyjadrenie sťažovateľky týkajúce sa podania námietky zaujatosti neoprávnenou osobou,\nktorého ustálenie a komunikovanie bolo pre spravodlivé rozhodnutie vo veci ťažiskové,\nprimárne tým porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a sekundárne aj\nzákladné právo sťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku).\n13. Ústavný súd sa na základe už pertraktovaných konklúzií, ktoré postačovali na\nvyslovenie porušenia ústavných práv sťažovateľky, nezaoberal argumentáciou sťažovateľky,\npodľa ktorej krajský súd aplikoval pri rozhodovaní o nezaujatosti sudcov okresného súdu\nteóriu zdania bezdôvodne extenzívne, keďže ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie\nkrajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku) a bude úlohou krajského\nsúdu pri opätovnom prerokovávaní odporu ustáliť po objasnení otázky podania námietky\nzaujatosti oprávneným subjektom aj otázku splnenia zákonných predpokladov na vylúčenie\n\n13\n\nsudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania veci, a to aj v intenciách záverov\nústavného súdu uvedených v bode 11 tohto nálezu.\n14. Z dôvodu, že konanie sa vracia pred krajský súd a sťažovateľka bude oprávnená\nopätovne hájiť svoje ústavné práva pred krajským súdom, ústavný súd nepriznal\nsťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie (bod 4 výroku) a konštatuje, že vyslovenie\nporušenia jej ústavných práv a zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu s vrátením\nveci na ďalšie konanie krajskému súdu postačuje pre učinenie za dosť spravodlivému\nrozhodnutiu vo veci.\nIV.\n15. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľke v súvislosti s jej právnym zastupovaním\nprávnym zástupcom Advokátskou kanceláriou Krnáč s. r. o., Horná 65A, Banská Bystrica,\nv menej ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Krnáč, v konaní pred ústavným súdom\n(bod 3 výroku).\n15.1 Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n15.2 Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania za 2 úkony právnej služby\nv roku 2013 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie sťažnosti) a 2 úkony právnej\nslužby v roku 2014 [replika k vyjadreniu krajského súdu (ústavný súd posúdil repliku\ndoručenú mu 28. januára 2014 a jej doplnenie doručené 14. apríla 2014 ako jeden úkon\nprávnej služby) a replika k vyjadreniu dotknutej osoby]. Ústavný súd nepriznal sťažovateľke\núhradu trov konania za 1 úkon právnej služby deklarovaný v roku 2014 – ďalšia porada\ns klientom v trvaní 2,5 h 7. novembra 2014, a to z dôvodu, že vykonanie uvedeného úkonu\nprávnej služby nemal za preukázané.\n\n14\n\n15.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku 2013 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 804 eur\n(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 134 eur a jedna stotina\nv zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,04 eur). Podľa Štatistického úradu\nSlovenskej republiky bola v 1. polroku 2012 (§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda\nv hospodárstve Slovenskej republiky 781 eur (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3\nvyhlášky sa rovná sume 130,17 eur a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná\nsume 7,81 eur).\n15.4 Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania za dva úkony právnej\nslužby v roku 2013 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 260,34 eur (2 x 130,17 eur)\na režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 15,62 eur (2 x 7,81 eur).\nÚstavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania taktiež za dva úkony právnej služby\nv roku 2014 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 268 eur (2 x 134 eur) a režijný paušál\nv zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 16,08 eur (2 x 8,04 eur). Podľa zoznamu\ndaňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) Finančnej\nsprávy Slovenskej republiky je právny zástupca subjektom registrovaným pre DPH\n(IČ DPH SK2023163164). Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania spolu\nv sume 672,04 eur (560,04 eur + 20 % DPH).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júla 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "rozhodnutie-odôvodnenie", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "osoba-oprávnená", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21NcC/15/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:94881aa7-4181-48c3-89e0-1ea79757b48a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 105/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 105/2011 z 14. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-14", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94881aa7-4181-48c3-89e0-1ea79757b48a"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ee9cd8de-6aca-4f65-a4f7-dd3960ab8f97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.493.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 493/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 493/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.493.2016.1"}]}