{"guid": "ussr:8f18f422-e6cc-458c-bd3f-8429222945fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.563.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 563/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2015 z 10. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 563/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.563.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-09-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8f18f422-e6cc-458c-bd3f-8429222945fe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.563.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.563.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.563.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 563/2015­9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\n,\n\nMgr.\n\nPetrom\n\nArendackým,\n\nAdvokátska kancelária, Železničiarska 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd potvrdzujúcim výrokom\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 CoPr 9/2014­110 z 10. novembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n4. februára 2015 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1\n\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivý proces podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npotvrdzujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 6 CoPr 9/2014­110 z 10. novembra 2014, ktorou žiada vydať nález „o porušení\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v zmysle čl. 6\nods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd a rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 11. 11. 2014, č. k. 6 CoPr 9/2014 v časti, ktorou bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie“.\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľka sa\nako žalobkyňa v konaní pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 4 Cpr 5/2013 domáhala proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako\nžalovanému (ďalej len „žalovaný“) zaplatenia sumy 4 600,49 €. Táto suma pozostávala\nz nezaplateného služobného platu za desať pracovných dní v mesiaci jún 2012, odchodného,\nvýsluhového príspevku, doplatenia rozdielu v príjme počas dočasnej pracovnej neschopnosti\nv mesiaci máj 2012 a jún 2012 a náhrady za nevyčerpanú dovolenku za päť dní.\nAko vyplynulo zo žaloby sťažovateľky a z vyjadrenia žalovaného, sťažovateľka bola\nrozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave\n(ďalej len „krajské riaditeľstvo“) č. 23/2007 z 27. júna 2007 vymenovaná na zastupovanie\npočas neobsadenia voľného funkčného miesta dňom 1. júla 2007 do funkcie samostatný\nodborný inšpektor špecialista a podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom\na záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z. z.“) sa\nstala príslušníčkou Hasičského a záchranného zboru v dočasnej štátnej službe. Rozhodnutím\nriaditeľa krajského riaditeľstva č. 26/2007 z 28. augusta 2007 bola sťažovateľka\nvymenovaná 1. septembra 2007 za vedúcu osobného úradu krajského riaditeľstva\ns uvedením, že dĺžka trvania služobného pomeru je päť rokov. Rozhodnutím riaditeľa\nkrajského riaditeľstva č. 83/2011 z 29. decembra 2011 bola sťažovateľka 31. decembra 2011\nodvolaná z funkcie nadriadeného – vedúca služobného úradu krajského riaditeľstva.\nRozhodnutím riaditeľa krajského riaditeľstva č. 84/2011 z 30. decembra 2011 bola\n2\n\nsťažovateľka preradená 1. januára 2012 do funkcie samostatný odborný inšpektor špecialista\n– asistent riaditeľa na krajskom riaditeľstve. Listom z 12. apríla 2012 krajské riaditeľstvo\nHasičského a záchranného zboru v Bratislave sťažovateľke oznámilo, že jej služobný pomer\nskončí 17. mája 2012 podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z. Sťažovateľke bol\nv zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne 30. júla 2012 priznaný starobný dôchodok 17.\nmája 2012.\nSťažovateľka svoju žalobu odôvodnila tým, že jej služobný pomer sa skončil\naž uplynutím piateho roku jeho trvania (t. j. 30. júna 2012), a nie už 17. mája 2012, ako vec\nposúdil žalovaný. Tento svoj názor odôvodnila sťažovateľka poukazom na ustanovenia\nzákona č. 315/2001 Z. z., ktoré na vec dopadajú alebo môžu dopadať [§ 60 ods. 2, § 63\nods. 1 písm. b), § 63 ods. 1 písm. d) v znení v rozhodnom čase], s tým, že v prípade, ak sú\ntieto ustanovenia vo vzájomnom rozpore (ako to je v prípade sťažovateľky), je potrebné\naplikovať normu neskoršie účinnú, ktorá ruší predchádzajúcu. Neskoršou normou\nje v prípade sťažovateľky § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., podľa ktorého služobný úrad\nmôže skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník spĺňa podmienky nároku\nna výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu. To znamená,\nže na vec sťažovateľky treba použiť toto ustanovenie a nemožno použiť § 63 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 315/2001 Z. z. (účinného v čase oznámenia skončenia služobného pomeru\nsťažovateľke), podľa ktorého sa služobný pomer príslušníka skončí dňom vzniku nároku\nna starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, a ak ide o príslušníka, ktorý spĺňa\npodmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, dňom dovŕšenia\ndôchodkového veku podľa osobitného predpisu. Služobný pomer teda nekončí automaticky,\na to ani podľa tohto ustanovenia, ktoré zákonodarca nevypustil iba omylom z právnej\nnormy, a aj o ukončení služobného pomeru z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok\nmusí byť vydané rozhodnutie služobného úradu o odvolaní z funkcie, pričom takéto\nrozhodnutie aj po vzniku nároku na starobný dôchodok vydané byť iba môže, ale nemusí.\nPreto sťažovateľke služobný pomer neskončil 17. mája 2012 (teda dňom, ku ktorému jej bol\nv zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 30. júla 2012 priznaný starobný dôchodok),\n\n3\n\nale až 30. júna 2012 (pretože do dočasnej štátnej služby ako príslušníčka Hasičského\na záchranného zboru vstúpila 1. júla 2007).\nOkresný súd rozsudkom č. k. 4 Cpr 5/2013­88 z 27. marca 2014 žalobu sťažovateľky\nzamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nodcitoval dotknuté zákonné ustanovenia zákona č. 315/2001 Z. z. [§ 60 ods. 2, § 63 ods. 1\npísm. b), § 63 ods. 1 písm. d) v znení v rozhodnom čase] a uviedol, že „v čase oznámenia\no skončení služobného pomeru navrhovateľke zákon č. 315/2001 Z. z. umožňoval\nslužobnému úradu skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník spĺňa\npodmienky nároku na starobný dôchodok. Zároveň v ust. § 63 ods. 1 citovaného predpisu\nboli stanovené prípady skončenia služobného pomeru zo zákona, po splnení taxatívne\nuvedených podmienok, a to pod písm. b) dňom uplynutia dočasnej štátnej služby a pod\npísm. d) dňom vzniku nároku na starobný dôchodok. Ide teda o dva rôzne spôsoby\nskončenia služobného pomeru, pričom v prípade navrhovateľky služobný úrad oznámil\nskončenie služobného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) cit. zákona, teda z dôvodu vzniku\nnároku na starobný dôchodok. V danom prípade služobný úrad postupoval pri oznámení\nskončenia služobného úradu na základe ustanovení o skončení služobného pomeru\nzo zákona, z čoho zároveň vyplýva, že nešlo o skončenie služobného pomeru na základe\nmožnosti služobného úradu odvolať príslušníka z funkcie za súčasného splnenia nároku\nna starobný dôchodok.“. Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľky o tom, že jej služobný pomer\nmal skončiť až uplynutím dočasnej štátnej služby (30. júna 2012), okresný súd uviedol, že\n„služobný úrad postupoval správne a v súlade so zákonom, ak oznámil navrhovateľke\nskončenie služobného pomeru práve dňom vzniku nároku na starobný dôchodok, teda\nobjektívnej skutočnosti, ktorá nastala časovo skôr ako uplynutie dočasnej štátnej služby.\nNič na tom nemení ani skutočnosť, že neskôr (novelou č. 80/2013 Z. z.) bol dôvod skončenia\nslužobného pomeru dňom vzniku na starobný dôchodok zrušený. Odporca, resp. Krajské\nriaditeľstvo HaZZ v čase oznámenia o skončení služobného pomeru ani nemohlo\npokračovať s navrhovateľkou v služobnom pomere, nakoľko by v takom prípade nekonal\nv súlade so zákonom, pretože podľa zákona služobný pomer už skončil.“.\n\n4\n\nO odvolaní sťažovateľky proti tomuto rozsudku rozhodol krajský súd rozsudkom č. k.\n6 CoPr 9/2014­110 z 10. novembra 2014 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku\no zamietnutí žaloby o zaplatenie odchodného (1 586 € s prísl.), výsluhového príspevku (1\n903,20 € s prísl.), doplatenia rozdielu v príjme počas dočasnej pracovnej neschopnosti v\nmesiaci máj 2012 (220,49 € s prísl.) a jún 2012 (170,90 € s prísl.), konanie o týchto\nnárokoch zastavil a vec postúpil na rozhodnutie krajskému riaditeľstvu, pokiaľ ide o dávky\nnemocenského zabezpečenia, a žalovanému, pokiaľ ide o dávky výsluhového zabezpečenia.\nRozsudok okresného súdu v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie služobného\nplatu za deväť pracovných dní v mesiaci jún 2012 (753,23 € s prísl.) a náhrady za\nnevyčerpanú dovolenku za päť dní (367,62 € s prísl.), krajský súd ako vecne správny\npotvrdil a rovnakým rozhodnutím žalovanému náhradu trov odvolacieho konania a konania\nv zastavenej časti nepriznal. Zrušujúci výrok svojho rozhodnutia odôvodnil krajský súd\nnedostatkom právomoci rozhodovať o uplatnených nárokoch, pokiaľ ide o zaplatenie\nodchodného, výsluhového príspevku a doplatenia rozdielu v príjme počas dočasnej\npracovnej neschopnosti, s poukazom na zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 29. júna\n2012 (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). O týchto nárokoch má právomoc rozhodovať\nslužobný úrad, ktorý vypláca služobný príjem, teda krajské riaditeľstvo (§ 80 ods. 1 zákona\nč. 328/2002 Z. z.), resp. príslušný útvar sociálneho zabezpečenia žalovaného (§ 81 ods. 3\nzákona č. 328/2002 Z. z.), a to v samostatnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pričom až právoplatné\nrozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva (§ 84\nods. 6 zákona č. 328/2002 Z. z.). V zostávajúcej časti výrok o zamietnutí žaloby\nsťažovateľky (o zaplatenie služobného platu a náhrady za nevyčerpanú dovolenku) bol\npotvrdený ako vecne správny s odôvodnením, že pre rozhodovanie o tomto nároku je daná\nprávomoc súdu, okresný súd vec správne právne posúdil, keď aplikoval zákon č. 315/2001\nZ. z. v znení účinnom v čase, keď došlo k splneniu podmienky skončenia služobného\npomeru zo zákona (§ 63), a keďže dôvod obligatórneho skončenia služobného pomeru\npodľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z. časovo predchádzal dôvodu skončenia\nslužobného pomeru podľa písmena b) rovnakého ustanovenia, žalovaný sťažovateľku\n5\n\nnaďalej zamestnávať nemohol (ku skončeniu služobného pomeru došlo ex lege k 17. máju\n2012). Samostatným dôvodom zamietnutia žaloby bol aj nedostatok pasívnej vecnej\nlegitimácie žalovaného, keď pasívne vecne legitimovaným bolo krajské riaditeľstvo, a nie\nžalovaný.\nRozsudok krajského súdu č. k. 6 CoPr 9/2014­110 z 10. novembra 2014 bol\nsťažovateľke doručený 4. decembra 2014.\nSťažovateľka svoju sťažnosť na porušenie jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru potvrdzujúcim výrokom rozsudku krajského súdu č. k. 6 CoPr 9/2014­110 z 10.\nnovembra 2014 odôvodnila tým, že krajský súd vec nesprávne posúdil a svojím právnym\nnázorom poprel princípy aplikácie práva  samotné uvedenie textu právnej normy v zákone\nešte neznamená jej platnosť a účinnosť, ak existujú dve navzájom si odporujúce normy, z\nhľadiska zásad právneho štátu je nemysliteľné, aby boli aplikované obidve. Medze ich\naplikácie sa musia riadiť kolíznymi pravidlami, opačný postup nepripúšťa zásada jednotnosti\na úplnosti právneho poriadku. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení účinnom v\nrozhodnom čase služobný úrad môže skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak\npríslušník spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa\n§ 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase služobný\npomer príslušníka sa skončí dňom vzniku nároku na starobný dôchodok podľa osobitného\npredpisu. Z týchto ustanovení vyplýva, že zákon rieši otázku pokračovania služobného\npomeru v prípade, keď príslušníkovi vznikol nárok na starobný dôchodok dvoma odlišnými\nspôsobmi, ktoré popri sebe nemôžu obstáť. Podľa jedného z nich končí služobný pomer\nautomaticky, podľa druhého o tejto skutočnosti môže rozhodnúť služobný úrad. Obe\nustanovenia majú rovnakú právnu silu (ide o ustanovenia zákona). Kolíziu nie je možné\nriešiť ani podľa princípov špeciality normy, pretože obe normy boli obsiahnuté v tom istom\nprávnom predpise. Preto mala byť kolízia vyriešená podľa princípu neskoršia norma ruší\nnormu skoršiu. Neskoršou normou je ustanovenie § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. Preto\nnorma o automatickom zániku služobného pomeru je neaplikovateľná od účinnosti zákona\nč. 82/2009 Z. z. Ustanovenie o automatickom zániku služobného pomeru bolo nakoniec zo\n\n6\n\nzákona vypustené novelou vykonanou zákona č. 80/2013 Z. z., pričom dôvodová správa\ntento postup vysvetlila tým, že ide o vypustenie nadbytočného ustanovenia vo vzťahu k\núprave podľa § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. Navyše významné je i to, že trvanie\nslužobného pomeru sťažovateľky bolo vopred dané obdobím piatich rokov v rozhodnutí\nkrajského riaditeľstva, sťažovateľka nebola v tom čase oboznámená s možnosťou, že jej\nslužobný pomer môže skončiť aj prv, a to vznikom jej nároku na starobný dôchodok. Pokiaľ\nodvolací súd uviedol, že pasívne vecne legitimovaným malo byť krajské riaditeľstvo, a nie\nžalovaný, svoj názor odôvodnil iba poukazom na § 4 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z. z., podľa\nktorého krajské riaditeľstvo zboru je preddavková organizácia ministerstva. Od tohto\nustanovenia sa mala odvíjať aj právna subjektivita krajského riaditeľstva. Avšak podľa §\n206a ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnej služby\npríslušníkov krajského riaditeľstva zboru ako služobného úradu, ktorí k 31. decembru 2012\nvykonávali štátnu službu v krajskom riaditeľstve, prechádzajú na ministerstvo. Keďže\nkrajské riaditeľstvo nemá hmotnoprávnu subjektivitu, nemohlo byť účastníkom konania a s\nohľadom na uvedené nebolo ani pasívne vecne legitimované. Sťažovateľka podala svoju\nžalobu proti žalovanému ako jedinému pasívne vecne legitimovanému subjektu so\nspôsobilosťou byť účastníkom konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n7\n\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie\ndôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nAko vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia týchto\npráv potvrdzujúcim výrokom rozsudku krajského súdu č. k. 6 CoPr 9/2014­110\nz 10. novembra 2014, ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd jej vec nesprávne právne\nposúdil.\n\n8\n\nKrajský súd výrok rozsudku č. k. 6 CoPr 9/2014­110 z 10. novembra 2014, ktorým\npotvrdil zamietnutie žaloby sťažovateľky okresným súdom, pokiaľ ide o zaplatenie\nslužobného platu a náhrady za nevyčerpanú dovolenku, odôvodnil takto:\n„Ohľadne nárokov na zaplatenie služobného platu za obdobie od 16. 06. 2012\ndo 30. 06. 2012, t. j. za 10 pracovných dní v sume 735,23 eur a preplatenia dovolenky\nv trvaní 5 dní v sume 367,62 eur odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Ohľadne týchto\nnárokov právomoc súdu konať a rozhodnúť vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 O. s. p. Podľa\ncitovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory\na iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,\nobchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú\na nerozhodujú o nich iné orgány. Príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom\npatrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) tarifný plat, b) príplatok za riadenie, c)\npríplatok za zastupovanie, d) osobný príplatok, e) hodnostný príplatok, f) plat za štátnu\nslužbu nadčas, g) príplatok za zmennosť, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu\nškodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia, i) odmena, j) doplatok\nk služobnému platu podľa § 209e (§ 103 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.). Služobný plat\ntvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a/ až e/ a g/ (§ 103 ods. 2 zákona\nč. 315/2001 Z. z.). Konanie vo veciach služobného pomeru sa vzťahuje na veci týkajúce sa\nslužobného pomeru okrem priznávania zložiek služobného príjmu podľa § 103, peňažnej\nnáhrady za služobnú pohotovosť a peňažnej náhrady za pohotovosť podľa § 122 (§ 137\nods. 1 písm. d/zákona č. 315/2001 Z. z.). Z citovaných ustanovení zákona o Hasičskom\na záchrannom zbore vyplýva, že na konanie vo veciach služobného pomeru, pokiaľ ide\no priznávanie zložiek služobného príjmu, sa nepostupuje podľa tohto zákona (t. j. podľa\nustanovení §§ 137 až 158 zákona č. 315/2001 Z. z.), v dôsledku čoho je na rozhodovanie\no týchto nárokoch daná právomoc súdu, keďže o nich nerozhoduje správny orgán (§ 7\nods. 1 O. s. p.). Na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje\nZákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon (§ 12 ods. 6 zákona č. 315/2001\nZ. z.). V nadväznosti na to, podľa § 193 zákona č. 315/2001 Z. z. na služobný pomer\npríslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 39, § 64 ods. 1 písm. a/ a c/, § 85 a 86,\n§ 88 až 90, § 95, § 98 a 99, § 105, § 109 až 117, § 129 až 132, § 136 až 138, § 141 ods. 2\n9\n\naž 5, § 142 a 143, § 145 až 152 ods. 1 a 2, § 157 ods. 1 a 2, § 166 ods. 3, § 177 a 178,\n§ 222, § 230, § 231 ods. 4 a 232 až 240 Zákonníka práce. Z uvedeného potom vyplýva, že\nza stavu, ak by služobný pomer žalobkyne skutočne skončil až ku dňu 30. 06. 2012, vznikol\nby jej nárok na zaplatenie služobného platu za obdobie od 16. 06. 2012 do 30. 06. 2012 ako\ni nárok na preplatenie dovolenky, a to s poukazom na subsidiárne použitie vyššie\noznačených ustanovení Zákonníka práce. Tieto nároky by žalobkyňa bola oprávnená\nuplatňovať si v občianskom súdnom konaní.\nOdvolací súd je však v zhode so súdom prvého stupňa, že nárok žalobkyne v tomto\nsmere nebol dôvodný, keď sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa\no tom, že ku skončeniu služobného pomeru žalobkyne došlo dňom vzniku jej nároku\nna starobný dôchodok respektíve dňom dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 63 ods. 1\npísm. d) zákona číslo 315/2001 Z. z., t. j. dňom 17. 05. 2012. K odvolacej námietke\nžalobkyne odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie platnosti skončenia služobného\npomeru bol rozhodujúci stav v čase jeho skončenia. Inými slovami, platnosť skončenia\nslužobného pomeru žalobkyne bolo potrebné posudzovať podľa právnej úpravy zákona\nč. 315/2001 Z. z. účinného v čase, keď mal služobný pomer skončiť, resp. keď došlo\nk splneniu podmienky pre skončenie služobného pomeru zo zákona (§ 63 zákona\nč. 315/2001 Z. z.), t. j. ku dňu 17. 05. 2012. Nebolo sporné, že žalobkyňa dovŕšila\ndôchodkový vek dňa 17. 05. 2012. V tomto čase bolo platné a účinné ustanovenie § 63\nods. 1 písm. d/ zákona číslo 315/2001 podľa ktorého zo zákona zanikol služobný pomer\nu žalobkyne dovŕšením dôchodkového veku. Toto ustanovenie bolo zo zákona vypustené\naž novelou č. 80/2013 Z. z. s účinnosťou od 01. 05. 2013. Vo vzťahu k zákonu č. 315/2001\nZ. z. nemá predmetná novela prechodné ustanovenie, preto platí, že jej účinky pôsobia\ndo budúcnosti, t. j. odo dňa účinnosti novely. Z uvedeného potom vyplýva, že v čase\ndovŕšenia dôchodkového veku žalobkyne platilo ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 315/2001 Z. z. v zmysle ktorého, týmto okamihom jej zanikol zo zákona služobný pomer.\nTento zanikol ku dňu 17. 05. 2012, t. j. ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyne.\nŽalovaný potom nemohol inak postupovať ako oznámiť, resp. vydať písomné potvrdenie\no skončení služobného pomeru žalobkyni postupom podľa § 59 ods. 3 v tom čase účinného\nzákona č. 315/2001 Z. z.. Keďže dôvod obligatórneho skončenia služobného pomeru\n10\n\nzo zákona podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) citovaného zákona časovo predchádzal\ndôvodu skončenia služobného pomeru podľa písm. b/ citovaného ustanovenia (t. j. z dôvodu\nuplynutia dočasnej služby), žalovaný nemohol žalobkyňu naďalej (po 17. 05. 2012)\nzamestnávať až do dňa 30. 06. 2012. Ku skončeniu služobného pomeru totiž došlo ex lege\nbez potreby vykonania ďalšieho právneho úkonu smerujúceho k ukončeniu služobného\npomeru zo strany žalovaného. V prípade, ak k ukončeniu služobného pomeru dochádza\nzo zákona z viacerých dôvodov, uplatní sa ten, ktorý časovo nastal ako prvý. Z týchto\ndôvodov správne postupoval súd prvého stupňa, keď za okamih skončenia služobného\npomeru žalobkyne považoval deň 17. 05. 2012 (§ 63 ods. 1 písm. d/ zákona č. 315/2001\nZ. z.). Súčasná existencia ustanovenia § 60 ods. 2 citovaného zákona,, ktorá umožňovala\nfakultatívne skončenie služobného pomeru (t. j. na základe rozhodnutia služobného úradu)\nv prípade vzniku nároku na starobný dôchodok u príslušníka, bola pre posúdenie\npredmetnej veci irelevantná, keďže naďalej bolo v platnosti ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d/\nupravujúce zánik služobného pomeru zo zákona.\nNapokon odvolací súd poukazuje na to, že ohľadne týchto uplatnených platových\nnárokov (zaplatenie služobného platu a preplatenie dovolenky) nebola daná ani pasívna\nvecná legitimácia žalovaného v spore. Ako už bolo uvedené vyššie, služobným úradom,\nktorý žalobkyni vyplácal služobný príjem je Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného\nzboru v Bratislave. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z. z. Krajské riaditeľstvo zboru je\npreddavková organizácia ministerstva. Krajské riaditeľstvo zboru, okresné riaditeľstvo\nzboru a Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy konajú\na rozhodujú v administratívnoprávnych veciach samostatne. Krajské riaditeľstvo zboru má\nspôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať\npred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za krajské riaditeľstvo zboru koná pred súdom\nriaditeľ krajského riaditeľstva zboru alebo ním poverený príslušník (§ 4 ods. 9 citovaného\nzákona). Z uvedeného vyplýva, že na strane žalovaného malo vystupovať Krajské\nriaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Bratislave, ktorému zákon číslo 315/2001\nZ. z. priznáva právnu subjektivitu, a tým spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania ako\ni procesnú spôsobilosť konať pred súdom. Žalobkyňa v žalobe označila ako žalovaného\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, teda iný právny subjekt, než je Krajské\n11\n\nriaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Bratislave, čím podľa odvolacieho súdu\nžalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu uplatňovaným nárokom na zaplatenie\nslužobného platu a preplatenie dovolenky. Aj z uvedeného dôvodu bolo potrebné žalobu\nžalobkyne zamietnuť.\nZ toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je v zamietajúcej časti nárokov na zaplatenie\nslužobného platu a preplatenie dovolenky vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil\npodľa § 219 ods. 1 O. s. p.“\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nÚstavný súd vychádza z toho, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (a obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny) je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný\nsúd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu\n\nje\n\nplne\n\nrealizované\n\nzákladné\n\n(IV. ÚS 115/03).\n\n12\n\nprávo\n\núčastníka\n\nna\n\nspravodlivý\n\nproces\n\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu\nkonštatuje, že krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Dal jasnú, zrozumiteľnú\na presvedčivú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktoré boli v konaní nastolené, primerane reagoval i na pre vec\npodstatné argumenty sťažovateľky. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia je úplne zrejmé,\nz akých dôvodov potvrdil rozsudok okresného súdu a z akých dôvodov sa stotožnil\ns právnym posúdením veci okresným súdom. Krajský súd vysvetlil, ktoré normy na vec\naplikoval a akým spôsobom ich vykladal.\nOdôvodnenie rozsudku krajského súdu č. k. 6 CoPr 9/2014­110 z 10. novembra 2014\npreto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu\na spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\nÚstavný súd, vychádzajúc z obsahu petitu, ktorým je v konaní o sťažnosti viazaný\n(§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), preskúmal sťažnosť ďalej z hľadiska sťažovateľkou\ntvrdeného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd\nodvolaniu sťažovateľky nevyhovel a rozsudok krajského súdu (v označenej časti) ako vecne\nsprávny potvrdil.\nV súvislosti s argumentáciou uplatnenou sťažovateľkou v sťažnosti ústavný súd\npovažoval za potrebné poznamenať, že táto je porovnateľná s argumentáciou uvádzanou\nsťažovateľkou v priebehu konania pred okresným súdom i krajským súdom, pričom krajský\nsúd sa s ňou zaoberal v odvolacom konaní a vysporiadal sa s ňou dostatočným spôsobom.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\n\n13\n\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\niba také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom\nskutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nNa základe uvedených právnych názorov ústavný súd preskúmal postup krajského\nsúdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoPr 9/2014 a jeho rozhodnutie\nč. k. 6 CoPr 9/2014­110 z 10. novembra 2014.\nKrajský súd sa v namietanom rozsudku zaoberal a ústavne akceptovateľným\nspôsobom aj vysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi sťažovateľky, s ktorými sa\nnestotožnil, a preto jej odvolaniu nevyhovel a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne\nsprávny potvrdil. Ústavný súd nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala\nsvojvoľný postup krajského súdu, t. j. taký, ktorý by nemal oporu v zákone.\nPrávne názory odvolacieho súdu vyjadrené v rozsudku č. k. 6 CoPr 9/2014­110\nz 10. novembra 2014 ani podľa názoru ústavného súdu nevybočili z medzí pravidiel ústavne\nkonformnej aplikácie ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z. (citovaných v rozhodnutí\nkrajského súdu) upravujúcich skončenie služobného pomeru.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným postupom\na rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nneexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich\nporušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu\n\n14\n\nč. k. 6 CoPr 9/2014­110 z 10. novembra 2014 podľa názoru ústavného súdu nemožno\npovažovať za arbitrárny.\nZa tejto situácie sú už bez právneho významu ďalšie argumenty sťažovateľky\nprednesené v sťažnosti vrátane tých, ktoré spochybňujú záver krajského súdu o nedostatku\npasívnej vecnej legitimácie sťažovateľkou označeného žalovaného, či nedostatok procesnej\nspôsobilosti krajského riaditeľstva.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "mzda, plat", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-odôvodnenie", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "df62a20d-782a-4cc6-bd67-ec8639d6edc7:76693352-7db6-44c0-a5d4-c0f6311964a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1113215167.1", "spisova_znacka": "6CoPr/9/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoPr/9/2014 z 9. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-11-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1113215167.1"}, {"guid": "490d0e5f-d71b-4a82-b2c2-b41697304864:c4c7e8a0-5255-4c03-8254-fce96e04768c", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cpr/5/2013", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 4Cpr/5/2013 z 27. 3. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/490d0e5f-d71b-4a82-b2c2-b41697304864:c4c7e8a0-5255-4c03-8254-fce96e04768c"}], "citovane_v": []}