{"guid": "ussr:7eb5bf21-1854-429e-962b-c4a2ffd1edb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.514.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 514/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 514/2015 z 3. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 514/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.514.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-09-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7eb5bf21-1854-429e-962b-c4a2ffd1edb5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.514.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.514.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.514.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 514/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta\na Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ferdinandom Klinovským,\nRadlinského 47, Dolný Kubín, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 5 Tdo 71/2012 a jeho uznesením z 22. novembra 2012, postupom Krajského\nsúdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 68/2012 a postupom Okresného súdu\nDolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 9 T 46/2011, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára\n2013 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Ferdinandom Klinovským, Radlinského 47, Dolný Kubín,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tdo 1/2013 a jeho uznesením zo 17. januára 2013 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“), postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 68/2012 a postupom Okresného súdu Dolný Kubín\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 T 46/2011.\nZo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 9 T 46/2011 z 23. februára 2012 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu\nz 23. februára 2012“) uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1\nTrestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 1 700 € a podľa § 64 ods. 1\na 3 Trestného zákona mu tiež bol uložený trest straty vojenskej a inej hodnosti a bola mu\nodňatá hodnosť v Policajnom zbore.\nV rozsudku okresného súdu sp. zn. 9 T 46/2011 z 23. februára 2012 sa okrem iného\nuvádza:\n«Obžalovaný v konaní pred súdom odmietol vypovedať a rovnako odmietol\nvypovedať aj v prípravnom konaní (č. l. 25). Na hlavnom pojednávaní však vyhlásil, že je\nnevinný.\nPoškodená\n\nna hlavnom pojednávaní (č. l. 218) vypovedala\n\nzhodne ako v prípravnom konaní (č. l. 40, 46), kedy potvrdila, že v noci z 04. 06. 2010\nna 05. 06. 2010 bola v\n\nv bare\n\nspolu s kolegyňou (svedkyňa\n\n). Poškodená opísala presne miesto, kde v bare sedela a kde mala zložené veci\n(kabelku a bundu). Uviedla, že veci si nechala odložené na sedačke pri stole a odišla\ntancovať. Po návrate späť zistila, že tieto veci sa nenachádzajú na tom mieste, kde ich\n2\n\nodložila. ... Ďalej poškodená uviedla, že hneď ráno telefonovala majiteľovi baru (svedok\nKleň) a žiadala ho o sprístupnenie videozáznamu z kamier, ktoré boli v bare umiestnené.\nV čase, keď podávala trestné oznámenie, o existencii a výpovednej hodnote takto\nvykonaného videozáznamu ešte nevedela. Svedok\n\njej totiž o existencii takého záznamu\n\nhovoril až v ten deň večer po podaní trestného oznámenia. Poškodená uviedla,\nže videozáznam jej svedok\n\nprehral v jeho kancelárii v bare na špeciálnom monitore,\n\nkde boli záznamy viacerých kamier. Na tomto zázname hneď spoznala a identifikovala\nobžalovaného. Bola nepríjemne prekvapená a sklamaná, keďže ho dlhodobo poznala\na dobre spolu vychádzali. Uviedla, že v pôvodných výpovediach pred policajtmi OR PZ\nDolný Kubín nechcela o existencii videozáznamu vypovedať, pretože mala obavu\nz objektívneho vyšetrovania a takýto postup jej odporučili aj pracovníci inšpekcie\nministerstva vnútra, ktorí napokon vyšetrovanie prípadu prevzali. Po prehratí\nvideozáznamu poškodená identifikovala miesto, kde sedela a kde mala odložené veci.\nRovnako identifikovala aj obžalovaného, jednak pri krádeži jej vecí...\nSvedok\n\npred súdom (č. l. 219) vypovedal zhodne ako v prípravnom\n\nkonaní...\nPotvrdil, že bezpečnostný kamerový systém, ktorý dal v bare nainštalovať v záujme\nbezpečnosti hostí, zaznamenáva už niekoľko rokov dianie v interiéri baru, ako aj vo vstupnej\nchodbe.\nNa snímanie priestorov kamerami sú návštevníci baru informovaní hneď pri vchode\ndo baru. Poškodená mu v ten deň ráno telefonovala, že jej niekto v jeho bare ukradol\nkabelku s vecami. Povedala mu, v ktorej časti baru sa zdržiavala a kedy malo približne\nku krádeži dôjsť. Na základe toho svedok prezrel videozáznam z toho večera a zistil, že táto\nkrádež je zaznamenaná, avšak zlodeja nespoznal. Zavolal preto poškodenej, ktorá prišla\ndo baru a prehral jej videozáznam. Poškodená hneď spoznala a označila po mene\nobžalovaného, pričom uviedla, že tento je policajt. ...\nSvedkyňa\n\nna hlavnom pojednávaní (č. l. 221) vypovedala zhodne\n\nako v prípravnom konaní (č. l. 61,175). Svedkyňa potvrdila, že v ten večer bola v bare\nspolu s poškodenou. Sedeli pri jednom stole. Potvrdila, že s poškodenou boli v čase\ntancovať, pričom poškodená si kabelku s bundou nechala na sedačke. ... Na hlavnom\n3\n\npojednávaní svedkyňa po prehratí videozáznamu identifikovala miesto, kde sedeli aj miesto,\nkde mala poškodená odložené veci.\nSvedok\n\nna hlavnom pojednávaní (č. l. 222) v zhode s výpoveďou\n\nz prípravného konania (č. l. 67) potvrdil, že je kamarátom obžalovaného. V ten večer sa\ns ním stretol v bare\n\n. Obžalovaný tu bol so svojou priateľkou\n\n.\n\nSvedok šiel s ňou tancovať. Z tanečného parketu šiel rovno z baru preč, a preto nevie, kedy\nz baru odišiel obžalovaný a svedkyňa\n\n. Na pojednávaní svedok najskôr tvrdil,\n\nže z baru odišiel ako prvý, teda obžalovaný so svedkyňou\n\nišli až za ním. Ale\n\npo prehratí záznamu priznal, že z baru odchádzali všetci traja naraz za sebou.\nNa videozázname svedok identifikoval priestory baru. Rovnako identifikoval obžalovaného\nako vychádza z baru a v rukách nesie nejaké veci. ...\nSvedkyňa\n\nna hlavnom pojednávaní (č. l. 223) v zhode s výpoveďou\n\nz prípravného konania (č. l. 70) potvrdila, že v ten deň oslavovala svoje meniny\ns obžalovaným, ktorý je jej priateľ. Napokon sa presunuli do baru\nvypité, ale „určite vedel, čo robí“. V bare stretli svedka\n\n. Obžalovaný mal\n\n, s ktorým ona šla tancovať.\n\nPo chvíli k nim prišiel obžalovaný a spolu odišli domov. V rukách obžalovaného si nevšimla\nžiadne cudzie veci. Priznala, že doma jej obžalovaný prehrával videozáznam, na ktorom je\nzaznamenané ako odcudzil zo sedacieho boxu cudzie veci. Povedal jej, že nevie, prečo to\nurobil. ... Rovnako identifikovala obžalovaného, ako vychádza z baru spolu s vecami,\npritom uviedla, že za ním z baru vychádza ona a za ňou svedok\nSvedkyňa\n\n.\n\nna hlavnom pojednávaní (č. l. 222) vypovedala zhodne\n\nako v prípravnom konaní (č. l. 178), kedy potvrdila, že vykonávala prácu čašníčky v bare\nv ten večer. Poškodená jej oznámila, že jej niekto ukradol kabelku, pričom vravela,\nže tam mala mobily, peňaženku a kľúče. Ďalej svedkyňa uviedla, že pred vstupom do baru\nsú na dvoch miestach umiestnené informačné tabuľky o tom, že objekt je monitorovaný\nkamerami. Obdobne vypovedala aj druhá z čašníčok, svedkyňa\n(č. l. 64). ...\nĎalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa obsahu súdneho\nspisu.\n\n4\n\nZ prehratého videozáznamu (č. l. 136), ktorý orgánom činným v trestnom konaní\nposkytol svedok\nv\n\n(č. l. 108), mal súd preukázané, že ku krádeži došlo v priestoroch baru\n, keďže priestory baru na videozázname spoznali a identifikovali\n\nvšetci svedkovia. Na tomto videozázname je zaznamenaný celý priebeh žalovaného skutku,\nvrátane odchodu páchateľa z miesta činu.\nSúd tento videozáznam akceptoval ako dôkaz, ktorý je získaný zákonným spôsobom\na je použiteľný na hlavnom pojednávaní. ...\nSúd pri zvažovaní zákonnosti a použiteľnosti tohto dôkazu vychádzal z týchto úvah:\nSúkromie každého človeka je hodné ochrany pred neoprávnenými zásahmi. Prelom\ntejto ochrany je prípustný len v prípade záujmu ochrany demokratickej spoločnosti alebo\nochrany ústavne (medzinárodne) garantovaných základných práv a slobôd iných osôb\n(kolízia práv). Ochrany svojho súkromia sa nemôže úspešne dovolávať osoba (páchateľ),\nktorá svojím úmyselným konaním narúša pokojný stav súkromného života inej osoby.\nLegitímny verejný záujem štátnych orgánov na ochrane spoločnosti (jednotlivcov)\npred závažnými trestnými činmi alebo na odhaľovaní, objasnení a potrestaní takej činnosti,\nje zásadne nadradený (prioritný) záujmu páchateľa závažnej trestnej činnosti na ochrane\nsfér svojej osobnosti. Ani prípadná nezákonnosť dôkazu získaného porušením čl. 8 ods. 1\nDohovoru ešte nespôsobuje jeho nepoužiteľnosť v trestnom konaní a za určitých okolností\nnie je právo obžalovaného na spravodlivý súdny proces (čl. 6 Dohovoru) v dôsledku\npoužitia takého dôkazu dotknuté. Je potrebné skúmať, či boli využité všetky možnosti\nminimalizácie zásahu do základného práva či slobody inej osoby, t. j. či jednému právu\nnebola nedôvodné poskytnutá prednosť pred druhým právom. ...\nSvedok\n\ndostatočným\n\nspôsobom\n\nvysvetlil\n\núčel\n\nmonitorovania\n\nním\n\nprevádzkovaných priestorov baru. Záujem na odhaľovaní (zaznamenaní) prípadnej\nnezákonnej činnosti, ktorú možno v takých priestoroch dôvodne očakávať, je dostatočným\ndôvodom na akceptovanie inštalácie monitorovacích kamier. Aj v danom prípade bolo\npreukázané, že zhotovený videozáznam nebol použitý (zneužitý) na žiadny iný účel, len na\nodhalenie nezákonného konania obžalovaného a jeho usvedčenie. Ide teda o legitímny cieľ\nv zmysle vyššie uvedených úvah...\n\n5\n\nVykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal,\nje trestným činom, spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.\nSpáchanie žalovaného skutku je preukázané na základe videozáznamu z miesta činu,\nna ktorom je obžalovaný zaznamenaný priamo pri páchaní trestného činu. Osobu\nobžalovaného a jeho čin na takomto videozázname identifikovali poškodená, svedkyňa\na svedok\n\nTíto zhodne spoznali obžalovaného priamo pri páchaní\n\nžalovaného trestného činu, ako aj pri jeho odchode z priestorov baru. Rovnako boli\nna tomto zázname identifikovaní svedkovia\n\na\n\n. Títo svedkovia po prezretí\n\nvideozáznamu potvrdili jeho autentickosť a označili aj seba na prehratých záberoch. Takto\nich identifikovala aj poškodená.\nVzhľadom na takúto jednoznačnú dôkaznú situáciu súd konštatoval, že krádež vecí\npoškodenej vykonal obžalovaný.\nObhajoba obžalovaného spočívala výlučne v spochybňovaní nezákonnosti dôkazu\n(video­nahrávky). Tento dôkaz však súd považoval za zákonný a použiteľný pred súdom (viď\núvahy vyššie), a preto možno konštatovať, že obhajoba obžalovaného nebola úspešná. ...\nObžalovaný vedel, že z baru odnáša okrem vlastných vecí aj veci cudzie a vzhľadom\nna zaznamenaný priebeh (spôsob) jeho konania je preukázané, že veci z baru zobral\na odniesol zámerne. Nič nenasvedčuje tomu, že obžalovaný tak učinil nevedomky,\nči pod vplyvom požitého alkoholu. Napokon týmto smerom sa neuberala ani obhajoba\nobžalovaného. Tu treba poukázať aj na výpoveď priateľky obžalovaného, ktorá potvrdila, že\nobžalovaný síce mal vypité, ale „určite vedel, čo robí“.»\nSťažovateľ podal proti označenému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 2 To 68/2012 z 18. júla 2012 (ďalej aj „rozsudok\nkrajského súdu z 18. júla 2012“) tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu\nv zmysle § 321 ods. 1 písm. d) a ods. 3) Trestného poriadku zrušil a zároveň bol sťažovateľ\ntýmto rozsudkom krajského súdu „znova uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže\npodľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 1.700,­\nEur a podľa § 64 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona mu tiež uložil trest straty vojenskej a inej\nhodnosti a odňal mu hodnosť v Policajnom zbore SR, pričom dôvod na zrušenie rozsudku\n6\n\nprvostupňového súdu bolo formálne pochybenie, ktoré spočívalo v nevyjadrení zákonného\nustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona vo výroku o treste“.\nV označenom rozsudku krajského súdu z 18. júla 2012 sa okrem iného uvádza:\n„Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení\na posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového\ndeja, ktorý zodpovedá všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania\nvyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov,\nz ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený\nvo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.\nPrávna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.\naj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto\nsmere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa\ntohto uvedeného zákonného ustanovenia.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd podrobne, jasne, zrozumiteľne\na presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje\nskutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa\nvyrovnal so spochybňovaním zákonnosti kamerového záznamu a akými právnymi úvahami\nsa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona\nv otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd prvého stupňa v súlade\ns ustanovením § 168 Tr. por. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej častí\nrozsudku, ktoré sa týkajú výroku o vine a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, si odvolací súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade\nna odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.\nK výroku o vine môže krajský súd len stručne dodať, že výpoveď svedkyne\nako aj svedka\n\nv kontexte s videozáznamom z kamier, ktorý bol\n\nna DVD nosiči predložený, na účely trestného konania, vytvárajú taký silný usvedčujúci\ndôkazný stav, z ktorého nemožno vyvodiť iné len to, že stíhaný skutok sa stal a že ho spáchal\nobžalovaný práve tak, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku okresného\nsúdu. ...\n7\n\nPokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného možno jednoznačne uviesť, že tieto\nvedú hlavne k spochybňovaniu kamerového záznamu, ktorý bol vyhotovený kamerami\na odovzdaný svedkov\n\nna nahratom DVD nosiči. Z predmetného\n\nvideozáznamu skutočne vyplýva, že obžalovaný po tom, čo položil na veci poškodenej svoje\nveci, tieto následne zobral spoločne s vecami poškodenej a táto skutočnosť z uvedeného\nvideozáznamu jednoznačne vyplýva. Odvolací súd poukazuje na to, že niet jasnejšieho\ndôkazu, ako ten, ktorý bol v tomto trestnom konaní predložený.\nNevyskytli sa pritom žiadne pochybnosti o pravosti tohto záznamu. ...\nV prípade použiteľnosti kamerového záznamu ako dôkazu, je potrebné prísne\nindividuálne zvážiť legitimitu cieľa, ktorý má byť prostredníctvom vykonávania tohto dôkazu\ndosiahnutý. V každom prípade je potrebné posúdiť aj primeranosť použitého postupu.\nIde teda o posúdenie konfliktu jedného zo základných práv garantovaných Listinou práv\na základných slobôd, teda práva na ochranu súkromia na strane jednej a záujmu\nspoločnosti na ochranu pred trestnoprávnym správaním, odhalenie a potrestanie takéhoto\nsprávania na strane druhej. Je potrebné prihliadať na proporcionalitu, ktorá zahŕňa najmä\nposúdenie dôvodov, pre ktoré bol záznam urobený (v danom prípade ochrana majetku\na bezpečnosti), zhodnotenie intenzity potreby použitia práve tohto prostriedku na ochranu\npráv vyhotovovateľa a okolnosti za akých bol záznam urobený (priestor baru označený\nupozornením o vykonávaní monitoringu).\nV danom prípade je nesporné, že priestor baru\nsystémom, pričom podľa vyjadrenia majiteľa baru\n\nbol monitorovaný kamerovým\npriestor je označený\n\nako monitorovaný. Obhajoba poukázala na porušenie zákona č. 428/2002 Z. z. v aktuálnom\nznení tým, že\nprevádzkovateľom baru\n\nprípadne spoločnosť\n\n, ktorý má byť\n\n, nie je zaregistrovaný na Úrade na ochranu osobných údajov\n\nv zmysle zákona. Ani táto skutočnosť nemôže mať podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na\nzákonnosť uvedeného dôkazu, nakoľko v prípade, že\n\nako prevádzkovateľ\n\ninformačného systému má povinnosti, ktoré porušil, tak v takom prípade môže Úrad na\nochranu osobných údajov postupovať v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. Porušenie tejto\npovinnosti nemôže mať prednosť pred odhalením trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný\ndopustil.\n8\n\nJe potrebné tiež poukázať na to, že záujem na ochranu súkromia obžalovaného\nneprevyšuje záujem spoločnosti na spravodlivom postihnutí možného protiprávneho\nkonania obžalovaného. ...\nKrajský súd už vyššie konštatoval, že v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. v aktuálnom\nznení o ochrane osobných údajov možno priestor prístupný verejnosti monitorovať pomocou\nvideozáznamu alebo audiozáznamu, ale len na účely zabezpečovania verejného poriadku\na bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu, a to len vtedy,\nak je snímaný priestor zreteľne označený ako monitorovaný. Vyhotovený záznam pritom\nmožno použiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak. Uvedený zákon striktne určuje pravidla pre prevádzkovateľa\ntakéhoto informačného systému, ktoré vlastne bránia potencionálnemu zneužitiu\nvyhotoveného záznamu.\nOkresný súd tento dôkaz považoval za zákonný a použiteľný pred súdom aj\ns odkazom na článok 8 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na článku 8 odsek 2 uvedeného dohovoru a dospel k správnym úvahám o zákonnosti\na použiteľnosti tohto dôkazu.\nObžalovaný namieta tiež postup orgánov činných v trestnom konaní pri zabezpečení\nobrazového záznamu, resp. DVD­R nosiča s tým, že mal byť vydaný príkaz na zaistenie\npočítačových údajov. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil a postup orgánov\nčinných v trestnom konaní považoval za správny a zákonný...\nOkresný súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s obhajobou obžalovaného\na zákonnosťou hlavného usvedčujúceho dôkazu, pričom krajský súd považuje za podstatné\nuviesť, že odvolací súd nezistil pochybenie pri hodnotení dôkazov okresným súdom, nezistil\nani pochybenie pri zákonnosti uvedených dôkazov...“.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote dovolanie,\no ktorom najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. 5 Tdo 71/2012 z 22. novembra 2012 tak,\nže ho podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nV napadnutom uznesení najvyššieho súdu sa okrem iného uvádza:\n9\n\n«Okresný súd Dolný Kubín 30. októbra 2012 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dovolanie obvineného... z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. por. (č. l. 288­\n293), pretože napadnutým rozhodnutím bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo\nna obhajobu a rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom.\nV dôvodoch svojho dovolania v podstate zopakoval dôvody, ktorými argumentoval\nproti rozsudku súdu prvého stupňa v odvolacom konaní. ...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný\nprostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale\npredovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie\nnie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších\n(mimoriadnych) procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne uvedené v ustanovení\n§ 371 ods. 1 Tr. por. ...\nObvinený\n\nako prvý dovolací dôvod uplatnil dôvod podľa § 371 ods. 1\n\npísm. c/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať ak bolo zásadným spôsobom\nporušené právo na obhajobu.\nKonštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného\ndovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv\nobvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní\na súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. ...\nObvinený\n\nv dovolaní výslovne nenamietal, že by v jeho trestnej veci boli\n\nporušené ustanovenia Trestného poriadku o povinnej obhajobe ... Obvinený naplnenie tohto\ndovolacieho dôvodu v podstate videl v jednostrannom hodnotení dôkazov, resp., že súd\nsvoje rozhodnutie o vine založil na dôkaze, ktorý nebol vykonaný kontradiktórnym\nspôsobom, pričom obom súdom vytýkal nedostatočné zistenie skutkového stavu... V tejto\nsúvislosti najvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia\nzákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov\n– ustanovenia § 2 ods. 5 a ods. 6 a § 125 Tr. por. Podľa nich bolo potrebné zisťovať\nskutkový stav veci v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie. Podľa zásady voľného\nhodnotenia dôkazov zákon nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov\npotrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie\n10\n\npráva na obhajobu v zmysle uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať\nobsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Rovnako tak\nani hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného,\nnepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom. ... Z uvedeného\nvyplýva, že v posudzovanej veci k namietanému porušeniu práva na obhajobu v zmysle\n§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nedošlo.\nAko ďalší dovolací dôvod obvinený uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/\nTr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,\nktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nUvedený dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie\nsúdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli\nvykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom.\nV rámci tohto dôvodu namietal, že rozhodnutie súdov je založené na obrazovom zázname,\nktorý vyhotovil svedok\n\na bol získaný nezákonne.\n\nZo strany obvineného ide o obranu, ktorú uplatňoval už v pôvodnom konaní na súde\nprvého stupňa i v konaní o odvolaní. S námietkami obvineného sa oba nižšie súdy náležite\nvysporiadali a svoje rozhodnutia v tomto smere náležité odôvodnili. Napriek tomu považuje\nnajvyšší súd v tejto súvislosti obvinenému pripomenúť, že za dôkaz v zmysle § 119 ods. 2\nTr. por. môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo\nz dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými\nprostriedkami sú najmä... Okruh dôkazných prostriedkov výslovne uvedených v citovanom\nustanovení môže byť v konkrétnom prípade doplnený o ďalšie dôkazy, čo zákon umožňuje\nnielen demonštratívnym výpočtom vymenovaných dôkazov s použitím slovka „najmä“, ale\naj všeobecnou formuláciou, podľa ktorej za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť\nna náležité objasnenie veci. ... Zo spisu vyplýva, že priestor baru bol monitorovaný\nkamerovým systémom, bol takto označený, a preto bol obvinený uzrozumený s tým, že\npriestor je monitorovaný. Zo strany majiteľa baru bol uvedený systém inštalovaný\nza účelom ochrany jeho majetku a majetku jeho zákazníkov, čo je v súlade s článkom 11\nods. 1, ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák. č. 23/1991 Zb. v neskoršom znení),\nz čoho vyplýva, že nemohlo ísť o neoprávnený zásah do práv obvineného. Uvedený dôkaz aj\n11\n\npodľa názoru najvyššieho súdu bol získaný zákonným spôsobom, z čoho vyplýva, že súdy\nnižších stupňov pri dokazovaní postupovali v súlade s trestným poriadkom a súdnou\npraxou, preto námietky obvineného nespĺňajú ani dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1\npísm. g/ Tr. por. ...\nV posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené podmienky\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\nna neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného\n\npodľa § 382 písm. c/\n\nTr. por. odmietol.».\nZásadná námietka sťažovateľa týkajúca sa namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (časť II jeho sťažnosti) súvisí s\njeho presvedčením, že bol odsúdený na základe nezákonne získaného dôkazu – obrazového\nzáznamu zachyteného na DVD – R nosiči. Námietku nezákonne získaného dôkazu\nsťažovateľ konkretizuje takto:\n«V trestnom konaní nedošlo k odstráneniu pochybností o tom, či vyhotovenie\nobrazového záznamu, resp. monitorovanie verejne prístupných priestorov bolo realizované\nv zmysle zákona č. 428/2002 Z. z., predovšetkým v zmysle ust. § 10 ods. 7 cit. Zákona,\nv súlade s požiadavkou zákonodarcu, aby monitorovanie verejne prístupných priestor bolo\nrealizované pomocou videozáznamu iba na účely zachovania verejného poriadku\na bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušovania bezpečnosti štátu, a to iba vtedy,\nak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný.\nZároveň cit. zákon č. 428/2002 Z. z. zakladá podmienku registrácie každého\nprevádzkovateľa systému bezpečnostných kamier (ďalej iba prevádzkovateľ kamerového\nsystému) na Úrade na ochranu osobných údajov SR, ktorý je orgánom štátneho dozoru nad\nzákonnosťou monitorovania verejne prístupných priestorov bezpečnostnými kamerami.\nV danom prípade konal zhotoviteľ obrazového záznamu v rozpore s touto zákonnou\npožiadavkou.\nV\n\nzáujme\n\nochrany\n\nfyzických\n\nosôb\n\npred\n\nnezákonným\n\nmonitorovaním\n\na pred nezákonným zhromažďovaním informácií súkromnej povahy, zákonodarca v ust. § 13\nods. 7 zákona č. 428/2002 Z. z. ukladá obmedzenie, v zmysle ktorého zakotvuje maximálnu\n12\n\ndĺžku doby, počas ktorej je prevádzkovateľ kamerového systému oprávnený záznamy získané\nv súlade s cit. zákonom uchovávať na záznamovom zariadení príp. i spracovávať pre\nzákonom ustanovené účely. V zmysle cit. zákonného ustanovenia platí: „ak vyhotovený\nzáznam podľa § 10 ods. 7 cit. zákona nie je využitý na účely trestného konania alebo\nkonania o priestupkoch, ten, kto ho vyhotovil, ho zlikviduje najneskôr v lehote siedmych dní\nodo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený, ak osobitný zákon\nneustanovuje inak.“ Akékoľvek uchovávanie obrazových záznamom presahujúce zákonom\nvymedzenú dobu možno podľa nášho právneho názoru vykazuje znaky neoprávneného\nzhromažďovania dát predstavujúc závažný zásah do osobnostných práv monitorovaných\nosôb. ...\nZáujem na zistení skutkového stavu nemožno nadradiť nad zásadu zákonnosti\na opomenúť právo každého na spravodlivý proces. Takýto postup by orgány činné\nv trestnom konaní príp. súd mohol nabádať k snahe zistenia páchateľa trestného činu aj\nza cenu porušenia zákona.»\nNa základe argumentácie obsiahnutej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, v zmysle čl. 46. Ústavy SR a práva\nna spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami zaručenými článkom VI. ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo v konaní pred Najvyšším\nsúdom SR pod č. kon.: 5 Tdo/71/2012, ako aj v konaní pred Krajským súdom Žilina\nvedenom pod sp. zn.: 2 To/68/2010 a v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín\npod sp. zn.: 9 T/46/2011 porušené.\nÚstavný súd SR zrušuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5 Tdo/71/2012\nzo dňa 22. 11. 2012 sa vo všetkých výrokoch a vec mu vracia na nové rozhodnutie.\nPorušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania a trovy právneho\nzastúpenia.“\nII.\n\n13\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou\nčasťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným\nsúdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu\n\nk tomu\n\nsubjektu,\n\nktorého\n\noznačil\n\nza\n\nporušovateľa\n\nsvojich\n\npráv.\n\nPlatí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011). Tvrdenia o porušení iných\n14\n\nustanovení ústavy, alebo medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, sa v súlade s doterajšou\njudikatúrou ústavného\n\nsúdu\n\npovažujú\n\niba\n\nza\n\nsúčasť\n\njeho\n\nargumentácie\n\n(m. m. III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).\nV nadväznosti na uvedené možno z navrhovaného petitu vyvodiť, že sťažovateľ\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a tiež postupom krajského\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 68/2012 a postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 9 T 46/2011.\nV časti III svojej sťažnosti sťažovateľ formuluje námietky týkajúce sa porušenia\nzásady rovnosti, resp. zásady rovnosti zbraní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, resp. porušenia\nčl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 dohovoru. Túto časť sťažnosti ústavný súd v súlade\nso svojou ustálenou judikatúrou považuje len za súčasť argumentácie sťažovateľa.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 To 68/2012 a postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 T 46/2011\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\n\n15\n\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej\nprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 T 46/2011 a jeho\nrozsudku z 23. februára 2012 mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol\noprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu v danom prípade\nvylučuje právomoc ústavného súdu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z\ndôvodu nedostatku svojej právomoci.\nZ rovnakého dôvodu (nedostatok právomoci) ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa aj v časti smerujúcej proti postupu krajského\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 68/2012. V tejto súvislosti ústavný súd\npoznamenáva, že kľúčová námietka sťažovateľa obsiahnutá v jeho odvolaní i dovolaní\n(a napokon aj v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu) sa týkala použitia nezákonného\ndôkazu v jeho trestnej veci. Vzhľadom na to bol najvyšší súd ako dovolací súd oprávnený\nna základe dovolania sťažovateľa preskúmať jeho námietku týkajúcu sa použitia\nnezákonného dôkazu. Keďže namietaný postup krajského súdu súvisiaci s námietkou\npoužitia nezákonného dôkazu bol predmetom prieskumu najvyššieho súdu v dovolacom\nkonaní, právomoc najvyššieho súdu aj v tomto prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n\n16\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nV súvislosti s predbežným preskúmaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nv časti týkajúcej sa tvrdeného použitia nezákonného dôkazu (DVD – R nosiča obsahujúceho\nobrazovú nahrávku stíhaného skutku) ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nZa zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne považuje ústavný súd také súdne\nrozhodnutie, pri ktorom zistí takú interpretáciu a aplikáciu právnej normy príslušným\nsúdom, ktorá zásadne popiera jej účel a význam, alebo ak dôvody, na ktorých je založené\npreskúmavané súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá\nformálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nPo preskúmaní rozsudku okresného súdu z 23. februára 2012, rozsudku krajského\nsúdu z 18. júla 2012 a predovšetkým napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\n\n17\n\ns odkazom na citované časti označených rozhodnutí konštatuje, že všetky všeobecné súdy\nrozhodujúce v trestnej veci sťažovateľa formulovali jasné a zrozumiteľné odpovede\nna námietky sťažovateľa a ústavne akceptovateľným spôsobom vysvetlili, prečo dôkaz\n(DVD – R nosič obsahujúci obrazovú nahrávku stíhaného skutku) považujú za použiteľný\nv trestnej veci sťažovateľa. Z označených rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva\njednoznačný záver, že monitorovanie predmetného disko klubu ako verejne prístupného\npriestoru bolo realizované na účely zachovania verejného poriadku a bezpečnosti,\nodhaľovania kriminality, ako aj to, že tento priestor bol zreteľne označený ako\nmonitorovaný. Vo vzťahu k tomuto záveru ústavný súd nemá z ústavného hľadiska\nrelevantné výhrady, naopak, stotožňuje sa s ním.\nAni argumentáciu krajského súdu o dopade prípadného nesplnenia podmienok\nregistrácie prevádzkovateľa systému bezpečnostných kamier v predmetnom disko klube\n(„Ani táto skutočnosť nemôže mať podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na zákonnosť\nuvedeného dôkazu, nakoľko v prípade, že\n\nako prevádzkovateľ informačného\n\nsystému má povinnosti, ktoré porušil, tak v takom prípade môže Úrad na ochranu osobných\núdajov postupovať v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. Porušenie tejto povinnosti nemôže mať\nprednosť pred odhalením trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil.“), voči ktorej\nnajvyšší súd v napadnutom uznesení neformuloval žiadne výhrady, ústavný súd nepovažuje\ns ohľadom na príslušné ustanovenia zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov\nv znení neskorších predpisov za svojvoľnú.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že\nmedzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie\nreálne mohol rozhodnúť o ich porušení, a preto aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n18\n\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku už bolo bez právneho významu zaoberať sa\ns ostatnými návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. septembra 2015\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-zákonnosť vykonania dôkazov", "trestné konanie-dokazovanie v trestnom konaní", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:23212b7a-c3c0-4632-9121-6bd0d0aca11c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.514.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 514/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 514/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.514.2015.1"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "d1e59249-ae63-47dd-8e78-61ba821250c8:8cdbabff-8cfa-4e52-ac65-9310ba430a5b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3811010091.1", "spisova_znacka": "2To/68/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/68/2012 z 8. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-04-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3811010091.1"}], "citovane_v": []}