{"guid": "ussr:d544031b-934d-41ab-a297-7706a16164b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.481.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2015 z 11. 11. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. novembra 2015, sp. zn. II. ÚS 481/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.481.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-11-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d544031b-934d-41ab-a297-7706a16164b0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.481.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.481.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.481.2015.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 481/2015­26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n,\n\nzastúpeného\n\nAdvokátskou\n\nkanceláriou\n\n,\nGEREG\n\n&\n\nMESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, pre namietané porušenie\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 42/2014 z 22. júla 2014 a takto\nrozhodol:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2 Tdo 42/2014 z 22. júla\n2014\n\np o r u š i l základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 42/2014 z 22. júla\n2014 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n340,88 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatosem centov), ktorú j e Najvyšší súd\nSlovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie GEREG &\nMESSINGEROVA, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Sťažnosti JUDr.\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 481/2015­15 z 12. augusta 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie\n\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 2 Tdo 42/2014 z 22. júla 2014.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 12. októbra\n2015 a najvyšší súd vo vyjadrení z 21. septembra 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od\nústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\nZo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 22 C 141/2013 z 19. decembra 2013 bol sťažovateľ uznaný za vinného\nz prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatia\nslobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov.\nNa základe odvolania sťažovateľa rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 2 To 19/2014 zo 6. marca 2014 bol rozsudok okresného súdu zrušený\nvo výroku o treste a sťažovateľovi bol uložený peňažný trest vo výške 500 €. Pre prípad\númyselného zmarenia výkonu peňažného trestu bol sťažovateľovi ustanovený náhradný trest\nodňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.\n2\n\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 42/2014 z 22. júla 2014 bolo dovolanie\nsťažovateľa smerujúce proti rozsudku krajského súdu odmietnuté podľa § 382 písm. f)\nTrestného poriadku, a to preto, že po vykonaní uloženého peňažného trestu nastali účinky\nzahladenia odsúdenia v zmysle § 92 ods. 2 v spojení s § 32 písm. d) Trestného zákona.\nMá to znamenať, že sa na sťažovateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.\nUvedený postup najvyššieho súdu je podľa názoru sťažovateľa v rozpore so zásadami\ndemokratického a právneho štátu, ústavnými právami vyplývajúcimi z práva na spravodlivý\nproces, pretože hoci navonok formálne bola vec sťažovateľa spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom, nie je pravdou, že by\núčinky zahladenia odsúdenia boli konečné tak, aby sa na sťažovateľa skutočne hľadelo,\nakoby nebol odsúdený. Ide najmä o záznam v registri trestov, kde pri vydaní odpisu z neho\nvždy bude právoplatné odsúdenie vyznačené. Preto v prípade uchádzania sa o aktivity, kde\nsa vyžaduje odpis z registra trestov a platí nulová tolerancia týkajúca sa beztrestnosti, toto\nplatiť nebude. Takýto prístup považuje sťažovateľ za diskriminačný.\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo 42/2014 zo dňa 22.07.2014 došlo\nk porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd čl. 6 ods. 1.\n2. Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo 42/2014\na prikazuje tomuto súdu, aby vo veci znova rozhodol.“\n\nZ vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. k. KP 3/2015­55 z 21. septembra\n2015 doručeného ústavnému súdu 28. septembra 2015, ako aj z pripojeného vyjadrenia\npredsedu senátu „2T“ vyplýva, že by nebolo prínosné sa znova vyjadrovať k problematike\nprípustnosti dovolania proti rozhodnutiam, v ktorých došlo k vykonaniu uloženého\npeňažného trestu a k zahladeniu odsúdenia, a to s poukazom na zjednocujúce stanovisko\npléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 4/2015.\n3\n\nZ podania právneho zástupcu sťažovateľa z 12. októbra 2015 doručeného ústavnému\nsúdu 14. októbra 2015 vyplýva, že sťažovateľ sa domáha náhrady trov právneho zastúpenia\nadvokátom v celkovej výške 340,90 €.\n\nII.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 42/2014 z 22. júla 2014 vyplýva, že ním\nbolo podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti\nrozsudku krajského súdu sp. zn. 2 To 19/2014 zo 6. marca 2014. Podľa názoru najvyššieho\nsúdu dovolanie sťažovateľa treba považovať za neprípustné. Sťažovateľ vykonal uložený\npeňažný trest 500 € tým, že ho 30. apríla 2014 zaplatil. V dôsledku toho vo vzťahu\nk právoplatným odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu a krajského súdu nastali účinky\nzahladenia odsúdenia v zmysle § 92 ods. 2 a § 32 písm. d) Trestného zákona. Na páchateľa\nsa tak hľadí, akoby nebol odsúdený. Následky zahladenia odsúdenia na základe rozhodnutia\nsúdu alebo zákonnej fikcie, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, platia\ngenerálne a nevzťahujú sa len na prípady, v ktorých zákon také účinky pre použitie určitého\ninštitútu výslovne neguje [údaje o zahladených odsúdeniach v odpise z registra trestov\nuvedené a použité v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) a ods. 3 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri\ntrestov v znení neskorších predpisov]. Ak sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený\na taký účinok nastal u všetkých právoplatne uložených trestov, dotknuté rozhodnutie\nnemožno preskúmavať v dovolacom konaní a dovolací súd dovolanie, ktoré bolo podané\nnapriek účinkom zahladenia odsúdenia, odmietne postupom podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku. Pokiaľ ide o povinnosť výkonu peňažného trestu, jeho zaplatením odsúdený\nodvracia hrozbu nariadenia výkonu náhradného trestu odňatia slobody (keďže dovolanie\nnemá podľa § 368 ods. 4 Trestného poriadku odkladný účinok). Vyvoláva ďalej účinky\nzahladenia odsúdenia, ale zároveň aj nemožnosť úspešne podať dovolanie.\n\nIII.\n4\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n5\n\nPodľa presvedčenia sťažovateľa postupom a uznesením najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu označených práv, a to tým, že sa tento podstatou dovolacích námietok\nsťažovateľa nezaoberal, vychádzajúc z názoru, že vykonaním peňažného trestu sa na\nsťažovateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.\nNajvyšší súd je tej mienky, že by nebolo prínosné, aby sa k veci vyjadroval, keďže\nnázor ústavného súdu v danej problematike bol už judikovaný.\nZ pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že rozhodujúce skutkové\nokolnosti prípadu sú medzi účastníkmi konania nesporné. Naproti tomu ako sporná sa javí\nprávna otázka, či v dôsledku vykonania peňažného trestu jeho zaplatením a z toho\nvyplývajúcim zahladením odsúdenia priamo zo zákona s účinkom, že sa na obvineného\nhľadí, ako keby odsúdený nebol, dochádza aj k zániku možnosti preskúmať na základe\ndovolania\n\nako\n\nmimoriadneho\n\nopravného\n\nprostriedku\n\nzákonnosť\n\nprávoplatného\n\nodsudzujúceho rozsudku. Kým podľa sťažovateľa to možné je, najvyšší súd v napadnutom\nuznesení túto možnosť vylučuje.\nPodľa § 92 ods. 2 Trestného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2014 ak ide\no odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až k), k zahladeniu dochádza ich vykonaním.\nPodľa § 32 písm. d) Trestného zákona za spáchané trestné činy môže súd uložiť\npáchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len peňažný trest.\nPodľa § 93 ods. 1 Trestného zákona ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na\npáchateľa, ako keby nebol odsúdený.\nÚstavný súd sa uvedenou právnou problematikou v minulosti už viackrát zaoberal\na vzhľadom na rozporné stanoviská II. a III. senátu došlo k postupu podľa § 6 zákona\no ústavnom súde, pričom bolo prijaté stanovisko na zjednotenie odchylných právnych\nnázorov v tomto znení:\n\n6\n\nOdsúdenému, ktorému bol uložený peňažný trest a ktorý tento uložený peňažný trest\nvykonal zaplatením sumy peňažného trestu, nemožno odoprieť právo podať dovolanie len\nz dôvodu, že jeho odsúdenie bolo zahladené, keďže by tým neprimeraným spôsobom\na v rozpore s podstatou a účelom inštitútu dovolania došlo k obmedzeniu prístupu\nodsúdeného k súdnej ochrane, čím by sa zasiahlo do podstaty a zmyslu základného práva na\nsúdnu ochranu (PLz. ÚS 4/2015 z 18. marca 2015).\nZ citovaného zjednocujúceho stanoviska vyplýva predovšetkým neakceptovateľnosť\nargumentu najvyššieho súdu, podľa ktorého by priznanie práva podať dovolanie v danom\nprípade bolo v rozpore s princípom rovnosti procesných strán, pretože ak by túto možnosť\nmal odsúdený, nutne by musela byť pripustená aj u generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“), ktorý by mohol podať dovolanie aj\nv neprospech odsúdeného smerujúce k zhoršeniu jeho postavenia, čo by následne\numožňovalo otvorenie už ukončeného trestnoprávneho vzťahu a zvrátenie priaznivých\nvýsledkov pre odsúdeného spočívajúcich v tom, že sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol.\nTakúto argumentáciu najvyššieho súdu možno považovať za redukciu zákonom\nustanovených podmienok, dôvodov a okruhu osôb oprávnených podať dovolanie.\nLegalizujúcim dôvodom takejto redukcie nemôže byť argumentácia založená na\nrešpektovaní princípu rovnosti procesných strán, keďže neexistuje legitímny dôvod ani cieľ,\npre ktorý by nebolo možné priznať rovnaké procesné práva pre všetky procesné strany.\nV danom prípade ide o priznanie práva podať dovolanie aj voči rozhodnutiu, ktoré vykazuje\nnezákonnosť a ktoré odsúdený medzičasom vykonal. Priznanie, a teda uplatnenie tohto\nprocesného práva vo svojich dôsledkoch znamená naplnenie, a nie popretie podstaty\nprincípu rovnosti procesných strán.\nNad rámec uvedenej argumentácie možno poukázať na to, že v rámci princípu\nrovnosti procesných strán generálny prokurátor nepochybne môže podať dovolanie proti\nprávoplatnému oslobodzujúcemu rozsudku, čo následne tiež umožňuje otvorenie\ntrestnoprávneho vzťahu, ktorý už bol ukončený, a to v spojení so zvrátením priaznivých\ndôsledkov pre stíhaného spočívajúcich v tom, že oslobodením spod obžaloby došlo\n\n7\n\nk deklarovaniu jeho neviny. Pritom nemožno mať najmenšie pochybnosti o tom, že\nprávoplatný oslobodzujúci rozsudok treba považovať za omnoho priaznivejší než\nprávoplatný odsudzujúci rozsudok spojený s fikciou, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby\nodsúdený nebol.\nĎalej zo zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že neprípustnosť dovolania podaného\nodsúdeným, ktorý už vykonal uložený trest, nemožno bez ďalšieho vyvodzovať ani\nz explicitného znenia príslušných ustanovení Trestného poriadku vzťahujúcich sa na\ndovolanie. Za rozhodnutie, ktorým bola vec právoplatne skončená, je potrebné podľa\nustanovenia § 368 ods. 1 Trestného poriadku považovať právoplatné rozhodnutie súdu\nvo veci samej, ktorým je okrem iného aj rozsudok, ktorým bol uložený trest, resp. ochranné\nopatrenie, alebo bolo upustené od potrestania. V tejto súvislosti nemožno za ústavne\nudržateľné považovať právne závery najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že odsudzujúcim\nrozsudkom treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky, že sa na\npáchateľa hľadí ako na odsúdeného.\nNa rozdiel od tohto právneho názoru najvyššieho súdu je ústavný súd tej mienky, že\nz hľadiska prípustnosti dovolania je bez významu, či sa v dôsledku zahladenia odsúdenia\nhľadí na osobu odsúdeného ako na osobu, ktorá odsúdená nebola, keďže z hľadiska\nprípustnosti dovolania je rozhodujúce to, či existuje odsudzujúce rozhodnutie a či toto\nnadobudlo právoplatnosť. Inými slovami, podmienkou podania dovolania je existencia\nsamotného odsúdenia páchateľa. Naopak, podmienkou dovolania nie je absencia zahladenia\nodsúdenia spojená so zákonnou fikciou neodsúdenia. Fikcia neodsúdenia sťažovateľa\nvyplýva z vykonania uloženého peňažného trestu na základe právoplatného odsudzujúceho\nrozsudku, pričom odopretím práva podať dovolanie proti takémuto právoplatnému\nrozhodnutiu by nebolo možné naplniť deklarovaný účel inštitútu dovolania, ktorým je\nodstrániť účinky založené nezákonným právoplatným rozhodnutím.\nNemožno sa bez výhrad stotožniť ani s tým záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého\nzahladením odsúdenia spojeným s fikciou neodsúdenia môže odsúdená osoba preukazovať\nstav svojej bezúhonnosti. Najvyšší súd totiž opomenul, že zahladenie odsúdenia spojené so\n8\n\nzákonnou fikciou neodsúdenia neznamená zánik všetkých nepriaznivých účinkov spojených\ns odsúdením, keďže tieto nemožno obmedzovať výlučne na skutočnosť, že vo výpise z\nregistra trestov sa zahladené odsúdenia neuvádzajú. Existencia odsudzujúceho rozhodnutia\ntotiž uplatnením fikcie neodsúdenia nezaniká, pričom trest, ktorý odsúdený vykonal a ktorý\nmu bol zahladený, má stále platný právny základ v odsudzujúcom rozhodnutí. Vykonaný a\nzahladený trest postihuje páchateľa aj sekundárne, lebo zakladá pre poškodeného právny\ntitul na uplatnenie práva na náhradu škody a trov. Osobitne treba zdôrazniť, že zahladením\nodsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za\ntrestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.\nNapokon možno ešte dodať, že, vychádzajúc z právneho názoru najvyššieho súdu, by\nzrejme v prípade zahladenia odsúdenia s účinkami fikcie neodsúdenia nebolo možné účinne\npodať ani návrh na obnovu konania, hoci by dodatočne vyšli najavo dôkazy preukazujúce\nnevinu odsúdeného. Takýto následok je zrejmým popretím základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Navyše neprípustnosť mimoriadneho\nopravného prostriedku znemožňuje, aby takáto osoba uplatnila nárok na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným odsúdením (II. ÚS 475/2014).\nVzhľadom na všetky uvedené argumenty došlo k porušeniu základného práva na\nsúdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vec vrátiť na ďalšie konanie.\n\n9\n\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Tdo 42/2014 z 22. júla 2014 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\nV ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nSťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 340,90 €.\nÚstavný súd mu priznal náhradu trov jeho právneho zastúpenia advokátom, a to za 2 úkony\nprávnych služieb v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť) po 134 €, ako aj\nrežijný paušál 2­krát po 8,04 €. Okrem toho priznal aj 20 % dane z pridanej hodnoty, teda\n56,80 €. Náhradu trov priznal celkom vo výške 340,88 € (bod 3 výroku nálezu).\nNebolo možné vyhovieť požiadavkám sťažovateľa na vyslovenie porušenia čl. 47 ods.\n3 a čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 4 výroku nálezu).\nZo skutkového stavu uvedeného v sťažnosti, ale ani z ďalších úvah sťažovateľa vôbec\nnevyplýva, v akých konkrétnych okolnostiach, resp. súvislostiach malo podľa názoru\nsťažovateľa dôjsť k porušeniu uvedených práv.\nNie je úlohou ústavného súdu dopĺňať chýbajúcu argumentáciu sťažovateľa (obsah\nsťažnosti „dotvárať“), preto ani nebolo možné v tejto časti sťažnosti vyhovieť.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou\nrozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. novembra 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "dovolanie-prípustnosť", "zahladenie odsúdenia", "opravný prostriedok-mimoriadny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Tdo/42/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:987f90af-97c0-44bd-828c-026b42fa3f3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 475/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 475/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1"}, {"guid": "ussr:04c928b6-cab7-4f82-b5d3-814eb34e4476", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.4.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 4/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 4/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.4.2015.1"}, {"guid": "18a3406e-6ad1-4cc9-b10f-4eaeeb4d533e:4c29fa58-f55f-4b0b-8099-a34ac9a9a12f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3813010353.1", "spisova_znacka": "2To/19/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/19/2014 z 9. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-04-09", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3813010353.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0db6025a-241a-48c4-9ec8-fa076e20906d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.423.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.423.2017.1"}, {"guid": "ussr:d4ba8670-f3e9-4a7b-85e2-cf93450ea68b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.863.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 863/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 863/2016 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.863.2016.1"}]}