{"guid": "ussr:aefba63e-6175-4dba-be50-136d8728217a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 480/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 480/2014 z 12. 2. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. februára 2015, sp. zn. II. ÚS 480/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-02-12", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "nazov": "čl. 14 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7", "nazov": "čl. 7 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9", "nazov": "čl. 9 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 7", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 9", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 20", "nazov": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyZmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 7", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 7", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 7", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 9", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 9", "judikatura_url": null}, {"iri": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 20", "nazov": "Zmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyZmluva o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-7", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aefba63e-6175-4dba-be50-136d8728217a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1/text", "citacie_n": 47, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 480/2014­62\nÚstavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 12. februára 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Miroslavou Mittelmannovou,\nAdvokátska kancelária, Hurbanovo námestie 5, Bratislava, pre namietané porušenie čl. 19\nods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, čl. 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 47 Charty základných práv Európskej\núnie, ako aj čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\nv konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 9 Sža 9/2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 480/2014­16 z 30. júla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1\na 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods.\n1, čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), čl. 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej aj „ZFEÚ“), čl. 47 Charty\nzákladných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj čl. 14 ods. 1 Medzinárodného\npaktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) v konaní vedenom Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 9 Sža 9/2013. Vo zvyšnej\nčasti sťažnosť odmietol ako podanie niekoho zjavne neoprávneného, pretože sťažovateľ nie\nje vecne aktívne legitimovaný uplatňovať také práva, ktoré nepatria jemu, ale jeho dieťaťu.\nSťažovateľ je teda v tomto rozsahu osobou zjavne neoprávnenou. Zároveň odložil\nvykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sža 9/2013 z 26. marca 2014.\nÚstavnému súdu je známe rozhodnutie prezidenta sekcie Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“), že autority Slovenskej republiky nesmú vyhostiť sťažovateľa podľa\nRule 39 Pravidiel súdu a o rozsudkoch najvyššieho súdu 1 Sža 39/2014 a 1 Sža 50/2014,\nz ktorých vyplýva, že sťažovateľ nemá byť zaistený na účely vyhostenia.\n2. Podstatou veci je posúdenie ústavnosti právnej situácie, v ktorej sťažovateľ –\ncudzinec – nemôže procesne pred nezávislým súdom oponovať tvrdeniu Slovenskej\ninformačnej služby (ďalej aj „SIS“) a policajného útvaru, že jeho trvalý pobyt je nebezpečný\npre Slovenskú republiku. Táto procesná nemožnosť podľa sťažovateľa znamená porušenie\njeho základných procesných práv a vzhľadom na rodinné väzby na Slovensku aj jeho\nzákladného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného\nživota, pretože on nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu.\n\n2\n\n3. Zo sťažnosti (bod 3 – 20 nálezu) vyplýva, že sťažovateľ je občanom Pakistanskej\nislamskej republiky (ďalej len „Pakistan“) a na území Slovenskej republiky (ďalej aj\n„Slovensko“) sa zdržiava už od roku 2004, bol žiadateľom o azyl a následne sa tu zdržiaval\nna základe tolerovaného pobytu. Počas pobytu na Slovensku sa spoznal so svojou\nmanželkou, ktorá je slovenskou štátnou občiankou a s ktorou uzavrel manželstvo.\nS manželkou žije v spoločnej domácnosti, pričom vychovávajú spoločnú maloletú dcéru,\n, ktorá je slovenskou štátnou občiankou.\n4. Sťažovateľ 21. marca 2012 požiadal na oddelení cudzineckej polície Policajného\nzboru Bratislava (ďalej len „cudzinecká polícia“) o udelenie povolenia na trvalý pobyt podľa\nustanovenia § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte\ncudzincov“).\n5. Rozhodnutím cudzineckej polície sp. zn. PPZ­HCP­BA6­Ž­1677­40/2012/Cec\nz 12. júla 2012 bola jeho žiadosť zamietnutá. Následným odvolacím rozhodnutím sp. zn.\nPPZ­HCP­BA2­2012/009584­006 z 19. októbra 2012 bolo potvrdené rozhodnutie\ncudzineckej polície. Dôvodom zamietnutia žiadosti o trvalý pobyt je skutočnosť, že\nz vyjadrenia Slovenskej informačnej služby vyplýva, že neudelenie trvalého pobytu je\nv bezpečnostnom záujme Slovenska. Toto vyjadrenie podlieha v zmysle zákona č. 215/2004\nZ. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o utajovaných skutočnostiach“) utajeniu so stupňom\n„Vyhradené“.\n6. Sťažovateľovi nebolo v konaní pred správnymi orgánmi vyjadrenie Slovenskej\ninformačnej služby sprístupnené a nebol ani informovaný o podstate dôvodov, na základe\nktorých je neudelenie trvalého pobytu v bezpečnostnom záujme Slovenska.\n7. Proti uvedeným rozhodnutiam podal sťažovateľ 14. decembra 2012 žalobu\nKrajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), v ktorej sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n3\n\n6 S 2323/2012 zo 4. októbra 2013 bola žaloba zamietnutá. Rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 9 Sža 9/2013 z 26. marca 2014 bol rozsudok krajského súdu potvrdený.\n8. Sťažovateľ preukázateľne dlhodobo vedie na Slovensku v súčasnosti už rodinný\nživot s manželkou a dcérou, ktoré sú slovenskými štátnymi občiankami. Pred podaním\nžiadosti o trvalý pobyt mal od 17. októbra 2011 udelený tolerovaný pobyt z dôvodu\nrešpektovania rodinného a súkromného života podľa § 43 ods. 1 písm. f) zákona (č. 48/2002\nZ. z.) o pobyte cudzincov.\n9. Ako to sťažovateľ neskôr zistil, cudzinecká polícia získala vyjadrenie Slovenskej\ninformačnej služby sp. zn. 63/830­V­31­47/2012­S z 19. apríla 2012 so stupňom utajenia\n„Vyhradené“, doplnené v odvolacom správnom konaní ďalším vyjadrením sp. zn. 65/10­D­\n197­47/2012­S z 19. septembra 2012 podliehajúcim stupňu utajenia „Dôverné“. Tieto\nvyjadrenia boli podkladom zamietnutia trvalého pobytu sťažovateľovi s poukazom\nna bezpečnostný záujem Slovenska. Následná žaloba bola právoplatne zamietnutá, čím\npodľa sťažovateľa došlo k neoprávnenému zásahu do jeho rodinného, resp. súkromného\nživota, a tým aj k porušeniu čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy, čl. 8 dohovoru, čl. 3\nods. 1, čl. 7 a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, ale aj čl. 20 Zmluvy o fungovaní Európskej\núnie.\n10. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že zásah do uvedených práv nenapĺňa podmienku\nlegálnosti, legitímnosti a primeranosti. Neexistuje totiž zákonný dôvod na takýto zásah,\npričom nedošlo k poskytnutiu primeranej ochrany sťažovateľovmu rodinnému životu.\nSťažovateľ už v konaní o tolerovaný pobyt predložil výpisy z registra trestov z Pakistanu\na Slovenska, z ktorých vyplýva jeho bezúhonnosť. Žije usporiadaným rodinným životom,\nstretáva sa len s úzkym okruhom priateľov a rodinou manželky. Vedome neudržiava žiadne\nkontakty s osobami, ktoré by páchali trestnú činnosť či konali v rozpore s bezpečnostnými\nzáujmami Slovenska. Vedome nepodporuje žiadne skupiny, organizácie, združenia alebo\npolitické strany, ktoré by konali alebo pôsobili proti bezpečnostným záujmom Slovenska.\nJeho jediným záujmom je žiť pokojným rodinným životom v bezpečí na Slovensku. Nikdy\nnevyvíjal ani nevyvíja činnosť, ktorá by bola v rozpore s týmto jeho záujmom.\n4\n\n11. Štátna moc od roku 2012 tvrdí, že v jeho prípade existuje dôvodné podozrenie, že\nohrozí bezpečnosť štátu. Ak by takéto dôvodné podozrenie skutočne existovalo, boli by už\ndávno prijaté opatrenia, ktoré by zabránili jeho fyzickému pobytu, resp. voľnému pohybu\nna Slovensku. Mal by byť aj trestne stíhaný. Nič také sa však dosiaľ nestalo. Bezprostredne\npred podaním žiadosti o trvalý pobyt mu bol niekoľkonásobne povoľovaný tolerovaný\npobyt. Počas tohto obdobia nikdy nebol označený za nebezpečného pre štát, hoci podľa § 43\nods. 1 písm. f) zákona (č. 48/2002 Z. z.) o pobyte cudzincov v takomto prípade nemohol byť\ntolerovaný pobyt udelený.\n12. V konaní vedenom krajským súdom sa dozvedel, že spisový materiál obsahuje aj\nzáznam vyhotovený Interpolom Londýn na meno sťažovateľa. O tomto zázname nebol\nsťažovateľ v správnom konaní informovaný a záznam mu nebol daný na nahliadnutie. Nikdy\nnebol vo Veľkej Británii (teda ani v Londýne) a Interpol Londýn neposkytol žiadne bližšie\ninformácie, ktoré by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť, že ide o osobu zhodnú so sťažovateľom.\nTento záznam preto nemôže odôvodňovať hrozbu pre národnú bezpečnosť.\n13. Krajský súd a najvyšší súd sa zhodli v tom, že získané informácie podliehajúce\nutajeniu dostatočne odôvodňujú zamietnutie žiadosti o trvalý pobyt s tým, že sťažovateľ\nnemá nárok oboznámiť sa s týmito informáciami. Poukázali na skutočnosť, že podľa § 120\nods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov možno rozhodnutie v obdobných prípadoch\nodôvodniť iba citáciou zákonnej úpravy, pričom zo zákona o utajovaných skutočnostiach\nnevyplýva sťažovateľovi právo oboznámiť sa s utajovanými informáciami, ktoré boli\njediným podkladom pre rozhodnutie. Takýto postup je arbitrárny a prieči sa zásadám\nprávneho štátu v demokratickej spoločnosti. Citované zákonné ustanovenie nezbavuje\nsprávne orgány povinnosti poskytnúť účastníkovi konania účinnú možnosť obhajovať svoje\npráva a záujmy.\n14. Podľa názoru sťažovateľa z rozhodnutí, ale ani zo spisu sa nedá zistiť, akým\nspôsobom vyhodnotil správny orgán zadovážené dôkazy, ale najmä to, prečo prevažuje\n\n5\n\nv danom prípade verejný záujem nad súkromným záujmom. Pritom pre verdikt bola\nrozhodujúca utajovaná informácia.\n15. Sťažovateľ poukázal aj na to, že z rozsudku najvyššieho súdu nemožno zistiť,\nakým spôsobom vyhodnotil pravdivosť a legitímnosť informácií Slovenskej informačnej\nslužby a legitimitu a proporcionalitu zásahu do rodinného života. Sťažovateľ nemal možnosť\nspochybniť prevahu verejného záujmu nad súkromným. V súvislosti s utajenou správou\nSlovenskej informačnej služby sťažovateľ pripomína zásadu, podľa ktorej ak je zákonná\núprava v rozpore so základným právom, platí ústavne konformný výklad zákonnej úpravy.\nV tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej\nak bol jednotlivec vyhostený z dôvodu ohrozenia národnej bezpečnosti bez toho, aby bol\noboznámený s utajovanými informáciami, ktoré boli podkladom na rozhodnutie\no vyhostení, potom išlo o arbitrárny postup, pretože nebola poskytnutá možnosť oboznámiť\nsa aspoň s podstatou utajovaných dôvodov. V takomto prípade totiž sťažovateľ nemal\nk dispozícii ani len minimálnu ochranu proti arbitrárnosti zo strany konajúcich orgánov\n(C. G. a ostatní proti Bulharsku, sťažnosť č. 1365/07, rozsudok z 24. 4. 2008).\n16. Uvedené skutočnosti znamenajú podľa sťažovateľa aj porušenie práva na účinný\nopravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj\nčl. 47 charty. Zákonná možnosť podať odvolanie sa javí ako formálna v spojení\nso skutočnosťou, že sťažovateľ doteraz nevie, akým svojím konaním ohrozuje bezpečnosť\nSlovenska.\n17. Sťažovateľ odmieta argumentáciu, podľa ktorej jeho právny zástupca mohol\npožiadať Slovenskú informačnú službu o jednorazové oboznámenie s utajovaným\nmateriálom. V skutočnosti Slovenská informačná služba môže, ale nemusí právnemu\nzástupcovi umožniť oboznámenie sa s utajovaným materiálom (§ 35 ods. 3 zákona\no utajovaných skutočnostiach). Nejde teda o právne nárokovateľný inštitút. Okrem toho\nzákon nijako nerieši oprávnenie sťažovateľa ako osoby, o ktorú konkrétne ide, oboznámiť sa\naspoň s podstatou dôvodov použitých v konaní proti nemu. Jednotlivec totiž musí byť\nschopný napadnúť tvrdenie, že národná bezpečnosť je v ohrození. Obdobne aj ústavný súd\n6\n\nv náleze č. k. PL. ÚS 15/03­39 z 11. februára 2004 uznal nevyhnutnosť ochrany\nbezpečnostných záujmov štátu avšak skonštatoval, že tento cieľ nesmie byť dosiahnutý\npopretím princípu právneho štátu alebo na úkor základných práv jednotlivca.\n18. Najvyšší súd svojím postupom a rozsudkom porušil aj základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, jeho právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základné právo na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47\nods. 3 ústavy a čl. 14 ods. 1 paktu.\n19. Sťažovateľ mal v konaní pred všeobecnými súdmi nepochybne horšie procesné\npostavenie ako žalovaný správny orgán, keďže bol úplne obmedzený na svojich právach\ntým, že nevie nič o tom, ako mal ohrozovať bezpečnosť štátu. V rozpore s tým však správny\norgán mal k dispozícii plnú vedomosť o tom, prečo by mal byť sťažovateľ bezpečnostnou\nhrozbou. Je teda jednoznačné, že procesné postavenie oboch účastníkov nebolo rovné.\n20. Sťažovateľ žiada nálezom rozhodnúť\n„1. O tom, že základné právo sťažovateľa na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života, ako je zaručené v čl. 19 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a v článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a v tejto\nsúvislosti aj porušenie práv podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 41 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky zaručené aj v článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,\nčlánku 7 a článku 9 Dohovoru o právach dieťaťa a v tejto súvislosti aj porušenie práva\npodľa článku 20 Zmluvy o fungovaní\n\nEurópskej únie, postupom Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky v konaní sp. zn. 9Sža/9/2013 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9Sža/9/2013 zo dňa 26. marca 2014, porušené bolo,\n2. O tom, že základné právo na účinný opravný prostriedok, ktorý je garantovaný\nčlánkom 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a ktorý je zaručený aj\nv čl. 46 ods. 1 a 2, a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj v článku 47 Charty\nzákladných práv Európskej únie sťažovateľa, postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní sp. zn. 9Sža/9/2013 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 9Sža/9/2013 zo dňa 26. marca 2014, porušené bolo,\n7\n\n3. O tom, že právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a právo na rovnosť účastníkov konania zaručené v čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a v čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach, postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 9Sža/9/2013\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sža/9/2013 zo dňa 26. marca\n2014, porušené bolo,\n4. O tom, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sža/9/2013\nzo dňa 26. marca 2014 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, a\n5. O tom, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy konania\nsťažovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n6. O tom, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný vyplatiť sťažovateľovi\nnemajetkovú ujmu vo výške 5000 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu a to\nk rukám právnej zástupkyne sťažovateľa.“.\nII.\n21. Z vyjadrenia predsedníčky senátu najvyššieho súdu pripojeného k prípisu\npredsedníčky správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. KP 3/2014­32 zo 17. septembra\n2014 vyplýva, že senát sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov svojho rozhodnutia\na rozhodnutia krajského súdu, na ktorých správnosť poukázal v súlade s § 219 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku, považuje ich za logické vzhľadom na zistený skutkový\na právny stav danej veci a stotožňuje sa taktiež s právnou argumentáciou v danej veci.\nNámietka sťažovateľa, podľa ktorej správne orgány vo veci rozhodli bez toho, aby mal\nmožnosť oboznámiť sa s podstatou rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o udelenie\ntrvalého pobytu, nie je dôvodná. Z administratívnych spisov vyplýva, že sťažovateľ\nprostredníctvom jeho advokáta nepožiadal podľa § 35 ods. 3 zákona o utajovaných\nskutočnostiach o umožnenie oboznámiť sa s namietanou utajovanou skutočnosťou, ani\nnetvrdil, že by tak urobil. V takom prípade nemôže dôvodne namietať, že mu nebolo\n\n8\n\numožnené v priebehu, či už správneho, alebo súdneho konania, oboznámiť sa s podkladom\nrozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje sťažnosť\nodmietnuť.\n22. Z repliky právnej zástupkyne sťažovateľa z 3. októbra 2014 doručenej ústavnému\nsúdu 9. októbra 2014, ktorou reaguje na vyjadrenie najvyššieho súdu, predovšetkým\nvyplýva, že sťažovateľ trvá na ústnom pojednávaní, ktorého sa chce osobne zúčastniť. Ďalej\noznamuje, že na základe predbežného opatrenia Európskeho súdu pre ľudské práva bol\nsťažovateľ 18. septembra 2014 prepustený z policajného zaistenia, keďže v súčasnosti nie je\nmožné vykonať jeho vyhostenie, čím účel zaistenia zanikol. Vo veci administratívneho\nvyhostenia bolo podané odvolanie na príslušný správny orgán, o ktorom ešte nebolo\nrozhodnuté. Toto odvolanie nemá odkladný účinok na prípadné vyhostenie sťažovateľa,\nktorého teraz chráni len predbežné opatrenie ESĽP. V súvislosti s vyjadrením predsedníčky\nsenátu najvyššieho súdu uvádza, že sťažovateľ nebol v správnom konaní zastúpený\nadvokátom. Zákon o pobyte cudzincov, ale ani zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov nevyžadujú povinné zastúpenie advokátom\nv správnom konaní a okrem toho, sťažovateľ by na zastúpenie advokátom nemal žiadne\nfinančné prostriedky. Potom, ako mu bola doručená výzva správneho orgánu vyjadriť sa\nk tomu, že boli získané bližšie nešpecifikované utajované informácie, požiadal o pomoc\nobčianske združenie Liga za ľudské práva, ktoré mu pomohlo pri príprave ďalších podaní,\nkeďže sám by tieto v slovenčine pripraviť nevedel. Správny orgán sťažovateľa v priebehu\nkonania ani len nepoučil o možnosti obrátiť sa prostredníctvom advokáta na pôvodcu\nutajovanej informácie a žiadať o sprístupnenie tejto informácie. Sťažovateľ v súvislosti\ns výzvou cudzineckej polície bezodkladne sa vyjadriť k tomu, že v konaní boli získané\nutajené informácie o jeho osobe odôvodňujúce zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého\npobytu, poukazuje na svoju odpoveď z 21. júna 2012, v ktorej uviedol, že informácii\nnerozumie, avšak ubezpečuje, že si nie je vedomý žiadnej skutočnosti, ktorá by mohla byť\nprekážkou na udelenie trvalého pobytu. V odvolaní z 8. augusta 2012 podanom proti\nprvostupňovému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o trvalý pobyt poukazoval na to, že\nnebol oboznámený s konkrétnymi dôvodmi, pre ktoré by mal byť nebezpečný pre\n9\n\nSlovensko, nebol k nim ani vypočutý a možnosť vyjadrenia, ktorú v konaní dostal, bola len\nformálna, pretože vôbec nevedel, k čomu sa má vyjadriť. Nevedel konkrétne ani to,\nod ktorého orgánu boli utajované informácie získané, a kde sa má teda obrátiť so svojou\nžiadosťou. Ako to vyplýva zo záznamu z nahliadnutia do spisu zo 6. júla 2012, toto trvalo\nod 9.30 h do 9.38 h, teda 8 minút, a bola mu daná len kópia zápisnice o podaní vyjadrenia.\nZ tohto záznamu je tiež zrejmé, že mu nebol daný na nahliadnutie dokument „komunikácia\ns Interpolom“, ale ani predbežné vyhodnotenie žiadosti o pobyt, z ktorého by sa mohol\ndozvedieť, ktoré konkrétne informácie sú podkladom pre zamietnutie žiadosti o trvalý\npobyt. Sťažovateľ spolu s manželkou 7. novembra 2012 navštívil sídlo Slovenskej\ninformačnej služby a domáhal sa informácie o tom, prečo ho považujú za nebezpečného pre\nSlovensko, ale nebolo mu vyhovené. V súdnom konaní opakovane poukazoval na to, že\nnemá prístup k utajovaným informáciám ani k podstate „obvinení“ proti nemu. Poukazoval\nna to, že keďže sa nevie k utajovaným informáciám vyjadriť, nemôže aktívne uplatňovať\nsvoje práva v prebiehajúcom konaní, nemôže brániť svoj rodinný život, ale ani vyvrátiť\ntvrdenia výkonnej a súdnej moci, že jeho rodinný a súkromný život musí ustúpiť verejnému\nzáujmu. Ak by aj bolo umožnené jeho advokátovi oboznámiť sa s predmetnými tajnými\ninformáciami, nijako by to neriešilo postavenie samotného sťažovateľa. Advokát by totiž\nmusel podpísať vyhlásenie o mlčanlivosti, takže sťažovateľ by sa ani takýmto spôsobom\nnedozvedel, o čo vo veci ide, a nemohol by uviesť skutočnosti na svoju obranu. Ide predsa\no to, že práve a jedine sťažovateľ musí mať možnosť a je schopný vyvrátiť operatívne\ninformácie, ktoré má Slovenská informačná služba k dispozícii, môže sa k nim relevantne\nvyjadriť a uviesť skutočnosti na svoju obranu. Takéto skutočnosti predsa za neho nemôže\nuviesť advokát. Je absurdné použiť v konaní ako určujúci dôkaz utajovanú skutočnosť,\nku ktorej sťažovateľ nemá prístup a odkázať ho na úplne iný orgán, ktorý s ním vôbec\nnekoná. Ako to už judikoval ESĽP, ale aj Súdny dvor Európskej únie, dôvody národnej\nbezpečnosti v žiadnom prípade nemôžu ospravedlniť nesprístupnenie ani len podstaty veci\núčastníkovi konania. Bolo chybou konajúcich všeobecných súdov, že sa uspokojili\ns tvrdením výkonnej moci o ohrození verejného záujmu sťažovateľom, ktoré je založené\nna spravodajských informáciách. Tieto informácie neboli nikým a ničím preverené a ani\npotvrdené, no najmä, neboli konfrontované samotným sťažovateľom. V skutočnosti tak\n10\n\ndošlo k úplnému popretiu spravodlivosti (denial of justice) a rezignovaniu na akýkoľvek\npokus účinne ochrániť práva sťažovateľa. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP výklad čl. 8\nods. 2 dohovoru, teda to, akým spôsobom má byť posudzovaná otázka prednosti verejného\nzáujmu pred súkromným a rodinným životom, predpokladá, že akýkoľvek zásah do\nrodinného života musí byť v súlade so zákonom, sledovať legitímny cieľ a byť nevyhnutný v\ndemokratickej spoločnosti. V priebehu správneho a súdneho konania však nebol poskytnutý\nžiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že vôbec došlo k posúdeniu relevantných kritérií pri\nrozhodovaní o tom, či zásah do rodinného života sťažovateľa (neudelenie povolenia na\npobyt) je skutočne v rovnováhe so sledovaným legitímnym cieľom a je nevyhnutný v\ndemokratickej spoločnosti.\n23. Ústavný súd doručil sťažnosť, uznesenie o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,\nvyjadrenie najvyššieho súdu a repliku sťažovateľa aj cudzineckej polícii s tým, aby sa aj ona\nmohla vyjadriť vo veci samej ako účastníčka konania vedeného všeobecnými súdmi.\n24. Z vyjadrenia cudzineckej polície zo 4. novembra 2014 doručeného ústavnému\nsúdu 16. novembra 2014 vyplýva, že postup cudzineckej polície bol v plnom súlade\ns právnymi predpismi. Po podrobnom opísaní priebehu správneho konania cudzinecká\npolícia osobitne zdôrazňuje, že sťažovateľovi na základe jeho písomnej žiadosti bolo 6. júla\n2012 umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu, pričom zo záznamu o nahliadnutí do\nspisu jasne vyplýva existencia úradných záznamov zo 4. júna 2012 a z 13. júna 2012,\nktorých obsahom je konštatovanie existencie došlej odpovede Slovenskej informačnej\nslužby, ako aj skutočnosti, že táto písomnosť nie je súčasťou zberného spisu, s tým, že\nvyjadrenie spadajúce do kategórie utajovaných skutočností nebolo dané sťažovateľovi na\nnahliadnutie. Cudzinecká polícia sťažovateľovi poskytla súčinnosť a umožnila mu získať\nvšetky dostupné informácie, s ktorými sa mohol oboznámiť. V spojitosti s osobou\nsťažovateľa boli získané informácie utajovaného charakteru. Ide o spravodajské informácie,\nktorých pôvodcom je Slovenská informačná služba. Preto nie je v právomoci cudzineckej\npolície dávať súhlas na oboznámenie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle § 35 ods. 3\nzákona o utajovaných skutočnostiach. V zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 písm. e) zákona\n\n11\n\no pobyte cudzincov sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie iba skutočnosť, že ide\no bezpečnostný záujem štátu. Napokon cudzinecká polícia uvádza, že proti sťažovateľovi sa\nvedú aj ďalšie konania, v ktorých boli získané nové informácie od Slovenskej informačnej\nslužby, pričom tieto sú pozitívneho charakteru.\nIII.\n25. Na ústnom pojednávaní konanom 18. decembra 2014 sa zúčastnil sťažovateľ\na jeho právna zástupkyňa. Najvyšší súd sa pojednávania nezúčastnil. Právna zástupkyňa\nsťažovateľa v zásade zopakovala stav veci a argumentáciu, tak ako vyplývajú z písomných\npodaní. Okrem toho však uviedla, že najvyšší súd v podstate len citoval tú zákonnú úpravu,\nktorá je uvedená v zákone o ochrane utajovaných skutočností, avšak sa vôbec nezaoberal\nstretu záujmu verejného a záujmu súkromného, a teda neposúdil to, o aký bezpečnostný\nzáujem štátu ide, čím sťažovateľ porušil bezpečnostný záujem Slovenska, ktorý je uvedený v\n§ 2 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, o ktorý konkrétny dôvod ide, či napríklad\nohrozuje územnú celistvosť krajiny alebo verejný poriadok, čiže nikdy nebol o tomto\ninformovaný. Takisto sa najvyšší súd podľa vyjadrenia právnej zástupkyne nezaoberal\nposúdením toho, že či v prípade zásahu do rodinného a súkromného života sťažovateľa, tak\nako to vyplýva aj z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, bol urobený\ntest legálnosti, legitimity a primeranosti. To znamená, že či zásah do práva na súkromný\na rodinný život bol v súlade so zákonom, či tento zásah sledoval nejaký legitímny cieľ a či\nten zásah bol primeraný sledovanému cieľu. Najvyšší súd totiž vo svojom rozsudku\nneuviedol, či sa týmto testom legálnosti, legitimity a primeranosti zaoberal, a takisto nedal\nsťažovateľovi možnosti uviesť svoje argumenty, keďže vlastne sťažovateľ nepoznal podstatu\ndôvodov, ktoré boli použité proti nemu. Rozhodnutia súdov Slovenskej republiky majú byť\npresvedčivé a majú byť zákonné. Z tohto dôvodu rozhodnutie, ktoré sa odvoláva na nejaký\nbližšie nešpecifikovaný utajovaný dokument bez toho, aby dával účastníkovi konania\nmožnosť zistiť, o čo vo veci ide, a teda oboznámiť sa minimálne s podstatou dôvodov proti\nnemu, má znaky arbitrárnosti a porušuje ústavný poriadok Slovenskej republiky. Najvyšší\nsúd mohol a mal dať účastníkovi možnosť účinne sa brániť vo veci porušenia jeho práva na\n\n12\n\nsúkromný a rodinný život, mal reálne posúdiť zásah do tohto práva a navyše malo byť z jeho\nrozhodnutia zrejmé, o aký bezpečnostný dôvod ide, minimálne o akú podstatu, aby sa mohol\núčastník konania účinne brániť, a takisto mal posúdiť, prečo vlastne verejný záujem dostal\nprednosť pred záujmom individuálnym.\n26. Ústavný súd odročil ústne pojednávanie na 12. február 2015 na vyhlásenie\nnálezu, kedy bol nález riadne vyhlásený.\nIV.\n27. Zo spisu cudzineckej polície sp. zn. PPZ­HCP­BA6­Ž­1677/2012, ktorý si\nústavný súd zadovážil, vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:\nZ prípisu cudzineckej polície z 25. marca 2012 adresovaného Slovenskej informačnej\nslužbe vyplýva, že žiada o vyjadrenie k osobe sťažovateľa podľa § 125 ods. 6 zákona\no pobyte cudzincov. Z predbežného vyhodnotenia z 5. júna 2012 vyplýva inter alia, že\nodpoveď Slovenskej informačnej služby sp. zn. 63/830­V­31­47/2012­S z 19. apríla 2012\nbola cudzineckej polícii doručená toho istého dňa. Spracovateľ navrhol žiadosť zamietnuť\npodľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, a to pre dôvodné podozrenie\nz ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia. Z úradného\nzáznamu z 13. júna 2012 vyplýva, že spracovateľ bol 13. júna 2012 oboznámený\ns odpoveďou Slovenskej informačnej služby sp. zn. 63/830­V­31­47/2012­S z 19. apríla\n2012, ktorá spadá pod stupeň utajenia „Vyhradené“. Na základe uvedenej skutočnosti\npredmetná odpoveď nie je súčasťou zberného spisu. Z prípisu cudzineckej polície z 13. júna\n2012 adresovaného sťažovateľovi vyplýva, že počas konania boli získané informácie, ktoré\nodôvodňujú žiadosť o udelenie trvalého pobytu zamietnuť. Vzhľadom na to, že získané\ninformácie sú utajovaného charakteru, nie je možné ich zverejniť. Vychádzajúc\nzo skutočnosti, že účastník konania má možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia\na spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, sťažovateľ má možnosť vyjadriť sa\nk zabezpečeným podkladom odôvodňujúcim zamietnutie jeho žiadosti. Vyjadrenie má byť\npodané v lehote 5 dní. Z vyjadrenia sťažovateľa z 21. júna 2012 vyplýva, že poskytnutej\n\n13\n\ninformácii nerozumie, avšak si dovoľuje ubezpečiť, že si nie je vedomý žiadnej skutočnosti,\nktorá by mohla byť prekážkou udelenia trvalého pobytu. Keďže si nie je vedomý toho, že by\nvo svojom voľnom čase udržiaval kontakty s akýmikoľvek nebezpečnými osobami alebo\nniekedy porušil právne predpisy, či iným spôsobom predstavoval ohrozenie verejného\nporiadku a bezpečnosti Slovenskej republiky a jej obyvateľov, nevie sa bližšie vyjadriť\nk žiadosti cudzineckej polície. Z prípisu sťažovateľa z 27. júna 2012 adresovaného\ncudzineckej polícii vyplýva, že žiada o umožnenie nazrieť do spisu a dostať jeho kópiu\nv najkratšom možnom termíne. Zo záznamu z nahliadnutia do spisu na správnom orgáne\nzo 6. júla 2012 vyplýva, že nahliadnutie do spisu trvalo od 9.30 h do 9.38 h. Bola\nkopírovaná zápisnica o podaní vyjadrenia. Na nahliadnutie nebolo dané „predbežné\nvyhodnotenie, lustrácie z IS polície, dožiad. a odpoveď na Interpol, odpis z RTSN, prílohy\nk žiadosti, úradný záznam č. p.: PPZ­HCP­BH6­Ž­1677­20/2012, úrad. záznam č. p.: PPZ­\nHCP­BH6­Ź­1677­22/2012/POL,\n\núrad.\n\nzáznam\n\nč.\n\np.:\n\nPPZ­HCP­BH6­Ž­1677­\n\n23/2012/POL“. Zároveň bol sťažovateľ informovaný, že „odpoveď SIS nie je súčasťou\nspisov. materiálu, nakoľko spadá pod stupeň utajenia vyhradené a je zaevidovaná pod č. p.:\nPPZ­HCP­V­5/2012­BH6 a v zmysle § 23 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. nebola daná\npredmetná odpoveď k nahliadnutiu účast. konania“.\n28. Z prípisu občianskeho združenia HUMAN RIGHTS LEAGUE LIGA ZA\nĽUDSKÉ PRÁVA zo 17. septembra 2014 doručeného ústavnému súdu 19. septembra 2014\nvyplýva, že predsedníčka združenia zastupuje sťažovateľa v konaní o administratívnom\nvyhostení, v konaní o zaistení a v konaní o tolerovanom pobyte. Tieto konania vedie proti\nsťažovateľovi cudzinecká polícia. Dňa 11. septembra 2014 bolo vydané jednak rozhodnutie\no administratívnom vyhostení a zákaze vstupu sťažovateľa na 5 rokov, ako aj rozhodnutie\no zaistení a umiestnení sťažovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.\nV prípade konania o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu sťažovateľa bolo zároveň\nrozhodnuté o tom, že sa vylučuje odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu. Podľa\nobčianskeho združenia to znamená, že sťažovateľovi hrozí bezprostredne deportácia zo\nSlovenska do Pakistanu.\n\n14\n\n29. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že z procesných dôvodov dvakrát odmietol\nnávrh verejnej ochrankyne práv na vyslovenie nesúladu § 120 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov, ktorý je relevantný v predmetnej veci, a podobného ustanovenia § 52 ods. 2\nzákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (PL. ÚS 5/2014 a PL. ÚS 40/2014). Ústavný súd návrhy\nodmietol z dôvodov nesplnenia podmienok oprávnenosti verejnej ochrankyne práv\nna podanie návrhu, pretože ústavnému súdu chýbal dostatočný rekurz ku konkrétnej veci\nprerokúvanej ombudsmankou.\nV.\n30. Podstatou veci je – ako to už bolo uvedené – posúdenie ústavnosti právnej\nsituácie, v ktorej sťažovateľ, cudzinec, nemôže procesne oponovať tvrdeniu SIS\na policajného útvaru, že jeho trvalý pobyt je nebezpečný pre Slovenskú republiku. Táto\nprocesná nemožnosť podľa sťažovateľa znamená porušenie jeho základných procesných práv\na vzhľadom na rodinné väzby na Slovensku aj jeho základného práva na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pretože on nepredstavuje\nbezpečnostnú hrozbu. Sťažovateľ taktiež namieta porušenie čl. 20 ZFEÚ a čl. 47 charty.\n31. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že pobyt cudzincov z tretích krajín\nmá rôzne režimy. V danej veci ide o neudelenie trvalého pobytu, ktorý je najstabilnejšou\nformou legálneho pobytu cudzinca v Slovenskej republike. Sťažovateľ nikde v Slovenskej\nrepublike trvalý pobyt nemal, mal len opakované tolerované pobyty. Nejde tu ani\no odobratie trvalého pobytu, ani o doplnkovú ochranu, a nejde bezprostredne o konanie\no vyhostenie.\n32. Na udelenie pobytu nie je v zásade právny nárok (porov. napr. čl. 4 ods. 1\nv spojení s čl. 6 ods. 1 smernice 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov\ntretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom podľa smernice o zlúčení rodiny),\nslovenské úrady tu majú širokú diskréciu, pričom hmotné základné právo na ochranu rodiny\nje potrebné posudzovať aj z perspektívy osobnej zodpovednosti cudzinca, ktorý musí vnímať\nrang svojho pobytového statusu. Sťažovateľ nenamieta porušenie čl. 1 Protokolu 7.\n15\n\n­\n\nviazanosť právnymi normami\n33. Ústavný súd považuje kvôli férovnosti, otvorenosti a nevyhýbavosti za užitočné,\n\nna tomto mieste pripomenúť, čím, teda akými normami je viazaný v konaní o ústavnej\nsťažnosti. Ústavný súd je síce v prvom rade viazaný ústavou a referenčnými\nmedzinárodnými zmluvami, ale je viazaný zároveň celým právnym poriadkom, ak nie je\nspochybnený súlad noriem. Ústavný súd nemá v konaní o ústavných sťažnostiach z hľadiska\nviazanosti viac moci než majú súdy všeobecné. Jeho úlohou je kvôli ochrane individuálnej\nslobody ešte raz preveriť, či všeobecné súdy pri aplikácii práva dali za dosť ústave\nv priestore, ktorý im právny poriadok ponecháva (porov. II. ÚS 307/2014, bod 60), ale\nústavný súd v zásade nemá nútiť všeobecné súdy rozhodovať proti zákonu, ak nikto\nzo súdnych autorít nespochybnil ústavnosť zákona. Ak demokraticky legitímny zákonodarca\nnormatívne zreteľne vyvážil ústavné hodnoty, nie je úlohou senátu ústavného súdu v konaní\no ústavnej sťažnosti tieto hodnoty nanovo, po svojom vyvažovať. To môže urobiť plénum\nv konaní o súlade právnych predpisov, kde viazanosť ústavou nadobúda striktnejšiu podobu.\nRozdielnu pozíciu má ESĽP, pozíciu, s ktorou je senát ústavného súdu aktérmi právneho\nživota intuitívne často stotožňovaný, avšak ESĽP je viazaný exkluzívne dohovorom, má\nmedzinárodnoprávny nadhľad, a tak má značný priestor na vyvažovanie pri rešpektovaní\nmargin of appreciation.\n34. Ústavný súd ako ultimatívny národný ochranca slobody už vertikálne ochránil\ncudzincov (II. ÚS 111/08, II. ÚS 264/09) a vníma citlivosť týchto prípadov, kde sa zložitým\nspôsobom stretávajú národná bezpečnosť a v tomto zmysle ochrana ústavy pred aktuálnou či\npotenciálnou hrozbou na jednej strane a súkromie cudzinca na strane druhej. Tieto prípady\nbývajú aj silne skutkovo podmienené, čo treba posúdiť a rozlišovať v každom jednotlivom\nprípade.\n35. Ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní judikatúru ESĽP (hlavne C. G.\nv. Bulharsko, sťažnosť č. 1365/07, rozsudok z 24. 4. 2008; Jeunesse v. Holandsko sťažnosť č.\n12738/10, rozsudok Veľkej komory z 3. 10. 2010), rozhodnutie ESD C­300/11 (ZZ proti\n16\n\nSecretary of State for the Home Department) českého nejvyššího správního soudu č. j.\n6 Azs 142/2006­58.\n­\n\nnormatívny rámec\n36. Pre porozumenie prerokúvanej veci je ďalej užitočné zoradiť relevantné právne\n\npredpisy v časovej postupnosti, tak ako sú aplikované, pričom treba uviesť, že podľa zákona\nč. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov a podľa aplikačnej praxe Slovenská informačná služba\nposkytuje svoje vyjadrenie v režime utajovanej skutočnosti.\n37. Ustanovenie § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov znie: Policajný útvar si na\nposúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu\nštátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej\ninformačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému útvaru do desiatich dní od\ndoručenia žiadosti o vyjadrenie.\n38. Ustanovenie § 23 Správneho poriadku (nazeranie do spisov):\n(1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do\nspisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní\nalebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.\n(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže\nposkytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným\nosobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný\numožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti s výkonom jeho\npôsobnosti.\n(3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov\n1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo,\nobchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť\nmlčanlivosti.\n\n17\n\n39. Ustanovenie § 48 zákona o pobyte cudzincov (Rozhodovanie o žiadosti\no udelenie trvalého pobytu) znie:\n(1) Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu prihliada\nna\na) verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo\nverejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny,\nb) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné\npomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho\npobytu.\n(2) Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak(...)\nb) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí\nbezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.\n40. Ustanovenie § 120 zákona o pobyte cudzincov (vzťah k správnemu poriadku)\nznie:\n(1) Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa\nna konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.\n(2) Policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide\no bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie(...)\ne) o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je\ndôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť\nštátu.\n41. K tomu možno dodať, že s nelegálnosťou pobytu (ak sa nehovorí o azyle) je\nspojené administratívne vyhostenie, pričom toto je vylúčené, ak by bol ohrozený život\ncudzinca zo zákonom stanovených dôvodov. Nemožnosť administratívne vyhostiť do štátu,\nv ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva,\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, neplatí,\n\n18\n\nak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin\na predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.\n42. Napokon administratívne nevyhostiť možno len štátneho príslušníka tretej\nkrajiny, ktorý je zraniteľnou osobou alebo ktorý má udelený pobyt, ak by dôsledky\npostupu podľa § 82 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov (Dôvody administratívneho\nvyhostenia a zákazu vstupu) boli neprimerané vzhľadom na súkromný a rodinný život\nštátneho príslušníka tretej krajiny, dĺžku jeho pobytu, zdravotný stav, vek štátneho\npríslušníka tretej krajiny alebo väzby s krajinou pôvodu.\n43. Už predchádzajúci zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení novely č. 594/2009 Z. z. obsahoval v § 78 ods. 2\n(vzťah k správnemu poriadku) normu, podľa ktorej v odôvodnení rozhodnutia policajného\nútvaru o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt podľa § 39 ods. 2 písm. c),\nak je dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu, sa uvedie iba skutočnosť, že\nide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Podľa dôvodovej správy neuvádzanie\npodrobného odôvodnenia v uvedených rozhodnutiach je opodstatnené, predovšetkým\nz dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru na\núčely\n\nvydania\n\nadministratívnoprávneho\n\nrozhodnutia\n\nsú\n\ninformáciami\n\nzískanými\n\nspravodajskou činnosťou a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom č. 215/2004\nZ. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia,\nktoré je neutajovanou písomnosťou, by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností\nnepovolanej osobe. Navrhované znenie je podľa dôvodovej správy v súlade s čl. 12 ods. 1\nsmernice 2008/115/ES. Ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES\nzo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu\nštátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ktorej\nčl. 12 ods. 1 znie: „1. Rozhodnutia o návrate, rozhodnutia o zákaze vstupu, ak sa vydali\na rozhodnutia o odsune sa vydávajú písomne, pričom sa v nich uvádzajú skutkové a právne\ndôvody, ako aj informácie o dostupných opravných prostriedkoch. Ak vnútroštátne právo\n19\n\numožňuje obmedziť právo na informácie, môžu sa obmedziť informácie týkajúce sa\nskutkových dôvodov, a to najmä na účely zaistenia národnej bezpečnosti, obrany, verejnej\nbezpečnosti a predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov.“\nMožno uviesť, že náš zákonodarca prevzal tento spôsob obmedzenia odôvodnenia aj na\notázku udelenia trvalého pobytu, ktorú táto smernica neupravuje.\n44. Ústavný súd vníma citlivosť predmetnej veci, resp. citlivosť vzťahu otázok pobytu\na bezpečnostných záujmov štátu vo svetle nakladania s utajovanými skutočnosťami. Tieto\notázky sú aj predmetom záujmu právnickej spisby [porov. Števulová, Z. Právo versus\nkontrola. In: Jílek, D., Pořízek, P. (eds.) Sborník z vědeckého semináře uskutečněného dne\n28. března 2013 v Kanceláři veřejného ochránce práv – Pobyt cizinců: vybrané právní\nproblémy.\n\ns.\n\n284\n\na nasl.\n\ndostupné\n\nna\n\ninternete\n\nhttp://www.ochrance.cz/uploads/tx_odlistdocument/Pobyt_cizincu_2013.pdf; Šváby, D. Od\n„Poslušne hlásim“ k účinnej súdnej ochrane. In: Orosz, L., Majerčák, T. (eds.) Ochrana\nľudských práv a základných slobôd ústavnými súdmi a medzinárodnými súdnymi orgánmi –\nIII. ústavné dni Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Košice\n23. september 2014. Košice: UPJŠ 2014, s. 20 a nasl.; Shettyová, N. Rozhodování v oblasti\ncizineckého práva. Diplomová práce. Masarykova Universita Brno, 2013/2014, dostupné na\nhttp://is.muni.cz/th/348006/pravf_m/Rozhodovani_v_oblasti_cizineckeho_prava.pdf?\nlang=en].\n45. Teoretické úvahy sa pohybujú v rozmedzí od vylúčenia súdneho prieskumu\nneudelenia trvalého pobytu vzhľadom na skutočnosť, že základné právo na pobyt cudzinca\nnejestvuje, a teda tu neplatí zákaz podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, až po rôzne kompromisné\nriešenia, kde by sa žiadateľ mohol oboznámiť s podstatou jeho bezpečnostného profilu\na konfrontovať sa s ňou [porov. Shettyová (2013) s. 37 a nasl.]. Zákonodarca má značný\npriestor na úpravu pobytových režimov, a to zvlášť pri dlhodobejších formách. Napokon\ntrvalý pobyt je predpokladom aj na získanie štátneho občianstva.\n46. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca vyvážil ústavne chránenú hodnotu\nbezpečnosti štátu na jednej strane a ústavne procesné práva, resp. právo na ochranu\n20\n\nrodinného života, akcentujúc bezpečnosť štátu. Zákonodarca uprednostnil bezpečnosť nielen\nz hľadiska jej samej, ale aj z hľadiska utajenosti spravodajských informácií. V konfrontácii\ns bezpečnosťou štátu zákonodarca uprednostnil len ochranu života a zákaz mučenia.\n47. Je nepochybné, že suverén má pri úprave cudzineckého režimu, a zvlášť otázok\nlegálnych dlhodobých pobytov, veľkú diskréciu. Zákonná úprava je postavená v podstate\nna dôvere v spravodajské poznatky Slovenskej informačnej služby a z ústavného,\ninštitucionálneho hľadiska ostáva dôverovať jej politickej kontrole. Ochrana správnymi\nsúdmi je v predmetnej oblasti značne limitovaná, a preto môže vzbudzovať u cudzincov\npocit nedostatočnej ochrany ich práv. Treba však aj priznať, že oblasť bezpečnosti štátu sa\nblíži otázkam politickým, kde je súdna diskrécia obmedzená. Právna úprava sa môže javiť\nnelogická, pretože ten, kto doteraz mal legálny pobyt, sa snaží ho umocniť, stabilizovať\ntrvalým pobytom, a pritom zrazu čelí riziku vyhostenia. Ide však skôr o paradox, ktorý ale\nnesie v sebe racionalitu, pretože pri tolerovaných pobytoch sa bezpečnostné otázky\nneskúmajú obligatórne ako pri trvalom pobyte. Ten je už veľmi stabilným režimom, a ak sa\nbezpečnostné dôvody zistia, tak nie je nelogickým následkom úplná nelegálnosť pobytu než\nnávrat k predchádzajúcej provizórnej forme.\n48. Ako už bolo uvedené (bod 33), ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti zisťuje,\nči orgány verejnej moci, aplikujúc podústavné právo, neaplikovali, resp. neinterpretovali ho\nspôsobom ústavne rozporným. Ťažiskom sťažovateľových námietok je čl. 48 ods. 2 ústavy,\nktoré zakotvuje právo každého, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom,\na prenesene potom hmotné základné právo na ochranu súkromného a rodinného života.\nAj keď nespadá pod režim čl. 51 ústavy, rozsah procesov, na ktoré dopadá čl. 48 ods. 2\nústavy, je z hľadiska textuálneho veľmi široký, a je zrejmé, že ho nemožno aplikovať bezo\nzvyšku na akýkoľvek súdny proces, nieto na proces správny (porov. napr. II. ÚS 130/2013).\nInými slovami, zákony, ktoré konkretizujú ústavné hodnoty, môžu modifikovať rozsah\naplikácie čl. 48 ods. 2 ústavy. V prerokúvanej veci zákon dokonca vylučuje vykonávanie\ndôkazov pochádzajúcich od Slovenskej informačnej služby, a preto je aj vylúčená možnosť\n\n21\n\nvyjadrenia sa k nim. Vyjadrenie od SIS možno dokonca vnímať ako zákonnú podmienku,\nktorá nepodlieha dokazovaniu, a je teda mimo režim čl. 48 ods. 2 ústavy.\n49. Dikcia relevantných zákonných ustanovení je natoľko jednoznačná, že\nneumožňuje taký posun výkladu smerom k procesným článkom ústavy, aby sa sťažovateľ\nmohol kontradiktórne konfrontovať s poznatkami v správach SIS.\n­\n\njudikatórny rámec\n50. Každopádne, najvyšší súd a ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti našli\n\nzákonný priestor pre širšiu súdnu ochranu pozície cudzincov. Týmto miestom prieniku je\nustanovenie zákona o utajovaných skutočnostiach umožňujúce sudcom oboznamovať sa\ns utajovanými skutočnosťami a taktiež advokátom so súhlasom riaditeľa SIS a pod\npodmienkou mlčanlivosti. Napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Sža 39/2010 (dostupné na\nwww.nsud.sk) sa krajský súd oboznámil s utajovanými informáciami a zrušil rozhodnutie\npolicajného útvaru, pretože tento sa uspokojil len s príliš všeobecnými informáciami\no cudzincovi dodanými SIS. Vzhľadom na dôležitosť týchto rozhodnutí ich ústavný súd\ncituje v relevantných častiach.\n51. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Sža 39/2010 uviedol:\n«V rámci prieskumného konania sa krajský súd s predmetnou správou v režime\nutajenia so stupňom „dôverné“ oboznámil za zachovania podmienok citovaného zákona\nako aj Vykonávacej vyhlášky č. 338/2004 Z. z. v platnom znení. Konštatoval, že utajovaná\nskutočnosť mala charakter všeobecného konštatovania o nevhodnosti vyhovenia žiadosti pre\ndôvody, ktoré spočívajú v citovanom ustanovení § 26 ods. 2, písm. b/ zákona o pobyte\ncudzincov.\nPodľa § 2 ods. 5 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v platnom\nznení, informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom policajného\nzboru a prokuratúre a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné\ninformácie poskytuje iným štátnym orgánom ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej\nalebo inej protiprávnej činnosti.\n22\n\nKrajský súd dospel k názoru, že informácia podaná Slovenskou informačnou službou\nÚradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, ktorá bola podkladom\ninformácie tohto úradu správnym orgánom konajúcim vo veci žiadosti o udelenie povolenia\nprechodného pobytu, teda žalovanému, mala práve charakter vety druhej, hore citovaného\nzákonného ustanovenia. Iným štátnym orgánom v zmysle tohto zákonného ustanovenia je\nv danom prípade i žalovaný, a to či už v prvom stupni alebo v odvolacom, pretože v danom\nprípade nešlo o konanie ohľadne trestnej činnosti žalobcov ale o informácie, ktoré boli\nnutné na posúdenie, v dôsledkoch ktorého má viesť k zamedzeniu protiústavnej alebo inej\nprotiprávnej činnosti.\nZákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem, ale ani pojmy ako je\ndôvodné podozrenie, ohrozenie bezpečnosti štátu a pod. Teda ide o pojmy, ktoré platná\nprávna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho\npráva pomerne často používajú. V každom prípade však obsah týchto pojmov nesmie byť\nv rozpore s platnými právnymi predpismi, s Ústavou, s medzinárodnými zmluvami\na dohodami.\nPokiaľ správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcov o obnovenie povolenia\nna prechodný pobyt vychádzali z informácie z Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV\nSR a v rozhodnutí uviedli, že iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej\nrepubliky, v takomto postupe nevidel ani odvolací súd žiadne pochybenie. Nie je ani sporné,\nže účastník konania nebol oprávnený sa s informáciou v stupni utajenia „dôverné“\noboznámiť.\nToto právo však majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský súd sa\ns informáciou, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný\ndôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 26 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov\noboznámil a dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť mala charakter všeobecného\nkonštatovania o nevhodnosti vyhovenia žiadosti pre dôvody.\nS predmetnou informáciou sa oboznámil aj odvolací súd a dospel k záveru, že\nkrajský súd nepochybil, pokiaľ napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s\nprvostupňovými rozhodnutiami zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n\n23\n\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že v danom prípade nie je\nmožné akceptovať univerzálnosť a všeobecnú platnosť názoru informačnej služby\nvo všeobecnej rovine. Poznanie konkrétnych dôvodov z ktorých informačná služba vychádza\npri svojom závere o nebezpečnosti žalobcov pre bezpečnosť štátu je rozhodujúcim\npodkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní žiadosti žalobcov o obnovenie\npovolenia na prechodný pobyt vychádzajú. Bez jeho poznania nie je preskúmateľné ani\nrozhodnutie správnych orgánov v súdnom konaní.\nBez oboznámenia sa s konkrétnymi dôvodmi nie je možné jednoznačne ustáliť, či\naplikácia ust. § 26 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov bola na mieste.\nOdvolací súd však dáva do pozornosti, že v prípade, že správne orgány zistia, že\nžalobcovia ohrozujú bezpečnosť štátu, v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 78 ods. 2 uvedú\niba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Preto odvolací súd sa\nnestotožnil s názorom krajského súdu, že vzhľadom k tomu, že došlo k stretu záujmu\nsúkromného so záujmom verejným, musí správny orgán vo svojom 1Sža/39/2010 rozhodnutí\nv prípade, že uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho\nuprednostneniu. V takomto prípade postačí, ak správny orgán uvedie v dôvodoch\nrozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\nTakémuto rozhodnutiu však musí predchádzať zisťovanie rozhodujúcich skutočností\nprostredníctvom orgánov štátu, k tomu oprávnených za splnenia podmienky, že správne\norgány rozhodujúce vo veci obnovenia povolenia na prechodný pobyt sú s konkrétnymi\nzisteniami orgánov štátu oboznámené.»\nV tejto citovanej veci (1 Sža 39/2010) sa krajský súd aj najvyšší súd oboznámili\ns utajovanými skutočnosťami a považovali ich za akceptovateľné bezpečnostné riziko.\n52. Nie nepodobne rozhodol ústavný súd v náleze sp. zn. IV. ÚS 308/2011.\nV rozhodnutí však išlo o zrušenie doplnkovej ochrany sťažovateľa. Ústavný súd v tomto\nnáleze sp. zn. IV. ÚS 308/2011 uviedol, že «považuje za potrebné uviesť, že neobstojí\nkonštatovanie uvedené najvyšším súdom v namietanom rozsudku a vo vyjadrení doručenom\nústavnému súdu (a ani námietka krajského súdu), podľa ktorého by sa zmaril účel\n\n24\n\nutajovanej skutočnosti, ak by sa predmetný dôkaz, z ktorého vychádzal migračný úrad,\nzaložil do spisu, pretože by sťažovateľ mal automaticky možnosť sa oboznámiť s obsahom\ntejto skutočnosti, čo by mohlo viesť k ohrozeniu bezpečnosti Slovenskej republiky, agentov\na pod. Je potrebné vychádzať z toho, že režim utajovaných skutočností upravuje zákon\nč. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Zákon o utajovaných skutočnostiach\nvymedzuje utajované skutočnosti a tiež oprávnené osoby, teda právnické osoby a fyzické\nosoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorých\noprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona [§ 2\npísm. f) zákona o utajovaných skutočnostiach]. Oprávnenou osobou s osobitným\npostavením v rozsahu svojej funkcie je aj sudca [§ 34 ods. 1 písm. f) zákona o utajovaných\nskutočnostiach]. Za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym\norgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí,\njednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to\nadvokát po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane\nutajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto\nbude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný\nzáznam (§ 35 ods. 3 zákona o utajovaných skutočnostiach).\nZ uvedených skutočností vyplýva, že sudca v predmetnom konaní je oprávnenou\nosobou s osobitným postavením na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Z toho\ndôvodu si najvyšší súd mohol a mal vyžiadať podklady obsahujúce utajované skutočnosti,\nktoré viedli migračný úrad pri správnej úvahe, že sťažovateľ predstavuje nebezpečenstvo\npre bezpečnosť Slovenskej republiky, a ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zrušení doplnkovej\nochrany. Na základe takto získaného podkladu mohol príslušný sudca posúdiť a vyhodnotiť\npostup migračného úradu pri uplatnení jeho správnej úvahy, či skutočne nevybočila z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom, a až v nadväznosti na toto vyhodnotenie mohol urobiť\nzáver o zákonnosti rozhodnutia migračného úradu. Z postupu a rozhodnutia najvyššieho\nsúdu je zrejmé, že najvyšší súd plne rezignoval na tento postup a nevyžadoval tento postup\nani od krajského súdu.».\n­\n\naplikácia normatívneho a aplikačného rámca na prerokúvanú vec\n\n25\n\n53. Ústavný súd sa touto optikou, týmto štandardom, pozrel na prerokúvanú vec.\nKrajský súd sa oboznámil s utajovanými skutočnosťami, ako vyplýva z odôvodnenia\nrozsudku sp. zn. 2 S 2323/2012 (Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211187; dostupné\nna\n\nwww.justice.gov.sk,\n\nwww.otvorenesudy.sk).\n\nDoslovne\n\nuviedol:\n\n«Žalovaný\n\nv napadnutom rozhodnutí konštatoval, že podkladom pre rozhodnutie bola utajovaná\npríloha SIS, stupeň utajenia „Vyhradené“, a tiež doplnené vyjadrenie SIS, ktoré spadá pod\nstupeň „Dôverné“. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán, ako aj\nodvolací orgán boli s týmito informáciami oboznámení. S týmito utajovanými skutočnosťami\nbol oboznámený aj Krajský súd v Bratislave v tomto konaní. Námietky žalobcu ohľadom\ntoho, že nebol s týmito skutočnosťami oboznámený neobstoja, pretože utajované informácie\npodliehajú špeciálnemu režimu utajenia podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane\nutajovaných skutočností. Tento zákon vymedzuje jednak utajované skutočnosti a tiež\noprávnené osoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami alebo\nktorých oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona.\nOprávnenou osobou s osobitným postavením v rozsahu svojej funkcie je aj sudca (§ 34\nods. 1 písm. f)). Nahliadnutie do tejto časti administratívneho spisu podlieha režimu podľa\n§ 35 ods. 3 zákona o utajovaných skutočnostiach, z čoho vyplýva, že s predmetnými\nutajovanými skutočnosťami by sa mohol oboznámiť len advokát žalobcu a to na základe\nsúhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí (v danom prípade SIS).\nZ administratívneho spisu nevyplýva, že by advokát požiadal o jednorazové sprístupnenie\ntejto informácie (samozrejme musel by dostať vyššie uvedený súhlas). Rovnako tiež nie sú\nrelevantné námietky žalobcu ohľadom toho, že odvolací orgán žiadal o doplnenie\nvyjadrenia SIS, pretože je plne v kompetencii odvolacieho orgánu dopĺňať dokazovanie,\npričom nie je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvostupňový orgán.»\n54. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku uviedol: „tak ako vo veci konajúce správne\norgány oboch stupňov a aj krajský súd, rovnako aj odvolací súd sa s konkrétnymi dôvodmi,\nz ktorých informačná služba vychádzala, dňa 12. februára 2014 dôkladne oboznámil a bez\nakýchkoľvek pochybností jednoznačne ustáli, že aplikácie § 48 ods. 2 písm. b) zákona\n\n26\n\no pobyte cudzincov, bola v danom prípade namieste. Neobstojí preto argumentácia žalobcu,\nže súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNamietaný nedostatok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu spočívajúci\nv neoznačení dôkazu, ktorý bol podkladom pre zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie\npovolenia na trvalý pobyt na päť rokov, bol v rámci správneho konania zhojený samotným\nrozhodnutím nadriadeného správneho orgánu, ktorý sa pred rozhodnutím oboznámil\ns obsahom písomností SIS a preto v danom prípade nie je daný dôvod nezákonnosti ani\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia“\n55. Z citácií vyplýva, že konajúce súdy využili možnosť oboznámiť sa s ťažiskovou\ninformáciou, nezatvárali pred ňou oči a akceptovali ju. Ústavný súd už uviedol\n(II. ÚS 111/08), že ochrana ľudských práv a základných slobôd je v našom ústavnom\nsystéme v prvom rade úlohou súdov, a to tak všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu.\nOsobitne možno ešte zvýrazniť povinnosť všetkých súdov chrániť jednotlivcov pred zásahmi\nverejnej moci. Táto povinnosť súdov je základným komponentom právneho štátu\nrešpektujúceho a ctiaceho ľudské slobody. Vďaka svojim definičným znakom – nezávislosti\na viazanosti právom – ústavou, zákonmi a vybranými medzinárodnými zmluvami môže\na musí súdna moc chrániť jednotlivcov pred excesmi verejnej moci. V preskúmavanej veci\nsa všeobecné súdy iniciatívne nevyhýbali oboznámeniu sa s utajenými skutočnosťami, a tak\nposkytli vertikálnu ochranu sťažovateľovi. Realizovali to síce bez možnosti sťažovateľa\noponovať, ale ako už bolo uvedené, zákon oponovanie neumožňuje. K tomu možno dodať,\nže snaha o odôvodňovanie rozhodnutí je dominantnou doktrínou ústavného súdu\nv individuálnej ochrane od zavedenia ústavnej sťažnosti v roku 2002. V predmetnej veci\nvšak zákonodarca v zložitosti súčasného sveta explicitne uprednostnil len jednoduché\nkonštatovanie. Zmysel súdnej ochrany sa môže zdať potlačený, ale všeobecné súdy tu\nchránia cudzincov preverením formálnejších, avšak relevantných stránok procesu a taktiež\nsa oboznamujú s dôvodmi, či nie sú neudržateľné. Na tomto mieste sa súdnictvo vracia\nk svedomiu sudcov samotných, tak ako to je napríklad pri rozhodovaní porotou. Ústavný\n\n27\n\nsúd bez vyvodzovania záverov neutrálne konštatuje, že v danom prípade nenastalo\npožiadanie advokáta o oboznámenie sa s bezpečnostnými dôvodmi.\n56. V porovnaní s vecou C. G. v. Bulharsko, majúc na pamäti platný právny rámec,\nk skutkovému pozadiu ústavný súd uvádza, že sťažovateľ nemal taký dlhý pobyt podobný\ntrvalému pobytu. Jeho pobyt bol tolerovaný, provizórneho charakteru. Sťažovateľ si mohol\nbyť vedomý rizík spojených s budovaním rodinného života (porov. bod 25). Súdy nekonali\nso sťažovateľom ako objektom, skúmali, či bezpečnostné dôvody racionálne obstoja (porov.\nbod 40 rozsudku C. G. v. Bulharsko «While the executive’s assessment of what poses\na threat to national security will naturally be of significant weight, the independent\nauthority or court must be able to react in cases where the invocation of this concept has no\nreasonable basis in the facts or reveals an interpretation of “national security” that is\nunlawful or contrary to common sense and arbitrary»). Na ústnom pojednávaní právna\nzástupkyňa sťažovateľa uviedla, že najvyšší súd po vzore ESĽP neurobil test legálnosti,\nlegitimity a primeranosti (porov. bod 25). Ako už bolo uvedené, takéto vyváženie už\nrealizoval zákonodarca, a tak ostávalo najvyššiemu súdu posúdiť, či boli naplnené hrozby\npre bezpečnosť. Z tohto pohľadu boli splnené všetky tri kroky testu. Najvyšší súd\nv prípadoch, kde je väčší priestor pre diskréciu, vyžaduje takpovediac širšie vyvažovanie\nverejného záujmu s individuálnym súkromím [porov. rozsudok najvyššieho súdu\n1 Sža 3/2008, R 10/2009, Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky č. 1/2009, s. 63 a nasl.; právna veta: Pokiaľ dôjde k stretu dvoch\nzákladných práv a slobôd, na jednej strane práva žalobcu na súkromie a rodinný život\ngarantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (čl. 8 ods. 1 Dohovoru)\na na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva z dôvodu potreby ochrany\nbezpečnosti a verejného poriadku (čl. 8 ods. 2 Dohovoru), teda k stretu záujmu súkromného\nso záujmom verejným, treba, aby v administratívnom konaní bolo nad všetky pochybnosti\npreukázané, že z konania žalobcu hrozí Slovenskej republike ohrozenie verejnej\nbezpečnosti, pričom v tejto súvislosti správny orgán zváži aj hľadisko súkromné tak, aby\nbolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím\n\n28\n\nudelenia povolenia k jeho pobytu na území SR nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté\nprávo žalobcu na súkromie a rodinný život na území SR.].\n57. Z hľadiska štrasburského práva ústavný súd uvažoval tiež o dopade aktuálneho\nrozhodnutia Jeunesse v. Holandsko (sťažnosť č. 12738/10, rozsudok z 3. októbra 2010)\nna predmetnú vec. Európsky súd pre ľudské práva v ňom konštatoval porušenie práva\nna rodinný život, pretože Holandsko nezvažovalo pri neudelení pobytu dopad na rodinný\nživot u sťažovateľky, matky, ktorá ostala v Holandsku po vypršaní víz, a ďalšie žiadosti\no pobytové oprávnenia jej boli zamietané. Viazanosť detí na matku s nereálnosťou presunu\nrodiny do Surinamu, holandské občianstvo detí, bezúhonnosť sťažovateľky podmienili\nskutočnosť, že ESĽP to považuje za výnimočné okolnosti, keď dochádza k porušeniu čl. 8\ndohovoru, aj keď podľa judikatúry ESĽP treba pri budovaní rodinného života pri\nnelegálnom pobyte mať na pamäti, že rodinný život v takejto krajine môže raz skončiť\n[porov.\n\nKopa,\n\nM.\n\nRok\n\n2014\n\nve\n\nŠtrasburgu\n\n–\n\ndíl.\n\nII\n\nIn:\n\nJiné\n\nprávo\n\nhttp://jinepravo.blogspot.sk/2015/02/rok­2014­ve­strasburku­dil­ii.html; tiež Skřivánková,\nK. Jeunesse proti Nizozemsku ­ pozitivní závazky státu v oblasti rodinného života. In:\nPřehled rozsudků ESLP (Wolters Kluwer) č. 1/2015, s. 48 a nasl.]. K rozsudku Jeunesse\nboli pripojené tri disenty a je predmetom diskusie. Podľa ústavného súdu je hlavným\nrozlišovacím kritériom od prerokúvanej veci, že na rozdiel od veci Jeunesse u sťažovateľa\nide o otázku bezpečnosti krajiny.\n­\n\nfazit\n58. Vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o konanie o trvalý pobyt, z platnej zákonnej\n\nprávnej úpravy a z možností jej ústavnokonformného výkladu, ústavný súd konštatuje, že\nnajvyšší súd odobrením predchádzajúcich konaní neporušil základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a sprostredkovane ani ostatné ústavné procesné práva (čl. 46\nods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 6 a čl. 13 dohovoru a čl. 14 paktu) a ani právo na súkromný\na rodinný život zaručené v čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru. Právo v čl. 41 ods. 1 ústavy\nnie je klasické, priamo aplikovateľné základné právo (čl. 51 ods. 1 ústavy), je chránená\n\n29\n\nnanajvýš jeho esencia a v predmetnej veci ochranu rodiny a súkromia plne kryje čl. 19\nods. 2 ústavy.\n­\n\nPrávo Európskej únie\n59. Pri aplikovateľnosti čl. 47 charty je nutné sa zamyslieť nad tým, či ide o výkon\n\npráv Únie podľa čl. 51 charty. Podľa názoru ústavného súdu smernica o práve občanov Únie\na ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských\nštátov (2004/38/ES) sa vzťahuje na občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov\nvykonávajúcich voľný pohyb. Voľný pohyb v danom prípade nikto nevykonal (slovenské\nprávo nepozná dorovnanie, ktoré je v českom práve v § 15a ods. 4 zákona o pobytu cizinců,\npozn.). Smernica o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami\ns dlhodobým pobytom, teda smernica o rezidentoch 2003/109/ES, sa na vec nevzťahuje,\nlebo sťažovateľ bol po celú dobu žiadateľom o azyl alebo mal tolerovaný pobyt, čo možno\npovažovať za určitú formu vnútroštátnej doplnkovej ochrany, takže ho vylučuje z aplikácie\njej článku 3. Smernica o práve na zlúčenie rodiny 2003/86/ES sa vzťahuje len na rodinných\npríslušníkov občanov tretích krajín, nie na rodinných príslušníkov občanov EÚ (na tých sa\nvzťahuje práve smernica 2004/38/ES), takže nespadá na prerokúvanú vec. Napokon\n„návratová“ smernica 2008/115/ES odklon od procesných štandardov výslovne umožňuje.\n60. Vychádzajúc z neaplikovateľnosti charty, k namietanému porušeniu izolovaného\nčl. 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ústavný súd uvádza, že právo na občianstvo únie\nnepovažuje za základné právo namietateľné prostredníctvom čl. 127 ústavy (porov.\nuznesenie II. ÚS 471/2014 bod 32). Dané právo nie je takým, ktoré by patrilo jednotlivcom\nzo samotnej ľudskej podstaty (ľudským právom), resp. slobodou, či základným právom\nobdobným druhej hlave ústavy.\n61. Uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 480/2014­16 z 30. júla 2014 v rámci\ndočasného opatrenia bola odložená vykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.\n9 Sža 9/2013 z 26. marca 2014. Podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde toto dočasné\n\n30\n\nopatrenie zanikne právoplatnosťou tohto nálezu, keďže ústavný súd nerozhodol o jeho\nskoršom zrušení.\n62. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. februára 2015\n\n31", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vykonateľnosť-odklad", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "pobyt-trvalý", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "pobyt-trvalý", "cudzinec, cudzinci", "európske právo", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny", "azyl", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:20697caa-13e6-427a-a7be-7c5b5079f79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1"}, {"guid": "ussr:0c89f441-9c78-4cfc-baed-0ceff1335368", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c89f441-9c78-4cfc-baed-0ceff1335368"}, {"guid": "ussr:4493a62a-ce31-4507-96d3-bb6f991d54b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4493a62a-ce31-4507-96d3-bb6f991d54b8"}, {"guid": "ussr:9bc44d91-c68f-43ce-a6e7-38bcc3d77d3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 130/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 130/2013 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9bc44d91-c68f-43ce-a6e7-38bcc3d77d3d"}, {"guid": "ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 308/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 308/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33"}, {"guid": "ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4"}, {"guid": "ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/08 z 26. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-26", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729"}, {"guid": "ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/03 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:da65bb50-e8ac-4505-82ec-3d135daee472", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.1.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.1.2025.2"}, {"guid": "ussr:50ef94e2-acc0-4161-9265-97ba2e5f3323", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2024", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2024 z 7. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50ef94e2-acc0-4161-9265-97ba2e5f3323"}, {"guid": "ussr:8b461da4-4c3f-41c8-89dc-ff4472594624", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.134.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 134/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 134/2021 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.134.2021.1"}, {"guid": "ussr:38267ec4-66d1-49ee-b397-4f8dd08de35e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.72.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 72/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 72/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.72.2023.2"}, {"guid": "ussr:c1f337aa-3310-43e3-8bc5-c0a3526b7835", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.108.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 108/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.108.2023.1"}, {"guid": "ussr:938d897a-cfed-4603-b606-2f26949b9fa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.404.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 404/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 404/2022 z 8. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.404.2022.1"}, {"guid": "ussr:c209a9d6-313f-47f8-8049-a578e1dc4efb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.450.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 450/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 450/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.450.2021.1"}, {"guid": "ussr:8acdce87-ef72-45b1-bf39-0068e6f3d609", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.164.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 164/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 164/2017 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.164.2017.1"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:6e582424-1cbb-4b73-923c-624f33f0bebe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.396.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 396/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 396/2016 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.396.2016.1"}, {"guid": "ussr:805e84a4-2bf8-4c34-81a5-4cea183e994c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.8.2016.1"}, {"guid": "ussr:e19893b1-e1e8-4219-bcd7-349a6b737d77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.143.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 143/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.143.2017.1"}, {"guid": "ussr:091187b9-b024-460f-ae03-b74d96387571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.118.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2018 z 15. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.118.2018.1"}, {"guid": "ussr:dd34f28c-011b-4838-a0cf-e508d5351c8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.675.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.675.2017.1"}, {"guid": "ussr:7285c819-207e-4456-a836-176a2d97383e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.285.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2017 z 12. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-12", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.285.2017.1"}, {"guid": "ussr:ae04f7ad-d8f0-4b06-bf5c-137abbe1fc03", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 53/2016", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 53/2016 z 13. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae04f7ad-d8f0-4b06-bf5c-137abbe1fc03"}, {"guid": "ussr:7b783d17-9478-4ff1-86e9-9c81562976fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.576.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 576/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 576/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.576.2016.1"}, {"guid": "ussr:96fc5bea-ca25-4c1a-b25e-890c9efe4e8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/2014 z 20. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96fc5bea-ca25-4c1a-b25e-890c9efe4e8f"}, {"guid": "df227dcb-276c-4e0d-9077-811eb7f26242:390041a1-22f0-4989-b8fe-3d8e794d05c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8016200326.2", "spisova_znacka": "1Sžak/16/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/16/2017 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8016200326.2"}, {"guid": "8919a746-ba20-4f87-86ac-251e3e19d696:b0bb99ea-98ae-400b-9f76-8ddfec363417", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1014202122.2", "spisova_znacka": "1Sža/13/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/13/2016 z 25. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1014202122.2"}, {"guid": "bd45d22d-779b-49ef-9a91-59756e82b830:d7c2c60d-3bd6-4af1-8c06-f3a76934266c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014202122.1", "spisova_znacka": "1Sža/13/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/13/2016 z 15. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014202122.1"}, {"guid": "1d81d46e-fba9-4921-bb84-4f98565e7813:518e87db-bfde-4a69-98dc-63863a47754a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200207.2", "spisova_znacka": "10Sža/17/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/17/2016 z 27. 9. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200207.2"}, {"guid": "5e9ecc59-2b0f-4202-bf56-3739d69c1de8:34b9c4bd-2bcb-4ea6-ae44-8ce765e60f8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200207.1", "spisova_znacka": "10Sža/37/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/37/2015 z 19. 1. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200207.1"}, {"guid": "21a89337-cb28-4f09-ba8c-611f626e3fcf:eb114f15-9597-4766-92a7-5c13565d619c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8013200976.1", "spisova_znacka": "1Sža/32/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/32/2014 z 18. 1. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200976.1"}, {"guid": "d96dd77a-2a8f-4009-bb68-34d39641d744:72c16d59-7968-463c-bc7f-12dcc5f73ccc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8013200487.1", "spisova_znacka": "1Sža/8/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/8/2014 z 18. 1. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8013200487.1"}, {"guid": "bc04916f-f30f-4f04-8dc9-1d2a37dcf846:f5744721-5309-43c5-a6e0-71d251090444", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200290.1", "spisova_znacka": "8Sfk/28/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/28/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200290.1"}, {"guid": "98806de5-fa0d-4528-8c0b-7c4799affb00:c1a5ed86-ff6e-45ce-a345-938eca4f82f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200229.1", "spisova_znacka": "12Snr/2/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 12Snr/2/2025 z 28. 10. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200229.1"}, {"guid": "86e80aeb-ec0f-4f4d-9fab-689453064829:797a8960-eef5-436a-8f44-953b525e539f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200290.2", "spisova_znacka": "3Sfk/96/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/96/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200290.2"}, {"guid": "40e17cc7-9ef8-47d4-af86-0eef9e37482a:51e0b5ab-df60-4fb1-80cc-3fef86596bf7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200558.1", "spisova_znacka": "BA-5S/99/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/99/2023 z 2. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200558.1"}, {"guid": "0b99d432-1dcd-4b4e-810f-bb779d495874:0060d862-96b9-4876-af57-e9699c2746b6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201890.2", "spisova_znacka": "TT-20S/35/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/35/2022 z 24. 4. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201890.2"}]}