{"guid": "ussr:987f90af-97c0-44bd-828c-026b42fa3f3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 475/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 475/2014 z 11. 6. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. júna 2015, sp. zn. II. ÚS 475/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-06-11", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/987f90af-97c0-44bd-828c-026b42fa3f3a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.475.2014.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 475/2014­41\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Advokátska\nkancelária, Lužická 7, Bratislava, pre namietané porušenie čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Tdo V 12/2013 a jeho uznesením z 21. novembra 2013 a takto\nrozhodol:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Tdo V 12/2013, ako aj uznesením z 21. novembra 2013\n\nporušil\n\nzákladné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako\naj jeho právo na spravodlivé súdne konanie a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo V 12/2013\nz 21. novembra 2013 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n340,86 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatšesť centov), ktorú j e Najvyšší súd\nSlovenskej republiky\n\npovinný\n\nvyplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Holiča,\n\nAdvokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n\n2\n\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 475/2014­13 z 30. júla 2014 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo V 12/2013 a jeho\nuznesením z 21. novembra 2013.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 18. mája 2015\na najvyšší súd vo vyjadrení z 13. novembra 2014 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od\nústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\nZo sťažnosti vyplýva, že 27. augusta 2012 bola na sťažovateľa podaná obžaloba pre\nprečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona na tom základe, že\n30. apríla 2012 okolo 10.30 h v\n\nna štátnej ceste č. 1/18 (\n\n)\n\nv súvislosti s dokumentovaním priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky, ktorého sa dopustil sťažovateľ ako vodič osobného motorového vozidla zn.\nRenault Kangoo EČV\n\n, po uložení blokovej pokuty vo výške 60 € hliadkou\n\n3\n\nObvodného oddelenia Policajného zboru Levoča žiadal od členky hliadky nstržm.\nBc.\n\n, aby mu bola uložená polovičná pokuta bez vydania pokutových blokov.\nTrestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný\n\ntrestný súd“) sp. zn. PK­2 T 28/2012 z 21. septembra 2012 bol sťažovateľ uznaný za\nvinného podľa obžaloby a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 500 €, pričom pre\nprípad zmarenia tohto trestu bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6\nmesiacov.\nNa základe odporu podaného proti trestnému rozkazu rozsudkom špecializovaného\ntrestného súdu č. k. PK­2 T 28/2012­161 z 28. novembra 2012 bol sťažovateľ opätovne\nuznaný vinným podľa obžaloby a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 400 € a pre\nprípad jeho zmarenia náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 2/2013 z 30. apríla 2013 bolo odvolanie\nsťažovateľa proti rozsudku špecializovaného trestného súdu zamietnuté.\nProti odvolaciemu uzneseniu najvyššieho súdu podal sťažovateľ dovolanie, v ktorom\nnamietal, že si nebol vedomý spáchania priestupku, o čom sa následne presvedčil po\nzastavení hliadkou prečítaním zákona. Potom sa sťažoval na postup hliadky a pri čakaní na\nvybavenie stretol aj policajta, ktorý s ním priestupok riešil. Sťažovateľ sa s ním dostal do\nslovnej výmeny názorov a povedal mu, že sa bude sťažovať. Do toho času nebolo\npodplácanie nikde a nikým spomenuté. Policajti si boli vedomí svojho pochybenia, a tak\nbolo pre nich jednoduchšie uviesť, že sťažovateľ ich chcel podplatiť. Keby to bola pravda,\nboli by ho predviedli, čo sa však nestalo. Policajti začali konať až potom, čo sa sťažovateľ\nprišiel na nich sťažovať. Podané dovolanie sťažovateľ právne odôvodnil podľa § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo V 12/2013 z 21. novembra 2013 bolo\ndovolanie sťažovateľa odmietnuté.\n4\n\nNajvyšší súd odôvodňuje svoje uznesenie tým, že v spise je záznam o zložení sumy\n400 €, teda o zaplatení uloženého peňažného trestu s tým, že jeho vykonaním došlo\nk zahladeniu odsúdenia podľa § 92 ods. 2 Trestného zákona.\nUvedené znamená, že najvyšší súd sa podstatou dovolacích námietok sťažovateľa\nvôbec nezaoberal, vybral sa ľahšou cestou a vyjadril názor, že sťažovateľ trest vykonal,\nodsúdenie má zahladené a hľadí sa na neho, akoby nebol trestaný (správne má byť „akoby\nnebol odsúdený“, pozn.). To znamená, že dovolaním sa už zaoberať nemusí. Pritom\nsťažovateľ peňažný trest musel uhradiť, lebo mu hrozila sankcia vo forme náhradného trestu\nodňatia slobody v trvaní troch mesiacov.\nPodľa názoru sťažovateľa najvyšší súd pristúpil k podanému dovolaniu ľahostajne,\no čom svedčí aj odôvodnenie na necelých štyroch stranách textu. Sťažovateľ má síce\nodsúdenie zahladené, ale stále sa cíti byť nevinným. Veril, že v dovolacom konaní dôjde\nk náprave predchádzajúceho nezákonného rozhodnutia.\nPrávoplatné odsúdenie sťažovateľ už nemá uvádzané vo výpise z registra trestov,\navšak v odpise z registra trestov to uvedené stále je. Pritom pri preukazovaní trestnej\nbezúhonnosti sa vydáva odpis z registra trestov. Práve záznam v odpise z registra trestov má\nza následok diskrimináciu žiadateľa napríklad v prípade záujmu o prácu v štátnej službe.\nPlatí to v prípadoch zamestnania v bezpečnostnej službe, v službe príslušníka Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, profesionálneho vojaka atď.\nSťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených\nčlánkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn.\n2 Tdo V 12/2013 s tým, aby bolo uznesenie najvyššieho súdu z 21. novembra 2013 zrušené\na najvyššiemu súdu bolo prikázané, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Domáha sa tiež\npriznania nemajetkovej ujmy spočívajúcej v zaplatených trovách právneho zastúpenia\nvo výške 174,94 €, uhradenom peňažnom treste vo výške 400 € a v psychickej ujme\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím a stratou možnosti voľného pohybu z dôvodu účasti\n5\n\nna pojednávaniach vo výške 1 000 €. Napokon požaduje náhradu trov právneho zastúpenia\nvo výške 340,90 €.\nZ vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. k. KP 3/2014­41 z 13. novembra 2014\nv spojení s vyjadrením predsedu trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 5. novembra\n2014 vyplýva, že sťažnosť je vecne neopodstatnená a napriek jej prijatiu na ďalšie konanie\nnajvyšší súd požaduje, aby bola odmietnutá. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Tdo V 12/2013 z 21. novembra 2013 je vecne správne, pričom právne závery, ktoré viedli\nk odmietnutiu dovolania podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku, sú súčasťou náležitého\na vnútorne konzistentného odôvodnenia, na ktoré sa v podrobnostiach odkazuje.\nZ repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 18. mája 2015 doručenej ústavnému súdu\n25. mája 2015, ktorá je reakciou na vyjadrenie najvyššieho súdu, vyplýva, že sa nechce\na ani sa nebude vyjadrovať k stanovisku predsedu trestnoprávneho kolégia. V tomto\nstanovisku chýba už iba to, že „ako si Ústavný súd SR dovolil prijať sťažnosť na ďalšie\nkonanie“. Je pravdou, že „funkcia prináša moc“, prináša právomoci a tie prelamujú\nzákladné atribúty inštitútu, ktorým je aj vyjadrenie predsedu najvyššieho súdu k sťažnosti.\nObsah tohto vyjadrenia v rozsahu 11 riadkov je v ponímaní právneho zástupcu sťažovateľa\nurážkou funkcie, ale hlavne inštitúcie, ktorú vyjadrením predseda trestnoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu oslovil.\nII.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo V 12/2013 z 21. novembra 2013 vyplýva,\nže ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti odvolaciemu uzneseniu najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2 To 2/2013 z 30. apríla 2013. Podľa názoru najvyššieho súdu dovolanie bolo\npotrebné odmietnuť ako neprípustné podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku.\nV posudzovanej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bol zamietnutý riadny\nopravný prostriedok. Súčasťou spisového materiálu je aj záznam o zložení sumy 400 €\n\n6\n\nna účet špecializovaného trestného súdu, ktorého identifikačné údaje svedčia o zaplatení\npeňažného trestu. Zaplatením, t. j. vykonaním peňažného trestu, došlo k jeho zahladeniu\nv zmysle § 92 ods. 2 Trestného zákona. Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa,\nako keby nebol odsúdený (§ 93 ods. 1 Trestného zákona). Právnym dôsledkom zahladenia\nodsúdenia je v zmysle citovaného ustanovenia fikcia neodsúdenia. Pokiaľ nastávajú priamo\nex lege (ako to je v posudzovanom prípade), alebo na základe rozhodnutia súdu právne\nnásledky spojené s fikciou neodsúdenia, treba do všetkých dôsledkov považovať\nodsudzujúce rozhodnutie právne za neexistujúce a na takú osobu sa hľadí, ako keby\nodsúdená nebola. Predpokladom podania dovolania je existencia odsúdenia páchateľa.\nPokiaľ platí fikcia neodsúdenia, ktorú zákonodarca spojil s inštitútom zahladenia odsúdenia,\nnemožno ju chápať iba podmienene, že pre určité prípady v trestnom konaní (ale i mimo\nneho) platí a pre niektoré nie. Ak nastal zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu stav\nzahladenia odsúdenia, ktorý znamená, že neexistuje odsúdenie, ktorým sa uložila sankcia,\njeho dôsledkom musí byť i to, že žiaden zo subjektov oprávnených podať dovolanie ho už\nnemôže podať. Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia znamená\nokrem iných následkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra\ntrestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. Vychádzajúc z toho, že neexistuje\nodsúdenie, ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo recidívy trestnej činnosti,\nzanikajú v trestnoprávnej oblasti nepriaznivé dôsledky spojené s odsúdením páchateľa.\nZahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže taká osoba preukazovať stav svojej\nbezúhonnosti. Nie je už povinná pri rôznych príležitostiach, napr. pri prijímaní do\nzamestnania, pri žiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a pod., uvádzať odsúdenie,\nktoré bolo zahladené. Platí to aj obrátene zo strany iných subjektov vo vzťahu k tejto osobe.\nOdpadnutie prekážky odsúdenia teda môže viesť ku vzniku alebo k obnoveniu takých\nprávnych vzťahov, ktoré občan nemohol nadobudnúť alebo sa ich nemohol dožadovať,\ndokiaľ existovala prekážka odsúdenia páchateľa. Vážnym zásahom do stability právnych\nvzťahov by bolo, ak by sa na základe dovolania niektorej z dvoch hlavných strán v trestnom\nkonaní alebo dovolania ministra spravodlivosti Slovenskej republiky nový právny stav\nvzniknutý po zahladení odsúdenia spojeného s fikciou neodsúdenia zvrátil. Pokiaľ po\npodaní dovolania došlo k zahladeniu odsúdenia spojeného s fikciou neodsúdenia, dovolací\n7\n\nsúd musí dovolanie smerujúce svojimi účinkami proti neexistujúcemu rozhodnutiu\nodmietnuť podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku ako neprípustné.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu\nnaň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli\nporušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu\nna to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\nPodľa presvedčenia sťažovateľa postupom a uznesením najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu označených práv, a to tým, že sa tento podstatou dovolacích námietok\nsťažovateľa nezaoberal, vychádzajúc z názoru, že vykonaním peňažného trestu sa na\nsťažovateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.\nNajvyšší súd je tej mienky, že vo svojom uznesení náležite a vnútorne konzistentne\nodôvodnil svoje právne závery.\nZ pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že rozhodujúce skutkové\nokolnosti prípadu sú medzi účastníkmi konania nesporné. Naproti tomu ako sporná sa javí\nprávna otázka, či v dôsledku vykonania peňažného trestu jeho zaplatením a z toho\nvyplývajúcim zahladením odsúdenia priamo zo zákona s účinkom, že sa na obvineného\nhľadí, ako keby odsúdený nebol, dochádza aj k zániku možnosti preskúmať na základe\ndovolania\n\nako\n\nmimoriadneho\n\nopravného\n\nprostriedku\n\nzákonnosť\n\nprávoplatného\n\nodsudzujúceho rozsudku. Kým podľa sťažovateľa to možné je, najvyšší súd túto možnosť\nvylučuje.\nPodľa § 92 ods. 2 Trestného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2014 ak ide\no odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až k) k zahladeniu dochádza ich vykonaním.\n\n9\n\nPodľa § 32 písm. d) Trestného zákona za spáchané trestné činy môže súd uložiť\npáchateľovi, ktorý je fyzickou osobou len peňažný trest.\nPodľa § 93 ods. 1 Trestného zákona ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na\npáchateľa, ako keby nebol odsúdený.\nÚstavný súd sa uvedenou právnou problematikou v minulosti už viackrát zaoberal\na vzhľadom na rozporné stanoviská II. senátu a III. senátu došlo k postupu podľa § 6 zákona\no ústavnom súde, pričom bolo prijaté stanovisko na zjednotenie odchylných právnych\nnázorov v tomto znení:\nOdsúdenému, ktorému bol uložený peňažný trest a ktorý tento uložený peňažný trest\nvykonal zaplatením sumy peňažného trestu, nemožno odoprieť právo podať dovolanie len\nz dôvodu, že jeho odsúdenie bolo zahladené, keďže by tým neprimeraným spôsobom\na v rozpore s podstatou a účelom inštitútu dovolania došlo k obmedzeniu prístupu\nodsúdeného k súdnej ochrane, čím by sa zasiahlo do podstaty a zmyslu základného práva na\nsúdnu ochranu (PLz. ÚS 4/2015­11 z 18. marca 2015).\nZ citovaného zjednocujúceho stanoviska vyplýva predovšetkým neakceptovateľnosť\nargumentu najvyššieho súdu, podľa ktorého by priznanie práva podať dovolanie v danom\nprípade bolo v rozpore s princípom rovnosti procesných strán, pretože ak by túto možnosť\nmal odsúdený, nutne by musela byť pripustená aj u generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“), ktorý by mohol podať dovolanie aj\nv neprospech odsúdeného smerujúce k zhoršeniu jeho postavenia, čo by následne\numožňovalo otvorenie už ukončeného trestnoprávneho vzťahu a zvrátenie priaznivých\nvýsledkov pre odsúdeného spočívajúcich v tom, že sa neho hľadí, akoby odsúdený nebol.\nTakúto argumentáciu najvyššieho súdu možno považovať za redukciu zákonom\nustanovených podmienok, dôvodov a okruhu osôb oprávnených podať dovolanie.\nLegalizujúcim\n\ndôvodom\n\ntakejto\n\nredukcie\n\nnemôže\n\nbyť\n\nargumentácia\n\nzaložená\n\nna rešpektovaní princípu rovnosti procesných strán, keďže neexistuje legitímny dôvod ani\n10\n\ncieľ, pre ktorý by nebolo možné priznať rovnaké procesné práva pre všetky procesné strany.\nV danom prípade ide o priznanie práva podať dovolanie aj voči rozhodnutiu, ktoré vykazuje\nnezákonnosť a ktoré odsúdený medzičasom vykonal. Priznanie, a teda uplatnenie tohto\nprocesného práva vo svojich dôsledkoch znamená naplnenie, a nie popretie podstaty\nprincípu rovnosti procesných strán.\nNad rámec uvedenej argumentácie možno poukázať na to, že v rámci princípu\nrovnosti procesných strán generálny prokurátor nepochybne môže podať dovolanie proti\nprávoplatnému oslobodzujúcemu rozsudku, čo následne tiež umožňuje otvorenie\ntrestnoprávneho vzťahu, ktorý už bol ukončený, a to v spojení so zvrátením priaznivých\ndôsledkov pre stíhaného spočívajúcich v tom, že oslobodením spod obžaloby došlo\nk deklarovaniu jeho neviny. Pritom nemožno mať najmenšie pochybnosti o tom, že\nprávoplatný oslobodzujúci rozsudok treba považovať za omnoho priaznivejší než\nprávoplatný odsudzujúci rozsudok spojený s fikciou, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby\nodsúdený nebol.\nĎalej zo zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že neprípustnosť dovolania podaného\nodsúdeným, ktorý už vykonal uložený trest, nemožno bez ďalšieho vyvodzovať ani\nz explicitného znenia príslušných ustanovení Trestného poriadku vzťahujúcich sa na\ndovolanie. Za rozhodnutie, ktorým bola vec právoplatne skončená, je potrebné podľa\nustanovenia § 368 ods. 1 Trestného poriadku považovať právoplatné rozhodnutie súdu\nvo veci samej, ktorým je okrem iného aj rozsudok, ktorým bol uložený trest, resp. ochranné\nopatrenie, alebo bolo upustené od potrestania. V tejto súvislosti nemožno za ústavne\nudržateľné považovať právne závery najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že odsudzujúcim\nrozsudkom treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky, že sa na\npáchateľa hľadí ako na odsúdeného.\nNa rozdiel od tohto právneho názoru najvyššieho súdu je ústavný súd tej mienky, že\nz hľadiska prípustnosti dovolania je bez významu, či sa v dôsledku zahladenia odsúdenia\nhľadí na osobu odsúdeného ako na osobu, ktorá odsúdená nebola, keďže z hľadiska\n11\n\nprípustnosti dovolania je rozhodujúce to, či existuje odsudzujúce rozhodnutie a či toto\nnadobudlo právoplatnosť. Inými slovami, podmienkou podania dovolania je existencia\nsamotného odsúdenia páchateľa. Naopak, podmienkou dovolania nie je absencia zahladenia\nodsúdenia spojená so zákonnou fikciou neodsúdenia. Fikcia neodsúdenia sťažovateľa\nvyplýva z vykonania uloženého peňažného trestu na základe právoplatného odsudzujúceho\nrozsudku, pričom odopretím práva podať dovolanie proti takémuto právoplatnému\nrozhodnutiu by nebolo možné naplniť deklarovaný účel inštitútu dovolania, ktorým je\nodstrániť účinky založené nezákonným právoplatným rozhodnutím.\nNemožno sa bez výhrad stotožniť ani s tým záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého\nzahladením odsúdenia spojeným s fikciou neodsúdenia môže odsúdená osoba preukazovať\nstav svojej bezúhonnosti. Najvyšší súd totiž opomenul, že zahladenie odsúdenia spojené so\nzákonnou fikciou neodsúdenia neznamená zánik všetkých nepriaznivých účinkov spojených\ns odsúdením, keďže tieto nemožno obmedzovať výlučne na skutočnosť, že vo výpise z\nregistra trestov sa zahladené odsúdenia neuvádzajú. Existencia odsudzujúceho rozhodnutia\ntotiž uplatnením fikcie neodsúdenia nezaniká, pričom trest, ktorý odsúdený vykonal a ktorý\nmu bol zahladený, má stále platný právny základ v odsudzujúcom rozhodnutí. Vykonaný a\nzahladený trest postihuje páchateľa aj sekundárne, lebo zakladá pre poškodeného právny\ntitul na uplatnenie práva na náhradu škody a trov. Osobitne treba zdôrazniť, že zahladením\nodsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za\ntrestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.\nNapokon možno ešte dodať, že, vychádzajúc z právneho názoru najvyššieho súdu, by\nzrejme v prípade zahladenia odsúdenia s účinkami fikcie neodsúdenia nebolo možné účinne\npodať ani návrh na obnovu konania, hoci by dodatočne vyšli najavo dôkazy preukazujúce\nnevinu odsúdeného. Takýto následok je zrejmým popretím základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Navyše neprípustnosť mimoriadneho\nopravného prostriedku znemožňuje, aby takáto osoba uplatnila nárok na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným odsúdením.\n\n12\n\nVzhľadom na všetky uvedené argumenty došlo k porušeniu základného práva na\nsúdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, ako aj práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru (bod 1\nvýroku nálezu).\nZároveň to znamená, že už nie je potrebné osobitne sa zaoberať namietaným\nporušením čl. 35 ods. 1 ústavy.\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde, ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Tdo V 12/2013 z 21. novembra 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu). V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nSťažovateľ požadoval úhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 340,90 €.\nÚstavný súd mu priznal úhradu trov jeho právneho zastúpenia advokátom, a to za 2 úkony\nprávnych služieb v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť) po 134 €, ako aj\nrežijný paušál 2­krát po 8,04 €. Okrem toho priznal aj 20 % dane z pridanej hodnoty, teda\n56,81 €. Náhradu trov priznal celkom vo výške 340,86 € (bod 3 výroku nálezu).\nNebolo možné vyhovieť ďalším požiadavkám sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).\nSťažovateľ\n\npožadoval\n\npriznanie\n\nnáhrady\n\nza\n\nmajetkovú\n\nujmu\n\nspočívajúcu\n\nv zaplatených trovách právneho zastúpenia vo výške 174,94 € a v uhradení peňažného trestu\nvo výške 400 €. Domáhal sa tiež peňažnej náhrady vo výške 1 000 € za psychickú ujmu\n13\n\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím a stratou možnosti voľného pohybu z dôvodu účasti na\npojednávaniach.\nNároky na náhradu za majetkovú ujmu (trovy 174,94 € a peňažný trest 400 €) nie sú\nv príčinnej súvislosti s namietaným porušením práv sťažovateľa v dovolacom konaní,\na preto im nebolo možné vyhovieť. Navyše by tieto nároky prichádzali do úvahy až potom,\nčo by došlo k zrušeniu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.\nNárok sťažovateľa na zaplatenie peňažnej náhrady za psychickú ujmu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím najvyššieho súdu nebolo možné akceptovať. Podľa názoru\nústavného súdu vyslovením porušenia označených práv sťažovateľa, zrušením uznesenia\nnajvyššieho súdu a vrátením veci na ďalšie konanie bola sťažovateľovi poskytnutá\ndostatočná satisfakcia.\nUplatnený nárok na peňažnú náhradu za psychickú ujmu spôsobenú stratou možnosti\nvoľného pohybu z dôvodu účasti na pojednávaniach taktiež nie je v príčinnej súvislosti\ns porušením práv sťažovateľa v dovolacom konaní. Takýto nárok by prichádzal do úvahy\npotom, čo by v novom konaní bolo dovolaniu sťažovateľa vyhovené.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou\nrozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2015\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "priestupok", "trest", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti", "trestný čin-prečin", "priestupok", "pokuta"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04c928b6-cab7-4f82-b5d3-814eb34e4476", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.4.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 4/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 4/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.4.2015.1"}, {"guid": "06aa3574-d843-4725-95a1-b547a42df372:7abab84a-ed03-4c3d-af38-b6f21da08863", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5412010047.1", "spisova_znacka": "2To/2/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/2/2013 z 19. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-02-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5412010047.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d4ba8670-f3e9-4a7b-85e2-cf93450ea68b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.863.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 863/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 863/2016 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.863.2016.1"}, {"guid": "ussr:7ab01bcc-85f4-46cb-aa19-50632d5f64ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.437.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 437/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 437/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.437.2016.1"}, {"guid": "ussr:d544031b-934d-41ab-a297-7706a16164b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.481.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.481.2015.2"}, {"guid": "ussr:33c09c7e-d471-486d-8bb0-2e909878d3e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.249.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2015 z 12. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.249.2015.2"}, {"guid": "ussr:f217093f-8037-4681-80f6-5b815f45fb7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.173.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 173/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 173/2015 z 28. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.173.2015.1"}, {"guid": "0fc4f9d7-c24f-41b4-b7d1-078aca3bc7e7:21f8abe7-b23c-4901-90e8-74cdf4bd9ae1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1", "spisova_znacka": "14Co/42/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/42/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1"}, {"guid": "fd931673-e258-4fd8-aa05-3661f034c031:63808312-a126-443a-b19a-6d6423c32a64", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1220206385.12", "spisova_znacka": "B2-26C/41/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-26C/41/2020 z 6. 11. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1220206385.12"}]}