{"guid": "ussr:a3268d3c-e2da-4392-846b-c6aadaeb0d27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.452.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 452/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 452/2015 z 29. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. júla 2015, sp. zn. II. ÚS 452/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.452.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-07-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a3268d3c-e2da-4392-846b-c6aadaeb0d27", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.452.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.452.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.452.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 452/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Branislavom Samcom, Sad SNP 668/8, Žilina,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 54/2012 z 22. novembra\n2012 a jeho dopĺňacím uznesením sp. zn. 2 Obo 54/2012 z 3. januára 2013 a porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 30 Cb 404/1995­Že z 3. mája 2012 a postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Branislavom Samcom, Sad SNP 668/8, Žilina, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obo 54/2012 z 22. novembra 2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu“) a jeho dopĺňacím uznesením sp. zn. 2 Obo 54/2012 z 3. januára 2013\n(ďalej len „napadnuté dopĺňacie uznesenie najvyššieho súdu“) a porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n30 Cb 404/1995­Že z 3. mája 2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“)\na postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení žalobcu\núčastníkom napadnutého konania vedeného krajským súdom, ktorého predmetom bolo\nrozhodovanie\n\no jeho\n\nžalobe,\n\nktorou\n\nsa\n\ndomáhal\n\nzaplatenia\n\npeňažného\n\nplnenia\n\ns príslušenstvom. Krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a sťažovateľa\nzaviazal na náhradu trov konania. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal\nsťažovateľ odvolanie. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Obo 54/2012 z 22. novembra 2012\nnapadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil vo výroku, ktorým žalobu zamietol,\na vo výroku o trovách konania ho zrušil a vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nNapadnutým dopĺňacím uznesením najvyšší súd uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť\nžalovanej trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Sťažovateľ podal proti\nnapadnutému rozsudku najvyššieho súdu dovolanie. Dovolací súd uznesením sp. zn.\n2 Obdo V 17/2013 z 24. februára 2015 dovolanie odmietol a zaviazal sťažovateľa na\nzaplatenie trov dovolacieho konania.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n\n2\n\n„Porušovatelia označili ako jeden a hlavný dôvod zamietnutia žaloby Sťažovateľa.\npremlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukazovali na ustanovenie § 107\nods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného\nobohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo\nk bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. O tom, že došlo k získaniu\nbezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové\nokolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor,\na to aspoň v takej výške, že právo na jeho vydanie možno uplatniť na súde. Rozhodujúca je\nskutočná a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1\nObčianskeho zákonníka.\nPodľa verejne dostupného výpisu z katastra nehnuteľností vedeného Okresným\núradom\n\nkatastrálnym odborom,\n\npre kat. územie\n\nje zrejmé, že\n\ndelimitačný protokol, na základe ktorého žalovaná nadobudla vlastnícke právo k domu\ns. č.\n\nna pare. C KN č.\n\nbol zapísaný do listu vlastníctva vedeného\n\npríslušným katastrálnym úradom až v roku 1994 (znenie zápisu: DELIM. PROTOKOL\n­16/92; ZIADOST ­ 69/92; 70/92; ROZH. POLN. ­ 725/1993­212/SA­27/94)...\nAj keď je v tomto prípade s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 vtedy platného\nkatastrálneho zákona nepochybné, že žalovaná nadobudla vlastníctvo k pekárni už\nsamotnou delimitáciou v roku 1992, zápis príslušného delimitačného protokolu do katastra\nnehnuteľností bol realizovaný až začiatkom roku 1994, t. j. až v tomto okamihu sa\nSťažovateľ objektívne mohol dozvedieť, kto sa na jeho úkor obohatil a až vtedy mohla začať\nplynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie Sťažovateľovho práva.\nSťažovateľ pritom vychádza zo znenia ustanovenia § 11 vtedy platného katastrálneho\nzákona, ktoré rieši dobromyseľnosť toho, kto vychádza zo zápisu v katastri nehnuteľností\nv tom smere, že tento stav zodpovedá skutočnému stavu veci...\nAk mu aj žalovaná doručila listom zo dňa 22. 7. 1993 výzvu na vypratanie\nnehnuteľnosti ­ domu (pekárne) s. č.\n\nv tejto výzve nepreukázala svoje vlastnícke právo\n\nk stavbe, preto z tejto výzvy žalovaný mohol maximálne získať znalosť, kto ho žiada\no vypratanie nehnuteľnosti, do ktorej vložil investície, avšak objektívne nemohol mať\nustanovením § 107 ods. 1 predpokladanú skutočnú znalosť,, kto je vlastníkom pekárne\n3\n\ns. č.\n\n, t. j. voči komu sa môže žalobou domáhať vydania plnenia z bezdôvodného\n\nobohatenia...\nVo svetle prezentovaných skutočností je totiž vylúčené, aby mal skutočnú znalosť\no subjekte povinnom na vydanie bezdôvodného obohatenia pred 1. 1. 2014, t. j. žaloba bola\nnepochybne podaná v rámci plynutia subjektívnej 2­ročnej premlčacej lehoty.\nZ uvedeného dôvodu súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, pričom tento postup možno opodstatnene kvalifikovať ako aplikáciu majúcu za\nnásledok porušenie základných práv a slobôd Sťažovateľa; ktorá sa javí v konkrétnom\nprípade nesprávnou, takže ju objektívne nemožno akceptovať.“\nPodľa názoru sťažovateľa sú napadnuté rozsudky krajského súdu a najvyššieho súdu,\nako i napadnuté dopĺňacie uznesenie najvyššieho súdu „nepreskúmateľné s ohľadom na\nnedostatky v ich odôvodnení, v čoho dôsledku došlo k porušeniu práva účastníka konania\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd“.\nSťažovateľ poukazuje tiež na skutočnosť, že mu „nie sú známe skutočné dôvody na 4­\nnásobnú výmenu sudcov v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn.\n30 Cb 404/1995­Že, ani či tieto zmeny boli vykonané v súlade so zákonom, rozvrhom práce\nKrajského súdu Banská Bystrica, náhodným výberom a s použitím technických\na programových prostriedkov, preto namieta porušenie základného práva na zákonného\nsudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR)“.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu Banská\nBystrica zo dňa 3. 5. 2012 č. k. 30 Cb/404/1995­Že porušené boli.\n\n4\n\nZákladné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 22. 11. 2012 č. k. 2 Obo 54/2012 v spojení s Dopĺňacím\nuznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 3. 1. 2013 č. k. 2 Obo 54/2012 porušené boli.\nZákladné právo Sťažovateľa na zákonného sudcu zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky v konaní pred Krajským súdom Banská Bystrica sp. zn.\n30 Cb/404/1995­Že porušené bolo.\nSťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000,­ € (slovom\ntridsaťtisíc eur), ktoré sú Krajský súd Banská Bystrica a Najvyšší súd Slovenskej republiky\npovinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nÚstavný súd rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 11. 2012 č. k. 2 Obo 54/2012\nv spojení s Dopĺňacím uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 3. 1. 2013\nč. k. 2 Obo 54/2012, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa\n3. 5. 2012 č. k. 30 Cb/404/1995­Že zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nKrajský súd Banská Bystrica a Najvyšší súd Slovenskej republiky, sú povinní\nspoločne a nerozdielne uhradiť Sťažovateľovi trovy konania vo výške 1.219,10 € do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nSťažovateľ zároveň navrhuje, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil\nvykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5\n\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí\n\n6\n\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.\nÚS 115/07).\nSťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu, ktorým zamietol jeho žalobu, a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť najvyšší súd ako odvolací súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní\nsťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom a napadnutým dopĺňacím\nuznesením najvyššieho súdu\nVo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd považuje za potrebné z hľadiska limitov\nústavnej kontroly rozhodnutí všeobecných súdov poukázať na svoju ustálenú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\n\n7\n\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za\nzjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré\nmôžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny\nrozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti\nalebo\n\nrozhodovaní\n\npríslušného\n\norgánu\n\nverejnej\n\nmoci,\n\nposudzovaná\n\nv kontexte\n\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n8\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,\nIII. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nK porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola\nkomukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\n9\n\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale\nnemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby\nna každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303­B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom pre\nzákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na\nposkytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba\nmať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nZ už uvedeného (pozri najmä časť I tohto uznesenia) vyplýva, že podľa tvrdenia\nsťažovateľa k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru malo dôjsť napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým bol v časti\n\n10\n\nvýroku o zamietnutí žaloby sťažovateľa potvrdený napadnutý rozsudok krajského súdu\nv spojení s napadnutým dopĺňacím uznesením najvyššieho súdu.\nV súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa ústavný súd považuje za\npotrebné poukázať na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu,\nv ktorej sa okrem iného uvádza:\n„Najvyšší súd v predmetom konaní, na základe odvolania žalobcu preskúmal\nrozsudok krajského súdu, ktorým žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia 38 526,33 Eur\ns príslušenstvom zamietol. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bolo premlčanie práva\no vydanie bezdôvodného obohatenia.\nV ustanoveniach § 100 až § 114 Občianskeho zákonníka je upravené premlčanie\npráva. Právna úprava premlčania má kogentnú povahu. Podstata premlčania spočíva\nv tom, že pokiaľ sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčacia doba)\nnevykonáva, alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného\norgánu, nemôže byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. Ak sa teda dlžník na súde dovolá\npremlčania veriteľovho práva, súd je povinný na vznesenú námietku premlčania vždy\nprihliadnuť a podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie veriteľovi\nprávo priznať.\nOtázkou premlčania uplatneného nároku sa musí súd zaoberať na námietku vždy ako\notázkou primárnou, a až následne posudzovať žalobcom uplatnený nárok meritórne. Zásada\nhospodárnosti konania musí viesť teda konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil\nv konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti\ntakýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby\nvykonávania ďalších dôkazov na zistenie, napr. výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného\nobohatenia, škody a podobne. So zreteľom na vyššie uvedené, ako aj odvolací dôvod\nžalobcu, týkajúci sa námietky premlčania, najvyšší súd najskôr posúdil premlčanie práva\nžalobcu.\nPodľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia\nz bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že\ndošlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.\n11\n\nO tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený\ndozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie\nbezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške, že právo na jeho vydanie\nmožno uplatniť na súde. Rozhodujúca je skutočná a nie predpokladaná znalosť okolností\nuvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nPodľa názoru najvyššieho súdu, krajský súd v prejednávanej veci dospel k správnemu\nprávnemu záveru o premlčaní žalobcom uplatňovaného práva s poukázaním na vznesenú\nnámietku premlčania zo strany žalovanej, t. j., že žalobca svoj nárok neuplatnil v dvojročnej\npremlčacej dobe v zmysle citovaného ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka.\nSúd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako\nobčianskoprávny, nakoľko neboli splnené podmienky aplikácie ust. § 261 Obch. zák.\nTvrdenie žalobcu, založené na rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Cdo/98, spočívajúce v tom, že námietka premlčania, vznesená žalovanou, je\nvšeobecná, považuje najvyšší súd za neopodstatnené. V podaní z 25. augusta 2003 (č. l. 67)\nžalovaná uviedla, že nárok žalobcu považuje za premlčaný, pretože pekáreň bola\nv prevádzke od decembra 1992 a žaloba bola podaná 24. 10. 1995 po uplynutí premlčacej\nlehoty. Vzhľadom na stanovisko uvedené v citovanom rozhodnutí a podanie žalovanej, nie je\nmožné uzavrieť, že žalovaná sa len všeobecne vyjadrovala k časovému aspektu uplatneného\nnároku.\nDôvodná nie je ani námietka žalobcu, že premlčacia lehota sa počíta odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku sp. zn. 13 C 496/93 o vypratanie nehnuteľnosti, teda od 5. mája\n1995. Najvyšší súd súhlasí s právnym názorom krajského súdu, že najneskôr od 22. júla\n2003 začala plynúť premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\npretože po doručení výpovede žalobcovi dňa 28. marca 2003, podaním z 22. júla 2003\nžalovaná vyzvala žalobcu na vypratanie nehnuteľností. Výzva na vypratanie nehnuteľností je\nokolnosť, na základe ktorej žalobca vedel, že preinvestované finančné prostriedky na\nrekonštrukciu nehnuteľnosti predstavujú bezdôvodné obohatenie žalovanej. V uvedenom\nčase žalobca taktiež vedel vyčísliť výšku bezdôvodného obohatenia, preto žalobou uplatnené\nprávo je premlčané a súdy museli k námietke premlčania prihliadnuť.\n\n12\n\nŽalobca v súvislosti so začiatkom plynutia premlčacej lehoty poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky M Cdo2/01, v ktorom sú riešené otázky\ndobromyseľnosti držiteľov nehnuteľnosti, zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov,\ndobrej viery, neplatnosti kúpnej zmluvy a splatnosti záväzku. Zásada legitímnych očakávaní\nsleduje, aby v rámci rozhodovacej činnosti súdov nevznikali excesívne odklony v skutkovo\nzhodných alebo podobných prípadoch. Nakoľko prejednávaná vec, podľa názoru\nnajvyššieho súdu, nie je obdobná veci riešenej rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky M Cdo2/01, k uvedenému rozsudku neprihliadol...\nOstatné námietky žalobcu súvisiace s oprávnenosťou žaloby (výška nároku,\nzapočítanie, znalecké dokazovanie), sú po dôvodne vznesenej námietke premlčania právne\nirelevantné, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, po dôvodne vznesenej námietke\npremlčania už nie je opodstatnené skúmať oprávnenosť žaloby.“\nVo vzťahu k napadnutému dopĺňaciemu uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ len\nvšeobecne namieta jeho nepreskúmateľnosť. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na\nrelevantnú časť odôvodnenia napadnutého dopĺňacieho uznesenia, v ktorej sa uvádza:\n„Nakoľko odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodol a žalovaná bola\nv konaní úspešná, odvolací súd jej podľa ust. § 166 O. s. p. a ust. § 224 ods. 1 v spojení\ns ust. § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú\nz odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo 6. júla 2012)\n499,57 eur a paušálnej náhrady výdavkov 7,63 eur, čo je spolu 507,20 eur (§ 10 ods. 1, §\n16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).“\nVychádzajúc\n\npredovšetkým\n\nz citovaného,\n\nústavný\n\nsúd\n\nzastáva\n\nnázor,\n\nže\n\nargumentácia najvyššieho súdu zodpovedá príslušným ustanoveniam Občianskeho\nzákonníka, Občianskeho súdneho poriadku, ako i vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (v súvislosti s odôvodnením napadnutého\ndopĺňacieho uznesenia). Najvyšší súd, potvrdzujúc zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého\nstupňa, jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoj právny názor v súvislosti s posúdením otázky\n13\n\npremlčania práva všeobecne, ako i začatia plynutia premlčacej lehoty. Taktiež\nakceptovateľným spôsobom odôvodnil, prečo sa nezaoberal posudzovaním ostatných\nnámietok sťažovateľa súvisiacich s oprávnenosťou žaloby. Ústavný súd rešpektuje, že je\nprimárnou úlohou všeobecného súdu vykladať zákony a ďalšie právne predpisy, pričom\nprávny názor najvyššieho súdu a jeho závery možno v posudzovanej veci považovať za\nzrozumiteľné, logické a vyvážené, a preto z ústavného hľadiska za akceptovateľné\na udržateľné.\nNa základe uvedeného ústavný súd, poukazujúc na svoj ustálený právny názor, podľa\nktorého základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nneznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom\n(III. ÚS 3/97, II. ÚS 141/04), dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi\nnapadnutým rozsudkom, ako i napadnutým dopĺňacím uznesením najvyššieho súdu\na obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nneexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa\nuž nezaoberal jeho ďalšími návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júla 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "bezdôvodné obohatenie", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:72e61d43-0944-4b68-86f9-e8f1f935f168", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 141/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 141/04 z 3. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-03", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72e61d43-0944-4b68-86f9-e8f1f935f168"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "d8708356-4415-4a4c-a50a-c475e5888d59:2d589018-8d28-48e2-b103-5fd7ac1e2cd0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6095899779.12", "spisova_znacka": "30Cb/404/1995", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Cb/404/1995 z 2. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-05-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6095899779.12"}], "citovane_v": [{"guid": "15d3b164-5832-447e-bc8a-c8a0a781fab1:4bb961de-ddab-4f6f-82a2-9cc22bbb3512", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7117211633.2", "spisova_znacka": "2Cdo/309/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/309/2021 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7117211633.2"}, {"guid": "1b681218-6f21-4da0-9f19-e9ae2c88dfd0:f7ecd391-34b2-45a2-af6c-eff2d2ceb9cf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1121205902.2", "spisova_znacka": "5Co/84/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/84/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1121205902.2"}]}