{"guid": "ussr:22435212-09a6-4791-ab6b-a4fd20bf7bb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.440.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 440/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 440/2015 z 21. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júla 2015, sp. zn. II. ÚS 440/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.440.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-07-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/22435212-09a6-4791-ab6b-a4fd20bf7bb6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.440.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.440.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.440.2015.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 440/2015­18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Orosza\na Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life\nživotná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nJUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Rastislavova 68, Košice, konajúcou prostredníctvom konateľa\na\n\nadvokáta\n\nJUDr.\n\nDaniela\n\nBlyšťana,\n\nvedené\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\nRvp 13344/2014\n\na sp. zn. Rvp 13351/2014, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 ECdo 119/2013 a jeho uznesením z 25. júla 2014 a v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 ECdo 126/2013 a jeho uznesením z 11. júna 2014, postupom\nKrajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoE 121/2012 a jeho\nuznesením z 29. októbra 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CoE 295/2012 a jeho\nuznesením z 30. januára 2013, ako aj postupmi Okresného súdu Košice­okolie v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17 Er 1384/2011 a jeho uznesením z 20. apríla 2012 a Okresného súdu\nRožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 804/2012 a jeho uznesením zo 17. augusta\n2012, a takto\n\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vedené pod sp.\nzn. Rvp 13344/2014 a sp. zn. Rvp 13351/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude\nďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13344/2014.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. októbra 2013\na 10. októbra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa,\na. s., Garbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 13344/2014\na sp. zn. Rvp 13351/2014, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 ECdo 119/2013 a jeho uznesením z 25. júla 2014\na v konaní vedenom pod sp. zn. 6 ECdo 126/2013 a jeho uznesením z 11. júna 2014 (spolu\nďalej aj „napadnuté uznesenia najvyššieho súdu“), postupom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoE 121/2012 a jeho uznesením\nz 29. októbra 2012 a v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CoE 295/2012 a jeho uznesením\nz 30. januára 2013 (spolu ďalej aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“), ako aj postupom\n\n2\n\nOkresného súdu Košice­okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 1384/2011 a jeho\nuznesením z 20. apríla 2012 a Okresného súdu Rožňava (spolu ďalej len „okresné súdy“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 804/2012 a jeho uznesením zo 17. augusta 2012 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenia okresných súdov“).\nZ obsahu sťažností a z príloh k nim priložených vyplýva, že sťažovateľka ako subjekt\npodnikajúci v oblasti poisťovníctva uzavrela s povinnými poistné zmluvy, v ktorých boli\ndojednané tzv. rozhodcovské doložky, podľa ktorých všetky spory súvisiace s týmito\npoistnými zmluvami budú riešené pred rozhodcovským súdom. Sťažovateľka si následne\npred rozhodcovským súdom uplatnila svoje nároky voči povinným a tieto jej boli priznané\nrozhodcovskými rozsudkami (rozsudky Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2 C 1579/2009\nz 8. marca 2010 a sp. zn. 3 C 415/2010 z 21. septembra 2010 o uložení povinnosti\npovinným zaplatiť sťažovateľke dlžné poistné s úrokom z omeškania a trovy\nrozhodcovského konania), na základe ktorých ako exekučných titulov podala návrhy\nna vykonanie exekúcií voči povinným.\nOkresné súdy v exekučných veciach sťažovateľky o vymoženie dlžnej sumy\ns príslušenstvom potom, ako sťažovateľka na ich výzvu predložila poistnú zmluvu a poistné\npodmienky tvoriace súčasť poistnej zmluvy, napadnutými uzneseniami zamietli žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Sťažovateľka ďalej uvádza,\nže o jej žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté bez\nnariadenia pojednávania, hoci okresné súdy vykonali samostatné nové dokazovanie\nskutkového stavu (okresné súdy nevychádzali podľa sťažovateľky z obsahu rozhodcovského\nspisu, ale nanovo konštruovali skutkový stav prostredníctvom listinných dôkazov, ktoré si\nod nej vyžiadali, na základe ktorých dospeli k opačným právnym záverom ako arbitrážne\nsúdy v označených konaniach, čo viedlo k faktickému zrušeniu účinkov rozhodcovských\nrozsudkov ako exekučného titulu sťažovateľky).\n\n3\n\nSťažovateľka podala proti uzneseniam okresných súdov odvolania, o ktorých krajský\nsúd, stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi okresných súdov, rozhodol tak,\nže uznesenia okresných súdov svojimi napadnutými uzneseniami potvrdil.\nSťažovateľka podala proti napadnutým uzneseniam krajského súdu dovolania.\nPrípustnosť dovolaní vyvodzovala okrem iného z § 237 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“), pričom namietala, že súdy jej odňali možnosť konať pred súdom.\nOdňatie možnosti konať pred súdom spočíva podľa nej v tom, že okresné súdy vo veciach\nvykonali dokazovanie listinami (poistnou zmluvou a poistnými podmienkami), napriek\ntomu vo veci nenariadili pojednávanie, a tak neoboznámili sťažovateľku ako účastníčku\nkonaní s vykonanými dôkazmi a neumožnil jej vyjadriť sa k nim, pričom krajský súd takýto\npostup okresných súdov potvrdzujúcimi uzneseniami odobril a s dôkazmi navrhnutými\nsťažovateľkou sa nijako nevyrovnal.\nTakýto postup je podľa sťažovateľky v rozpore so zákonom, pričom v tejto súvislosti\npoukazuje aj na judikatúru najvyššieho súdu, Súdneho dvora Európskej únie a aj ústavného\nsúdu, ktoré s vecou súvisia (predovšetkým Plz. ÚS 1/2014 a II. ÚS 499/2012).\nPodľa\n\nsťažovateľky\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nako\n\nsúd\n\ndovolací\n\n„Napriek\n\nuvedeným\n\nústavnoprocesným pochybeniam okresného a krajského súdu, napriek arbitrárnym\nsvojvoľným záverom okresného súdu vo veci určenia neprijateľnosti podmienky, napriek\nnepreskúmateľným záverom krajského súdu, Najvyšší súd SR nezistil prípustnosť dovolania,\ni keď mu je dozaista známe, že porušenie základného práva účastníka konania zo strany\nsúdu zakladá prípustnosť dovolania vždy.“. Sťažovateľka považuje za nesprávny záver\nnajvyššieho súdu vyjadrený v napadnutom uznesení, podľa ktorého nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia súdu zakladá vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP,\na nie vadu konania v zmysle § 237 písm. f) OSP.\n\n4\n\nSťažovateľka považuje za jediné a ústavne kompatibilné rozhodnutie ústavného súdu\nvo\n\nveciach\n\nexekučných\n\nkonaní\n\nzačatých\n\nz jej\n\nstrany\n\n„nález\n\nústavného\n\nsúdu\n\nč. II. ÚS 499/2012“.\nSťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči skutkovým a právnym záverom\nkrajského súdu, a tiež namieta jeho nedostatočné odôvodnenie.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal\njej sťažnosti\n\nna\n\nďalšie konanie a nálezom vyslovil,\n\nže označenými\n\npostupmi\n\na rozhodnutiami okresných súdov, krajského súdu a najvyššieho súdu boli porušené jej\nzákladné práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu, aby označené\nrozhodnutia okresných súdov, krajského súdu a najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a aby jej priznal úhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n\n5\n\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K spoločnému prerokovaniu vecí\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti\nkonania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu\nsúvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné\nustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1\nOSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred\nústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež\nprihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, krajského súdu a najvyššieho súdu, proti\nktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy,\ntak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nII.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami\nokresných súdov a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu\nV čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba\nvtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.\nNamietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky\n\n6\n\nnezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany\ntohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne\niným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie\n(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,\nII. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nZásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\nPokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení\nexekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto\nuzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj\nvyužila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup,\nktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským\nsúdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuť pre\nnedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nIII.3 K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami\nkrajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, ako aj napadnutými\nuzneseniami najvyššieho súdu a postupom, ktorý prechádzal ich vydaniu\n\n7\n\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV.\nÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči skutkovým a právnym záverom\nkrajského súdu vyjadreným v napadnutých uzneseniach, ktorými potvrdil uznesenia\nokresných súdov o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, a tiež\nnamieta nedostatočné odôvodnenie napadnutých uznesení, ako aj skutočnosť, že krajský súd\nsa v nich nevysporiadal ústavne akceptovateľným spôsobom s jej s odvolacími dôvodmi.\nNámietky, ktoré sťažovateľka formuluje proti napadnutým uzneseniam najvyššieho\nsúdu ako dovolacieho súdu, sú založené predovšetkým na jej nesúhlase s názorom\ndovolacieho súdu, podľa ktorého v jej veciach neboli naplnené dôvody prípustnosti\ndovolania podľa § 237 písm. f) OSP, hoci okresné súdy v predmetných veciach podľa jej\ntvrdenia vykonali dokazovanie listinami (poistnou zmluvou a poistnými podmienkami), ale\nnapriek tomu v predmetných veciach nenariadili pojednávania, a tak ju ako účastníčku\nkonaní neoboznámili s vykonanými dôkazmi a neumožnili jej vyjadriť sa k nim, pričom\nkrajský súd takýto postup okresných súdov potvrdzujúcimi uzneseniami odobril.\nSťažovateľka tiež tvrdí, že napadnuté uznesenia najvyššieho súdu sú nedostatočne\nodôvodnené.\n8\n\nV nadväznosti na námietky sťažovateľky ústavný súd v prvom rade poukazuje na\nsvoju konštantnú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže ustanoveným postupom domáhať svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala... a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným\ndôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n\n9\n\nV súlade s čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nÚstavný súd poznamenáva, že prípadné porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 36\nlistiny) a jeho porovnateľného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru\nmožno posudzovať spoločne, keďže nie sú medzi nimi zásadnejšie odlišnosti\n(m. m. IV. ÚS 195/07).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\n\n10\n\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nII.2.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy a listiny a práva\npodľa dohovoru napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu a postupom, ktorý\npredchádzal ich vydaniu\nZ už uvedeného vyplýva, že podstatu argumentácie sťažovateľky tvorí námietka, že\nokresné súdy pri rozhodovaní o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie\nexekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku vykonali dokazovanie bez toho, aby nariadili\npojednávanie, čím jej odňali možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, prípadne\nnavrhnúť vlastné dôkazy na vyvrátenie záverov okresného súdu. Uvedený nedostatok pritom\nnenapravil v predmetnej veci ani krajský súd a následne ani najvyšší súd v rámci konania o\ndovolaní. Nadväzujúc na uvedenú námietku, sťažovateľka ďalej všeobecným súdom vytýka,\nže jej neumožnili vyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu ani mimo nariadenia\npojednávania a neumožnili jej uniesť dôkazné bremeno, čo samo osebe podľa jej názoru\npostačuje pre záver o porušení ňou označených práv. Podľa názoru sťažovateľky sú\nnapadnuté uznesenia najvyššieho súdu arbitrárne a zjavne nepreskúmateľné a postup\nnajvyššieho súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odporujúci označeným článkom ústavy,\nlistiny a dohovoru.\nÚstavný súd v súvislosti s rozhodovaním o sťažnostiach sťažovateľky z vlastnej\nrozhodovacej činnosti zistil, že v ostatnom období mu bolo doručených viacero v zásade\nidentických sťažností sťažovateľky, v ktorých táto s odkazom na nález ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013 v jej identickej veci poukazuje na právny záver\nvyslovený v označenom rozhodnutí týkajúci sa zabezpečenia záruk kontradiktórnosti\nkonania pri preskúmavaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie. Podľa právneho názoru vysloveného ústavným súdom v označenom náleze\n«v prerokúvanej veci okresný súd i krajský súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa\n\n11\n\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku neobmedzili svoje skúmanie len na obsah exekučného\ntitulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o vydanie poverenia, ale nad rámec toho\npreskúmali aj obsah poistnej zmluvy s pripojenými všeobecnými poistnými podmienkami\na na ten účel nimi vykonali listinný dôkaz. Z takto vykonaného listinného dôkazu dospeli\nsúdy k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založili svoj právny záver o právnej\npovahe rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a v dôsledku toho o jej\nneplatnosti. Týmto postupom v podstate znemožnili sťažovateľke uplatniť svoje právo\npriznané exekučným titulom, ktorého účinky (§ 37 rozhodcovského zákona) sa v zásade\nzhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, teda právoplatne priznaného nároku. Za\ntýchto okolností bolo podľa názoru ústavného súdu povinnosťou minimálne okresného súdu\ndať sťažovateľke priestor, aby sa zoznámila s dôkazmi, ktoré okresný súd vykonal, a\nskutkovými zisteniami, ktoré z nich vyvodzuje, a vyjadrila sa k nim, ako aj aby prípadne\nnavrhla iné dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor nevyhnutne\nnevyžaduje konanie pojednávania, vyžaduje však písomné alebo ústne vypočutie\nsťažovateľky k uvedeným otázkam. Len týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu\npráva sťažovateľky na prerokovanie (takto vymedzenej odlišnej) veci „v jej prítomnosti“\na na „vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom“, ktoré jej zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.».\nNa tomto základe ústavný súd v označenom náleze rozhodol, že najvyšší súd porušil\nzákladné práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže síce mal k dispozícii efektívne právne\nprostriedky nápravy pochybení, ktorých sa dopustili v predmetnej veci konajúce\na rozhodujúce nižšie všeobecné súdy, ale ich nevyužil (neuplatnil).\nPo vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013 III. senát\nústavného súdu vo svojich rozhodnutiach sp. zn. III. ÚS 433/2013 z 10. septembra 2013,\nsp. zn. III. ÚS 455/2013 z 26. septembra 2013 a sp. zn. III. ÚS 480/2013 z 2. októbra 2013\na I. senát v uznesení sp. zn. I. ÚS 641/2013 z 30. októbra 2013 odmietli identické sťažnosti\nsťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pričom v uzneseniach\nsp. zn. I. ÚS 675/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. I. ÚS 14/2014 z 23. januára 2014\na sp. zn. I. ÚS 41/2014 z 29. januára 2014 I. senát vyslovil právny názor, podľa ktorého\n12\n\n«Pokiaľ sťažovateľka „in concreto“ namietala skutočnosť, že sa nemohla vyjadriť\nk vykonávanému dokazovaniu zo strany okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním\no vydaní poverenia súdnemu exekútorovi, ústavný súd predostiera, že z pohľadu\n„materiálneho“ uvedenú možnosť sťažovateľka mala a aj ju využila v rámci ňou podaných\nopravných prostriedkov (odvolania a dovolania) a v rozsahu veci primeranom sa s touto jej\nobranou zaoberali aj vyššie súdy (krajský súd a najvyšší súd). Z hľadiska princípu\nmateriálnej pravdy reálny proces v danej veci teda zabezpečil, aby sa všeobecné súdy\nv rámci inštančného postupu zaoberali aj podstatnými dôvodmi uvádzanými sťažovateľkou\nv sťažnosti, aj keď nie podľa predstáv sťažovateľky, t. j. v rámci konania pred okresným\nsúdom, ale v jeho celostnom priebehu.» (pozri I. ÚS 675/2013, I. ÚS 14/2014 bod 38,\nI. ÚS 41/2014).\nV konkrétnych okolnostiach vecí sťažovateľky je podľa názoru II. senátu ústavného\nsúdu z hľadiska prípadného vyslovenia porušenia ňou označených základných práv podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru podstatná odpoveď na otázku, či možno pochybenie súdu prvého stupňa\nspočívajúce v tom, že nedal sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k svojim skutkovým zisteniam\na z nich vyplývajúcemu (novému) právnemu posúdeniu veci, ktoré zakladajú dôvod na\nzamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (hoci žiadosť súdneho\nexekútora preskúmal nad rámec uvedený v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku), konvalidovať\nv odvolacom (príp. dovolacom) konaní.\nZistenie, že o v zásade identických veciach sťažovateľky rozhodujú senáty ústavného\nsúdu rozdielne, viedlo IV. senát ústavného súdu k uplatneniu postupu podľa § 6 zákona\no ústavnom súde, v rámci ktorého IV. senát ústavného súdu predložil kľúčové právne\nnázory I., II. a III. senátu ústavného súdu vyslovené v ich doterajších rozhodnutiach\no v zásade identických sťažnostiach sťažovateľky na posúdenie plénu ústavného súdu\nna účel zjednotenia právnych názorov pri rozhodovaní o dosiaľ nerozhodnutých\nsťažnostiach sťažovateľky.\n\n13\n\nPlénum ústavného súdu návrh na zjednotenie odchýlnych právnych názorov\nprerokovalo na neverejnom zasadnutí 7. mája 2014, pričom prijalo toto stanovisko:\n„Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\n(§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných\ndôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku\n(exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto\nzáklade posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť\nvyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho\nrozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nPre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť\nreálne poskytnutá v odvolacom konaní“ (ďalej len „zjednocujúce stanovisko pléna\nústavného súdu“).\nKeďže podľa § 6 zákona o ústavnom súde je senát v ďalšom konaní viazaný\nuznesením pléna ústavného súdu o zjednotení odchylných právnych názorov, II. senát\nústavného súdu aplikoval právne závery vyslovené v zjednocujúcom stanovisku pléna\nústavného súdu aj na veci sťažovateľky posudzované v tomto konaní.\nS prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľka napáda postup a rozhodnutia\nnajvyššieho súdu vydané v rámci konaní o dovolaní, ústavný súd poukazuje aj na svoju\njudikatúru, podľa ktorej otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie\ndovolacieho konania,\n\npatrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,\n\nt. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 480/2013).\nNajvyšší súd v napadnutých uzneseniach, ktorými odmietol dovolania podané\nsťažovateľkou proti napadnutým uzneseniam krajského súdu ako neprípustné podľa § 243b\nods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP, k dovolaciemu dôvodu uplatnenému\n14\n\nsťažovateľkou podľa § 237 písm. f) OSP uviedol, že dovolaniami sú napádané rozhodnutia\nvydané v štádiu posudzovania splnenia zákonom ustanovených procesných predpokladov,\nza splnenia ktorých exekučný súd poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V tomto\nštádiu, v ktorom exekučný súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore\nso zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného\nv návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom v tomto štádiu sa\ndokazovanie v zásade nevykonáva, pretože postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti\ndostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho založených\nlistín. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je\nzamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov na vyhovenie žiadosti\nsúdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, podľa názoru najvyššieho súdu\nnemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.\nObsahom čl. 48 ods. 2 ústavy sú dve relatívne samostatné práva (súčasti), a to právo\nna verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka a právo\nvyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Formulácia uvedeného odseku naznačuje, že tieto práva\nnie sú navzájom nevyhnutne previazané – právo na verejné prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov v prítomnosti účastníka zaručuje uvedené ustanovenie i v takých\nveciach, kde nedochádza k žiadnemu dokazovaniu, a naopak, právo vyjadriť sa\nk vykonaným dôkazom má účastník aj tam, kde sa formálne pojednávanie nevykonáva.\nPreto treba i čl. 48 ods. 2 ústavy vykladať tak, že právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je\nnezávislé od práva na konanie (verejného) pojednávania.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje aj na systematickú súvislosť medzi\n§ 44 ods. 2 a § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, z ktorej možno vyvodiť, že okrem prípadov\nvýslovne uvedených v odseku 5 nie je konanie o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi\nkontradiktórnym konaním, pričom účasť povinného sa v ňom predpokladá len výnimočne,\na to v takých prípadoch, kde mu treba vytvoriť priestor na uplatnenie prípadných námietok\n[napríklad v podobe návrhu na samostatné (ne)uznanie exekučného titulu]. Navyše,\n15\n\nvzhľadom na účel exekúcie je opodstatnené vytvorenie určitého „efektu prekvapenia“ voči\npovinnému, aby tento nemohol pred doručením upovedomenia zmariť uspokojenie\npriznaného nároku. Nevyhnutným dôsledkom nariadenia pojednávania, na ktoré by bolo\ntreba povinného predvolať (pozri § 115 ods. 1 OSP), by však bolo, že by sa o exekúcii\ndozvedel, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať za následok zmarenie účelu exekúcie.\nKonanie pojednávania si nevyhnutne nevyžaduje ani požiadavka, aby bola vec\nprerokovaná v „prítomnosti účastníka“. Podľa názoru ústavného súdu je pojem\nv „prítomnosti účastníka“ potrebné vykladať nie doslovne, ale funkčne, teda aby spôsob\na postup konania zaručoval, že účastník bude mať možnosť vnímať postup súdu a podľa toho\nnáležite zamerať svoju procesnú aktivitu. Preto je možné právo na prerokovanie veci\nv „prítomnosti účastníka“ rešpektovať aj tým, že súd účastníka upovedomí a dá účastníkovi\nmožnosť vyjadriť sa, napríklad aj písomne. Tieto prípady možno zároveň považovať za\nprípady, v ktorých zákon z takéhoto prerokovania veci vylučuje verejnosť, a to v súlade\ns poslednou vetou čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. II. ÚS 499/2012).\nVychádzajúc z dosiaľ uvedeného, ústavný súd zastáva názor, že nenariadením\npojednávania na prerokovanie žiadostí súdneho exekútora o vydanie poverení na vykonanie\nexekúcie k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy\nnedošlo.\nSťažovateľka tiež namieta, že v jej veci konajúce všeobecné súdy jej neumožnili\nvyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu ani mimo nariadenia pojednávania a neumožnili\njej tak uniesť dôkazné bremeno, čo samo osebe postačuje pre záver o porušení jej\noznačených práv.\nÚstavný súd v nadväznosti na túto námietku sťažovateľky v prvom rade zdôrazňuje,\nže je to predovšetkým okresný súd ako súd prvostupňový, ktorý by v zásade mal vykonať\nvšetky skutkové zistenia a príslušné dokazovanie pre náležité rozhodnutie vo veci. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok\n16\n\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci Banif Plus\n\nproti\n\na spol.\n\nC­472/11 z 21. 2. 2013), podľa ktorej čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS\nz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len\n„smernica“ alebo „smernica o nekalých podmienkach“) sa majú vykladať v tom zmysle,\nže vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí\nna to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný\no svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. Zásada kontradiktórnosti\nvšak vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý v rámci preskúmania ex offo\nkonštatoval nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore\na vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel\nstanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Súd musí teda dodržiavať zásadu\nkontradiktórnosti najmä vtedy, ak rozhoduje v spore na základe dôvodu uplatneného\nbez návrhu (rozsudok z 2. 12. 2009 vo veci C­89/08). Rovnako Súdny dvor Európskej únie\nuž rozhodol, že zásada kontradiktórnosti znamená vo všeobecnosti právo účastníka konania\noboznamovať sa s dôkazmi a vyjadreniami predloženými súdu a vyjadrovať sa k nim\n(rozsudok vo veci Varec zo 14. 2. 2008, C­450/06), ako aj to, že je v rozpore so základnými\nprávnymi zásadami, pokiaľ súdne rozhodnutie vychádza zo skutkových okolností alebo\ndokumentov, s ktorými sa účastníci konania nemohli zoznámiť a ku ktorým sa tak nemohli\nvyjadriť (rozsudok z 22. 3. 1961 vo veci Snupat v. Vysoký úrad, 42/59).\nVzhľadom na doteraz uvedené, rešpektujúc už citované zjednocujúce stanovisko\npléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 zo 7. mája 2014, v súvislosti\nso sťažovateľkinou nosnou argumentáciou ústavný súd uzatvára, že aj na vec sťažovateľky\nmožno vzťahovať ustálený právny názor ústavného súdu, podľa ktorého sťažovateľka mala z\npohľadu „materiálneho“ možnosť vyjadriť sa k skutkovým zisteniam okresných súdov\na z nich vyplývajúcemu (novému) právnemu posúdeniu veci, ktoré zakladali dôvod\nna zamietnutie žiadostí o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čo aj využila v rámci\nňou podaného opravného prostriedku (odvolania), a v rozsahu veci primeranom sa s touto\njej obranou zaoberal krajský súd v rámci odvolacích konaní (m. m. I. ÚS 675/2013,\nI. ÚS 14/2014 bod 38, I. ÚS 41/2014).\n17\n\nPre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesení najvyššieho súdu\npostačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom\nprípade v konaní pred odvolacím súdom). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre\nopakovane uvádza, že „Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí\nbyť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu\nsúdu v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti\nkonvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom“ (napr. I. ÚS 742/2013,\nII. ÚS 59/2014, III. ÚS 401/2013, IV. ÚS 70/2014).\nV súlade s uvedeným ústavný súd opätovne poukazuje na to, že v posudzovaných\nveciach sťažovateľka mala reálnu možnosť oboznámiť sa s dôvodmi zamietnutia žiadostí\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií už z uznesení okresných\nsúdov, proti ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Preto aj\nkeď okresné súdy ústavne neakceptovateľným spôsobom pochybili, keď nedali sťažovateľke\nmožnosť vyjadriť sa k listinným dôkazom, ich preskúmaniu ani k nimi uskutočnenému\nprávnemu posúdeniu, ich pochybenie nemožno pričítať na ťarchu najvyššieho súdu, keďže\ntieto procesné nedostatky boli odstránené v rámci odvolacieho konania. Z uvedeného\ndôvodu nemožno považovať napadnuté uznesenia najvyššieho súdu ani jeho postup, ktorý\npredchádzal vydaniu napadnutých uznesení, za také, ktoré porušujú sťažovateľkino základné\nprávo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nVo svojej konštantnej judikatúre ústavný súd tiež uvádza, že súčasťou obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\n18\n\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenia najvyššieho súdu\nuvedené požiadavky na odôvodnenie napĺňajú.\nSťažovateľka tiež namieta, že k porušeniu jej práv podľa ústavy, listiny a dohovoru\ndošlo aj tým, že najvyšší súd sa v posudzovaných veciach nedostatočne zaoberal\ndôvodnosťou jej dovolacej námietky podľa § 237 písm. f) OSP založenej na tvrdení, že\nnapadnuté uznesenia krajského súdu sú nepreskúmateľné (arbitrárne), keďže sú\nnedostatočne odôvodnené. Ústavný súd v tejto súvislosti v zhode so svojou doterajšou\njudikatúrou (napr. IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 161/2012, IV. ÚS 196/2014) opakovane\nuvádza, že považuje za ústavne udržateľný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého\nprípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku, nedostatočne\nzistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa\n§ 237 písm. f) OSP, ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Ústavný\nsúd nezistil v posudzovaných veciach relevantné dôvody na odchýlenie sa od svojej\ndoterajšej judikatúry, a preto dospel k záveru, že aj táto námietka sťažovateľky je zjavne\nneopodstatnená.\nVychádzajúc zo všetkých doteraz uvádzaných skutočností, ústavný súd dospel\nk záveru, že medzi obsahom sťažovateľkou označených práv podľa ústavy, listiny\na dohovoru a napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu, ako aj postupom, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí týchto častí sťažností na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.\n\n19\n\nII.2.2 K namietanému porušeniu označených základných práv podľa ústavy\na listiny a práva podľa dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu\na postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu\nÚstavný súd, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nčl. 46 a nasl. ústavy, už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach konštatoval, že\nv prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní (t. j. pri jeho odmietnutí) je\nlehota sťažovateľa na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (porovnaj tiež\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská\nverzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54), a preto v rámci\npredbežného prerokovania sťažností sťažovateľky posudzoval aj opodstatnenosť ich častí,\nktoré smerujú proti napadnutým uzneseniam krajského súdu a postupom, ktoré predchádzali\nich vydaniu.\nPredmetom prieskumu zo strany ústavného súdu bola vo vzťahu k tejto časti sťažnosti\nnámietka sťažovateľky o nesprávnych skutkových a právnych záveroch, na ktorých sú\nzaložené napadnuté uznesenia krajského súdu, ako aj jej námietka o ich nedostatočnom\nodôvodnení.\nKrajský súd v uznesení sp. zn. 12 CoE 121/2012 z 29. októbra 2012 v rámci\nodvolacieho prieskumu dospel k záveru, že uznesenie Okresného súdu Košice­okolie\nč. k. 17 Er 1384/2011­16 z 20. apríla 2012 je potrebné ako vecne správne potvrdiť v zmysle\n§ 219 ods. 2 OSP, pričom uviedol:\n«Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný\nexekučný\n\ntitul,\n\nsa\n\nvychádza\n\npredovšetkým\n\nz tvrdení\n\noprávneného\n\na povinného,\n\nz predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie,\npostačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami\nvyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa\n\n20\n\noboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok\nkonania a predpokladov pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného\n(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012,\nsp. zn. 6 Cdo 1/2012)...\nOdvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej\npodmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je\nskutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje\npráva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa\nrozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval\nv zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula,\nakou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl\nz dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv\noprávneného...\nNapriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k\nnarušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).\nSpotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva\nna účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah\nzmluvy), Čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom – podmienkou. Spôsob,\nakým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods.\n4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konania bolo dojednané\nako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.“\nV uznesení sp. zn. 16 Co 295/2012 z 30. januára 2013, ktorým krajský súd potvrdil\nuznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10 Er 804/2012 zo 17. augusta 2012, krajský súd\nokrem iného uviedol: „Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvého stupňa v napadnutom\nuznesení dostatočne odôvodnil záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská\ndoložka je uvedená vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré boli prehlásené za súčasť\npoistnej zmluvy a ich súčasťou je aj časť označená ako „Osobitné zmluvné dojednania\n\n21\n\nč. 02/2008“, ktoré sú taktiež vypracované na predtlačenom formulári a sú podpísané\noprávneným aj povinným...\nOdvolací súd poznamenáva, že rozhodcovská doložka je formulovaná v rámci\nštandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné\nvyjednanie. Naopak, ide o zjavne sofistikované docielenie stavu, ktorá má formálne\nindikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. Takéto správanie sa\ndodávateľa odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice\n2005/29 o nekalých obchodných praktikách, čl. 5 a nasl. Je len sotva pravdepodobné, že\ndodávateľ poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať\nrozhodcovské konanie, a preto rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných\nobchodných podmienok...\nOdvolací súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobom, že táto nie je\nindividuálne vyjednaná, ale je uvedená iba vo Všeobecných poistných podmienkach\na povinný mal možnosť zmluvu s týmito podmienkami iba prijať alebo ju odmietnuť,\nže o tom, že spor bude riešený výlučne v rozhodcovskom konaní pred súdom, ktorý bude\nurčený výlučne oprávneným za povinnosti povinného platiť poplatky, ktoré by pri konaní\npred všeobecným súdom nemal povinnosť platiť a za situácie, keď mu neboli známe ani\nvnútorné predpisy tohto súdu, je potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ\npoistenia, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie“ postavenie\na spotrebiteľovi ako „slabšej“ strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda\nza konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39\nObčianskeho zákonníka absolútna neplatnosť znenia rozhodcovskej doložky uvedeného\nvo Všeobecných poistných podmienkach.»\nÚstavný súd na rozdiel od sťažovateľky nepovažuje napadnuté uznesenia krajského\nsúdu za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, keďže obsahujú dostatok právne\nrelevantných argumentov,\n\nktoré\n\nústavne\n\nakceptovateľným\n\nspôsobom\n\nodôvodňujú\n\nrozhodnutia prijaté v posudzovaných veciach. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní\no sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej perfektnosti\nnamietaných\n\nrozhodnutí\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n22\n\nz\n\nhľadiska\n\nformálnych\n\npožiadaviek\n\nvyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto\naspektov ich „vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08), ale posúdenie ich ústavnej akceptovateľnosti\na udržateľnosti.\nÚstavný súd po preskúmaní právnych záverov napadnutých uznesení krajského súdu\ndospel k záveru, že v posudzovaných veciach sa odvolací súd nedopustil takých\nvýkladových omylov či iných pochybení, ktoré by zakladali rozpor napadnutých uznesení\nkrajského súdu s obsahom základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé\nsúdne konanie.\nÚstavný súd považuje za potrebné reagovať aj na námietky sťažovateľky, ktorými\npoukazuje aj na nejednotnosť rozhodovacej praxe všeobecných súdov pri rozhodovaní\no vecne a právne podobných veciach. V tejto súvislosti ústavný súd v zhode so svojou\ndoterajšou judikatúrou (m. m. I. ÚS 17/01) predovšetkým zdôrazňuje, že mu neprislúcha\nzjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať právomoc, ktorá je podľa\n§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov zverená najvyššiemu súdu. Ústavný súd zároveň poznamenáva,\nže vývoj právnych názorov všeobecných súdov v právne obdobných prípadoch nemožno\nautomaticky stotožňovať s porušením základného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je\nprípadná odlišnosť týchto právnych názorov založená na racionálnej právnej argumentácii.\nJe pritom vecou (a najmä povinnosťou) vo veci konajúcich všeobecných súdov vysporiadať\nsa nielen so zákonnosťou, ale aj ústavnosťou svojich rozhodnutí (čl. 144 ods. 1 ústavy).\nKeďže napadnuté rozhodnutia krajského súdu nevykazujú znaky svojvôle a sú\ndostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,\nústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj\nI. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru\nkrajského súdu. K zhodnému názoru ústavný súd dospel aj v konaní o iných porovnateľných\nsťažnostiach (III. ÚS 264/2012, I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, IV. ÚS 366/2014,\nII. ÚS 389/2014 a iné).\n23\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnapadnutými rozhodnutiami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu,\na obsahom sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl.\n48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 1 ods. 1\ndodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí týchto častí sťažností mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení.\nÚstavný súd preto aj tieto časti sťažností odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnené.\nPretože sťažnosti sťažovateľky boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších\nnávrhoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júla 2015\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24abcd21-34ae-4ed6-83ed-771fb328e45d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 389/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/2014 z 23. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24abcd21-34ae-4ed6-83ed-771fb328e45d"}, {"guid": "ussr:ec306076-4954-4d83-8ae8-5cedf5915c8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 366/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/2014 z 1. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec306076-4954-4d83-8ae8-5cedf5915c8a"}, {"guid": "ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:810f7b0c-d35d-4d7d-8828-8c249f7032e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:810f7b0c-d35d-4d7d-8828-8c249f7032e7"}, {"guid": "ussr:b127bb8c-95ab-4589-886f-fc969f53f979", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b127bb8c-95ab-4589-886f-fc969f53f979"}, {"guid": "ussr:853dc6f5-3077-4440-96d7-c533671cc90a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:853dc6f5-3077-4440-96d7-c533671cc90a"}, {"guid": "ussr:2b55de50-16ef-4eb0-8a77-4f2d808168e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 14/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 14/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b55de50-16ef-4eb0-8a77-4f2d808168e5"}, {"guid": "ussr:2af005d1-74de-4059-94f9-7f71d7f99919", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 742/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 742/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2af005d1-74de-4059-94f9-7f71d7f99919"}, {"guid": "ussr:c7e1be8c-310e-4128-aee5-934d3e72ae8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 675/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 675/2013 z 13. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-13", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7e1be8c-310e-4128-aee5-934d3e72ae8d"}, {"guid": "ussr:1e4b1d84-d514-4baa-8a69-36e822019da0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 641/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 641/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e4b1d84-d514-4baa-8a69-36e822019da0"}, {"guid": "ussr:9fd7f3b4-2e19-44fd-8c84-47d301a80918", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 480/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fd7f3b4-2e19-44fd-8c84-47d301a80918"}, {"guid": "ussr:ec3eab78-57af-4719-b8f2-7275e5cb1638", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 455/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 455/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec3eab78-57af-4719-b8f2-7275e5cb1638"}, {"guid": "ussr:291f8785-c8eb-4c41-be34-dc5e3a4c8d5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 433/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 433/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:291f8785-c8eb-4c41-be34-dc5e3a4c8d5c"}, {"guid": "ussr:e412d509-8d24-43e1-ac1b-6ac8a715861c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2013 z 28. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-28", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e412d509-8d24-43e1-ac1b-6ac8a715861c"}, {"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:ec25f1d9-abc6-4def-afa4-dbdeff06f462", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 359/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 359/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec25f1d9-abc6-4def-afa4-dbdeff06f462"}, {"guid": "ussr:f5ed59a3-200c-41aa-94a2-c0e7fcb10426", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2012 z 27. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-27", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5ed59a3-200c-41aa-94a2-c0e7fcb10426"}, {"guid": "ussr:cc9db1cd-bf3f-4271-b012-73ad64e2e19a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/2012 z 19. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-19", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc9db1cd-bf3f-4271-b012-73ad64e2e19a"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:004fc4d5-9417-4dd1-9f59-40ca8a357453", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.328.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2016 z 14. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.328.2016.1"}, {"guid": "ussr:e1c4577f-e67c-4f08-9621-ce58a61feb8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.68.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.68.2016.1"}, {"guid": "ussr:c620d91a-8693-4036-984b-fbee537a3f7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.548.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 548/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 548/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.548.2015.1"}, {"guid": "ussr:5975b445-b6e1-4e24-a675-4dba9c851e2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.515.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 515/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 515/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.515.2015.1"}, {"guid": "ussr:49e96437-a372-4f83-9246-467cb37b9ea0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.513.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 513/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 513/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.513.2015.1"}, {"guid": "ussr:afd3b089-7696-4697-8d62-2cab634141de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.413.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 413/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 413/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.413.2015.1"}, {"guid": "ussr:25569a28-75b4-405c-ad6c-ba3b62e564f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.410.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.410.2015.1"}]}