{"guid": "ussr:322845f0-6c94-43ae-8453-8b9499a3dbd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.433.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 433/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 433/2015 z 2. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. júla 2015, sp. zn. II. ÚS 433/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.433.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-07-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/322845f0-6c94-43ae-8453-8b9499a3dbd4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.433.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.433.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.433.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nII. ÚS 433/2015­7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, a\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených Advokátskou\n\nkanceláriou Kadura a spol., Republiky 16, Žilina, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1399/98 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2015\ndoručená sťažnosť\n\na\n\n(ďalej len „sťažovatelia“),\n\nktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina\n\nSLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\n(ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1399/98 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“).\n\nZo sťažnosti vyplynulo, že:\n«Spolu s manželkou,\n\n(...), namietame týmto porušenie nášho\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48. ods. 2.\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie našej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6. ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k akým došlo\npostupom Okresného súdu Žilina v konaní proti odporcom 1/\n2/\n\n(...), 3/\n\n(...),\n\n(...) o protinávrhu odporcov o zaplatenie\n\nkaždému po 7 293,53 eur, vedenom na tomto súde pod sp. zn. 7C/1399/1998.\nPôvodne sa odporkyne svojim protinávrhom, podaným súdu dňa 15.4.1999, pod\nsp. zn. Nc 311/1999, domáhali zaplatenia po 114 183.­ Sk každej z nich od\n. Súd tento protinávrh pripustil uznesením na pojednávaní dňa 20.4.2009, teda 10\nrokov od jeho podania. O tomto protinávrhu súd najskôr rozhodol rozsudkom zo dňa\n18.6.2009 tak, že ho zamietol. Po odvolaní sa odporkýň rozhodol o ňom Krajský súd Žilina\nuznesením 6 Co 342/2009 z 31.3.2010 tak, že zrušil výrok okresného súdu o jeho zamietnutí.\nOdporkyne dňa 20.4.2009 podali súdu „Podanie k č.k. 7C 1399/98, ktorým zmenili pôvodný\nprotinávrh z 15.4.1999 tak, že si ním žiadali „vydanie bezdôvodného obohatenia“\nspôsobom „vyjadrenia“ a doplatenia „celej dĺžnej sumy“, k čomu priložili „rozpis zmluvne\ndojednaného nájomného“. Ním sa, ako takým, súd v primeranom čase nezaoberal,\npovzbudil tak však odporkyne, aby dňa 11.8.2010 podali ďalšie „Podanie k č. k.\n7C 1399/98“, ako „vyjadrenie a upresnenie protinávrhu“ a žiadali súd, aby „žalobcu\nv rade 1/ a v rade 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na úhradu sumy 7 292,53 EUR každej\nžalovanej“, teda už aj manželku\n\n,\n\n(...) Ani týmto\n\npodaním odporkýň sa súd v primeranom čase nezaoberal, tobôž aby o ňom rozhodol.\nNečinnosťou súdu tak narastalo napätie a stresy v našej rodine. Súd vo veci nariadil\npojednávanie najskôr na deň 27.1.2011, odročil ho na deň 7.3.2011, no ani po toľkých už\nrokoch konania o protinávrhoch odporkýň na ňom nerozhodol a v podstate bezdôvodne\npojednávanie odročil na deň 14.4.2011, s odôvodnením, že „doposiaľ nebola vypočutá\nnavrhovateľka 2/“, bez toho, aby tá bola pojatá do konania! Tak sa stresy v rodine\nnavrhovateľov zdvojnásobili! Súd prijal na tomto pojednávaní ďalšie podanie odporkyne\n3\n\n1/\n\n, označ, ako „K spis. zn. 7C 1399/1999“, s konečnou sumou 241 907.­\n\nSk x 3 = 725 721.­Sk. Navrhovatelia poukazovali súdu, že zmenené protinávrhy odporkýň,\nz 20.4.2009, 11.8.2010 a zo 7.3.2011, a to aj osobitne písomným podaním z 5.11.2010,\nv ktorom je na príslušné rozdiely položkovito poukázané, na to, že nemajú nič spoločné s\nich pôvodným protinávrhom, podaným súdu dňa 15.4.1999 a že sú to obsahom aj formou\nnové žaloby. (...)\nSúd pojednávanie opätovne bezdôvodne, odročil na deň 10.11.2011. Na tomto\npojednávaní sa súd zaoberal podaniami odporkýň, ako sú tu uvedené, no predovšetkým sa\npán sudca opýtal ich zástupkyne, či si nežiadajú zaplatiť aj úroky z omeškania, ktoré sa\nv týchto ich neskôr podaných protinávrhoch nevyskytujú! Takto súd zjavne preukázal na\nkoho strane je! Následne zást. odporkýň na pojednávaní žiadala pripustiť zmenu návrhu,\nako je uvedená v jej podaní dňa 11.8.2010 + úroky z omeškania a súd, napriek skutočnosti,\nže uvedené podanie nemá nič spoločné s podaním odporkýň dňa 15.4.1999, takúto zmenu\nnávrhu pripustil a v podstate „blafoval“, že „výsledky doterajšieho konania mohli byť\npodkladom pre konanie o zmenenom protinávrhu“! Následne súd pojednávanie odročil na\ndeň 5.12.2011. Na ňom súd vyzval účastníkov konania na „záverečné reči“ a po nich\nopätovne, bez rozhodnutia vo veci, pojednávanie odročil na deň 8.12.2011, v rozpore\ns O.s.p., na ktorý navrhovateľ poukázal v podaní dňa 7.12.2011. (...)\nV rozsudku súdu zo dňa 8.12.2011 sa súd dopustil až lapidárnych pochybení, keď\nnamiesto odpočtu 4/7­mín z nájomného, ktoré prislúcha navrhovateľovi podľa jeho\nspoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, odpočítal len 1/4­nu\na dokonca ju označil za „objektívnu“. (...)\nAj takýmito lapidárnymi pochybeniami súd iba zbytočne celé konanie predlžoval.\nSúd tak v podstate sám vyvolal nutnosť, aby navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti voči\nkonajúcemu sudcovi, k čomu došlo podaním dňa 14.12.2011. Uznesenie o nevylúčení sudcu,\nJUDr. Jána Rybárika, bolo navrhovateľovi doručené dňa 14.11.2012, teda bezmála rok po\npodaní námietky.\nV podaní zo 7.12.2011 poukázal navrhovateľ na nesprávny postup súdu, keď tento na\npojednávaní dňa 10.11.2011 na ňom najskôr ukončil dokazovanie, potom vyzval účastníkov\nna „záverečné reči“ a následne pojednávanie odročil za účelom akéhosi „prepočítania,\n4\n\ns ktorým budú účastníci oboznámení“, teda opäť v podstate bezdôvodne a v rozpore s § 118,\nods.3. O.s.p., ktorý stanovuje, že súd, „ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením\nvyzve účastníkov, aby zrhnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke\nveci“, čo súd ignoroval a tak to opäť viedlo k ďalším zbytočným prieťahom v konaní. Skôr už\nuvedené „blafovanie“ vytkol prvostupňovému súdu aj Krajský súd Žilina tým, že mu uložil\naby si ujasnil (cit.) „z akých skutkových tvrdení vychádzal vzájomný návrh odporcov zo dňa\n15.4. 1999 a z akých skutkových tvrdení vychádzali ich ďalšie návrhy, uplatnené dňa\n20.4.2009 a dňa 11.8.2010“ a jeho rozsudok zrušil.(...) Poukazujem na ďalšiu nenáležitosť\nzo strany súdu v tomto konaní, spočívajúcu v skutočnosti, že v rozsudku 7C/1399/1998­520\nz 8.12.2011, v jeho „ostatnej časti“, vynechal odporkyňu 2/ a bol tak nútený vydať dodatok\nk rozsudku č. 7C/1399/1998­612 z 11.2.2013, čím sa taktiež zbytočne predĺžilo odvolacie\nkonanie.\nZbytočné prieťahy v konaní spôsobil okresný súd svojim uznesením7C/1399/1998­\n604 zo dňa 30.1.2013 a to procesnou chybou, na ktorú poukázal aj Krajský súd Žilina\nuznesením 6Co/189/2013, ktorý uznesenie okresného súdu zrušil za jeho nesprávny postup,\nnakoľko sám rozhodol o zrušení návrhu.\nUvádzam, že samotný odvolací súd poukázal na nepreskúmateľnosť odôvodnenia\nrozsudku zo dňa 8.12.2011, ktorá skutočnosť viedla k zrušeniu tohto rozsudku uznesením\nKrajského súdu Žilina, zn. 6Co/188/2013 z 31.7.2013 a tak k ďalším zbytočným prieťahom\nv konaní vo veci samej.\nOkresný súd potom nariadil pojednávanie na deň 9.6.2014, teda po ďalších 14­tich\nmesiacoch, plných napätia a stresov v rodine navrhovateľov. Na tomto pojednávaní\nnavrhovateľ opätovne poukázal na nesprávny postup súdu tým, že neoznačil podania\nodporkýň dňa 20.4.2009, z 11.8.2010 a zo 7.3.2011 ako nové žaloby, keďže ich podstata\nnemá nič spoločné s pôvodným podaním odporkýň zo dňa 15.4.1999 a pripustil ich ako\nzmeny návrhu. (...)\nAni v ten deň na pojednávaní súd vo veci nerozhodol, napriek tomu, že sme ho k\ntomu vyzvali osobitným podaním. (...)\nPojednávanie súd opätovne bezdôvodne odročil na deň 12.1.2015, teda o ďalších\nviac ako 7 mesiacov! Po tomto ďalšom bezdôvodnom odročení pojednávania napätie\n5\n\na stresy v rodine navrhovateľov, v celej rodine\n\n, vrcholilo a súd ich\n\nsvojim nenáležitým postupom dohnal do stavu tiesne a prinútil ich, aby aj za cenu určitých\nobetí pristúpili k spôsobu, ako tento dlhotrvajúci spor ukončiť. Preto na pojednávaní dňa\n12.1.2015, nariadenom po 17­tich rokoch od podania žaloby odporkýň, v ktorej sa samé\noznačili za „žalobcov“, navrhovateľ predniesol návrh Dohody uzatvorenej medzi\nsúrodencami o uzmierení, v ktorej ponúkol svojim sestrám, že im bez akéhokoľvek právneho\ndôvodu zaplatí každej po 3 300.­Eur, ako dar, čo je v prepočte 99 415.­ Sk, teda viac, ako si\nony žiadali „..nájomné v celkovej výške 82 128,70 Sk“ v ich žalobe, podanej súdu dňa\n15.4.1999. (...)\nSestry však, prostredníctvom ich právnej zástupkyne, tento návrh neprijali a to mal\nbyť zrejme dôvod pre súd na ďalšie odročenie pojednávania.\nPojednávania, nariadeného súdom na deň 23.2.2015, nemohol sa navrhovateľ\nzúčastniť pre jeho hospitalizáciu v nemocnici, na čom sa určite podieľali aj zbytočné\nprieťahy súdu v tomto konaní. Ako sa však dozvedel z príslušnej zápisnice z pojednávania\ntoho dňa, zást. odporkýň vypovedala, že sú „ochotní uzatvoriť súdny zmier medzi tým, čo\nnavrhujeme my a niečo medzi tým, čo navrhujú navrhovatelia“ a následne súd\npojednávanie odročil na deň 26.3.2015. (...)\nNavrhovatelia považovali ďalšie a ďalšie odročovania pojednávaní za pre nich\nneúnosné a vrcholne už naplnené stresmi a pocitmi tiesne, spôsobenými zbytočnými\nprieťahmi zo strany okresného súdu a takto dohnaní do uvedeného stavu tiesne sa napokon\nrozhodli zaplatiť odporkyniam to „niečo medzi“, t. j. každej z nich po 5 300.­Eur, teda spolu\n15 900.­ Eur. Nie však ako „súdny zmier“, ani nie akési „vyrovnanie“, pretože\nnavrhovatelia nemali a ani nemajú sestrám navrhovateľa 1/ čo vyrovnávať. Takže tých\n15 900.­ Eur odporkyniam je dar! (...)\nNesprávnym úradným postupom Okresným súdom Žilina v predmetnom konaní,\nspočívajúci v zbytočných prieťahoch v konaní 7C/1399/1998 vo veci samej, trvajúcom od\ndňa 14.5.1999 do 26.3.2015, t. j. po dobu 15 rokov, 10 mesiacov a 42 dní, aj ukončenému\nbez akéhokoľvek pričinenia sa súdu, sa cítime byť morálne, zdravotne a napokon aj finančne\npoškodení, keď k tomu finančnému daru a ním aj k faktickému ukončeniu nekonečného\nsúdneho konania, sme boli dohnaní práve nesprávnym postupom Okresného súdu Žilina.\n6\n\nPreto za primerané zadosťučinenie považujeme dvojnásobok vyplatenej sumy, t. j. 31 800.­\nEur. Na základe uvedených skutočností preto navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky prijal nález, ktorým rozhodne, že\n1. Základné právo\n\n(...) a jeho manželky,\n\n(...)\n\nna prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48, ods. 2. Ústavy Slovenskej\nrepubliky a ich právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6, ods. 1.\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina\nv konaní o protinávrhu odporkýň, vedenom na tomto súde pod sp. zn. 7C/1399/1998\nporušené bolo.\n2.\n\n(...) a jeho manželke,\n\n(...) priznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 31 900.­Eur, slovom tridsaťjedentisícdeväťsto Eur, ktoré je\nim Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá uhradiť trovy konania\na jeho manželke,\n\n(...), v sume... Eur, na účet ich\n\nprávneho zástupcu, Mgr. Ľubomíra Kaduru, so sídlom ul. Republiky 16, 010 01 Žilina,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy konania\na jeho manželke,\n\n(...), v sume... Eur na účet Kancelárie Ústavného súdu\n\nSlovenskej republiky v sume... Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n\n7\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný\nsúd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez\nnajmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).\nSťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 C 1399/98.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\n\n8\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nv primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).\n1. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný\nsúd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde\nuplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,\nI. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza\nk namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov\nskončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).\nZ podania sťažovateľov vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde\nskončené 26. marca 2015. Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd obrátili so svojou\nsťažnosťou až podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 14. mája 2015, t. j. v čase, keď\nporušenie označeného základného práva a práva na súde, ktorý sťažovatelia označili za\núčastníka konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo\nspôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci\ndomáhali ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané\nporušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená ich právna neistota, ústavný súd\nodmietol ich predmetnú ústavnú sťažnosť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n9\n\n2. Okrem uvedeného podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa\nčl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné\nprávne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne\nposkytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\nÚstavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného\nustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na\nkonanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je\nnamietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nv konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na\nuplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady\nč. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,\nvybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona\nč. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi\nprvostupňového súdu.\nÚstavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že\núčelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy\nv konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav\nzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nPreto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne\nprostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,\nalebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n10\n\nPodľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17\nods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj\npo nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok\nochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako\naj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).\nÚčinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní\npotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach\nzdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj\ndisciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a §\n118 ods. 1 citovaného zákona].\nKeďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovatelia ­ ktorí sú\nkvalifikovane právne zastúpení ­ sťažnosť na prieťahy v konaní nepodali a ani netvrdia, že ju\nnepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno\nvyvodiť ani z obsahu ich sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd,\nopierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04),\ndospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie\nsťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005\npodľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľov priznaného im podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení\ns § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné ich sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu\nneprípustnosti.\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júla 2015\n\n11\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "návrh-neprípustnosť", "občianske súdne konanie", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "návrh-zjavne neopodstatnený", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:128b477f-e1f4-4b71-bba3-31550a7272c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 107/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 107/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:128b477f-e1f4-4b71-bba3-31550a7272c9"}, {"guid": "ussr:59396d90-1c05-4475-bc74-0963fec26d64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59396d90-1c05-4475-bc74-0963fec26d64"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:41373954-0542-40ed-bba6-1ecb1013fdad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/03 z 13. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-13", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41373954-0542-40ed-bba6-1ecb1013fdad"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 139/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e3e42a40-efbc-42b6-9698-2692ca545151", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1998.1"}, {"guid": "ca8ac1fe-25dc-4289-8982-d7233a045ca3:6220ece9-7597-4b4c-b7ce-ba8bfa263652", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:5113215814.1", "spisova_znacka": "6Co/188/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/188/2013 z 29. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-09-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:5113215814.1"}, {"guid": "1da06ed5-477c-4cfa-a0b2-446568d2e0d8:e6cc62c5-4deb-45e3-9a7c-d145797cfac8", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/189/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/189/2013 z 17. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1da06ed5-477c-4cfa-a0b2-446568d2e0d8:e6cc62c5-4deb-45e3-9a7c-d145797cfac8"}], "citovane_v": []}