{"guid": "ussr:12cb321c-147b-4a26-bb2d-8689f1f218c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.432.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2015 z 2. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. júla 2015, sp. zn. II. ÚS 432/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.432.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-07-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/12cb321c-147b-4a26-bb2d-8689f1f218c7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.432.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.432.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.432.2015.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 432/2015­13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Líviou Kňažíkovou, Námestie\nM. R. Štefánika 6, Komárno, vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Rozhodcovského súdu\nSlovenského futbalového zväzu v konaní vedenom pod sp. zn. 28/12 RS a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu\n\nSlovenskej republiky.\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola doručená\nsťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „rozhodcovský\nsúd SFZ“ alebo „rozhodcovský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28/12 RS (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je hráčom futbalového klubu FK DAC 1904\na. s., so sídlom v Dunajskej Strede (ďalej len „FK DAC“ alebo „žalovaný“), s ktorým mal\nuzavretú hráčsku zmluvu na základe § 51 Občianskeho zákonníka a smerníc Slovenského\nfutbalového zväzu (ďalej len „SFZ“). Zmluvné strany sa dohodli, že akýkoľvek spor, ktorý\nvznikne z tejto uzatvorenej zmluvy, podlieha právomoci rozhodcovského súdu SFZ\na v zmysle jeho štatútu budú zmluvné strany spory riešiť výhradne prostredníctvom\nrozhodcovského súdu SFZ, ktorý bol zriadený podľa zákona č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom\nkonaní“). Sťažovateľ ako žalobca podal 12. novembra 2012 na rozhodcovskom súde žalobu\no zaplatenie sumy 4 100 € s prísl. proti FK DAC, ktorou sa domáhal zaplatenia hráčskej\nodmeny.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že sa na prvé ústne pojednávanie riadne dostavil,\navšak z dôvodu neúčasti žalovaného bolo ústne pojednávanie odročené bez prerokovania\nveci. Nasledujúce pojednávania, ktoré boli postupne nariadené na 3. jún 2013,\n30. september 2013 a 7. október 2013 a na ktoré sa sťažovateľ vždy dostavil, boli rovnako\nodročené bez prerokovania veci. Ústne pojednávanie nariadené na 28. október 2013 sa\nuskutočnilo, rozhodcovský súd vo veci pojednával. Prvé a do dnešnej doby aj jediné ústne\npojednávanie sa v predmetnej veci uskutočnilo po 11 mesiacoch od podania žaloby. Toto\nústne pojednávanie bolo odročené na 18. november 2013, pričom bolo odročené z dôvodov\nna strane rozhodcovského súdu. Na nasledujúcom pojednávaní 10. marca 2014, na ktoré sa\nsťažovateľ opätovne riadne dostavil, mu bolo oznámené, že konanie vedené na\nrozhodcovskom súde sa prerušuje do právoplatného skončenia konania vedeného na\n2\n\nrozhodcovskom súde SFZ pod sp. zn. 21/13 RS, pretože FK DAC podal žalobu o neplatnosť\nprávneho úkonu.\n4. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uvádza, že je mladý profesionálny športovec,\npre ktorého je hráčska odmena jeho jediným príjmom a zdrojom obživy, a že sa\nv napadnutom konaní správal procesne zodpovedne so snahou, čím skôr ukončiť spor.\nŽalobu FK DAC o neplatnosť právneho úkonu považuje za účelovú. Ďalej cituje referenčné\nústavné normy a ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku [ďalej len „OSP“ (§ 6, § 100\nods. 1, § 117 ods. 1, § 119 ods. 1)], na základe ktorých sa má predchádzať prieťahom,\na judikatúru ústavného súdu o účele základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov.\n5. K právomoci ústavného súdu sťažovateľ udáva, že tento je oprávnený a povinný\nchrániť základné práva a slobody, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Vzhľadom na\ncharakter porušenia základného práva sťažovateľa, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že\nporušovateľom základných práv je v tomto prípade rozhodcovský súd SFZ, nie je možné\ndovolávať sa ochrany základných práv u žiadneho iného súdu. Vzhľadom na tieto\nskutočnosti je tiež evidentné, že sťažovateľ nemohol v dôsledku porušenia svojich\nzákladných práv uplatniť žiadne opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky nápravy.\nZ uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že ústavný súd je oprávnený a povinný o jeho\npredmetnej sťažnosti konať a o nej rozhodnúť.\n6. Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto\nrozhodol:\n„Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Rozhodcovského\nsúdu Slovenského futbalového zväzu v konaní vedenom pod sp. zn. 28/12 RS bolo porušené.\nRozhodcovskému súdu Slovenského futbalového zväzu prikazuje v konaní vedenom\npod sp. zn. 28/12 RS konať bez zbytočných prieťahov.\n\n3\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,­ €, slovom:\ntritisíc eur, ktoré je Rozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu povinný zaplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nRozhodcovský súd Slovenského futbalového zväzu je povinný uhradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 381,82 €, slovom: tristoosemdesiatjeden eur\nosemdesiatdva centov (za 1 úkon právnej služby 151,05 €, rež. paušál 8,04 €, + 20 % DPH\n31,82 €, spolu za dva úkony ­ prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyhotovenie\nsťažnosti), na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Lívie Kňažíkovej, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n4\n\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n8. Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde teda vyplýva, že jedným\nz dôvodov odmietnutia sťažnosti je aj nedostatok právomoci ústavného súdu na jej\nprerokovanie. Ustanovenie § 51 ods. 1 zákona o ústavnom súde po novele zákonom\nč. 353/2014 Z. z. znie: „Účastníci konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti\nktorému sťažnosť smeruje.“ Touto novelou sa explicitne stanovila norma, ktorá už bola\npredtým prítomná v právnom poriadku, pretože vyplývala z podstaty ochrany ľudských\nslobôd a z podstaty ústavnej sťažnosti (II. ÚS 128/95). Aj z uvedeného vyplýva, že ústavný\nsúd môže v ústavnej sťažnosti preskúmavať len akty orgánov verejnej moci.\n9. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo úlohou ústavného súdu predovšetkým\nposúdenie toho, či môže preskúmať namietané porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v\nprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodcovským súdom zriadeným podľa\nzákona o rozhodcovskom konaní.\n10. Sťažovatelia, jednotlivci, už na ústavnom súde spochybnili ústavnosť postupu\na rozhodnutí rozhodcovských súdov zriadených podľa zákona o rozhodcovskom konaní.\nÚstavný súd niektoré sťažnosti proti rozhodnutiam týchto súdov prijal na ďalšie konanie. (II.\nÚS 155/2015), a dokonca zrušil takéto rozhodnutia. Vychádzal pritom jednak z úvah, že\nrozhodnutie je zo zákona exekučným titulom [porov. III. ÚS 162/2011 a § 41 ods. 2\npísm. d) Exekučného poriadku], ale aj z absencie iných opravných prostriedkov\n(III. ÚS 547/2013). Každopádne, ústavný súd v zásade nespochybnil privátnu, nie­\nmocenskú povahu rozhodcovských súdov a sťažnosti, kde rozhodcovské konanie nevyústilo\ndo konečného rozhodnutia, odmietal (okrem III. ÚS 547/2013).\n5\n\n11. Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na\nkonanie bez zbytočných prieťahov rozhodcovskými súdmi, ústavný súd odmieta pre\nnedostatok svojej právomoci, pretože do vydania rozhodnutia ide o rýdzo súkromné konanie\n(I. ÚS 143/2013 a I. ÚS 234/2013). Z uvedeného vyplýva, že prerokúvanú sťažnosť možno\nodmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu už na tomto základe.\n12. Rozhodcovské konanie (pred meritórnym rozhodnutím) má teda podľa ustálenej\njudikatúry nevrchnostenský, súkromný charakter: „[v]zhľadom na uvedený zmluvný základ\nvedenia rozhodcovského konania, a teda jeho rýdzo súkromnoprávny charakter, je vylúčená\nmožnosť ústavného súdu zasiahnuť do vedenia rozhodcovského konania, a poskytnúť tak\nochranu sťažovateľom označeným právam.“ (I. ÚS 143/2013, I. ÚS 234/2013). Je potrebné\ndoplniť, že v citácii „sťažovateľom označené právo“ zaväzuje verejnú moc.\n13. Rozhodcovský súd však ostáva súkromnoprávnou zmluvnou entitou v zásade\nautonómneho (nie heteronómneho) práva. Nie je to žiaden mocenský, vrchnostenský orgán\nzriadený zákonom, aký predpokladá ústava v čl. 143. Nejde o mocenský orgán, ktorý je\nvýrazom nedobrovoľného, nutného podriadenia sa moci ako prejavu zákonom zakázanej\nsvojpomoci v právnom štáte, resp. štátneho monopolu donútenia, a nejde o demokraticky\nlegitimovaný, normatívne ukotvený orgán verejnej moci ako súčasť permanentnosti výkonu\nmoci. Hoci ide v niektorých prípadoch o prirodzenú snahu ústavného súdu o férovosť, resp.\nmateriálnosť (s vedomím zložitosti vzťahu verejného a súkromného v ére privatizácie\nniektorých funkcií štátu), akokoľvek je priťažké prijať záver, že momentom vydania\nrozhodcovského rozsudku, vychádzajúc zo skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok je\nexekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného\nporiadku, sa rozhodcovský súd potenciálne stáva pasívne legitimovaným v konaní podľa\nčl. 127 ústavy (III. ÚS 335/2010, I. ÚS 143/2013, I. ÚS 234/2013). Vydaním\nrozhodcovského rozsudku nemôže dochádzať k zmene charakteru rozhodcovského súdu. Ak\nbol rozhodcovský súd do tohto momentu charakterizovaný rýdzo súkromnoprávne, nemôže\nvydaním rozhodcovského rozsudku nadobudnúť status orgánu verejnej moci. Je pravdou, že\n6\n\nzákonodarca v rámci svojho uváženia priznal status exekučného titulu aktu osôb\nsúkromného práva. To však bez ďalšieho neznamená, že dané osoby súkromného práva sú\norgánmi verejnej moci. Verejná moc môže zákonom urobiť exekučne vykonateľný aj\nsúkromný akt, a tým sa tento nestane vrchnostenským individuálnym právnym aktom a jeho\nvydavateľ orgánom verejnej moci. Exekvovateľné sú aj zahraničné tituly, a to neznamená,\nže národný súd môže preskúmavať počínanie telies, ktoré ich vydali.\n14. Zákon o rozhodcovskom konaní je takpovediac mini­občianským zákonníkom\npre súkromný proces, ktorý dáva rámec pre vytvorenie súkromného procesného konania.\nPrieskum podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní nie je inštančným prieskumom, ale\nposúdením, či súkromný subjekt – rozhodcovský súd, neporušil v súkromných vzťahoch\nzákonné ustanovenia, teda niečo ako posúdenie platnosti zmluvy v hmotnom práve.\nRozhodcovský súd nie je „iným súdom“ podľa čl. 127 ústavy. Súd a „súd“ tu nie sú\nsynonymá, ale homonymá.\n15. Skutočnosť, že zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje ich minimalistický\nprieskum, je len vyvážením zákonodarcu medzi súkromnou autonómiou a „vyžarovaným“\nzákladným právom na spravodlivý proces, a nerobí z nich riadne súdy akejsi nultej\ninštancie. Ako bolo uvedené, tento „prieskum“ nie je inštančným prieskumom, ale\nposúdením, či súkromný subjekt – rozhodcovský súd, neporušil v súkromných vzťahoch\ntroch súkromných subjektov zákonné ustanovenia, teda niečo ako posúdenie platnosti\nzmluvy v hmotnom práve. Tento prieskum však tiež znamená, že účastníci konaní majú istý\nštandard ochrany a že zákonodarca jasne stanovil trajektóriu testovania týchto rozhodnutí,\nktorá nemá byť narušovaná ústavným súdom.\n16. Nad rámec predmetu konania ústavný súd uvádza, že jestvujú názory, že škody\nspôsobené v rozhodcovskom konaní sú žalovateľné tak, že zriaďovatelia rozhodcovských\nsúdov či rozhodcovia sami (ide o delikátnu rovnováhu medzi občianskoprávnou\nzodpovednosťou a jurisdikčnou autonómiou; porov. Palková, R. Zodpovednosť rozhodcu. In.\nHusár, J. a kol. Vybrané otázky zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym\n7\n\nprofesijným postupom. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2010, s. 141;\ndostupné na internete http://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_11.pdf) môžu byť\nteoreticky odporcami v civilnom konaní (porov. v kontexte uznesenie najvyššieho súdu\n5 Obdo 20/2011). To je však priestor pre všeobecné súdy. Perspektíva reductio ad absurdum\nnám napovedá, že ak by sme uznali čo i len minimum „mocenskosti“ rozhodcovských\nsúdov, prichádzala by do úvahy zodpovednosť rozhodcov podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Napokon, ingerencia\nústavného súdu by poškodzovala druhú stranu rozhodcovského konania.\n17. Predmetná vec je ešte špecifická tým, že ide o (právne) prostredie športu, ktoré sa\nvyznačuje silnejšou autonómnosťou, čím si vyslúžilo označenie lex sportiva (porov. Čorba,\nJ. Obchodnoprávne a súťažnoprávne aspekty športu. Košice : UPJŠ, 2012, s. 16 a nasl.;\ndostupné na http://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_33.pdf). Ustanovenie § 12\nods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní priam stimuluje túto formu rozhodovania sporov\nv prostredí športového práva (Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na\núzemí Slovenskej republiky môže byť len záujmové združenie právnických osôb, národný\nšportový zväz, Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor alebo komora\nzriadená zákonom.). Zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu rozlišuje\nrozhodovanie sporov v priebehu hry (§ 24) a rozhodovanie sporov mimo konkrétnej hry\n[§ 25: (1) Spory, ktoré vyplývajú z porušenia pravidiel športovej súťaže mimo konkrétnej\nhry, rozhodujú národné športové zväzy svojimi orgánmi podľa pravidiel športových súťaží\na podľa vlastných stanov. Ide o spory medzi a) organizátorom športového podujatia, ktoré\nje súčasťou športovej súťaže vyhlásenej podľa § 8 ods. 3, a športovým klubom zúčastneným\nv tejto športovej súťaži, alebo športovcom, ak vystupuje samostatne vo vlastnom mene,\nb) športovými klubmi, ktoré sú členmi národného športového zväzu, ak sa netýkajú\nobchodnoprávnych vzťahov alebo ich majetku, c) športovým klubom, ktorý je členom\nnárodného športového zväzu, a športovcom alebo športovým odborníkom, ktorý je\nv členskom alebo v zmluvnom vzťahu k športovému klubu, ak sa netýkajú plnenia v oblasti\npracovnoprávnych alebo občianskoprávnych zmluvných nárokov, ktoré sú príslušné\nrozhodovať súdy. (2) Predmetom rozhodovania podľa odseku 1 je porušenie pravidiel\n8\n\nšportovej súťaže alebo porušenie členských povinností športového klubu.; porov. Čorba, J.\ncit. dielo s. 171 a nasl.]. Na škále od silnejších dôvodov na ingerenciu do arbitráže\nk slabším stojí\n\nsíce\n\nšportové\n\nprávo\n\nskôr\n\nmierne\n\nnapravo\n\nod\n\nspotrebiteľskej\n\na pracovnoprávnej arbitráže (najmenší dôvod je nepochybne v komerčnej arbitráži),\nzo zákonných citácií však vyplýva, že prostredie športu sa priamo zo zákonnou podporou\nvyhýba verejnému súdnictvu a všetkým insiderom je to známe.\n18. Napokon možno uviesť, že aj z hľadiska procesnej komunikácie nie je\nrozhodcovský súd pre ústavný súd partnerom. Z tohto dôvodu sa ústavný súd vôbec\nnezaoberal, aký je stav napadnutého rozhodcovského konania.\n19. Rozhodcovský súd SFZ nie je počas konania (bod 11; z tohto dôvodu sa tu\nnevyžaduje zjednotenie cez § 6 zákona o ústavnom súde) a ani vydaním exekvovateľného\nrozhodnutia orgánom verejnej moci a z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako\nto je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Ústavný súd aplikuje nedostatok\nprávomoci extenzívne, niekedy tak, že sa prekrýva s neprípustnosťou. V predmetnej veci ide\nvšak o učebnicový príklad nedostatku právomoci, príklad situácie, keď ústavný súd niečo\njasne nemôže (napríklad zmeniť rozhodnutie namiesto zrušenia).\nP o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júla 2015\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský súd", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c368cef-4626-4403-a03c-ad9afe5619fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 155/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/2015 z 14. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2015.1"}, {"guid": "ussr:4d37be1c-5c99-4e8d-afee-cab8a0c80639", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 547/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 547/2013 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d37be1c-5c99-4e8d-afee-cab8a0c80639"}, {"guid": "ussr:8002d429-5f50-4234-bdec-3df0be692f63", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2013 z 17. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-17", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8002d429-5f50-4234-bdec-3df0be692f63"}, {"guid": "ussr:bb3e0ba7-ed2f-4a02-9849-829df1541556", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2013 z 13. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-13", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3e0ba7-ed2f-4a02-9849-829df1541556"}, {"guid": "ussr:a2075a2b-c0ea-4f8d-b858-7585ad08c7f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/2011 z 31. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-31", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2075a2b-c0ea-4f8d-b858-7585ad08c7f4"}, {"guid": "ussr:b98d7042-4369-4d97-a437-80ad7761873c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 335/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 335/2010 z 21. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-21", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b98d7042-4369-4d97-a437-80ad7761873c"}, {"guid": "ussr:ebd1f8fa-1943-4248-ae01-05048db7bf01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 128/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 128/95 z 10. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-10", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.128.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6d6a333d-9a02-4630-b4e3-1599acf5a442", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.748.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 748/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 748/2016 z 7. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.748.2016.1"}, {"guid": "ussr:fbe73a8a-d2df-4c86-be13-fcfcf2d17ce3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.284.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 284/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 284/2016 z 23. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.284.2016.1"}, {"guid": "ussr:35b6f628-542f-4ec0-9105-d22a7e989b68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.865.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 865/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 865/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.865.2015.1"}, {"guid": "ussr:25143039-0c38-4d60-93c4-a6b0547164b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.824.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 824/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 824/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.824.2015.1"}, {"guid": "ussr:54c14b41-d246-4c85-933f-f1d63e902ac6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.782.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 782/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 782/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.782.2015.1"}, {"guid": "ussr:a723af19-4abb-44fc-810c-c09c66c2ddd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.783.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 783/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 783/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.783.2015.1"}, {"guid": "ussr:f70c4b43-78a0-46fa-a6bf-5d80e5e9ee6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 5/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1"}]}