{"guid": "ussr:d98b3ad6-2ec9-4931-afb6-301a42b23ac7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.424.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 424/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2015 z 1. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. júla 2015, sp. zn. II. ÚS 424/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.424.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "nazov": "čl. 19 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 17 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 17 ods. 2", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d98b3ad6-2ec9-4931-afb6-301a42b23ac7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.424.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.424.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.424.2015.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 424/2015­18\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného spoločnosťou\nza ktorú koná advokát\n\n,\n,\n\n,\n\n, pre namietané porušenie jeho základného\n\npráva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti podľa čl. 19 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,\nzverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života a na nezasahovanie do výkonu tohto práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva nebyť vystavený\nsvojvoľnému zasahovaniu do súkromného života ani útokom na svoju česť a povesť\na na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom podľa čl. 17 ods. 1 a 2\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom a rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 204/2014­279 zo 17. júla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na nedotknuteľnosť osoby\na jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nna zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, na\nochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním\núdajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 ústavy a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nv spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva\nna rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života a na nezasahovanie do výkonu\ntohto práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, práva nebyť vystavený svojvoľnému\nzasahovaniu do súkromného života ani útokom na svoju česť a povesť a na zákonnú ochranu\nproti takým zásahom alebo útokom podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Medzinárodného paktu\no občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) postupom a rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 204/2014­279 zo 17. júla 2014, ktorou\nžiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna nedotknuteľnosť osoby\n\na jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1, na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej\npovesti podľa čl. 19 ods. 1, na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,\nzverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 a na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života a na nezasahovanie do výkonu tohto práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo nebyť vystavený\nsvojvoľnému zasahovaniu do súkromného života ani útokom na svoju česť a povesť\na na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom podľa čl. 17 ods. 1 a 2\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom a rozsudkom\n\n2\n\nKrajského súdu v Bratislave z 17. júla 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 204/2014\nporušené boli.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 204/2014 z 17. júla 2014\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajského súdu v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi\nnáhradu trov právneho zastúpenia, vrátane DPH na účet jeho právneho\nzástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nAko vyplynulo zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh, sťažovateľ bol ako žalobca\núčastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 12 C 28/2007, v ktorom sa sťažovateľ a\n\n, nevlastná sestra\n\nsťažovateľa (ďalej len „žalobkyňa v 2. rade“), domáhali proti spoločnosti\n,\n\n, ako vydavateľovi denníka NOVÝ ČAS (ďalej\n\nlen „žalovaný“) náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 500 000 Sk každému zo žalobcov\nz titulu ochrany osobnosti v súvislosti s článkom žalovaného „Šokujúce obchody\nna Slovensku: 15 tisíc za mesiac tehotenstva, 300 000 za pôrod“ uverejneným v denníku\nNOVÝ ČAS vo vydaní z 29. júna 2005, ktorého súčasťou boli aj fotografie sťažovateľa\na žalobkyne v 2. rade, ktoré ich identifikovali a ktoré boli uverejnené bez ich súhlasu (ďalej\nlen „článok“).\nEšte pred uverejnením článku žalovaným uverejnil denník PRAVDA 29. marca 2005\nsťažovateľov inzerát, prostredníctvom ktorého sťažovateľ spolu s partnerkou hľadali dospelú\nženu, ochotnú im za odmenu vynosiť a porodiť dieťa (ďalej len „inzerát“). Tento inzerát znel:\n„Hľadáme dospelú ženu s deťmi, do 35 rokov, na účel vynosenia a porodenia dieťaťa pre\nnás. Odmena podľa vzájomnej dohody. Diskrétne jednanie.“ Inzerát obsahoval aj kontakt na\nmobilný telefón.\nNa inzerát zareagovala pod falošnou identitou redaktorka verejnoprávnej televízie,\nktorá zo stretnutí so sťažovateľom a jeho partnerkou využitím skrytej kamery vyhotovila\nzvukovoobrazový záznam. Redaktorka\n\nsa 5. apríla 2005 stretla\n3\n\nso žalobcami, predstavila sa im ako\n\na žalobcovia sa jej následne\n\nvypytovali na rodinné pomery (ktoré si vymyslela). Žalobcovia uviedli, že sú druh a družka\na že chcú mať dieťa, ale pre vek ženy ho už mať nemôžu. Muž môže byť biologickým otcom\na mali by záujem o oplodnenie zo skúmavky. Uviedli, že poznajú primára kliniky\nv\n\n. Predložili redaktorke listinu, podľa ktorej by sa matka mala\n\nvzdať svojho dieťaťa v prospech biologického otca. Bolo tam tiež uvedené, že mesačne\ndostane 15 000 Sk ako príspevok v tehotenstve a po narodení dieťaťa sa jej vyplatí suma 300\n000 Sk s tým, že sa po pôrode dieťaťa vzdá v prospech sťažovateľa. Redaktorka sa potom so\nžalobcami stretla ešte viackrát, navštívili lekárov (\n\n,\n\n,\n\n), pričom im bolo povedané, aké všetky vyšetrovania musia podstúpiť a priniesť\npotvrdenia. Jedným z potvrdení bolo aj „čestné prehlásenie“ vyhotovené sťažovateľom a\n6. mája 2005 u notára. Tieto stretnutia boli audiovizuálne nahrané a\nbez súhlasu sťažovateľa použité v televíznej relácii „Reportéri“ odvysielanej 27. júna 2005\npod názvom „Z rúčky do rúčky“.\nNa základe takto odvysielanej reportáže uverejnil žalovaný článok nazvaný „Kšefty\ns nenarodenými deťmi“, z ktorého vyplynulo, že sťažovateľ konal nezákonne. Sťažovateľ\npoukázal na to, že sumy, ktoré sa v článku uvádzajú, neboli „kúpnou cenou za dieťa“, ale\nmali pokrývať zvýšené výdavky biologickej matky spojené s tehotenstvom a pôrodom;\nžalovaný ho pred uverejnením článku nekontaktoval, vychádzal iba z informácií\nodvysielaných verejnoprávnou televíziou, ktoré boli touto televíziou získané nelegálne.\nŽalovaný uverejnil fotografiu sťažovateľa bez jeho súhlasu.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 12 C 28/2007­158 zo 4. decembra 2008 žalobu\nzamietol a žalobcov zaviazal na náhradu trov konania žalovanému. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil potom, ako poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane\nosobnosti, tým, že pokiaľ «navrhovatelia v 1./ a 2./ rade uviedli, že nepravdivými\ninformáciami uverejnenými v NOVOM ČASE boli kriminalizovaní a škandalizovaní... je\ndôležité uviesť tú skutočnosť, že to bol práve navrhovateľ, ktorý dňa 6. 5. 2005 podpísal\n„čestné prehlásenie“, že od 1. 8. 2002 žije v spoločnej domácnosti ako druh a družka\n4\n\ns\n\n. Šlo o vyslovené klamstvo, ktoré malo byť predpokladom pre ďalšie\n\npodvodné úkony v zdravotníckych zariadeniach. Podľa výpovedí, ktoré sa nachádzajú\nvo vyšetrovacom spise Úradu boja proti korupcii Bratislava, boli to práve navrhovatelia\nv 1./ a 2./ rade, ktorí boli v jednaní s konkrétnymi lekármi, za účelom vybavenia umelého\noplodnenia. Predpokladom realizácie umelého oplodnenia by museli byť ďalšie potvrdenia\n(lekárske), ktoré by opäť museli byť rovnakého charakteru, ako bolo „čestné prehlásenie“\nnavrhovateľa zo dňa 6. 5. 2005. Vzhľadom na uvedené podvodné správanie sa\nnavrhovateľov, títo si sami vytvorili okolnosti vzbudzujúce pochybnosti o ich dobrých\númysloch ...\nVychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, za neoprávnený zásah do práva na ochranu\nosobnosti zásadne nemožno považovať uverejnenie pravdivých informácií, a to aj keď sú pre\ndotknutú osobu nepríjemné (Zborník stanovísk, záverov, rozborov a zhodnotení súdnej\npraxe, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu, Najvyšší súd\nČSSR, Praha 1980, str. 172).\nZákladným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 11 a nasl.\nObčianskeho zákonníka je, že pôvodca zásahu konal protiprávne t. j. v rozpore so svojimi\npovinnosťami. Protiprávnosť však vylučuje skutočnosť, ak pôvodca realizoval svoje právo,\npretože v takom prípade nemohol konať protiprávne...\n... v právnom štáte je nepredstaviteľné a s princípom právnej istoty nezlučiteľné, aby\nbol niekto sankcionovaný za to, že využíva svoje subjektívne právo priznané a chránené\nprávnym poriadkom...\nZákon neposkytuje právu na ochranu osobnosti absolútnu ochranu. Všetky práva\na slobody sa však chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva\nalebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva\nalebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre\nurčovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 7/96)...\nZ judikatúry Európskeho súdu vyplýva, že sloboda prejavu je jedným z hlavných\nzákladov demokratickej spoločnosti, s obmedzeniami vyplývajúcimi z článku 10 ods. 2 sa\nvzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky ktoré sú prijímané priaznivo, alebo\n5\n\npokladané za neškodné, alebo je k nim zaujímaný ľahostajný postoj, ale aj na také\n„informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré urážajú, šokujú, alebo znepokojujú. Sloboda\nprejavu tak, ako je vymedzená v článku 10, podlieha radu výnimiek, ktoré je treba vykladať\nzúžené a nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť presvedčivo dokázaná. Tlači prislúcha\nnapriek tomu šíriť informácie a myšlienky; verejnosť má rovnako právo ich obdržať. Keby\ntomu bolo inak, potom by tlač nemohla hrať úlohu, verejného strážcu. (Európsky súd\nvo veciach Observer a Guardian proti Spojenému kráľovstvu z roku 1991)...\nSúd mal za to, že predmetom článku bolo informovanie o otázkach legitímneho\nverejného záujmu. Boli to sami navrhovatelia ktorí zverejnili svoj zámer v hromadnom\ninformačnom prostriedku, čím vzbudili záujem verejnosti a médií o svoje konanie a tým\ntieto skutočnosti vylúčili zo svojej súkromnej sféry. Otázky asistovanej reprodukcie týkajúce\nsa takéhoto prípadu patria v našej krajine medzi eticky a morálne mimoriadne citlivé,\nz určitého pohľadu aj kontroverzné a celkom iste nie ojedinelé. To všetko spôsobovalo, že\nišlo o otázky legitímneho verejného záujmu. Navyše je zrejmé, že denník NOVÝ ČAS\nuverejnil len informácie, ktoré už boli pred tým odvysielané vo verejnoprávnej televízii.\nJe teda zrejmé, že predmetom článku bolo informovanie o otázkach legitímneho verejného\nzáujmu a boli uverejnené pravdivé informácie, čím došlo k realizácii práv garantovaných\nčl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru.\nZ vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že úmyslom navrhovateľov bolo\nzískať dieťa pre navrhovateľa v 1./ rade a to tým, že by sa ho jeho biologická matka vzdala a\nza to by jej navrhovateľ v 1./ rade zaplatil peňažnú sumu. Navrhovateľ na pojednávaní\nuviedol, že chcel mať dieťa, ktoré nemohol splodiť sexuálnym stykom. Uviedol, že finančnú\nčiastku ktorú chcel matke dieťaťa vyplatiť nezamýšľal ako kúpnu cenu dieťaťa, ale ako\nnáhradu za stratu na zárobku a zvýšených nákladov matky. Pre súd boli tieto pohnútky\nnavrhovateľa v 1. rade irelevantné , pretože v článku nešlo o to prečo navrhovatelia chcú\ndieťa, ale akými spôsobom sa o to usilovali. Podstata veci totiž spočívala v tom, že\nnavrhovateľ v 1./ rade mal získať dieťa a dosiahnuť to, aby sa ho matka vzdala, výmenou za\nzaplatenie určitej peňažnej sumy. Je úplne nepodstatné, či túto sumu navrhovateľ v 1./ rade\nnazval ako náhradu nákladov, alebo kúpnu cenu. Súd mal za to, že tvrdenie navrhovateľov\nbolo účelové, nedôveryhodné a to i z toho dôvodu, že v inzeráte, ktorý si navrhovatelia sami\n6\n\nzaplatili v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou sa výslovne uvádza, že ponuka je za\nodmenu a to po vzájomnej dohode. Pokiaľ navrhovateľ v 1. rade tvrdil, že bol znevážený\nv očiach rodiny a známych, súd toto jeho tvrdenie považoval za minimálne nenáležité.\nV článku boli uverejnené pravdivé skutočnosti o tom, čo a ako navrhovateľ v 1./ rade chce\ndosiahnuť...\nV tomto spore je potrebné uviesť, že odporca sa na vytvorení záznamu navrhovateľov\nnepodieľal, ako to potvrdil na pojednávaní i svedok\n\n. Odporca iba šíril\n\n(uverejnil) určité jeho časti...\n... navrhovateľ v 1./ rade konal minimálne nemorálne, keď klamal o tom, že\ns\n\n(\n\n) žijú v spoločnej domácnosti, čo potvrdil\n\nčestným prehlásením pred notárom.\nOdporca uverejnením článku v NOVOM ČASE pod názvom „Kšefty s nenarodenými\ndeťmi“ podľa názoru súdu negatívne nezasiahol do občianskej cti, dôstojnosti a vážnosti\nnavrhovateľov... Verejnosť má právo byť informovaná a navrhovatelia teda vzhľadom\nna svoje konanie musia znášať dôsledky svojho vlastného konania.».\nKrajský súd rozsudkom č. k. 9 Co 111/11­219 z 2. júna 2011 rozsudok okresného\nsúdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu. Ústavný\nsúd nálezom sp. zn. III. ÚS 351/2012 z 15. januára 2014 konštatoval porušenie jeho\nzákladného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 ústavy,\nna zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, na\nochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním\núdajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 ústavy a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nv spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, na rešpektovanie súkromného a rodinného života a na nezasahovanie do výkonu\ntohto práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, práva nebyť vystavený svojvoľnému\nzasahovaniu do súkromného života ani útokom na svoju česť a povesť a na zákonnú ochranu\nproti takým zásahom alebo útokom podľa čl. 17 ods. 1 a 2 paktu, rozsudok krajského súdu\n7\n\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že „z dôvodu nedostatku\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, čo sa sekundárne premietlo aj do porušenia ostatných označených práv\nsťažovateľa zastrešujúcich ochranu súkromia“. Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS\n351/2012 z 15. januára 2014 okrem iného uviedol: «Argumentačné ťažisko sťažnosti\nsťažovateľa je sústredené na otázku, či zverejnením fotografií sťažovateľa, ktoré boli\nsúčasťou článku, nedošlo k neprípustnému zásahu do jeho práva na súkromie.\nZ okolností prípadu vyplýva, že žalovaný obrazové snímky sťažovateľa uverejnil bez\ntoho, aby vopred disponoval súhlasom sťažovateľa na ich uverejnenie. Úlohou konajúcich\nsúdov bolo preto preskúmať, či takéto použitie fotografií sťažovateľa zodpovedalo\npodmienkam zákonnej licencie v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka,\na teda či posudzovaný článok a zverejnené fotografie, ktoré boli jeho súčasťou, spĺňali\nparametre spravodajského žánru...\n... postup žalovaného, ktorý zverejnil spolu s článkom fotografie sťažovateľa bez jeho\nprivolenia, kvalifikovali súdy ako zákonný. Tomuto konštatovaniu predchádzal záver\nkrajského súdu, podľa ktorého zverejnené fotografie sťažovateľa „predstavovali integrálnu\nsúčasť spravodajstva, a ako také spadajú do kategórie zákonnej licencie výslovne uvedenej v\n§ 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda predstavujú výnimky zo zásady privolenia fyzickej\nosoby ku zverejneniu podobizne“. Sťažovateľ bol však opačného názoru a aj v uplatnenom\nodvolaní namietal, že žalovaný nemal právo zverejniť fotografie bez jeho predchádzajúceho\nsúhlasu, pretože obsahom článku neboli aktuálne informácie, keďže článok žalovaného „bol\nuverejnený viac ako mesiac po odvysielaní relácie v STV“, ktorá ako prvá informovala o\naktivitách sťažovateľa a z ktorej obsahu následne žalovaný pre svoj článok čerpal.\nPosúdenie kritéria legality v sťažovateľovom prípade, teda zodpovedanie otázky, či\npostup žalovaného neprekročil zákonný rámec ustanovení § 12 Občianskeho zákonníka,\npredpokladalo vyriešenie otázky predbežnej, a síce, či mal článok, ktorý bol predmetom\nžaloby, ako aj fotografie, ktoré tvorili jeho súčasť, spravodajský charakter. Ústavný súd,\nvychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, konštatuje, že stanovisko\nkrajského súdu o posúdení zverejnených fotografií sťažovateľa ako integrálnej súčasti\n8\n\nspravodajstva sa neopiera o žiadne odôvodnenie, v ktorom sa podľa názoru ústavného súdu\nmala objaviť minimálne odpoveď na odvolacie námietky sťažovateľa, v ktorých tento\npoukazoval na absenciu aspektu aktuálnosti posudzovaného článku. Identifikácia dôvodov,\nna základe ktorých zaradil krajský súd článok žalovaného medzi žáner spravodajský, tak\nv odôvodnení rozhodnutia krajského súdu chýba.\nCieľom odôvodňujúcim legitimitu zásahu žalovaného do osobnostných práv\nsťažovateľa bol podľa záveru konajúcich súdov záujem verejnosti na informovaní o otázkach\nasistovanej reprodukcie a v tomto smere podniknutých špecifických aktivitách sťažovateľa.\nLegitímny záujem na informovaní o okolnostiach prípadu sťažovateľa s touto témou\nsúvisiaci súd zdôvodnil mimoriadnou etickou citlivosťou problematiky v povedomí\nverejnosti. Ústavný súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu\n(aj v spojitosti s príslušnou časťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia) v kontexte\nposudzovaného kritéria legitimity poskytlo sťažovateľovi, aj keď stručnú, ale dostatočne\nzrozumiteľnú a náležitú odpoveď...\nÚstavný súd zdôrazňuje, že v súvislosti so zverejnenými fotografiami sťažovateľa\nbolo nevyhnutné okrem kritéria legality (otázka aplikovateľnosti § 12 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka v sťažovateľovom prípade) posúdiť aj splnenie požiadavky proporcionality, teda\nnáležitého vyváženia ochrany súkromia sťažovateľa oproti slobode prejavu, kde\nrozhodujúcim faktorom malo byť zodpovedanie otázky, či zverejnené fotografie prispeli do\ndiskusie o verejnom záujme. Pokiaľ bol krajský súd toho názoru, že zverejnenie fotografií\nsledovalo takýto legitímny cieľ, bolo jeho povinnosťou osvetliť vo svojom rozhodnutí\npodrobnosti a prezentovať úvahu, na základe ktorej súd k takémuto záveru dospel...\nPosledná námietka sťažovateľa smerovala k obsahu zverejneného článku, v ktorom\nmalo byť prezentované nezákonné konanie sťažovateľa (a spolužalobkyne), vyjadrenia, ktoré\nkvalifikoval krajský súd ako chránené „hodnotiace úsudky (na podklade pravdivých\nfaktov)“.\nJe nepochybné, že zverejnenými fotografiami odkryl žalovaný identitu sťažovateľa.\nVychádzajúc z aktuálnych trendov rozhodovacej činnosti ESĽP, je ústavný súd toho názoru,\nže pokiaľ sa autor článku rozhodol prezentovať otázku verejného záujmu, akou sú etické\naspekty asistovanej reprodukcie a surogátneho materstva prostredníctvom ad personam\n9\n\nkritiky, musel si byť vedomý, že sa vydal po „nebezpečnejšej ceste“, na ktorej je potrebné\nprezentovať tému opatrnejším spôsobom, ako keby zvolil kritiku ad rem (pozri rozsudky\nESĽP Sanocki proti Poľsku zo 17. júla 2007, sťažnosť č. 28949/03 a Janowski proti Poľsku z\n21. januára 19999, sťažnosť č. 25716/94). Ďalším, nemenej dôležitým aspektom veci\nsťažovateľa, ktorý nemožno opomenúť, je skutočnosť, že posudzovaný článok bol\nuverejnený v denníku s celoštátnou pôsobnosťou (a podľa všetkého s vysokým nákladom),\nkde autor sťažovateľovi ako kritizovanému subjektu v postavení súkromnej osoby\nneposkytol možnosť vyjadriť sa. Ústavný súd je toho názoru, že označené okolnosti\nnepochybne kládli zvýšené nároky na precíznosť spracovania témy a objektivitu\nzverejnených informácií.\nAko z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, krajský súd obsah článku\nz hľadiska jeho obsahu kvalifikoval ako „hodnotiace úsudky (na podklade pravdivých\nfaktov)“. Ústavný súd na tomto mieste zameral svoju pozornosť na pasáže tvoriace podľa\nnázoru ústavného súdu podstatnú esenciu celého posudzovaného článku, a to: «Do celého\npríbehu postupne vstupovali lekári, ktorí mali sprostredkovať ďalších „ochotných“ lekárov,\nfalošné doklady a sfalšovanú dokumentáciu. Reportérka, ktorá v príbehu vystupovala ako\nzdravá matka trojročného syna, sa podľa papierov lekárov mala stať neplodnou, aby mohla\npoľahky a bez komplikácii podstúpiť zákrok v centre asistovanej reprodukcie. Napriek tomu,\nže obchod s ešte nenarodenými deťmi je na Slovensku protizákonný, s vysokou\npravdepodobnosťou zaň v celej kauze nebude nikto potrestaný. Aj keď obludný plán\nfalošnému páru nevyšiel, spravodlivosti zrejme nakoniec unikne. „Jednoducho niečo také\nnie je možné postihnúť, keďže žiadna legislatíva, ktorá by také veci regulovala, u nás ani\nnejestvuje,“ dodáva\n\nz občianskeho združenia Bocian.»\n\nNemožno si nevšimnúť, že autor článku na jednej strane prezentoval svoj hodnotiaci\núsudok o „protizákonnom obchodovaní s ešte nenarodeným dieťaťom“, ktorého sa mal\nsťažovateľ dopustiť, na druhej strane použil „skutkové vyhlásenie“ tretej osoby o právnej\nnepostihnuteľnosti konaní obdobných konaniu sťažovateľa, ktoré tak s formulovaným\nhodnotiacim úsudkom nekorešponduje, ba práve naopak, mu odporuje.\nJudikatúra ESĽP spod ochrany čl. 10 dohovoru vyníma excesívne hodnotiace\núsudky, ktoré nemajú „dostatočný skutkový základ“ (pozri napr. rozsudky ESĽP Jerusalem\n10\n\nproti Rakúsku z 27. februára 2001, sťažnosť č. 26958/95 a Turhan proti Turecku z 19. mája\n2005, sťažnosť č. 48176/99). Úlohou krajského súdu, ktorý sa so stanoviskom autora článku\no „protizákonnom obchodovaní s ešte nenarodeným dieťaťom“ stotožnil, bolo vysporiadať sa\ns protirečením označenej pasáže, resp. vysvetliť primeraný skutkový základ poskytujúci\nprezentovanému hodnotiacemu úsudku dostatočnú oporu, a teda aj ochranu. Dôsledná\nanalýza v intenciách uvedeného sa však v rozhodnutiach ani jedného z konajúcich súdov\nneobjavila.»\nKrajský súd vo veci znova rozhodol rozsudkom č. k. 9 Co 204/2014­279 zo 17. júla\n2014, rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 28/2007­158 zo 4. decembra 2008 ako vecne\nsprávny potvrdil a sťažovateľa zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania.\nRozsudok krajského súdu č. k. 9 Co 204/2014­279 zo 17. júla 2014 v spojení\ns rozsudkom okresného súdu č. k. 12 C 28/2007­158 zo 4. decembra 2008 vo výrokoch\ntýkajúcich sa sťažovateľa nadobudol právoplatnosť 10. novembra 2014.\nSťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu proti rozsudku krajského súdu č. k.\n9 Co 204/2014­279 zo 17. júla 2014 pre namietané porušenie jeho základného práva\nna nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16 ods. 1 ústavy, na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, na ochranu pred\nneoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej\nosobe podľa čl. 19 ods. 3 ústavy a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1\nods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nna rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života a na nezasahovanie do výkonu\ntohto práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, práva nebyť vystavený svojvoľnému\nzasahovaniu do súkromného života ani útokom na svoju česť a povesť a na zákonnú ochranu\nproti takým zásahom alebo útokom podľa čl. 17 ods. 1 a 2 paktu odôvodnil tým, že\nrozhodnutie všeobecného súdu je založené na ústavne nekonformnom výklade ustanovení\nObčianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť uverejnenia\nfotografie sťažovateľa bez jeho súhlasu a následne s tým súvisiaci zásah do jeho práva na\n11\n\nsúkromie, ktorý vyústil do pozbavenia sťažovateľa tohto práva, ako aj práva na súdnu\nochranu:\n1. Neobstojí záver krajského súdu, podľa ktorého žalovaný použil fotografiu\nsťažovateľa na základe zákonnej spravodajskej licencie (§ 12 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka), pretože ju uverejnil dva dni po odvysielaní reportáže vo verejnoprávnej\ntelevízii, teda aktuálne a iba to, že nešlo o informácie „čerstvé“, teda boli vyhotovené\ns mesačným predstihom, ich nevylučuje z aplikácie zákonnej licencie. Nemôže totiž platiť,\nže neaktuálny príspevok sa jeho prevzatím z iného média aktuálnym stáva. Rovnako ako\nSlovenská televízia aj žalovaný bol oprávnený fotografie uverejniť iba so súhlasom\nsťažovateľa. Ani článok žalovaného ako celok nevykazuje znaky spravodajstva, pretože\nneprináša len vecné informácie, ale aj hodnotí a kritizuje, ide obsahovo o publicistiku.\nKrajský súd sa takýmto posudzovaním žánru článku nezaoberal vôbec, svoj záver založil\niba na svojej úvahe o aktuálnosti, hoci rozlišovacím znakom spravodajstva a publicistiky nie\nje aktuálnosť, ale spôsob spracovania.\n2. Ďalej, aj keby skutočne išlo o spravodajstvo, bolo potrebné zaoberať sa\nprimeranosťou spôsobu použitia fotografií. Krajský súd iba konštatoval, že fotografie\nsťažovateľa nezosmiešňujú, pôsobia civilne, a nie difamačne. Fotografie však zaberajú 3/4\nplochy článku, čím článok nevyznieva ako diskusia o surrogačnom materstve, ale ako snaha\nvydavateľa odkryť identitu sťažovateľa.\n3. Nebola splnená ani podmienka, že uverejnenie fotografií sťažovateľa nesmelo byť v\nrozpore s jeho oprávnenými záujmami, čím sa krajský súd nezaoberal vôbec. Fotografie\nsťažovateľa boli použité v súvislosti intímnou témou rodičovstva, počatia, náhradného\nmaterstva a odkrývajú snahu sťažovateľa stať sa otcom.\nPri rozhodovaní krajský súd nevzal dôsledne do úvahy základné kritériá\nposudzovania stretu práv, aby mohol určiť, ktoré má prednosť. Na jednej strane je\nvýznamné, že sťažovateľ nie je osobou verejného záujmu, nemá právnické vzdelanie, žije\nv Spojených štátoch amerických, kde je rovnaké konanie dovolené (status sťažovateľa); na\ndruhej strane už získanie obsahu a uverejnenie reportáže v Slovenskej televízii bolo\nnezákonné, ako to konštatoval rozsudok krajského súdu sp. zn. 2 Co 64/2010 z 26. októbra\n12\n\n2011 vo veci, v ktorej sťažovateľa žaloval Slovenskú televíziu, a z nepráva nemôže právo\nvzniknúť (obsah a forma článku). Hoci sa tlač v odborných témach môže dopustiť\nnepresností, nemôže uvádzať skutkové nepravdy, a to ani s cieľom čitateľa šokovať.\nSťažovateľ neobchodoval s nenarodenými deťmi, so svojou sestrou nevystupoval ako druh\na družka či ako manželia, ich konanie nemožno označiť za „obludný plán, ktorý falošnému\npáru nevyšiel“ (status vydavateľa). Ak bolo cieľom článku diskutovať o surrogačnom\nmaterstve, nebol dôvod odhaliť identitu sťažovateľa, ak tak žalovaný urobil, konal\nbezohľadne, čomu nasvedčujú aj expresívne výrazy použité žalovaným motivované cieľom\nčo najviac šokovať čitateľa (motivácia článku). Posúdením stretu práva sťažovateľa\nna súkromie a slobody prejavu žalovaného s výsledkom, k akému dospel krajský súd, došlo\nk porušeniu požiadavky proporcionality v neprospech sťažovateľa.\nOsobitne sťažovateľ poukázal na to, že nedostatočným odôvodnením rozsudku\nkrajského súdu, ktorý sa nevysporiadal so všetkými jeho odvolacími námietkami, došlo\ni k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Najmä z odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu nie je zrejmé, ako krajský súd dospel k záveru, že článok\nbol spravodajstvom, a nie publicistikou, ako prispelo uverejnenie podobizne sťažovateľa\ndo diskusie o téme verejného záujmu, prečo v danom prípade prevážila sloboda prejavu\nžalovaného nad právom sťažovateľa na súkromie, najmä pokiaľ ide o uverejnenie podobizne\nsťažovateľa, a prečo kritika sťažovateľa uverejnená v článku vychádzajúca z nepravdivých\ntvrdení bola krajským súdom považovaná za primeranú.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n13\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie\ndôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát.\n14\n\nPodľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.\nObmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.\nPodľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať\nokrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv\na slobôd iných.\n\n15\n\nPodľa čl. 17 ods. 1 paktu nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu\ndo súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť\na povesť.\nPodľa čl. 17 ods. 2 paktu každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom\nalebo útokom.\nAko vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia\nporušenia uvedených práv postupom a rozsudkom č. k. 9 Co 204/2014­279 zo 17. júla 2014,\na to jednak z dôvodu, že toto rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené, a jednak\nz dôvodu, že podľa presvedčenia sťažovateľa spôsobom aplikácie ustanovení Občianskeho\nzákonníka o ochrane osobnosti bol popretý ich účel zmysel, keď ich aplikáciou dospel\nkrajský súd k záveru, podľa ktorého vo veci sťažovateľa bolo potrebné uprednostniť právo\nžalovaného na slobodu prejavu pred právom sťažovateľa na ochranu jeho súkromia.\nPodľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne,\nobrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej\nprejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.\nPodľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia\nalebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo\nobrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.\nPodľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové\na zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť\nprimeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové\na televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými\nzáujmami fyzickej osoby.\n\n16\n\nKrajský súd rozsudok č. k. 9 Co 204/2014­279 zo 17. júla 2014 v relevantnej časti\nodôvodnil takto:\n«Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory\na prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez\nohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení\nrozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože\nzahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam,\nobmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné\nv demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti\nalebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority\na nestrannosti súdnej moci (čl. 10 ods. 1, 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach).\nAko vyplýva z cit. ust. § 11 Obč. zák. občianska česť a ľudská dôstojnosť sa považujú\nza natoľko významné hodnoty každej fyzickej osoby ako individuality, že im zákon priznáva\nnárok na právnu ochranu. Je to tak preto, že česť fyzickej osoby je výrazom úcty alebo\nvážnosti, ktorú tá­ktorá fyzická osoba požíva u ostatných členov spoločnosti, napr. pre svoje\npostoje, názory, konanie. Česť fyzickej osoby nepochybne silne ovplyvňuje aj jej postavenie\na uplatnenie v spoločnosti.\nNajbežnejšou formou zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti sú skutkové\ntvrdenia a hodnotiace úsudky (kritika). V prípade skutkového tvrdenia ide o fakt, ktorého\npravdivosť možno objektívne verifikovať tzv. dôkazom pravdy; v prípade kritiky ide o tzv.\nhodnotiace úsudky, t. j. názory, ktoré sú svojou povahou subjektívne – sú výrazom názorov\ntoho, kto ich prednáša – a teda ktorých správnosť nie je možné objektívne preukázať, dôkaz\npravdy je vzhľadom na povahu veci v prípade kritiky vylúčený. Zákon poskytuje ochranu\nproti takýmto zásahom len vtedy, ak ide o zásah neoprávnený. K neoprávnenému zásahu\ndo práva fyzickej osoby na česť a dôstojnosť dôjde nepochybne nepravdivými skutkovými\ntvrdeniami, ktoré sú zároveň objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutej fyzickej\nosoby.\nV prípade kritiky (tzv. hodnotiacich úsudkov) platí, že kritika musí byť prípustná, t. j.\nkritika musí byť vecná a konkrétna a tiež primeraná. Dôležitá pre posúdenie zákonnosti\n17\n\ntakého prejavu je skutočnosť, či má kritika osoby alebo jej konania vecný základ, či pre\nzvolenú kritiku existuje nejaké zdôvodnenie, konkrétne argumenty; vecná kritika je taká,\nktorá vychádza z pravdivých skutočností (podkladov), na ktorých je založený hodnotiaci\núsudok (kritika). Pokiaľ sú v kritike použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom\nnepomere k cieľom kritiky, resp. ak je obsah kritiky celkom neadekvátny voči\nposudzovanému konaniu kritizovanej osoby, pričom z nej vyplýva úmysel kritizovanú osobu\nznevážiť, či uraziť, ide o neprimeranú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva\nna ochranu osobnosti fyzickej osoby. Ani zveličovanie či preháňanie, hoci by bolo i veľmi\ntvrdé, nerobí prejav sám osebe nezákonným.\nV súdenej právnej veci sa (v tomto štádiu konania už len) navrhovateľ 1/\n(navrhovateľka 2/ zamietajúci rozsudok prvostupňového súdu nenapadla odvolaním)\ndomáha voči odporcovi zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 € (v prepočte\npôvodne 500.000,­ Sk) titulom ochrany osobnosti. Neoprávnený zásah odporcu\ndo osobnostných práv navrhovateľa 1/ mal spočívať v uverejnení článku pod názvom\n„Kšefty s nenarodenými deťmi“ v denníku Nový čas ( ktorého vydavateľom je odporca ) dňa\n29. 6. 2005. Článok uverejnený odporcom čerpal informácie z relácie REPORTÉRI\nodvysielanej STV dňa 27. 6. 2005, a to z príspevku pod názvom „Z rúčky do rúčky“. Článok\nuverejnený odporcom v denníku spracovával problematiku vynosenia dieťaťa pre\nnavrhovateľa 1/ za finančnú odmenu. Spracovávaný prípad začal uverejnením inzerátu\nnavrhovateľov 1/, 2/ dňa 29. marca 2005 v celoštátnom denníku PRAVDA s textom:\n„Hľadáme dospelú ženu s deťmi, do 35 rokov, na účel vynosenia a porodenia dieťaťa pre\nnás. Odmena podľa vzájomnej dohody. Diskrétne jednanie.“ Inzerát obsahoval aj kontakt\nna mobilný telefón.\nNavrhovateľ 1/ sa spôsobom, akým bol článok spracovaný cítil kriminalizovaný\na škandalizovaný. Uvedeným článkom odporca zasiahol do jeho osobnostných práv, a to\ndo jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a vážnosti, práva na súkromie, na dobré meno,\nt. j. že odporca konal v rozpore s ust. § 11 Obč. zák. Odporca zasiahol do jeho\nosobnostných práv aj tým, že bez jeho súhlasu uverejnil spolu s textom článku aj niekoľko\nfotografií, na ktorých je zachytený navrhovateľ 1/, čím porušil ust. § 12 ods. 1 Obč. zák.\n\n18\n\nTitulom náhrady nemajetkovej ujmy na základe ust. § 13 ods. 2, 3 Obč. zák. žiadal priznať\nsumu 16.596,96 €.\nOdporca sa v konaní bráni tým, že zásah do osobnostných práv navrhovateľa 1/\nnebol neoprávnený a nebol ani difamačný (hanlivý). Skutkový dej v ňom opísaný, bol\npravdivý. Účelom článku bolo prispieť do diskusie o otázke legitímneho verejného záujmu –\nsurogátneho materstva. Na zverejnené fotografie s podobizňou navrhovateľa 1/ sa podľa\nodporcu vzťahuje zákonná licencia podľa § 12 ods. 3 Obč. zák., t. j. odporca nepotreboval\nna zverejnenie fotografií súhlas navrhovateľa 1/; uverejnený článok aj s fotografiami mali\npovahu spravodajského žánru. Odporca svoje právo informovať o danej veci vyvodzoval\nz práva na slobodu prejavu, práva na informácie.\nNavrhovateľ 1/ vo svojom odvolaní argumentoval okrem iného aj tým, že patrí\ndo kategórie fyzickej (súkromnej) osoby, ktorej zákon v súvislosti so zásahom\ndo osobnostných práv priznáva najvyššiu mieru ochrany. Hoci aj navrhovateľa 1/ nemožno\npovažovať za osobu verejne známu, v dôsledku svojho vlastného rozhodnutia – uverejnenia\nspomínaného inzerátu v celoštátnom denníku – vstúpil do verejného priestoru. S ohľadom\nna obsah inzerátu si navrhovateľ 1/ mohol a mal byť vedomý možnosti zvýšeného záujmu\nverejnosti o jeho konanie. Jeho identita bola pritom odkrytá len pár dní pred uverejnením\ninkriminovaného článku, a to odvysielaním relácie REPORTÉRI v STV dňa 27. 6. 2005,\nktorej súčasťou bol aj príspevok, ktorý spracovával prípad vyvolaný už spomínaným\ninzerátom. Následne, dňa 29. 6. 2005 uverejnil odporca v denníku sporný článok aj\ns fotografiami navrhovateľov 1/, 2/, bez ich súhlasu. Vzhľadom na tému, ktorú článok\nodporcu spracovával, je nutné konštatovať, že článok sa týkal súkromia navrhovateľa 1/.\nUvedené má za následok, že navrhovateľ 1/ podľa názoru odvolacieho súdu nepatrí síce ani\nmedzi verejné osoby, ale ani celkom medzi súkromné, t. j. nemožno ho zaradiť do kategórie\n„bežný občan“. Kvalifikovanie postavenia navrhovateľa 1/ bolo pre súd podstatné\nz dôvodu, že hranice akceptovateľnosti, šírenia informácií týkajúcich sa osobnostnej sféry,\nsú najširšie u politikov a najužšie u „bežných“ občanov. Vzhľadom na uvedené, má\nodvolací súd za to, že miera akceptovateľnosti kritiky, resp. miera ochrany súkromia bola\nu navrhovateľa 1/ čiastočne znížená. Zároveň niet sporu o tom, že zásah do osobnostných\npráv navrhovateľa 1/ bol vykonaný tlačou, celoštátne distribuovaným časopisom,\n19\n\nvychádzajúcim vo vysokom náklade, šírenom aj cez internet, s vysokou čítanosťou,\nso širokým neurčitým okruhom pôsobenia.\nV súdenej právnej veci došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa 1/ formou\nkritiky (hodnotiacich úsudkov). Bolo preto potrebné posúdiť, či predmetná kritika konania\nnavrhovateľa 1/ bola neprípustná; v prípade neprípustnej kritiky by totiž išlo o neoprávnený\nzásah do osobnostných práv navrhovateľa 1/, ktorý by bol spojený s právnymi následkami\nv zmysle § 13 Obč. zák.\nPredmetom článku, uverejneného odporcom, bola otázka získania dieťaťa formou\nsurogátneho (náhradného) materstva. Surogátne materstvo – zjednodušene povedané –\nznamená, že vybraná žena donosí pre záujemcov dieťa. Problematika surogátneho\nmaterstva úzko súvisí s určovaním rodičovstva, osobitne s určovaním materstva, t. j.\ns otázkou, ktorá žena (či tá, ktorá dieťa vynosila a porodila, alebo tá, ktorá si donosenie\ndieťaťa objednala) je matkou dieťaťa. Surogátne materstvo právna úprava platná\nna Slovensku neumožňuje (na rozdiel napr. od USA). V záujme právnej istoty platná právna\núprava v SR jednoznačne definuje v ust. § 82 ods. 1 Zák. o rod., že matkou je vždy žena,\nktorá dieťa porodila. V Zákone o rodine je zároveň zavedená zásada neplatnosti\nakýchkoľvek zmlúv a dohôd, ktoré sú v rozpore s tým, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa\nporodila (§ 82 ods. 2 Zák. o rod.). Možno prisvedčiť právnemu názoru odporcu, že „zmluva\no náhradnom materstve“ by zjavne trpela neplatnosťou pre rozpor s dobrými mravmi –\nslovenská právna úprava je v tomto smere striktná. Na Slovensku teda nie je možný tzv.\n„prenájom maternice“, ktorý je prípustný v už spomínanom právnom prostredí USA.\nUvedený právny stav v otázke surogátneho materstva platný na Slovensku je nepochybne\nodrazom skutočnosti, že náhradné materstvo je veľmi komplikovanou nielen právnou ale\nosobitne etickou, ale tiež filozofickou, či medicínskou otázkou. Náhradné materstvo,\na za odplatu (akým spôsobom mienil získať dieťa aj navrhovateľ 1/) totiž vo svojej podstate\npredstavuje „komerčné materstvo“, ktorého súčasťou je (bez ohľadu na ušľachtilú\npohnútku, ktorou je túžba stať sa rodičom) vždy do určitej miery obchod s ľudským telom,\na to jednak ženy, ktorá má dieťa donosiť a porodiť, ale aj s ľudským plodom – dieťaťom,\nktoré sa má takto narodiť. Osobitne práve spomínaný komerčný prvok (ale nielen tento\nprvok) vyvoláva silné etické otázky o morálnosti takéhoto konania, čo bol nepochybne jeden\n20\n\nz dôvodov, pre ktoré už samotný inzerát navrhovateľov 1/, 2/, ako aj uverejnený článok\nna túto tému, vyvolal jednak veľký záujem médií ale tiež odmietavé reakcie verejnosti.\nNemôže byť zároveň sporu o tom, že otázka surogátneho materstva predstavuje vec\nlegitímneho verejného záujmu. Šírenie myšlienok a informácií o veciach verejného záujmu\nje nezastupiteľnou úlohou tlače, s ktorou je zároveň spojené právo verejnosti tieto myšlienky\na informácie prijímať. S tým úzko súvisí právo na slobodu prejavu, včítane práva\nna prednášanie kritiky.\nBolo už opakovane konštatované v doposiaľ vydaných rozhodnutiach, že\nv prejednávanej veci došlo k stretu dvoch ústavných práv, a to práva na slobodu prejavu\nvrátane práva na informácie na jednej strane a práva na ochranu osobnosti na strane\ndruhej. Základné právo na slobodný prejav je konštitutívnym znakom demokratickej\npluralitnej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným\na vynášať o nich hodnotiace úsudky (kritiku). Verejnou vecou nie je len agenda štátnych\ninštitúcií, činnosť politikov, sudcov, alebo umenie či showbiznis, ale všetko, čo na seba púta\nverejnú pozornosť. Všetky tieto verejné záležitosti môžu byť verejne posudzované. Vecou\nlegitímneho verejného záujmu sa potom stalo aj posudzovanie surogátneho materstva,\nna základe aktivít navrhovateľa 1/. Inkriminovaný článok neobsahoval žiadne hrubé a už\nvôbec nie vulgárne výrazy, odvolací súd poznamenáva, že kritika v článku, ktorý uverejnil\nodporca, sa netýkala výlučne konania navrhovateľa, ale aj konania ďalších osôb, ktoré mali\nbyť do procesu umelého oplodnenia „záujemkyne“\n\nzainteresovaní\n\nnapr. z radov lekárov. Predmetný článok sa zameral na kritiku konania navrhovateľa 1/\n(s navrhovateľkou 2 /), a to konkrétne spôsobu, akým sa navrhovateľ 1/ snažil získať pre\nseba dieťa, ktorý spôsob v Slovenskej republike nie je možný. Navyše navrhovateľ 1/\nneváhal v záujme dosiahnutia svojho cieľa použiť aj nie celkom čestné postupy (tvrdenie,\nže s navrhovateľkou 2/ sú druh a družka, nepravdivé „čestné“ prehlásenie o žití v spoločnej\ndomácnosti s\n\n). Za nepochybnú považuje odvolací súd skutočnosť,\n\nže inkriminovaný článok – a teda kritika v ňom – mala vecný základ, vychádzala\nz pravdivých skutočností, ktoré navrhovateľ 1/ napokon ani nepopieral. Odvolací súd preto\nv zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že zásah do osobnostných práv\nnavrhovateľa 1/ článkom odporcu uverejneným v denníku Nový čas dňa 29. 6. 2005\n21\n\npod názvom „Kšefty s nenarodenými deťmi“ nebol neoprávnený, nakoľko v zistenom strete\nspomínaných ústavných práv bolo nutné uprednostniť právo na slobodu prejavu\na na informácie pred právom navrhovateľa na ochranu osobnosti (jeho česť a dôstojnosť,\nvážnosť a právo na súkromie).\nZásah odporcu do osobnostných práv navrhovateľa 1/ spočíval nielen v uverejnení\nčlánku, ale aj fotografií navrhovateľa 1/, a to bez jeho súhlasu. Z textu vyššie vyplýva,\nže súčasťou osobnostných práv je aj ochrana práva fyzickej osoby na podobizeň.\nPojem podobizeň v sebe zahŕňa hmotné zachytenie podoby človeka rôznymi\ntechnickými prostriedkami, napr. obrazmi, kresbami, fotografiami, filmom, videozáznamom\na pod. obsahom práva k obrazovej snímke je užívacie a dispozičné právo subjektu vo vzťahu\nk podobizni. Zásadne platí, že na zachytenie či použitie podobizne zobrazenej osoby je\npotrebný jej súhlas; výnimku z tejto zásady predstavuje tzv. zákonná licencia upravená\nv § 12 ods. 2 Obč. zák. Pokiaľ ide o použitie podobizne a obrazovej snímky, je z hľadiska\nneoprávnenosti zásahu bez významu, či má použitie zároveň difamujúci charakter. Zákon\nzásadne poskytuje ochranu práva na podobizeň len v prípade takých zásahov, ktoré sú\nneoprávnené. Už spomínaná výnimka zo zásady, že podobizeň fyzickej osoby môže byť\npoužitá len so súhlasom oprávnenej osoby, sa týka použitia podobizne a obrazových snímok\nna úradné účely na základe zákona (§ 12 ods. 2 Obč. zák.), ďalej pre účely spravodajstva\na pre účely vedecké a umelecké (§ 12 ods. 3 Obč. zák.), kedy sa privolenie oprávnenej\nosoby na použitie podobizne, či obrazovej snímky nevyžaduje. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu v danej veci ide práve o prípad použitia podobizne navrhovateľa 1/ pre účely\nspravodajstva, t. j. o prípad zákonnej licencie (§ 12 ods. 3 Obč. zák.), kedy sa súhlas\noprávnenej osoby na použitie jej podobizne nevyžaduje. Pod pojem spravodajstvo v zmysle\n§ 12 ods. 3 Obč. zák. nemožno zahŕňať len spravodajstvo v užšom zmysle, t. j. iba\nreferovanie o skutočnostiach, ktoré sa udiali, ale aj kritické zhodnotenie týchto skutočností,\nt. j. ich kritiku. Spravodajstvo nemožno chápať izolovane od spoločenského poslania tlače\na ostatných hromadných informačných prostriedkov, ktorým je informovanie verejnosti\no veciach verejného záujmu a v ich kritickom hodnotení. V rámci týchto medzí oprávňuje\nzákonná licencia podľa § 12 ods. 3 Obč. zák. použitie podobizne a obrazových snímok aj\nbez súhlasu oprávnenej osoby. Verejný záujem musí byť oprávnený – nestačí len záujem\n22\n\nmotivovaný napr. snahou o senzácie, škandalizovanie, ako je to v prípade tzv. bulvárnej\ntlače. V prípade verejného záujmu tak musí ísť o záležitosti, ktoré sa týkajú riadenia\nspoločnosti, či dôležitých otázok spoločenského života vôbec. Z uvedeného vyplýva, že veci\nverejného záujmu sú zásadne vylúčené veci súkromného života, ktoré by tak nemohli spadať\npod zákonnú licenciu v zmysle ust. § 12 ods. 3 Obč. zák. V článku, ktorého súčasťou boli aj\nzverejnené podobizne navrhovateľa 1/ (bez jeho súhlasu) bola riešená otázka surogátneho\nmaterstva, táto sa s ohľadom na pohnútky navrhovateľa 1/ (túžbu stať sa otcom) nepochybne\núzko dotýkala súkromného života navrhovateľa 1/. Napriek tomu konštatovaniu však podľa\nnázoru odvolacieho súdu možno na použitie podobizne navrhovateľa 1/ aplikovať cit. ust. §\n12 ods. 3 Obč. zák., pretože obsahom, ktorým sa článok (a k nemu patriace fotografie)\nzaoberal, bol súkromný život navrhovateľa 1/ len okrajovou otázkou (týkajúcou sa pohnútky\nk jeho konaniu). Ťažisko spracovávanej témy spočívalo jednoznačne v spôsobe, akým sa\nnavrhovateľ 1/ snažil získať pre seba dieťa za odplatu, t. j. spôsob (náhradné materstvo),\nktorý právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje. Otázka prípustnosti surogátneho\nmaterstva je nepochybne dôležitou otázkou spoločenského života a teda vecou verejného\nzáujmu.\nPrávna teória i prax ustálili, že v prípade spravodajstva musí byť verejný záujem\nna informácii nielen oprávnený ale tiež aktuálny. Navrhovateľ 1/ opakovane spochybňoval\npráve aktuálnosť jeho podobizní a obrazových snímok, ktoré odporca použil, argumentujúc\ntým, že tieto boli vyhotovené cca s mesačným predstihom, než ako boli odporcom\nuverejnené, a teda boli neaktuálne. Ďalej v tejto súvislosti namietal, že zverejnené\nfotografie nijakým spôsobom nemohli prispieť a teda ani neprispeli do diskusie o veci\nverejného záujmu. K uvedenej námietke považuje odvolací súd za nutné uviesť, že\nzverejnenie fotografií spolu s článkom odporcu nasledovalo dva dni (29. 6. 2005) po\nodvysielaní reportáže v STV (dňa 27. 6. 2005), z ktorej čerpal pri spracovaní témy v článku\naj odporca. Záujem o tému náhradného materstva vzbudil navrhovateľ 1/ (a navrhovateľka\n2/) v médiách práve uverejnením inkriminovaného inzerátu, pričom otázka surogátneho\nmaterstva, ale hlavne spôsobu, akým sa navrhovatelia snažili získať dieťa, zarezonovala\ns plnou silou hlavne po odvysielaní televíznej reportáže v STV dňa 29. 6. 2005. Z uvedeného\ndôvodu považuje odvolací súd za nepochybne, že uverejnenie dotknutého článku odporcom\n23\n\n– aj so zverejnenými fotografiami – bolo aktuálne, keďže sa danej téme venovalo v čase,\nkedy boli verejnosti poskytované informácie o konaní navrhovateľov. Skutočnosť, že\nzverejnené fotografie neboli „čerstvé“ v tom zmysle, že boli vyhotovené cca s mesačným\npredstihom, ich nemôže podľa názoru odvolacieho súdu vylučovať z aplikácie ust. § 12\nods. 3 Obč. zák. (t. j. neznamená to, že by nemohli požívať spadať pod „spravodajský\nžáner“). V tomto smere odvolací súd dáva za pravdu argumentácii odporcu, že pre\nposúdenie aktuálnosti obrazových snímok nemusí byť určujúci výlučne moment ich\nzhotovenia, ale predovšetkým téma, príp. obsah písaného textu, na dokreslenie ktorého\nslúžia, pokiaľ sa týkajú veci legitímneho verejného záujmu. Uverejnené fotografie slúžili na\npotvrdenie dôveryhodnosti v článku uverejnených informácií, o to viac, že článok sa\nvenoval téme u nás neobvyklej, čo bol nepochybne tiež jeden z dôvodov, pre ktorý vzbudil\ntoľko pozornosti vo verejnosti a v médiách. Odvolací súd považuje za dôležité tiež\npoznamenať, že fakt, že inkriminovaný článok s fotografiami bol uverejnený v denníku, ktorý\nsa nesporne radí medzi tzv. bulvárnu tlač, tento článok samo osebe nevylučuje zo\nspravodajského žánru – rozhodujúci je spôsob spracovania témy; z obsahu článku nemožno\nvyvodiť, že jeho účelom bolo škandalizovanie navrhovateľa (navrhovateľov), ani ich\nzosmiešňovanie, podobne 20 samotných fotografií nemožno usúdiť, že by navrhovateľa 1/\n(navrhovateľku 2) zosmiešňovali – fotografie pôsobia civilne, nie difamačne. Odvolací súd\ntak dospel k záveru, že na uverejnenie fotografií navrhovateľa 1/ sa v danom prípade\nvzťahovala zákonná licencia v zmysle § 12 ods. 3 Obč. zák., a teda odporca na ich\nuverejnenie nepotreboval súhlas navrhovateľa 1/.\nK otázke namietanej prezentácie konania navrhovateľa 1/ v uverejnenom článku ako\nprotiprávneho konania, v protiklade s logicky odporujúcim skutkovým tvrdením o právnej\nnepostihnuteľnosti konaní obdobných konaniu navrhovateľa 1/ odvolací súd uvádza\nnasledovné. Uvedená námietka sa týka textu článku: „Napriek tomu, že obchod s ešte\nnenarodenými deťmi je na Slovensku protizákonný, s vysokou pravdepodobnosť zaň v celej\nkauze nebude nikto potrestaný. Aj keď obludný plán falošnému páru nevyšiel, spravodlivosti\nzrejme nakoniec unikne. Jednoducho niečo také nie je možné postihnúť, keďže žiadna\nlegislatíva, ktorá by také veci regulovala, u nás ani nejestvuje, dodáva\nz občianskeho združenia Bocian“.\n24\n\nZ formulácie citovaného odseku z inkriminovaného článku vyplýva, že autor článku\nvyhodnotil „obchod s ešte nenarodenými deťmi na Slovensku ako protizákonný“, na druhej\nstrane citoval stanovisko tretej osoby o tom, že takéto konanie nemožno postihnúť, vzhľadom\nna absentujúcu legislatívu (t. j. pre chýbajúcu právnu úpravu ). Autor článku mal zjavne pri\nhodnotení „protiprávnosti“ konania navrhovateľa 1/ v súvislosti s donosením a porodením\ndieťaťa náhradnou matkou za odplatu na mysli skutočnosť, že (nielen) navrhovateľ 1/ za\nsvoje konanie nebude niesť trestnú zodpovednosť. Z nasledujúcej vety vyššie uvedeného\nodseku plynie, že uloženie trestu nie je možné z dôvodu chýbajúcej legislatívy, ktorá by v\nslovenskom právnom poriadku také veci (t. j. surogátne materstvo) upravovala. Z\nuvedeného textu je zrejmý rozpor spočívajúci v tom, že pokiaľ nejaké konanie nie je z\ntrestného hľadiska právne regulované (t. j. upravené), potom nemôže byť z hľadiska\ntrestného ani protiprávne a teda nemôže byť (z hľadiska trestného práva) postihnuté\ntrestom. V odôvodnení tohto rozhodnutia už bolo skonštatované, že slovenská právna\núprava (Zákon o rodine), by takéto konanie (zmluvu o náhradnom materstve) sankcionovala\nneplatnosťou, a to absolútnou (§ 82 ods. 2 Zák. o rod., § 39 Obč. zák.). Pri vyhodnocovaní\nspomínaného rozporu je nutné vziať do úvahy, že autorom článku bol novinár, ktorý sám\nnemusí disponovať odborným vzdelaním v oblasti, ktorej sa v článku posudzovaná\nproblematika týkala, ako aj možných s problematikou súvisiacich súvislostí, rovnako tak aj\nskutočnosť, že denník Nový čas nepatrí medzi odbornú tlač (ktorá má iné nároky na\npresnosť vyjadrovania), ale je bežným periodikom, určeným širokej verejnosti. V takých\nprípadoch je potrebné (ako už judikoval napr. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn.\n30 Cdo 2796/2005 zo dňa 31. 8. 2006), akceptovať ako prípustné aj určité zjednodušenie,\npríp. skreslenie tvrdení autora v texte, bez toho, aby tieto znamenali zásah do osobnostných\npráv dotknutej fyzickej osoby. Z tohto pohľadu (ako čiastočného zjednodušenia\nči skreslenia) možno podľa názoru odvolacieho súdu akceptovať aj namietaný rozpor ako\nnepresnosť vo vyjadrení autora článku, avšak bez dopadu na osobnostné práva\nnavrhovateľa 1/. Uvedená nepresnosť totiž nič nemenila na tom, že podstata podávaných\ninformácií, na ktorých bol založený inkriminovaný článok, bola pravdivá.\n\n25\n\nSúd prvého stupňa náležité zistil skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O. s. p.), vec\nsprávne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu\nprvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).»\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu\nkonštatuje, že krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Dal jasnú\na zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktoré boli v konaní nastolené. Takto krajský súd podrobne\na jasne vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že uverejnením článku a fotografií\nsťažovateľa nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súkromie, ako aj to,\nz akých dôvodov bolo použitie fotografie sťažovateľa pokryté zákonnou spravodajskou\nlicenciou. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce\nzo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu\nsúdneho rozhodnutia, a to aj vo svetle obsahu a dôvodov skoršieho zrušujúceho nálezu\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 351/2012 z 15. januára 2014.\nPokiaľ sťažovateľ argumentuje ústavne nesúladnou aplikáciou ustanovení o ochrane\nosobnosti v Občianskom zákonníku, ktorou bol popretý ich účel zmysel, keď ich aplikáciou\n26\n\ndospel krajský súd k záveru, podľa ktorého vo veci sťažovateľa bolo potrebné uprednostniť\nprávo žalovaného na slobodu prejavu pred právom sťažovateľa na ochranu jeho súkromia,\nani tomuto tvrdeniu sťažovateľa nemožno prisvedčiť.\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom\nnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť\nho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\ntakejto\n\ninterpretácie\n\na\n\naplikácie\n\ns\n\nústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nS ohľadom na uvedené zaoberal sa preto ústavný súd otázkou, či krajský súd svojím\nrozhodnutím nepoprel účel, zmysel a princípy výkladu právnych predpisov (v tomto prípade\nustanovení o ochrane osobnosti v Občianskom zákonníku) v súlade s ústavnoprávnymi\npožiadavkami.\nAko vyplýva z čl. 16 ústavy (a obdobne z čl. 8 dohovoru), právo na súkromie nemá\nabsolútnu povahu. Jeho relatívna povaha je daná tým, že ním chránené záujmy sa dostávajú\ndo kolízie s inými ľudskými právami, najmä so slobodou prejavu (kolízia dvoch ústavou\ngarantovaných práv). Neoprávneným zásahom do súkromia fyzickej osoby môže byť nielen\nrozširovanie údajov z jej súkromného života, ale aj vyhotovenie a uverejnenie podobizní\n27\n\nfyzickej osoby a obrazových záznamov podoby fyzickej osoby (§ 12 Občianskeho\nzákonníka). Pre aplikáciu zákonnej spravodajskej licencie musí však byť verejný záujem\nna použití fotografie nielen oprávnený, ale aj aktuálny a navyše použitie podobizne v rámci\nzákonnej licencie nesmie byť v rozpore s takými jej záujmami, ktoré treba bezpodmienečne\nrešpektovať, pričom musí byť súčasne primerané (t. j. forma, obsah, rozsah a spôsob použitia\nzodpovedajú účelu zákonnej licencie).\nPri riešení kolízie práva na slobodu prejavu novinára a práva na súkromie súdna prax\nvychádza z ustálených kritérií – status osoby, do ktorej osobnostných práv bolo zasiahnuté;\nobsah a forma prejavu; status autora prejavu; úmysel, cieľ a motív autora prejavu.\nAko vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vo vzťahu k statusu osoby,\ndo ktorej osobnostných práv bolo zasiahnuté, považoval krajský súd za významné,\nže sťažovateľ sám upriamil pozornosť na svoju snahu stať sa biologickým otcom spôsobom,\nktorý bol uvedený i v článku, uverejnením vlastného inzerátu v denníku PRAVDA.\nJe pritom nerozhodné, že tento inzerát priamo neodhaľoval identitu sťažovateľa, pretože bez\njeho uverejnenia by zjavne nebol uverejnený ani článok žalovaného. Rovnako\nza nepochybný považuje ústavný súd aj záver krajského súdu, podľa ktorého spôsob, akým\nsa sťažovateľ chcel stať otcom, nie je súladný s právnym poriadkom Slovenskej republiky.\nTu nie je významné, či v krajine, v ktorej sťažovateľ dlhodobo žije, by takéto konanie bolo\ndovolené, a ani to, či sťažovateľ právny poriadok Slovenskej republiky poznal alebo nie.\nZ hľadiska obsahu a formy prejavu (článku) bol článok žalovaného síce nepochybne\nexpresívny, otvorený a kritický, avšak pokiaľ odhaľoval okolnosti súkromného života\nsťažovateľa, nerobil tak bezúčelne. Článok prispel do aktuálne prebiehajúcej verejnej\ndiskusie. Pokiaľ bola v článku uverejnená aj podobizeň sťažovateľa, aj ústavný súd je toho\nnázoru, že jej použitie bolo kryté zákonnou spravodajskou licenciou. Aktuálnosť obsahu\nčlánku nebola daná tým, že žalovaný preberal údaje iného média a bezprostredne ich\nuverejnil, ale tým, že verejnosť mohla o tejto téme diskutovať až po odvysielaní reportáže\nverejnoprávnou televíziou, pretože dovtedy zverejnené údaje neboli známe. Nie je totiž\nvždy rozhodujúce, kedy fotografia (podobizeň) časovo vznikla, významným môže byť aj to,\n28\n\naký časový úsek uplynul od momentu, kedy sa údaje stali verejne dostupnými (kedy prvý\nraz sa prvé médium o udalosti, ktorá je predmetom informovania, mohlo dozvedieť).\nRovnako relatívne je možné uvažovať, tak ako to robí sťažovateľ, či uverejnený text je\n(podľa žurnalistických kritérií) ako celok publicistikou alebo spravodajstvom. Tu môže byť\nvýznamným aj to, že publicistika sa rozvíja na už spravidla dlhšie verejne známych\nzákladných skutkových okolnostiach (a odhaľuje vzájomné súvislosti a doplňujúce fakty),\nkým spravodajstvo prináša informácie primárne s cieľom oboznamovať čitateľa s novými\nzákladnými skutkovými okolnosťami diania v spoločnosti. To nevylučuje ani ich doplnenie\nv spravodajstve hodnotiacimi úsudkami, hoci tie sú typické práve pre publicistiku. Pokiaľ\nide o status autora prejavu, ten je daný jeho postavením novinára a povinnosťou verejnosť\ninformovať o veciach verejného záujmu (ku ktorým téma surrogačného materstva patrí, tak\nako to uviedol aj krajský súd). Vo vzťahu k úmyslu, cieľu a motívu autora prejavu okrem už\nv rozsudku krajského súdu uvedených záverov je vhodné poukázať na to, že v konaní nebol\npreukázaný zlý úmysel žalovaného, teda jeho snaha poškodiť sťažovateľa či dehonestovať ho\nv spoločnosti. Ani rozsah žalovaným uverejnených údajov zo súkromia sťažovateľa\nneprekročil hranice dané témou článku.\nÚstavný súd už v minulosti viackrát judikoval, že základné práva obsiahnuté v ústave\nvykladá v intenciách dohovoru, teda v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva. Tak to je aj v súvislosti s danou problematikou.\nVo veci sťažovateľa nie je sporné, že k zásahu do jeho práva na súkromie došlo\nv súlade s kritériom legality (k zásahu došlo na základe zákona) i legitímnosti (k zásahu\ndošlo pre účely niektorého zo záujmov podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru). Pokiaľ ide\no proporcionalitu zásahu (že zásah bol v demokratickej spoločnosti nevyhnutný), t. j.\nadekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich záujmov, na jednej strane\nspoločenského záujmu, na druhej strane záujmu na ochrane práv jednotlivca na súkromie, aj\ntu je s poukazom na dôvody rozhodnutia krajského súdu, ako aj už uvedené dôsledky\naplikácie kritérií pre vyhodnocovanie stretu dvoch práv zrejmé, že vyhodnotenie\nproporcionality krajským súdom nevybočilo z ústavne akceptovateľných medzí.\n29\n\nÚstavný súd preto dospel k záveru, podľa ktorého krajský súd vo veci sťažovateľa\nsvojím rozhodnutím naplnil princíp, podľa ktorého bol povinný postupovať pri nachádzaní\npráva tak, aby rešpektoval skutočný zmysel a podstatu základných (a aj jednoduchých) práv\nzúčastnených osôb, nepostupoval prísne formalisticky a takto neumožnil priechod zjavnej\nnespravodlivosti.\nKontrolou zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie dotknutých ustanovení právneho\nporiadku krajským súdom so sťažovateľom označenými ustanoveniami ústavy dospel\nústavný súd k záveru, že je vylúčené, aby rozsudkom krajského súdu mohlo dôjsť\nk porušeniu sťažovateľom označených práv.\nIba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom\nrozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho\nsťažnosti.\nS ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júla 2015\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "návrh-zjavne neopodstatnený", "ochrana osobnosti", "aplikácia právnych noriem-súladná", "ochrana súkromného a rodinného života"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38736906-7321-42f1-a3f0-dbde633cffc9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2012 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38736906-7321-42f1-a3f0-dbde633cffc9"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:824628d7-b062-47db-b7db-586a68bb28b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 z 27. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-27", "citacie_n": 271, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.7.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "45d4e72b-0b72-47b1-881f-962809ef23e6:356c8396-46e1-46ce-9d25-0c635bb0c080", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5413205148.1", "spisova_znacka": "9Co/204/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/204/2014 z 23. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-04-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5413205148.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d4e47270-70a4-46d2-86ac-57131de7a001", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.473.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 473/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 473/2023 z 6. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.473.2023.1"}, {"guid": "ussr:a0e8cf56-092e-417f-99d7-618697e14864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.193.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.193.2024.1"}, {"guid": "9b4e014b-69bb-43cb-913a-ab1a16e646b3:3d3d95c3-7f6f-4303-8e5c-3ffe8d36d431", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8722201281.1", "spisova_znacka": "1Cdo/127/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/127/2024 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8722201281.1"}, {"guid": "7185db38-92c9-4759-a994-5830a70df631:35737462-d16a-4684-9ba0-8cecb216ca47", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1514224808.5", "spisova_znacka": "5Co/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/94/2023 z 10. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1514224808.5"}, {"guid": "e6439413-d181-464c-bdc1-239964f96514:c14336d4-318f-40df-9399-add528416404", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1109220336.1", "spisova_znacka": "5Co/205/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/205/2016 z 23. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1109220336.1"}, {"guid": "2a8bb606-5885-4b72-b98d-79a3975f9f04:cbff2a7e-0a84-4bf9-818f-6a4fd4766395", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2026:3126204954.1", "spisova_znacka": "12C/23/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/23/2026 z 25. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2026:3126204954.1"}]}