{"guid": "ussr:f82362d3-b623-46e5-866e-caf18b2210a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.42.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 42/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 42/2015 z 22. 1. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 42/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.42.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-01-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f82362d3-b623-46e5-866e-caf18b2210a2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.42.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.42.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.42.2015.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 42/2015­16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Milanom Kuzmom,\n\nFloriánska 16, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd čiastočným rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 3 C 247/2008­594\nzo 16. apríla 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13 Co 516/2013­\n617 zo 6. augusta 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra\n2013 mailom a 22. októbra 2013 poštou doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „odporkyňa“),\nzastúpená advokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Floriánska 16, Košice, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) čiastočným rozsudkom Okresného súdu Revúca\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 C 247/2008­594 zo 16. apríla 2013 (ďalej aj „rozsudok\nokresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 13 Co 516/2013­617 zo 6. augusta 2013 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“).\nZ obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je odporkyňou v súdnom\nkonaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 3 C 247/2008, v ktorom sa\n\n,\n\n(ďalej len „navrhovateľ“), domáha vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov.\nV priebehu označeného súdneho konania sťažovateľka doručila okresnému súdu\nnávrh, ktorým sa domáhala „... rozdelenia a vyporiadania osobného motorového vozidla\nznačky Škoda Fabia Combi...“ (ďalej len „osobné motorové vozidlo“). Okresný súd\nčiastočným rozsudkom č. k. 3 C 247/2008­594 zo 16. apríla 2013 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) predmetný návrh sťažovateľky zamietol s tým, že rozhodnutie\no vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o trovách konania ponechal\nkonečnému rozsudku.\nOkresný súd svoje rozhodnutie v merite veci právne odôvodnil s poukazom na znenie\n§ 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nProti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré odôvodnila\ns poukazom na to, že okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne\n2\n\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.\nV súvislosti s uplatnenými odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) sťažovateľka okresnému súdu vytýkala,\nže nesprávne ustálil skutkový stav veci v tom, že medzi navrhovateľom a jeho matkou došlo\nk uzatvoreniu zmluvy o prevode osobného motorového vozidla. Sťažovateľka v odvolaní\nďalej predostrela vlastnú skutkovú verziu toho, čo vyplynulo z výsluchov navrhovateľa\na jeho matky, uviedla, prečo v danej veci nemohlo medzi týmito osobami dôjsť k vráteniu\ndaru, poukázala na to, že zmena zápisu vlastníka motorového vozidla v osvedčení\no evidencii motorového vozidla má iba evidenčnú, a nie právotvornú funkciu. Sťažovateľka\nna záver argumentuje tým, že právny úkon o prevode osobného motorového vozidla mal\nokresný súd posúdiť ako absolútne neplatný pre jeho rozpor s dobrými mravmi,\na to vzhľadom na vyjadrenia matky navrhovateľa týkajúce sa dôvodov tohto prevodu.\nNa podklade týchto dôvodov sa sťažovateľka domáhala zrušenia odvolaním napadnutého\nrozsudku okresného súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, eventuálne jeho zmeny tak,\naby krajský súd jej návrhu vyhovel v celom rozsahu.\nKrajský súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k. 13 Co 516/2013­617\nzo 6. augusta 2013, ktorým rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne\nsprávny potvrdil.\nProti rozsudku okresného súdu a rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť, ktorú po rekapitulácii priebehu konania pred všeobecnými\nsúdmi v súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa ústavy, listiny\na dohovoru v relevantnej časti odôvodňuje takto:\n„O podanom odvolaní dňa 6. 8. 2013 rozhodol Krajský súd Banská Bystrica sp. zn.\n13 Co 516/2013 tak, že čiastočný rozsudok Okresného súdu Revúca potvrdil, pričom\nvo svojom odôvodnení uviedol, že odporkyňa argument o neplatnosti právneho úkonu\nv zmysle § 39 použila až v odvolacom konaní. Odhliadnuc od skutočnosti, že tvrdenie\nKrajského súdu nie je pravdivé, nakoľko sťažovateľka poukázala na neplatnosť podľa § 39\n3\n\nOZ už vo svojom podaní zo dňa 4. 2. 2013 a teda Krajský súd sa týmto tvrdením mal\nzaoberať, je v rozpore s princípmi spravodlivosti, aby sa súd nezaoberal argumentáciou\no absolútnej neplatnosti právneho úkonu, nakoľko túto je súd povinný vysloviť bez ohľadu\nna to, či je niektorou zo strán namietaná.\nPokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľky v podanom odvolaní, s touto sa Krajský súd\nžiadnym spôsobom nevysporiadal a iba poukázal na Odôvodnenie Okresného súdu\nRevúca.“\nNa základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:\n„Okresný súd Revúca svojím čiastočným rozsudkom zo dňa 16. 4. 2013 a Krajský\nsúd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom o potvrdení čiastočného rozsudku zo dňa 6. 8.\n2013 porušili základné právo\n\nna spravodlivé súdne konanie zaručené\n\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.\nČiastočný rozsudok Okresného súdu Revúca, 3 C/247/2008 zo dňa 16. 4. 2013\na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co/516/2013 zo dňa 6. 8. 2013\nzrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,­ Eur, ktoré\nsú Okresný súd Revúca a Krajský súd v Banskej Bystrici povinní spoločne a nerozdielne\njej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\npriznáva náhradu trov konania, ktoré sú Okresný súd Revúca\na Krajský súd v Banskej Bystrici povinní spoločne a nerozdielne jej zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n4\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako\naj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa\nnemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno\npovažovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n\n5\n\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno\npovažovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho\nrozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\norgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. O zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04,\nIV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný\nsúd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a\nnásledne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a\nuplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS\n78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07). O zjavnú\nneodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd\nzistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel\na význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne\n6\n\nrozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej\nlogiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, III. ÚS 305/08).\nZ týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky namietajúcej porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nV zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník\nsúdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými\na právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\n\n7\n\n1. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv rozsudkom okresného\nsúdu\nÚstavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci ústavného\nsúdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy uvádza, že právomoc\nústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri\nuplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nSťažovateľka mala k dispozícii na ochranu svojich základných práv podľa ústavy\na listiny a práva podľa dohovoru proti rozsudku okresného súdu, ktorý je súdom prvého\nstupňa, riadny opravný prostriedok, ktorý aj využila. Príslušným súdom na poskytnutie\nochrany proti namietanému porušeniu práv sťažovateľky bol v odvolacom konaní krajský\nsúd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti v časti\nsmerujúcej proti rozsudku okresného súdu, a preto sťažnosť v tejto časti z tohto dôvodu\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného\nsúdu na jej prerokovanie.\n2. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv rozsudkom krajského\nsúdu\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že podstata argumentácie sťažovateľky, s ktorou spája\nporušenie označených práv rozsudkom krajského súdu sa koncentruje na nedostatky jeho\nodôvodnenia. Sťažovateľka namieta arbitrárnosť rozsudku krajského súdu, pretože sa vôbec\nnevysporiadal s jej argumentmi uvedenými v sťažnosti a iba poukázal na odôvodnenie\nrozsudku okresného súdu. Sťažovateľka v tejto súvislosti najmä namieta, že krajský súd\nsa nevysporiadal s tou časťou jej argumentácie, v rámci ktorej poukazovala na absolútnu\n\n8\n\nneplatnosť zmluvy o prevode osobného motorového vozidla pre jej rozpor s dobrými\nmravmi, pričom tiež uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie krajského súdu o tom, že námietku\nabsolútnej neplatnosti vzniesla až v odvolacom konaní, keďže túto uplatnila ešte v konaní\npred okresným súdom, a to v podaní zo 4. februára 2013.\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať rozsudok krajského súdu za ústavne udržateľný\na akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľka proti nemu uplatňuje.\nKrajský súd vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia potvrdil rozsudok\nokresného súdu, pričom v jeho odôvodnení citoval podstatné časti rozsudku okresného\nsúdu,\n\nstanoviská\n\nsa sťažovateľka\n\noboch\n\nprocesných\n\nstrán\n\nk prerokúvanej\n\nveci,\n\nvysvetlil,\n\nčoho\n\nodvolaním\n\ndomáhala\n\na čím\n\nv odvolacom\n\nkonaní\n\nargumentovala,\n\na, vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu zisteného okresným súdom, v časti\nrelevantnej pre toto konanie uviedol toto:\n„Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).“\nPri hodnotení rozsudku krajského súdu, aj v nadväznosti na citovaný § 219 ods. 2\nOSP ústavný súd vychádzal z ustáleného právneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu\nprvého stupňa a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového\naj odvolacieho),\n\nktoré\n\nboli\n\nvydané\n\nv\n\npriebehu\n\npríslušného\n\nsúdneho\n\nkonania\n\n(m. m. IV. ÚS 350/09).\nVzhľadom na obsahovú spojitosť rozsudku krajského súdu s rozsudkom okresného\nsúdu a v nadväznosti na už citovanú judikatúru považoval ústavný súd za potrebné v ďalšom\n\n9\n\npoukázať aj na podstatnú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Okresný súd\nv odôvodnení svojho rozsudku v časti relevantnej pre toto konanie uviedol:\n„Súd s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania (predovšetkým výpoveď\nmatky navrhovateľa\n\n) ustálil skutkový stav veci tak, že vlastnícke právo\n\nk predmetnému motorovému vozidlu bolo prevedené na matku navrhovateľa bezodplatne\na to na základe ústnej zmluvy s tým, že následne bola zmena vlastníckeho práva k tomuto\nvozidlu vyznačená v príslušnej evidencii dopravného inšpektorátu.\nOdporkyňa tvrdila, že predmetné motorové vozidlo do vyporiadania BSM patrí.\nNa splácanie leasingu motorového vozidla boli použité aj peňažné prostriedky patriace\ndo BSM. V danom prípade nemohlo ísť zo strany navrhovateľa o vrátenie daru, pretože\nsa mohla vrátiť matke navrhovateľa za splnenia zákonných podmienok iba peňažná suma,\nktorá mu bola darovaná. Motorové vozidlo nebolo platne prevedené do vlastníctva matky\nnavrhovateľa. Ak by išlo medzi matkou navrhovateľa a navrhovateľom o predaj vozidla, išlo\nby o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka...\nV sporovom konaní, ako je to aj v tomto prípade súd aktívne sám nepátral po ďalších\ndôkazoch, a vyhodnotil iba ten skutkový stav veci, ktorý mu vyplynul z vykonaného\ndokazovania na základe dôkazného materiálu, ktorý do spisu vniesli účastníci konania...\nV konaní bolo preukázané, že dňa 12. 03. 2001 bola uzavretá medzi spoločnosťou\na navrhovateľom leasingová zmluva, predmetom ktorej bolo osobné\nmotorové vozidlo zn. Skoda Fabia Combi... Príjemca leasingu, teda navrhovateľ mal\nv tomto prípade aj právo na kúpu predmetu leasingu do svojho vlastníctva za zostatkovú\nhodnotu.\nZ vykonaného dokazovania vyplýva, že na prvú leasingovú splátku (akontáciu)\nposkytla matka navrhovateľa\n\npeňažné prostriedky navrhovateľovi. Tieto\n\npovažoval súd za jej peňažný dar navrhovateľovi.\nv žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou\nVôľou\n\nnebola preukázateľne\n..\n\nbolo poskytnúť dar, v tomto prípade peňažný, iba svojmu\n\nsynovi, teda navrhovateľovi, nie obom manželom, na zaobstaranie motorového vozidla.\nNa zaobstaranie motorového vozidla navrhovateľ teda sčasti použil finančné prostriedky,\nktoré patrili iba jemu, a ktoré dostal darom od svojej matky.\n10\n\nJe nesporné, že navrhovateľ mal podľa leasingovej zmluvy právo na kúpu predmetu\nleasingu do svojho vlastníctva za zostatkovú hodnotu a je nesporné že počas trvania BSM\núčastníkov konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu na\nnavrhovateľa (podporne ako dôkaz viď správu Okresného riaditeľstva PZ Revúca, podľa\nktorého je od 24.06.2002 vlastníkom vozidla navrhovateľ).\nNakoľko však na zakúpenie tohto motorového vozidla neboli použité len peňažné\nprostriedky patriace navrhovateľovi, ktoré dostal ako dar od svojej matky\n, ale boli použité aj peňažné prostriedky (stačilo úplne v minimálnej výške), ktoré\npatrili do BSM účastníkov, a naviac motorové vozidlo bolo nadobudnuté počas trvania\nBSM účastníkov konania, má súd za to, že obaja účastníci konania nadobudli vlastnícke\nprávo k tomuto motorovému vozidlu...\nPokiaľ ide o vyporiadanie hnuteľných vecí však platí, že súd ich môže v rámci\nkonania vyporiadať iba vtedy, ak v dobe rozhodnutia súdu existujú a v dobe zániku BSM\ntvorili jeho súčasť...“\nSkutkový stav ustálil okresný súd takto:\n„V konaní bolo preukázané, že predmetné motorové vozidlo bolo prevedené\n(najneskôr dňa 13. 06. 2007 − viď správa dopravného inšpektorátu) do vlastníctva matky\nnavrhovateľa\n\n. Táto skutočnosť bola preukázaná aj výpoveďou svedkyne\n\n− matky navrhovateľa. Tá uviedla, že jej patrí predmetné motorové vozidlo. Nakoľko\nk prevodu došlo medzi ňou a jej synom, nepovažovala za dôležité, aby o prevode\nvlastníckeho práva k vozidlu bola spísaná zmluva v písomnej forme (naviac podľa § 46\nods. 1 Občianskeho zákonníka zásadne písomnú formu musia mať len zmluvy ohľadom\nprevodu nehnuteľností). K prevodu vlastníckeho práva určite došlo, čoho dôkazom je aj\nzápis v evidencii dopravného inšpektorátu, ktorý túto skutočnosť potvrdzuje. Súd ustálil,\nže prevod motorového vozidla na matku navrhovateľa bol urobený bezodplatne (matka\nnavrhovateľa pri svojej výpovedi nehovorila o žiadnej kúpnej cene, ktorú by mala pri\nprevode zaplatiť navrhovateľovi), išlo teda o darovanie hnuteľnej veci. Súd mal teda za to,\nže navrhovateľ vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu previedol na svoju\n\n11\n\nmatku\n\ndarovacou zmluvou a minimálne od 13. 06. 2007 je\nvlastníckou tohto motorového vozidla.“\nK uvedenému skutkovému stavu okresný súd zaujal tento právny názor:\n„Prevod vlastníckeho práva na tretiu osobu k osobnému motorovému vozidlu\n\nznačnej hodnoty patriacej do BSM nie je určite bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 145\nods. 1 Občianskeho zákonníka vybavovať každý z manželov. Preto ak jeden z manželov\nuzavrie zmluvu o prevode vlastníckeho práva k tejto hnuteľnosti bez súhlasu druhého\nmanžela takýto právny úkon sa síce považuje za platný, ale len do času, kedy sa druhý\nmanžel jeho platnosti nedovolá podľa § 40a Občianskeho zákonníka (t. j. relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu, pozn.).\nDovtedy kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatností právneho úkonu treba\nsa na tento úkon pozerať ako na platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.\nAby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu stačí aj mimosúdne oznámenie\nosoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti. Vždy sa však musí jednať\no výslovný prejav, z ktorého vyplýva vôľa dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Musí byť z\nneho taktiež zrejmé, v čom je konkrétna vada právneho úkonu, ktorá má za následok\nneplatnosť právneho úkonu. U dvojstranných právnych úkonov musí sa dotknutý účastník\núkonu dovolávať neplatnosti voči všetkým ostatným účastníkom. Právne účinky dovolania\nsa relatívnej neplatnosti nastávajú dôjdením tohto prejavu vôle všetkým subjektom relatívne\nneplatného právneho úkonu.\nZ vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa odporkyňa, ako oprávnený subjekt\nvoči účastníkom právneho úkonu, teda voči navrhovateľovi a jeho matke výslovne dovolala\nrelatívnej neplatnosti právneho úkonu. Súd mal teda za to, že právny úkon, darovacia\nzmluva, ktorou previedol navrhovateľ na svoju matku vlastnícke právo k osobnému\nmotorovému vozidlo..., bol právnym úkonom platným zo všetkými dôsledkami z toho\nvyplývajúcimi.\nNakoľko súd prevod motorového vozidla na\n\npovažoval za úkon\n\nplatný, a teda motorové vozidlo už v čase zániku BSM účastníkov konania netvorilo súčasť\n\n12\n\nBSM účastníkov konania, súd návrh odporkyne na vyporiadanie tohto motorového vozidla\nzamietol.“\nPokiaľ\n\nide\n\no tú\n\nčasť\n\nargumentácie\n\nsťažovateľky,\n\nv rámci\n\nktorej\n\nnamieta\n\nnedostatočnosť odôvodnenia rozsudku krajského súdu vo vzťahu k jej námietke o absolútnej\nneplatnosti zmluvy o prevode osobného motorového vozidla pre jej rozpor s dobrými\nmravmi (podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pozn.), je potrebné čiastočne prisvedčiť,\na to tomu, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je všeobecný súd povinný prihliadať\nz úradnej povinnosti. Podľa názoru ústavného súdu však túto povinnosť má len\nza predpokladu, že v priebehu konania vyjdú najavo také skutočnosti týkajúce sa vzniku,\nzmeny, zániku, náležitostí právneho úkonu alebo jeho obsahu, na ktoré príslušná právna\nnorma viaže sankciu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Podmienkou takéhoto postupu\nvšeobecného súdu je preto vždy predchádzajúce zistenie skutočností zakladajúcich\nabsolútnu neplatnosť právneho úkonu a na rozdiel od relatívnej neplatnosti sa nevyžaduje\ndovolanie sa tejto neplatnosti. V prípade, ak sťažovateľka argumentuje, že na svoje tvrdenie\no absolútnej neplatnosti právneho úkonu nedostala zo strany krajského súdu primeranú\nodpoveď, pretože túto argumentáciu uplatnila už v konaní pred okresným súdom\n(ktorý vyhodnotil prevod vlastníckeho práva podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka\na v nadväznosti na to z hľadiska splnenia podmienok na uznanie jeho neplatnosti podľa\n§ 40a Občianskeho zákonníka), ústavný súd uvádza, že korelátom práva účastníka konania\nna primerané odôvodnenie súdneho rozhodnutia (v zmysle primeranej argumentačnej\nreakcie na tvrdenia účastníka konania) je jeho procesná povinnosť predostrieť dostatočne\nkonkretizovanú a podloženú argumentáciu, pretože primeranosť odôvodnenia rozhodnutia\nvšeobecného súdu možno posudzovať iba vo vzťahu ku konkrétnemu špecifikovanému\nargumentu účastníka konania.\nZ procesného hľadiska tak sťažovateľka namietajúca neplatnosť právneho úkonu\npre jeho rozpor s dobrými mravmi bola v konaní pred všeobecnými súdmi povinná v prvom\nrade uviesť relevantné skutočnosti, z ktorých mal takýto rozpor vyplývať, a tieto skutočnosti\nnásledne zákonným spôsobom preukázať. Napriek tomu sťažovateľka len všeobecným\n13\n\nspôsobom konštatovala rozpor právneho úkonu o prevode osobného motorového vozidla\ns dobrými mravmi, pričom poukázala na to, že tento rozpor mal vyplývať z vágne\nformulovanej vnútornej pohnútky matky navrhovateľa. Sťažovateľka tak v konaní pred\nvšeobecnými súdmi dostatočne nekonkretizovala túto svoju argumentáciu, a preto absencia\nšpecifickej argumentačnej reakcie zo strany všeobecných súdov na toto tvrdenie\nsťažovateľky v okolnostiach danej veci nedosahuje intenzitu, ktorá by v tomto smere\nodôvodňovala akúkoľvek korekciu zo strany ústavného súdu, teda nejde o také pochybenie\nzo strany všeobecných súdov, ktoré by v konkrétnych okolnostiach danej veci vytváralo\npriestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie.\nKrajský súd okrem toho, že sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nokresného súdu a konštatoval správnosť jeho dôvodov, explicitne vyjadril svoj právny názor\nk absolútnej neplatnosti právneho úkonu – prevodu vlastníctva motorového vozidla − takto:\n„Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k dôvodom odvolania krajský súd\nuvádza.\n... rozhodujúcom otázkou nie je vyriešenie rozporov v tvrdeniach, ani vyriešenie\nprečo navrhovateľ hovorí raz o darovaní motorového vozidla raz o kúpnej zmluve.\nRozhodujúcou je skutočnosť, ktorá jednoznačne vyplýva z rozhodnutia okresného súdu a to:\nMatka poskytla navrhovateľovi určitú značnú sumu peňazí. Z týchto peňazí ale aj\nz peňazí patriacich do BSM navrhovateľa a odporkyni, bolo zakúpené motorové vozidlo,\nktoré sa stalo nepochybne majetkom BSM účastníkov. Dňa 13. 06. 2007 bolo toto motorové\nvozidlo prevedené do vlastníctva matky navrhovateľa a to\n\n. K prevodu\n\ndošlo úkonom navrhovateľa bez súhlasu odporkyne, teda išlo o konanie podľa ust. § 145\nods. 1 druhá veta OZ. Odporkyňa nepostupovala podľa § 40a OZ a nedovolávala sa\nneplatnosti právneho úkonu, ktorým navrhovateľ previedol motorové vozidlo na svoju\nmatku...\nV súčasnosti odporkyňa v odvolaní argumentuje, že ohľadne dôvodov, prečo\nk prevodu motorového vozidla došlo, je treba posúdiť konanie ako v rozpore s dobrými\n\n14\n\nmravmi a takýto právny úkon je potrebné vyhodnotiť v zmysle § 39 OZ ako absolútne\nneplatný.\nIde o nový argument odporkyne, ktorý nepoužila v konaní pred súdom prvého stupňa.\nTúto skutočnosť mohla nepochybne uplatniť aj pred okresným súdom. Ide teda o skutočnosť,\nktorá v zmysle ust. § 205 ods. 1 písm. d) OSP nemôže byť odvolacím dôvodom.“\nZa neopodstatnenú považuje ústavný súd aj tú námietku sťažovateľky, podľa ktorej\nk porušeniu ňou označených práv došlo tým, že krajský súd sa „žiadnym spôsobom\nnevysporiadal“ s jej odvolacou argumentáciou a iba poukázal na odôvodnenie rozsudku\nokresného súdu. V posudzovanej veci sa k námietkam sťažovateľky týkajúcim sa dôvodov\nzamietnutia jej návrhu vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku okresný súd, pričom\nz odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že odvolací súd sa v plnom rozsahu\nstotožnil so skutkovými a právnymi názormi okresného súdu vyjadrenými v jeho\nrozhodnutí, uviedol ďalšie dôvody na zvýraznenie jeho správnosti a z tohto dôvodu\npri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia postupoval podľa § 219 ods. 2 OSP.\nÚstavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že za situácie,\nkeď sťažovateľ v odvolaní nastolil tie isté otázky ako v konaní pred súdom prvého stupňa\na už v tomto konaní dostal dostatočné odpovede, prečo jeho argumentácia nebola\nopodstatnená, a krajský súd nedospel k iným skutkovým alebo právnym záverom než súd\nprvého stupňa a následne postupom podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzil len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia, neexistujú\npodľa názoru ústavného súdu relevantné dôvody na to, aby ústavný súd z ústavnoprávneho\nhľadiska akokoľvek spochybňoval rozhodnutie vydané v rámci odvolacieho konania len\nna základe toho, že krajský súd v okolnostiach daného prípadu postupoval podľa § 219\nods. 2 OSP. Je potrebné uviesť, že za takýchto okolností možno a je aj vhodné postupom\npodľa § 219 ods. 2 OSP zúžiť rozsah odôvodnenia len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nodvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože nie je hospodárne a ani účelné, aby súd\nrozhodujúci o odvolaní uvádzal tie isté dôvody alebo aby len inými slovami vyjadril\ndôvody, pre ktoré bol účastník konania už v prvom stupni neúspešný.\n15\n\nÚstavný súd, opierajúc sa o tieto závery, vo vzťahu k námietkam sťažovateľky\no porušení jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36\nods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru konštatuje,\nže krajský súd v jej veci rozhodol tak, že nie je reálne predpokladať, aby po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné prijať záver o porušení obsahu ňou\noznačených práv. Sťažnosť bolo preto potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú\n(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nPo odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci (návrhu na zrušenie sťažnosťou\nnapadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a priznania finančného zadosťučinenia\na náhrady trov konania), preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. januára 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "rozhodnutie-odôvodnenie", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "rozhodnutie-zákonnosť", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "96fe1fd6-91d2-40a0-8a85-e59d26f44620:4b60907a-b6c2-4443-94f3-f446303addad", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6808204760.2", "spisova_znacka": "13Co/516/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/516/2013 z 5. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-08-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6808204760.2"}], "citovane_v": [{"guid": "8dda8da7-eddc-4ef1-9528-a6a47cc9bf4a:dc21044b-8eca-4a47-8bf9-73adea2bfdd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2219203629.2", "spisova_znacka": "2Cdo/84/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/84/2023 z 26. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2219203629.2"}, {"guid": "01679566-b8a4-40dd-8d29-deaa13f2ffe6:315685a2-0f8d-4b75-a3c0-49ee3b230d77", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7113217914.2", "spisova_znacka": "1Obdo/52/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/52/2019 z 21. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7113217914.2"}, {"guid": "6166b8b1-1339-4cb3-b610-4ed56067c760:7fd06130-1fba-4983-b0aa-cd20981dbd14", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7222200917.1", "spisova_znacka": "6Co/141/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/141/2023 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7222200917.1"}, {"guid": "7dd5981c-e5f6-4229-8541-fc9b32127919:744f6dc4-057e-4652-9ffb-bf5778519393", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5816206046.1", "spisova_znacka": "5Co/203/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/203/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5816206046.1"}, {"guid": "7dd5981c-e5f6-4229-8541-fc9b32127919:9623dad0-103e-403f-aa97-7a63963df268", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5816206046.1", "spisova_znacka": "5Co/203/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/203/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5816206046.1"}]}