{"guid": "ussr:fd2165c5-96cb-4a79-887d-3f7b1591f4cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.415.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 415/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 415/2015 z 25. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. júna 2015, sp. zn. II. ÚS 415/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.415.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fd2165c5-96cb-4a79-887d-3f7b1591f4cc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.415.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.415.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.415.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 415/2015­10\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Almášiovou, Advokátska\nkancelária JUDr. Gabriel Almáši, spol. s. r. o., Niťová 3, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 2599/2012 a jeho uznesením z 2. decembra 2014\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní a uznesením\nč. k. 16 Er 2599/2012­74 z 2. decembra 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 21. mája 2014 vzniesol sťažovateľ, ktorý má\nv konaní pred okresným súdom postavenie povinného, námietku zaujatosti voči súdnemu\nexekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Dôvodom vznesenia námietky zaujatosti bola\nskutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom spoločnosti\nPOHOTOVOSŤ, s. r. o. V exekučnom konaní vystupuje na strane oprávneného spoločnosť\nEOS KSI Slovensko, s. r. o., v mene ktorej koná advokát a konateľ\n\n.\n\nSťažovateľ zistil, že v čase pracovného pomeru súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v\nnebankovej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., bol advokát a konateľ spoločnosti EOS\nKSI Slovensko, s. r. o. (oprávnený), vopred predurčený a splnomocnený spoločnosťou\nPOHOTOVOSŤ, s. r. o., že bude konať za klientov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,\na bude za nich spisovať notárske zápisnice o uznaní záväzkov a súhlase s vykonateľnosťou,\nďalej v mene klientov bude uzatvárať záložné zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a\nzmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka\nk nehnuteľnostiam v ich vlastníctve pre vznik záložného práva spoločnosti POHOTOVOSŤ,\ns. r. o., vkladom do katastra nehnuteľností. Sťažovateľ taktiež zistil, že advokát a konateľ\noprávneného\n\nvykonával a spisoval notárske zápisnice o uznaní\n\nzáväzkov, na základe ktorých vykonával vklad do katastra nehnuteľností za klientov\nspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý\ntaktiež zriaďoval exekučné záložné práva na tie isté nehnuteľnosti v tej istej veci pre\nspoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Podľa zistení sťažovateľa\n\nvykonával\n\ntieto úkony od roku 2004, teda aj v čase, keď bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý\nzamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (sťažovateľ odkazuje na uznesenie\n2\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 ECdo 46/2013; 7 ECdo 146/2013;\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. l Sžr 178/2011, uznesenie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 141/2013).\n3. Sťažovateľ je toho názoru, že je dokázaná existencia prepojenia medzi súdnym\nexekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a advokátom a konateľom oprávneného\n, ktorí v rovnakom čase vykonávali určité funkcie pre tú istú\nspoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Sťažovateľ je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosti,\nkeď súdy Slovenskej republiky odmietli priznávať nároky spoločnosti POHOTOVOSŤ,\ns. r. o., vykonávané súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a\n, začal\n\nvykonávať funkciu konateľa pre spoločnosť EOS KSI\n\nSlovensko, s. r. o., za ktorú koná ako advokát a konateľ a ktorá si v exekučných konaniach\nvyberá na vykonanie exekúcii práve súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Sťažovateľ\nzastáva názor, že vznesenie námietky zaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého\nje v tomto prípade dôvodné. Keďže sťažovateľ zistil túto skutočnosť až neskôr, nemohol\npodať námietky zaujatosti skôr, v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nemal\nsťažovateľ vedomosť o prepojení súdneho exekútora s konateľom oprávneného v exekučnom\nkonaní. Nemohol preto podať námietku zaujatosti po doručení upovedomenia o začatí\nexekúcie, ale podal ju bezodkladne potom, čo sa o zaujatosti súdneho exekútora dozvedel.\nSťažovateľ splnomocnil a poveril na podanie námietky zaujatosti súdneho exekútora svoju\nmanželku a udelil jej plnú moc 19. mája 2014. Manželka sťažovateľa na jeho pokyn doručila\nokresnému súdu námietku zaujatosti 21. mája 2014. Okresný súd výzvou č. k.\n16 Er 2599/2012­54 vyzval manželku sťažovateľa, aby v lehote 15 dní v zmysle § 27 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) doložila do spisu listinný dôkaz\npreukazujúci získanie právnického vzdelania druhého stupňa. Vzhľadom na skutočnosť, že\nmanželka sťažovateľa nemá právnické vzdelanie druhého stupňa, sťažovateľ doručil\nokresnému súdu 2. júna 2014 odvolanie plnej moci svojej manželke a súčasne oznámil, že\nna námietke zaujatosti súdneho exekútora, ktorá bola podaná 21. mája 2014, trvá a plne sa\nstotožňuje s jej obsahom. Výzvou z 5. novembra 2014 vyzval exekučný súd sťažovateľa,\naby oznámil, kedy sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora. Sťažovateľ doručil\n3\n\nokresnému súdu oznámenie, že o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora sa dozvedel 19.\nmája 2014.\n4. Okresný súd námietku zaujatosti súdneho exekútora zamietol, súdneho exekútora\nz vykonávania exekúcie nevylúčil a vydal napadnuté uznesenie, ktoré bolo sťažovateľovi\ndoručené 16. januára 2015. Okresný súd odôvodnil svoje zamietnutie tým, že námietky\nsťažovateľa voči osobe súdneho exekútora nie sú dôvodné, a to z nasledujúcich dôvodov: Po\nprvé (i), sťažovateľ podal námietku zaujatosti súdneho exekútora oneskorene. Okresný súd\nkonštatoval, že sťažovateľ sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora 19. mája\n2014 a prvý deň, keď mohol vzniesť námietku zaujatosti, bol 20. máj 2014 a posledný deň\nlehoty na podanie námietky pripadol na 26. máj 2014. Okresný súd bol toho názoru, že\npovinný vzniesol námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej lehoty, a to až 2. júna 2014,\npretože podaná námietka zaujatosti doručená okresnému súdu 21. mája 2014 bola podaná\na podpísaná manželkou povinného, ktorá nie je účastníčkou exekučného konania a nemožno\nju považovať za zástupcu povinného v exekučnom konaní. Okresný súd ďalej uvádza, že\npodanie povinného z 30. mája 2014 doručené okresnému súdu 2. júna 2014, v ktorom\npovinný uvádza, že trvá na podanej námietke z 19. mája 2014 doručenej okresnému súdu\n21. júna 2014, nemá deklaratórne účinky, t. j. že takéto vyjadrenie povinného nemožno\nposudzovať tak, že podal námietku zaujatosti súdneho exekútora už 21. mája 2014, naopak,\ntext námietky zaujatosti manželky povinného z 21. mája 2014 sa stal na základe vyjadrenia\npovinného súčasťou námietky zaujatosti povinného až 2. júna 2014, keďže až vtedy prejavil\npovinný svoju vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora. Po druhé (ii), sťažovateľ\nnepreukázal svoje tvrdenie. Okresný súd uvádza, že sťažovateľ nepreukázal svoje tvrdenie,\nže právny zástupca oprávneného bol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,\nv čase, keď bol jej zamestnancom súdny exekútor. Okresnému súdu je známe, že súdny\nexekútor bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., po obdobie\npribližne jedného roka, súdny exekútor nebol v riadiacich ani výkonných funkciách\nspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., a právny zástupca oprávneného nebol zamestnancom\nspoločnosti, bol len určitú dobu právnym zástupcom.\n\n4\n\n5. S uvedenými tvrdeniami okresného súdu sťažovateľ nesúhlasí. Sťažovateľ prejavil\nsvoju vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora 19. mája 2014, kedy udelil plnú\nmoc svojej manželke, aby za neho a v jeho mene podala a doručila okresnému súdu\nnámietku zaujatosti súdneho exekútora podľa pokynov sťažovateľa. Bez udelenia plnej moci\nna podanie námietky zaujatosti súdneho exekútora by manželka povinného nemohla podať,\npodpísať a doručiť podanie a vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora sťažovateľa\nexekučnému súdu, preto sťažovateľ odmieta úvahu exekučného súdu, že svoju vôľu prejavil\naž 2. júna 2014. Totiž až výzvou z 22. mája 2014, doručenou 30. mája 2014, sa sťažovateľ\ndozvedel, že ho manželka nemôže v exekučnom konaní zastúpiť v čase jeho neprítomnosti,\naž vtedy sa obrátil na advokáta, ktorý ho poučil, že v exekučnom konaní môže byť\nzastúpený len zástupcom s právnickým vzdelaním druhého stupňa, a vo výzve takéto\npoučenie absentuje. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa nemôže stotožniť s názorom\nokresného súdu a nie je pravdou, že svoju vôľu prejavil po prvýkrát až 2. júna 2014, keď\nsvoju vôľu prejavil už pred spísaním a podaním námietky 19. mája 2014, aj keď na to\nsplnomocnil svoju manželku. Už udelením plnej moci na spísanie vznesenej námietky\nsvojej manželke sťažovateľ prejavil svoju vôľu. Sťažovateľ je toho názoru, že otázka, či je\nsúdny exekútor zaujatý alebo nie je, pracovné zaradenie súdneho exekútora v spoločnosti\nPOHOTOVOSŤ, s. r. o., či bol v riadiacej, výkonnej alebo radovej funkcii, je nepodstatná,\nako aj skutočnosť, či konateľ oprávneného bol právnym zástupcom tej istej spoločnosti ako\naj súdny exekútor v tom istom čase, alebo vykonával funkciu vopred určeného\na predformulovaného splnomocnenca tej istej spoločnosti ako aj súdny exekútor. Podstatné\nje, že súdny exekútor a konateľ oprávneného vykonávali pre tú istú spoločnosť v rovnakom\nčase približne podobné funkcie a vybrala si ich pre svoju podnikateľskú činnosť tá istá\nspoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Okrem toho, že\n\nje právnym\n\nzástupcom oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o., je aj konateľom oprávneného.\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre viacnásobne konštatoval, že nezlučiteľnosť\nčinnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom vyplývajúca z § 4 Exekučného\nporiadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom\nvýkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3\nExekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je\n5\n\nnezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho\nnestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Ústavný súd ďalej\njudikoval, že nie je potrebné preukázať zaujatosť súdneho exekútora, ale postačí už samotné\npreukázanie existencie dôvodných pochybností o jeho nezaujatosti. Skutočnosť, že súdny\nexekútor bol zamestnancom tej istej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pre ktorú\nvykonával funkciu aj konateľ oprávneného, by podľa názoru sťažovateľa mala byť\nokolnosťou vylučujúcou súdneho exekútora z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1\nExekučného poriadku. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje, že výklad a používanie\nustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo\núčastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Interpretáciou a používaním týchto\nustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.\nVšeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu\nochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov. Ďalej sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Delcourt v. Belgicko, v ktorom ESĽP vyslovil názor, že\nspravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale musí sa javiť, že je poskytovaná.\n6. Sťažovateľ má podľa jeho záverov v zmysle už citovaného článku ústavy právo na\nspravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že súdny exekútor, ktorý vykonáva exekúciu, bol\nzamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., v čase, keď aj konateľ oprávneného\nvykonával funkciu pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., vzbudzuje dôvodné pochybnosti\no zaujatosti súdneho exekútora v predmetnej exekučnej veci. Pojem nestrannosť sa v zmysle\nčl. 6 ods. 1 dohovoru vzťahuje aj na orgány verejnej moci nezávisle od pojmu súd. Podľa\nESĽP ide aj o niektoré orgány, ktoré môžu vykonávať justičné funkcie a môžu sa považovať\nza súd v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ESĽP takýto orgán, ktorý čiastočne\nvykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Skutočnosť predchádzajúceho\nprepojenia súdneho exekútora s konateľom oprávneného v tom istom čase pre tú istú\nspoločnosť vzbudzuje pochybnosti o nestrannosti predmetného súdneho exekútora\na vzbudzuje pochybnosti o spravodlivom exekučnom konaní.\n\n6\n\n7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe uvedených skutočností\nskonštatoval, že okresný súd postupom a napadnutým uznesením porušil jeho základné\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnuté\nuznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje, aby ústavný\nsúd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.\n\nII.\n8. Okresný súd napadnutým uznesením nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa\nKrutého z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 16 Er 2599/2012, EX 10170/2012.\n9. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil týmito právnymi závermi:\n„Základným predpokladom pre vylúčenie súdneho exekútora na základe námietky\nzaujatosti vznesenej účastníkom exekučného konania je včasnosť jej podania. V Exekučnom\nporiadku je stanovená lehota na podanie námietky zaujatosti ako päťdňová, ktorá začína\nplynúť odo dňa, kedy sa účastník exekučného konania dozvedel o dôvode vylúčenia súdneho\nexekútora.\nZ uvedeného dôvodu exekučný súd najprv skúmal, či bola námietka zaujatosti\nsúdneho exekútora vznesená povinným včas.\nPovinný sa o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora dozvedel dňa 19.05.2014 a prvý\ndeň, kedy mohol vzniesť námietku zaujatosti, bol dňa 20.05.2014. Posledný deň lehoty na\npodanie námietky zaujatosti pripadol na deň 26.05.2014.\nExekučný súd má za to, že povinný vzniesol námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej\nlehoty, a to až dňa 02.06.2014. Pokiaľ ide o podanie doručené súdu dňa 21.05.2014 podané\na podpísané manželkou povinného\n\n, nie je možné toto podanie považovať\n\nza účinne vznesenú námietku zaujatosti súdneho exekútora.\n\ntotiž nie je\n\núčastníkom prebiehajúceho exekučného konania a zároveň ju nie je možné považovať ani za\nzástupcu povinného v exekučnom konaní v zmysle § 27 ods. 1 O.s.p. Vo veciach podľa\n7\n\nExekučného poriadku je totiž podľa § 27 ods. 3 O.s.p. podmienkou zastúpenia zastúpenie\nadvokátom. To neplatí, ak ide o blízku osobu účastníka konania a má vysokoškolské\nvzdelanie druhého stupňa v odbore právo.\n\nje síce blízkou osobou povinného,\n\navšak nedoložila súdu doklad, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nNavyše exekučný súd uvádza, že aj z iných konaní vedených na tunajšom súde, mu je známa\nskutočnosť, že\n\nnemá vysokoškolské právnické vzdelanie aspoň druhého\n\nstupňa.\nPokiaľ ide o podanie povinného zo dňa 30.05.2014 doručené exekučnému súdu dňa\n02.06.2014, v ktorom uviedol, že trvá na podanej námietke zaujatosti a plne sa stotožňuje\ns jej obsahom, exekučný súd uvádza, že takéto podanie nemá deklaratórne účinky. Uvedené\nznamená, že takéto vyjadrenie povinného, nemožno posudzovať tak, že podal námietku\nzaujatosti súdneho exekútora už dňa 21.05.2014. Naopak, text námietky zaujatosti manželky\npovinného zo dňa 21.05.2014 sa stal na základe vyjadrenia povinného súčasťou námietky\nzaujatosti povinného až dňa 02.06.2014, nakoľko až vtedy prejavil povinný svoju vôľu\nvzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora.\nNakoľko povinný podal námietku zaujatosti súdneho exekútora oneskorene, exekučný\nsúd rozhodol tak, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania\nexekúcie vedenej pod sp. zn. 16Er/2599/2012, EX 10170/12.\nNavyše exekučný súd uvádza, že povinný nepreukázal svoje tvrdenie, že právny\nzástupca oprávneného bol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v čase, kedy\nbol zamestnancom uvedenej spoločnosti aj súdny exekútor. Exekučnému súdu z jeho\nrozhodovacej činnosti známe, že súdny exekútor bol rádovým zamestnancom spoločnosti\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o. po obdobie približne jedného roka. Súdny exekútor nebol\nv riadiacich ani výkonných funkciách v spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Taktiež je\nexekučnému súdu známa skutočnosť, že právny zástupca oprávneného nebol zamestnancom\nspoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ale bol po určitú dobu právnym zástupcom spoločnosti\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o. na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Táto skutočnosť\nsama osebe nepredstavuje taký dôvod, pre ktorý by mal byť súdny exekútor vylúčený pre\njeho zaujatosť. Vyššie uvedené skutočnosti nepredstavujú taký pomer súdneho exekútora\n\n8\n\nk právnemu zástupcovi oprávneného v zmysle § 30 ods. 1 E. P., pre ktorý by bolo možné\nmať pochybnosti o zaujatosti súdneho exekútora.“\nIII.\n1 0 . Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\n9\n\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej\nprijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS\n35/02).\nIV.\n12. Sťažovateľ namieta, že okresný súd neposkytol ochranu jeho ústavným\nprocesným právam a napadnutým uznesením porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n14. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),\nako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\n15. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05). Podľa stálej judikatúry\n\n10\n\nústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na\nspravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá\npovinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi,\ndodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (II.\nÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s\nplatným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS\n340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú upravené\nnáležitosti odôvodnenia rozsudku.\n16. Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j.\nv zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový\nstav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená\npovinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení\nrozhodnutia, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci\nvyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne\nvysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov súd\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; detailnosť a obsažnosť odôvodnenia\nrozhodnutia môže byť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríklad\nvzhľadom na vyhovenie všetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného\nprostriedku všetkými účastníkmi konania a pod. (porov. § 157 ods. 3 a 4 OSP)], obe\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného\npostupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\n17. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\n\n11\n\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a z ktorého musí byť zrejmé, že sa zaoberal\na vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prerokúvanú vec.\n18. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n19. Na tomto mieste je nutné pripomenúť, že ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle\nčl. 124 ústavy ochrana ústavnosti, nie je alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (podobne už II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). V dôsledku toho sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného\npostupu) s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Skutkové\nalebo právne závery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06,\nIII. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n20. Okresný súd založil napadnuté uznesenie na právnom názore, že sťažovateľ\nnepodal včas námietku zaujatosti súdneho exekútora, keďže námietku podanú manželkou\nsťažovateľa 21. mája 2014 „nie je možné toto podanie považovať za účinne vznesenú\nnámietku zaujatosti súdneho exekútora“, keďže „\n\ntotiž nie je účastníkom\n\nprebiehajúceho exekučného konania a zároveň ju nie je možné považovať ani za zástupcu\npovinného v exekučnom konaní v zmysle § 27 ods. 1 O.s.p.“.\n21. Podľa § 27 ods. 1 OSP účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou\nosobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.\n\n12\n\nPodľa § 27 ods. 3 OSP v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa\nodseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou\nosobou.\n22. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v postupe\na v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne\nnekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.\n23. Výklad a aplikácia právnych noriem týkajúcich sa právneho zastúpenia\nsťažovateľa ako povinného v exekučnom konaní na daný skutkový stav v sťažovateľovej\nveci, ako aj konštatácia, že podanie urobené prostredníctvom právneho zástupcu\n(manželky), kde toto právne zastúpenie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti právneho\nzastúpenia účastníka exekučného konania (manželka hoci je osobou blízkou, ale bez\nprávnického vzdelania), nie je možné toto podanie považovať za účinne vznesenú námietku\nzaujatosti,\n\nústavný\n\nsúd\n\nhodnotí\n\nako\n\nústavne\n\nudržateľné\n\na súladné\n\ns princípmi\n\ndeterminujúcimi základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na\nspravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n24. Možno súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, že sťažovateľ vzniesol platne\na účinne námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej 5­dňovej lehoty (§ 30 ods. 5 Exekučného\nporiadku), a to až 2. júna 2014. Sťažovateľ sa o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora\ndozvedel podľa vlastných slov 19. mája 2014 a prvý deň, kedy mohol vzniesť námietku\nzaujatosti, bol 20. máj 2014. Posledný deň lehoty na podanie námietky zaujatosti pripadol\nna 26. máj 2014.\n25. Čo sa týka námietky sťažovateľa, že vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho\nexekútora prejavil už 19. mája 2014 udelením plnej moci manželke, ústavný súd dodáva, že\nprejav vôle spočívajúci v uplatnení námietky zaujatosti súdneho exekútora vyvolávajúci\nzamýšľané právne účinky musí byť ako právne perfektný podaný v 5­dňovej lehote podľa\n13\n\n§ 30 ods. 5 Exekučného poriadku na príslušný exekučný súd (resp. poštovú prepravu).\nTakúto právne perfektnú námietku zaujatosti sťažovateľ uplatnil až 2. júna 2014.\n26. K sťažovateľovmu argumentu, že o práve byť právne zastúpený v exekučnom\nkonaní buď advokátom, alebo osobou blízkou s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa\nv odbore právo (§ 27 OSP) sa dozvedel až z výzvy okresného súdu a následnej konzultácie\ns advokátom, ústavný súd konštatuje, že podľa § 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo\nv Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym\nkaždému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných\nprávnych predpisov je nevyvrátiteľná. Sťažovateľom uvedený argument sa v týchto\nintenciách javí byť zjavne neopodstatnený.\n27. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd uzatvára, že právne závery okresného súdu\na odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je možné hodnotiť ako arbitrárne alebo zjavne\nnelogické a je nutné ich považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do\nktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.\n28. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júna 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "exekúcia-exekútor", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "a296daa2-06d1-4a9a-afd1-41f72cb37a1a:e35d4794-7290-4713-b903-c7d249d76b71", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoE/141/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoE/141/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a296daa2-06d1-4a9a-afd1-41f72cb37a1a:e35d4794-7290-4713-b903-c7d249d76b71"}, {"guid": "69cafdb2-4e7d-4c17-8287-96373699d348:e71f633a-1e11-4a4b-bcdb-7117c330a805", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Er/2599/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/2599/2012 z 12. 5. 2015", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2015-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/69cafdb2-4e7d-4c17-8287-96373699d348:e71f633a-1e11-4a4b-bcdb-7117c330a805"}], "citovane_v": [{"guid": "3befc98f-d2cb-4610-b6e1-f07308642d5b:6c1dff7d-0873-4504-adb9-d9e51380a5cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013202227.1", "spisova_znacka": "5Obo/28/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/28/2016 z 24. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013202227.1"}]}