{"guid": "ussr:a8ad0c7a-3016-419c-9cf3-8029e8df8c83", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.41.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/2015 z 26. 3. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 41/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.41.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a8ad0c7a-3016-419c-9cf3-8029e8df8c83", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.41.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.41.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.41.2015.1/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 41/2015­38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti MEGAWASTE\nSLOVAKIA s. r. o., Nová 134, Považská Bystrica, zastúpenej L§B Legal Services s. r. o.,\nNámestie A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka\na advokátka JUDr. Lucia Bušfy, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 177/2012 a jeho\nrozsudkom z 13. februára 2014, za účasti Krajského súdu v Trenčíne, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti MEGAWASTE SLOVAKIA s. r. o.,\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4 Co 177/2012 z 13. februára 2014\nporušené boli.\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4 Co 177/2012 z 13. februára 2014\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Trenčíne\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej spoločnosti\n\nMEGAWASTE SLOVAKIA s. r. o., trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať\neur a deväťdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu L§B Legal Services s. r. o.,\nNámestie A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2014\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MEGAWASTE SLOVAKIA s. r. o., Nová 134,\nPovažská Bystrica (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej L§B\nLegal Services s. r. o., Námestie A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica, prostredníctvom ktorej\nkoná jej konateľka a advokátka JUDr. Lucia Bušfy, ktorou namieta porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu\nv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 177/2012 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“) a jeho rozsudkom z 13. februára 2014 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že obchodná spoločnosť\n(ďalej len „žalovaná“, v citáciách aj „žalovaný“), zaslala\n9. novembra 2010 Obecnému úradu v Sverepci, ako aj všetkým poslancom Obecného\nzastupiteľstva obce Sverepec list (ďalej len „predmetný list“), obsah ktorého považovala\nsťažovateľka za „zavádzajúci a značne difamujúci“. Vzhľadom na to sťažovateľka podala\nOkresnému súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) 24. novembra 2010 žalobu,\n2\n\nktorou sa proti žalovanej domáhala zdržania sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti,\nospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10 000 €, ako aj náhrady trov konania.\nSťažovateľka ako dodávateľka uzatvorila 27. decembra 2007 s mestom Považská\nBystrica ako odberateľom zmluvu o poskytovaní služieb č. 296/2007 v oblasti nakladania\ns komunálnym odpadom – prevádzkovanie skládky. Predmetný list žalovanej obsahoval\ntento text:\n„... Naša spoločnosť má informácie o tom, že spoločnosť... vystupuje ako majiteľ\nskládky KO Sverepec a aj vážne lístky sú na neexistujúcu skládku... Dôkazom sú vážne\nlístky, zmluvy, ktoré podpisovala spoločnosť Megawaste Slovakia spol. s r. o. s obecnými\núradmi v okrese Púchov. Neobsahovali vôbec informácie o zaplatení zákonného poplatku...\nTieto zmluvy mohol podpisovať len štatutár Mesta Považská Bystrica a nikto iný. Máme\nza to, že spoločnosť Megawaste Slovakia spol. s r. o. úmyselne uzatvárala zmluvy, na ktoré\nnemala oprávnenie od majiteľa skládky Mesta Považská Bystrica a tým sa dopúšťala\ntrestného konania a OU Sverepec jeho konaním vznikla značná strata a tiež aj nedôvera\nobčanov obce Sverepec. Preto Vás žiadame, aby zástupca obce ako aj zastupiteľstvo\nOU Sverepec zvážilo spoluprácu so spoločnosťou Megawaste Slovakia spol. s. r. o., ktorá\nnezákonne získavala finančné prostriedky patriace obci Sverepec. Naša spoločnosť má\nďalšie dôkazy o tom, že spoločnosť Megawaste Slovakia spol. s r. o., nemala zmluvu, ktorá\nsa uvádza v prípravnom konaní na vybudovanie novej kazety, na prevádzkovanie skládky\nale túto zmluvu mala spoločnosť Megawaste spol. s r. o. Praha 1. Máme podozrenie, že táto\nzmluva bola pozmenená alebo inak upravená zatiaľ neznámou osobou. Týmto Vás žiadame,\naby ste dôkladne prešetrili tieto zmluvy skôr ako bude vydané kolaudačné rozhodnutie,\npretože v opačnom prípade obci Sverepec budú vznikať škody.“\nPo vykonanom dokazovaní vydal okresný súd 5. apríla 2012 rozsudok\nč. k. 10 C 200/2010­718 (ďalej len „rozsudok z 5. apríla 2012“), ktorým «I. určil, že\nodporca zaslaním listu zo dňa 9. 11. 2010 adresovaným obci Sverepec a poslancom obce\nneoprávnene zasiahol do práva na ochranu mena a dobrej povesti navrhovateľa. Odporca\nnepravdivo uviedol, že „navrhovateľ sa dopúšťal trestného konania“, že „nemal zmluvu,\n3\n\nktorá sa uvádza v prípravnom konaní na vybudovanie novej kazety“ a že „navrhovateľovým\nkonaním vznikla obci Sverepec značná strata a nedôvera občanov.“ II. Vo zvyšku nároku\nnávrh zamietol. III. Súd konanie v časti o zaplatenie 10.000 EUR zastavil. IV. Rozhodol\no tom, že žiaden z účastníkov nemá práva na náhradu trov konania.».\nNa základe sťažovateľkou podaného odvolania smerujúceho proti výrokom\nII a IV rozsudku okresného súdu z 5. apríla 2012 krajský súd napadnutým rozsudkom\nodvolaním napadnuté výroky potvrdil ako vecne správne. Sťažovateľka namieta, že krajský\nsúd napadnutým rozsudkom porušil jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru pre „porušenie práva na dôkladné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia“ a „pre arbitrárnosť súdneho rozhodnutia“.\nSťažovateľka ďalej uvádza, že „písomné vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa, ktoré\ntam adresoval žalovaný mu bolo doručené až odvolacím súdom po cca 1,5 roku a to tesne\npred jeho rozhodnutím dňa 12. 02. 2014 (teda 1 deň pred rozhodnutím odvolacieho\norgánu)!!! Keďže rozhodnutie Krajského súdu je zo dňa 13. 02. 2014 bolo sťažovateľovi\nodopreté právo na primeranú lehotu na vyjadrenie sa k podaniu žalovaného!!!“.\nV nadväznosti na už citované sťažovateľka namieta, že krajský súd rozhodol\no potvrdení rozsudku okresného súdu z 5. apríla 2012 bez toho, aby sa riadne vysporiadal\ns obsahom odvolania a so skutočnosťami, ktoré v ňom boli uvedené na podporu\nsťažovateľkiných tvrdení, a následne riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil, čím porušil\nsťažovateľkou označené práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa sťažovateľky napadnutý rozsudok krajského súdu nespĺňa požiadavky riadneho\na dostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keďže v ňom chýba „jeho samostatná\nargumentácia, ktorou by reagoval na námietky v odvolaní. Odvolací súd... iba prevzal\nzávery, ku ktorým dospel súd 1. stupňa.“.\nArbitrárnosť napadnutého rozsudku krajského súdu spočíva podľa sťažovateľky\nv tom, že ním nebola žalovanej uložená žiadna sankcia, a to aj napriek konštatovaniu, že\nžalovaná príslušnými výrokmi zasiahla do práva na ochranu mena a dobrej povesti\n4\n\nsťažovateľky,\n\npričom\n\nsťažovateľka\n\npo\n\núprave\n\npetitu\n\nžiadala\n\nvýhradne\n\nmorálne\n\nzadosťučinenie spočívajúce v povinnosti žalovanej napísať ospravedlnenie tak, ako ho\nšpecifikovala v žalobnom petite. Sťažovateľka namieta, že sa „javí ako logické, že ak má súd\nza preukázané, zistil a sám určil, že bolo zasiahnuté do dobrej povesti konaním žalovaného,\nspojiť s týmto výrokom aj rozhodnutie o sankcii za takéto porušenie. Je logické, keďže\nsťažovateľ sa domáhal určenia, že žalovaný neoprávnene zasiahol do práva na ochranu\nmena a dobrej povesti sťažovateľa viacerými a nielen tromi výrokmi, ktoré v konečnom\nrozhodnutí určil súd, že žiadal ospravedlnenie za všetky výroky. Preto bolo predmetné\nospravedlnenie koncipované tak, že žalovaný sa má ospravedlniť za všetky výroky, ktorými\nmalo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva sťažovateľa na ochranu mena a dobrej\npovesti. Sťažovateľ nemohol predpokladať, v akom rozsahu súd jeho žalobe vyhovie, resp.\nveril, že vyhovie žalobe v celom rozsahu. V dôsledku toho, že súd úplne svojvoľne, bez\ndôkladnej argumentácie neuložil povinnosť žalovanému ospravedlniť sa sťažovateľovi,\nmarkantne zasiahol do jeho práva na súdnu ochranu. Zároveň v dôsledku tohto sa úplne\nstratil zmysel výroku I. predmetného rozhodnutia!!!“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Trenčíne č. k.: 4 Co/177/2012 a Rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne č. k.: 4 Co/177/2012 zo dňa 13. 02. 2014 porušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.: 4 Co/177/2012 zo dňa 13. 02. 2014 sa\nzrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Trenčíne je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi\nvo výške 10.000,00 EUR (slovom desaťtisíc EUR) na účet sťažovateľa.\n4. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“\n\n5\n\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľka tým, že\n„Skutočnosť, že žalovaný nebol nijakým spôsobom potrestaný za svoje konanie, ktoré\njednoznačne nebolo v súlade so zákonom, čo súd konštatoval, znamená, že ochrana ktorej\nsa sťažovateľ domáhal na súde bola absolútne zbytočná a nenaplnila svoj zmysel (naopak je\ntu zjavný rozpor a popretý účel ochrany daným zákonom).“.\nÚstavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 41/2015 z 22. januára 2015 prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie a následne vyzval predsedníčku krajského súdu, aby sa vyjadrila\nk sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci. Predsedníčka\nkrajského súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 40/2015 z 10. februára 2015,\nv ktorého podstatnej časti uviedla:\n„Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadal s odvolacími námietkami,\nriadne zdôvodnil, z akých právnych a skutkových dôvodov považuje rozhodnutie súdu\nI. stupňa za vecne správne a podľa nášho názoru nejde o nedostatočne zdôvodnené\na arbitrárne rozhodnutie. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na to, že podľa\nstabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR ani odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam\npre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov\nprvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Pokiaľ sťažovateľka\nďalej v ústavnej sťažnosti namieta, že písomné vyjadrenie k odvolaniu jej bolo doručené deň\npred rozhodnutím odvolacieho súdu, k tomu je potrebné uviesť, že písomné vyjadrenie k\nodvolaniu bolo sťažovateľke doručené na vedomie. K ďalším námietkam sťažovateľky\npoukazujúcim na nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom spočívajúcom v tom,\nže žalovanej nebola uložená žiadna sankcia, a to aj napriek konštatovaniu, že žalovaná\npríslušnými výrokmi zasiahla do práva na ochranu mena a dobrej povesti sťažovateľky,\ntunajší súd zotrváva na svojej právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení rozhodnutia. S\npoukazom na uvedené považujeme námietky sťažovateľky za nedôvodné.“\n\n6\n\nPredsedníčka krajského súdu ústavnému súdu zároveň oznámila, že netrvá na ústnom\npojednávaní vo veci.\nVyjadrenie krajského súdu ústavný súd zaslal na vedomie a prípadné zaujatie\nstanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľky a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril, či trvá\nna tom, aby sa vo veci sťažovateľky konalo ústne pojednávanie. Právny zástupca\nsťažovateľky vo svojom podaní zotrval na argumentácii zachytenej v sťažnosti a v stručnosti\nsa vyjadril k tvrdeniu krajského súdu týkajúcemu sa práva sťažovateľky vyjadriť sa k\npodaniu žalovanej, ktorým tento reagoval na odvolanie sťažovateľky, pričom k tomuto\nuviedol:\n„Sme toho názoru, že takáto argumentácia krajského súdu nemôže obstáť, nakoľko\nkonajúci súd dlhodobo disponoval vyjadrením protistrany, keďže toto bolo reálne ešte\nna prvostupňový súd doručené dňa 22.05.2012 a teda postup odvolacieho súdu je absolútne\nneprijateľný. Je teda evidentné, že odvolací súd mal dostatočne dlhí časový priestor, aby\ntoto zaslal účastníkovi konania s tým, aby sa tento k nemu mohol vyjadriť. Napriek tomu tak\nkonajúci súd neurobil.“\nPrávny zástupca sťažovateľky súčasne ústavnému súdu oznámil, že netrvá na ústnom\npojednávaní vo veci.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\n7\n\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nV zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý\nrozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), t. j. sú založené na rovnakých\nprávnych východiskách, a preto možno ich rešpektovanie posudzovať spoločne\n(m. m. IV. ÚS 147/08).\nSťažovateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok trpí vadou nedostatočného odôvodnenia,\nkeďže sa v ňom odvolací súd nedostatočne vysporiadal s obsahom odvolania\na so skutočnosťami, ktoré v ňom boli uvedené na podporu sťažovateľkiných tvrdení.\n\nPodľa sťažovateľky je napadnutý rozsudok krajského súdu arbitrárny, keďže ním\nnebola žalovanej uložená žiadna sankcia, a to aj napriek konštatovaniu, že žalovaná\npríslušnými výrokmi zasiahla do jej práva na ochranu mena a dobrej povesti, pričom\nsťažovateľka po úprave petitu žiadala výhradne morálne zadosťučinenie spočívajúce\nv povinnosti žalovanej napísať ospravedlnenie tak, ako ho špecifikovala v žalobnom petite.\n\n8\n\nSťažovateľka v priebehu konania pred okresným súdom navrhla zmenu žalobného\npetitu, pričom okresný súd uznesením sp. zn. 10 C 200/2010 zo 7. septembra 2011 jej\nnávrhu vyhovel. Po príslušnej zmene petit znel takto:\n«Súd určuje, že žalovaný zaslaním listu zo dňa 9. 11. 2010 adresovanému obci\nSverepec a poslancom obce, neoprávnene zasiahol do práva na ochranu mena a dobrej\npovesti žalobcu. Žalovaný nepravdivo uviedol, že žalobca „vystupuje ako majiteľ skládky\nv KO Sverepec, úmyselne uzatváral zmluvy, na ktoré nemal oprávnenie, a tým sa dopúšťal\ntrestného konania, získaval nezákonne finančné prostriedky patriace obci Sverepec, nemal\nzmluvu, ktorá sa uvádza v prípravnom konaní na vybudovanie novej kazety skládky, a že\nžalobcovým konaním vznikla obci Sverepec značná strata a nedôvera občanov“, a to\nspôsobom vyvolávajúcim dojem, že žalobca svojím protizákonným konaním spôsobil\nrozsiahlu škodu obci Sverepec a ako obchodný partner je nedôveryhodný. Žalovaný je\npovinný zdržať sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti žalobcu, poskytnúť žalobcovi\nmorálne zadosťučinenie spočívajúce v povinnosti napísať ospravedlnenie, ktoré písomne\nodošle na obecný úrad Sverepec a všetkým poslancom obecného zastupiteľstva, ako aj\nna verejnú tabuľu v obci Sverepec s nasledovným textom:\n„OSPRAVEDLNENIE\nOspravedlňujem sa spoločnosti MEGAWASTE SLOVAKIA s.r.o. za to, že som o nej\nformou listov, ktoré som odoslal na Obecný úrad Sverepec a poslancom obecného\nzastupiteľstva rozširoval nepravdivé informácie, ktorými som sa snažil poškodiť jej dobrú\npovesť a meno vo vzťahu k občanom obce a obchodným partnerom a vyvolal som tak\nnepriaznivé dôsledky pre jej postavenie a uplatnenie v hospodárskej súťaži.\n­ konateľ MTS Považská Bystrica, s. r. o.“\nŽalovaný je povinný vyššie uvedené ospravedlnenie napísať na liste formátu A4; typ\npísma Times New Roman, veľkosť 20.»\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu z dôvodu\njeho nedostatočného odôvodnenia\n\n9\n\nSťažovateľka v prvom rade namieta, že napadnutý rozsudok krajského súdu nie je\nz hľadiska požiadaviek vyvoditeľných z obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru riadne\na dostatočne odôvodnený, keďže v ňom chýba „... samostatná argumentácia, ktorou by\nreagoval na námietky v odvolaní. Odvolací súd... iba prevzal závery, ku ktorým dospel súd\n1. stupňa“. V konkrétnostiach sťažovateľka namieta tie časti odôvodnenia napadnutého\nrozsudku krajského súdu, ktoré sa dotýkajú (majú dotýkať) tých výrokov žalovanej,\nvo vzťahu ku ktorým bola žaloba zamietnutá.\n\nV rozsudku okresného súdu z 5. apríla 2012 sa okrem iného uvádza, že nepravdivými\ntvrdeniami žalovanej, že „navrhovateľ sa dopúšťal trestného konania“, „nemal zmluvu,\nktorá sa uvádza v prípravnom konaní na vybudovanie novej kazety“ a „navrhovateľovým\nkonaním vznikla obci Sverepec značná strata a nedôvera občanov“, došlo k neoprávnenému\nzásahu do práv sťažovateľky na ochranu mena a dobrej povesti. Okresný súd ale zároveň\nrozsudkom z 5. apríla 2012 zamietol návrh v časti namietaného neoprávneného zásahu\ndo práv na ochranu mena a dobrej povesti vyjadreniami žalovanej, podľa ktorých\nsťažovateľka „úmyselne uzatvárala zmluvy, na ktoré nemala oprávnenie“ (ďalej len „prvé\nsporné vyjadrenie“), „získava nezákonne finančné prostriedky patriace obci Sverepec“\n(ďalej len „druhé sporné vyjadrenie“) a „vystupuje ako majiteľka skládky v KO Sverepec“\n(ďalej len „tretie sporné vyjadrenie“).\nZ napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že odvolací súd k prvému\nspornému vyjadreniu a argumentácii sťažovateľky, podľa ktorej „jej právo uzatvárať zmluvy\nna ukladanie odpadu vyplýva z jej postavenia ako prevádzkovateľa skládky v súlade so\nzákonom o odpadoch“ (argumentácia obsiahnutá v odvolaní sťažovateľky proti rozsudku\nokresného súdu z 5. apríla 2012, pozn.), v podstatnej časti uviedol, že „odplatné zmluvy\no uložení odpadu na skládku vo Sverepci bolo oprávnené uzatvárať iba Mesto Považská\nBystrica ako vlastník skládky komunálneho odpadu a nie spoločnosť navrhovateľa.\nVzhľadom k tomu, že zákon o odpadoch č. 223/2001 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenie,\nktoré by oprávňovalo prevádzkovateľa skládky na uzatváranie zmlúv a ani zmluva medzi\n10\n\nnavrhovateľom a Mestom Považská Bystrica žiadne takéto oprávnenie nemá, treba vyvodiť,\nže odporca v liste zo dňa 09. 11. 2010 pravdivo uviedol, že navrhovateľ uzatváral zmluvy,\nna ktoré nemal oprávnenie. Súd prvého stupňa vyslovil správny právny názor, že v prípade\nneexistencie príslušných ustanovení v zákone o odpadoch je potrebné použiť všeobecnú\núpravu o vlastníckom práve uvedenú v Občianskom zákonníku, a to ust. § 123\nObč. zákonníka. Z ust. § 123 Obč. zákonníka vyplýva, že vlastník je v medziach zákona\noprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať\ns ním.“.\nVo vzťahu k druhému spornému vyjadreniu a argumentácii sťažovateľky, podľa ktorej\nje toto sporné vyjadrenie nepravdivé „vzhľadom na to, že v predmetnom liste na inom\nmieste nižšie je presne uvedená informácia o tom, že žalobca neplatil riadne a včas\npoplatky“ (citované z odvolania sťažovateľky proti napadnutému rozsudku okresného súdu\nz 5. apríla 2012, pozn.), krajský súd uviedol:\n„Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ neodvádzal poplatky\nza uloženie odpadov Obci Sverepec v zmysle zák. č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie\nodpadu. Sám navrhovateľ predložil doklad o zápočte, čo ale nie je spôsob platby, ktorý je\nv súlade so zákonom č. 17/2004 Z. z. Z ust. § 4 ods. 6 cit. zákona vyplýva, že prevádzkovateľ\nskládky alebo odkaliska odvedie poplatky za uloženie odpadov mesačne podľa ods. 2\ndo posledného pracovného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bol\nodpad na skládke odpadov alebo na odkalisku uložený.\nZ citovaného ustanovenia zákona jednoznačne vyplýva, že zákon presne stanovuje\nsplatnosť poplatku za uloženie odpadu, v ktorej je povinný prevádzkovateľ skládky odviesť\npoplatky za uloženie odpadov. Navrhovateľ v konaní predložil zápočet zo dňa 31. 12. 2009\no započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi spoločnosťou navrhovateľa a Obcou\nSverepec, z ktorého je však zrejmé, že spoločnosť navrhovateľa neodvádzala včas,\npravidelne, mesačne Obci Sverepec v roku 2009 zákonné poplatky za uloženie odpadov,\nnedodržala splatnosť tak, ako jej to ukladá zákon č. 17/2004 Z. z. v § 4 ods. 6. Aj keď medzi\nnavrhovateľom a Obcou Sverepec bola uzavretá dohoda o započítaní vzájomných\npohľadávok a záväzkov ku dňu 31. 12. 2009, táto skutočnosť nič nemení na tom, že\n11\n\ndo 31. 12. 2009 navrhovateľ neplatil, resp. neodvádzal Obci Sverepec zákonné poplatky\npodľa zák. č. 17/2004 Z. z. Zo zákona č. 17/2004 Z. z. teda jednoznačne vyplýva, že\nnavrhovateľ mal povinnosť dodržiavať splatnosť odvedenia poplatkov podľa tohto zákona\na mal aj povinnosť pri nedodržaní splatnosti zaplatiť úroky z omeškania a preto aj tvrdenie\nodporcu v liste zo dňa 09. 11. 2010, že spoločnosť navrhovateľa nezákonne získavala\nfinančné prostriedky patriace Obci Sverepec nie je tvrdením nepravdivým. V tomto smere\nteda odporca uniesol dôkazné bremeno a preukázal pravdivosť svojich tvrdení, preto\nodvolacie námietky navrhovateľa neboli opodstatnené.“\nK tretiemu spornému vyjadreniu, ku ktorému sťažovateľka v odvolaní proti rozsudku\nokresného súdu z 5. apríla 2012 zdôraznila, že tento je nepravdivý z dôvodu použitých\nargumentov a absencie akýchkoľvek dôkazov na preukázanie daného tvrdenia, krajský súd\nv napadnutom rozsudku uviedol:\n„V tomto smere súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že vlastníkom skládky KO\nSverepec bolo výlučne Mesto Považská Bystrica a bolo len v jeho kompetencii uzatvárať\nostatné zmluvy o uložení odpadu na predmetnej skládke. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ\nnemal žiadne zákonné ani zmluvné oprávnenie uzatvárať odplatné zmluvy o uložení odpadu\ns inými subjektmi, je preto tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ neoprávnené vystupoval\nako majiteľ skládky pravdivé. Keďže odporca v liste zo dňa 09. 11. 2010 uviedol v tomto\nsmere pravdivú informáciu, nemožno jeho konanie považovať za zásah do dobrej povesti\nnavrhovateľa. Odvolanie navrhovateľa bolo preto aj v tejto časti neopodstatnené.“\nPodľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v odôvodnení\nrozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti\npovažuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový\nstav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.\nUstanovenie § 157 OSP je potrebné z hľadiska základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n12\n\nvykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva [(ďalej len „ESĽP“) pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. 1. 1999,\nbod 26] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je\nzaložené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa\nposúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993).\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\ntaktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\nZ citovaných častí odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd\nv ňom reagoval na všetky podstatné námietky sťažovateľky týkajúce sa sporných vyjadrení.\nOkrem stotožnenia sa so závermi prvostupňového súdu (§ 219 ods. 2 OSP odvolaciemu\nsúdu poskytuje možnosť vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia v prípade, ak sa\nv plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako\n13\n\naj právnej stránke) krajský súd napadnutý rozsudok doplnil o ďalšie dôvody podporujúce\nzávery okresného súdu vyjadrené v jeho rozsudku z 5. apríla 2012.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré krajský\nsúd rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa (ne)pravdivosti sporných vyjadrení\npotvrdil. Rozhodnutie krajského súdu v tejto časti nemožno preto považovať za svojvoľné,\nzjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože krajský súd sa pri výklade\na aplikácii zákonných predpisov vo veci sťažovateľky neodchýlil od znenia príslušných\nustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre\nopakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu\nnahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v sťažovateľkou\nnamietanej časti je napadnutý rozsudok krajského súdu riadne odôvodnený, a preto v tejto\nčasti sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu, ktorý predchádzal\nvydaniu napadnutého rozsudku\nSťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj postupom krajského súdu, ktorý predchádzal vydaniu\nnapadnutého rozsudku. Sťažovateľka namieta, že krajský súd pochybil, keď jej vyjadrenie\nžalovanej k jej odvolaniu proti rozsudku okresného súdu z 5. apríla 2012 nedoručil\nv primeranej lehote.\n\n14\n\nVo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa postupu krajského súdu ústavný súd\nv prvom rade uvádza, že vo veci sťažovateľky nemá dôvod spochybňovať svoju doterajšiu\njudikatúru, podľa ktorej nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi\nkonania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore\ns princípom kontradiktórnosti konania a princípom rovnosti zbraní, ktoré tvoria integrálnu\nsúčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd zároveň ale už vo svojej doterajšej\njudikatúre viackrát pripustil, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci môže byť\nabsencia stanoviska účastníka konania, ktorý podal opravný prostriedok k vyjadreniu\ndruhého účastníka konania k podanému opravnému prostriedku, právne irelevantná. O taký\nprípad ide vtedy, keď súd rozhodujúci o opravnom prostriedku nezaloží svoje rozhodnutie\nna vyjadrení druhého účastníka k opravnému prostriedku, t. j. vtedy, keď jeho vyjadrenie\nk opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie o opravnom prostriedku\n(m. m. I. ÚS 2/05, I. ÚS 100/04, I. ÚS 335/06). Je zjavné, že v posudzovanom prípade\nnemohlo mať (nemalo) vyjadrenie žalovanej k odvolaniu sťažovateľky zásadný vplyv\nna rozhodnutie odvolacieho súdu, keďže krajský súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil\ns odôvodnením rozsudku okresného súdu z 5. apríla 2014 a navyše uviedol ďalšie dôvody\nna podporu odôvodnenia rozsudku okresného súdu.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že ani v časti, ktorou\nsťažovateľka namieta postup krajského súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého\nrozsudku, neexistujú dôvody na vyslovenie porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto aj v tejto časti sťažnosti nevyhovel\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu z dôvodu\narbitrárnosti\nSťažovateľka namieta aj arbitrárnosť napadnutého rozsudku krajského súdu v časti\nneuloženia žiadnej sankcie žalovanej, a to aj napriek záveru, že žalovaná príslušnými\n\n15\n\nvýrokmi neoprávnene zasiahla do práva na ochranu mena a dobrej povesti sťažovateľky,\npričom navyše sťažovateľka po úprave petitu žiadala výhradne morálne zadosťučinenie\nspočívajúce v povinnosti žalovanej napísať ospravedlnenie tak, ako ho špecifikovala\nv žalobnom petite.\nPodľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu\nprávnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho\nužívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré\nsa môže požadovať aj v peniazoch.\nPodľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane aj\npre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.\nPrávnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle už citovaných ustanovení\nObčianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby\nskutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať.\nNeoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej\nosoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť aj kritika,\nak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah\ndo dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa\npopri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva\nv skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť\ntvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia či dôkazné bremeno) občianskoprávnej\nsankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy; k tomu pozri\nnapr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 212/2007).\nV napadnutom rozsudku krajského súdu sa vo vzťahu k výroku, ktorým odvolací súd\npotvrdil rozsudok okresného súdu z 5. apríla 2012 „vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti\nnávrh navrhovateľa, zamietol a vo výroku o náhrade trov konania“ (v časti týkajúcej sa\nnamietaného nepriznania morálneho zadosťučinenia), predovšetkým uvádza:\n16\n\n«V bode IV. podaného odvolania navrhovateľ ďalej namieta zamietnutie návrhu\nv časti nepriznania morálneho zadosťučinenia spočívajúcom v povinnosti odporcu napísať\nospravedlnenie tak, ako bolo uvedené v upravenom žalobnom návrhu. Súd prvého stupňa\nsvoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa v tejto okrem iného odôvodnil tým, že\nlist navrhovateľa formulovaný v žalobnom petite neobsahuje, aké konkrétne nepravdivé\ninformácie mali byť odporcom rozširované, za ktoré konkrétne výroky sa má odporca\nospravedlniť. Keďže list zo dňa 09. 11. 2010 obsahoval aj pravdivé výroky, nemožno\nposkytnúť zadosťučinenie formou ospravedlnenia, ktoré nevymedzuje konkrétne výroky\na v prípadnom adresátovi by znelo ako ospravedlnenie sa za celý obsah listu, ktorý bol\nčiastočne pravdivý, čo je neprípustné. Taktiež nebolo preukázané, že by odporca vyvolal\nnepriaznivé dôsledky pre postavenie a uplatnenie navrhovateľa v hospodárskej súťaži,\nnaopak obchodná spolupráca navrhovateľa s Obcou Sverepec pokračovala. Odvolací súd\npovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti za vecne správne. Z vykonaného\ndokazovania súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že znenie listu zo dňa 09. 11. 2010\nvyvolalo nepriaznivé dôsledky, ktoré by ohrozili dobré meno a povesť navrhovateľa, o čom\nsvedčí aj to, že navrhovateľ naďalej podniká v tomto odvetví, je vlastníkom novej kazety,\nktorá sa nachádza na pozemku Obce Sverepec, uzatvára nové zmluvy o uložení odpadu\na spolupracuje s Obcou Sverepec. Taktiež navrhovateľov žiadny obchodný partner\nnevypovedal zmluvu v súvislosti s uvedeným listom a navrhovateľovi nevznikol žiadny\nškodlivý následok v súvislosti s konaním odporcu. Nebolo teda preukázané, že by odporca\nvyvolal nepriaznivé dôsledky pre postavenie a uplatnenie navrhovateľa v hospodárskej\nsúťaži. Za tohto stavu boli odvolacie námietky navrhovateľa nedôvodné.»\nZ citovanej časti napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že odvolací súd sa\nv ňom stotožnil s príslušnou časťou odôvodnenia rozsudku okresného súdu z 5. apríla 2012,\nktorým tento zamietol návrh sťažovateľky na priznanie morálneho zadosťučinenia vo forme\nospravedlnenia. Krajský súd tento svoj záver odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že list,\nktorým sa mala žalovaná ospravedlniť, naformulovaný sťažovateľkou v žalobnom petite\nneobsahoval, aké konkrétne nepravdivé informácie mali byť žalovanou rozširované\na za ktoré výroky sa má žalovaná ospravedlniť, ako aj s poukazom na to, že nebolo\n17\n\npreukázané, že by žalovaná vyvolala nepriaznivé dôsledky pre postavenie a uplatnenie\nsťažovateľky v hospodárskej súťaži.\nV rámci tzv. satisfakčnej žaloby za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej\nosoby sa možno domáhať satisfakcie morálnej (najčastejšie vo forme ospravedlnenia)\na satisfakcie majetkovej (v peniazoch). Tieto nároky sa navzájom nevylučujú a môžu byť\nuplatnené súčasne. Výslovným kritériom, ktoré zákon ustanovuje pre poskytnutie\nzadosťučinenia (nerozlišujúc jeho formu), je primeranosť tejto satisfakcie. Z pojmu\nprimeranosť možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť postupovať individuálne, hodnotiť\na posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne určiť ďalšie kritériá na posúdenie\nkaždého prípadu. Súd má teda možnosť voľnej úvahy pre rozhodnutie, či za primerané bude\npovažovať len morálne alebo len finančné zadosťučinenie alebo obe tieto formy (porovnaj\nnapr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 7/2010 z 10. augusta\n2011).\nKonanie vo veci ochrany mena a dobrej povesti právnickej osoby je návrhovým\nkonaním, v ktorom je všeobecný súd viazaný petitom návrhu. Formuláciou žalobného petitu\ntak, ako bol už citovaný (uznesenie okresného súdu sp. zn. 10 C 200/2010 zo 7. septembra\n2011 o pripustení zmeny návrhu), sa sťažovateľka domáhala ospravedlnenia ako morálneho\nzadosťučinenia za neoprávnený zásah, ktorého sa dopustila žalovaná. Ústavný súd\nnespochybňuje, že v sťažovateľkou navrhnutom ospravedlnení, ktoré tvorilo obsah jej\n(zmeneného) žalobného petitu, neboli bližšie špecifikované nepravdivé výroky, ktoré mali\nbyť žalovanou rozširované, za ktoré sa mala žalovaná sťažovateľke ospravedlniť. Zároveň ale\nústavný súd zastáva názor, že bolo v možnostiach všeobecného súdu – s prihliadnutím na\nžalobný petit ako celok – identifikovať výroky, ktorými malo dôjsť k neoprávnenému zásahu\ndo práv sťažovateľky a za ktoré sa jej žalovaná má ospravedlniť.\nV konaní vo veciach ochrany mena a dobrej povesti žalobný petit tvorí v nároku\nna určenie, že určitým konaním došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, a v nároku\nna poskytnutie morálneho zadosťučinenia za takýto neoprávnený zásah jeden celok. Preto aj\n18\n\nkeď tá časť žalobného petitu, ktorá sa týkala nároku na priznanie morálneho zadosťučinenia,\nbola formulovaná všeobecne, bola vecne previazaná s tou časťou žalobného petitu, ktorý sa\ntýkal vyslovenia neoprávneného zásahu do práv žalobkyne na ochranu mena a dobrej\npovesti za presne špecifikované konania žalovanej (nepravdivé výroky obsiahnuté\nv predmetnom liste).\nTvrdenie obsiahnuté v rozsudku okresného súdu z 5. apríla 2012, podľa ktorého „list\nnavrhovateľa formulovaný v žalobnom petite neobsahuje aké konkrétne nepravdivé\ninformácie mali byť odporcom rozširované, za ktoré konkrétne výroky sa má odporca\nospravedlniť. Keďže list zo dňa 09. 11. 2010 obsahoval aj pravdivé výroky, nemožno\nposkytnúť zadosťučinenie formou ospravedlnenia, ktoré nevymedzuje konkrétne výroky\na v prípadnom adresátovi by znelo ako ospravedlnenie sa za celý obsah listu, ktorý bol\nčiastočne pravdivý, čo je neprípustné.“, s ktorým sa krajský súd stotožnil, je prejavom\nneprimeraného formalizmu. Jeho akceptovanie vedie k záveru ad absurdum, keďže podľa\nneho by v prípade, ak sa žalobca domáha určenia, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho\npráv niekoľkými tvrdeniami žalovaného (z ktorých všeobecný súd môže vyhodnotiť len\nniektoré ako také, ktorými došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu), bolo\npovinnosťou žalobcu predložiť všeobecnému súdu na rozhodnutie všetky alternatívne\nžalobné návrhy podľa všetkých existujúcich kombinácií, čo je vzhľadom na poňatie\nmateriálnej ochrany práv sťažovateľa v konaní pred všeobecným súdom neprípustné.\nZ viazanosti súdu žalobným petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy\núčastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude\nvyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí\nrešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie\nnemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený\nv žalobnom návrhu. Nie je porušením ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu\nvo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť\nrozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne\nvykonateľná (m. m. I. ÚS 122/2012).\n19\n\nPovinnosť úpravy petitu návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia je v medziach svojej\nprávomoci pre všeobecný súd daná predovšetkým v konaniach o ochranu mena a dobrej\npovesti právnickej osoby, keďže od určenia všeobecného súdu o tom, že viacerými\n(ne)pravdivými výrokmi (ne)došlo k zásahu do práva na ochranu mena a/alebo dobrej\npovesti právnickej osoby, závisí aj rozhodnutie týkajúce sa právnych prostriedkov ochrany\n(reštitučná žaloba, zdržovacia žaloba a satisfakčná žaloba).\nVzhľadom na uvedené je napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým\nrozsudok okresného súdu z 5. apríla 2012 („vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa\nzamietol“) potvrdil (v časti nepriznania morálneho zadosťučinenia, pozn.), arbitrárny, teda\ntaký, ktorým došlo k porušeniu práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší...\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n\n20\n\nVzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že napadnutým rozsudkom krajského súdu\n(jeho príslušnou časťou) bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné zároveň v zmysle čl. 127\nods. 2 ústavy a § 56 ods. 2 zákona o ústavom súde rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme\nefektívnej ochrany práv sťažovateľky aj o jeho vrátení na ďalšie konanie a rozhodnutie\n(bod 2 výroku tohto nálezu).\nPo zrušení napadnutého rozsudku krajského súdu a vrátení veci na ďalšie konanie\nbude krajský súd povinný vo veci opätovne rozhodnúť, pričom bude viazaný právnymi\nnázormi ústavného súdu vyjadrenými v časti II.3 tohto nálezu (§ 56 ods. 6 zákona\no ústavnom súde), t. j. právnymi názormi vyjadrenými ústavným súdom v súvislosti s tým,\nže krajský súd v napadnutom rozsudku odmietol sťažovateľke nárok na priznanie morálneho\nzadosťučinenia.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n\n21\n\nSťažovateľka odôvodňuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia tým, že\n„Skutočnosť, že žalovaný nebol nijakým spôsobom potrestaný za svoje konanie, ktoré\njednoznačne nebolo v súlade so zákonom, čo súd konštatoval, znamená, že ochrana ktorej\nsa sťažovateľ domáhal na súde bola absolútne zbytočná a nenaplnila svoj zmysel.“.\nPodľa názoru ústavného súdu v danom prípade predstavuje samotné vyslovenie\nporušenia sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu v spojení s poskytnutím\npriestoru krajskému súdu na reparáciu ústavným súdom zistených nedostatkov jeho\nsťažnosťou napadnutého rozsudku dostatočnú satisfakciu, a preto sťažovateľke požadované\nfinančné zadosťučinenie ústavný súd nepriznal (bol 4 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom právnym\nzástupcom L§B Legal Services s. r. o., Námestie A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica. Podľa\n§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nuhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľka si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnila nárok na úhradu trov\nkonania, pričom ich výšku v sťažnosti vyčíslila na sumu 340,90 €.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá\nbola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).\n\n22\n\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,\npodanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2014 tak ústavný súd sťažovateľke\npriznal po 134 €, t. j. spolu 268 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony\nvykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca\nsťažovateľky je platcom DPH, pozn.) predstavuje sumu 340,90 € (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2015\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dobré meno", "osoba-právnická", "arbitrárnosť", "náhrada nemajetkovej ujmy", "príčinná súvislosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "súd-procesný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Co/177/2012", "guid": "19944588-5923-4d5d-af86-0a73ee0ec9db:f76bb145-e113-4a39-b753-982cd057c434", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d83260a1-cc61-4c10-8266-29717efe2541", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 122/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d83260a1-cc61-4c10-8266-29717efe2541"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "19944588-5923-4d5d-af86-0a73ee0ec9db:f76bb145-e113-4a39-b753-982cd057c434", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3710210928.1", "spisova_znacka": "4Co/177/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/177/2012 z 12. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-02-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3710210928.1"}], "citovane_v": [{"guid": "dd974111-f4cc-4560-a107-c3fdba1e5911:54bf69f2-8474-4ad2-97ba-fc955f3c6401", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5316206438.2", "spisova_znacka": "7Cdo/10/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/10/2023 z 26. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5316206438.2"}, {"guid": "0fc4f9d7-c24f-41b4-b7d1-078aca3bc7e7:21f8abe7-b23c-4901-90e8-74cdf4bd9ae1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1", "spisova_znacka": "14Co/42/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/42/2025 z 23. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1220206385.1"}, {"guid": "edd7573e-efa0-43fa-90b7-ebbba8e7b497:9adbd30c-936e-44b5-9def-b146d99ec188", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4122205976.3", "spisova_znacka": "12Co/20/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/20/2025 z 22. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4122205976.3"}, {"guid": "642383e9-c1da-4e1a-99dc-d229d90da7ce:7cb5db90-2d50-4e0d-8526-5129d4df5fc5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5720202736.3", "spisova_znacka": "10Co/117/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/117/2024 z 26. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5720202736.3"}, {"guid": "a227e926-ba3e-4691-95e9-7c6d1d80b338:65b5df35-f094-4428-827e-120a06d54062", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:5117200598.2", "spisova_znacka": "7Co/2/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/2/2023 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:5117200598.2"}, {"guid": "4ddc6e0e-641e-4773-b165-d172d0fc3cf3:4257c300-5d0c-44eb-90fe-75573049e799", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7222201559.3", "spisova_znacka": "6Co/172/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/172/2024 z 27. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7222201559.3"}, {"guid": "ee0879e1-e9f7-4386-9338-5005358ea896:0996209d-32ee-4745-b56e-3dcd0b83ef10", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2121204541.1", "spisova_znacka": "21Co/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/8/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2121204541.1"}, {"guid": "491a2dc4-723a-4c9c-ae5e-dfc401b8dd00:68d63e77-083d-462f-9236-142df0ad8e39", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1519202016.4", "spisova_znacka": "15Co/131/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/131/2022 z 18. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1519202016.4"}, {"guid": "94a96904-ccab-4d0f-80d5-db4a02bc24de:a3bbe4e8-9eac-4faa-8fb3-e807441df693", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5808899643.3", "spisova_znacka": "7Co/24/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/24/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5808899643.3"}, {"guid": "6262c1de-f2c8-4004-878c-6b46f9bdc8a4:b4d5a701-64ee-49b2-878b-9f3d03a3c200", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:1109230374.12", "spisova_znacka": "27Co/243/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/243/2018 z 26. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:1109230374.12"}, {"guid": "fd931673-e258-4fd8-aa05-3661f034c031:63808312-a126-443a-b19a-6d6423c32a64", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1220206385.12", "spisova_znacka": "B2-26C/41/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-26C/41/2020 z 6. 11. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1220206385.12"}, {"guid": "33d59b1f-ef95-465e-b29e-7b53edb0b2d4:201818c0-085b-45c5-8c7e-26db1ff9cbc9", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2024:4122212125.9", "spisova_znacka": "19C/112/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/112/2022 z 2. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2024-05-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2024:4122212125.9"}]}