{"guid": "ussr:7eb4be7d-8fb0-4ce0-af7a-acbb322c3458", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.371.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 371/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 371/2015 z 11. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2015, sp. zn. II. ÚS 371/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.371.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-06-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7eb4be7d-8fb0-4ce0-af7a-acbb322c3458", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.371.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.371.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.371.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 371/2015­12\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,\ns. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,\nPhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené\npod sp. zn. Rvp 14115/2014 – sp. zn. Rvp 14148/2014 vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 223/2014 z 20. augusta 2014\n(Rvp 14115/2014), sp. zn. 4 Cdo 296/2013 z 21. augusta 2014 (Rvp 14116/2014),\nsp. zn. 4 Cdo 366/2013 z 21. augusta 2014 (Rvp 14117/2014), sp. zn. 4 Cdo 302/2013\nz 21. augusta 2014 (Rvp 14118/2014), sp. zn. 4 Cdo 207/2014 z 20. augusta 2014\n(Rvp 14119/2014), sp. zn. 4 Cdo 235/2014 z 20. augusta 2014 (Rvp 14120/2014),\nsp. zn. 4 Cdo 229/2014 z 20. augusta 2014 (Rvp 14121/2014), sp. zn. 7 Cdo 386/2014\nz 20. augusta 2014 (Rvp 14122/2014), sp. zn. 7 Cdo 181/2014 z 26. augusta 2014\n(Rvp 14123/2014), sp. zn. 7 Cdo 153/2014 z 26. augusta 2014 (Rvp 14124/2014),\nsp. zn. 5 Cdo 51/2014 z 12. augusta 2014 (Rvp 14125/2014), sp. zn. 5 Cdo 185/2014\nz 11. augusta 2014 (Rvp 14126/2014), sp. zn. 7 Cdo 247/2014 z 26. augusta 2014\n(Rvp 14127/2014), sp. zn. 5 Cdo 170/2014 z 11. augusta 2014 (Rvp 14128/2014),\nsp. zn. 5 Cdo 40/2014 z 12. augusta 2014 (Rvp 14129/2014), sp. zn. 3 Cdo 225/2014\nz 12. augusta 2014 (Rvp 14130/2014), sp. zn. 3 Cdo 211/2014 z 12. augusta 2014\n\n(Rvp 14131/2014), sp. zn. 4 Cdo 193/2014 z 23. júla 2014 (Rvp 14132/2014),\nsp. zn. 4 Cdo 167/2014 z 23. júla 2014 (Rvp 14133/2014), sp. zn. 3 Cdo 164/2014\nz 13. mája 2014 (Rvp 14134/2014), sp. zn. 1 Cdo 82/2014 z 27. mája 2014\n(Rvp 14135/2014), sp. zn. 8 Cdo 136/2014 zo 6. augusta 2014 (Rvp 14136/2014),\nsp. zn. 8 Cdo 135/2014 zo 6. augusta 2014 (Rvp 14137/2014), sp. zn. 8 Cdo 134/2014\nzo 6. augusta 2014 (Rvp 14138/2014), sp. zn. 8 Cdo 133/2014 zo 6. augusta 2014\n(Rvp 14139/2014), sp. zn. 8 Cdo 132/2014 zo 6. augusta 2014 (Rvp 14140/2014),\nsp. zn. 8 Cdo 131/2014 zo 6. augusta 2014 (Rvp 14141/2014), sp. zn. 8 Cdo 125/2014\nzo 6. augusta 2014 (Rvp 14142/2014), sp. zn. 5 Cdo 57/2014 z 12. augusta 2014\n(Rvp 14143/2014), sp. zn. 2 Cdo 252/2013 z 31. júla 2014 (Rvp 14144/2014),\nsp. zn. 3 Cdo 256/2014 z 1. augusta 2014 (Rvp 14145/2014), sp. zn. 7 Cdo 336/2014\nz 20. augusta 2014 (Rvp 14146/2014), sp. zn. 6 Cdo 256/2014 z 21. augusta 2014\n(Rvp 14147/2014) a sp. zn. 6 Cdo 121/2014 z 21. augusta 2014 (Rvp 14148/2014) a takto\n\n2\n\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosti\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nPOHOTOVOSŤ,\n\ns.\n\nr.\n\no.,\n\nvedené\n\npod sp. zn. Rvp 14115/2014 – sp. zn. Rvp 14148/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré\nbude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 14115/2014.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 31. októbra\n2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\na uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nuvedenými v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenia“).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne\nv konaniach vedených Okresným súdom Ružomberok, Okresným súdom Martin, Okresným\nsúdom Dolný Kubín, Okresným súdom Trenčín, Okresným súdom Prievidza, Okresným\nsúdom Trebišov, Okresným súdom Spišská Nová Ves, Okresným súdom Košice II,\nOkresným súdom Zvolen, Okresným súdom Žiar nad Hronom, Okresným súdom\nBratislava V, Okresným súdom Bratislava III, Okresným súdom Bratislava II, Okresným\nsúdom Bratislava I a Okresným súdom Pezinok (ďalej len „okresné súdy“), predmetom\nktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným\n3\n\nrozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných súdov, ktoré sú teda súčasne\nsúdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobili. Na základe\nuvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresných súdov a spory budú\nprikázané inému vecne príslušnému okresnému súdu v obvode príslušného krajského súdu.\nNa základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné súdy\nsvojimi rozhodnutiami zaviazali sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené\nnámietky zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých bolo\njej tvrdenie o nepodaní námietky zaujatosti, Krajský súd v Žiline, Krajský súd v Trenčíne,\nKrajský súd v Košiciach, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Bratislave (ďalej\nlen „krajské súdy“) svojimi rozhodnutiami potvrdili rozhodnutia okresných súdov ako vecne\nsprávne.\nPredmetné uznesenia krajských súdov napadla sťažovateľka dovolaniami, o ktorých\nrozhodol najvyšší súd napadnutými uzneseniami tak, že ich odmietol ako procesne\nneprípustné. V dovolaniach sťažovateľka namietala, že ako žalobkyňa nepodala návrh\nna začatie konania (za nepodanie návrhu považovala nepodanie námietky zaujatosti), hoci\npodľa zákona bol potrebný, a preto existuje dovolací dôvod podľa § 237 písm. e)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), súčasne sa jej odňala možnosť konať\npred súdom, čo predstavuje dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP, a v jej veciach\nrozhodoval vylúčený sudca, čo je dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a) OSP\nv spojení s § 237 písm. g) OSP.\nSťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniami\nnajvyšší súd porušil ňou označené práva, keďže:\n1. „interpretoval a aplikoval § 237 písm. e) OSP na zistený skutkový stav bez\nexistencie relevantných dôvodov nesprávne, v rozpore s právnou doktrínou a ustálenou\njustičnou praxou...“;\n2. „spojil naplnenie § 237 písm. e) OSP výlučne s ust. § 79 ods. 1 OSP a na takto\nzvolenom princípe potom odmietol dovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné....“;\n4\n\n3. neprihliadol na skutočnosť, že sťažovateľke sa odňala možnosť konať pred súdom\nvzhľadom na „prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu“, čo je v ustálenej rozhodovacej\npraxi najvyššieho súdu považované za zásah do právnej istoty;\n4. jeho rozhodnutia trpia nedostatkom riadneho odôvodnenia, keď o merite veci bolo\nrozhodnuté odlišne od ustáleného právneho názoru vychádzajúceho z jeho vlastnej\nrozhodovacej praxe, čím sa sťažovateľke tiež odňala možnosť konať pred súdom;\n5. sa nevysporiadal so skutkovými dôvodmi vylúčenia všetkých sudcov príslušných\nokresných súdov v zmysle § 14 ods. 1 OSP v súvislosti s tvrdením sťažovateľky, že v jej\nveciach rozhodoval vylúčený sudca.\nSťažovateľka vo vzťahu k odôvodneniu napadnutých rozhodnutí a konštatovaniu\nnajvyššieho súdu, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva na zákonného sudcu v jej veciach,\nďalej uviedla, že „trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná.\nDôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená tiež tým, že:\na) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj\nz právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu\npriamo dotknutý vo svojich právach (ust. § 22 zákona č. 514/2003 Z. z.);\nb) vylúčený je sudca preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než\nz dokazovania na konaní (priamo výkonom funkcie sudcu na súde, ktorý škodu spôsobil);\nc) do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti (zníženie rozpočtovaných\nprostriedkov súdu splnením povinnosti úhrady škody sťažovateľovi).“.\nV tejto súvislosti sťažovateľka ďalej argumentovala, že krajské súdy nedostatočne\nvyhodnotili dôvody vylúčenia sudcov príslušných okresných súdov , pokiaľ ide o ich pomer\nk účastníkom konania z hľadiska objektívnej stránky zaujatosti, keďže podľa sťažovateľky\n«„ekonomická závislosť“ okresného súdu (ako právnickej osoby, ktorého personálnu zložku\ntvoria aj sudcovia vykonávajúci súdnictvo) spočívajúca v náhrade škody a nemajetkovej\nujmy» zakladá pomer týchto sudcov k sťažovateľke ako účastníkovi konania, čo je dôvodom\nich vylúčenia z prerokúvania a rozhodovania daných vecí. Najvyšší súd tento postup\n\n5\n\nkrajských súdov podľa sťažovateľky neskúmal a v napadnutých uzneseniach ani žiadnym\nspôsobom nevysvetlil.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,\nv ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami, zruší napadnuté uznesenia a veci vráti\nna ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov\nkonania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\nSťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami.\nII.A K spoločnému prerokovaniu vecí\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle § 112\nods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré\nsa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o\nústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a\nzákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť\nna prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.\nS\n\nprihliadnutím\n\nna\n\nobsah\n\nsťažností\n\nvedených\n\nústavným\n\nsúdom\n\npod sp. zn. Rvp 14115/2014 – sp. zn. Rvp 14148/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu\na skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe\nsťažovateľky a všeobecného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný\nsúd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nuznesenia.\n\nII.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami\nPodľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych\nveciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť\nrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n\n7\n\nZ uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov\na ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí\norgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov\nverejnej moci patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je súdom vyššej\ninštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov.\nV zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a právnych názorov\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli\nk rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 378/08) ďalej\npripomína, že napadnuté rozhodnutie posudzuje iba z hľadiska kritérií ústavných predpisov\na nimi garantovaných základných práv a slobôd. Vzhľadom na to nie je jeho úlohou\ndo detailov preskúmať prípad z pozície v okolnostiach prípadu aplikovaných právnych\nnoriem ani opätovne podrobiť revízii napadnutý rozsudok so zámerom „vylepšiť“ jeho\nodôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam eventuálnych pochybení najvyššieho súdu, ak tieto\nnemajú takú relevanciu, ktorá by mohla spochybniť konformitu záverov napadnutého\nrozsudku s ústavou (IV. ÚS 270/09, IV. ÚS 27/2010).\nZa zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\n8\n\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\n(napr. rozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nO zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia v súvislosti\ns právnym posúdením ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí takú interpretáciu a aplikáciu\nprávnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej\nnormy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne\nprotirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody\nzjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08,\nIV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že okresné súdy svojimi rozhodnutiami uložili\nsťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti v sume 66 € podľa položky\nč. 17 písm. a) „sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.“. Proti týmto\nuzneseniam podala sťažovateľka odvolania, v ktorých poukázala na to, že námietky\nzaujatosti nepodala, a preto žiadala zrušiť uznesenia okresných súdov v celom rozsahu.\nKrajské súdy ako odvolacie súdy uznesenia okresných súdov potvrdili ako vecne správne,\npričom v ich odôvodnení poukázali najmä na skutočnosť, že sťažovateľka vo svojich\nnávrhoch na začatie konania žiadala o prikázanie jej vecí inému súdu prvého stupňa\nv obvode krajského súdu podľa § 12 ods. 1 OSP, pretože sudcovia jednotlivých okresných\nsúdov sú podľa sťažovateľky vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci vzhľadom na ich\npomer k veci a účastníkom konania, a teda vzniesla námietky zaujatosti. Nutná delegácia je\ntotiž podľa názoru krajských súdov vždy dôsledkom vylúčenia všetkých sudcov podľa § 14\nOSP, a to buď z dôvodu účastníkom konania vznesenej námietky zaujatosti alebo na tom\n9\n\nzáklade, že samotní sudcovia sa cítia byť vo veci zaujatí. Na základe dovolaní podaných\nsťažovateľkou najvyšší súd rozhodol o ich odmietnutí z dôvodu procesnej neprípustnosti.\nSťažovateľka zastáva názor, že najvyšší súd napadnutými uzneseniami, ktorými\nodmietol dovolania podané sťažovateľkou, porušil ňou označené práva, keď arbitrárnym\nspôsobom interpretoval a aplikoval § 237 písm. e) a § 237 písm. g) OSP, a ich odôvodnenie\nje nedostatočné.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo... prejednaná... súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch...\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\n10\n\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\nZ odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že najvyšší súd posúdil prípustnosť\ndovolaní podaných sťažovateľkou z hľadiska § 239 ods. 1 a 2 OSP a dospel k záveru, že\ntieto na základe týchto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prípustné nie sú. Keďže\nv daných veciach prichádzala do úvahy prípustnosť dovolania, ak v konaniach došlo\nk niektorej z taxatívne vymenovaných procesných vád podľa § 237 OSP, pristúpil najvyšší\nsúd k ich preskúmaniu. Keďže existencia procesných vád podľa § 237 písm. a) až d) a f)\nOSP nevyšla v dovolacom konaní najavo, najvyšší súd pristúpil k preskúmaniu\nsťažovateľkou namietanej existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f) OSP, t. j. že sa jej\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Za skutočnosť, ktorá založila odňatie\nmožnosti konať, videla prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade o takýto odlišný právny\nnázor jednoznačne nejde, pričom z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo,\nže sa riadne vysporiadal s odvolacími námietkami a jeho odôvodnenie neobsahovalo žiadne\nprávne argumenty, ku ktorým by sa žalobkyňa (sťažovateľka) nemala možnosť vyjadriť.\nZ odôvodnenia dovolania vyplývalo, že dovolateľka v skutočnosti namietala nesprávnu\naplikáciu položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že sa\nv zmysle tejto položky súdny poplatok vyrubuje len za žalobu, a nie za podané odvolanie.\nNesprávne právne posúdenie veci je relevantným dovolacím dôvodom, avšak nezakladá aj\nprípustnosť dovolania, teda aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,\n\n11\n\nmohli by mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale\nnezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle § 237 OSP.\nTakéto odôvodnenie uznesení dovolacieho senátu najvyššieho súdu nemožno\npovažovať za arbitrárne, či dokonca zjavne svojvoľné, ako to vidí sťažovateľka. Nie je\núlohou ústavného súdu v konaní o sťažnosti rozvíjať, prípadne potvrdzovať správnosť\nprávnych záverov najvyššieho súdu. V súlade so sebaobmedzovaním vlastných zásahov\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré sú rovnako povolané chrániť základné\npráva a slobody, ústavný súd konštatuje, že v napadnutých rozhodnutiach najvyššieho súdu\nnevzhliadol žiadnu skutočnosť, ktorá by mala alebo mohla mať za následok porušenie\noznačených práv sťažovateľky. Napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu sú náležite\nodôvodnené, ich záverom nechýba predchádzajúca logická interpretácia príslušných\nprávnych noriem a nemožno ich považovať za zjavne svojvoľné.\nÚstavný súd nezistil, že by najvyšší súd v napadnutých rozhodnutiach použil takú\ninterpretáciu a aplikáciu právnych noriem, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej\nprávnej normy. Rovnako nezistil, že by dôvody, na ktorých sú založené súdne rozhodnutia,\nabsentovali, boli zjavne protirečivými alebo popierali pravidlá formálnej alebo právnej\nlogiky, a závery najvyššieho súdu nie sú zjavne jednostranné a ani v extrémnom rozpore\ns princípmi spravodlivosti.\nZákladné právo na súdnu ochranu uvedené v čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo\nna úspech v konaní pred súdom (II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95). Ústavno­súdna korekcia\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade sťažovateľa by teda bola možná len\nv tých prípadoch, ak by konanie a rozhodnutie všeobecného súdu priamo zasahovalo\ndo práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy). K porušeniu ústavou garantovaného práva\nna súdnu ochranu, resp. analogického práva na spravodlivý proces podľa dohovoru, by\nmohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal\nmožnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde (napr.\nII. ÚS 8/2001), ale aj tým, keby tento súd rozhodol arbitrárne, bez náležitého odôvodnenia\n12\n\nsvojho rozhodnutia (napr. I. ÚS 241/07), alebo vtedy, ak by sa pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (napr. III. ÚS 264/05). Ústavný súd nezistil žiadnu z týchto ani inú\ntu výslovne neuvedenú skutočnosť, ktorá by napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu robila\nústavne neakceptovateľnými, a teda vyžadujúcimi ústavno­súdnu korekciu z dôvodu zásahu\ndo základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu, resp. spravodlivé súdne konanie.\nÚstavný súd konštatuje, že je nepochybné, že povinnosťou najvyššieho súdu bolo\nv predmetných veciach skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre prípustnosť\ndovolaní podaných sťažovateľkou. Sťažovateľka, ktorá bola kvalifikovane zastúpená\nv konaní pred všeobecnými súdmi, vo svojich sťažnostiach neuviedla žiadnu skutočnosť,\nna základe ktorej by bolo možné usudzovať, že napadnuté uznesenia najvyššieho súdu sú\npostihnuté\n\ntakými\n\nnedostatkami,\n\nktoré\n\nby\n\nodôvodňovali\n\nzáver\n\no\n\nich\n\nzjavnej\n\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a v konečnom dôsledku o porušení označených práv\nsťažovateľky, tak ako to tvrdila vo svojich sťažnostiach. Skutočnosť, že najvyšší súd\nkvalifikoval dovolania sťažovateľky ako neprípustné a že pri tom vyslovil právny názor,\ns ktorým sa sťažovateľka nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení práva\nna súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa označeného článku ústavy\na dohovoru.\nSťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala aj na rozdielnosť prístupu najvyššieho\nsúdu k rozhodovaniu v obdobných veciach.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj právny názor, podľa ktorého právne\nzávery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter\nprecedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval\nrozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických\nprípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere\nv spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\n\n13\n\nZ rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1)\nzo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných\nveciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého\nsúdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva).\nK rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.\nZ hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila ako\nregulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne\nprávne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné zopakovať\nsvoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto\njudikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3,\n§ 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve najvyššiemu súdu\n(resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať\nstanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú\noprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov\nsúdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie je súčasťou systému všeobecného\nsúdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou\na zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného práva\nalebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade napadnutých uznesení prejav svojvôle,\nresp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažoval v danom prípade argumentáciu\nsťažovateľky za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo možné tieto rozhodnutia\nhodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.\nNa základe uvedeného bolo potrebné sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n14\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "dovolanie-prípustnosť", "podanie-hromadné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/09 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1"}, {"guid": "ussr:fae4012e-e6af-4c71-be8d-bdc3d0a8131a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 378/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 378/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fae4012e-e6af-4c71-be8d-bdc3d0a8131a"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:32ba0972-4517-41c9-a37a-863b3d5efefe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.40.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 40/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/95 z 29. 6. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-06-29", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.40.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:31e12447-a78e-4b70-ad0e-0dd4a28698be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.606.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 606/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 606/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.606.2016.1"}]}