{"guid": "ussr:4cf789e6-3452-46bc-ab5b-c8f7290c3131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.35.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 35/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/2015 z 26. 3. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 35/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.35.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4cf789e6-3452-46bc-ab5b-c8f7290c3131", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.35.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.35.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.35.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 35/2015­34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného JUDr. Patrik Holinga s. r. o., Hlavná 25, Košice, konajúca prostredníctvom\nadvokáta a konateľa JUDr. Patrika Holingu, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 C 220/1993, za účasti Okresného súdu Košice II, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II\nv konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 220/1993 p o r u š e n é b o l o .\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 11 000 €\n\n(slovom jedenásťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Košice II j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov) na účet\nJUDr. Patrik Holinga s. r. o., Hlavná 25, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného JUDr. Patrik Holinga s. r. o., Hlavná 25, Košice, konajúca prostredníctvom\nadvokáta a konateľa JUDr. Patrika Holingu, ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 220/1993 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti, ako i z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 220/1993\nústavný súd zistil, že sťažovateľ v procesnom postavení odporcu v 1. rade je účastníkom\nnapadnutého\n\nkonania\n\no\n\nzrušenie\n\na\n\nvyporiadanie\n\npodielového\n\nspoluvlastníctva\n\nk nehnuteľnostiam. Návrh na začatie konania bol okresnému súdu doručený 24. februára\n1992.\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že «má za to, že samo o sebe 22­ročné\ntrvanie konania je celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné (rovnako tak\nÚstavný súd SR konštatoval aj v náleze IV. ÚS 116/2012­37 zo dňa 31. mája 2012).\nPredmet sporu ­ vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, nie je podľa\nnázoru sťažovateľa taký zložitý, aby ho nebolo možné za tak dlhý čas rozhodnúť. Vo veci sa\nvykonalo rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého, v ktorom bol vyvrátený názor\nnavrhovateľky o reálnom rozdelení nehnuteľnosti, pretože tak ako uviedol znalec:\n„nehnuteľnosť nie je torta, z ktorej sa dá krájať“ a ustálil, že reálne rozdelenie\nnehnuteľnosti technicky nie je možné. Súd aj napriek týmto záverom znalca nevedel vec\npočas súdneho konania vyhodnotiť. Rovnako nevedel vyhodnotiť konanie navrhovateľky\na jej právnej zástupkyne, ktoré počas 22 rokov súdneho sporu nemenili svoju právnu\nargumentáciu a trvali na reálnom rozdelení nehnuteľnosti. Ukončenie tohto konania má\npre sťažovateľa veľký význam, pretože sa s konečnou platnosťou rozhodne, kto a o veľkosti\nakého spoluvlastníckeho podielu je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom dotknutej\nnehnuteľnosti. Je to dôležité najmä z hľadiska miery, akou sa spoluvlastníci podieľajú\nna právach a povinnostiach vyplývajúcich z inštitútu podielového spoluvlastníctva\nk spoločnej veci. Sťažovateľ nedal svojím správaním dôvod na prieťahy v konaní. Súdnych\npojednávaní sa pravidelne zúčastňoval, na výzvy súdu reagoval, vo veci podával vyjadrenia\na návrhy.\nSťažovateľ má v nadväznosti na vyššie uvedené za to, že niet iného súdu ako\nÚstavného súdu SR, ktorý by chránil jeho základné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, a preto žiada o prejednanie jeho sťažnosti, pretože porušenie\njeho základného práva ku dňu podaniu sťažnosti trvá.».\nSťažovateľ žiada priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € s\nodôvodnením, že „počas tohto niekoľko rokov trvajúceho súdneho sporu je jeho právna\nistota v otázke spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti oslabená. Vo veci je potrebné\nvydať konečné rozhodnutie, ktoré určí kto a o veľkosti akého spoluvlastníckeho podielu je\nvlastníkom, resp. spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Je to dôležité najmä z hľadiska\nmiery, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich\n3\n\nz inštitútu podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci, pretože 22 rokov súdneho sporu sa\npodpísalo i na rodinných vzťahoch sťažovateľa, kde sa so svojou sestrou ­ navrhovateľkou\nnevedia dohodnúť na užívaní, znášaní nákladov na údržbu a opravu nehnuteľnosti.“.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n... na prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nKošice II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 220/1993 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Košice II v konaní pod sp. zn. 18 C 220/1993 vo veci konať.\n3.\n\n... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €\n\n(slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\n... priznáva úhradu trov konania v sume 907,63 €, ktoré je\n\nOkresný súd Košice II povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Patrika\nHOLINGA s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nEšte pred predbežným prerokovaním sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu\nk sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. 1 SprV 776/2014\nz 3. decembra 2014, v ktorom okrem iného uviedol prehľad úkonov vykonaných\nv napadnutom konaní, takto:\n„­ návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol podaný\nna bývalom Mestskom súde v Košiciach. V podanom návrhu sa konštatuje, že žalovaní\nv 5. až 7. rade sú na neznámom mieste bez bližšieho zdôvodnenia, prečo je žalobkyňa\ntakéhoto názoru. Súdny poplatok bol zaplatený až na základe výzvy súdu dňa 22. 1. 1993.\n­ dňa 8. 4. 1993 bol určený termín pojednávania na deň 27. 4. 1993 a uznesením\nz uvedeného dňa bolo žalovaným, ktorých pobyt nebol v žalobe označený, ustanovený\nopatrovník pre vytýčené pojednávanie. Pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené\nna neurčito s tým, že žalobkyni bola uznesením uložená povinnosť v lehote 14 dní písomne\n\n4\n\noznámiť súdu a pripojiť dôkazy, že žalovaní v 5. až 7. rade sa nachádzajú na neznámom\nmieste.\n­ keďže v stanovenej lehote svoju povinnosť nesplnila, bola na jej splnenie vyzvaná,\nurgenciami v dňoch 25. 10. 2003, 10. 5. 1994 a 30. 11. 1994. Na žiadnu z týchto výziev\nnereagovala. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bola rovnaká výzva zaslaná jej právnej\nzástupkyni dňa 17. 1. 1995, ktorá prípisom zo dňa 24. 2. 1995 súdu oznámila, že sa obrátila\nna príslušný obvodný úrad v Košiciach za účelom zistenia žiadanej informácie. Po jej\nobdržaní ju súdu obratom doručí.\n­ dňa 10. 3. 1995 právna zástupkyňa žalobkyne oznámila, že žiadaný úrad jej adresy\nvyššie uvedených žalovaných neoznámil, nakoľko neudala ich dátumy narodenia, pretože\ntýmito údajmi nedisponuje.\n­ dňa 3. 7. 1995 bola právna zástupkyňa žalobkyne opätovne vyzvaná na predloženie\ndôkazu, že žalovaní, o ktorých to v žalobe tvrdila, sú na neznámom mieste, pretože z jej\nstrany predložený dôkaz (konštatovanie príslušného miestneho úradu) takúto skutočnosť\nneosvedčuje. Na uvedenú výzvu žiadnym spôsobom nereagovala.\n­ rovnaká výzva bola zasielaná dňa 28. 1. 1997, opäť bez akejkoľvek odozvy. Zároveň\nbol zisťovaný pobyt týchto žalovaných cestou Mestského veliteľstva PZ SR v Košiciach.\n­ dňa 7. 2. 1997 došlo k zmene zákonnej sudkyne v konaní, ktorá v marci 1997\nžiadala o zapožičanie spisov a predloženie ďalších listinných dokladov.\n­ v mesiacoch apríl a júl 1997 žiadala konajúca sudkyňa Okresný súd Košice I\no pripojenie súvisiaceho spisu. Ďalšie listiny boli žiadané v mesiacoch február a apríl 1998.\n­ dňa 20. 4. 1998 došlo k ďalšej zmene zákonného sudcu, ktorý v máji 1999 žiadal\npripojenie spisu z Okresného súdu Košice I.\n­ v marci 2000 bolo určené pojednávanie na 26. 4. 2000, ktoré sa uskutočnilo a bolo\nodročené na neurčito za účelom špecifikácie spôsobu, ako má byť vyporiadané\nspoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zo strany právnej zástupkyne žalobkyne v lehote 15 dní.\nKeďže svoju povinnosť v uznesením stanovenej lehote nesplnila, bola na jej splnenie\nvyzvaná dňa 22. 6. 2000. Žalobný petit na základe výzvy súdu upresnila dňa 25. 7. 2000.\n­ dňa 1. 8. 2000 bol daný pokyn pre doručenie upraveného návrhu žalovaným\nna vyjadrenie v lehote 15 dní. Vyjadrenia žalovaných boli súdom urgované v októbri 2000.\n5\n\n­ uznesením zo dňa 5. 3. 2001 bola žalovaným v 4. , 5. a 6. rade ustanovená\nopatrovníčka. Právny zástupca sťažovateľa v 1. rade bol vyzvaný na predloženie dokladov.\n­ v auguste 2001 bol určený termín pojednávania na deň 31. 10. 2001. Pojednávanie\nbolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Toto bolo nariadené\nuznesením zo dňa 15. 8. 2002. Dňa 3. 9. 2002 ustanovená znalkyňa oznámila, že žiada\no vylúčenie z podania znaleckého posudku, nakoľko je v príbuzenskom vzťahu s účastníkmi\nkonania.\n­ dňa 9. 6. 2003 došlo po overení skutočností (výzva zo dňa 25. 2. 2003), tvrdených\nznalkyňou, k zmene ustanoveného znalca.\n­ v dňoch 22. 9. 2003, 21. 10. 2003 a 26. 11. 2003 bol znalec urgovaný\nna predloženie znaleckého posudku, ktorý súdu doručil 19. 12. 2003. Dňa 12. 1. 2004 bol\nzaslaný na vyjadrenie účastníkom konania.\n­ uznesením zo dňa 16. 4. 2004 bolo rozhodnuté o znalečnom.\n­ v mesiacoch február a jún 2004 boli doručené vyjadrenia k znaleckému posudku.\nDňa 8. 10. 2004 podal písomné stanovisko aj ustanovený znalec. Toto podanie bolo\nnásledne doručené účastníkom konania.\n­ v novembri 2004 bolo určené pojednávanie na deň 21. 2. 2005.\n­ pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom oznámenia\no výsledku mimosúdnej dohody v lehote 30 dní.\n­ dňa 21. 4. 2005 bola právnemu zástupcovi žalovaného zasielaná urgencia\nna oznámenie výsledku mimosúdnej dohody. Dňa 24. 5. 2005 oznámil, že k mimosúdnej\ndohode nedošlo.\n­ v máji 2005 bol určený termín pojednávania na 10. 10. 2005. Pojednávanie bolo\nodročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania s tým, že právnym zástupcom\núčastníkov konania a účastníkom konania bola uložená povinnosť, aby v lehote 15 dní\nv písomnej forme oznámili, aké konkrétne otázky majú byť zadané ustanovenému znalcovi.\n­ účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia súdom stanovenú lehotu nedodržali,\npreto boli na splnenie povinnosti vyzvaní urgenciou zo dňa 8. 11. 2005.\n­ právny zástupca sťažovateľa dňa 21. 11. 2005 oznámil svoje stanovisko.\n\n6\n\n­ právnej zástupkyni žalobkyne bola zasielaná ďalšia urgencia 13. 1. 2006\na 13. 2. 2006.\n­ stanovisko právnej zástupkyne žalobkyne bolo súdu doručené až 20. 2. 2006\na následne zaslané i znalcovi, ktorý v konaní vypracúval znalecký posudok.\n­ dňa 13. 4. 2006 bol zo strany žalobkyne podaný návrh na vydanie predbežného\nopatrenia, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 9. 5. 2006. V dôsledku podaného\nodvolania bol spis dňa 15. 6. 2006 predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu, na ktorom\nsa nachádzal do 31. 8. 2006, kedy bol vrátený s rozhodnutím, ktorým bolo odvolanie\nodmietnuté. Uznesenie tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 9. 2006.\n­ dňa 29. 9. 2006 predložil zákonný sudca spis opätovne Krajskému súdu v Košiciach\nz dôvodu vznesenej námietky zaujatosti. Spis bol tunajšiemu súdu vrátený dňa 5. 1. 2007.\n­ následne bol určený termín pojednávania na deň 29. 3. 2007.\n­ termín tohto pojednávania bol zrušený a novou zákonnou sudkyňou určený\nna 29. 10. 2007. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorý bol zo strany\nžalobkyne napadnutý odvolaním. Po vykonaní úkonov potrebných pred predložením spisu\nodvolaciemu súdu bol tento tomuto súdu doručený 31. 1. 2008.\n­ dňa 12. 3. 2008 bol spis vrátený tunajšiemu súdu s rozhodnutím, ktorým bol\nrozsudok nášho súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.\n­ po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania bol vo veci určený\ntermín pojednávania na deň 24. 11. 2008.\n­ pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom vykonania\nohliadky nehnuteľnosti na mieste samom, ktorá bola určená na deň 18. 12. 2008.\n­ písomným podaním, doručeným súdu dňa 15. 12. 2008, právny zástupca\nsťažovateľa ospravedlnil svoju neúčasť i neúčasť sťažovateľa na ohliadke dňa 18. 12. 2008 a\nžiadal ojej odročenie na iný termín.\n­ na základe uvedenej žiadosti bol určený ďalší termín ohliadky, a to na deň\n26. 3. 2009.\n­ dňa 28. 5. 2009 bola zasielaná výzva Správe katastra v Košiciach, na ktorú\nreagovala predložením dokladov dňa 26. 6. 2009.\n­ následne bol určený termín pojednávania na deň 10. 5. 2010.\n7\n\n­ na tomto pojednávaní bolo vo veci rozhodnuté.\n­ dňa 25. 6. 2010 sa žalobkyňa proti rozsudku odvolala; jej odvolanie bolo 6. 7. 2010\nzaslané na vyjadrenie žalovaným.\n­ právny zástupca sťažovateľa doručil vyjadrenie k odvolaniu dňa 28. 7. 2010.\n­ dňa 17. 8. 2010 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,\nz ktorého bol vrátený dňa 13. 4. 2011 s rozhodnutím, ktorým bol rozsudok zrušený a vec\nvrátená na ďalšie konanie.\n­ dňa 31. 5. 2011 bola zasielaná výzva Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý\nna túto nereagoval, preto mu dňa 24. 8. 2011 bola zasielaná urgencia.\n­ Slovenský pozemkový fond odpovedal na urgenciu listom o dňa 7. 10. 2011.\n­ uznesením zo dňa 13. 10. 2011 bol žalovaným vo 4., 5. a 6. rade ustanovený\nza opatrovníka Slovenský pozemkový fond, ktorý sa proti tomuto uzneseniu odvolal dňa\n21. 11. 2011.\n­ dňa 7. 12. 2011 bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu\nv Košiciach, z ktorého bol vrátený 6. 2. 2012 so zrušujúcim uznesením.\n­ uznesením zo dňa 12. 3. 2012 došlo k zmene v osobe opatrovníka pre žalovaných\nvo 4. až 6. rade.\n­ uznesením zo dňa 22. 3. 2012 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia\nveci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15 C 148/2010.\n­ dňa 17. 4. 2012 sa žalobkyňa cestou svojej právnej zástupkyne proti uzneseniu\no prerušení konania odvolala, preto po doručení odvolania žalovaným bol spis dňa\n28. 5. 2012 predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.\n­ z odvolacieho súdu bol spis vrátený dňa 15. 8. 2012 s potvrdzujúcim uznesením.\n­ následne bol stav konania, ktoré bolo dôvodom prerušenia sťažnostného konania,\npravidelne zisťovaný zákonným sudcom.\n­ dňa 4. 9. 2014 oznámil právny zástupca sťažovateľa, že dôvod prerušenia konania\nodpadol, preto 16. 9. 2014 vyžiadal zákonný sudca z Okresného súdu Košice I právoplatné\nrozhodnutie zo spisu sp. zn. 15 C 148/2010.\n\n8\n\n­ po doručení právoplatného zastavujúceho uznesenia bol dňa 8. 10. 2014 určený\ntermín pojednávania na deň 10. 11. 2014.\n­ z dôvodu neúčasti právnej zástupkyne žalobkyne bolo pojednávanie odročené\nna deň 15. 12. 2014.\n­ dňa 28. 11. 2014 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne.“\nPredseda okresného súdu v prípise sp. zn. 1 SprV 776/2014 z 3. decembra 2014\nv súvislosti s hodnotením postupu okresného súdu v napadnutom konaní ďalej uviedol:\n„Toto dlhodobé trvanie sporu však spôsobila samotná žalobkyňa, ktorá už pri podaní\nžaloby neoznačila účastníkov sporu tak, aby bolo možné doručiť im žalobný návrh, resp.\npostupovať v konaní zákonom prípustným spôsobom tak, aby bolo možné ustanoviť týmto\nžalovaným opatrovníka na zastupovanie v konaní. Títo žalovaní ani neboli označení takým\nspôsobom, aby bolo možné zisťovať ich pobyt (bez dátumu narodenia, resp. posledného\nbydliska).\nJe tiež potrebné konštatovať, že špecifikáciu spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva\npredložila žalobkyňa cestou svojej právnej zástupkyne až po pojednávaní, ktoré sa konalo\ndňa 26. 4. 2000 a po zaslanej urgencii dňa 25. 7. 2000.\nPoukazujem tiež na skutočnosť, že v konaní došlo k výmene až piatich zákonných\nsudcov, vždy z objektívnych dôvodov a v súlade so zákonom a príslušným rozvrhom práce...\nZároveň uvádzam, že konanie bolo prerušené uznesením zo dňa 22. 3. 2012, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 30. 10. 2012 (po jeho potvrdení odvolacím súdom). Zákonný\nsudca pokračoval v konaní bezprostredne po odpadnutí uvedenej prekážky, a to vytýčením\ntermínu pojednávania. V súčasnosti je určený ďalší termín pojednávania vo veci...“\nÚstavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení predsedu okresného\nsúdu v zásade zodpovedá obsahu spisu sp. zn. 18 C 220/1993, a preto ho považuje\nza relevantný podklad pre svoje rozhodovanie.\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 35/2015­21 z 15.\njanuára 2015 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval\n9\n\nústavný súd predsedu okresného súdu, aby prípadne doplnil svoje vyjadrenie k sťažnosti\nsp. zn. 1 SprV 776/2014 z 3. decembra 2014 a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie.\nV doplnení vyjadrenia k sťažnosti sp. zn. 1 SprV 75/2015 z 30. januára 2015\npredseda okresného súdu oznámil, že netrvá na konaní ústneho pojednávania ústavného\nsúdu, a okrem iného uviedol:\n«Na pojednávaní, konanom dňa 15. 12. 2014, oboznámil konajúci sudca späťvzatie\nžalobného návrhu zo dňa 28. 11. 2014 žalobkyňou. Po tomto oboznámení právna\nzástupkyňa sťažovateľa uviedla, že sťažovateľ (ktorý na predmetnom pojednávaní nebol\nprítomný) zaujme stanovisko k späťvzatiu návrhu písomne. Zároveň sa vyjadrí k spôsobu,\nakým navrhuje rozhodnúť o trovách konania. Uvedené pojednávanie bolo odročené\nna neurčito, pričom uznesením bolo uložené sťažovateľovi cestou právneho zástupcu\n„v lehote 10 dní od dnešného pojednávania zaujať stanovisko k späťvzatiu návrhu\nna začatie konania. Zároveň sa vyjadriť tiež k návrhu na rozhodnutie o trovách konania.“\nSťažovateľ nedodržal súdom stanovenú lehotu na predloženie svojho vyjadrenia\na toto doručil súdu až dňa 29. 1. 2015.\nNa jednej strane teda sťažovateľ poukazuje na neprimeranú dĺžku predmetného\nkonania a dožaduje sa ochrany svojich ústavných práv, na druhej strane sám nesplnil\nuloženú povinnosť v súdom stanovenej lehote, keď svoje stanovisko k späťvzatiu návrhu\ndoručil súdu až po vyššie uvedenej lehote.»\nDňa 10. februára 2015 vyzval ústavný súd zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila,\nči trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného\nsúdu sp. zn. 1 SprV 776/2014 z 3. decembra 2014 a sp. zn. 1 SprV 75/2015 z 30. januára\n2015 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 20. februára\n2015 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a ďalej okrem iného\nuviedla:\n10\n\n„Z chronológie obsiahnutej vo vyjadrení predsedu Okresného súdu Košice II zo dňa\n03. 12. 2014 sú vo veci 18 C 220/1993 zjavné viaceré obdobia nečinnosti Okresného súdu\nKošice II... K späťvzatiu žaloby a otázke trov sme sa síce vyjadrili po súdom stanovenej\nlehote podaním zo dňa 23. 01. 2015, no táto skutočnosť bola spôsobená študijným voľnom\nkoncipientky\n\n, ktorej bola kauza v rámci kancelárie pridelená...\n\nJe zarážajúce, že Okresný súd Košice II dáva Ústavnému súdu pri rozhodovaní o sťažnosti\ndo pozornosti túto skutočnosť, keď vo vzťahu k žalobkyni, ktorej konanie označuje ako dôvod\n22 rokov trvajúceho súdneho konania, jej takéto konanie dlhodobo toleroval. V porovnaní\ns vyššie popísanými obdobiami nečinnosti Okresného súdu Košice II je nedodržanie\nsudcovskej lehoty zo strany sťažovateľa zanedbateľné.\nPasívna činnosť účastníka konania ­ v tomto prípade žalobkyne, čo konštatuje aj\npredseda Okresného súdu Košice II, môže byť príčinou neodstránenia právnej neistoty\nodďaľovaním vydania právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, ale za správanie\ntohto účastníka konania ostatní účastníci konania nezodpovedajú... Súd je povinný\no procesných návrhoch účastníkov konania konať a rozhodovať bez zbytočných prieťahov.\nPri pasivite účastníka konania možno o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní hovoriť\nnapríklad vtedy, keď súd nevyužil tie procesné alebo iné prostriedky, cieľom ktorých je\nzabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho konania,\nprípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď ich skutočný účinok bol vylúčený, prípadne\nznačne zminimalizovaný.“\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného súdu,\nže netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n\n11\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPredmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 220/1993 došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n12\n\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa\nzabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie\npojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo\nupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod\nna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom\nnapadnutého konania je rozhodovanie o zrušení a následnom vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnosti. Ústavný súd nepovažuje posudzovanú\nvec za právne zložitú, pretože takéto spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy\nokresných súdov. Vychádzajúc z obsahu spisu, ústavný súd pripúšťa, že vec sťažovateľa\nmožno považovať za skutkovo zložitejšiu, a to najmä vzhľadom na potrebu vykonať\n13\n\nv záujme ustálenia skutkového stavu znalecké dokazovanie. Ústavný súd ale zároveň\nkonštatuje, že faktická zložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vec ani po uplynutí\n22 rokov od podania návrhu nie je dosiaľ právoplatne skončená.\n2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho\nštandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania,\nústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená\nna jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 18 C 220/1993 k zbytočným prieťahom.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného\nsúdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k\nodstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nÚstavný súd predovšetkým poukazuje na to, že doterajšie trvanie napadnutého\nkonania (viac ako 22 rokov) je už samo osebe celkom zjavne neprimerané. Podľa názoru\nústavného súdu súdne konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako napadnuté konanie,\nmožno spravidla bez ďalšieho považovať za také, ktoré je nezlučiteľné s imperatívom\nustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05, II. ÚS 3/09).\nZo spisu okresného súdu ústavný súd navyše zistil, že v napadnutom konaní došlo\nk viacerým obdobiam nielen krátkodobej, ale aj dlhodobej nečinnosti okresného súdu a tiež\nk neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu (napr. najmä v súvislosti\ns rozhodovaním vo veci samej, keď rozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom dvakrát\nzrušený a vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie, ale aj v súvislosti s postupom\nokresného súdu pri zisťovaní bydliska účastníkov konania a postupom okresného súdu\nv súvislosti s podanou námietkou zaujatosti).\n\n14\n\nVychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ktorá je\nz ústavného hľadiska neakceptovateľná, v spojení s obdobiami neodôvodnenej nečinnosti\na neefektívnou činnosťou okresného súdu, ústavný súd dospel k záveru, že postupom\nokresného súdu došlo v uvedenom konaní k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nObranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne\npríčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri\nnapr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval.\nPersonálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania a\nnemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne\npríslušný na rozhodnutie vo veci samej.\nSťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal konať\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd tejto časti sťažnosti nevyhovel\nvzhľadom na skutočnosť, že okresnému súdu už nálezom č. k. III. ÚS 242/08­36 z 27.\njanuára 2009 prikázal, aby konal v tomto konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku\ntohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\n\n15\n\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n20 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nVychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ako aj\nobdobí, v ktorých došlo k nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, ústavný súd\ndospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 11 000 € bude primerané\nkonkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním\nJUDr. Patrik Holinga s. r. o. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n\n16\n\n2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014), a za I. polrok 2014, ktorá bola\n839 € (za úkon urobený v roku 2015).\nÚhradu priznal za tri úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti, odpoveď na výzvu ústavného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nZa dva úkony vykonané v roku 2014 tak priznal za každý úkon po 134 €, t. j. spolu\n268 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €,\nza úkon vykonaný v roku 2015 priznal 139,83 € a režijný paušál 8,39 €, čo spolu po zvýšení\no 20 % DPH (právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje sumu\n518,76 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-extrémne", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "nehnuteľnosť", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/220/1993", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4dd19f4b-18e4-4b6f-a3fd-ae1d7f4da02d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4dd19f4b-18e4-4b6f-a3fd-ae1d7f4da02d"}, {"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:a92010d8-c445-490c-969d-209aadfd1c34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/08 z 27. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92010d8-c445-490c-969d-209aadfd1c34"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/05 z 17. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-17", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f"}, {"guid": "ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/05 z 6. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-06", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59"}, {"guid": "ussr:281f6390-35ba-41c6-b913-15414f8825d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 108/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:281f6390-35ba-41c6-b913-15414f8825d6"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:810b3cdf-3770-4ea4-bb2c-3182844f079d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:810b3cdf-3770-4ea4-bb2c-3182844f079d"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}