{"guid": "ussr:248d9708-6aca-4f21-9a0d-db8037e31c37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.341.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2015 z 27. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 341/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.341.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/248d9708-6aca-4f21-9a0d-db8037e31c37", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.341.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.341.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.341.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 341/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\n, Advokátska\n\nkancelária,\n\n, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, čl. 20\n\nods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžso 32/2014 a jeho rozsudkom zo 14. januára\n2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nvo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Najvyšším súdom\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 10 Sžso 32/2014 a jeho\nrozsudkom zo 14. januára 2015. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 16. apríla\n2015.\n\n2\n\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľke bol rozhodnutím Útvaru sociálneho\nzabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné\nriaditeľstvo“) sp. zn. 740/2012­SZ z 29. mája 2012 zvýšený (valorizovaný) výsluhový\ndôchodok v súlade s právnymi predpismi platnými v čase vzniku nároku. Ďalším\nrozhodnutím finančného riaditeľstva sp. zn. 3740/2012­SZ zo 4. júla 2012 bol sťažovateľke\nznížený\n\nvýsluhový\n\ndôchodok\n\no\n\nsumu\n\nprávoplatne\n\npriznanú\n\npredchádzajúcim\n\nrozhodnutím. Odvolanie sťažovateľky bolo rozhodnutím podpredsedu vlády Slovenskej\nrepubliky a ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaní“) sp. zn.\nMF/020477/2012­23­9 z 21. augusta 2012 zamietnuté.\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n5 S 336/2012­33 z 10. decembra 2013 bolo rozhodnutie žalovaných zrušené a vec bola\nvrátená na ďalšie konanie.\nRozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžso 32/2014 zo 14. januára 2015 bol\nrozsudok krajského súdu zmenený tak, že žaloba sťažovateľky bola zamietnutá ako\nnedôvodná.\nSťažovateľka v žalobe namietala tri skutočnosti, a to nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nžalovaných, neprípustnosť postupu podľa ustanovenia § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z.\no sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), ako aj\nretroaktivitu z dôvodu použitia ustanovenia § 68 ods. 13 zákona o sociálnom zabezpečení.\nKrajský súd na základe týchto námietok žalobe vyhovel, avšak najvyšší súd zaujal odlišný\nprávny názor a rozsudok krajského súdu zmenil.\nSťažovateľka dáva do pozornosti, že tri senáty krajského súdu jednomyseľným\nhlasovaním v asi 50 totožných veciach považovali žalobu za dôvodnú. Jedine senát 2 S\nvyslovil iný právny názor, aj to až potom, ako najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu\n3\n\nv tejto veci. Uvádza tiež, že bola oboznámená s uzneseniami ústavného súdu v konaniach\nvedených pod sp. zn. II. ÚS 347/2014 až sp. zn. II. ÚS 352/2014, ako aj sp. zn.\nIII. ÚS 595/2014 až sp. zn. III. ÚS 597/2014, ktorými boli sťažnosti v obdobných veciach\nodmietnuté pre zjavnú neopodstatnenosť. Napriek existencii týchto uznesení sa sťažovateľka\ndomnieva, že jej práva boli porušené. Hoci nepredpokladá, že jej ústavný súd vyhovie, len\nvyčerpanie všetkých domácich prostriedkov nápravy jej zabezpečuje možnosť domáhať sa\nsvojich práv na Európskom súde pre ľudské práva.\nAko podstatné sa podľa sťažovateľky javí, že správne orgány vecne v oboch\nprípadoch rozhodovali o tom, či a v akej výške sa má priznať valorizácia. Nemôže byť\nsporné, že o valorizácii na príslušné obdobie sa rozhodlo rozhodnutím o „zvýšení“\nvýsluhového dôchodku a toto rozhodnutie bolo prekážkou pre nové konanie, teda také\nkonanie, v ktorom sa na základe novely zákona o sociálnom zabezpečení opätovne\nrozhodovalo o valorizácii s výsledkom, že táto jej nepatrí, a preto sa dôchodok znižuje.\nPrávoplatné rozhodnutie sa nikdy nemôže dostať do rozporu s právnym predpisom, ktorý\nnadobudol účinnosť potom, ako bolo o valorizácii rozhodnuté. Toto rozhodnutie tvorí\nprekážku res iudicata. Druhé rozhodnutie nemôže byť tiež zákonné, pretože chýba zákonný\npredpoklad na jeho vydanie, teda priznanie dávky vyššej, než aká by patrila. Samotná\nvalorizácia na príslušný rok nie je dávkou výsluhového zabezpečenia, ale je sumou, o ktorú\nsa zvyšuje výsluhový dôchodok poberaný k 30. júnu. Preto nemôže byť sporné, že\nvalorizácia priznaná rozhodnutím o zvýšení dôchodku bola zákonná a rozhodnutie tvorilo\nprekážku pre opätovné rozhodovanie o valorizácii. Ak by bol pripustený takýto postup,\npotom by išlo o pravú retroaktivitu. Bolo by totiž zasiahnuté do už uzavretých právnych\nvzťahov. Použitie § 105 ods. 7 zákona o sociálnom zabezpečení je absolútne vylúčené,\npretože výsluhový dôchodok poberaný k 30. júnu bol zákonným spôsobom zvýšený\no valorizáciu. Postup podľa § 105 ods. 7 zákona o sociálnom zabezpečení umožňuje\npristúpiť k zníženiu dávky vtedy, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume ako patrila.\nAk však bola dávka priznaná zákonným rozhodnutím, postup podľa tohto ustanovenia nie je\nmožný. Správnosť sumy určenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím nie je možné\n\n4\n\nposudzovať podľa predpisu, ktorý nadobudol účinnosť až potom, čo bolo právoplatne\nrozhodnuté.\nSťažovateľka žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo\n\n, bytom\n\nna\n\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj\nčl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 10 Sžso/32/2014 zo dňa 14.01.2015 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10 Sžso/32/2014 zo dňa 14.01.2015\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\nadvokátovi\n\nvo výške 279,66 € (1 úkon 139,83 €, x 2 právne\n\núkony podľa § 11 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a 16,78 € režijný paušál (2 x 8,39 €) spolu\n296,44 + 59,29 DPH spolu 355,73 EUR do 15 dní o d právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nZ rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžso 32/2014 zo 14. januára 2015 vyplýva,\nže ním bol zmenený rozsudok krajského súdu č. k. 5 S 336/2012­33 z 10. decembra 2013\ntak, že žaloba sťažovateľky bola zamietnutá. Podľa konštatovania najvyššieho súdu skorším\nrozhodnutím finančného riaditeľstva bol sťažovateľke zvýšený výsluhový dôchodok od\n1. júla 2012 na 452,83 € mesačne. Následne neskorším rozhodnutím prijatým v dôsledku\nnovelizácie účinnej od 30. júna 2012 bol sťažovateľke znížený výsluhový dôchodok od\n1. júla 2012 na 439,42 € mesačne. Predmetom súdneho prieskumu bolo toto neskoršie\nrozhodnutie. Bolo potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok valorizácie\nvyplývajúcou z novelizácie účinnej od 30. júna 2012 bolo možné už priznané (zvýšené)\ndávky výsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení znížiť.\nKrajský súd a sťažovateľka považovali zmenu priznanej valorizácie za neprípustnú z dôvodu\nzákazu pravej retroaktivity právnych noriem. Podľa názoru najvyššieho súdu novelizácia\n5\n\núčinná od 30. júna 2012 nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ale ide o nepravú\nretroaktivitu, ktorá je prípustná. Novelizáciou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli\npočas platnosti a účinnosti skoršieho znenia zákona (výsluhový dôchodok sťažovateľke\nnaďalej patrí), no zároveň boli zmenené isté práva do budúcnosti. Finančné riaditeľstvo bolo\ntoho názoru, že 1. júla 2012 vznikne sťažovateľke právo na vyplácanie výsluhového\ndôchodku vo vyššej sume, a preto 30. mája 2012 rozhodlo o zvýšení výsluhovej dávky.\nToto jeho rozhodnutie bolo v súlade s právnym predpisom platným a účinným v tom čase.\nIšlo teda o zákonné rozhodnutie, avšak následne k 30. júnu 2012 sa právna úprava zmenila a\nnaviazala zvýšenie výsluhového dôchodku na zvýšenie funkčných platov. Podľa novej\núpravy od 30. júna 2012 teda sťažovateľke nevzniklo právo na zvýšenie výsluhového\ndôchodku. Preto aj rozhodnutie o znížení výsluhového dôchodku zo 4. júla 2012 bolo\nvydané na základe platného a účinného právneho predpisu, je tiež zákonné a nebolo vydané\nbez existencie právneho dôvodu. Navyše žalovaní postupovali aj v súlade s ustanovením §\n105 ods. 7 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého dávka výsluhového\nzabezpečenia sa zníži, ak sa priznala vo vyššej sume, ako patrí.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\n\n6\n\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\n7\n\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nPodľa názoru ústavného súdu treba argumentáciu najvyššieho súdu považovať za\ndostatočnú a presvedčivú. Žiadne známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti\nnevykazuje. Skutočnosť, že sťažovateľka má na vec odlišný právny názor, neznamená sama\nosebe porušenie jej označených práv.\nVšeobecné súdy sa z hľadiska merita veci museli vysporiadať s otázkou, či\nv súvislosti so zmenou právnej úpravy valorizácie od 30. júna 2012 bolo možné už skôr\npriznané zvýšené dávky výsluhového zabezpečenia znížiť.\nK uvedeným námietkam sťažovateľky treba konštatovať, že nebol zistený taký výklad\ndotknutých právnych predpisov, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd už vyslovil (napr. I. ÚS 238/04), že právna teória rozoznáva pravú\na nepravú retroaktivitu. Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma\nreglementuje vznik právneho vzťahu a nároky z neho vzniknuté pred jej účinnosťou (teda\no pravé spätné pôsobenie nového zákona ide vtedy, keď pôsobí aj pre minulú dobu).\nNepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré\nvznikli za platnosti starého práva, sa spravujú zásadne týmto právom, a to až do doby\núčinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadi právom novým (teda o nepravom\nspätnom pôsobení hovoríme vtedy, keď nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré\nprávne pomery už založené, ale iba od doby, keď začína pôsobnosť nového zákona, alebo\nešte od neskoršej doby.\nV prípadoch stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t. j. od\núčinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy vzniknuté podľa zrušenej právnej normy\n8\n\nriadia právnou normou novou. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne\nskutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku\nurčitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca\nnovým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie zmeny aj tých práv\n(alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona.\nUstanovením § 68 ods. 13 zákona o sociálnom zabezpečení účinného od 30. júna\n2012 táto nová úprava, uznávajúc práva nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu,\nzaviedla do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) ich uplatňovania a právam\nnadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa právnej účinnosti neskoršej\nprávnej úpravy nový obsah.\nTo, čo sa novou právnou úpravou do budúcna zmenilo, boli podmienky valorizácie\nvýsluhových dôchodkov. V čase, keď správny orgán priznal sťažovateľke valorizáciu\nvýsluhového dôchodku, urobil tak na základe v tom čase platnej a účinnej právnej normy.\nNásledne v čase, keď správny orgán rozhodol o znížení výsluhového dôchodku\nsťažovateľky, rozhodol na základe už v tom čase zmenenej, no platnej a účinnej právnej\nnormy, ktorá neznamenala zánik práva sťažovateľky na valorizáciu výsluhového dôchodku,\nale zmenila podmienky valorizácie (II. ÚS 347/2014 až II. ÚS 352/2014, mutatis mutandis\naj III. ÚS 595/2014 až III. ÚS 597/2014).\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. mája 2015\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "retroaktivita", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5820decc-82be-4fc0-b23e-38984bb40a66", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 595/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 595/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5820decc-82be-4fc0-b23e-38984bb40a66"}, {"guid": "ussr:ba53d1e0-4e9a-49b7-84e9-889c9c63097c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 597/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 597/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba53d1e0-4e9a-49b7-84e9-889c9c63097c"}, {"guid": "ussr:eb59f5a0-1adc-4f9f-a4b0-c71bac591c25", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 347/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 347/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb59f5a0-1adc-4f9f-a4b0-c71bac591c25"}, {"guid": "ussr:d9c53614-7960-42ac-8954-45af300cd9e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 352/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 352/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d9c53614-7960-42ac-8954-45af300cd9e7"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:b12a3aab-92b7-4077-be1a-ff8f96a5c76c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-31", "citacie_n": 193, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}