{"guid": "ussr:92d428d9-b84a-4e21-ab26-bfb05394f17d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 335/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 335/2013 z 26. 3. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 335/2013, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené nebolo", "právo porušené nebolo", "nepriznáva náhradu trov konania"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/92d428d9-b84a-4e21-ab26-bfb05394f17d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1/text", "citacie_n": 37, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 335/2013­51\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava\n\nOrosza\n\nprerokoval\n\nprijatú\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r. o.,\nHorná 41, Banská Bystrica, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Roman Kašuba, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 7 Sžso 87/2011 z 13. decembra 2012 a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 Sžso 87/2011 z 13. decembra 2012 p o r u š e n é n e b o l i .\n\n2. Úhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola faxom\n11. apríla 2013 a poštou 15. apríla 2012 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 ústavy,\nzákladného práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov konania podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sžso 87/2011 z 13. decembra 2012, ktorou\nžiadal vydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu garantované\nv článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie podľa článku 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nprávo sťažovateľa na rovnosť účastníkov konania garantované v článku 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo sťažovateľa na prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov\nkonania garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2012 č. k. 7Sžso/87/2011 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 13.12.2012 č. k. 7Sžso/87/2011 v celom rozsahu zrušuje a vec vracia Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.“\nÚstavný súd uznesením č. k. II. ÚS 335/2013­14 z 19. júna 2013 prijal na ďalšie\nkonanie sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu\n\n2\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a v prevyšujúcej časti sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nAko vyplýva z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo spisu Krajského súdu v Banskej\nBystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 S 32/2009, sťažovateľ sa žalobou doručenou\nkrajskému súdu 6. apríla 2009 domáhal proti Sociálnej poisťovni ako žalovanej (ďalej len\n„žalovaná“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia pobočky žalovanej vo Zvolene (ďalej len\n„pobočka žalovanej“) č. 7010­205­08­SZČO­3 z 28. augusta 2008 a rozhodnutia ústredia\nžalovanej č. 322­6214­GC­04/2008 z 15. januára 2009.\nPobočka žalovanej rozhodnutím č. 7010­205­08­SZČO­3 z 28. augusta 2008 vo veci\nzániku povinného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že\nsťažovateľovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie\na povinné dôchodkové poistenie 30. júna 2008 nezaniklo. Pobočka žalovanej vo veci\nrozhodovala po tom, čo jej sťažovateľ doručil 8. júla 2008 registračný list fyzickej osoby –\nodhlášku z povinnej účasti na nemocenskom a dôchodkovom poistení k 30. júnu 2008. Ako\ndôvod odhlásenia predložil sťažovateľ 14. júla 2008 potvrdenie Slovenskej advokátskej\nkomory o zániku oprávnenia vykonávať advokáciu ako fyzická osoba od 1. júla 2008,\nv ktorom bolo uvedené, že od 1. júla 2008 je sťažovateľ oprávnený poskytovať právne\nslužby len v mene spoločnosti Advokátska kancelária\n\n(ďalej len\n\n„spoločnosť“). Ako zistila pobočka žalovanej podľa údajov na výpise z daňového priznania\nsťažovateľa doručeného 30. júna 2008, sťažovateľ mal za rok 2007 príjem z podnikania\na inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci\ns podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou v bližšie v rozhodnutí neuvedenej\nvýške. V odôvodnení rozhodnutia pobočka žalovaného poukázala na ustanovenie § 21\nods. 1 až 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie\na povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla\nkalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci\n3\n\ns podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12­násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka\nnasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatne\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12­násobok vymeriavacieho základu\nuvedeného v § 138 ods. 10. Pobočka žalovanej mala za preukázané, že sťažovateľov príjem\nza rok 2007 túto hranicu prevýšil. Ďalej pobočka žalovanej skonštatovala s poukazom\nna § 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), podľa ktorého advokátom je ten, kto je zapísaný\nv zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou, že advokát zapísaný\ndo zoznamu advokátov nadobúda na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne\nzárobkovej činnej osoby. Ustanovenie § 12 zákona o advokácii upravuje spôsob a formu\nvýkonu advokácie, na základe ktorého advokát môže vykonávať advokáciu samostatne\na (okrem iného) aj ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa názoru pobočky\nžalovanej výkon advokácie podľa § 12 zákona o advokácii je len formou výkonu advokácie\na zmenou formy jej výkonu nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej\nosoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a ani povinné nemocenské a povinné\ndôchodkové postenie podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, pretože\nadvokátovi nezaniká oprávnenie na výkon činnosti. Zmena formy výkonu advokácie je\nvo vzťahu k postaveniu advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona\no sociálnom poistení právne bezvýznamná. Pobočka žalovanej preto rozhodla, že\nsťažovateľovi povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe k 30. júnu 2008 nezaniklo.\nProti tomu rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že advokáciu\nvykonával samostatne od 1. januára 2002 do 30. júna 2008 a od 1. júla 2008 vykonáva\nadvokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Poukázal na potvrdenie vydané\nSlovenskou advokátskou komorou č. 7/2008­JUDr. Pp/Ma z 1. júla 2008 (ďalej len\n„potvrdenie komory“) o zániku oprávnenia vykonávať advokáciu ako fyzická osoba,\n4\n\nz ktorého vyplýva, že od 1. júla 2008 je oprávnený poskytovať právne služby len v mene\na na účet spoločnosti, ktorá je zapísaná v zozname spoločností s ručením obmedzeným\nvedenom Slovenskou advokátskou komorou. Sťažovateľ argumentoval tým, že ako fyzická\nosoba od 1. júla 2008 nie je oprávnený právne služby poskytovať, a preto nie je samostatne\nzárobkovo činnou osobou. Tou je v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení\niba fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu. Sťažovateľ takéto oprávnenie od 1. júla 2008 nemá. Právne služby sťažovateľ od 1.\njúla 2008 neposkytuje a nemá ani žiaden príjem z podnikania a samostatnej zárobkovej\nčinnosti. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a\npovinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c)\nzákona o sociálnom poistení zaniká dňom zániku tohto oprávnenia. Z tohto dôvodu k 30.\njúnu 2008 zaniklo sťažovateľovo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a s ním i\njeho povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Sťažovateľ poukázal i na to, že\nDaňovému úradu Zvolen a Všeobecnej zdravotnej poisťovni oznámil ukončenie podnikania\nk 30. júnu 2008 a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni sa zaregistroval od 1. júla 2008 bez\nakýchkoľvek problémov ako platiteľ definovaný v § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.\no zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Pritom definícia\nsamostatne zárobkovo činnej osoby pre oblasť zdravotného postenia podľa § 11 ods. 4\npísm. c) zákona o zdravotnom poistení je zhodná s jej definíciou pre oblasť povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom\npoistení. Podľa názoru sťažovateľa preto pobočka žalovanej pochybila, ak dospela k záveru,\nže byť zapísaný v zozname advokátov znamená mať aj oprávnenie na vykonávanie činnosti\npodľa zákona o advokácii.\nÚstredie žalovanej rozhodnutím č. 322­6214­GC­04/2008 z 15. januára 2009\nrozhodnutie pobočky č. 7010­205­08­SZČO­3 z 28. augusta 2008 potvrdilo. Ústredie\nžalovanej považovalo rozhodnutie pobočky za správne a v súlade so zákonom.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia ústredie žalovanej zopakovalo dôvody rozhodnutia\n5\n\npobočky a ďalej uviedlo, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie v prípade\nsťažovateľa môže zaniknúť podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení po zmene formy\nvýkonu advokácie pre pokles jeho príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou pod 12­násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení.\nNásledne pobočka žalovanej vyzvala sťažovateľa ako samostatne zárobkovo činnú\nosobu\n\nvýzvami\n\nč.\n\n7012­2520006009­GC23/09\n\na\n\nč.\n\n7012­2520006109­GC23/09\n\nzo 16. marca 2009 na zaplatenie neodvedeného poistného na nemocenské poistenie,\npoistného na starobné poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného\nna invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za mesiace júl 2008 až\ndecember 2008 spolu v sume 3 579,45 € a za mesiace január 2009 až február 2009 spolu\nv sume 1 625,80 €.\nSťažovateľ žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia pobočky žalovanej č. 7010­\n205­08­SZČO­3 z 28. augusta 2008 a rozhodnutia ústredia žalovanej č. 322­6214­GC­\n04/2008 z 15. januára 2009 doručenú krajskému súdu 6. apríla 2009 odôvodnil tým, že\nv rozhodnutiach žalovanej je vec nesprávne posúdená z dôvodov uvedených sťažovateľom\nuž v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej; zistenie skutkového stavu,\nz ktorého rozhodnutia vychádzajú, je v rozpore s obsahom spisov, pretože správne orgány\nnevzali do úvahy obsah potvrdenia komory, a rozhodnutia žalovanej sú nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, pretože sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s argumentáciou\nsťažovateľa a ním predloženými listinami. Poukázal i na to, že zakladateľská listina\nspoločnosti z 23. júna 2008 nepripúšťa výkon advokácie sťažovateľom samostatne.\nSťažovateľ podaním doručeným krajskému súdu 17. júna 2009 navrhol, aby\ndo konania vstúpila ako vedľajší účastník Slovenská advokátska komora, a navrhol, aby\nkrajský súd vyžiadal stanovisko Daňového úradu Zvolen o tom, či sťažovateľ je alebo nie je\nod 1. júla 2008 registrovaný ako daňový subjekt oprávnený na podnikanie.\n6\n\nSťažovateľ v podaní doručenom krajskému súdu 29. septembra 2009 poukázal na to,\nže medzičasom došlo k novelizácii zákona o advokácii (zákon č. 304/2009 Z. z. účinný\nod 1. januára 2010) tak, že podľa § 71 ods. 2 písm. k) predsedníctvo Slovenskej advokátskej\nkomory vydáva záväzné potvrdenie o forme výkonu advokácie podľa § 12 a o skutočnosti,\nči advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu,\na predložil nové potvrdenie Slovenskej advokátskej komory z 21. septembra 2009\nč. 7/2009­JUDr. De/Ma, v ktorom je uvedené, že sťažovateľ od 1. júla 2008 nie je\nsamostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona o sociálnom poistení. Sťažovateľ\npredložil krajskému súdu aj potvrdenie Daňového úradu Zvolen č. 685/230/33658/2009\nz 12. júna 2009, podľa ktorého nie je registrovaný ako daňový subjekt oprávnený\nna podnikanie, a oznámenie poistenca/platiteľa poistného Všeobecnej zdravotnej poisťovni\nč. 7504268288 z 8. júla 2008, z ktorého vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa ho\nneregistruje ako samostatne zárobkovo činnú osobu.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 23 S 32/2009­89 z 21. októbra 2009 obe rozhodnutia\nžalovanej podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\nzrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil [po tom, čo\npoukázal na znenie § 12 ods. 1 a § 15 ods. 2 zákona advokácii a § 5 písm. c) a d) zákona\no sociálnom poistení] tým, že neobstojí názor žalovanej, podľa ktorého žalovaná „považuje\nzmocnenie §­u 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení označujúceho za samostatne\nzárobkovo činné osoby i všetky ďalšie osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie\nčinností podľa osobitného predpisu (zákon o advokácii), ktoré sú vymenované v § 12 ods. 1\npísm. a/ ­ e/ zákona o advokácii. Takémuto záveru odporuje zákonné ustanovenie § 5\npísm. d/ zákona o sociálnom poistení, pretože toto ustanovenie osobitne vymenováva\nza samostatne zárobkovo činné osoby aj spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti alebo\nkomplementárov komanditnej spoločnosti. Z uvedeného možno vyvodiť, že pre účely zákona\no sociálnom poistení možno za samostatne zárobkovo činné osoby z hľadiska zákona\no advokácii považovať tých advokátov, ktorí vykonávajú advokáciu samostatne alebo\nv združení spolu s inými advokátmi a ďalej spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti\n7\n\na komplementárov komanditnej spoločnosti, ale nie konateľov spoločnosti s ručením\nobmedzeným, pokiaľ títo sú zároveň advokátmi podľa zákona o advokácii. Ustanovenie § 5\npísm. c/ zákona o sociálnom poistení sa teda nevzťahuje na všetky formy výkonu advokácie\ntak, ako tieto vymenováva ust. § 12 ods. 1 zákona o advokácii. Ak by platilo, bolo by\nnelogické a nadbytočným by sa javilo ustanovenie § 5 písm. d/, ktoré osobitne vymenováva\nspoločníkov\n\nverejnej\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nalebo\n\nkomplementárov\n\nkomanditnej\n\nspoločnosti. Preto potom krajský súd dospel k záveru, že nie je možné považovať zmenu\nformy výkonu advokácie za podstatnú len na samotný výkon advokácie, prípadne pre účely\nniektorých daňových zákonov. Táto zmena výkonu formy advokácie má v tomto zmysle vplyv\ni na posúdenie advokáta, či vystupuje ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo nie\nv zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Na základe toho potom nemohol sa\nkrajský súd stotožniť s právnym záverom napadnutého rozhodnutia a toto ako nezákonné\nzrušil, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.“.\nProti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a navrhla odvolaciemu súdu\nrozsudok zmeniť tak, že žaloba sťažovateľa sa zamieta. Sťažovateľ podal odvolanie\nproti výroku o trovách konania.\nNajvyšší súd uznesením sp. zn. 7 Sžso 5/2010 z 25. marca 2010 rozsudok krajského\nsúdu č. k. 23 S 32/2009­89 z 21. októbra 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa najvyšší súd stotožnil s obsahom\nrozhodnutí žalovanej a zaujal tento právny názor: „Podľa názoru odvolacieho súdu\nexistencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti, podmienená jeho\nzápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou až do času, kým\nnebol advokát vyčiarknutý z takéhoto zoznamu má za následok, že musí byť považovaný\nza SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne\nnemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15\nods. 1 písm. b/ a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21\nzákona o sociálnom poistení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá\nv § 12 zákona o advokácii, ktorý upravuje formu, ktorou môže advokát vykonávať\n8\n\nadvokáciu, lebo základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie tejto\nčinnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej\nčinnosti je teda oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý\nvedie Slovenská advokátska komora. A práve vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona\no sociálnom poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť. Navyše\n§ 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu\nvykonávať advokáciu ako konatelia s. r. o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná\nna existenciu oprávnení advokáta na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých\nspoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých účasť v spoločnosti\nzaniká vyčiarknutím\n\nzo\n\nzoznamu advokátov,\n\nv skutočnosti\n\nstratou\n\noprávnenia\n\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.“ Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu\nnajvyšší súd konštatoval, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav,\nale v rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho názoru. Nesprávne posúdil zánik\npoistenia SZČO, keď odhlášku žalobcu z povinného nemocenského a povinného\ndôchodkového poistenia z dôvodu ukončenia samostatnej zárobkovej činnosti od 1. júla\n2008 považoval za právne účinnú. Najvyšší súd ďalej uviedol: „Advokát aj ako konateľ\nspol. s. r o. poskytujúcej právne služby, zapísanej v zozname vedenom Slovenskou\nadvokátskou komorou, je naďalej podľa § 15 zákona o advokácii oprávnený poskytovať\nprávne služby samostatne, aj keď nositeľom tohto oprávnenia je v danom prípade spol.\ns r. o. Táto spoločnosť ako právnická soba s vlastnou právnou subjektivitou, za ktorú koná\nadvokát ako konateľ, ktorý je naďalej nositeľom oprávnenia na poskytovanie advokátskych\nslužieb a disponuje tiež oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa\n§ 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Aj za takýchto okolností advokát, ktorý\nza spoločnosť koná je naďalej zapísaný v Zozname advokátov nestráca svoju spôsobilosť\nkonať samostatne, a to ani v prípade, keby sa tohto práva vzdal v prospech spoločnosti,\nakou je advokátska kancelária s r. o. Aj v tejto spoločnosti totiž jeho oprávnenie zastupovať\nspoločnosť ako konateľ, nemá za následok vyškrtnutie advokáta zo zoznamu advokátov.\nNavyše v zákone o sociálnom postení naďalej zostáva zachovaná povinnosť advokáta platiť\npoistné ako samostatne zárobkovo činnej osobe, a to po celý čas, v ktorom je advokátom.\n\n9\n\nMiesto výkonu advokátskej činnosti na tejto skutočnosti nemôže mať za následok zánik\nadvokátskeho oprávnenia.“\nProti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 5/2010 z 25. marca 2010 podal\nsťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu, ktorou sa domáhal konštatovania porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru týmto rozsudkom a jeho zrušenia. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS\n278/2010­10 zo 7. septembra 2010 sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol s poukazom\nna to, že smerovala proti zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, a teda v\nsťažovateľovej veci dosiaľ nebolo vyhlásené konečné rozhodnutie.\nKrajský súd vo veci znova rozhodol rozsudkom č. k. 23 S 32/2009­195\nz 10. júna 2011 tak, že obe rozhodnutia žalovanej podľa § 250j ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil\nžalovanej na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že\nnajvyšší súd v uznesení sp. zn. 7 Sžso 5/2010 z 25. marca 2010 nezaujal stanovisko\nk právnej argumentácii krajského súdu v rozsudku č. k. 23 S 32/2009­89 z 21. októbra 2009,\npokiaľ ide o aplikáciu § 5 písm. c) a d) zákona o sociálnom poistení, a poukázal i na\nrozdielnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, pokiaľ ide o posúdenie následkov zmeny\nformy výkonu advokácie pre oblasť sociálneho poistenia (na jednej strane napríklad\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžso 37/2009, na strane druhej napr. rozhodnutie sp.\nzn. 1 Sžso 7/2009). Krajský súd uviedol, že v tejto situácii (do prípadného zjednotenia\nodlišných názorov najvyššieho súdu) má právo zotrvať na svojom právnom názore, ktorý je\nobdobný, ako bol vyslovený najvyšším súdom v rozhodnutí sp. zn. 1 Sžso 7/2009, osobitne\ntento jeho právny názor vyjadrený v jeho skoršom rozhodnutí nebol v celosti a svojej\núplnosti právne zhodnotený najvyšším súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí. Krajský súd\nďalej uviedol, že sťažovateľa nepovažoval za samostatne zárobkovo činnú osobu okrem\ndôvodov uvedených už v jeho skoršom rozhodnutí aj s poukazom na § 15 ods. 2 zákona\no advokácii, podľa ktorého advokáti vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti, ak\nvýkon advokácie v mene a na účet spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch\nosobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti:\n10\n\n„Z uvedeného vyplýva, že by bolo možné dôvodne oponovať tézam vysloveným v zrušujúcom\nrozhodnutí NS SR o tom, že advokát ako konateľ spoločnosti poskytujúci advokátske služby,\nzapísaný v zozname vedenom slovenskou advokátskou komorou je naďalej podľa § 15 Zák. o\nadvokácii oprávnený poskytovať právne služby samostatne, aj keď nositeľom tohto\noprávnenia je v danom prípade spoločnosť s r. o. Podľa názoru krajského súdu toto\nustanovenie možno chápať jednoznačne tak, že v zásade advokát ako konateľ spoločnosti\ns r. o. vykonáva advokáciu len v mene a na účet spoločnosti a len tam, kde ho obmedzujú\npríslušné procesné poriadky (Občiansky súdny poriadok alebo Trestný poriadok) môže\nadvokáciu vykonávať vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. Táto konštrukcia ust. § 15\nods. 2 Zák. o advokácii spolu s § 5 Zák. o advokácii, § 5 písm. d/ Zák. o soc. poistení podľa\nnázoru krajského súdu jednoznačne vyčleňuje advokátov ako konateľov spoločnosti\ns ručením obmedzeným z postavenia samostatne zárobkovo činných osôb a to, že takáto\nosoba je advokátom zapísaným v zozname advokátov, nie je rozhodujúce, pretože podľa\n§ 12 ods. 5 Zák. o advokácii splnomocneným zástupcom (konateľom) spoločnosti s r.o. môže\nbyť iba advokát.“\nProti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná.\nDňa 6. decembra 2012 bol oznámený termín verejného vyhlásenia rozsudku\nnajvyššieho súdu (13. decembra 2012 o 10.00 h) vyvesením na úradnej tabuli najvyššieho\nsúdu a uverejnením na jeho internetovej stránke (č. l. 218 spisu).\nSťažovateľ faxom doručeným najvyššiemu súdu 13. decembra 2012 o 09.11 h\n(č. l. 226) a mailom doručeným najvyššiemu súdu 13. decembra 2012 o 09.25 h\n(č. l. 219 spisu) s uvedením, že žiada toto podanie založiť do spisu v rovnaký deň\ndo 10.00 h, pretože na tento čas je nariadený termín verejného vyhlásenia rozsudku vo veci,\npredložil najvyššiemu súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovanej, návrh na prerušenie\nkonania a „žiadosť o odročenie pojednávania“ nariadeného na 13. december 2012\no 10.00 h. Rovnaké podanie doručil sťažovateľ poštou do podateľne najvyššieho súdu\n14. decembra 2012. V tomto podaní poukázal na znenie § 293bp ods. 1 zákona o sociálnom\n11\n\npoistení a jeho zmenu s účinnosťou od 1. januára 2011. Návrh na prerušenie konania\nodôvodnil sťažovateľ tým, že na Okresnom súde Zvolen podal 13. decembra 2012 žalobu\nproti rovnakej žalovanej o určenie, že potvrdenie Slovenskej advokátskej komory vydané\n21. septembra 2009 č. 7/2009­JUDr.De/Ma je pre žalovanú záväzné a že sťažovateľ nie je\nsamostatne zárobkovo činnou osobou. Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.\n12 C 362/2012 teda rieši otázku, ktorá má význam pre rozhodnutie najvyššieho súdu,\na z tohto dôvodu je namieste konanie pred najvyšším súdom prerušiť do právoplatného\nskončenia konania pred Okresným súdom Zvolen.\nNa verejnom vyhlásení rozsudku najvyšším súdom 13. decembra 2012 sa nezúčastnil\nsťažovateľ ani žalovaná (č. l. 224 spisu).\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 7 Sžso 87/2011 z 13. decembra 2012 rozsudok\nkrajského súdu č. k. 23 S 32/2009­195 z 10. júna 2011 zmenil tak, že žalobu zamietol. Svoje\nrozhodnutie odôvodnil takto:\n„Odvolací\n\nsúd\n\nopätovne\n\nzdôrazňuje,\n\nže\n\nexistencia\n\noprávnenia\n\nadvokáta\n\nna vykonávanie advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom v zozname advokátov\nvedenom Slovenskou advokátskou komorou až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý\nz takéhoto zoznamu, má za následok, že musí byť považovaný za samostatne zárobkovo\nčinnú osobu pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne\nnemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15\nods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže\nna podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení.\nTúto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 zákona\no advokácii, ktorý upravuje formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo\nzákladným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou\nosobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda\noprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie slovenská\nadvokátska komora. A práve vymedzenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5\n\n12\n\npísm. c/ zákona o sociálnom poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto\nčinnosť.\nNavyše § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti\nmôžu vykonávať advokáciu ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným a účasť\nadvokáta v takejto spoločnosti je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie\nadvokátskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti\na ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti\nstratou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje aj na názor Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, ktorý už v obdobnej veci vyslovil, že predmetný výklad najvyšším\nsúdom nevykazuje nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 508/2010­15).\nV súvislosti so žalobcom uvádzanými potvrdeniami Slovenskej advokátskej komory,\nnajvyšší súd poznamenáva, že uvedené dôkazy sú jedným z podkladov rozhodnutia, pričom\nSlovenská advokátska komora, nie je oprávnená poskytovať záväzný výklad ustanovení\nzákona o sociálnom postení voči tretím osobám, pretože už z jej povahy ako samosprávnej\nstavovskej organizácie vyplýva, že môže upravovať a riadiť vzťahy len dovnútra, teda\nvo vzťahu k advokátom, ktorých združuje , a nie vo vzťahu k iným orgánom verejnej správy.\nĎalej treba poukázať na skutočnosť, že v uvedenej veci je aj názor Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zjednotený, lebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 1. júla 2011, sp. zn. 7 Sžso 27/2010, v ktorom bol vyslovený rovnaký právny názor\nv obdobnej veci, bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky č. 4/2012, pod č. 66.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ešte poznamenáva, že rozhodnutie o žalobe, ktorú\npodal žalobca 13. decembra 2012 na Okresnom súde vo Zvolene nemá vplyv na posúdenie\ndôvodnosti žaloby v tejto veci, a preto dôvod na prerušenie konania neexistoval. Navyše\npre poučenie žalobcu treba uviesť, že v konaní, vedenom na Okresnom súde vo Zvolene sa\nnemôže domáhať určenia, že nie je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona\no sociálnom poistení lebo mu zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu samostatne. Okresný\n13\n\nsúd, ktorý vo všeobecnom súdnictve koná a rozhoduje o sporoch v oblasti práva\nsúkromného, nie je na takéto konanie oprávnený. Posúdenie, či žalobca je samostatne\nzárobkovo činnou osobou podľa zákona o sociálnom poistení patrí do právomoci orgánu\nverejnej správy (ktorým je v danej veci žalovaná) a správnosť jej záverov o tejto otázke je\nopravený skúmať výlučne len súd podľa V. časti OSP v konaní o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Na rozhodovanie o určenie neplatnosti\nvzťahu (resp. posúdenie zákonnosti jeho existencie) z oblasti práva verejného (ktorým je aj\nposúdenie otázky, či advokát, ktorému nezaniklo oprávnene vykonávať advokáciu, je\npre účely zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činnou osobou) okresný súd\nnie je vecne príslušný. Práve o posúdení otázky, či advokát, ktorému oprávnenie vykonávať\nadvokáciu nezaniklo už rozhodol súd v tomto konaní. Právo advokáta vykonávať advokáciu\nakoukoľvek formou podnikania, tým nie je dotknuté.\nVzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici z 10. júna 2011, č. k. 23 S 32/2009 – 195, podľa § 220 zmenil a žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.“\nRozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 87/2011 z 13. decembra 2012 nadobudol\nprávoplatnosť 11. februára 2013.\nSťažnosť doručenú ústavnému sudu na porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 87/2011 z 13. decembra 2012 sťažovateľ\nodôvodnil tým, že rozsudok najvyššieho súdu považuje za neodôvodnený, arbitrárny,\nnepresvedčivý, nezákonný, nespravodlivý a z ústavného hľadiska neudržateľný. Najvyšší\nsúd sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa, ktorá bola pre vec\nrozhodujúca, nevzal ju na vedomie, akoby ani neexistovala. Najvyšší súd nijako nereagoval\nna existenciu potvrdenia Daňového úradu Zvolen z 12. júna 2009 (že sťažovateľ nie je\nod 1. júla 2008 registrovaný ako daňový subjekt oprávnený na podnikanie), na čl. VII ods. 3\nzakladateľskej listiny spoločnosti z 23. júna 2008 (podľa ktorého sťažovateľ nemôže\nvykonávať advokáciu samostatne), na potvrdením preukázaný postup Všeobecnej zdravotnej\n14\n\npoisťovne voči sťažovateľovi (ktorá ho neregistruje ako samostatne zárobkovo činnú osobu,\nhoci je jej definícia rovnaká pre účely sociálneho i zdravotného poistenia), na postup Úradu\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri vydávaní platobného výmeru č. PV\n601/02836/2010 z 31. mája 2010 (ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť ako\nplatiteľovi podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení). Najvyšší súd sa nevysporiadal\ns argumentáciou sťažovateľa o rovnakom znení zákonnej definície samostatne zárobkovo\nčinnej osoby na účely zdravotného a sociálneho poistenia a ani s argumentáciou\npoukazujúcou na novelizáciu zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2011\n(§ 5 a § 293bp ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že\nnajvyšší súd sa nedostatočne vysporiadal s existenciou potvrdenia Slovenskej advokátskej\nkomory č. 7/2009­JUDr. De/Ma z 21. septembra 2009 a jeho záväzným charakterom podľa\n§ 71 ods. 2 písm. k) zákona o advokácii. Sťažovateľ nesúhlasí ani so záverom najvyššieho\nsúdu, ktorý konštatuje, že jeho rozhodovacia prax v obdobných veciach bola zjednotená iba\npreto, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky bolo uverejnené rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 27/2010\nz 1. júla 2011 (R 66/2012), navyše vec sťažovateľa je odlišná. Najvyšší súd bol povinný\nvysporiadať sa vo svojom rozhodnutí aj s dôvodmi rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1\nSžso 7/2009 z 30. marca 2010, v ktorom dospel k odlišnému záveru. Iba uverejnením\nrozhodnutia najvyššieho súdu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky nedochádza k zjednoteniu výkladu zákona – k tomu\nmôže dôjsť až prijatím stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov postupom podľa čl. 20\nbod 14 Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uverejneného pod\nč. 291/2006 Z. z.). Najvyšší súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že\nsťažovateľ sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril, hoci tak urobil (hodinu pred vyhlásením\nrozhodnutia vo veci) a zároveň navrhol konanie prerušiť do skončenia konania začatého\nsťažovateľom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12 C 362/2012 a pojednávanie\nnajvyššieho súdu nariadené na 13. december 2012 odročiť. Najvyšší súd o sťažovateľovom\nnávrhu na prerušenie konania nerozhodol a napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávania\nvyhlásil v rovnaký deň i rozhodnutie.\n\n15\n\nNajvyšší súd sa na výzvu ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním\nč. k. KP 3/2013­47 doručeným ústavnému súdu 16. júla 2014. Navrhol, aby ústavný súd\nsťažnosti nevyhovel. Vo vyjadrení uviedol: «Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu vyplýva, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 25. marca 2010, sp. zn. 7Sžso/5/2010, bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\nz 21. októbra 2009, č. k. 23S/32/2009­89 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie\na rozhodnutie. V odôvodnení uvedeného zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky bol jasne vyjadrený právny názor ohľadom právneho statusu advokáta\nvykonávajúceho advokáciu formou advokátskej spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho\nvzťahu k úprave postavenia advokáta podľa zákona o sociálnom poistení a krajský súd bol\nv zmysle § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že existencia\noprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom\nv zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou až do času, kým advokát\nnebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, má za následok, že musí byť považovaný\nza samostatne zárobkovo činnú osobu pre potreby zákona o sociálnom poistení.\nZ uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b) a povinne\ndôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a vznik a zánik\ntohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení.\nĎalej najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že uvedenú\nskutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii, ktorý\nupravuje formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo základným predpokladom\npre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom\npožadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda oprávnený len advokát,\nktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. A\npráve vymedzenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o\nsociálnom poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť. Navyše §\n15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať\nadvokáciu ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným a účasť advokáta v takejto\nspoločnosti je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb\n16\n\njednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých účasť v\nspoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.\nNajvyšší súd v odôvodnení tiež poukázal aj na názor Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý už v obdobnej veci vyslovil, že „predmetný právny výklad najvyšším súdom\nnevykazuje nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v či 6 ods. 1 Dohovoru“ (II.ÚS 508/2010­15). Najvyšší súd sa tiež vysporiadal\ns uvádzanými potvrdeniami Slovenskej advokátskej komory, ku ktorým poznamenal, že\nuvedené dôkazy sú jedným z podkladov rozhodnutia, pričom Slovenská advokátska komora\nnie je oprávnená poskytovať záväzný výklad ustanovení zákona o sociálnom poistení voči\ntretím osobám, pretože už z jej povahy ako samosprávnej stavovskej organizácie vyplýva, že\nmôže upravovať a riadiť vzťahy len dovnútra, teda vo vzťahu k advokátom, ktorých združuje,\na nie vo vzťahu k iným orgánom verejnej správy.\nK predmetnému potvrdeniu Slovenskej advokátskej komory je navyše potrebné uviesť,\nže bolo vydané až dňa 21. septembra 2009 a preskúmavané rozhodnutie Sociálnej poisťovne\nbolo vydané 15. januára 2009, teda osem mesiacov pred vydaním potvrdenia Slovenskej\nadvokátskej komory. Podľa § 250i ods. 1 prvej vety OSP pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia. Na uvedené potvrdenie preto správne súdy vôbec nemohli prihliadať, hoci\nz dôvodu úplnosti najvyšší súd vyjadril svoj právny názor aj na predmetné potvrdenie.\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež uviedol, že v uvedenej veci\nje právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republike zjednotený, lebo rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republike z 1. júla 2011, sp. zn. 7Sžso/27/2010, v ktorom bol\nvyslovený rovnaký právny názor v obdobnej veci, bol publikovaný v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2012, pod č. 66.\nZ týchto skutočností vyplýva, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu je náležité\na presvedčivo odôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako je\n17\n\nuvedené vyššie, najvyšší súd svoj právny názor explicitne vyjadril a vysporiadal sa\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu.\nPokiaľ sťažovateľ nesúhlasil so záverom najvyššieho súdu, že rozhodovacia prax\nNajvyššieho súdu v obdobných veciach bola zjednotená uverejnením rozhodnutia\nnajvyššieho súdu z 1. júla 2011, sp. zn. 7 Sžso 27/2010, treba poukázať na ustanovenie § 20\nods. 1 písm. d/ zákona č. 757/2004 Z. z. osudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o súdoch“) podľa ktorého kolégium najvyššieho súdu najmä prerokúva\na schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Pričom práve Zbierka stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je v zmysle § 8 zákona o súdoch jedným\nz prostriedkov, ktorými najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Takto tomu bolo aj v danom prípade\na správne kolégium schválilo rozhodnutie z 1. júla 2011, sp. zn. 7 Sžso 27/2010\nna uverejnenie v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nRovnako treba dať do pozornosti, že to, aby advokáti zapísaní do zoznamu advokátov\nneboli považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby pre účely zákona o sociálnom\npoistení, nebolo možné docieliť zmenou zákona o advokácii, ale jedine zmenou zákona\no sociálnom poistení.\nNajvyšší súd si tiež dovoľuje poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 25. novembra 2010, sp. zn. II. ÚS 508/2010­15, ktorým bola odmietnutá\nsťažnosť sťažovateľky, týkajúca sa obdobnej veci. Sťažovateľka mala obdobné námietky ako\nv tomto prípade sťažovateľ, pričom podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky\nnajvyšší súd jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré odvolaniu sťažovateľky\nproti rozsudku krajského súdu nevyhovel. Ústavný súd skonštatoval, že „predmetný postup\nnajvyššieho súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľky nemožno\npovažovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Najvyšší súd teda v danom prípade\nneporušil označené základné právo sťažovateľky nesprávnou a svojvoľnou aplikáciou\na výkladom práva. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny\n18\n\nnázor najvyššieho súdu svojim vlastným. Prípadný zásah ústavného súdu, a to nahrádzanie\nprávneho názoru najvyššieho súdu, je možné realizovať len v prípade jeho nezlučiteľnosti\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil\ns interpretáciou zákonov všeobecných súdov, v zmysle ustálenej judikatúry by mohol\nnahradiť napadnutý právny názor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,\nzjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam.“\nOkrem\n\nuvedeného\n\nrozhodnutia\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nz 25. novembra 2010, sp. zn. II. ÚS 508/2010­15, Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva\ndo pozornosti Ústavnému súdu aj ďalšie rozhodnutia v obdobných veciach (skutkovo aj\nprávne rovnakých), a to rozhodnutie z 8. februára 2012, č. k. I. ÚS 64/2012­17, rozhodnutie\nz 29. februára 2012, č. k. I. ÚS 93/2012­14 a rozhodnutie zo 7. septembra 2010,\nč. k. I. ÚS 290/2010­8,\n\nktorými\n\nboli\n\nústavné\n\nsťažnosti\n\nodmietnuté\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnené.\nUvedenými rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky teda bolo dokonca\nrozhodnuté o neprijateľnosti sťažností sťažovateľov a ústavný súd v nich konštatoval, že\nnajvyšší súd v daných prípadoch neporušil označené základné právo sťažovateľov\nnesprávnou a svojvoľnou aplikáciou a výkladom práva, resp. ústavný súd nezistil, že by\nnapadnuté rozsudky najvyššieho súdu boli svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore,\nči urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou.\nZ odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2013,\nč. k. II. ÚS 335/2013­14, vyplýva, že ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa\nvyvoláva významné otázky v kontexte základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých riešenie\nvyžaduje prijať v tejto časti sťažnosť na ďalšie konanie. ...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky\nsťažnosti nevyhovel a vo veci vyhlásil nález, že základné práva sťažovateľa v danej veci\nporušené neboli.\n19\n\nNa nariadení ústneho pojednávania ústavného súdu netrváme.»\nSťažovateľ sa na výzvu ústavného súdu, ktorú prevzal 18. augusta 2014, písomne\nnevyjadril.\nÚstavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.\n\nII.\nII. senát ústavného súdu pri meritórnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa dospel\nk záveru, že vo veci je potrebné zotrvať na právnom názore vyslovenom v nálezoch\nsp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. februára 2013 a sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21. februára 2013,\nktorými v obdobných veciach konštatoval porušenie sťažovateľmi označených práv (čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv\na slobôd), rozsudky najvyššieho súdu zrušil, veci mu vrátil na ďalšie konanie a vo zvyšnej\nčasti sťažnostiam nevyhovel.\nNález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. februára 2013 bol uverejnený\npod č. 16/2013 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky s touto\nprávnou vetou: „Oprávnenie na výkon činnosti advokáta ako slobodného povolania\nv postavení samostatne zárobkovo činnej osoby treba vidieť nielen vo formálnej rovine\n\n20\n\ntvorenej existenciou zápisu v zozname advokátov, ale aj v materiálnej rovine danej jednak\nprávom vykonávať advokáciu, ako aj právom dosahovať príjem z advokátskej činnosti.\nAdvokát, ktorý je síce oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať\npríjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet),\nnespĺňa materiálnu\n\npodmienku\n\nna\n\nto,\n\naby\n\nmohol\n\nbyť\n\npovažovaný\n\nza\n\nosobu\n\nsamostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení\núčinnom do 31. decembra 2010.“\nNález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21. februára 2013 bol uverejnený\npod č. 17/2013 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky s touto\nprávnou vetou: „Pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu\nadvokácie na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto\nzmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný status advokáta podľa zákona\no advokácii ani status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom\npoistení.“\nPodľa § 6 zákona o ústavnom súde senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou\nčinnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už\nv rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie\nodchylných právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných\nprávnych názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného\nsúdu.\nVzhľadom\n\nna\n\nexistenciu\n\nuznesenia\n\nIII.\n\nsenátu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn.\n\nIII. ÚS 426/2012 z 12. septembra 2012 (ale aj ďalších rozhodnutí I., III. a IV. senátu\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 266/2014 zo 4. júna 2014, sp. zn. I. ÚS 599/2013\nz 2. októbra 2013, sp. zn. I. ÚS 290/2010 zo 7. septembra 2010, sp. zn. I. ÚS 64/2012\nz 8. februára 2012, sp. zn. I. ÚS 93/2012 z 29. februára 2012, sp. zn. I. ÚS 570/2012\nz 28. novembra 2012, sp. zn. III. ÚS 118/2012 z 28. marca 2012, sp. zn. III. ÚS 426/2012\nz 12. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 103/2012 z 1. marca 2012 a sp. zn. IV. ÚS 342/2010\n21\n\nz 23. septembra 2010) o odmietnutí obdobných sťažností ústavným súdom ako zjavne\nneopodstatnených, predložil II. senát ústavného súdu vec plénu ústavného súdu na účely\nzjednotenia odchýlnych právnych názorov.\nII. senát ústavného súdu navrhol preto plénu ústavného súdu prijať zjednocujúce\nstanovisko v\n\ntomto\n\nznení:\n\n„Pokiaľ\n\nadvokát\n\nzmenil\n\nformu\n\nvýkonu\n\nadvokácie\n\nzo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením\nobmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný status\nsamostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom poistení.“\nPlénum ústavného súdu o tomto návrhu II. senátu ústavného súdu rozhodlo\nuznesením sp. zn. PLz. ÚS 1/2015 zo 4. marca 2015 tak, že návrh zamietlo.\nVzhľadom na toto rozhodnutie pléna ústavného súdu je potrebné rozhodovať v línii\nuznesenia sp. zn. III. ÚS 426/2012 z 12. septembra 2012.\n\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n22\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom\nnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred\ntakými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a\naplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\n23\n\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nCitovaný čl. 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej\nochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,\na tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152\nods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c\nods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).\nVychádzajúc z týchto ústavne významných úvah, zaoberal sa ústavný súd posúdením\nobsahu napadnutého rozhodnutia z uvedených hľadísk.\nSťažovateľ v sťažnosti porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru odôvodnil v podstate tým, že najvyšší súd aplikoval ústavne nekonformným\nspôsobom ustanovenia zákona o sociálnom poistení a s tým súvisiace ustanovenia\nzákona o advokácii, keď dospel na ich základe k záveru, podľa ktorého pre posúdenie\npostavenia sťažovateľa ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia v situácii, keď sťažovateľ vykonáva\nadvokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, teda v jej mene a na jej účet,\n24\n\nje rozhodujúci\n\niba\n\nadvokátskou komorou.\n\njeho\n\nzápis\n\nv\n\nzozname\n\nadvokátov\n\nĎalej sťažovateľ zdôrazňoval,\n\nvedenom\n\nže najvyšší\n\nSlovenskou\n\nsúd neuviedol\n\nna tento svoj záver dostatočné dôvody, iba odkázal na rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 7 Sžso 27/2010 z 1. júla 2011 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (R 66/2012) a nevzal\ndo úvahy argumentáciu v odlišnom rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu v obdobnej\nveci (sp. zn. 1 Sžso 7/2009 z 30. marca 2010).\nAko\n\nvyplýva\n\nz\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn.\n\n7\n\nSžso\n\n87/2011\n\nz 13. decembra 2012, tento je založený na právnom názore, podľa ktorého „existencia\noprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom\nv zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou až do času, kým advokát\nnebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, má za následok, že musí byť považovaný\nza samostatne zárobkovo činnú osobu pre potreby zákona o sociálnom poistení.\nZ uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne\ndôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení a vznik a zánik\ntohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení.“.\nNa tento záver podľa názoru najvyššieho súdu nemôže mať vplyv ani „právna úprava\nobsiahnutá v § 12 zákona o advokácii, ktorý upravuje formu, ktorou môže advokát\nvykonávať advokáciu, lebo základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie\ntakejto činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon\nadvokátskej činnosti je teda oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu\nadvokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. A práve vymedzenie samostatne\nzárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení je odvodené\nod samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť.“.\nPodľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom\ndo 31. decembra 2010) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je\nfyzická osoba, ktorá... c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu..., pričom osobitným predpisom je v zmysle odkazu č. 19 napríklad zákon\n25\n\nSlovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z. z.,\nzákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení\nneskorších predpisov.\nPodľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom\ndo 31. decembra 2010) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nzaniká vždy... b) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom\nzániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c)\nodo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť\nsamostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).\nPodľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom\ndo 31. decembra 2010) povinne nemocensky poistení sú... samostatne zárobkovo činná\nosoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného\npredpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\nbol vyšší ako 12­násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.\nPodľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom\ndo 31. decembra 2010) povinne dôchodkovo poistení sú... samostatne zárobkovo činná\nosoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.\nAko vyplýva z citovaných ustanovení, poistné na nemocenské poistenie je povinná\nplatiť povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba [§ 128 ods. 1\npísm. c) zákona o sociálnom poistení] a poistné na nemocenské poistenie povinne\nnemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba [§ 128 ods. 2 písm. c) zákona\no sociálnom poistení]. Povinne nemocensky poistenou je samostatne zárobkovo činná\nosoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného\npredpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\nbol vyšší ako 12­násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 [§ 14 ods. 1\npísm. b) zákona o sociálnom poistení]. Ako vyplýva z uvedeného, povinnosť platiť poistné\n26\n\nna nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká iba za súčasného splnenia podmienky výšky\ndefinovaného príjmu za rozhodné obdobie a skutočnosti, že daný subjekt je samostatne\nzárobkovo činnou osobou. Keďže sťažovateľ nespochybňuje správnosť záveru správnych\norgánov o tom, že v rozhodnom období dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12­násobok vymeriavacieho základu, je\npotrebné sa zaoberať ďalej iba definíciou samostatne zárobkovo činnej osoby. Tou je (okrem\niného) fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu, v tomto prípade na výkon advokácie [§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení].\nPovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne\nzárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku oprávnenia na výkon\nadvokácie (§ 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).\nS ohľadom na uvedené je potrebné zaoberať sa pojmami „fyzická osoba, ktorá má\noprávnenie na vykonávanie advokácie“, resp. „fyzická osoba, ktorej oprávnenie\nna vykonávanie advokácie zaniklo“, a to z hľadiska, či ich ústavne konformnému výkladu\nzodpovedá prístup, podľa ktorého je takouto osobou každý advokát zapísaný do zoznamu\nadvokátov už len z dôvodu jeho zápisu v zozname advokátov (a prestáva takouto osobou byť\niba jeho vyškrtnutím zo zoznamu advokátov), alebo taký výklad, podľa ktorého takouto\nosobou nie je (alebo ňou prestáva byť) advokát, ktorý vo vlastnom mene nie je oprávnený\nadvokáciu vykonávať, hoci je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou\nadvokátskou komorou (napr. aj z dôvodu, že vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti\ns ručením obmedzeným zapísanej do zoznamu spoločností vedenom Slovenskou\nadvokátskou komoru [§ 12 ods. 2 a § 71 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii].\nPodľa § 1 ods. 2 zákona o advokácii výkon advokácie je zastupovanie klientov\nv konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba\nv trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch,\nspracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho\n\n27\n\nporadenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne\nslužby“).\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu\nadvokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora.\nPodľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii advokát môže vykonávať advokáciu\na) samostatne,\nb) v združení spolu s inými advokátmi,\nc) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti,\nd) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo\ne) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.\nPodľa § 12 ods. 2 zákona o advokácii komora vedie zoznam združení podľa § 13,\nzoznam verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností podľa § 14\na zoznam spoločností s ručením obmedzeným podľa § 15; ustanovenia osobitného predpisu\ntým nie sú dotknuté.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o advokácii advokáti môžu na účel výkonu advokácie\nzaložiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie\nprávnych služieb. Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať iný predmet\npodnikania, jej spoločníkmi a konateľmi môžu byť len advokáti a musí byť poistená...\nPodľa § 15 ods. 2 prvej vety zákona o advokácii advokáti ako konatelia spoločnosti\ns ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti.\nPodľa § 15 ods. 6 zákona o advokácii (v znení účinnom do 31. decembra 2012)\nadvokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným,\nnemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej\nobchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti\n28\n\ns ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom\nposkytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených\nveciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.\nZ týchto ustanovení je zrejmé, že spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením\nobmedzeným založenej na účely výkonu advokácie môže byť iba advokát (§ 15 ods. 1\nzákona o advokácii), pričom advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov\nvedeného Slovenskou advokátskou komorou (§ 2 ods. 1 zákona o advokácii). Advokáti ako\nkonatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet\nspoločnosti (§ 15 ods. 2 zákona o advokácii). Pritom platí, že advokát, ktorý vykonáva\nadvokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať\nadvokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 zákona o advokácii). S ohľadom na skutočnosť, že\nv priebehu konania pred správnym orgánom a správnymi súdmi nebolo preukázané, že by\nsťažovateľ postupoval podľa druhej vety § 15 ods. 6 zákona o advokácii (v znení účinnom\ndo 31. decembra 2012), týmto prípadom sa nezaoberal ani ústavný súd a vychádzal z toho,\nže na sťažovateľa sa v celom rozsahu vzťahuje prvá veta tohto ustanovenia, teda že nemôže\nsúčasne vykonávať advokáciu samostatne.\nAko vyplýva z podanej sťažnosti, sťažovateľ tvrdí, že advokát – konateľ spoločnosti\nnie je fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie, pretože nie je\noprávnený vykonávať advokáciu samostatne, pričom vychádza z toho, že rozhodujúce nie je\nto, či je v zozname advokátov zapísaný, ale to, či aj skutočne je ako fyzická\nosoba oprávnený poskytovať právne služby podľa § 1 ods. 2 zákona o advokácii,\npričom svoj názor bližšie odôvodňuje poukazom na odôvodnenie rozsudku najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Sžso 7/2009 z 30. marca 2010. Sťažovateľ teda tvrdí, že ústavne konformný\nvýklad pojmu „fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“ na účely § 5\npísm. c) zákona o sociálnom poistení je taký, že takouto osobou nie je advokát vykonávajúci\nadvokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, a to z dôvodu, že takáto osoba\nnemá oprávnenie na vykonávanie advokácie, hoci je zapísaná v zozname advokátov\nvedenom Slovenskou advokátskou komorou.\n29\n\nNevyhnutnou\n\nsúčasťou\n\nrozhodovacej\n\nčinnosti\n\nsúdov\n\nzahŕňajúcej\n\naplikáciu\n\nabstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu.\nIde vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód\nabsolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať\na viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.\nPri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné\nvychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného\nustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia\nprávneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa\nv takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu\nprávnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo\nnezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií\ninterpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného\nustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad\nratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych\norgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.\nUstanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj\nzmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).\nÚstavný súd je toho názoru, že pri výklade uvedených pojmov (§ 5 a § 21 ods. 4\nzákona o sociálnom poistení) je potrebné dospieť k rovnakým záverom, k akým dospel\nnajvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 7 Sžso 87/2011 z 13. decembra 2012, a teda vychádzať\nz toho, že existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti podmienená\njeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou trvá až\n30\n\ndo času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, čo má za následok, že musí\nbyť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu pre potreby zákona o sociálnom\npoistení, a preto je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona\no sociálnom poistení a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona\no sociálnom poistení, pričom vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené\nv § 21 zákona o sociálnom poistení.\nZ odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, o ktoré\nustanovenia zákona o sociálnom poistení a zákona o advokácii oprel svoje zistenia. Najvyšší\nsúd v dostatočnej miere vysvetlil svoje myšlienkové pochody vedúce k právnemu záveru\no tom, že zmena formy výkonu advokácie nemá vplyv na zánik povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia.\nPodľa názoru ústavného súdu argumenty najvyššieho súdu odôvodňujúce výrok jeho\nrozhodnutia sa javia ako legitímne a ústavne akceptovateľné. Ústavný súd zastáva názor, že\nnapadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové\ndôkazy a právne závery, konštatuje dostatočne zistený skutkový stav, k čomu najvyšší súd\ndospel na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení. Preto rozhodnutie, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ svojho výroku, je potrebné z tohto pohľadu\nhodnotiť ako výsledok rozhodovacej činnosti, ktorým je realizované základné právo\núčastníka konania na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie.\nAj v sťažovateľovej veci boli závery najvyššieho súdu identické s už spomenutými\ninými obdobnými vecami, a tak niet dôvodu aj s ohľadom na uznesenie pléna ústavného\nsúdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2015 zo 4. marca 2015, ktorým je senát v ďalšom konaní viazaný,\nodchýliť sa od postoja ústavného súdu k opodstatnenosti týchto sťažností vyslovených v jeho\nskoršej rozhodovacej praxi ani v prerokúvanom prípade. I samotný ústavný súd musí\nvynaložiť maximálnu snahu v prospech rešpektovania právnej istoty, v posudzovanom\nprípade nastolenej stabilnou judikatúrou najvyššieho súdu. Preto, zaujímajúc rovnaký postoj\nako v predošlých konaniach o sťažnostiach označených v tomto rozhodnutí, aj v tomto\n31\n\nprípade ústavný súd považoval námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho\nposúdenia jeho veci všeobecnými súdmi za zjavne neopodstatnené (III. ÚS 386/2012).\nPre úplnosť ústavný súd poukazuje i na tú skutočnosť, že zákon o sociálnom poistení\nv znení zákona č. 543/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2011 obsahuje už odlišnú\núpravu nielen § 5, ale aj § 21 ods. 4.\nAko vyplýva z týchto novelizovaných ustanovení, zákonodarca považoval\nv súvislosti s § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení za potrebné spresniť podmienky\nzániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej\nosoby, pričom postupoval tak, že výslovne ustanovil, že toto zaniká vždy dňom, od ktorého\nfyzická osoba nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti. Takto zákonodarca\nnahradil sporné „mať oprávnenie“ jednoznačným „byť oprávneným“, čo podľa názoru\nústavného súdu posunulo dikciu ustanovenia k jej materiálnemu chápaniu. Tomu\nnasvedčuje aj úprava § 5 zákona o sociálnom poistení.\nHoci nie je úlohou ústavného súdu zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných\nsúdov (I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08), ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť v kontexte\ntejto veci aj význam princípu právneho istoty v právnom štáte pre rozhodovaciu prax\nvšeobecných súdov. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú\nprávne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká\nodpoveď (PL. ÚS 16/95).\nNajvyšší súd teda ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil svoj právny názor,\naplikoval a interpretoval príslušné všeobecne záväzné právne predpisy v súlade s ich znením\ni obsahom a jeho závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku je potrebné považovať za výraz\nautonómneho rozhodovania najvyššieho súdu. Postup a napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu je ústavne konformný, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný\npre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy.\n\n32\n\nÚstavný súd tak nezistil v postupe a v skutkových a právnych záveroch napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti\nalebo ústavnej neakceptovateľnosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd konštatuje, že\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa\ngarantovaných čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd tak nenachádza\ndôvod na zrušenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu.\nIV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby mu ústavný súd priznal úhradu trov\nkonania. Keďže sťažovateľove práva neboli napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nporušené, t. j. sťažovateľ nebol v konaní pred ústavným súdom úspešný, rozhodol ústavný\nsúd o trovách konania vzniknutých sťažovateľovi tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2015\n\n33", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "aplikácia právnych noriem-súladná", "aplikácia právnych noriem-súladná", "poistenie, poistné", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Sžso/87/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0825b928-f52b-47f6-bca1-7ed812d363ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.1.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.1.2015.1"}, {"guid": "ussr:8ea22eb5-223f-47fc-a651-103774b947d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 266/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 266/2014 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8ea22eb5-223f-47fc-a651-103774b947d6"}, {"guid": "ussr:10cf76db-2f0a-44f6-b849-ac48424b1265", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 599/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 599/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10cf76db-2f0a-44f6-b849-ac48424b1265"}, {"guid": "ussr:66eb83a2-2500-4a43-a3f4-233e716c1bf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66eb83a2-2500-4a43-a3f4-233e716c1bf9"}, {"guid": "ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 426/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7"}, {"guid": "ussr:8761278a-8a94-4523-b650-37040359b5b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 570/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 570/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8761278a-8a94-4523-b650-37040359b5b4"}, {"guid": "ussr:f6e1b28b-1c4f-4739-8109-99955d6f7d0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 426/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 426/2012 z 12. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-12", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6e1b28b-1c4f-4739-8109-99955d6f7d0b"}, {"guid": "ussr:2f56a0e2-f4d5-4f84-9f6a-ed9986a2c3be", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 386/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 386/2012 z 23. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f56a0e2-f4d5-4f84-9f6a-ed9986a2c3be"}, {"guid": "ussr:c2c7e89a-1c37-499b-b84a-b6e8e09cab4b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 118/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 118/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2c7e89a-1c37-499b-b84a-b6e8e09cab4b"}, {"guid": "ussr:304e638d-5a27-4632-a8d5-5ae28ef026e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:304e638d-5a27-4632-a8d5-5ae28ef026e7"}, {"guid": "ussr:6b0303bb-bc2a-499b-bb62-a494fd682a0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 93/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2012 z 29. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-29", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b0303bb-bc2a-499b-bb62-a494fd682a0a"}, {"guid": "ussr:2c2049f9-ab29-46ea-b186-794935766d32", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2049f9-ab29-46ea-b186-794935766d32"}, {"guid": "ussr:e963d77e-f2b8-424c-ac3a-8a31566cf86b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 508/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 508/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e963d77e-f2b8-424c-ac3a-8a31566cf86b"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:d91dca31-958e-48a5-a8ed-20a4b0604eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d91dca31-958e-48a5-a8ed-20a4b0604eb8"}, {"guid": "ussr:0bb5f61c-42b5-42ab-a98d-b2be4bd8b7ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 278/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bb5f61c-42b5-42ab-a98d-b2be4bd8b7ec"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dc689ad7-bdb8-43f0-bd4c-9d3610dcdfac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.43.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/2022 z 1. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.43.2022.1"}, {"guid": "ussr:26962f6b-8175-42e8-a81a-a443ad9ae86d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.280.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 280/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 280/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.280.2020.1"}, {"guid": "ussr:6198e74b-257a-4edb-8221-176bd517bf98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.218.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.218.2015.1"}, {"guid": "ussr:0825b928-f52b-47f6-bca1-7ed812d363ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.1.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.1.2015.1"}, {"guid": "ussr:e648a0ee-9be3-43ac-b10a-124be618b05b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 307/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e648a0ee-9be3-43ac-b10a-124be618b05b"}, {"guid": "5c057b72-53a0-49be-a4e2-0b860db347dd:51604a01-9e5c-46eb-b2dd-b28bf804d704", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200699.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/87/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/87/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200699.1"}, {"guid": "1fe26627-625e-4850-8b3d-09d1c280e1ab:61dbce96-ed49-4cd3-8c78-665c6f24793a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200308.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/79/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/79/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200308.1"}, {"guid": "1fe26627-625e-4850-8b3d-09d1c280e1ab:c3439fd9-0f51-4303-b287-48c9960cf0c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2018200308.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/79/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/79/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2018200308.1"}, {"guid": "c2247978-f852-4f84-88aa-22641dee5643:a6a4a62e-18fc-4c7e-93e6-bf49216d1dd9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200367.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/67/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/67/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200367.1"}, {"guid": "c2247978-f852-4f84-88aa-22641dee5643:3902e74f-03a4-4855-ac3f-e34286a39720", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5019200367.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/67/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/67/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5019200367.1"}, {"guid": "18a2c269-46e1-4ae1-9453-b129c322d292:449d62c8-8ace-47ee-83f1-ba0a9d27935e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4017201016.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/151/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/151/2018 z 19. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017201016.1"}, {"guid": "ec064de2-eb48-4552-a148-c4173a885864:0e68c73d-47b8-4585-b0e2-2c2d96f96e31", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2015200256.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/24/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/24/2017 z 26. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2015200256.1"}, {"guid": "ec064de2-eb48-4552-a148-c4173a885864:c67bed1b-d233-4d50-b9c3-b918fca6359d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2015200256.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/24/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/24/2017 z 26. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2015200256.1"}, {"guid": "ec064de2-eb48-4552-a148-c4173a885864:81478d68-04a9-4310-bc3d-776808a39fce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2015200256.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/24/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/24/2017 z 26. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2015200256.1"}, {"guid": "61914b2c-4bac-47d5-b1ca-7cd96932841c:d5bd55a3-ecc4-4852-84be-7d51c06969f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013201516.1", "spisova_znacka": "1Sžso/71/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/71/2014 z 4. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201516.1"}, {"guid": "95062eda-b71e-43e7-907c-e312f7e3bac5:f7266790-ac5d-4537-935e-7f22ac06f727", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201891.1", "spisova_znacka": "6Ssk/116/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/116/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201891.1"}, {"guid": "7eea6a6c-c3ee-4988-a15c-140885631fd7:861dc971-a73d-4237-8250-f7398b1db818", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200139.1", "spisova_znacka": "6Ssk/6/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/6/2023 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200139.1"}, {"guid": "db8baa92-754b-4f93-a834-f072e4aa2dcd:4fdb2217-e366-497e-8533-5efff4216906", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100254.1", "spisova_znacka": "17Sas/5/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Sas/5/2024 z 8. 9. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100254.1"}, {"guid": "cb1a5576-bb27-48bc-9ebc-c2e9dfbfb135:503703e9-672a-4d5f-9347-6626a331a596", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824101007.1", "spisova_znacka": "31Sas/27/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 31Sas/27/2024 z 2. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824101007.1"}, {"guid": "ed78d711-f1fa-4f85-89ef-4983999a76ba:97e27086-bd30-4c23-967f-943e557eda5c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200584.3", "spisova_znacka": "BA-7Sa/39/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/39/2017 z 24. 9. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200584.3"}, {"guid": "5c62333c-339a-4c93-ad58-3793765c0368:4849a590-ccc3-45dc-b2a1-74665b37e8d6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201891.1", "spisova_znacka": "BA-7Sa/97/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/97/2021 z 31. 7. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201891.1"}, {"guid": "831369d5-9169-4f59-9772-941e8d7536e3:11c9da20-9159-4daf-b2aa-ed1eaa343c6a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2018200308.2", "spisova_znacka": "47Sa/21/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 47Sa/21/2018 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2018200308.2"}, {"guid": "831369d5-9169-4f59-9772-941e8d7536e3:b05c1cad-5d85-4406-b4b9-fe1d4cfd5141", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2018200308.2", "spisova_znacka": "47Sa/21/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 47Sa/21/2018 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2018200308.2"}, {"guid": "831369d5-9169-4f59-9772-941e8d7536e3:b827785c-5800-4d3f-8ea9-718c55a401d3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2018200308.2", "spisova_znacka": "47Sa/21/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 47Sa/21/2018 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2018200308.2"}, {"guid": "831369d5-9169-4f59-9772-941e8d7536e3:c2c771d2-ba15-452f-b43c-b8e59e9d7576", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2018200308.2", "spisova_znacka": "47Sa/21/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 47Sa/21/2018 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2018200308.2"}, {"guid": "831369d5-9169-4f59-9772-941e8d7536e3:a1310eaf-edaf-4087-8733-c4438d601ced", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2018200308.2", "spisova_znacka": "47Sa/21/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 47Sa/21/2018 z 29. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2018200308.2"}, {"guid": "08f52920-b2d9-475b-8883-dc594e7d1429:79ca9d68-614a-4c5d-83b1-702187d44226", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1016200059.5", "spisova_znacka": "6S/6/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/6/2016 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016200059.5"}, {"guid": "08f52920-b2d9-475b-8883-dc594e7d1429:7bd79ec6-15bd-4a52-bfb6-4c995eff5e8e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1016200059.5", "spisova_znacka": "6S/6/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/6/2016 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016200059.5"}, {"guid": "08f52920-b2d9-475b-8883-dc594e7d1429:e890f63f-4ab7-456a-b426-04adcd4763d2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1016200059.5", "spisova_znacka": "6S/6/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/6/2016 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016200059.5"}, {"guid": "ca576edc-db88-4fbf-bf27-f1b52633e912:55ae3d54-9987-474a-bb08-cc3da2976582", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018200094.3", "spisova_znacka": "6Sa/6/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/6/2018 z 22. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-01-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200094.3"}]}