{"guid": "ussr:e5af1ffb-2df1-4abf-82c1-36b8bdbd78f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.316.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 316/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 316/2015 z 13. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 316/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.316.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-05-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "nazov": "čl. 14 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e5af1ffb-2df1-4abf-82c1-36b8bdbd78f3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.316.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.316.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.316.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 316/2015­22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta\na Ladislava Orosza\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\n,\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, ktorou namieta porušenie základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj porušenie čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1\nMedzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 4 Co 431/2010­192 z 24. októbra 2012 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 96/2013 z 21. januára 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2014\nelektronickými prostriedkami a 10. júla 2014 poštou doručená sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, ktorou namieta porušenie\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva\npodľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len\n„medzinárodný pakt“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 4 Co 431/2010­192 z 24. októbra 2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 96/2013\nz 21. januára 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka si návrhom doručeným\nOkresnému súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) 23. apríla 2007 uplatnila proti\nVšeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. (ďalej aj „odporkyňa“ alebo „všeobecná zdravotná\npoisťovňa“), nárok na zaplatenie istiny z dôvodu oneskoreného uhradenia faktúr za lieky\na zdravotnícke pomôcky zo strany zdravotnej poisťovne PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ\nZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA (ďalej len „zdravotná poisťovňa Perspektíva“) s vyčíslením\nsankcie 0,1 % z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr podľa\n§ 34 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení,\nfinancovaní\n\nzdravotného\n\npoistenia,\n\no zriadení\n\nVšeobecnej\n\nzdravotnej\n\npoisťovne\n\na o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní\nv znení účinnom v rozhodnom čase [ďalej len „zákon č. 273/1994 Z. z.” (17. júla 1999,\npozn.)]. Zdravotná poisťovňa Perspektíva bola zrušená rozhodnutím Ministerstva\nzdravotníctva\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ministerstvo\n\nzdravotníctva“)\n\nč. k. 3215/1999­A z 1. júla 1999 (právoplatným 17. júla 1999, pozn.). Krajský súd\nuznesením sp. zn. 7 K 70/01 z 20. apríla 2001 vyhlásil na majetok zdravotnej poisťovne\nPerspektíva (úpadca, pozn.) konkurz, ktorý bol uznesením tohto súdu č. k. 7 K 70/01­1404\nzo 14. decembra 2006 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo 20/07\n2\n\nz 22. februára 2007 zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov\na odmeny správcu konkurznej podstaty. Na základe uvedených skutočností bola zdravotná\npoisťovňa Perspektíva 8. augusta 2007 vymazaná z obchodného registra. Sťažovateľka si\npohľadávku voči odporkyni uplatnila z dôvodu, že podľa jej názoru je odporkyňa právnou\nnástupkyňou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, verejnoprávnej inštitúcie, na ktorú prešla\nplatobná povinnosť zo zdravotnej poisťovne Perspektíva v plnom rozsahu. Okresný súd\nnávrh sťažovateľky rozsudkom sp. zn. 39 C 248/2007 z 18. júna 2010 (ďalej len „rozsudok z\n18. júna 2010“) zamietol. Na základe odvolania sťažovateľky bol rozsudok okresného súdu\nz\n\n18.\n\njúna\n\n2010\n\npotvrdený\n\nako\n\nvecne\n\nsprávny\n\nrozsudkom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 4 Co 431/2010 z 24. októbra 2012 (napadnutý rozsudok, pozn.). O dovolaní\nsťažovateľky proti rozsudku krajského súdu z 24. októbra 2012 rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým uznesením, ktorým dovolanie odmietol.\nZa správny považuje sťažovateľka názor, podľa ktorého je «... pre následky\nrozhodnutia Ministerstva zdravotníctva číslo 5215/1999­A zo dňa 01. 07. 1999,\nprávoplatného dňa 17. 07. 1999 rozhodujúca právna úprava § 34 zák. č. 273/1994 Z. z.\nplatná v rozhodnom čase, t. j. 17. 07. 1999“, zatiaľ čo právny názor všeobecných súdov,\npodľa ktorého je... „rozhodujúca právna úprava, ktorá bola prijatá po rozhodnom čase, t. j.\npo 17. 07. 1999 a teda právna úprava, ktorá v rozhodnom čase neexistovala (zákon\nč. 581/2004 Z. z.).», považuje za taký, ktorý je založený na spätnom pôsobení právnych\npredpisov a retroaktívnom výklade právnych noriem.\nSťažovateľka s poukazom na princíp právnej istoty a zákaz spätnej účinnosti\nprávnych noriem namieta, že „Spoločným menovateľom oboch citovaných zásad je\nskutočnosť, že právne predpisy platia svojimi účinkami do budúcnosti a tieto nemajú spätnú\núčinnosť. Vo výnimočných prípadoch spätná účinnosť je prípustná len priamou a jasnou\núpravou obsiahnutou v zákone /prechodných ustanoveniach/. Uvedené garantuje\npredvídateľnosť práva, keď akékoľvek konanie súkromných subjektov, štátu a pod. je\npredvídateľné a jeho následky sú jasné v okamihu konania. Nie je možné pripustiť situáciu,\nv zmysle ktorej by konanie orgánov štátnej správy malo iné účinky v čase prijatia\n3\n\nrozhodnutia a iné po uplynutí určitej doby. Uvedené je významné aj z pohľadu konania osôb\ndotknutých predmetným rozhodnutím orgánu štátnej správy, keď reakcie dotknutých osôb sú\npodmienené následkami, ktoré môže mať rozhodnutie orgánu štátnej správy.“.\nPodľa sťažovateľky je zrejmé, že „výklad všeobecne záväznej právnej úpravy\nprezentovanej konajúcimi súdmi nerešpektuje ústavu SR a ústavou garantované princípy\nprávneho štátu, keď sa jedná o výklad retroaktívny a zavádzajúci princíp absolútnej právnej\nneistoty a nepredvídateľnosti konania orgánov štátnej správy.\nVýklad sťažovateľa je však v úplnosti konformný s ústavou SR a jej zásadami, keď\nna jeho základe je v úplnosti zrejmé aké následky vyvoláva to ktoré rozhodnutie orgánu\nštátnej správy /rešpektuje princíp zákazu spätnej účinnosti právnych noriem a princíp\nprávnej istoty/.\nPodľa názoru sťažovateľa je nevyhnutné, aby všeobecný konajúci súd volil výklad\npráva, ktorý je súladný s Ústavou SR... V dôsledku uvedeného je súd povinný uplatniť\nvýklad, podľa ktorého pre posúdenie veci je rozhodujúca právna úprava existujúca v čase\nrozhodnutia orgánu štátnej správy vo veci.\nVo veci nie je prípustné, aby vo vzťahu k sťažovateľovi, najprv vznikol stav, že\nzáväzky voči nemu najprv prejdú na určitý subjekt po splnení presne definovaných\nzákonných podmienok, avšak po tom čo tieto zákonné podmienky sa naplnia, tak súdy\ns poukazom na neskôr prijatú právnu úpravu príjmu záver, že k prechodu týchto záväzkov\nnedošlo.\nJe nevyhnutné rozlišovať medzi následkami danými právnou úpravou a časom, kedy\nsú splnené všetky podmienky významné z pohľadu rozhodnej právnej úpravy. Skutočnosť,\nže niektoré podmienky pre prechod záväzkov dané rozhodnou právnou úpravou sú splnené\nneskôr, nič nemení na skutočnosti, že zákonný následok sa riadi právnou úpravou, ktorá\nbola rozhodná v čase rozhodovania správneho orgánu. Vo veci nie je možné, aby následky\nrozhodnutia správneho orgánu sa riadili právnou úpravou, ktorá nadobudla platnosť\na účinnosť po prijatí rozhodnutia správneho orgánu.“.\n\n4\n\nSťažovateľka v sťažnosti ďalej zdôrazňuje, že všeobecné súdy sa jej zásadnej\nnámietke týkajúcej sa spätného pôsobenia zákonov vôbec nevenovali, pričom\n„• poukazovali na právnu úpravu prijatú po prijatí samotného rozhodnutia\nsprávneho orgánu,\n• touto právnou úpravou argumentovali,\n• od tejto právnej úpravy odvodzovali prijímané právne závery, avšak v priebehu\ncelého súdneho konania nereagovali žiadnym spôsobom na otázku spätného pôsobenia\ntýchto právnych predpisov a na skutočnosť, že nimi prezentovaný výklad je výkladom\nretroaktívnym“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj podľa Čl. 14 ods. 1 vyhlášky ministra\nzahraničných vecí č. 120/1976 Zb. o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických\nprávach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj\nprávo na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, právo vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR boli rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 4 Co 431/2010­192 20 dňa 24. 10. 2012 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 96/2013 zo dňa 21. 01. 2014 porušené.\n2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Co 431/2010­192 zo dňa\n24. 10. 2012 a zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 96/2013\nzo dňa 21. 01. 2014. Vec vracia Krajskému súd v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní zaplatiť\nnáhradu trov konania sťažovateľa spoločne a nerozdielne.“\nII.\n\n5\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Inými\nslovami, ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa\nna prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\nSťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 12 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 14 medzinárodného paktu napadnutým uznesením najvyššieho súdu a napadnutým\nrozsudkom krajského súdu.\n\n6\n\nNosnou námietkou sťažovateľky, ktorou odôvodňuje porušenie svojich práv podľa\nústavy, dohovoru a medzinárodného paktu, je retroaktívna aplikácia právnej normy\nvšeobecnými súdmi, keďže tieto pri posúdení spornej pasívnej vecnej legitimácii odporkyne\n(otázka prechodu záväzkov zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva na odporkyňu)\npostupovali v rozpore s ich povinnosťou aplikovať na vec rozhodnú právnu úpravu, ktorou je\nprávna úprava platná a účinná v čase rozhodnutia ministerstva zdravotníctva o zrušení\nzdravotnej poisťovne Perspektíva (§ 34 zákona č. 273/1994 Z. z.).\nVzhľadom na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v prípadoch, ak sťažovateľ\nuplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho\npráv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne ako neprípustný, je lehota na podanie\nsťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde v zásade zachovaná aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu (napr. IV. ÚS\n195/2010, III. ÚS 227/2010, I. ÚS 276/2010), ústavný súd preskúmal v prvom rade tú časť\nsťažnosti sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojich práv podľa ústavy, dohovoru a\nmedzinárodného paktu napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nZo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že najvyšší súd sa v dovolacom\nkonaní nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu (dovolanie\nsťažovateľky proti napadnutému rozsudku krajského súdu najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 7 Cdo 96/2013 z 27. januára 2014 odmietol pre neprípustnosť, pozn.). Ústavný súd\npreto napadnutý rozsudok krajského súdu preskúmal z hľadiska možného porušenia\nsťažovateľkinho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a to aj v spojení s namietaným porušením ďalších v sťažnosti označených\nzákladných práv a slobôd podľa ústavy a práva podľa medzinárodného paktu, sústreďujúc sa\npritom na posúdenie, či je napadnutý rozsudok krajského súdu ústavne akceptovateľným\n\n7\n\nspôsobom odôvodnený a či ho nemožno považovať za arbitrárny, a to s prihliadnutím\nna sťažovateľkinu nosnú námietku týkajúcu sa posúdenia spornej pasívnej vecnej\nlegitimácie odporcu v nadväznosti na retroaktívnu aplikáciu právnych predpisov.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nÚstavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol, že\nformuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nPri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd zohľadňoval\nsvoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej nie je súčasťou systému všeobecných súdov,\nale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. V súvislosti\ns námietkami sťažovateľky ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju ustálenú\njudikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ani\nsúdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových\na následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr.\nIII. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\n8\n\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\nO zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu\nalebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 78/03).\nPodľa doterajšej judikatúry ústavného súdu súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 209/04,\nIV. ÚS 115/03, IV. ÚS 112/05, III. ÚS 25/06, IV. ÚS 301/09, IV. ÚS 27/2010, rovnako aj\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nAnnuaire, č. 303­B). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\n9\n\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\nZ judikatúry ústavného súdu rovnako vyplýva, že k definičným znakom právneho\nštátu patrí aj zákaz retroaktívneho výkladu právnych noriem, ktorý je významnou\ndemokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty (I. ÚS 238/04). Ak sa\nretroaktívne interpretovaná právna normy aplikuje, potom možno hovoriť o jej retroaktívnej\naplikácii, ktorá je taktiež v rozpore s princípom právneho štátu zakotveným v čl. 1 ods. 1\nústavy.\nÚstavný súd v súvislosti s tvrdením sťažovateľky o retroaktívnom výklade právnych\npredpisov v nadväznosti na posúdenie pasívnej vecnej legitimácie odporkyne poukazuje\nnajmä na túto časť odôvodnenia krajského súdu:\n«V danom prípade si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy\n34.807,19 EUR (1.048.601,57 Sk) s príslušenstvom z dôvodu oneskoreného uhradenia\nfaktúr za lieky a zdravotnícke pomôcky zo strany zdravotnej poisťovni PERSPEKTÍVA\nDRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA s vyčíslením sankcie 0,1 % z omeškania\nza každý deň omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr podľa zákona č. 273/1994 Z. z.,\nktorá bola po zrušení konkurzu vymazaná z obchodného registra dňom 08. 08. 2007.\nV tomto konaní nebola sporná výška pohľadávky, ktorá bola riadne zistená správcom\nkonkurznej podstaty, ani skutočnosť, že navrhovateľ neprijal návrh na uzavretie zmluvy\nspoločnosťou Veriteľ, a. s., na základe ktorej mohlo dôjsť k doplateniu pohľadávky\nnavrhovateľa do celej výšky istiny. V celom spore bola sporná pasívna legitimácia odporcu,\nprechod záväzkov zrušenej družstevnej zdravotnej poisťovne PERSPEKTÍVA na Všeobecnú\nzdravotnú poisťovňu, verejnoprávnu inštitúciu a tým na odporcu ako právneho nástupcu\nverejnoprávnej inštitúcie po jej transformácii. Z rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR,\nč. 3215/1999 zo dňa 01. 07. 1999 mal preukázané, že Družstevná zdravotná poisťovňa\nPerspektíva bolo zrušená a v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. prešli poistenci\nzrušenej zdravotnej poisťovne do Všeobecnej zdravotnej poisťovne a súčasne na ňu prešli aj\nzáväzky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam. Dňa 17. 11. 2000 bola uzavretá zmluva\n10\n\no použití účelových finančných prostriedkov medzi Ministerstvo zdravotníctva SR\na likvidátorom zdravotnej poisťovne a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou s dodatkom\nzo dňa 23. 01. 2001. Z nej vyplynulo, že záväzky sa uspokoja z mimorozpočtových\nprostriedkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Záväzky boli uspokojené do výške 71 %\nodsúhlasenej pohľadávky a takýmto spôsobom „pomerne“ v časti 695.020,00,­ Sk (oproti\nuplatňovanej istine 976.152,­ Sk) bol uspokojený aj navrhovateľ. Zákonom č. 233/2001 Z.\nz., platný od 27. 06. 2001 a účinný od 01. 07. 2001, bolo zmenené ustanovenie § 34\nZrušenie a zánik rezortnej poisťovne zákona č. 273/1994 Z. z. Mal za preukázané, že\nrozhodnutím zo dňa 19. 12. 2001 č. k. M/5068/2001 Ministerstvo zdravotníctva SR zrušilo\nčasť rozhodnutia s textom, že „na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu prechádzajú záväzky\npoisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky\nz omeškania“ z dôvodu, ministerstvo rozhodlo v rozpore s právnou úpravou, porušením\nust. § 34 ods. 3 a 4 zákona č. 273/1994 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že prechod práv\na záväzkov upravuje zákon, a to tak, že prechádzajú až po likvidácii a že zákon upravuje\nspôsob prechodu záväzkov zrušenej poisťovne až do jej zániku. To znamená, že najprv\nmusela prebehnúť likvidácia, a až potom mohli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu prejsť\nzáväzky, ktoré nebolo možné uspokojiť v likvidácii. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že\nza účelom plnenia úlohy vlády oddlžovania rezortu zdravotníctva, z prostriedkov štátu\nvyčlenených na jeho zabezpečenie, bola založená akciová spoločnosť Veriteľ, a. s.\nSpoločnosť Veriteľ, a. s. zaslala navrhovateľovi zmluvu, ktorou by došlo k odkúpeniu\npohľadávky v zostatkovej časti istiny, avšak navrhovateľ odmietol túto zmluvu uzavrieť, a tak\nk postúpeniu a uhradeniu pohľadávky nedošlo. Mal za preukázané, že uspokojenie\npohľadávok veriteľov zdravotnej poisťovne PERSPEKTÍVA prebehlo v priebehu rokov 2000\naž 2006 z mimorozpočtových finančných prostriedkov prostredníctvom Všeobecnej\nzdravotnej poisťovne, oddlžením prostredníctvom Sociálnej poisťovne a prostredníctvom\nspoločnosti Veriteľ, a. s. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že Krajský súd v Bratislave\nuznesením č. k. 7K 70/01­1404, zo dňa 14. 12. 2006, v spojení s uznesením Najvyššieho\nsúdu SR 6 Obo 20/07, zo dňa 22. 02. 2007 rozhodol o zrušení konkurzu a PERSPEKTÍVA\ndružstevná zdravotná poisťovňa bola vymazaná z obchodného registra zo zákona dňom\n08. 08. 2007. K zrušeniu konkurzu a výmazu zdravotnej poisťovne došlo v čase, keď zákon\n11\n\nč. 273/1994 Z. z. bol zrušený zákonom č. 581/2004 Z. z., ktorý prechod záväzkov\nneupravuje. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právna úprava, ktorá upravovala vysporiadanie\nzáväzkov zo zrušenej zdravotnej poisťovne sa viackrát menila v dôsledku nedostatočnej\nlegislatívy a nedostatku skúsenosti s likvidáciou zrušenej zdravotnej poisťovne.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že navrhovateľ eviduje pohľadávku voči\nzrušenej poisťovni, avšak tak isto je nesporné, že na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s.\nneprešli záväzky zo zrušenej zdravotnej poisťovne PERSPEKTÍVA. Na odporcu Všeobecnú\nzdravotnú poisťovňu, a. s. nemohli prejsť záväzky zo zrušenej zdravotnej poisťovne\nPERSPEKTÍVA z dôvodu, že neboli naplnené zákonom stanovené predpoklady na prechod\nzáväzkov odporcu. Podľa § 34 ods. 1 písm. c/ zákona č. 273/1994 Z. z., účinného\nod 01. 07. 2001, Rezortná poisťovňa sa zrušuje rozhodnutím o zrušení povolenia\nna zriadenie rezortnej poisťovne. Išlo o zrušenie poisťovne bez právneho nástupcu, teda\no univerzálnu sukcesiu, a na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, verejnoprávnu inštitúciu mali\nzo zákona prejsť za splnenia určitých podmienok, záväzky zrušenej zdravotnej poisťovne.\nČas prechodu záväzkov zo zrušenej zdravotnej poisťovne v zmysle § 34 ods. 3 zákona\nč. 273/1994 Z. z. mal nastať až vtedy, ak ich nie je možné uspokojiť z majetku zrušenej\npoisťovne. To bolo možné iba vtedy, ak by prebehla likvidácia majetku poisťovne a po jej\nukončení. Až ukončením likvidácie by bolo možné ustáliť, ktoré záväzky a pohľadávky\na v akom rozsahu zostali neuspokojené. Ako už uviedol súd prvého stupňa, ide o osobitný\nprípad univerzálnej sukcesie, v ktorom pri zrušení právneho subjektu likvidáciou, práva\na povinnosti prechádzajú na právneho nástupcu v rozdielnom časovom odstupe; niektoré\ndňom zrušenia (prevzatie poistencov), iné až po zániku právneho subjektu (záväzky).\nZostatok neuspokojených záväzkov bolo možné hodnoverne ustáliť len na základe účtovnej\nzávierky vyhotovenej likvidátorom alebo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok zrušenej\npoisťovne, najskôr vydaním rozhodnutia konkurzného súdu o zrušení konkurzu, že majetok\núpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Nakoľko bol konkurz\nna zrušenú zdravotnú poisťovňu PERSPEKTÍVA skončený až ku dňu 22. 02. 2007,\nk prechodu záväzkov na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. nemohlo dôjsť. Zákon\nč. 581/2004 Z. z., ktorým bol zrušený zákon č. 273/1994 Z. z. prechod záväzkov neupravuje.\n\n12\n\nOdvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že ust. § 34 ods. 6 zákona\nč. 273/1994 Z. z. účinného od 01. 01. 2003 bolo doplnené tým, že ak zdroje z vymožených\npohľadávok zrušenej zdravotnej poisťovne nestačia na úhradu pohľadávky, uhrádzajú sa zo\nzdrojov ustanovených zákonom o štátnom rozpočte alebo z iných účelovo určených zdrojov\nlen do výšky istiny. Záväzky zrušenej poisťovne sa uhrádzajú pomerne. V tomto ustanovení\nsa jednoznačne upravovalo, vzhľadom k výkladovým problémom, ako sa má hradiť, teda sa\nmá hradiť iba do výšky istiny, a pomerne.\nZdravotná poisťovňa PERSPEKTÍVA bola zrušená pred cca. 13 rokmi. Odvolací súd\nmá za preukázané, že počas rokov 2000 až 2006 prebiehalo uspokojovanie pohľadávok\nveriteľov\n\nzrušenej\n\nzdravotnej\n\npoisťovne\n\nPERSPEKTÍVA\n\nviacerými\n\nspôsobmi,\n\na to exekučnými konaniami, súdnymi výkonmi rozhodnutí, oddlžením v rámci trojdohody\nmedzi Ministerstvom zdravotníctva SR, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a likvidátorom\nz mimorozpočtových zdrojov, oddlžením prostredníctvom Sociálnej poisťovne, a najmä\ncez spoločnosť Veriteľ, a. s.\nNavrhovateľovi bola ponúknutá možnosť uspokojenia jeho pohľadávky do výšky istiny\nspoločnosťou Veriteľ, a. s., ktorá na to aj od štátu obdržala finančné prostriedky.\nNavrhovateľ túto možnosť odmietol a trval na úhrade od Všeobecnej zdravotnej poisťovne,\nkonal tak na základe jeho slobodného rozhodnutia.\nOdvolací súd má za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania\nvyvodil správny právny záver, že k prechodu záväzkov zo zrušenej zdravotnej poisťovne\nPERPSEKTÍVA na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, verejnoprávnu inštitúciu nedošlo\ndo času jej pretransformovania na akciovú spoločnosť, pretože neboli naplnené Zákonom\nstanovené predpoklady na prechod záväzkov na právneho predchodcu odporcu. Zákonom\nč. 581/2004 Z. z. (účinný od 01. 11. 2004) došlo k zrušeniu zák. č. 273/1994 Z. z. Preto je\ntiež správny záver súdu prvého stupňa o tom, že záväzky, ktoré do 01. 11. 1994 na právneho\npredchodcu odporcu neprešli, nemôže žalovaný odporca ani v budúcnosti prevziať. Súd\nprvého stupňa preto správne návrh navrhovateľa pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie\nodporcu v celom rozsahu zamietol.»\n\n13\n\nZ citovaných častí odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd\nv ňom reagoval na podstatnú námietku sťažovateľky týkajúcu sa použitia relevantnej právnej\nnormy, a podľa názoru ústavného súdu sa s ňou ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal.\nSťažovateľka vychádza z nesprávnej prezumpcie, že právna úprava § 34 zákona\nč. 273/1994 Z. z. v znení účinnom k 17. júlu 1999, ktorú mal krajský súd v jej veci\naplikovať (keďže k tomuto dátumu nadobudlo rozhodnutie ministerstva zdravotníctva\no zrušení zdravotnej poisťovne Perspektíva právoplatnosť, pozn.), je právnym základom\npre prechod záväzkov majetkovo­právnej povahy na odporkyňu ex lege. Podľa § 34 ods. 3\nzákona č. 273/1994 Z. z.v znení účinnom k 17. júlu 1999 (obdobne aj v znení účinnom\nod 1. júla 2001, pozn.) však záväzky zrušenej poisťovne prechádzajú na všeobecnú\nzdravotnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov zrušenej zdravotnej\npoisťovne až vtedy, keď z majetku zrušenej poisťovne nie je možné uspokojiť záväzky\npoisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, nie už samotným zrušením poisťovne, pričom\nani následný vstup zrušenej zdravotnej poisťovne do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona\nč. 273/1994 Z. z. v znení účinnom k 17. júlu 1999, ako aj v znení účinnom od 1. júla 2001,\npozn.) alebo vyhlásenie konkurzu na majetok zrušenej zdravotnej poisťovne neznamenajú\nbez ďalšieho, že z majetku zrušenej zdravotnej poisťovne nie je možné uspokojiť\nzáväzky voči zdravotníckym zariadeniam (pozri k tomu uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 M Cdo 22/2010 z 25. januára 2012).\nVzhľadom na uvedené je preto z ústavného hľadiska akceptovateľný názor krajského\nsúdu o tom, že za platnosti a účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. na odporkyňu (resp. jej\nprávnu predchodkyňu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, verejnoprávnu inštitúciu) neprešli\nzáväzky zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva pre nenaplnenie zákonom stanovených\npredpokladov. Keďže zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade\nnad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“), ktorým bol s účinnosťou\nod 1. novembra 2004 zrušený zákon č. 273/1994 Z. z., prechod záväzkov neupravoval a\n14\n\nkeďže k zrušeniu konkurzu vyhláseného na majetok zdravotnej poisťovne Perspektíva došlo\naž 22. februára 2007 s následným výmazom zrušenej poisťovne z obchodného registra k 8.\naugustu 2007, teda za platnosti a účinnosti zákona o zdravotných poisťovniach, je\nakceptovateľný aj názor všeobecného súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie\nodporkyne.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne a zrozumiteľne vyplývajú dôvody, pre\nktoré krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie krajského súdu nemožno\npreto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože\nkrajský súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci sťažovateľky neodchýlil\nod znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.\nÚstavný súd preto v tejto časti uzavrel, že konajúci všeobecný súd ústavne\nkonformným spôsobom vyložil predmetné právne normy a správne ich aj aplikoval\nna konkrétny prípad, pričom ich aplikácia nevykazuje znaky retroaktívnosti. Z uvedeného\ndôvodu ústavný súd nezistil takú príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a sťažovateľkou namietaným porušením základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by zakladala reálnu možnosť\nvysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nUž len nad rámec uvedeného k sťažovateľkou v sťažnosti namietanému spätnému\npôsobeniu právnych predpisov použitých v jej veci, ktoré je nevyhnutné odlíšiť\nod retroaktívnej aplikácie právnych predpisov príslušnými orgánmi, ústavný súd dodáva,\nže v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je oprávnený posudzovať súlad zákonných\nprávnych noriem s ústavou. Posúdenie súladu právneho predpisu s príslušnými\nustanoveniami ústavy aj z pohľadu sťažovateľkou niekoľkokrát prezentovaného porušenia\nzákazu retroaktivity môže byť predmetom konania ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1\n15\n\nústavy, pričom subjektmi oprávnenými podať návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy je podľa § 37 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 písm. a)\naž f) zákona o ústavnom súde len: najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd, v súvislosti\nso svojou rozhodovacou činnosťou, generálny prokurátor Slovenskej republiky alebo\nverejný ochranca práv.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nSťažovateľkina argumentácia odôvodňujúca porušenie jej práv podľa ústavy\na dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým tento dovolanie sťažovateľky\nodmietol ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“) v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP, je totožná s argumentáciou odôvodňujúcou\nporušenie jej práv podľa ústavy a dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu. Keďže\nvo svojej podstate sa argumentácia sťažovateľky dotýka vecnej nesprávnosti záveru\no nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporkyne v spojení s retroaktívnou aplikáciou\nprávneho predpisu a vzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd dovolanie sťažovateľky\nodmietol ako neprípustné, teda vo svojej podstate sa vecnou nesprávnosťou napadnutého\nrozsudku krajského súdu nezaoberal, je táto argumentácia vo vzťahu k možnému porušeniu\nňou označených práv podľa ústavy, dohovoru a medzinárodného paktu irelevantná.\nAj napriek uvedenému konštatovaniu však ústavný súd podrobil napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu prieskumu z ústavne významných hľadísk a dospel k záveru, že najvyšší\nsúd primeraným spôsobom preskúmal prípustnosť dovolania a dostatočne sa vysporiadal\ns dovolacími námietkami sťažovateľky.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje na svoju judikatúru, v súlade s ktorou otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú\nsplnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej\n\n16\n\nprávomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia\nprípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010).\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení v prvom rade preskúmal procesnú prípustnosť\ndovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu podľa § 238 ods. 1 až 3 OSP,\na rovnako tak aj podľa § 241 ods. 2 písm. b) a písm. c) OSP, pričom dospel k záveru,\nže dovolanie z týchto dôvodov nie je procesne prípustné.\nÚstavný súd v ďalšom poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, ktorý k sťažovateľkou namietanej nedostatočnosti odôvodnenia\nrozhodnutia krajského súdu uviedol:\n„Odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu\n§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p., pritom na potvrdenie vecnej správnosti preskúmavaného\nrozhodnutia sa v ňom výslovne nachádza rekapitulácia rozhodných skutkových zistení, ktoré\nboli nesporné a podrobné, zrozumiteľné a funkčné vysvetlenie toho, prečo odvolací súd\npovažoval za správne závery súdu prvého stupňa o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie\nžalovanej, čím dal nepochybnú odpoveď prečo považoval odvolanie žalobkyne\nza neopodstatnené a žalobu za nedôvodne podanú.\nV konkrétnostiach dovolací súd poukazuje, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu v spojení s prvostupňovým obsahuje vysvetlenie dôvodov pre zamietnutie žaloby, ktoré\nspočívali v nepreukázaní vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v tomto spore v dôsledku\ntohto, že nebolo preukázané, aby žalovaná pohľadávka prešla zo zrušenej zdravotnej\npoisťovne Perspektíva na žalovanú. Odvolací súd vysvetlil predpoklady, ktoré neboli\nnaplnené a označil zákonné ustanovenia, ktoré ich vyžadovali. Podľa názoru dovolacieho\nsúdu uvedené odôvodnenie odvolacieho súdu (na ktoré dovolací v celom rozsahu odkazuje)\nvylučuje priestor pre prípadnú ľubovôľu (arbitrárnosť). Skutočnosť, že žalobkyňa má odlišný\nnázor, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ňou tvrdenú arbitrárnosť, porušenie princípu\nprávnej istoty a zákazu retroaktivity.\n\n17\n\nOdvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci\nskutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných\nstrán k prejednávanej veci, obsah odvolania a citoval právne predpisy, na základe ktorých\nvec prerokoval a z ktorých vyvodil svoje závery. Prijaté závery zhodné so súdom prvého\nstupňa primerane vysvetlil (pozn.: dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal).\nRozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím súdu prvého stupňa\numožňuje preskúmať ako, na základe čoho a z akých dôvodov súdy v merite veci rozhodli.\nIch skutkové a právne závery nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené (či zjavne\nneudržateľné alebo arbitrárne) a tak nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok\n(v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvého stupňa) spĺňa parametre zákonného\nodôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.).\nPrávo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky\nneznamená právo na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby bolo\nrozhodnuté v súlade s jeho právnymi názormi. Je v právomoci súdu vykladať a aplikovať\nzákony (obdobne napr. I. ÚS 50/2004, IV. ÚS 252/2004). Dovolateľka v podstate trvá\nna tom, že na vec sa vzťahuje len právna úprava platná v čase zrušenia zdravotnej\npoisťovne (k 17. júlu 1999). Opomína pritom, že zdravotná poisťovňa bola zrušená\ns likvidáciu, počas ktorej bol na jej majetok vyhlásený konkurz a po jeho zrušení, bola\nzdravotná poisťovňa 8. augusta 2007 vymazaná z obchodného registra. Do roku 2007 boli\nzákonmi upravované aj právne pomery žalovanej (Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s.).\nSúdy systémovo skúmali, či došlo k prevodu alebo prechodu žalovanej pohľadávky\nz pohľadu právnych úprav platných v príslušnom období. Účastníci konania nerozlišujú to,\nže súd je orgánom aplikujúcim právo, ktorý má právomoc rozhodovať o tom, aký právny\npredpis aplikuje a ako ho vyloží; právne posúdenie súdom môže byť iné, než je predstava\núčastníka konania. Účastník má právo namietať správnosť právneho posúdenia veci súdom,\nčo\n\nje\n\nvšak\n\nnutné\n\nodlišovať\n\nod\n\nprípadov\n\nnedostatočného,\n\nneodôvodneného,\n\nnepreskúmateľného, formálneho, svojvoľného či arbitrárneho rozhodovania (rozhodnutia).\nPokiaľ obsah dovolacích námietok smeroval k spochybneniu právneho posúdenia\nveci odvolacím súdom v napadnutom rozsudku (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) je potrebné\n18\n\nuviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym\nposúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv\nv zmysle § 237 písm. f) O. s. p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne\nposúdenie veci (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť\nprocesne prípustné dovolanie (v tejto veci sa však o takýto prípad nejedná), zároveň je ale\nzhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších\nstupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f) O. s. p., lebo (ani\nprípadným)\n\nnesprávnym\n\nprávnym\n\nposúdením\n\nveci\n\nsúd\n\núčastníkovi\n\nkonania\n\nneznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006,\nsp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003). I keby dovolacie námietky o založení\nrozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci (napr. v otázkach právneho\nnástupníctva zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva, vecnej pasívnej legitimácie\nžalovanej a pod.) boli prípadne aj opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska\nneposudzoval), dovolateľom vytýkané okolnosti by mohli mať za následok vecnú\nnesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle\nustanovenia § 237 O. s. p.“\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa\nv namietanom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovou dovolacou\nnámietkou, ktorú sťažovateľka uplatnila vo svojom dovolaní, pričom právne závery, ktoré\n19\n\nk nej zaujal, sú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu\nprávnych noriem, ktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Namietané\nuznesenie najvyššieho súdu je preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním\na sťažovateľkou označenými právami, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich\nporušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n\nSťažovateľka tiež namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu došlo aj k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1\nústavy.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu\nnaň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\nPodľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu všetky osoby sú si pred súdom rovné.\nKaždý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým\na nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach a povinnostiach, alebo\n\n20\n\no akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu. Tlač a verejnosť môžu byť\nvylúčené z celého konania alebo z jeho časti z dôvodov morálky, verejného poriadku alebo\nnárodnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti alebo vtedy, keď to vyžaduje súkromný\nzáujem strán, alebo môžu byť vylúčené v rozsahu, ktorý je podľa prísnej mienky súdu\nnevyhnutný pri osobitných okolnostiach, keby zverejnenie prejudikovalo záujmy\nspravodlivosti; ale každý rozsudok vynesený v trestnej alebo občianskoprávnej veci,\ns výnimkou prípadov, keď záujem mladistvých osôb vyžaduje iný postup alebo keď sa\nkonanie týka manželských sporov alebo opatrovníctva detí, bude zverejnený.\nZ obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka porušenie základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1 a čl. 35 ústavy a práva podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu, obsahom\nktorého je rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných\npredpisov ktorýmkoľvek súdom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania, namieta v\npriamej príčinnej súvislosti (z obdobných dôvodov) s namietaným porušením svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že dospel k záveru,\nže sťažnosťou napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, konštatoval, že v tomto konaní nemohlo napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a ani napadnutým uznesením najvyššieho súdu dôjsť ani k\nporušeniu označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.4 K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n\n21\n\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nÚstavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že čl. 12 ods. 1 ústavy má charakter\nústavného princípu, resp. všeobecných interpretačných pravidiel, ktoré sú všetky orgány\nverejnej moci povinné rešpektovať pri výklade a uplatňovaní ústavy, a preto sú vždy\nimplicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 119/07). Keďže predmetom tohto konania je\nrozhodovanie o porušení základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z ústavy a kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, možno v tomto\nkonaní uvažovať o porušení čl. 12 ods. 1 ústavy len v spojení s porušením konkrétneho\nzákladného práva alebo slobody.\nPretože v posudzovanom prípade ústavný súd nedospel k záveru o porušení\nniektorého základného práva alebo slobody, nemohol dospieť ani k záveru o porušení čl. 12\nods. 1 ústavy, a preto sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. mája 2015\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "legitimácia-pasívna", "poisťovne", "obchodná spoločnosť-zrušenie", "príčinná súvislosť", "dovolanie-prípustnosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:56ceb905-6b3b-4c4b-ba08-5616200c4fec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ceb905-6b3b-4c4b-ba08-5616200c4fec"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:7d5a1349-71c9-4878-b4f9-7c89dda5f6e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 25/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d5a1349-71c9-4878-b4f9-7c89dda5f6e9"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:b12a3aab-92b7-4077-be1a-ff8f96a5c76c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-31", "citacie_n": 193, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:0c8671e8-2ce2-475d-bba7-9088d97d74a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c8671e8-2ce2-475d-bba7-9088d97d74a2"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "bb341592-227b-4977-a717-5b2638076563:8fdbf574-2542-4afc-893d-465a731c0c82", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1507211883.1", "spisova_znacka": "4Co/431/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/431/2010 z 23. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1507211883.1"}], "citovane_v": []}