{"guid": "ussr:da0548c3-aabf-415e-a319-f8b2cf3739ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.3.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/2015 z 23. 4. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 3/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.3.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-04-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/da0548c3-aabf-415e-a319-f8b2cf3739ed", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.3.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.3.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.3.2015.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 3/2015­28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nWM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, právne zastúpenej\nadvokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica,\nadvokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 p o r u š i l\nzákladné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., aby sa jej\nvec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Er 917/09 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., p r i z n á v a\nfinančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany\np o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný\n\nsúd\n\nPiešťany\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nWM Consulting & Communication, s. r. o., trovy konania v sume 518,67 € (slovom\npäťstoosemnásť eur a šesťdesiatsedem centov) na účet jej advokáta JUDr. Romana Kvasnicu,\nAdvokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24,\nPiešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 3/2015­12 z 15. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting &\nCommunication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto skutočnosti:\n«(...) Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.03.2001 (podaným pôvodným\nveriteľom ­ Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom: Tomášikova 48,\n\n2\n\n832 37 Bratislava,\n\n, zap. v OR OS Bratislava I, odd: Sa, vložka č. 601/B),\n\nsa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky, judikovanej platobným rozkazom Okresného\nsúdu Trnava, sp. zn.: 6Ro/1143/92, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa\n12.02.1993 (ďalej aj „platobný rozkaz“), a to: zaplatenia istiny 8.410,­ Sk/279,16 Eur spolu\ns príslušenstvom. Predmetná vec je vedená na Okresnom súde Piešťany pod spis. značkou:\n5Er/917/2009, medzi účastníkmi konania, ktorými sú aktuálne na strane oprávneného ­\nSlovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s. so sídlom: Tomášikova 48, 832 37\nBratislava,\n\n, zap. v OR OS Bratislava I, odd: Sa, vložka č. 601/B (ďalej aj\n\n„Slovenská sporiteľňa“) a na strane povinného ­ v 1. rade\n, v 3. rade\n\n, v 2. rade\n\n(ďalej aj „predmetný spor“).\n\nZmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010, postúpil oprávnený ­ Slovenská\nsporiteľňa, sťažovateľovi ­ spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. so sídlom:\nSad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany,\n\n, zap. v OR OS Trnava, oddiel: Sro,\n\nvložka č. 1507/T, pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania vedeného na\nOkresnom súde Piešťany pod sp. značkou: 5Er/917/2009 (značka exekútora EX 92/2001).\nZ uvedeného dôvodu zaslal sťažovateľ v pozícií nového veriteľa, Okresnému súdu dňa\n30.05.2011 návrh na zmenu účastníka konania (ďalej aj „návrh na zmenu účastníka\nkonania“).\nUznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 08.03.2012, sp. zn. 5Er/917/2009 (ďalej\naj „uznesenie“), Okresný súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného,\npričom do konania vstúpil ako oprávnený WM Consulting & Communication, s.r.o.\nNakoľko Okresný súd po dobu dlhšiu ako 15 mesiacov nezabezpečil právoplatnosť\na vykonateľnosť uznesenia, zaslal sťažovateľ dňa 14.06.2013 Okresnému súdu žiadosť\no prijatie opatrení, umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným (ďalej aj\n„žiadosť“).\nVzhľadom k tomu, že Okresný súd Piešťany na túto žiadosť sťažovateľa nereagoval,\npodal sťažovateľ dňa 06.11.2013 na Okresný súd Piešťany ­ k rukám JUDr. Andrey\nKondllovej sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „sťažnosť“). Na túto sťažnosť dostal sťažovateľ\nupovedomenie predsedu Okresného súdu Piešťany zo dňa 22.11.2013 o spôsobe vybavenia\n3\n\nsťažnosti (ďalej aj „upovedomenie“), v ktorom Okresný súd o. i uviedol: „Vašu sťažnosť na\nnekonanie súdu dostatočne plynule pri doručovaní zásielky považujem za dôvodnú, keďže\nmedzi jednotlivými úkonmi súdnej tajomníčky pri opätovnom doručovaní uznesenia sú veľmi\ndlhé časové obdobia, čo však je spôsobené zaťaženosťou exekučného oddelenia, čo\nznemožňuje vo všetkých veciach konať plynulo“. (...)\nSúčasný protiprávny stav spočíva v tom, že Okresný súd síce pripustil zmenu\núčastníka konania na strane oprávneného, avšak nevykonal plynulé opatrenia na doručenie\nrozhodnutia súdu povinným, čím predmetné uznesenie do dnešného dňa nenadobudlo\nprávoplatnosť a vykonateľnosť. Sťažovateľ sa týmto postupom Okresného súdu dostal do\nprávneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov v konaní spôsobenými prvostupňovým\nOkresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav, kedy exekútor nemôže ďalej\nvykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky v prospech skutočného veriteľa,\nktorým je aktuálne sťažovateľ. Konanie o rozhodovaní čiastkovej otázky právneho\nnástupníctva na strane oprávneného, trvá od 30.05,2011, t. j. už vyše troch rokov.\nSťažovateľ má za to, že doterajšia dĺžka konania o tejto čiastkovej otázke je\novplyvnená iba nečinnosťou Okresného súdu, ktorý adekvátne nereaguje na žiadne písomne\ndoručené podania sťažovateľa. Následky tejto skutočnosti, ktoré spôsobil svojou\nnečinnosťou orgán, ktorého úlohou je práve ochrana zákonnosti, vyvoláva v sťažovateľovi\nstratu dôvery k tomuto orgánu a najmä bráni uspokojeniu pohľadávky sťažovateľa, v pozícií\nnového veriteľa, a to aj napriek tomu, že je držiteľom exekučného titulu. Jeho postavenie\noprávneného z exekúcie vedenej pod sp. zn. 5Er/917/2009 (EX 92/2001), je vo vzťahu\nk exekútorovi závislé od rozhodnutia Okresného súdu, na ktoré je naviazané aj reálne\nuspokojenie jeho pohľadávky a tým aj vymožiteľnosť jeho súdom už raz priznaného práva.\nSťažovateľ považuje nečinnosť Okresného súdu za vážny zásah do svojich majetkových práv\na nevidí žiadnu inú možnosť ako sa domôcť nápravy, okrem podania sťažnosti na ústavný\nsúd.\nSťažovateľ sa aktívne domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní a vyčerpal\nvšetky adekvátne prostriedky, na nastolenie právnej istoty svojho postavenia v predmetnom\nspore, majúc na mysli žiadosť zo dňa 14.06.2013, ako aj sťažnosť na prieťahy v konaní\nzo dňa 06.11.2013. Do dňa podania tejto sťažnosti na ústavný súd, t. j. do dňa 12.06.2014,\n4\n\nubehlo už celkom 18 mesiacov od prvotného úkonu sťažovateľa, ktorým sa na Okresnom\nsúde Piešťany domáhal nápravy nečinnosti Okresného súdu. Hoci Okresný súd vydal\nuznesenie, ktorým pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, avšak\nskutočnosť, že predmetné rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné a vykonateľné bráni\ntomu, aby sťažovateľ mohol uplatňovať právo, vyplývajúce z exekučného titulu. V tejto\nsúvislosti si dovoľujeme upozorniť, že Okresný súd spôsobuje sťažovateľovi stav právnej\nneistoty a najmä nemožnosť domôcť sa uspokojenia svojich majetkových, a už skôr\njudikovaných práv. Sťažovateľ je a aj bol v priebehu celého konania pripravený poskytnúť\nakúkoľvek súčinnosť, ktorú by Okresný súd vyžadoval na rozhodnutie o podanom návrhu na\nzmenu účastníka konania, no do dnešného dňa nebol k ničomu vyzvaný.\nSťažovateľ má za to, že postup Okresného súdu, nemožno v posudzovanej veci\nv žiadnom prípade hodnotiť ako postup, ktorý by zodpovedal Ústavou priznanému právu na\nprerokovanie a rozhodnutie veci (čo i len čiastkovej) bez zbytočných prieťahov a príslušným\nustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku, ktorých aplikácia je nevyhnutným\npredpokladom spoločensky efektívneho, t. j. rýchleho a účinného poskytnutia právnej\nochrany. Naopak, Okresný súd svojou nečinnosťou spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní,\nv dôsledku ktorých dochádza k sústavnému porušovaniu základného práva sťažovateľa na\nprerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a k porušeniu\njeho práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)\nNakoľko prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.: 5Er/917/2009, zapríčinené\nOkresným súdom spôsobujú sťažovateľovi trvalý stav právnej neistoty, nemajetkovú ujmu\nvyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania a tiež majetkovú ujmu spočívajúcu v nemožnosti\ndomôcť sa uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, nakoľko až do právoplatnosti\na vykonateľnosti rozhodnutia o návrhu na zmenu účastníka konania nemôže exekútor\npovažovať sťažovateľa za oprávneného z exekúcie EX 92/2001, uplatňuje si sťažovateľ aj\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,00 Eur. V tejto sume\nsťažovateľ zohľadnil najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú\nnemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery\nv efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci.\n5\n\nNakoľko protiprávny stav spôsobený nečinnosťou Okresného súdu Piešťany stále\ntrvá, navrhujeme, aby Ústavný súd poskytol sťažovateľovi právnu ochranu a vydal\nnasledovné rozhodnutie:\n„Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/917/2009 porušil základné\nprávo spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o., na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\nOkresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/917/2009 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\nSpoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. priznáva primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur (slovom: jedentisíc euro), ktoré jej je Okresný súd\nPiešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania\nk rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 340,89 € (...)»\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 128/15 z 24. februára 2015\na právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 10. apríla 2015.\n3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov\nvykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:\n«(...) Ku skutkovej a právnej zložitosti sporu uvádzam, že ide o konanie o výkon\nrozhodnutia realizovaný prostredníctvom súdneho exekútora, kde po rozhodnutí o žiadosti\no udelenie poverenia vo veci samostatne koná súdny exekútor.\nK namietanej nečinnosti súdu po dobu 15 mesiacov, kedy súd nezabezpečil\nprávoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia o pripustení zmeny oprávneného, si dovoľujem\nuviesť, že súd s prihliadnutím na zaťaženosť exekučného oddelenia vykonával úkony\nsmerujúce k prešetreniu pobytu všetkých troch povinných, pričom medzi niektorými úkonmi\n\n6\n\nuplynuli dlhšie časové obdobia, čo je ovplyvnené práve množstvom vecí, ktoré vybavuje\nexekučné oddelenie.\nUž samotná skutočnosť, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek\npodaní a spisov denne, v ktorých treba vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu, nie je\nobjektívne možné vo všetkých konaniach vykonávať tieto úkony v kratších časových\nintervaloch.\nAko predsedníčka súdu som pre zefektívnenie a skvalitnenie práce súdnych\ntajomníčok a asistentiek senátu exekučného oddelenia vykonala opatrenia smerujúce\nk skráteniu období medzi jednotlivými úkonmi tak, aby spis bol čo najmenej presúvaný\nmedzi jednotlivými zamestnancami súdu a čo najrýchlejšie sa prešetril neznámy pobyt\núčastníkov exekučného konania, čo najmä u povinných býva najčastejší problém.\nNa záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti\nvýkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu\nväčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,\nktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.\nTáto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,\nkde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu\nHlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej\ndokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace\nk územnému obvodu okresu Hlohovec.\nSúčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k.\n16 Kss 9/2013­91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov\nv konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho\nprevinenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať aby sa\nnie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom\na v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj\nsúkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je\ndlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky\npotrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého\nkonania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.\n7\n\nNetrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od\nústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»\n3.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky\nokresného súdu zaujal toto stanovisko:\n«(...) Okresný súd Piešťany vo svojom Vyjadrení uvádza, že pri vykonávaní úkonov,\nktoré smerovali k zisteniu pobytu všetkých troch povinných, došlo medzi niektorými úkonmi\nk uplynutiu dlhšieho časového obdobia, čo bolo ovplyvnené množstvom vecí, ktoré vybavuje\nexekučné oddelenie.\nĎalej Okresný súd vo vyjadrení uvádza, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko\ndesiatok až stoviek podaní a spisov denne, v ktorých treba vykonať úkony smerujúce\nk rozhodnutiu a nie je objektívne možné vo všetkých konaniach vykonávať tieto úkony\nv kratších časových intervaloch.\nOkrem toho Okresný súd uvádza, že boli prijaté opatrenia pre zefektívnenie\na skvalitnenie práce na exekučnom oddelení a poukazuje na dlhodobé nedostatočné\nobsadenie Okresného súdu v Piešťanoch väčším počtom sudcov.\nSťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o čiastkovej otázke\nprávneho nástupníctva oprávneného trvalo od 30.05.2011, t. j. vyše 3 roky. Hoci Okresný\nsúd Piešťany dňa 08.03.2012 rozhodol o návrhu na zmenu oprávneného, nevykonal plynulé\nopatrenia na doručenie rozhodnutia súdu povinným. Podľa prehľadu úkonov vykonaných\nOkresným súdom Piešťany je zrejmé, že Okresný súd nepostupoval bez zbytočných\nprieťahov.\nDňa 07.06.2015 (správne má byť 07.06.2012, pozn.) bola zaslaná žiadosť súdnej\ntajomníčky na Register obyvateľov SR na oznámenie aktuálneho trvalého pobytu povinných\nv 1. až 3. rade. Dňa 06.09.2012 boli súdu doručené odpovede z Registra obyvateľov SR, t.j.\naž po 3 mesiacoch. Sťažovateľovi nie je zrejmé, prečo súd neurgoval Register obyvateľov SR\nohľadom zaslania odpovedí na ich žiadosť zo dňa 07.06.2015 (správne má byť 07.06.2012,\npozn.), ale čakal až 3 mesiace na odpoveď z Registra obyvateľov SR. Obdobie vyše 3\nmesiacov odo dňa podania žiadosti do dňa doručenia odpovedí považujeme za zdĺhavé,\n8\n\nneprimerané a odporujúce litere zákona, vzhľadom na to že podľa § 128 Občianskeho\nsúdneho poriadku, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne\noznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu\nvecných nákladov. Podľa zákona mal teda Register obyvateľov SR poskytnúť súdu bez\nzbytočného odkladu odpovede na jeho žiadosť, čo sa však nestalo (poskytnutie odpovedí\npo dobe dlhšej ako 3 mesiace nemožno pokladať za konanie „bez zbytočného odkladu“)\na napriek tomu súd nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby urgoval Register obyvateľov SR\nohľadom podanej žiadosti.\nI keď súd na základe odpovedí z Registra obyvateľov SR zistil dňa 06.09.2012 nové\nadresy povinných, zásielky na tieto nové adresy boli zaslané súdom až 26.02.2013, t.j. po\nvyše 5 mesiacoch. Je neprijateľné, aby jednoduchý úkon, akým je zaslanie zásielok na novú\nadresu, trval súdu vyše 5 mesiacov. Takéto prieťahy v konaní nemožno ospravedlniť vysokou\nzaťaženosťou súdu.\nSúd aj napriek nedoručeniu zásielok a ich vráteniu s poznámkou „adresát neznámy“\nv marci roku 2013 neurobil žiaden ďalší úkon smerujúci k tomu, aby rozhodnutie o zmene\núčastníka konania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Ďalšiu činnosť v predmetnej\nveci súd vykonal až po 3 mesiacoch dňa 18.06.2013, t.j. po doručení žiadosti sťažovateľa\no prijatie opatrení umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným, čím jednoznačne\nvznikli zbytočné prieťahy v konaní. Konanie súdu až na základe doručenia žiadosti o prijatie\nopatrení umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným považuje sťažovateľ\nza neprípustné a odporujúce ustanoveniu § 6 Občianskeho súdneho poriadku, podľa\nktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby\nochrana práv bola rýchla a účinná. Postup Okresného súdu Piešťany v predmetnej veci\nnemožno považovať za rýchly a účinný, keďže ďalší úkon Okresný súd Piešťany vykonal až\nna základe žiadosti sťažovateľa.\nDňa 31.07.2013 bol zadaný vyššou súdnou úradníčkou pokyn na pokračovanie\nv lustráciách povinných a v prípade negatívnych výsledkov na ustanovenie opatrovníka.\nDňa 27.11.2013 bola políciou oznámená posledná známa adresa povinného v 2. rade\na dňa 09.12.2013 posledná známa adresa povinného v 3. rade. Dňa 13.08.2014 bol\npovinnému v 3. rade ustanovený opatrovník a dňa 12.09.2014 bol ustanovený opatrovník\n9\n\npovinným v 1. a 2. rade. Sťažovateľovi nie je zrejmé prečo súd až po vyše 8 mesiacoch odo\ndňa oznámenia polície o posledných známych adresách povinných, ustanovil povinným\nopatrovníka. Ustanovenie opatrovníka povinným považuje sťažovateľ za bežný úkon súdu,\nktorý nie je ničím špecifický a zložitý a preto doba vyše 8 mesiacov potrebná zo strany súdu\nna uskutočnenie takéhoto úkonu je nadbytočná a neprimeraná.\nI keď exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek podaní a spisov\ndenne, ako na to poukazuje Okresný súd Piešťany vo svojom Vyjadrení, nemôže mať takáto\nvyťaženosť za následok zdĺhavý priebeh konania, spočívajúci v doručovaní rozhodnutia\nsúdu povinným a v ustanovovaní opatrovníka povinným, keďže úkony súdu potrebné na\nvykonanie potrebných opatrení nie sú ničím špecifické a komplikované.\nSťažovateľ si zároveň dovoľuje oznámiť, že netrvá na ústnom pojednávaní.»\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 Er 917/09:\nDňa 28. marca 2001 bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 8 410 Sk\ns prísl. v prospech oprávnenej – Slovenskej sporiteľne, a. s., proti povinným –\n(ďalej len „povinný 1“),\n\n(ďalej len „povinná 2“) a\n\n(ďalej len „povinný 3“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Er 917/09.\nDňa 5. apríla 2001 Okresný súd Trnava vydal poverenie súdnemu exekútorovi.\n10\n\nDňa 1. januára 2008 podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky\na o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov\na dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza\n\nvýpis\n\nz registra\n\ntrestov\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov,\n\nvýkon\n\nsúdnictva\n\nz odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava prešiel na nadobúdajúci Okresný súd Piešťany.\nDňa 27. júna 2011 sťažovateľka podala návrh na pripustenie zámeny účastníkov\nexekučného konania.\nDňa 10. januára 2012 okresný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie\nsúvisiacej zmluvy o postúpení pohľadávky.\nDňa 6. februára 2012 bola okresnému súdu doručená zmluva o postúpení\npohľadávky.\nDňa 8. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09­34 pripustil, aby do\nkonania na strane oprávneného (na miesto dovtedajšieho oprávneného) vstúpila\nsťažovateľka.\nDňa 30. mája 2012 boli okresnému súdu vrátené tri zásielky s uvedeným uznesením,\nkeďže tieto sa povinným nepodarilo doručiť.\nDňa 7. júna 2012 okresný súd požiadal register obyvateľov Slovenskej republiky\n(ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie aktuálneho pobytu povinných.\nDňa 6. septembra 2012 bola okresnému súdu doručená odpoveď registra obyvateľov,\nkde u všetkých povinných boli uvedené nové adresy pobytu.\nDňa 26. februára 2013 okresný súd zaslal povinným uznesenie č. k. 5 Er 917/09­34.\nDňa 5. a 6. marca 2013 boli okresnému súdu znovu vrátené tri zásielky s uvedeným\nuznesením s poznámkami „adresát neznámy“.\nDňa 17. júna 2013 sťažovateľka požiadala okresný súd o prijatie opatrení\numožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným.\nDňa 18. a 19. júna 2013 okresný súd vykonal lustrácie všetkých povinných\nv Sociálnej poisťovni prostredníctvom súdneho registra s negatívnym výsledkom.\nDňa 8. júla 2013 okresný súd vyzval Mestský úrad v Hlohovci (ďalej len „mestský\núrad“) o oznámenie trvalého pobytu povinných.\n11\n\nDňa 12. júla 2013 mestský úrad oznámil okresnému súdu, že povinní nie sú\nprihlásení ani na trvalý, ale ani na prechodný pobyt v Hlohovci.\nDňa 31. júla 2013 okresný súd e­mailom požiadal príslušné úrady v Českej republike\no zistenie trvalého alebo prechodného pobytu povinného 1.\nDňa 11. novembra 2013 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru\nv Hlohovci (ďalej len „polícia“) o doručenie súdnej zásielky povinnému 3. V rovnaký deň\nokresný súd vykonal lustrácie všetkých povinných v Sociálnej poisťovni prostredníctvom\nsúdneho registra s negatívnym výsledkom. Okresný súd tiež požiadal oddelenie cudzineckej\npolície Policajného zboru v Trnave (ďalej len „cudzinecká polícia“) o poskytnutie\ninformácie o povinnej 2.\nDňa 21. novembra 2013 bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka\nadresovaná povinnej 2.\nDňa 27. novembra 2013 cudzinecká polícia oznámila okresnému súdu, že povinná 2\nje štátna príslušníčka Českej republiky, i keď trvalé bydlisko má v Hlohovci.\nDňa 9. decembra 2013 bola okresnému súdu doručená negatívna správa polície\nvo vzťahu k povinnému 3.\nDňa 13. augusta 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09­84 ustanovil\npovinnému 3 opatrovníčku.\nDňa 12. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09­88 ustanovil\npovinnej 2 opatrovníčku a uznesením č. k. 5 Er 917/09­90 ustanovil povinnému 1\nopatrovníčku.\nDňa 8. októbra 2014 sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na zmenu súdneho\nexekútora.\nDňa 28. októbra 2014 okresný súd vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril\nk návrhu na zmenu exekútora a aby predložil súdu exekučný spis.\nDňa 16. decembra 2014 súdny exekútor reagoval na uvedenú výzvu okresného súdu.\nIII.\n\n12\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 dochádza k porušovaniu\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov(...)\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti\n\n13\n\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.\nÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby\nneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie\nústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.\nÚstavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až\nprávoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia\nprávnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).\nPokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť\nnielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej\nkonanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor\nústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosť\nsúdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných\nprieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (I. ÚS 70/98).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný\nsúd postupoval aj v danom prípade.\n\n14\n\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nposudzovaného exekučného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani\npredsedníčka okresného súdu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali faktickej\nalebo právnej zložitosti napadnutého konania.\n2.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľky\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť\nosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv tomto konaní k zbytočným prieťahom.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že\nokresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov\nnečinný od 6. septembra 2012 do 26. februára 2013 (päť mesiacov) a od 9. decembra 2013\ndo 13. augusta 2014 (deväť mesiacov). Okresný súd teda viac ako jeden rok vo veci\nnevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka\nako oprávnená počas napadnutého exekučného konania nachádza, čo je základným účelom\npráva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).\nK prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne\nv dôsledku postupu okresného súdu. Na skutočnosť, že „medzi niektorými úkonmi uplynuli\ndlhšie časové obdobia, čo je ovplyvnené práve množstvom vecí, ktoré vybavuje exekučné\noddelenie“, na ktorú v danej veci poukázala predsedníčka okresného súdu, nebolo možné\nprihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS\n23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne\nobsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by\nmohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel\nprijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako\ngarantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a\nteda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na\nvyriešenie tzv. objektívnych okolností, na ktoré predsedníčka okresného súdu poukazuje, sa\nnachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové\n15\n\nnedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania\na mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na\ndlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).\nOkrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo\nporušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval\npostup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom\nkonkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti\nnebolo možné prihliadnuť ani na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nč. k. 16 Kss 9/2013­91 z 20. marca 2014, teda na skutočnosti súvisiace s prípadnou\ndisciplinárnou nezodpovednosťou zákonného sudcu, na ktoré poukázala predsedníčka\nokresného súdu vo svojom vyjadrení (pozri bod I/3.1).\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia v bode 1.\n4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez\nzbytočných prieťahov.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, pričom\nv tejto sume zohľadnila „najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú\nnemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery\nv efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku.\n16\n\nÚstavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa\ncitovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti\na s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia jej práv, najmä na výšku\nuplatnenej pohľadávky považuje za primerané vo výške 300 €.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 3.\n6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 30. mája 2014, spísanie ústavnej\nsťažnosti z 12. júna 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 10. apríla\n2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný\npaušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume\n139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 432,23 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %\nDPH, teda sumu 86,44 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove\nsumu 518,67 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n\n17\n\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. apríla 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 897, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "e4cf9618-a2e8-4139-9eb4-f6c0018e9d08:e05fdb9a-d1d1-46db-82e8-36d000bee1e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/917/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 5Er/917/2009 z 1. 3. 2018", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2018-03-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e4cf9618-a2e8-4139-9eb4-f6c0018e9d08:e05fdb9a-d1d1-46db-82e8-36d000bee1e8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4e781f6f-2b78-4c2c-951f-2c796027d855", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.266.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.266.2018.2"}, {"guid": "ussr:965630f3-67d2-4986-b22d-46d6b9aa1436", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.748.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 748/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 748/2017 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.748.2017.2"}, {"guid": "ussr:80b6c54c-d95b-47f4-84bf-6140a448eea5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.183.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 183/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 183/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.183.2017.2"}, {"guid": "ussr:59afed27-d888-451f-9b99-6d5a85a3f06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.2.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.2.2016.1"}]}