{"guid": "ussr:23980c9d-48ca-492b-b722-d67b0f31f0ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.287.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 287/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 287/2015 z 24. 9. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 287/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.287.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-09-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/23980c9d-48ca-492b-b722-d67b0f31f0ef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.287.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.287.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.287.2015.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 287/2015­27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, právne zastúpeného advokátom\n,\n\n, Advokátska kancelária\n\n,\n\n, pre namietané porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25 Co 224/2013­64 z 30. októbra 2013 a takto\nrozhodol:\n1. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25 Co 224/2013­64 z 30. októbra 2013\np o r u š i l základné práva\n\n, vlastniť majetok\n\na na súdnu ochranu podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, jeho\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ako aj jeho právo na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 25 Co 224/2013­64 z 30. októbra 2013\nz r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 287/2015­10 z 30. apríla 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\npre namietané porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Nitre\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 25 Co 224/2013­64 z 30. októbra 2013.\n2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 20. júla 2015\na krajský súd vo vyjadrení z 29. júna 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho\npojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný\nsúd“) č. k. 15 C 122/2013­46 z 30. apríla 2013 bola zamietnutá žaloba\n(ďalej len „žalobkyňa“) proti sťažovateľovi ako žalovanému o povolenie zaplatiť dlh\nv splátkach s tým, že náhrada trov konania nebola sťažovateľovi priznaná. Výrok o trovách\nokresný súd odôvodnil tým, že na strane žalobkyne sú dané dôvody hodné osobitného\nzreteľa, a to v súvislosti s jej sociálnym statusom, a preto náhradu trov nepriznal\ns poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.\nNa základe odvolania sťažovateľa uznesením krajského súdu č. k. 25 Co 224/2013­64\nz 30. októbra 2013 bolo uznesenie okresného súdu v napadnutej časti náhrady trov konania\n2\n\npotvrdené ako vecne správne, i keď z iných právnych dôvodov. Krajský súd konštatoval, že\nokresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď bol toho názoru, že v skutočnosti neboli\ndané dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce nepriznanie náhrady trov konania\nsťažovateľovi, nešlo totiž o dôvody osobitne výnimočné. Dôvodom potvrdenia napadnutého\nvýroku bola skutočnosť, že sťažovateľovi márne uplynula trojdňová lehota na vyčíslenie trov\nkonania podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sťažovateľ trovy vyčíslil\naž v podanom odvolaní.\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n3 Cdo 354/2014 zo 14. januára 2015 bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa podané proti\nuzneseniu krajského súdu. Prípustnosť dovolania odvodzoval sťažovateľ z ustanovenia § 237\npísm. f) Občianskeho súdneho poriadku.\nPodľa názoru sťažovateľa právny názor krajského súdu vychádza z nesprávnej\ninterpretácie ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vyplýva z neho,\nže povinnosť vyčísliť trovy konania v trojdňovej lehote od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, má len ten účastník, ktorému bola náhrada trov konania prisúdená.\nNajvyšší súd už v rozhodnutí uverejnenom pod sp. zn. R 21/2014 vyslovil, že pokiaľ súd\núčastníkovi konania neprizná náhradu trov prvostupňového konania, nemá právny význam,\naby tento trovy konania vyčísľoval. Ak i napriek tomu tieto trovy vyčíslil do vyhlásenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd mu nemôže nepriznať náhradu trov\nprvostupňového konania s odôvodnením, že nedodržal trojdňovú lehotu v zmysle § 151\nods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku.\nĎalej je sťažovateľ toho názoru, že najvyšší súd pochybil, keď dospel k záveru, že\nnevyšli najavo žiadne vady v zmysle § 237 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru\nsťažovateľa účinky interpretácie a aplikácie zákonov zo strany najvyššieho súdu nie sú\nzlučiteľné s ústavou, pretože sú z ústavného hľadiska neudržateľné. Krajský súd rozhodol na\npodklade odlišných dôvodov než okresný súd. Preto sťažovateľ v dovolaní po prvýkrát\nnamietal závery, ku ktorým sa predtým nemohol vyjadriť, pretože takáto argumentácia\nnebola predmetom konaní vedených okresným súdom a krajským súdom. Je to tým viac, že\nkrajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím sa sťažovateľovi podľa jeho\npresvedčenia odňala možnosť konať pred súdom.\n3\n\n3.1 Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n,\n\n(...)\n\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného\npráva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 14.01.2015, sp. zn. 3Cdo 354/2014, a uznesením Krajského\nsúdu v Nitre zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 25Co/224/2013 porušené.\n2. Ústavný súd zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n14.01.2015, sp. zn. 3Cdo 354/2014.\n3. Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.10.2013, sp. zn.\n25Co/224/2013 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 355,72\nEur na účet ich právneho zástupcu Advokátska kancelária\n\n, do 15\n\ndní od právoplatnosti tohto nálezu.“\n4. Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 708/15 z 29. júna 2015\ndoručeného ústavnému súdu faxom 3. júla 2015 a poštou 9. júla 2015 vyplýva, že postupom\nkrajského súdu neboli porušené základné práva sťažovateľa v ním označenom rozsahu.\nPovinnosť krajského súdu nariadiť pojednávanie je daná len v prípadoch vyplývajúcich\nz ustanovenia § 214 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom v ostatných prípadoch\nmožno rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Za situácie, keď predmetom\nodvolacieho konania bol len výrok rozsudku o trovách konania, nebolo potrebné nariadiť\npojednávanie. Postup krajského súdu nebol v rozpore ani s ustanovením § 213 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku, keďže tento neprichádza do úvahy pri rozhodovaní\no trovách konania (R 134/2014). K otázke dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 151 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania, na ktorej založil\nsvoje potvrdzujúce rozhodnutie krajský súd, sa už vyslovil najvyšší súd vo svojom\nrozhodnutí. I napriek tomu v tomto smere treba poukázať na dôvody napadnutého uznesenia\n4\n\nkrajského súdu s tým, že každý účastník konania požadujúci náhradu trov konania aj pre\nprípadné priznanie trov konania v rámci odvolacieho konania je povinný nielen podať návrh\nna priznanie trov konania, ale tieto i vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia\nrozhodnutia. Takýto výklad by zodpovedal zmyslu a účelu ustanovenia § 151 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku, ako i rovnosti účastníkov v konaní. Vzhľadom na uvedené\nje sťažnosť neopodstatnená.\n5. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 20. júla 2015 doručenej ústavnému súdu\n23. júla 2015 vyplýva, že sťažovateľ sa nestotožňuje s názorom krajského súdu. Poukazuje\nna to, že najvyšší súd v dovolacom konaní konštatoval nesprávnu interpretáciu § 151\nObčianskeho súdneho poriadku zo strany krajského súdu. Upresňuje tiež sumu požadovanej\nnáhrady trov konania na 533,58 €.\n6. Ústavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. II. ÚS 287/2015­10 z 30. apríla 2015,\nvyjadrenie predsedu krajského súdu a repliku právneho zástupcu sťažovateľa aj žalobkyni,\naby sa aj ona mohla vo veci samej vyjadriť, keďže by mohla byť dotknutá na svojich právach\nrozhodnutím ústavného súdu. Žalobkyňa však právo vyjadriť sa nevyužila.\nII.\n7. Z uznesenia krajského súdu č. k. 25 Co 224/2013­64 z 30. októbra 2013 vyplýva,\nže ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 15 C 122/2013­46 z 30. apríla 2013\nv napadnutej časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania sťažovateľovi. Podľa\nnázoru krajského súdu dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku, ktoré zistil okresný súd, nemajú intenzitu dôvodov hodných osobitného\nzreteľa, pretože s ohľadom na okolnosti prípadu a charakter konania ich nemožno považovať\nza osobitne výnimočné. Navyše okresný súd založil existenciu týchto dôvodov len na\nvšeobecných konštatovaniach bez bližšej konkretizácie skutkových okolností prípadu. Podľa\n§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje\nsúd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa\n5\n\nprisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch\npracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že\nsťažovateľ takto nepostupoval, pretože jeho právny zástupca si náhradu trov uplatnil\nv konečnom návrhu na pojednávaní konanom 30. apríla 2013 s tým, že náhradu trov\nkonania vyčísli v lehote troch dní. Na tomto pojednávaní došlo aj k vyhláseniu rozsudku,\nod tohto dňa potom začala sťažovateľovi plynúť trojdňová lehota na vyčíslenie trov konania.\nSťažovateľ ich však vyčíslil až v písomnom odvolaní doručenom okresnému súdu 21. mája\n2013, teda oneskorene.\n8. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 354/2014 zo 14. januára 2015, ktoré\nbolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 27. februára 2015, vyplýva, že ním bolo\nodmietnuté dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 25 Co 224/2013\nz 30. októbra 2013. Podľa názoru sťažovateľa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom\njednak tým, že krajský súd nepostupoval podľa § 214 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho\nporiadku, ďalej nebol zachovaný postup predpokladaný v ustanovení § 213 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku, tiež mu nebola priznaná náhrada trov konania, i keď na to\nboli splnené procesné predpoklady, a napokon rozhodnutie krajského súdu je pre\nnedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľné. Podľa názoru najvyššieho súdu povinnosť\nodvolacieho súdu nariadiť pojednávanie je daná len v prípadoch vyplývajúcich\nz ustanovenia § 214 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V ostatných prípadoch možno\nrozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V danom prípade bol odvolaním\nnapadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania (teda nie vo veci samej), preto\nna prerokovanie odvolania nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. Okresný súd pri\nrozhodovaní o trovách aplikoval § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Na rozdiel od neho\nkrajský súd založil svoje rozhodnutie o trovách prvostupňového konania na aplikácii § 151\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa sťažovateľa tento postup krajského súdu bol\nv rozpore s ustanovením § 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd už\nv inom prípade dospel k záveru, že ak odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle\n§ 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, aby sa vyjadril k možnému použitiu toho\nustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je\n6\n\npodľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania\nmožnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (pozri\nR 33/2011). V inej právnej veci ale najvyšší súd spresnil, že postup odvolacieho súdu podľa\n§ 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku neprichádza do úvahy pri rozhodovaní\no trovách konania (pozri R 134/2014). V danom prípade preto krajský súd, rozhodujúc\no odvolaní sťažovateľa proti výroku o trovách konania, nebol povinný postupovať podľa\n§ 213 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Jeho postupom preto v tomto smere nedošlo\nk odňatiu možnosti sťažovateľa konať pred súdom. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že mu\nnevznikla povinnosť vyčísliť trovy konania, keďže mu nebola prisúdená náhrada trov\nkonania, treba uviesť, že z ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\nvyplýva, že povinnosť vyčísliť trovy v trojdňovej lehote má len účastník, ktorému bola\nnáhrada trov prisúdená. Opačný výklad krajského súdu je nesprávnym právnym posúdením\notázky. Nesprávne právne posúdenie ale samo osebe prípustnosť dovolania nezakladá,\nkeďže nejde o vadu konania uvedenú v § 237 Občianskeho súdneho poriadku. Napokon\nneobstojí ani námietka nepreskúmateľnosti uznesenia krajského súdu. Túto považuje\njudikatúra najvyššieho súdu za tzv. inú vadu konania [§ 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho\nsúdneho poriadku], teda nie za vadu konania v zmysle § 237 Občianskeho súdneho\nporiadku. Preto i keby uznesenie krajského súdu bolo prípadne naozaj nepreskúmateľné,\nnemohlo by to založiť prípustnosť dovolania.\nIII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nPodľa čl. 1 prvej vety dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok.\nPodľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy\nkonania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník,\n\n8\n\nktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do\ntroch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa\nodseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku\ndňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi\nokrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov\nkonania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady\ntrov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n10. Sťažovateľ je presvedčený, že vzhľadom na úspech, ktorý v konaní dosiahol,\nžalobkyňa mala byť zaviazaná na náhradu trov konania. Inými slovami, podľa názoru\nsťažovateľa krajský súd vyložil ustanovenie § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\narbitrárne.\n11. Krajský súd trvá na tom, že rozhodol správne a jeho interpretácia príslušného\nustanovenia je akceptovateľná.\n12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\n9\n\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nÚstavný súd ďalej vo všeobecnosti zdôrazňuje, že rozhodovanie o trovách konania je\nintegrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Otázka náhrady trov konania dosahuje\nústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ by išlo o svojvôľu, prepiaty formalizmus či\ncelkom nedostatočné odôvodnenie výroku o trovách (II. ÚS 478/2014, II. ÚS 735/2014).\n13. Podľa názoru ústavného súdu výklad ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku, ktorý si osvojil krajský súd, treba považovať za arbitrárny (svojvoľný),\npretože z druhej vety citovaného ustanovenia je nepochybné, že povinnosť vyčísliť trovy\nkonania najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia má iba ten účastník\nkonania, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania. Pri výklade zastávanom krajským\nsúdom by uvedené ustanovenie muselo byť formulované v tom zmysle, že povinnosť vyčísliť\ntrovy konania má ten účastník, ktorý ich náhradu požaduje, teda bez zreteľa na to, či mu\nboli trovy aj prisúdené.\nTreba tiež dodať, že rovnako vykladá uvedené ustanovenie aj najvyšší súd, ako to\nvyplýva z odôvodnenia jeho uznesenia sp. zn. 3 Cdo 354/2014 zo 14. januára 2015, ktorým\nodmietol dovolanie sťažovateľa z procesných dôvodov.\nVzhľadom na dosiaľ uvedené preto ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej\nveci došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa vlastniť majetok a na súdnu ochranu\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a na\nmajetok podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu (bod 1 výroku nálezu).\n14. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie\nzruší.\n\n10\n\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nVychádzajúc z citovaných ustanovení, ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu\nč. k. 25 Co 224/2013­64 z 30. októbra 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\nKrajský súd bude v ďalšom konaní viazaný vysloveným právnym názorom ústavného\nsúdu.\n15. Sťažovateľ požadoval priznať náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia\nadvokátom v celkovej výške 533,58 €.\nÚstavný súd nemohol priznať sťažovateľovi náhradu trov konania napriek tomu, že\nbol v konaní nepochybne úspešný. Je to tak preto, že sťažovateľ náhradu trov výslovne\npožadoval od najvyššieho súdu, hoci sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu najvyššieho\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 354/2014 a jeho uznesením zo 14. januára 2015\nbola ešte v rámci predbežného prerokovania sťažnosti odmietnutá pre zjavnú\nneopodstatnenosť. Preto vôbec neprichádzalo do úvahy zaviazať na náhradu trov najvyšší\nsúd.\n16. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. septembra 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "25Co/224/2013", "guid": "36aaf29c-c5ff-4cd3-bb18-1e22df559b8f:bec9d954-e889-41d3-b61f-532581eb82b7", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:165e4285-6eae-4769-877a-1847ce29869c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.735.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 735/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 735/2014 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.735.2014.1"}, {"guid": "ussr:f7103ab0-4ed9-4dd2-8d60-38098094bada", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2014 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2014.1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "36aaf29c-c5ff-4cd3-bb18-1e22df559b8f:bec9d954-e889-41d3-b61f-532581eb82b7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4113203428.1", "spisova_znacka": "25Co/224/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/224/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4113203428.1"}], "citovane_v": [{"guid": "a15c1d99-4a13-457b-8bd0-1ea5085fd2d8:42a78d2e-4e3e-4664-b8aa-650720194f28", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4113203428.2", "spisova_znacka": "6Co/558/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/558/2015 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4113203428.2"}]}