{"guid": "ussr:89394539-c8e6-4617-804f-bfe0a49a279f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.285.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2015 z 3. 9. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 285/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.285.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-09-03", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/89394539-c8e6-4617-804f-bfe0a49a279f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.285.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.285.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.285.2015.2/text", "citacie_n": 28, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 285/2015­73\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti EKOTEZ\nSLOVAKIA spol. s r. o. v likvidácii, Tekovská 17, Zlaté Moravce, právne zastúpenej\nadvokátom JUDr. Jurajom Bizoňom, Advokátska kancelária BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o.,\nHviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Ncb 6/2014 a jeho\nuznesením z 15. júla 2014 a takto\nrozhodol:\n1. Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Ncb 6/2014 a jeho\nuznesením z 15. júla 2014 p o r u š i l\n\nzákladné právo spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA\n\nspol. s r. o. v likvidácii, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jej právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA spol. s r. o. v likvidácii, p r i z n á v a úhradu\ntrov právneho zastúpenia advokátom v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur\na deväťdesiat centov), ktorú\n\nje\n\nKrajský súd v Nitre\n\npovinný\n\nvyplatiť na účet\n\nAdvokátskej kancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti nálezu.\n\n3. Sťažnosti spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA spol. s r. o. v likvidácii, v časti\npožadujúcej zrušenie uznesenia Krajského súd v Nitre č. k. 15 Ncb 6/2014­1355 z 15. júla\n2014 a vrátenie veci na ďalšie konanie n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 285/2015­35 z 30. apríla 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti\nEKOTEZ SLOVAKIA spol. s r. o. v likvidácii, Tekovská 17, Zlaté Moravce (ďalej len\n„sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 15 Ncb 6/2014 a jeho uznesením z 15. júla 2014.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka v podaní z 30. júna 2015\na krajský súd vo vyjadrení z 19. júna 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho\npojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje ako žalobkyňa v konaní vedenom\nOkresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 27 Cb 106/2008 o zaplatenie\nsumy 207 267,05 € proti žalovaným\n\n,\n\n,\n\n,\n\na spoločnosti SIGNOS s. r. o. (spolu ďalej len „žalovaní“). Zákonnou\nsudkyňou na okresnom súde je JUDr. M\n\n2\n\nK\n\n(ďalej len „sudkyňa“).\n\nPodstatou konania pred okresným súdom je podľa sťažovateľky skutočnosť, že\nžalovaní začali v priebehu roku 2004 odčerpávať zisk a aktíva sťažovateľky, teda ju tzv.\n„tunelovali“. Konali takto do konca roka 2006, teda do momentu, keď sťažovateľka vstúpila\ndo likvidácie. Súčasne v tomto období žalovaní financovali z majetku sťažovateľky kúpu\na užívanie nových luxusných motorových vozidiel a uhrádzali náklady na ďalšiu\nadministratívnu a personálnu činnosť ich rodinnej spoločnosti. Podľa sťažovateľky jej tak\nspôsobili škodu najmenej vo výške požadovanej v žalobe.\nSťažovateľka 24. apríla 2014 doručila okresnému súdu výzvu na vstup\n(ďalej len „vedľajší účastník“) ako vedľajšieho účastníka do konania. Tento je\nvlastníkom obchodného podielu sťažovateľky a má byť vedľajším účastníkom z viacerých\nhmotnoprávnych dôvodov uvedených vo výzve. Okresný súd a rovnako aj žalovaní sa s tým\nstotožnili, v dôsledku čoho 28. apríla 2014 okresný súd rozhodol zaslať výzvu sťažovateľky\nz 24. apríla 2014 vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajší účastník výzvu akceptoval a vstúpil do\nkonania na strane sťažovateľky.\nVedľajší účastník 9. júna 2014 poveril svojím právnym zastupovaním v konaní\nAdvokátsku kanceláriu J\n\n& Partners, s. r. o.,\n\n„dr. J\n\npožiadal pre nedostatok času na prípravu o odročenie\n\n“). Dr. J\n\npojednávania, ktoré sa konalo 10. júna 2014. V tento deň sa dr. J\n\n(ďalej len\nsúčasne dozvedel,\n\nže vec súdi jeho bývalá manželka. Vedľajší účastník pri výbere svojho právneho zástupcu\no uvedenej skutočnosti nevedel, keďže sudkyňa si po rozvode zmenila priezvisko a nebolo\ntak možné bez ďalších informácií identifikovať ich rodinný vzťah.\nNásledne sudkyňa napriek žiadosti o odročenie pojednávania 10. júna 2014\npojednávala. Počas pojednávania sa radila s právnymi zástupcami žalovaných o tom, či je\npojednávanie nutné odročiť a aký ďalší termín pojednávania by im v takom prípade\nvyhovoval. Právni zástupcovia žalovaných vyvíjali na sudkyňu tlak a žiadali ju, aby vo veci\nbezodkladne rozhodla. Likvidátorka, ktorá v mene sťažovateľky koná, preto zostala\nprekvapená, keď zo zápisnice o pojednávaní zistila, že právny zástupca žalovaných uviedol:\n„... v prípade odročenia pojednávania dôjde k vzneseniu námietky zaujatosti zo strany PZ\n3\n\nvedľajšieho účastníka voči zákonnej sudkyni. Ak sa tak stane, tak využijeme možnosť riešiť\nvec aj pred disciplinárnou komisiou SAK.“ Právny zástupca sťažovateľku informoval, že\nprávny zástupca žalovaných navyše uviedol, že podľa jeho názoru bude námietka zaujatosti\npodaná z dôvodu rodinného vzťahu medzi dr. J\n\na sudkyňou. Právny zástupca\n\nžalovaných sa teda nielen otvorene a priamo na pojednávaní vyhrážal právnemu zástupcovi\nsťažovateľky a vyvíjal tlak na sudkyňu, aby vedľajšiemu účastníkovi odňala procesné práva,\nale súčasne prezradil novú informáciu, teda že dôverne pozná osobný život sudkyne, keď\nuviedol, že dr. J\n\nje jej bývalým manželom. Právny zástupca žalovaných takto\n\nreagoval spontánne okamžite potom, ako zistil, kto zastupuje vedľajšieho účastníka. Je teda\nzrejmé, že informáciou o osobných vzťahoch sudkyne disponoval počas celého konania.\nSťažovateľka, ale ani vedľajší účastník takúto vedomosť dovtedy nemali.\nV nadväznosti na uvedenú situáciu považuje sťažovateľka za preukázané, že žalovaní,\nresp. ich právni zástupcovia, majú so sudkyňou osobný vzťah, keďže disponujú dokonca\nosobnými informáciami o tom, kto sú jej bývalí partneri.\nSťažovateľka 24. júna 2014 podala námietku zaujatosti proti sudkyni. Dôvodom\nnámietky bola existencia predchádzajúceho manželského vzťahu medzi sudkyňou\na dr. J\n\n, teda osobného vzťahu presahujúceho bežný rámec profesionálneho vzťahu\n\nsudcu a advokáta. Skutočnosť, že sa sudkyňa a dr. J\n\nrozviedli, znamená, že sú medzi\n\nnimi negatívne emócie, lebo inak by nemali na rozvod dôvod. Sťažovateľka vyzvala\nvedľajšieho účastníka na vstup do konania na svojej strane, aby tak získala v konaní\nsilnejšie postavenie. Pokiaľ je však sudkyňa v negatívnom osobnom porozvodovom vzťahu\ns dr. J\n\n, budú tak v značnom rozsahu poškodené predovšetkým práva sťažovateľky\n\nako žalobkyne.\nNámietku zaujatosti podal aj dr. J\n\n, ktorý navyše uviedol, že so sudkyňou majú\n\nspoločnú dcéru a sú medzi nimi mimoriadne negatívne vzťahy, keďže sudkyňa podala naňho\ntrestné oznámenie, a to len niekoľko týždňov pred pojednávaním konaným 10. júna 2014.\n\n4\n\nSudkyňa sa k námietke vyjadrila 3. júla 2014. Uviedla, že sa necíti zaujatá, nemá\nžiadny vzťah k prerokovávanej veci, účastníkom konania a ani k ich právnym zástupcom.\nSúčasne však uviedla, že bola manželkou dr. J\n\n, manželstvo bolo rozvedené\n\nrozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. marca 2010, na spoločnej adrese\ns dr. J\n\nsa nezdržiava asi päť rokov. Neudržiava s ním žiadny kontakt a nemá\n\nk nemu žiadny vzťah. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nmedzi nimi vedené nebolo. V rozvodovom rozsudku bola dr. J\n\nuložená\n\nvyživovacia povinnosť na maloletú dcéru, a keďže si túto povinnosť dobrovoľne neplnil,\nsudkyňa oznámila túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.\nSťažovateľka zastáva názor, že ak sudkyňa napriek uvedeným objektívnym faktom\ntvrdí, že k dr. J\n\nnemá žiadny vzťah, toto tvrdenie nemôže byť pravdivé, a to tak\n\nz hľadiska ňou uvádzaných objektívnych skutočností, ako aj z hľadiska schopností ľudskej\npsychiky.\nVo vyjadrení sudkyne sa ďalej uvádza, že pojednávanie, ktoré sa malo konať 10. júna\n2014, bolo odročené na žiadosť dr. J\n\n. Toto tvrdenie je podľa sťažovateľky\n\nnepravdivé. Fakt, že sa pojednávanie konalo napriek žiadosti dr. J\n\no jeho\n\nodročenie, je len demonštrovaním skutočnosti, že sudkyňa počas pojednávania 10. júna\n2014 odňala vedľajšiemu účastníkovi jeho procesné práva, čím de facto preukázala svoju\nzaujatosť voči dr. J\n\n, dôsledkom čoho je neschopnosť viesť pojednávanie v súlade\n\nso zákonnou úpravou.\nKrajský súd uznesením č. k. 15 Ncb 6/2014­1355 z 15. júla 2014 vyslovil, že\nsudkyňa nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci. Uznesenie krajského súdu\nbolo sťažovateľke doručené 8. septembra 2014.\nPodľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej označených práv podľa ústavy,\nlistiny a dohovoru.\n\n5\n\nSťažovateľka považuje uznesenie krajského súdu predovšetkým za nepreskúmateľné.\nTento bez relevantného odôvodnenia len konštatoval, že dr. J\n\na sudkyňa sú bývalými\n\nmanželmi, majú spoločné dieťa, nemajú vyporiadané majetkovoprávne vzťahy a vyživovaciu\npovinnosť k dieťaťu. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že sudkyňa podala na dr. J\ntrestné oznámenie, hoci ide o nespornú skutočnosť, ale ani s tým, že obaja majú\nzaregistrovanú rovnakú adresu trvalého bydliska. Neidentifikoval ani to, čo znamená stav\n„bežný v porozvodovom období“.\nKrajský súd podľa sťažovateľky neodôvodnil ani to, prečo sa odklonil od\nstabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je\nneprípustné, aby v jednom konaní vystupovali bývalí manželia v postavení sudca a právny\nzástupca, resp. účastník konania (1 Nc 65/2011).\nĎalej krajský súd podľa názoru sťažovateľky ani čiastočne nevysvetlil, prečo\npovažuje vzťahy medzi dr. J\n\na sudkyňou za neutrálne, a to s prihliadnutím na\n\ntrestné konanie vyplývajúce z ich spoločných osobných vzťahov. V rozpore s tým krajský\nsúd navyše zmätočne tvrdí, že na vznik pochybností o zaujatosti sudkyne je potrebné\npreukázanie aktívneho alebo pasívneho negatívneho postoja sudkyne k dr. J\n\n.\n\nPodľa názoru sťažovateľky akýkoľvek vzťah v porozvodovom období, či už\nneštandardný, alebo bežný je relevantným dôvodom na závažné pochybnosti o zaujatosti\nsudkyne voči účastníkom konania a ich právnym zástupcom.\nUznesenie krajského súdu je podľa presvedčenia sťažovateľky svojvoľné (arbitrárne).\nJe to dané tým, že krajský súd zatajil svoje myšlienkové pochody a úvahy a namiesto\nrelevantného odôvodnenia iba stručne uviedol, že zo subjektívneho vyjadrenia sudkyne\nnevyplýva antagonistický vzťah voči dr. J\n\n, ktorý by vzbudzoval pochybnosti\n\no možnosti konať vo veci nezaujato a zákonne rozhodnúť. Okrem toho podľa názoru\nkrajského súdu malo byť povinnosťou dr. J\nprávo na slobodný výber právneho zástupcu.\n\n6\n\nuprieť vedľajšiemu účastníkovi jeho\n\nAj keď sa sudkyňa vyjadrila tak, že sa necíti byť zaujatá, bolo nutné posúdiť, či sú\nobjektívne oprávnené pochybnosti sťažovateľky o nezaujatosti sudkyne. Pritom pre\nvylúčenie sudkyne z konania stačila pochybnosť o jej nestrannosti. Účastník konania nemusí\ntotiž preukazovať zaujatosť sudcu.\nSťažovateľka poukázala aj na to, že krajský súd v závere uznesenia uviedol, že\ndr. J\n\nmal odmietnuť právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, keď sa dozvedel o tom,\n\nže vo veci koná jeho bývalá manželka. Pritom z dostupných tvrdení nevyplýva, že\ndr. J\n\nmal pri prevzatí právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vedomosť o tom,\n\nktorý konkrétny sudca vo veci rozhoduje. Súčasne sťažovateľka zdôrazňuje, že každý má\nprávo vybrať si právneho zástupcu, ku ktorému má dôveru. Precedens, ktorý sa snaží krajský\nsúd vytvoriť a podľa ktorého advokát by mal mať povinnosť odmietnuť zastupovanie klienta\nv prípade, že vo veci rozhoduje zaujatý sudca, je podľa sťažovateľky absolútne neprijateľný\na právne neudržateľný.\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva obchodnej spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA spol. s r. o.\nv likvidácii\n­ na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy(...) a podľa článku 36 ods. 1\nListiny(...),\n­ na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy(...) a článku 38 ods. 1\nListiny(...),\n­ na spravodlivý proces a na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa\nčlánku 6 ods. 1 Dohovoru(...),\nuznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.07.2014, sp. zn. 15Ncb/6/2014­1355\nporušené boli.\nII. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.07.2014, sp. zn. 15Ncb/6/2014­1355\nzrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\nIII. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti EKOTEZ\nSLOVAKIA spol. s r. o. v likvidácii trovy konania v sume 340,90 EUR na účet obchodnej\n\n7\n\nspoločnosti BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\nZ vyjadrenia žalovaných z 28. októbra 2014 doručeného ústavnému súdu 31. októbra\n2014 (vyjadrenie podali žalovaní spontánne a iniciatívne bez výzvy ústavného súdu, pozn.)\nvyplýva, že aj keď žalovaní nie sú účastníkmi konania vedeného ústavným súdom, považujú\nza potrebné písomne sa vyjadriť k sťažnosti. Sťažnosť je podľa žalovaných pokračovaním\nsnahy sťažovateľky o odňatie veci zákonnému sudcovi, čím dochádza k ďalšiemu\npredlžovaniu sporu. Sťažnosť obsahuje nepresné citácie, zavádzajúce, ale aj nepravdivé\ntvrdenia a účelový popis skutkového stavu. Sťažnosť bola podaná neoprávnenou osobu,\nkeďže sťažovateľka ju podala namiesto vedľajšieho účastníka, ktorý vlastnú lehotu na\nuplatnenie námietky zaujatosti sudkyne zmeškal. Konanie začalo 15. mája 2008 a trvá už\nviac ako šesť rokov. Jediným subjektom na strane žalobcu bola od začatia sporu do júna\n2014 sťažovateľka. Na pojednávaní konanom 20. marca 2014 sťažovateľka podľa\nustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku požiadala sudkyňu o predbežné\nprávne posúdenie veci. Keďže vyjadrenie sudkyne nebolo v súlade s očakávaniami\nsťažovateľky, pristúpila k „zmene taktiky“. Jej účelom malo byť odňatie veci sudkyni, resp.\njej pridelenie inému sudcovi. Na ďalšom pojednávaní 28. apríla 2014 sťažovateľka\noznámila, že jej konateľ má záujem vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane\nsťažovateľky. Pritom vedľajší účastník od začiatku sporu sa pojednávaní aktívne\nzúčastňoval. Tvrdenie, podľa ktorého žalovaní sa s týmto návrhom stotožnili, nezodpovedá\nskutočnosti. Mali pochybnosti o opodstatnenosti takéhoto návrhu, ale napriek tomu\nnenamietali, a to preto, aby vec nemusela byť postúpená krajskému súdu, čím by sa konanie\nzase predĺžilo. Ďalšie pojednávanie bolo odročené na 10. jún 2014. Deň predtým (teda\n9. júna 2014) vedľajší účastník oznámil, že za právneho zástupcu si zvolil dr. J\n\n.\n\nTento je „náhodou“ bývalým manželom sudkyne. Vedľajší účastník v skutočnosti 9. júna\n2014 nielen požiadal dr. J\n\no právne zastúpenie, ale dr. J\n\nzastupovanie aj\n\nprevzal, pričom splnomocnenie a žiadosť o odročenie pojednávania boli okresnému súdu\ndoručené toho istého dňa. Právny zástupca žalovaných v skutočnosti na pojednávaní\n10. júna 2014 uviedol, že predpokladá vznesenie námietky zaujatosti zo strany právneho\n8\n\nzástupcu vedľajšieho účastníka voči sudkyni v prípade, ak dôjde k odročeniu pojednávania\ns tým, že ak sa tak stane, potom bude využitá možnosť riešiť vec aj pred disciplinárnou\nkomisiou Slovenskej advokátskej komory. Nepravdivé, vymyslené a účelovo motivované je\ntvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého sa právny zástupca žalovaných mal vyhrážať právnemu\nzástupcovi sťažovateľky, vyvíjať tlak na sudkyňu a súčasne prezradiť, že dôverne pozná\nosobný život sudkyne. Námietka zaujatosti predložená sťažovateľkou vytýka jednak postup\nsudkyne v konaní, ale tiež namieta jej predchádzajúce manželstvo s právnym zástupcom\nvedľajšieho účastníka. Pritom platí, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti\nspočívajúce v jeho postupe v konaní alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Dôvodom\nvylúčenia sudcu nemôže byť ani jeho vyjadrenie v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku. Obsah zápisnice o pojednávaní z 10. júna 2014 usvedčuje\nsťažovateľku z vopred pripraveného plánu vylúčiť sudkyňu z konania nezákonným\nspôsobom. Zo zápisnice totiž nevyplýva ani zmienka o tom, z akého dôvodu by mala byť\nsudkyňa z konania vylúčená. Preto ak sťažovateľka, resp. jej likvidátorka, čítali zápisnicu\na vyvodili z nej záver, že dr. J\n\nje bývalým manželom sudkyne, mohli to takto\n\n„zistiť“ iba vtedy, ak túto informáciu vopred poznali. Nezodpovedá pravde tvrdenie, podľa\nktorého dôvod údajnej zaujatosti mal odznieť mimo zápisnicu. V súvislosti s námietkou\nzaujatosti vedľajšieho účastníka voči sudkyni je podstatné, že nebola podaná v zákonnej 15­\ndňovej lehote v zmysle § 15a ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže právny zástupca\nvedľajšieho účastníka, ktorý právne zastupovanie prevzal 9. júna 2014, sa najneskôr tento\ndeň mohol objektívne dozvedieť, kto je zákonným sudcom vo veci. Námietka bola podaná\naž 25. júla 2014, teda 1 deň po uplynutí zákonnej lehoty, a to elektronicky. Bola preto\npodaná oneskorene. Sťažovateľku nemožno považovať pre nedostatok príčinnej súvislosti za\nosobu oprávnenú namietať zaujatosť sudkyne, keďže dôvody zaujatosti vyvodzuje zo vzťahu\nmedzi právnym zástupcom vedľajšieho účastníka a sudkyňou. Existuje iba nízka\npravdepodobnosť, že by si vedľajší účastník zvolil právneho zástupcu bez toho, aby o tom\nvedel právny zástupca sťažovateľky. Sťažovateľke chýba na podanie sťažnosti aktívna\nlegitimácia. Postup sťažovateľky, ktorá podala námietku zaujatosti za vedľajšieho účastníka,\nsa dá jednoducho vysvetliť tým, že samotný účastník zmeškal lehotu na podanie námietky\nzaujatosti.\n9\n\nZ vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 687/15 z 19. júna 2015 doručeného\nústavnému súdu faxom toho istého dňa a poštou 24. júna 2015 vyplýva, že pri interpretácii\nustanovenia § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa príslušný senát riadil ústavným\nprávom účastníka konania na prejednanie veci pred nestranným súdom a zásadami prijatými\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), pričom zároveň\nprihliadol aj na ústavnú zásadu, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému\nsudcovi. Skutočnosť, že účastník zo svojho subjektívneho hľadiska cíti zaujatosť zákonného\nsudcu, nezakladá bez ďalšieho dôvod na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania\nveci, ak povaha okolností, z ktorých vyvodzuje možnosť vzniku pochybností o jeho\nnezaujatosti, nemôže z objektívneho hľadiska viesť k legitímnym pochybnostiam\no nestrannosti súdneho rozhodovania. Treba uviesť, že okresný súd nepostupoval spôsobom,\nktorý by mohol viesť k takýmto pochybnostiam. Krajský súd vychádzal z názoru, že ani\nbývalý manželský vzťah sudcu a právneho zástupcu účastníka konania a z neho prameniace\nnedorozumenia premietnuté do občiansko­právnej alebo obchodno­právnej roviny nemôžu\nbez ďalšieho ohroziť nestrannosť sudcu. Krajský súd vychádzal aj zo skutočnosti, že sudca\nmusí mať dostatok schopností ovládať svoje konanie vrátane sféry svojich vnútorných\npocitov. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od\núčastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci, je daná stupňom osobnej\na osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. Krajský súd skúmal námietku tak\nz hľadiska naplnenia subjektívnych kritérií, ako aj existencie objektívnych skutočností,\nso zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu, ako to už viackrát\njudikoval ESĽP. Táto judikatúra vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala\nna objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Znamená to, že\nnestrannosť možno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybností\nna nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. To, či krajský súd\ndostatočne a do všetkých podrobností vyhodnotil aj túto objektívnu stránku nestrannosti,\nponecháva predseda krajského súdu na posúdenie ústavnému súdu. Napokon ešte uvádza, že\nnálezom ústavného súdu č. k. II. ÚS 815/2014­36 z 1. apríla 2015 na základe sťažnosti\nvedľajšieho účastníka namietajúceho porušenie rovnakých základných práv v tom istom\n10\n\nkonaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 15 Ncb 6/2014 a jeho uznesením z 15. júla\n2014 bolo vyslovené porušenie základného práva vedľajšieho účastníka na súdnu ochranu.\nZ repliky právneho zástupcu sťažovateľky z 30. júna 2015 doručenej ústavnému súdu\n7. júla 2015, ktorou reaguje na vyjadrenie predsedu krajského súdu, vyplýva, že s jeho\nstanoviskom nesúhlasí. Predseda krajského súdu sa nezaoberal konkrétnymi námietkami\nuvedenými v sťažnosti. Iba vo všeobecnosti uvádza, že ani bývalý manželský vzťah sudcu\na právneho zástupcu účastníka konania a z neho prameniace nedorozumenia nemôžu bez\nďalšieho ohroziť nestrannosť sudcu, ktorý musí mať dostatok schopností ovládať svoje\nkonanie vrátane sféry svojich vnútorných pocitov. Krajský súd teda uvádza, že daný rodinný\na príbuzenský vzťah medzi sudkyňou a právnym zástupcom vedľajšieho účastníka považuje\nza absolútne neutrálny. Pritom ako podstata konania sa javí skutočnosť, či naozaj môže byť\nohrozená nestrannosť sudkyne, ktorá je v blízkom rodinnom zväzku s právnym zástupcom\nalebo účastníkom konania, navyše pokiaľ v tomto vzťahu dochádza k preukázateľnému\nvzniku sporov dokonca v trestno­právnej rovine. Podľa výkladu prezentovaného krajským\nsúdom nie je možné, aby bol akýkoľvek sudca zaujatý, pretože všetci sudcovia sú pripravení\nna výkon súdnictva tak, aby nikdy neboli ovplyvnení okolnosťami odlišnými od zákona.\nV skutočnosti však sudcovia napriek tomu, že majú byť morálnym a odborným vzorom\nspoločnosti, majú aj svoj osobný život ako všetci ostatní občania a tento ich ako každú\nľudskú bytosť ovplyvňuje. Nemožno súhlasiť ani s názorom, podľa ktorého nestrannosť\nnemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybností na nestrannosť\nsudcu, ho automaticky vylúči ako sudcu nestranného. Tento názor nerešpektuje\nrozhodovaciu prax ESĽP, ktorý dlhodobo uplatňuje tzv. teóriu zdania, podľa ktorej nestačí,\nže sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach\núčastníkov. Spravodlivosť totiž nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že je\nvykonávaná. Sudca sa má objektívne javiť v očiach účastníkov, že je nestranný a zároveň\nmusí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti.\nS poukazom aj na ustanovenie § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v prípade\nexistencie relevantných pochybností nie je možné v právnom štáte pripustiť, aby vo veci\nsamej rozhodoval ten sudca, v súvislosti s ktorým sú dané ako objektívne skutočnosti\n11\n\nexistencia bývalého manželského vzťahu, trvajúci rodičovský vzťah k maloletému dieťaťu,\nnevyporiadané majetkové spory a podanie trestného oznámenia na právneho zástupcu\njedného z účastníkov konania.\nÚstavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. II. ÚS 285/2015­35 z 30. apríla 2015,\nvyjadrenie predsedu krajského súdu, ako aj repliku sťažovateľky aj žalovaným, aby sa aj\nmohli vyjadriť vo veci samej, keďže rozhodnutím ústavného súdu by aj oni mohli byť\ndotknutí na svojich právach.\nZo spoločného vyjadrenia žalovaných z 24. júna 2015 doručeného ústavnému súdu\n29. júla 2015 vyplývajú v zásade rovnaké skutočnosti a názory, aké uviedli žalovaní už\nvo svojom spontánne podanom vyjadrení z 28. októbra 2014. Ďalej uvádzajú, že krajský súd\nsprávne poukazuje na to, že dr. J\n\n9. júna 2014 musel mať vedomosť o osobe\n\nzákonného sudcu vo veci a v prípade pochybnosti o nezaujatosti sudkyne voči jeho osobe\nmohol právne zastúpenie vedľajšieho účastníka neprijať. Bez hlbšieho právneho významu je\nstanovisko sťažovateľky popisujúce akúsi povinnosť preberať právne zastúpenia. Možno\nzhrnúť, že vedľajší účastník si mohol právneho zástupcu zvoliť a týmto mohol byť aj\ndr. J\n\n. Rovnako dr. J\n\nmal nespochybniteľné právo zastupovanie neprijať.\n\nAk sa však rozhodol, že ho prevezme, potom bol povinný rešpektovať sudkyňu náhodne\nvybranú v zmysle rozvrhu práce. Napokon žalovaní opätovne poukazujú na to, že\nsťažovateľku nemožno považovať za aktívne legitimovanú a jej sťažnosť mala byť\nodmietnutá ako podanie neoprávnenej osoby. Navrhujú preto sťažnosť ako nedôvodnú\nodmietnuť.\nII.\nZ námietky zaujatosti žalobkyne voči sudkyni zo 17. júna 2014 doručenej okresnému\nsúdu 24. júna 2014 vyplýva, že sudkyňa sa počas pojednávania konaného 10. júna 2014\nzačala radiť s právnymi zástupcami žalovaných o tom, či je pojednávanie nutné odročiť. Títo\nna ňu vyvíjali tlak a žiadali ju, aby vo veci bezodkladne rozhodla, pretože v opačnom\n\n12\n\nprípade bude podaná námietka zaujatosti. Po prečítaní zápisnice z pojednávania zostala\nlikvidátorka sťažovateľky šokovaná zistením, že právny zástupca žalovaných predpokladá\nvznesenie námietky zaujatosti právnym zástupcom vedľajšieho účastníka voči sudkyni, ak\ndôjde k odročeniu pojednávania, pričom ak sa tak stane, tak právny zástupca využije\nmožnosť riešiť vec aj pred disciplinárnou komisiou Slovenskej advokátskej komory. Právny\nzástupca sa teda nielen otvorene a priamo na pojednávaní vyhrážal právnemu zástupcovi\nsťažovateľky, ale súčasne prezradil novú informáciu, teda že dôverne pozná osobný život\nsudkyne, keď uviedol, že dr. J\n\nje jej bývalým manželom. Právny zástupca\n\nžalovaných reagoval spontánne okamžite potom, ako zistil, kto zastupuje vedľajšieho\núčastníka. Je preto zrejmé, že informáciou o osobných vzťahoch sudkyne disponoval počas\ncelého konania. Naproti tomu vedľajší účastník, ale ani likvidátorka sťažovateľky túto\nvedomosť dovtedy nemali, keďže to nenaznačovalo ani priezvisko sudkyne, ktorá si po\nrozvode neponechala priezvisko bývalého manžela, čo evokuje negatívne okolnosti ich\nrozvodu. Vzhľadom na uvedenú situáciu je preukázané, že žalovaní, resp. ich právni\nzástupcovia majú so sudkyňou osobný vzťah, keďže dokonca disponujú intímnymi\ninformáciami o tom, kto sú jej bývalí partneri. Do momentu, keď právny zástupca\nžalovaných začal hovoriť o podaní námietky zaujatosti, nemala likvidátorka sťažovateľky\no tomto blízkom vzťahu vedomosť a sudkyňa nikdy neuviedla, že je vo veci zaujatá.\nNámietku\n\nzaujatosti\n\nvznáša\n\nsťažovateľka\n\npredovšetkým\n\nz\n\ndôvodu\n\nexistencie\n\npredchádzajúceho manželského vzťahu medzi sudkyňou a právnym zástupcom vedľajšieho\núčastníka dr. J\n\n. Nepochybne ide o osobný vzťah, ktorý presahuje bežný rámec\n\nprofesionálneho vzťahu sudcu a advokáta. Skutočnosť, že sa sudkyňa a dr. J\nrozviedli, znamená, že sú medzi nimi negatívne emócie. Sťažovateľka vyzvala vedľajšieho\núčastníka na vstup do konania na svojej strane preto, aby získala v konaní silnejšie\npostavenie. Ak je však sudkyňa v negatívnom osobnom porozvodovom vzťahu s právnym\nzástupcom vedľajšieho účastníka, budú tak predovšetkým v značnom rozsahu poškodené\npráve práva sťažovateľky.\nZ vyjadrenia sudkyne k námietkam zaujatosti sťažovateľky a vedľajšieho účastníka\nz 3. júla 2014 vyplýva, že sa vo veci necíti zaujatá, nemá žiadny vzťah k prerokovávanej\n13\n\nveci, účastníkom konania a ani k ich právnym zástupcom. Je pravdou, že bola manželkou\ndr. J\n\n, ktorý 9. júna 2014 prevzal zastupovanie vedľajšieho účastníka na strane\n\nsťažovateľky. Manželstvo sudkyne s dr. J\n26. marca 2010. Na spoločnej adrese v N\n\nbolo rozvedené s právoplatnosťou dňom\nsa nezdržiava asi päť rokov. S dr. J\n\nneudržiava žiadny (písomný, telefonický, osobný) kontakt. Nemá k nemu žiadny vzťah.\nO vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov konanie vedené nebolo.\nV rozvodovom rozsudku bola dr. J\n\nuložená vyživovacia povinnosť na (v tom čase\n\nmaloletú) dcéru. Keďže si zákonnú povinnosť dobrovoľne neplnil, sudkyňa oznámila túto\nskutočnosť orgánom činným v trestnom konaní. K ostatným údajom uvedeným\nv námietkach sa nevyjadruje. Sú irelevantné a nepravdivé.\nZ uznesenia krajského súdu č. k. 15 Ncb 6/2014­1355 z 15. júla 2014 vyplýva, že\nsudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod\nsp. zn. 27 Cb 106/2008. Podľa názoru krajského súdu skutočnosti súvisiace s konaním\npojednávania 10. júna 2014 spočívajú v okolnostiach a postupe sudkyne v prerokúvanej\nveci, a preto v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nie sú\ndôvodom na vylúčenie sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci. Na tieto skutočnosti preto\nkrajský súd neprihliadal. Vychádzajúc z argumentácie podaných námietok zaujatosti\nv súvislosti s existenciou bývalého manželského vzťahu dr. J\n\nso sudkyňou,\n\nnedoriešených majetkoprávnych vzťahov, ako aj vyživovacej povinnosti k maloletej dcére,\nnemožno bez ďalšieho, a to bez preukázania aktívneho alebo pasívneho negatívneho postoja\nsudkyne k dr. J\n\n, ktorý by mohol mať vplyv na jej konanie v prerokúvanej veci,\n\ndospieť k záveru, že sú dôvody na vylúčenie sudkyne z prerokúvania a rozhodovania veci.\nSudkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na skutkový stav, ktorý možno považovať za bežný\nv porozvodovom období, pričom z jej vyjadrenia nevyplýva antagonistický vzťah voči dr.\nJ\n\nvzbudzujúci pochybnosti o jej možnosti ďalej konať vo veci nezaujato\n\na zákonne rozhodnúť. Krajský súd poukazuje aj na skutočnosť, že v čase prevzatia právneho\nzastúpenia vedľajšieho účastníka dr. J\n\n9. júna 2014 tento musel mať vedomosť, kto\n\nje zákonným sudcom v prerokúvanej veci a v prípade pocitu pochybnosti o nezaujatosti\nsudkyne voči jeho osobe mohol právne zastúpenie vedľajšieho účastníka neprijať.\n14\n\nZ nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 815/2014­36 z 1. apríla 2015 vyplýva, že bolo\nporušené základné právo vedľajšieho účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 15 Ncb 6/2014 z 15. júla 2014. Uznesenie\nkrajského súdu sp. zn. 15 Ncb 6/2014 z 15. júla 2014 bolo zrušené a vec mu bola vrátená na\nďalšie konanie. Vo zvyšnej časti nebolo sťažnosti vyhovené. Podľa názoru ústavného súdu\nkrajský súd nepovažoval za potrebné overiť si charakter a intenzitu vzájomných vzťahov\nmedzi sudkyňou a dr. J\n\n, a tým prispieť k odstráneniu pochybností o nezaujatosti\n\nsudkyne aj z objektívneho hľadiska. V posudzovanom prípade nedal krajský súd\nv odôvodnení uznesenia uspokojivú odpoveď na kľúčovú otázku nastolenú vedľajším\núčastníkom ako sťažovateľom v ním vznesenej námietke zaujatosti, či medzi jeho právnym\nzástupcom a sudkyňou existuje taký vzťah, ktorý by objektívne mohol spochybňovať jej\nnezaujatosť (nestrannosť). Odpoveď na túto otázku môže ústavne akceptovateľným\nspôsobom krajský súd sformulovať až po doplnení dokazovania. Po vrátení veci na ďalšie\nkonanie bude úlohou krajského súdu v rámci opätovného prerokovania veci doplniť\ndokazovanie a na základe náležite zisteného skutkového stavu vo veci rozhodnúť tak, aby\nv uznesení o vylúčení, resp. nevylúčení zákonnej sudkyne boli uvedené relevantné dôvody\nna jej vylúčenie, resp. nevylúčenie.\nPodľa zistenia ústavného súdu krajský súd dosiaľ nerozhodol opätovne o námietke\nzaujatosti sudkyne podanej vedľajším účastníkom, a to potom, ako nálezom ústavného súdu\nč. k. II. ÚS 815/2014­36 z 1. apríla 2015 bolo uznesenie krajského súdu sp. zn.\n15 Ncb 6/2014 z 15. júla 2014 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n15\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o\nakomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nPodľa sťažovateľky sudkyňu nemožno považovať za nezaujatú a nestrannú vzhľadom\nna preukázaný negatívny porozvodový vzťah medzi ňou a dr. J\n\nako právnym\n\nzástupcom vedľajšieho účastníka. O kvalite tohto vzťahu svedčí skutočnosť, že sudkyňa\npodala na dr. J\n\n16\n\ntrestné oznámenie.\n\nKrajský súd aj žalovaní sú presvedčení, že uznesenie krajského súdu vrátane jeho\nodôvodnenia obstojí. Kým podľa krajského súdu bývalý manželský vzťah sudkyne\na právneho zástupcu účastníka konania a z neho prameniace nedorozumenia nemôžu bez\nďalšieho ohroziť nestrannosť sudkyne, žalovaní akcentujú názor, podľa ktorého sťažovateľka\nnebola aktívne legitimovaná námietku zaujatosti sudkyne podať, keďže sa táto opiera o jej\nvzťah k právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.\nDoterajšiu relevantnú judikatúru ústavného súdu k problematike práva účastníka\nkonania na nezaujatého a nestranného sudcu možno zhrnúť takto:\nZ čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva právo účastníka súdneho\nkonania na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať\na rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne,\nžiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné\npre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké\npríležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má\nprávomoc o nich rozhodnúť (m. m. II. ÚS 71/97, III. ÚS 24/05, IV. ÚS 38/09). Obsahom\npráva na prerokovanie veci pred nestranným súdom však nie je povinnosť súdu vyhovieť\nnávrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prerokovávania\na rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci\nnestranným súdom je len povinnosť súdu ústavne akceptovateľným spôsobom prerokovať\nkaždý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia\nveci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (m. m. I. ÚS 73/97).\nZákladné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je\nv občianskom súdnom konaní garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu\nz ďalšieho prejednávania a rozhodovania predmetnej veci pre zaujatosť. Z uvedeného\ndôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe\nnávrhu samotného sudcu. Podrobnosti o rozhodovaní súdu o námietkach zaujatosti upravuje\nObčiansky súdny poriadok v § 14 až § 17.\n\n17\n\nNestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)\na straníckosti. V judikatúre ESĽP, na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu,\nsa rozlišuje posudzovanie nestrannosti podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe\nosobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa\nobjektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola\nz tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, IV. ÚS 38/09).\nNestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,\nresp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý\nmohol byť. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť\njeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne\nfunkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám\nkonania, k ich právnym zástupcom, k svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani\nna tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v tom zmysle, že sa vnútorne necíti\nbyť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností,\nktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach účastníkov konania a verejnosti\n(m. m. III. ÚS 24/05, III. ÚS 198/09).\nObjektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,\nale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania,\npodľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký javiť aj\nobjektívne v očiach účastníkov konania. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa\nmusí aj javiť, že má byť vykonávaná (rozsudok ESĽP vo veci Delcourt v. Belgicko\nzo 17. 1. 1970). V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý\nsudca, u ktorého existuje opodstatnená obava, že nie je celkom nestranný, pretože v stávke\nje dôveryhodnosť, ktorú musí súdna moc vzbudzovať v demokratickej spoločnosti a hlavne\nu účastníkov konania (rozsudok ESĽP vo veci Piersack v. Belgicko z 21. 9. 1982, obdobne\nrozsudok ESĽP vo veci Padovani v. Taliansko z 26. 2. 1993, m. m. tiež napr. nález\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 38/09).\n\n18\n\nPri aplikácii už uvedených všeobecných záverov na danú vec treba z pohľadu\nústavného súdu predovšetkým po skutkovej stránke konštatovať, že podstatou námietky\nzaujatosti podanej sťažovateľkou a doručenej okresnému súdu 24. júna 2014 je existencia\npredchádzajúceho manželského vzťahu medzi sudkyňou a právnym zástupcom vedľajšieho\núčastníka, následne ich rozvod a z neho vyplývajúce negatívne emócie. Námietku zaujatosti\npodal aj dr. J\n\nv zastúpení vedľajšieho účastníka (okresnému súdu bola doručená\n\n25. júna 2014), ktorý uviedol, že so sudkyňou majú spoločnú dcéru a sú medzi nimi\nmimoriadne negatívne vzťahy, keďže sudkyňa podala naňho trestné oznámenie, a to len\nniekoľko týždňov pred pojednávaním konaným 10. júna 2014. Sudkyňa vo vyjadrení\nk podaným námietkam zaujatosti z 3. júla 2014 uviedla, že sa necíti zaujatá a nemá žiadny\nvzťah k prerokovávanej veci, účastníkom konania a ani k právnym zástupcom. Bola\nmanželkou dr. J\ns dr. J\n\n, manželstvo bolo rozvedené v roku 2010, neudržiava\n\nžiadny kontakt a nemá k nemu žiadny vzťah. Keďže dr. J\n\ndobrovoľne neplnil súdom určenú vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru, oznámila túto\nskutočnosť orgánom činným v trestnom konaní. Ústavný súd nálezom č. k. II. ÚS 815/2014­\n36 z 1. apríla 2015 vyslovil porušenie základného práva vedľajšieho účastníka na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jeho práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 15 Ncb 6/2014\nz 15. júla 2014 s tým, že toto uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nPodľa názoru ústavného súdu sa krajský súd vo svojom uznesení č. k.\n15 Ncb 6/2014­1355 z 15. júla 2014 v podstate zaoberal iba hodnotením subjektívneho\nstanoviska sudkyne o tom, že sa necíti byť zaujatá. V tejto súvislosti dospel k záveru, podľa\nktorého stanovisko sudkyne obstojí, pretože, vychádzajúc z argumentácie podaných\nnámietok zaujatosti, nemožno bez ďalšieho (bez preukázania aktívneho alebo pasívneho\nnegatívneho postoja sudkyne k dr. J\n\n) dospieť k záveru, že sú dôvody na vylúčenie\n\nsudkyne z prerokúvania a rozhodovania veci.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že krajský súd opomenul vec posudzovať\nz objektívneho pohľadu. Nevzal dostatočne do úvahy, že sudca síce môže byť subjektívne\n\n19\n\nabsolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným\npochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, na jeho pomer k veci, účastníkom\nkonania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Inými slovami, neprihliadal na tzv. teóriu\nzdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale sa musí ako taký javiť aj\nobjektívne v očiach účastníkov konania.\nZa najmarkantnejší objektívny príznak považuje ústavný súd nespornú (aj sudkyňou\npotvrdenú) skutočnosť, podľa ktorej sudkyňa, ktorej manželstvo s právnym zástupcom\nvedľajšieho účastníka bolo rozvedené, podala na právneho zástupcu vedľajšieho účastníka\ntrestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti voči spoločnej maloletej dcére.\nZa takéhoto stavu sa sudkyňa podľa názoru ústavného súdu nemôže z objektívneho hľadiska\njaviť v očiach sťažovateľky ako nezaujatá a nestranná, a to tým viac, že vedľajší účastník,\nktorého právne zastupuje bývalý manžel sudkyne, vystupuje v konaní na strane sťažovateľky\nako žalobkyne.\nNa uvedených záveroch nič nemenia námietky uplatnené žalovanými. Ide najmä\no ich názor, podľa ktorého sťažovateľka nie je vecne aktívne legitimovaná namietať zaujatosť\nsudkyne z dôvodu jej vzťahu k právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka. Žalovaní vlastne\ntvrdia, že na základe použitého argumentu je na podanie námietky zaujatosti vecne aktívne\nlegitimovaný vedľajší účastník.\nUvedené stanovisko žalovaných nemožno akceptovať. Ako to už bolo konštatované,\nvedľajší účastník vstúpil do konania na strane sťažovateľky ako žalobkyne, a preto\nsťažovateľka a vedľajší účastník majú záujem na dosiahnutí rovnakého výsledku.\nĎalšie námietky žalovaných (údajne oneskorene podaná námietka zaujatosti\nzo strany vedľajšieho účastníka, údajná vedomosť dr. J\n\nv momente prevzatia\n\nzastupovania, že danú právnu veci rieši jeho bývalá manželka, otázka správnosti či\nnesprávnosti postupu dr. J\n\n, keď zastupovanie prevzal napriek skutočnosti, že vec\n\nsúdi jeho bývalá manželka) nie sú z pohľadu rozhodovania krajského súdu o námietke\n\n20\n\nzaujatosti podanej sťažovateľkou nijako relevantné, pretože sa týkajú námietky podanej\nvedľajším účastníkom.\nVzhľadom na všetky uvedené argumenty došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jej\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nZároveň to znamená, že už nie je potrebné osobitne sa zaoberať namietaným\nporušením základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\na čl. 38 ods. 1 listiny.\nSťažovateľka požadovala náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume\n340,90 €.\nÚstavný súd zistil, že správne by sťažovateľke patrila náhrada trov v celkovej výške\n518,76 €, a to za 2 úkony právnych služieb v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia\na sťažnosť) po 134 €, za 1 úkon právnych služieb v roku 2015 (replika na vyjadrenie\nkrajského súdu) vo výške 139,83 €, ako aj režijný paušál 2­krát po 8,04 € a 1­krát 8,39 €,\nale tiež daň z pridanej hodnoty vo výške 86,46 €. Nebolo však možné priznať sťažovateľke\nnáhradu trov v sume prevyšujúcej čiastku ňou požadovanú, a preto bola priznaná suma\n340,90 € (bod 2 výroku nálezu).\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení v zásade prichádzalo do úvahy, aby ústavný súd\nzrušil uznesenie krajského súdu č. k. 15 Ncb 6/2014­1355 z 15. júla 2014 a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n21\n\nVzhľadom na to, že citované uznesenie krajského súdu, ktorým tento rozhodol uno\nactu tak o námietke zaujatosti podanej sťažovateľkou, ako aj o námietke zaujatosti podanej\nvedľajším účastníkom, ústavný súd zrušil už nálezom č. k. II. ÚS 815/2014­36 z 1. apríla\n2015 na základe sťažnosti podanej vedľajším účastníkom, nebolo možné vyhovieť sťažnosti\nv časti, v ktorej sa sťažovateľka domáhala zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie (bod 3 výroku nálezu).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou\nrozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. septembra 2015\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "sudca-zákonný", "sudca-nestrannosť", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:01decafb-f6db-4122-9bdb-850c11aecd2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.815.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 815/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 815/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.815.2014.1"}, {"guid": "ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/09 z 16. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205"}, {"guid": "ussr:7a61791e-d303-4fec-b17f-5bb87b0d8183", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a61791e-d303-4fec-b17f-5bb87b0d8183"}, {"guid": "ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 513, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5742c437-6f33-409d-879a-b7faf5c44406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.457.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 457/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 457/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.457.2026.1"}, {"guid": "ussr:41686da8-8a9c-4296-9bb1-24480ace2be6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.48.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 48/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/2025 z 30. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.48.2025.1"}, {"guid": "ussr:2e0f4c02-aed7-4ba4-98da-b874834a7e3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.710.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 710/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 710/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.710.2024.1"}, {"guid": "ussr:2d58d91a-18ac-49bf-87cf-5cf0d0db07c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.706.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 706/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 706/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.706.2024.1"}, {"guid": "ussr:9e198f20-7ddc-4dbd-b091-b0254a980f6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.79.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 79/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/2024 z 23. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.79.2024.2"}, {"guid": "ussr:aa0992ff-7d63-4876-a3bb-667ed19c4593", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.206.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2023 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.206.2023.1"}, {"guid": "ussr:7e4dd13e-0a87-4096-a861-77e8a158c63b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.44.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.44.2023.2"}, {"guid": "ussr:cde6cc9f-ca94-48e0-ab62-87696a45fc44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.40.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2022 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.40.2022.1"}, {"guid": "ussr:b0aeffd7-5133-4d55-bc33-c499829c8384", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.300.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2021 z 9. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.300.2021.1"}, {"guid": "ussr:9ce4ac55-0d93-43b7-aeb1-2083263572b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.39.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 39/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 39/2021 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.39.2021.2"}, {"guid": "ussr:e283f629-fdc6-401c-8df6-7015a39ad08b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.428.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 428/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 428/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.428.2020.1"}, {"guid": "ussr:f2ffed98-a0b1-4007-87c7-9557c8d1cca1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.491.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 491/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 491/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.491.2020.1"}, {"guid": "ussr:6ef5f01e-9620-4cad-84b0-ad59d8b92139", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.525.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 525/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 525/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.525.2020.1"}, {"guid": "ussr:bd8da0fe-cf6c-497f-bb8b-39a9837469f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.333.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 333/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 333/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.333.2020.1"}, {"guid": "ussr:2b2f7f2e-21e7-45fb-a6cc-2f5ddd695a87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2019 z 13. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:PL.US.21.2019.1"}, {"guid": "ussr:9a8c141e-aa32-4871-abf6-6f0a9b3aff94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.32.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2017 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.32.2017.1"}, {"guid": "ussr:41a6ee1a-0d21-460d-a21b-1979a6d0e6f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.410.2016.1"}, {"guid": "d6326358-b490-4888-b0ac-3a4df46c1e9f:245cb33c-11e3-438b-98a7-375c89ef9f16", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4116207219.1", "spisova_znacka": "2Cdo/8/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/8/2024 z 27. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4116207219.1"}, {"guid": "9b17d314-1aed-46c7-939c-034282202848:47116dfb-446d-46cd-bd11-b3ff34a28c84", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015200967.1", "spisova_znacka": "7Sžk/8/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžk/8/2016 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015200967.1"}, {"guid": "e1bddc00-622d-4d02-9489-52ee13706568:bf74b13e-6e5e-4d8e-8154-0292657e9b63", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200050.1", "spisova_znacka": "33Dz/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33Dz/5/2024 z 22. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200050.1"}, {"guid": "a14c1297-a8b7-4048-b490-a557e0a34f4b:6a8f7758-3c17-4085-98f6-65de2ec0b9e5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200320.3", "spisova_znacka": "NR-15S/43/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/43/2021 z 12. 12. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200320.3"}, {"guid": "219bde07-7656-44cf-8ebd-56dcb7a9b44c:3b054e12-cc4e-40fe-87db-da659d4a88b6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8226201909.1", "spisova_znacka": "5Co/17/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/17/2026 z 3. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8226201909.1"}, {"guid": "f481d5cd-b57d-4c41-a725-5508d50f66aa:77fd7b3d-1ecf-4687-89ed-449a63c00955", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2623010386.4", "spisova_znacka": "6To/93/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/93/2024 z 10. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2623010386.4"}, {"guid": "43a138d9-ac4e-49ab-b45d-a47dcebf7ae7:4817fc15-c0ae-4b5b-ac48-06472c4af0b1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7117224373.1", "spisova_znacka": "3CoKR/44/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoKR/44/2022 z 30. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7117224373.1"}, {"guid": "9932ed30-69fe-4a68-b670-ff6ec4ca116a:59534c2d-dc22-40b0-9da0-a77639d7c958", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4020200072.3", "spisova_znacka": "11S/21/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/21/2020 z 23. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4020200072.3"}, {"guid": "9932ed30-69fe-4a68-b670-ff6ec4ca116a:0455b818-24db-4279-9018-985359fe54e7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4020200072.3", "spisova_znacka": "11S/21/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/21/2020 z 23. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4020200072.3"}, {"guid": "6d5be9c2-2d6d-49c6-b0f3-276502623ffa:285e5450-14fa-4e38-bcb6-710179cfa835", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4019200358.3", "spisova_znacka": "11S/60/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/60/2019 z 8. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200358.3"}, {"guid": "6d5be9c2-2d6d-49c6-b0f3-276502623ffa:6d56f35d-867b-4ff8-a780-d51b718c3f7c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4019200358.3", "spisova_znacka": "11S/60/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/60/2019 z 8. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4019200358.3"}]}